Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. apríl 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/64/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7823010330
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Michalanský

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7823010330.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského, sudcov

JUDr. Miroslava Baňackého, PhD. a JUDr. Dominiky Volkaiovej na verejnom zasadnutí konanom
v Košiciach dňa 01. apríla 2025, v trestnej veci proti obžalovanému A. B. pre zločin sexuálneho
zneužívania podľa § 201 ods.1 Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. v znení zákona č. 105/2022 Z.z. o odvolaní
obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Rožňava sp. zn. 2T/98/2023 zo dňa
17.05.2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/ , ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

Obžalovanému:
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D. E., trvale bytom
C. D. E., F. X. XXXX XXXX/XX, G.
C. D. E., adresa na doručovanie písomností:
C. D. E., C. X

ukladá

Podľa § 201 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch ) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 Tr. zák. súd výkon uloženého trestu
podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 ods. 4 Tr. zák. ukladá primeranú povinnosť spočívajúcu v podrobení sa odbornému
poradenstvu za účelom získania nadhľadu nad vlastnou sexualitou.

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava rozsudkom zo dňa 17. mája 2024 sp. zn. 2T/98/2023 uznal obžalovaného A. B.
vinným pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák.
č. 300/2005 Z.z. v znení zákona č. 105/2022 Z.z., ktoré sa mal dopustiť tak, že

že dňa 23.06.2022 v popoludňajších hodinách po predchádzajúcej dohode s maloletou S. L., nar. v júli
2007, spoločne išli jeho autom zn. Porsche k vodnej nádrži v k. ú. obce Dedinky, okres H., za tým účelom,
že sa pôjdu spolu plaviť na paddleboardoch, kde jej najprv na vode, keď sedeli na paddleboardoch,natieral chrbát opaľovacím krémom, počas čoho jej rukou siahol pod spodnú časť plaviek v oblasti
zadku, následne na to, ako vyšli z vody na breh, vytiahol obidva paddleboardy, na ktorý jeden si maloletá
ľahla na chrbát, kde jej následne rukou odhrnul spodnú časť plaviek a vykonal s ňou súlož, pričom

táto sa uvedenému konaniu zo strany obvineného vôbec nijakým spôsobom nebránila, pričom obvinený
vedel, že maloletá ešte v tom čase nedovŕšila pätnásť rokov, nakoľko ju poznal osobne dlhšiu dobu
ako kamarátku svojho syna, ktorá ho navštevovala v jeho Barber shope, a s ktorou komunikoval aj
prostredníctvom sociálnych sietí.

Za to mu súd uložil podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 5 Trestného
zákona s prihliadnutím na priťažujúcu okolnosť uvedenú
v ustanovení § 37 písm. m) Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 78 (sedemdesiatosem)
mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného zaradil pre výkon tohto trestu do ústavu

na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú I. J., nar. XX.XX.XXXX v C. D. E., trvale bytom
C. D. E., C. XXXX/XX, a poškodenú C. J., nar. XX.XX.XXXX v C. D. E., trvale bytom C. D. E., C. XXXX/
XX, s ich nárokmi na náhradu spôsobenej škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný ako aj prokurátor odvolanie.

Obžalovaný svoje odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu a družky K. C..

V prvom rade, po stránke procesnej si dovoľuje vysloviť názor, že v priebehu konania vznikli podstatné
chyby, ktoré napadnutým výrokom predchádzali a ktoré mali vplyv aj na konečné rozhodnutie vo
veci, súd dospel k nesprávnym skutkovým a právnym zisteniam a navyše sa nevysporiadal so
všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, pričom v konaní vznikli aj pochybnosti o správnosti
skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať, prípadne

vykonať ďalšie dôkazy. Ďalej sa mu žiada namietať, že napadnutým rozsudkom boli aj porušené
príslušné ustanovenia Trestného zákona a v neposlednom rade namieta aj to, že jemu uložený trest
je zjavne neprimeraný. Naznačené nedostatky napadnutého rozsudku a konania, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, v jeho čítaní zakladajú odvolaciemu súdu zákonné dôvody na zrušenie rozsudku vo
všetkých napadnutých výrokoch v zmysle § 321 ods. 1 písm. a), b), c), d), e) zákona č. 301/2005 Z.z.

Trestného poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „TP" alebo „Trestný poriadok" ), a to
predovšetkým z dôvodov, ktoré ďalej uvedie.

K napadnutému výroku o vine:
Po oboznámení sa s písomným odôvodnením napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa výroku o vine

úvodom uvádza, že súd svoje rozhodnutie odôvodnil čo do jeho kvantity pomerne rozsiahlo, na strane
druhej však má za to, že ho neodôvodnil riadne a náležité čo do jeho kvality, preto napadnutý rozsudok
súdu nespĺňa požiadavky riadneho odôvodnenia v zmysle ust. § 168 ods. 1 TP. Ďalšie podstatné
pochybenie vidí aj v tom, že súd všetky vykonané dôkazy vyhodnotil jednostranne, výlučne v jeho
neprospech, hoci v konaní boli produkované také dôkazy, ktoré svedčili v jeho prospech a ktoré aj

preukázali jeho tvrdenia, hlavne jeho nevinu, avšak tieto dôkazy súd riadne nebral do úvahy, alebo ich
neakceptoval(beználežitéhoodôvodnenia,prečoichneakceptoval).Platítopodobneajpriposudzovaní
námietok a argumentov zo strany obhajoby, s ktorými súd sa nevysporiadal správne (s niektorými sa
vôbec nevysporiadal) a v medziach zákona.
V súvislosti s napadnutým výrokom o vine zvýrazňuje, že tak, ako to od samého začiatku trestného

stíhania tvrdí, on sa trestnej činnosti kladenej mu za vinu nedopustil, pričom poukazuje na jeho obranu
prezentovanú v priebehu celého trestného konania. Považuje za nadbytočné, aby opakoval všetky svoje
tvrdenia, preto na ne týmto v plnom rozsahu odkazuje (i keď pripúšťa, že na niektoré tvrdenia bude
musieť osobitne poukázať, keďže súd ich nesprávne vyhodnotil a interpretoval).
Rozhodne namieta, ak súd na str. 10. odôvodnenia napadnutého rozsudku konštatuje, že v označenej

veci nemal dôvodné pochybnosti, resp. mal za dostatočne preukázané, že on svojím konaním naplnil
všetky obligatórne a zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201
ods. 1 Trestného zákona a to po stránke subjektívnej ako i objektívnej. S týmto záverom nemôže
súhlasiť, keďže vykonaným dokazovaním nebolo riadne preukázané ani len to, či sa vôbec stalinkriminovaný skutok tak, ako je uvedené v napadnutom výroku rozsudku a navyše nebolo jednoznačne,
bez akýchkoľvek pochybností preukázané ani to, že v čase údajného skutku vedel o konkrétnom veku
poškodenej. Je potrebné tu dať do pozornosti ten fakt, že jediným priamym usvedčujúcim dôkazom

boli vyhýbavé, neisté, neurčité, ale aj rozporuplné tvrdenia maloletej poškodenej, ktoré následne boli
spochybnené jednak výpoveďami vo veci vypočutých osôb (najmä jeho výpoveďami z prípravného
konania a výpoveďami jeho syna, B. B., listinnými dôkazmi, ale aj vypracovanými znaleckými dôkazmi.
To však je pre neho stále nepochopiteľné, prečo boli jednotlivé dôkazy vyhodnotené selektívne,
neobjektívne a jednostranne, iba v prospech obžaloby (a v širšom slova zmysle v prospech poškodenej).

Rovnako je potrebné zvýrazniť, že ďalšie podporné výpovede (svedkýň G. H., J. L., D. M., PaeDr. N. K.,
I. J. ) boli produkované čisto iba na základe tvrdení maloletej poškodenej, hoci znaleckým dokazovaním
bolo ustálené, že jej vierohodnosť je znížená. Na tieto podstatné skutočnosti poukázal napr. vo svojom
písomnom podaní zo dňa 17.4.2024 (ktorým osobitne reagoval najmä na výpoveď poškodenej, ktorá
bola vykonaná na hlavnom pojednávaní dňa 10.4.2024), a rovnako na to poukázal aj jeho obhajca vo
svojej záverečnej reči prednesenej na HP dňa 17.5.2024, avšak súd s argumentmi obhajoby sa náležité

nevysporiadal v odôvodnení svojho rozsudku, preto podporne je potrebné ich uviesť aj v odôvodnení
tohto jeho odvolania.
Podľa názoru súdu poškodená dostatočným, zrozumiteľným a konzistentným spôsobom ho usvedčila
z konania uvedeného vo výroku rozsudku, ktorá skutok detailnejšie opísala aj pred vyšetrovateľom a
potvrdila aj v konaní pred súdom pod prísahou. On tento názor nemôže zdieľať, keďže vo výpovediach

poškodenej je veľa nepresností a neurčitých tvrdení. Uvedeným nasvedčuje aj samotné vyhlásenie
poškodenej hneď na začiatku jej výpovede pred súdom dňa 10.4.2024, kedy uviedla, že „celé už je to
zahmlené, nepamätám si veľa z toho". Táto námietka je na mieste aj v súvislosti s vekom poškodenej,
ku ktorému sa poškodená vyjadrila iba vo všeobecnej rovine, tvrdiac, že určite vedel o tom, že koľko
mala ona rokov počas údajného skutku. S určitosťou tvrdí, že nevedel, koľko ona mala rokov v čase

skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Sú tu teda dve proti sebe stojace tvrdenia, pri ktorých však súd
(bez presvedčivého odôvodnenia) jeho tvrdenia vyhodnotil nesprávne ako účelové, kým na strane
druhej uprednostnil tvrdenia poškodenej, napriek tomu, že v konaní boli produkované aj také dôkazy,
ktoré preukázali jej zníženú dôveryhodnosť. Poškodená síce tvrdila, že o jej veku padla reč na oslave
narodenín jeho syna, avšak tieto svoje tvrdenia nijako bližšie nekonkretizovala, neuviedla napr. mená

ďalších osôb, ktoré by tieto jej tvrdenia mohli potvrdiť. V tomto smere rovnako nemôže obstáť ani
výpoveď D. M., ktorá počas svojho výsluchu na HP dňa 6.3.2024 síce vyhlásila, že určite vedel o veku
poškodenej, a že na predmetnej oslave niečo sa hovorilo o veku poškodenej, avšak následne, na otázku
jeho obhajcu, aby bližšie sa vyjadrila k oslave, ako aj k tomu, kedy a za akých okolností sa bavilo o
veku poškodenej, tak už nevedela uviesť žiadne konkrétne okolnosti, ktoré by svedčili o pravdivosti jej

tvrdení a uviedla iba to, že už si presne ani nepamätá tú situáciu, kedy sa bavilo o veku poškodenej.
Objektivitu a hodnovernosť menovanej svedkyne znižuje aj jej negatívny vzťah k jeho synovi, čo ona
sama potvrdila na konci svojho výsluchu na HP konanom dňa 6.3.2024 (viď str. 29 zápisnice o HP zo dňa
6.3.2024), čo aj dáva logickú odpoveď na tú otázku, prečo nehovorila pravdu počas svojho výsluchu, s
ktorým zrejme chcela čo najviac uškodiť svojmu bývalému priateľovi (t.j. môjmu synovi) a tým pádom

aj priamo jemu, ako jeho otcovi.
Vzhľadom aj na hore uvedené je naďalej hlboko presvedčený o tom, že na základe takýchto nejasných
a neurčitých výpovedí vypočutých svedkýň nie je možné prijať záver, že by v prejednávanej veci bola
preukázaná jeho vedomosť o veku poškodenej v čase skutku kladeného mu za vinu. Navyše si myslí,
že celá vymyslená historka o tom, že na oslave narodenín jeho syna sa údajne bavili o veku poškodenej

(dokonca o jej veku sme mali aj žartovať), je úplne nelogická, veď to bola narodeninová oslava jeho
syna, nie poškodenej, prípadne jej rovesníčok. Preto nemali absolútne žiadny dôvod na to, aby riešili
vek poškodenej, alebo inej osoby. Zišli sa za účelom osláviť narodeniny oslávenca, ktorým bol jeho syn,
nie poškodená.
V tomto smere súd podľa neho nesprávne interpretoval tvrdenia jeho syna, B. B., pokiaľ na strane

12. odôvodnenia rozsudku tvrdí, že túto spornú okolnosť (t.j. okolnosť ohľadne jeho vedomosti o
veku poškodenej) podporne potvrdzuje aj menovaný svedok. Jeho syn síce naznačil pri výsluchu na
HP dňa 10.4.2024, že je možné, že mu spomínal vek poškodenej, ale ihneď k tomu dodal, že si to
nepamätá (tento dodatok však už súd nezahrnul do odôvodnenia svojho rozsudku). Navyše jeho syn
nekonkretizoval ani samotné obdobie, kedy mu mal uviesť prípadné informácie o veku poškodenej. Len

pre úplnosť tu musí dodať, že si absolútne nespomína na žiadnu takú udalosť, ani situáciu, počas ktorej
by mu jeho syn mal oznámiť vek poškodenej a už zvlášť nie pred údajným skutkom. Platí to o to viac,
že o poškodenej ako takej so synom sa v podstate ani nebavili (nebol na to dôvod, aby sa o nej bavili),ako to potvrdil jeho syn v rámci výsluchu na HP dňa 10.4.2024 (viď strane 12. zápisnice o HP zo dňa
10.4.2024).
Pokiaľsúdnarážanato,žepočasjehovýsluchuvprípravnomkonanídňa18.1.2023potvrdil,žemaloletú

poškodenú spoznal pred 2-3 rokmi a teda v čase keď mala 12. resp. maximálne 13 rokov, tak si myslí, že
tieto jeho skutkové tvrdenie súd nevyhodnotil správne, keďže iba samotná tá skutočnosť, že poškodenú
spoznal pred 2-3 rokmi, vôbec nepreukazuje to, že by mohol mať vedomosť o jej konkrétnom veku.
Platí to o to viac, že s poškodenou nebol v týždennom, tobôž nie v denno- dennom kontakte, čo
potvrdila aj sama poškodená v priebehu konania. Navyše sa mu žiada tu poukázať na ten fakt, že ako

podnikateľský subjekt vykonáva podnikateľskú činnosť v takej oblasti (kaderníctvo, resp. barbershop),
v ktorej každodenne spoznáva niekedy až desiatky ľudí, či už starších, ale aj mladších, jeho služby
vyhľadávajú rôzni zákazníci, či už noví, ale aj pravidelní, ktorí chodia do barbershopu už viac rokov, s
ktorými pochopiteľne aj komunikuje, no napriek tomu nemá vedomosť o tom, koľko majú rokov.
Jeho námietky o rozporuplných tvrdení preukazuje to, že poškodená napr. počas výsluchu pred súdom
na HP dňa 10.04.2024 (pod prísahou) uviedla, že keď boli na paddleboardoch, už na vode, tak podľa

jej tvrdení bez toho, aby počkal na jej odpoveď, rovno začal natierať jej chrbát. Avšak počas výsluchu
pri podávaní trestného oznámenia dňa 29.06.2022 (viď zápisnica o trestnom oznámení na č.l. 2-3)
ona sama uviedla, že keď sa jej pýtal, či jej má pomôcť natrieť chrbát, ona s tým súhlasila a až po
jej súhlase natrel jej chrbát. Táto skutočnosť je aj pravdou, natrel ju opaľovacím krémom (potvrdil to
ešte v prípravnom konaní, počas svojho výsluchu dňa 18.1.2023), ale na základe jej súhlasu, teda

nie je pravdou to, že by ju natrel bez počkania na jej odpoveď, ako to tvrdila poškodená pri výsluchu
pred súdom. Rovnako vyvoláva dôvodné pochybnosti o dôveryhodnosti jej tvrdení, a súčasne aj o
správnosti skutkových zistení tá skutočnosť, že poškodená v prípravnom konaní opakovane tvrdila ,
že počas údajného skutku ju mal aj „pakovať", čo však už v súdnom konaní netvrdila, keďže vo
svojej výpovedi pred súdom na HP dňa 10.4.2024 uviedla len to, že údajne s ňou vykonal súlož (čo

však pravdou nie je, rovnako, ako ani to, že prstami mal zájsť do oblasti jej genitálií). Súd síce túto
okolnosť čiastočne zohľadnil pri meritórnom rozhodovaní, keďže upravil skutkovú vetu obžaloby (do
výroku nezahrnul časť „prstami zašiel do oblasti genitálií" ), avšak si myslí, že tejto evidentnej zmene
v tvrdeniach poškodenej súd nevenoval dostatočnú pozornosť, keďže podľa jeho názoru táto pomerne
výrazná zmena v tvrdeniach poškodenej o okolnostiach údajného skutku jasne nasvedčuje tomu, že

poškodená má tendenciu vytvárať alternatívne a nepravdivé výpovede, ako to namieta od samého
začiatku jeho trestného stíhania. Táto námietka možno sa javí iba ako nejaká formálna maličkosť, avšak
aj táto zdanlivá maličkosť preukazuje to, že poškodená bola evidentne neschopná s odstupom času
objektívne reprodukovať (podľa jej tvrdení) prežité udalosti, čo má nepochybne za následok záver o
nedôveryhodnosti jej tvrdení.

Pokiaľ namieta otázku viny, je potrebné dať do pozornosti, že súd nedocenil, že poškodenej vôbec nič
nebránilo, aby urobila trestné oznámenie včas, v bezprostrednej časovej väzbe po spáchaní údajného
skutku, ak by k nemu naozaj bolo došlo. V danom prípade však poškodená takto nepostupovala, o tom
ani nehovoriac, že svoje tvrdenia o údajnom znásilnení (zvýrazňuje, znásilnení!) začala najprv tvrdiť

svojim kamarátkam, ktoré však tomuto výmyslu evidentne uverili a následne túto nepravdivú informáciu
oznámili učiteľke PaeDr. K., ktorá túto informáciu ďalej poskytla ďalším osobám a táto informácia v
končenom dôsledku sa dostala aj k orgánom činným v trestnom konaní. Poškodená v tejto situácii
už nemala na výber a už musela zotrvať na svojom klamstve aj počas celého vyšetrovania. Dokonca
aj samotná matka poškodenej uviedla počas svojej výpovede na HP dňa 6.3.2024, že poškodená

oľutovala, že sa to nahlásilo a jej matka to oľutovala tiež (viď str. 33 zápisnice o HP zo dňa 6.3.2024).
Je možné konštatovať, že v danom prípade bolo vykonané znalecké dokazovanie znalkyňami z rôznych
odvetví, preto v okruhu vykonaných dôkazov hrali pomerne podstatnú rolu aj vypracované znalecké
posudky pribratých znalkýň a ich výpovede na HP dňa 6.3.2024. Konkrétne ide o znalecký posudok
znalkyne MUDr. Danice Caisovej - Skultétyovej pod č. 42/2023 na jeho osobu a znalecký posudok

č. 43/2023 na osobu poškodenej, ďalej znalecký posudok znalkyne PhDr. Márie Gažiovej, PhD. č.
23A/2023 na osobu poškodenej a znalecký posudok menovanej znalkyne pod č. 23B/2023 na moju
osobu. Tu sa mu však žiada namietať, že vypracované znalecké posudky a závery znalkýň súd
vyhodnotil (opäť) čisto v jeho neprospech, i keď niektoré posudky jednoznačne svedčili o pravdivosti
jeho tvrdení - teda v jeho prospech.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku totiž vyplýva, že podľa názoru súdu závery znalkyne PhDr.
Gažiovej, PhD. na osobu poškodenej (len v krátkosti by zhrnul, že znalkyňa pri posudzovaní osobnosti
poškodenej o.i. dospela k záveru, že všeobecná vierohodnosť poškodenej je znížená pre jej povahové
rysy. Ďalej uviedla aj to, že poškodená má tendenciu kalkulovať, má tendenciu mať profit z nejakýchvzťahov, čiže môže sa správať účelovo, má k tomu vysoké predpoklady, vzhľadom na jej povahové rysy,
ktoré sú dopodrobna uvedené vo vypracovanom znaleckom posudku na poškodenú. Znalkyňa taktiež
konštatovala, že psychologickým vyšetrením u poškodenej znaky sexuálnej, prípadne psychickej traumy

nezachytávala, rovnako nezachytávala ani také zmeny psychického stavu, ktoré by mali korešpondovať
s vyšetrovanou udalosťou) nenašli odozvu vo vykonanom dokazovaní. Súd v tomto smere na strane
12. odôvodnenia rozsudku ďalej uvádza, že v konaní nezistil akýkoľvek rozumný dôvod ani motiváciu
poškodenej maloletej klamať alebo sa mu mstiť v tak závažnej trestnej veci. Obáva sa, že súdu v tomto
smere ušlo pozornosti, že PhDr. Gažiová v závere svojho posudku č. 23A/2023 na osobu poškodenej

v rámci odpovede na položenú otázku č. 6 uviedla aj to, že poškodená sa môže cítiť poškodená jeho
prístupom k nej, nie však prioritne jeho sexuálnym konaním. Z tejto odpovede znalkyne bolo možné
vyvodiť aj to, že v motivačnej schéme poškodenej dominuje oblasť materiálnej saturácie (oblasť vecného
zabezpečenia), do ktorej oblasti zrejme zasiahol vyhlásením, ktoré poškodená viackrát popísala ako
zraňujúce. Má tu na mysli vyhlásenie o tom, že „je lepšie plakať v Porsche ako v MHD" , pričom podobné
vyhlásenie od neho poškodená mohla vidieť aj na sociálnej sieti „instagram", na ktorej dňa l. januára

2022 zverejnil novoročný status, v ktorom poprial každému všetko dobré do nového roku, poprial som
hlavne veľa peňazí s dodatkom, že „vždy je lepšie plakať v BMW než v MHD". Predmetný príspevok pre
úplnosť pripájam v prílohe tohto odvolania.
S prihliadnutím na závery znaleckých posudkov PhdDr. Gažiovej, PhD. a v ňom uvedených osobnostno-
psychologickýchčŕtpoškodenejsomtohonázoru,žeprávetotovyhláseniemohlopodstatnýmspôsobom

ovplyvniť správanie poškodenej po inkriminovanom skutku vo vzťahu k jeho osobe s cieľom sa mu
pomstiť za hore uvedené vyhlásenie, alternatívne s cieľom spôsobiť mu negatívne následky v jeho
osobnom živote (napr. podaním trestného oznámenia), a v širšom kontexte aj so zámerom zaujať
svoje okolie. Uvedeným skutočnostiam nasvedčovalo aj poškodenou zverejnené a následne stiahnuté
video na sociálnej sieti TikTok zo začiatku augusta roku 2022, ku ktorému videu poškodená sa taktiež

vyjadrovala značne vyhýbavo, účelovo tvrdiac, že práve v tom období bol nejaký „tik - tokový trend", čo
jej dal dôvod na zverejnenie spomínaného videa, ktoré však následne aj stiahla z tejto sociálnej sieti.
Naznačený negatívny motív a hnev zo strany poškodenej voči nemu potvrdila aj svedkyňa mal. G. H. vo
svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 6.3.2024. Je teda evidentné, že maloletá mala rozumný
dôvod a aj motiváciu klamať a mstiť sa mu v tak závažnej veci, avšak súd tieto významné okolnosti

prehliadol pri hodnotení dôkazov, hoci na ne osobitne poukázal jeho obhajca vo svojej záverečnej reči.
Preto nemôže súhlasiť s názorom súdu uvedeným na str. 15. odôvodnenia rozsudku, podľa ktorého
nevedel uviesť žiadny relevantný dôvod, prečo by ho mala poškodená obviniť z tak závažnej trestnej
veci. O tom ani nehovoriac, že samozrejme mohli tam byť aj iné dôvody, ako napr. negatívny vzťah
poškodenej s jeho synom, čo taktiež bolo deklarované aj zo strany poškodenej, ale aj zo strany jeho

syna (ktorú skutočnosť už naznačil aj ja počas výsluchu v priebehu prípravného konania dňa 18.1.2023).
Súd podľa jeho názoru neposúdil správne a v súlade s vykonaním dokazovaním ani druhý znalecký
posudok znalkyne PhDr. Gažiovej, PhD. ktorý bol vypracovaný ohľadne jeho osoby, v ktorom posudku
znalkyňa okrem iného konštatovala, že konanie kladené mu za vinu viac-menej nezapadá do jeho
osobnostného profilu. Podľa názoru znalkyne potreba byť bezúhonnou a rešpektovanou osobou v

jeho sociálnom prostredí je pre neho významnou vlastnosťou a oblasť potrieb sexuálnej realizácie ju
nepresahuje. Znalkyňa počas jeho vyšetrovania (na rozdiel od poškodenej) povahový alebo patologický
sklon k skresľovaniu výpovede nezachytávala. Podľa názoru súdu tieto závery znalkyne taktiež nemajú
oporu vo vykonanom dokazovaní, preto sa s nimi nestotožnil, pričom súd za účelom odôvodnenia
tohto svojho názoru na strane 13. odôvodnenia rozsudku poukazuje na jeho odpis z registra trestov, a

konkrétnejšie na posledné odsúdenie z 28.8.2020, kedy bol odsúdený za prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 2. TZ. Síce nespochybňuje tú skutočnosť, že spomínaný rozsudok Okresného
súdu Prievidza zo dňa 28.8.2020 je právoplatným rozhodnutím, ale nemôže súhlasiť s tým, že by
citované rozhodnutie vyvrátilo, prípadne spochybnilo závery menovanej znalkyne, keďže na prvý pohľad
je zrejmé, že ide o iný druh trestnej činnosti, než aký je predmetom tohto konania. Navyše na jeho

obranu musí uviesť, že on nikdy nemal v úmysle neplatiť výživné, žiaľ dostal sa do nežiaducej osobnej
a finančnej situácie, ako na to aj poukázal v konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn.
3T/18/2020 (viď napr. ním podaný odpor proti Trestnému rozkazu OS Prievidza sp. zn. 3T/18/2020, ktorý
je žurnalizovaný v pripojenom súdom spise OS Prievidza na č.1.142-145).

Na strane druhej však súd pripísal neprimerane vysokú dôkaznú silu znaleckým zisteniam MUDr.
Danice Caisovej - Škultétyovej, hoci jej závery boli podľa jeho názoru evidentne nesprávne. Hodnotenie
zabezpečených dôkazov od menovanej znalkyne (spolu s hodnotením jej výpovede) je možné nájsť na
strane 13. odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde súd v podstate vyjadril kladný záver k znaleckémuposudku č. 43/2023 a výpovedi znalkyne MUDr. Caisovej - Škultétyovej, keďže súd konštatuje, že
spáchanie trestnej činnosti je nepriamo podporené aj uvedeným znaleckým posudkom č. 43/2023 a
výpoveďou znalkyne. Podľa názoru súdu závery znalkyne (na ktoré súd poukazuje na spomínanej str.

13 odôvodnenia rozsudku) v plnej miere korešpondujú s ďalšími vykonanými dôkazmi a to najmä s
výpoveďami svedkov ako aj s komunikáciou medzi mnou a poškodenou, preto súd sa s týmito závermi
znalkyne (na rozdiel od záverov PhDr. Gažiovej, PhD.) plne stotožnil. Síce prechováva základnú mieru
rešpektu k odbornosti menovanej znalkyne, čo však nevylučuje to, aby za účelom uplatnenia jeho
základného práva na obhajobu nepreukázal na jej pochybenia a nevyslovil podstatné výhrady voči

jej zisteniam, keďže je toho názoru, že závery posudkov MUDr. Caisovej - Škultétyovej sú menej
presvedčivé, než závery PhDr. Gažiovej, PhD., a to dokonca z viacerých dôvodov, na ktorých súd zrejme
riadne neprihliadal, pokiaľ pri rozhodovaní o vine akceptoval iba závery MUDr. Caisovej- Škultétyovej.
V prvom rade sa mu tu žiada uviesť, že MUDr. Caisová - Škultétyová pri vypracovaní znaleckého
posudku na jeho osobu vychádzala z takých skutočností, ktoré podľa jeho názoru ani nevyplývali z
vyšetrovacieho spisu. Napríklad pani znalkyňa vo svojej výpovedi na HP dňa 6.3.2024 uviedla, že ako

obžalovaný údajne opakovane povedal, že sa vedelo o ňom, že sa rád pohybuje medzi mladými a že je
v spoločnosti veľmi mladých ľudí. Tieto tvrdenia však zo spisu nevyplývajú, vo svojich výpovediach sa
nijako nevyjadril k tomu, že s akými ľuďmi sa stretáva a zvlášť nepovedal to, že by sa rád obklopoval
mladými ľuďmi, zvlášť veľmi mladými dievčatami. Tvrdenia znalkyne v tomto smere dokonca nepotvrdila
ani poškodená a ani ďalšie svedkyne, ktoré boli vypočuté v tomto konaní. Poukazuje tu napr. na výsluch

G. H., J. L., alebo D. M.. Ani jedna z týchto svedkýň nepotvrdila, že by jeho kaderníctvo bolo miestom
najmä pre mladých, alebo že by uprednostňoval mladších ľudí v kaderníctve, prípadne aj mimo neho.
Má za to, že z vyšetrovacieho spisu rovnako nevyplýva ani to, že by vyhľadával poškodenú, ako objekt
svojho záujmu, alternatívne že by poškodenú pozval na Dedinkách preto, aby ju zbalil, ako to tvrdila
pani znalkyňa vo svojej výpovedi. Zo spisu práve vyplývajú opačné závery a síce tá skutočnosť, že

poškodená sa nevyhýbala jeho spoločnosti, keďže aj ona sama potvrdila vo svojich výpovediach v
prípravnom konaní, že keď chodila okolo barbeshopu, tak sa tam zastavila aj bez pozvania. Dokonca
sama poškodená uviedla, že dôvodom stretnutia v dňa údajného skutku bol ten, aby získal informácie
ohľadne svojho syna, keďže mal určité indície, že sa mohol dostať do nejakých problémov, pretože
sa správal voči nemu vyhýbavo a pomerne zvláštne. Dôvodom stretnutia teda nebolo akési zbalenie

poškodenej, prípadne iný podobný motív, ako to naznačila pani MUDr. Caisová - Škultétyová vo svojej
výpovedi.Uvedenéskutočnostivjehočítaníjednoznačnevyvracajúzáveryotom,žebybolsexuologický
motivovaný ku spáchaniu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Len na margo dodáva, že aj G. H. uviedla
počas svojej výpovedi na HP dňa 6.3.2024 že poškodená jej hovorila, že ona síce komunikuje s ním,
ale že v rámci tejto komunikácie sme sa bavili o mojom synovi. Súd tieto závery znalkyne akceptoval, ja

však s akceptáciou týchto záverov si dovoľuje nesúhlasiť, keďže v priebehu konania neboli produkované
žiadne také dôkazy (zvlášť nie priame, ale ani len nepriame), ktoré by preukázali, že by sa snažil zo
sexuologického hľadiska vytvoriť párovú väzbu s poškodenou. Tieto závery nemôžu obstáť ani preto,
lebo on sám uviedol vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, že v čase údajného skutku mal priateľku,
preto o to viac nemal dôvod vytvoriť párovú väzbu s poškodenou.

Podľa jeho presvedčenia o nepresvedčivosti znaleckých posudkov MUDr. Caisovej - Škultétyovei jasne
svedčí aj to, že pani znalkyňa pri vypracovaní znaleckých posudkov v podstate vychádzala z toho,
že k spornému skutku došlo, pretože podľa jej tvrdení v jednej z výpovedí vykonanej v prípravnom
konaní (konkrétne vo výpovedi zo dňa 26.01.2023) údajne sa mal priznať k tomu, že poškodenú začal

obchytkávať, palcovať ju a že potom s ňou súložil. Z vyšetrovacieho spisu však bolo evidentné, že k
takémuto priznaniu z jeho strany nikdy nedošlo, preto na tieto podstatné rozpory osobitne poukázal
jeho obhajca už počas výsluchu menovanej znalkyne na hlavnom pojednávaní dňa 6.3.2024, na ktorom
znalkyňa bola vypočutá (uvedené skutočnosti sú zaprotokolované na strane 8. zápisnice o HP zo dňa
6.3.2024, ale z opatrnosti navrhuje preskúmanie uvedených námietok obhajoby prehratím zvukového

záznamu vyhotoveného z citovaného HP, hlavne časť výpovede MUDr. Caisovej - Škultétvovej). Napriek
týmto evidentným nezrovnalostiam pani znalkyňa síce zotrvala na svojich záveroch uvedených v
znaleckých posudkoch, on je však hlboko presvedčený o tom, že namietané pochybenie rozhodne
nebolo možné nechať bez povšimnutia. Musí však konštatovať, že súd na tieto evidentné nezrovnalosti
nebral žiadny zreteľ pri hodnotení znaleckých zistení MUDr. Caisovej - Škultétvovej, hoci na tieto

pochybenia osobitne poukázal jeho obhajca vo svojej záverečnej reči.
S prihliadnutím na vykonané dokazovanie si myslí, že nebolo možné prijať ani vyslovený záver MUDr.
Caisovej - Škultétyovej o tom, že by jeho pobyt na slobode bol nebezpečný, keby nebola nariadená
ochranná sexuologická liečba ambulantnou formou, ktorú navrhla kvôli jeho nekritickému postoju k jehosexualite. Podľa názoru znalkyne nedostatočne si uvedomuje riziká svojho sexuálneho správania, jeho
menšinovú deviáciu, preto znalkyňa v mojom prípade zistila údajné riziko recidívy. Tu sa mu však žiada
vysloviť dôvodné pochybnosti o dôvodnosti týchto záverov, keďže z vykonaného dokazovania nijako

nevyplýva, že by jeho sexuálne správanie neprimerane vybočilo z populačnej normy, prípadne, že by
mu chýbali averzie, resp. zábrany voči istým formám sexuálneho správania. V priebehu dokazovania
neboli produkované žiadne také dôkazy, ktoré by tieto závery preukázali, alebo potvrdili. V tomto smere
považuje za potrebné poukázať na odpovede znalkyne PhDr. Gažiovej, PhD. vyslovené na hlavnom
pojednávaní dňa 6.3.2024, ktorá na rozdiel od MUDr. Caisovej – Škultétyovej pri posudzovaní jeho

osoby dospel k záveru, že jeho psychosexuálny vývin nevykazuje znaky porúch, kopíruje jeho kultúrnu
úroveň a limitovanú mieru rešpektu k ženám. Znalkyňa osobitne zdôraznila aj to, že on ako znalecky
vyšetrený subjekt nevníma svoju partnerku ako objekt záujmu, nezistila ani aroganciu alebo dominanciu
nad ženským pohlavím z jeho strany. PhDr. Gažiová PhD. vyšetrením nezachytávala ani také vlastnosti,
ktoré by u neho mali viesť k recidívam.
Len pre porovnanie dodáva, že pani MUDr. Daisová – Škultétyová mala osobné stretnutie s ním

za účelom vypracovania znaleckého posudku ( rovnako ako s poškodenou ) len raz, naproti tomu
PhDr. Gažiová, PhD. mala opakované stretnutia s ním ( ako aj s poškodenou ) opakovane, viackrát,
konkrétne s ním sa stretla až osemkrát. Už aj z toho dôvodu je možné vyvodiť záver, že PhDr.
Gažiová PhD. mala oveľa väčšiu možnosť a priestor na to, aby zistila všetky podstatné skutočnosti za
účelom vypracovania správneho a dostatočne presvedčivého znaleckého posudku. Keďže vypracované

znalecké posudky, resp. závery znalkýň v určitých otázkach si vzájomne nekorešpondujú, podľa jeho
presvedčenia minimálne z tých dôvodov, ktoré vyššie uviedol, súd pri hodnotení znaleckých zistení
mal postupovať práve opačným spôsobom, teda mal primárne vychádzať zo záverov vyplývajúcich zo
znaleckých posudkov PhDr. Gažiovej, PhD., pretože vypracované znalecké posudky MUDr. Caisovej -
Škultétyovej sú zjavne nepresvedčivé.

Pre úplnosť dodáva, že na hore uvedené nedostatky poukázal aj jeho obhajca vo svojej záverečnej
reči na HP dňa 17.5.2024, avšak súd o týchto námietkach obhajoby voči znaleckým posudkom MUDr.
Caisovej - Škultétyovej ani sa len nezmieňuje v odôvodnení svojho rozsudku, a nijako na ne nereaguje.
Zastáva názor, že keď už bol súdom uznaný za vinného zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za
vinu, má právo na to, aby súd v odôvodnení napadnutého rozsudku aspoň uviedol, prečo a na základe

akých konkrétnych skutočností dospel k záveru o neopodstatnenosti námietok a argumentov zo strany
obhajoby, čo sa ale v danom prípade nestalo.

Vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva judikatúry a Ústavného súdu
SR (napr. I. ÚS 226/03 z 12. mája 2004, III. ÚS 260/06 z 23. augusta 2006,) je si vedomý toho, že nie

je nutné, aby na každú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť
súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na
okolnosti každého prípadu, ak však súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú, relevantnú námietku
(tak, ako v jeho prípade), je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti).
Európskysúdpreľudsképrávavoviacerýchrozhodnutiachuviedol,žeaksavnútroštátnysúdnevyrovnal

s argumentom alebo návrhom predloženým účastníkom konania, nie je možné zistiť, či súd jednoducho
opomenul zaoberať sa touto otázkou alebo či ho zamýšľal zamietnuť a ak to bolo úmyslom, aké boli
dôvody pre takéto rozhodnutie (viď napr. Ruiz Toriia v. Španielsko, Yanakiev v. Bulharsko, podobne
Higgins v. Francúzsko). V týchto prípadoch ESĽP vyslovil porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V jeho prípade však konajúci súd sa náležíte nevyrovnal

s podstatnými argumentmi prednesenými najmä v záverečnej reči jeho obhajcu, čím podľa jeho názoru
došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces, ako aj práva na riadnu a účinnú obhajobu.
Navyšesadomnieva,ževzhľadomnajmänaprotichodnézáveryznalkýňvniektorýchotázkachmajúcich
vplyv aj na meritórne rozhodnutie(viď aj vyššie), súd prinajmenšom sa mal vysproriadať s týmito
protichodnými závermi v odôvodnení napadnutého rozsudku, alternatívne mal nariadiť nové znalecké

dokazovanie, za účelom odstránenia sporných odborných otázok, čo sa rovnako nestalo. Uvedené
skutočnosti svedčia o tom, že v konaní vznikli procesné chyby a nedostatky, ktoré neboli riadne
odstránené pred vyhlásením napadnutého rozsudku, čo malo za následok, že nedošlo k riadnemu a
objektívnemu objasneniu veci.
Súd za jeden z najdôležitejších podporných dôkazov vyhodnotil komunikáciu medzi ním a poškodenou

jednak na sociálnych sieťach Instagram a Facebook (messenger), ale aj komunikáciu prostredníctvom
telefonického hovoru zo dňa 26.7.2022. Vo vzťahu k uvedeným dôkazom v prvom rade uvádza, že
odvolací súd podľa jeho názoru pri posudzovaní týchto dôkazov prioritne by sa mal zaoberať s tým, či
predmetné dôkazy boli získané zákonným spôsobom a v jeho medziach. Ako na to poukazuje súd na str.14. odôvodnenia rozsudku, zákonnosť uvedených dôkazov namietal obhajca už v priebehu dokazovania
pred súdom, súd však túto námietku neakceptoval, odôvodňujúc svoje rozhodnutie v tomto smere s tým,
že komunikácia na sociálnych sieťach ako aj prepis telefonického hovoru boli získané plne v zmysle

a intenciách platných právnych predpisov (s poukazom na § 89a Trestného poriadku a § 91 ods. 1
Trestného poriadku ).
Je síce pravda, že v prípravnom konaní prokurátorka Okresnej prokuratúry Rožňava príkazom zo dňa
10.8.2022 pod č. Pv/364/22/8808 podľa § 91 ods. 1. písm. a), b), e) Trestného poriadku prikázala mal.
poškodenej, aby uchovávala a udržiavala počítačové údaje v celistvosti po dobu 90 dní od vydania

príkazu, umožnila vyhotovenie a ponechanie si kópie počítačových údajov a vydala pre účely trestného
konania uložené počítačové údaje pod jej kontrolou, a to za obdobie od 15.06.2022 do dňa doručenia
príkazu tak, ako je to bližšie špecifikované vo výrokovej časti tohto príkazu, ktorý sa nachádza na č.l. 227
a 228 súdneho spisu. Z písomného vyhotovenia tohto príkazu sa mu ale javí, že predmetný príkaz sa
vzťahoval výlučne iba na komunikáciu realizovanú cez príslušné sociálne siete (instagram, messenger),
nie však na telefonickú komunikáciu, resp. záznam telekomunikačnej prevádzky, ktorý neprebiehala

cez sociálne siete, ale cez klasický telefonický hovor. Preto si myslí, že prinajmenšom samotný prepis
telefonického hovoru nebol získaný zákonným spôsobom, lebo vydaný príkaz sa nevzťahoval na
zabezpečenie prepisu telefonického hovoru, ale na komunikáciu realizovanú cez sociálne siete. Preto
súd nepostupoval správne a v medziach zákona, pokiaľ na predmetný prepis prihliadal pri rozhodovaní o
veci samej, keďže išiel o nezákonný dôkaz. Uvedené skutočnosti potvrdila aj samotná poškodená, ktorá

opakovane vyhlásila vo svojich výpovediach, že predmetný telefonický hovor nahrala bez jeho súhlasu a
vedomia, teda v príkrom rozpore s § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navyše k namietanému prepisu
hovoru len podporne uvádza, že vychádzajúc z jeho obsahu tento dôkazný prostriedok nepreukazuje
porušovanie ustanovení Trestného zákona z jeho strany, najmä nepreukazuje jeho vinu v tomto konaní.

Domnieva sa, že po stránke formálnej nemôže obstáť ani to, akým spôsobom boli prevzaté tieto
počítačové údaje a následne predložené do vyšetrovacieho spisu. Z vyššie citovaného príkazu OP
Rožňava zo dňa 10.8.2022 totiž vyplýva, že na prevzatie počítačových údajov podľa § 91 ods. 5
Trestného poriadku bol poverený vyšetrovateľ OR PZ Rožňava, ktorý následne vyhotovil zápisnicu o
prevzatí počítačových údajov ( č.l. 229), potvrdenie o prevzatí počítačových údajov (č.l. 230) a úradné

záznamy - prepisy hovorov (č.l. 231 až 234) a následne (predpokladám) vo forme tzv. „screenshotov"
založil do spisu komunikáciu cez sociálne siete, resp. aplikácie Instagram a Messenger (č.l. 235 až
268). Je však toho názoru, že tieto elektronické údaje by mal zabezpečiť a „vytiahnuť" z mobilného
telefónu odborne zdatná osoba (najmä po stránke technickej), preto bolo potrebné pribrať do konania
kompetentného znalca z príslušného odboru a odvetvia (napr. z odboru: Kriminalistika, odvetvie:

kriminalistická informatika), aby nevznikli žiadne pochybnosti o formálnej a technickej správnosti
vyhotovenia kópii počítačových údajov a o ich uchovávaní. Orgány činné v trestnom konaní však takto
nepostupovali, čo považuje za ďalšie procesné pochybenie v jeho trestnom stíhaní. Z podobných
dôvodov namietal jeho obhajca aj spôsob vyhotovenia fotodokumentácie poškodenej (viď na č.l.
270-272) pri čítaní listinných dôkazov na hlavnom pojednávaní dňa 10.4.2024.

Z opatrnosti, najmä pre prípad, ak by sa odvolací súd nestotožnil s hore uvedenými argumentmi ohľadne
(ne) zákonnosti namietaných dôkazov, si dovoľuje uviesť, že z predmetnej komunikácie nevyplývajú
také závery, aké vyslovil súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru súdu z komunikácie
na sociálnej sieti Facebook (messenger) vyplynulo, že pred skutkom kladeným mu za vinu aktívne,
iniciatívne a celkom nevhodne komunikoval s mal. poškodenou. S týmto názorom nesúhlasí, keďže z

predmetnej komunikácie vyplýva, že neboli v denno- dennom kontakte, dokonca aj sama poškodená
počas svojej výpovedi na HP dňa 10.4.2024 na otázku súdu, či pred Dedinkami sme si písali, uviedla,
„že pár správ, ale nie aktívne" (viď str. 4. zápisnice o HP zo dňa 10.4.2024). Podľa neho v uvedenej
komunikácii absentuje aj súdom naznačená nevhodnosť z jeho strany, ako aj to, že on by mal iniciovať
pitie alkoholu. Práve naopak, z predmetnej komunikácie v spojení s komunikáciou medzi poškodenou

a jej kamarátkou (J. C.) vyplýva, že poškodená dobrovoľne, bez jeho iniciatívy chodila na také akcie,
kde došlo k požitiu alkoholických nápojov, a možno aj iných návykových látok. Jeho tvrdenia potvrdzuje
napr. komunikácia medzi poškodenou a J. C. zo dňa 28.6.2022 od 11:50 hod a na ňu nadväzujúca
komunikácia zo dňa 30.06.2022 od 13: 13 hod (konkrétne na č.l. 262 - 264), z ktorých z celkového
kontextu komunikácie je možné vyvodiť, že menované osoby komunikujú o tom, či pred plánovanou

akciou majú kúpiť nejaký alkohol a pokiaľ áno, tak aký a že kto im to kúpi.

Len pre úplnosť poukazuje na tie listinné dôkazy, ktoré preukázali jeho nevinu, no napriek tomu súd ich
nebral riadne do úvahy. Konkrétne má na mysli lekársku správu z gynekologického vyšetrenia vystavenúgynekológom MUDr. Krajňákom zo dňa 27.6.2022, v ktorej bolo konštatované, že gynekologický nález
bol v norme, poškodená podľa anamnézy a objektívneho nálezu mala v minulosti (teda pred údajným
skutkom) pohlavný styk a v čase vyšetrenia bola bez známok násilného pohlavného styku. Rovnako tu

dáva do pozornosti aj znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ zo dňa 7.10.2022,
zo záveru ktorého okrem iného vyplýva, že na predloženom predmete označenom č. 1 (biologická stopa
č.1-sternavatovejtyčinkezpošvypoškodenej)boladokázanáprítomnosťľudskejkrvi,ktorejpôvodcom
bola poškodená. Prítomnosť spermy na biologickej stope č. 1 zistená nebola. Tobôž nie odo neho. Súd
na tieto odkazuje iba formálne, pri vymenovaní jednotlivých listinných dôkazov, ktoré boli vykonané v

priebehu dokazovania pred súdom, avšak po stránke materiálnej už sa s nimi riadne nezaoberal.
Zo strany 16. odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd považoval za irelevantné obhajobou predložené
príspevky (myslím tu na písomné statusy, najmä však na fotografické príspevky), ktoré boli zverejnené
poškodenounarôznychsociálnychsieťach(najmänasociálnejsietiInstagramaTikTok).Zpredložených
príspevkov bolo možné jednoznačne dospieť k záveru, že poškodená spôsobom a formou seba
prezentácie sa snažila uviesť do omylu používateľov na týchto sociálnych sieťach ohľadne svojho veku

a snažila sa svojimi príspevkami vyvolávať dojem, že je osobou, ktorá má blízko plnoletosti a plnej
dospelosti. Táto jej snaha minimálne voči jeho osobe bola aj úspešná, o čom svedčí aj jeho výpoveď
z prípravného konania zo dňa 11.8.2022, kedy na otázku konajúceho vyšetrovateľa, že ako na neho
pôsobila C. výzorovo, postavou, svojim vyjadrovaním a že či zodpovedal jej vek tomu ako sa so ním
bavila, odpovedal, že jej vek a tom, o čom sa bavili zodpovedal tak asi na 20 ročné dievča (viď strana 5.

zápisnice o jeho výsluchu zo dňa 11.8.2022 na č.l. 39). V tejto súvislosti dáva do pozornosti aj výpoveď
PaeDr. K., ktorá vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 6.3.2024 uviedla, že poškodená má
tendenciu byť stredobodom pozornosti, čo pred údajným skutkom sa prejavovalo tak, že začala chodiť
výstrednejšie oblečená, nosila napr. minišaty a vysoké topánky. Jej vyzývacie oblečenie podľa tvrdení
menovanej svedkyne sa nedalo nevšimnúť. Najmä z uvedených dôvodov bol dôvodne v tom omyle, že

poškodená, súdiac podľa vyspelosti a spôsobu jej seba prezentácie, v čase údajného skutku už bola
staršia ako 15 rokov (ako aj uviedol pred vyšetrovateľom dňa 11.8.2022). Uvedené skutočnosti rovnako
indikovali záver, že voči jeho osobe nebolo možné vyvodiť trestnú zodpovednosť v prejednávanej veci,
pretože keď už súd dospel k záveru, že predmetný skutok sa stal (čo ale kategoricky odmieta), tak má
za to, že súd sa mal zaoberať aj s argumentom jeho obhajcu predneseným v jeho záverečnej reči vtom

smere, že v danom prípade došlo ku konaniu v tzv. skutkovom omyle (totiž omylom som sa domnieval,
že poškodená, vychádzajúc z jej vyspelosti, je staršia ako 15 rokov), ktorá skutočnosť by vylúčila
jeho trestnú zodpovednosť a tým pádom súd ho mal oslobodiť spod obžaloby. Súd však ani s týmto
argumentom sa nevysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, hoci podľa jeho presvedčenia išiel
o taký argument, ktorý mal podstatný význam na rozhodnutie súdu o jeho vine /nevine.

Vo svetle jeho vyššie uvedených námietok záver súdu o jeho vine vyznieva absolútne nepresvedčivo,
pretože jeho zistenia majú podklad v nedostatočne vykonanom, resp. v nesprávne vyhodnotenom
dokazovaní. Je možné ustáliť, že ide o veľmi špecifický druh trestnej činnosti, pri páchaní ktorej zvyčajne
nie sú žiadni svedkovia prítomní a jeho spáchanie je možné preukázať len na základe nepriamych
dôkazov. O to viac je potrebné dbať na to, aby sa skutkový stav ustálil naozaj tak, že sa vykonajú všetky

dostupné dôkazy. V prejednávanej veci tomu tak nebolo. Z opatrnosti poukazuje aj na tú skutočnosť,
že v trestnom konaní musí byť preukázané nado všetky pochybnosti, že obžalovaný svojím konaním
naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty toho - ktorého trestného činu. Pričom v zmysle starej
rímskej zásady „in dubio pro reo" každú jednu pochybnosť je potrebné a nutné pripísať v prospech
obžalovaného. Hore uvedené argumenty a námietky voči napadnutému výroku súdu (a čiastočne aj

voči konaniu, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého výroku rozsudku) podľa neho jasne preukazujú,
že v prejednávanom prípade neboli bez akýchkoľvek pochybností preukázané všetky zákonné znaky
skutkovej podstaty sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 TZ, keďže nebola preukázaná ani
objektívna a ani subjektívna stránka skutkovej podstaty tohto trestného činu.
Ako to už aj vyššie uviedol, jeho odvolanie smeruje aj voči konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, pričom

k hore uvedeným námietkam v tomto smere naviac dodáva, že podľa jeho názoru súd nepostupoval v
súlade s ust. § 2 ods. 10 Trestného poriadku, pokiaľ odmietol navrhnuté dôkazy zo strany obhajoby, ako
napr. výsluch navrhnutých svedkov (O. F. a P. C.), keďže navrhnutí svedkovia podľa neho by zhodne
potvrdili jeho výhrady voči osobnostným vlastnostiam poškodenej. Rovnako nemôže súhlasiť s tým,
že súd nepribral do konania znalca z odvetvia psychiatria za účelom zistenia závislosti poškodenej na

návykových látkach. Je síce pravda, že túto okolnosť skúmala aj znalkyňa B. Q. - L., avšak iba vo
všeobecnej rovine, pričom vo svetle hore uvedených námietok voči jej znaleckým záverom si myslí,
že v danom prípade bolo potrebné vykonať nové znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychiatria(v ktorom znalec by mohol bližšie skúmať prípadnú závislosť poškodenej na alkohole, alebo iných
návykových látkach, ako aj iné sporné otázky), keďže závery B. Q. - C. boli nepresvedčivé.

Z hore uvedených skutočností je zrejmé, že ja odmieta záver o tom, že by sa bol dopustil akejkoľvek
trestnej činnosti a preto jediné správne a zákonné rozhodnutie vo veci by bolo rozhodnutie o jeho
oslobodení spod obžaloby. Na strane druhej ale pokiaľ ho súd uznal za vinného, považuje za potrebné
namietať, že súd pri rozhodovaní o otázke trestu postupoval nadmerne formalistický, čo malo za
následok, že mu uložil neprimerane prísny trest a to navyše na základe zákonného ustanovenia, ktoré

v prejednávanej veci podľa neho ani nemohol aplikovať.
Ako to vyplýva zo strany 17. odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd v danom prípade na jeho strane
zistil jednu priťažujúcu okolnosť a to, že už bol odsúdený za trestný čin (§ 37 písm. m/ TZ). Tu namieta tú
skutočnosť,žesúdpostránkemateriálnejsanevysporiadalstým,čiskutočneboloopodstatnenépripísať
na jeho ťarchu priťažujú okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Trestného zákona, z ktorého ustanovenia
vyplýva síce, že priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin odsúdený, avšak

uvedená právna norma umožňuje súdu podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť
neprihliadať. V kontexte tejto priťažujúcej okolnosti zákonodarca zakotvil určitú obdobu materiálneho
korektívu. Ako to už aj naznačil pri odôvodnení jeho odvolania pri napadnutom výroku o vine, je možné
ustáliť, že predošlé rozhodnutie vydané Okresným súdom Prievidza je právoplatným rozhodnutím, ktoré
však z vecného hľadiska s týmto konaním vôbec nesúvisí. Obáva sa však, že súd ani túto okolnosť

nebral riadne do úvahy pri rozhodovaní o treste.
Ďalej je potrebné uviesť, že súd pri rozhodovaní o treste namiesto § 38 ods. 4 Trestného zákona
použil § 38 ods. 5 Trestného zákona, keďže dospel k názoru, že v danom prípade musel prihliadať
na odsúdenie Krajským súdom Košice, sp. zn. 2T/11/97, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 3To/38/99 zo dňa 22.7.1999, ktoré podľa súdu ešte nie je zahladené. Z uvedených dôvodov

súd v zmysle § 38 ods. 5 TZ zvyšoval dolnú hranicu trestnej sadzby až o jednu polovicu. On však s
týmto záverom absolútne nesúhlasí, keďže z pripojeného súdneho spisu Krajského súdu Košice sp. zn.
2T/11/97, ako aj z ďalších dôkazov bolo ( a je) evidentné, že v jeho prípade nie je možné vychádzať z
toho, že by opätovne spáchal zločin, preto nebolo ani na mieste zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby
o jednu polovicu. Poukazuje tu najmä na oznámenie Okresného súdu Košice I. sp. zn. 4Pp 311/01 zo dňa

26.7.2007, ktoré sa nachádza v pripojenom súdnom spise Krajského súdu Košice sp. zn. 2T/11/97 na č.l.
416, z ktorého expressis verbis vyplýva, že ako podmienečne prepustený sa osvedčil v skúšobnej dobe
podľa § 64 ods. 3 Trestného zákona (konkrétne zákona č. 140/1961 Zb. Trestného zákona účinného
do 31.12.2005).
Napriek tomu, že súd v rámci dokazovania sa oboznámil s pripojeným súdnym spisom Krajského súdu

Košice sp. zn. 2T/11/97, hore uvedené oznámenie Okresného súdu Košice I a z neho vyplývajúce závery
vôbec nebral do úvahy, vo svojom rozsudku na označené oznámenie ani len neodkazuje, hoci podľa
jeho názoru vychádzajúc z obsahu tohto oznámenia súd nemal prihliadať na odsúdenie uloženého mi
rozsudkom Krajského súdu Košice č. k. 2T11/97 zo dňa 11.3.1999 v spojení s uznesením Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 3To 38/99 zo dňa 22.7.1999 a mal vychádzať z toho, že predmetné

odsúdenie už je zahladené. Pokiaľ ale konajúci súd postupoval inak, tak podľa jeho názoru po stránke
procesnej, ako aj po stránke hmotnoprávnej pochybil, čo malo za následok, že pri rozhodovaní o
treste (najmä v časti týkajúcej sa určenia dolnej hranice trestnej sadzby) použil nesprávne zákonné
ustanovenie (má na mysli konkrétne § 38 ods. 5 Trestného zákona). Len na margo dodáva, že dokonca
ani samotná obžaloba nenavrhla uloženie trestu podľa § 38 ods. 5 TZ, ale podľa § 38 ods. 2, 4 TZ, ako

to aj vyplýva zo záverečnej reči prokurátora OP prednesenej na hlavnom pojednávaní dňa 17.5.2024
(viď vyhotovenú zápisnicu o označenom hlavnom pojednávaní).
Alternatívne, pokiaľ by sme hypoteticky vychádzali z názoru súdu, v zmysle ktorého predmetné
odsúdenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2T/11/97, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR, sp.
zn. 3To/38/99 zo dňa 22.7.1999 ešte nie je zahladené, tak si myslí, že konajúcemu súdu absolútne

nič nebránilo v tom, aby otázku zahladenia / nezahladenia predmetného odsúdenia posúdil ešte pred
vydaním napadnutého rozsudku ako predbežnú otázku podľa § 7 ods. 1 Trestného poriadku. Práve
naopak, podľa jeho názoru súd za účelom objektívneho ustálenia skutkového stavu veci o tejto otázke
mal konať a rozhodnúť „ex offo", teda z moci úradnej, aj bez návrhu. Platí to o to viac, že súd v podstate
mal zabezpečený dostatočný dôkazný materiál k tomu, aby o zahladení predmetného odsúdenia mohol

rozhodnúť zákonným spôsobom priamo v tomto súdnom konaní. Súd však takto nekonal, čím podľa
jeho názoru došlo aj k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces, ako aj práva na účinnú súdnu
ochranu garantovanú aj ČI. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.Pre úplnosť dodáva, že napriek tomu, že s namietaným názorom súdu o nezahladení jeho odsúdenia
Krajským súdom Košice sp. zn. 2T/11/97 v spojení s Uznesením Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3To/38/99
zo dňa 22.7.1999 nesúhlasí (z dôvodov, ktoré vyššie uviedol), predovšetkým zohľadňujúc princíp právnej

istoty, ako aj jeho základné práva a slobody, prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním zo
dňa 31.05.2024 požiadal Okresný súd Spišská Nová Ves o zahladenie jeho odsúdenia uloženého
rozsudkom Krajského súdu Košice č. k. 2T 11/97 zo dňa 11.3.1999 v spojení s uznesením Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 3To 38/99 zo dňa 22.7.1999. Za účelom preukázania týchto
jeho tvrdení v prílohe tohto odôvodnenia odvolania pripája odoslanú žiadosť o zahladenie odsúdenia zo

dňa 31.5.2024 (ktorá bola odoslaná elektronicky, cez elektronickú schránku jeho obhajcu), elektronické
potvrdenie o odoslaní tejto žiadosti a elektronickú doručenku, ktorú obdržal jeho obhajca zo strany
Okresného súdu Spišská Nová Ves bezprostredne po odoslaní žiadosti. Ním iniciovaná vec o zahladení
odsúdenia je vedená na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 6NI/20/2024, v ktorej ešte
nebolo vydané rozhodnutie o jeho žiadosti, preto predmetná vec k dnešnému dňu ešte nie je právoplatne
ukončená. Je však toho názoru, že meritórne rozhodnutie Okresného súdu Spišská Nová Ves má

podstatný vplyv aj na rozhodnutie odvolacieho súdu v tomto konaní (najmä pri rozhodovaní o dôvodnosti
odvolania voči napadnutému výroku o treste), preto využijúc svoje práva na obhajobu zakotveného aj v §
34ods.1Trestnéhoporiadkusúctounavrhuje,abyodvolacísúdprerušiljehotrestnéstíhanievedenépre
zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného poriadku až do právoplatného skončenia
konaniavedenéhonaOkresnomsúdeSpišskáNováVespodsp.zn.6Nt/20/2024ozahladeníodsúdenia

odsúdeného A. B., nar. XX.X.XXXX.
Pre prípad, že by odvolací súd vyššie uvedený procesný návrh neakceptoval, považuje za potrebné
dodať, že podľa jeho názoru v danom prípade existuje ďalšia podstatná okolnosť, ktorá zakladá dôvod
na prerušenie tohto trestného stíhania, hoci aj v štádiu odvolacieho konania. Ako to totiž vyplýva z
odôvodnenia napadnutého rozsudku, ako aj priamo z napadnutého výroku o treste, konajúci súd pri

rozhodovaní o treste aplikoval ust. § 38 ods. 5 Trestného zákona, v zmysle ktorého „Pri opätovnom
spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby p jednu polovicu; v
takom prípade sa ustanovenie odseku 4 nepoužije."
Treba tu však poukázať na to, že dňa 8.3.2024 Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon
(zákon č. 40/2024 Z.z.), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení

neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony. Uvedeným zákonom došlo k zmene
hore uvedeného ustanovenia § 38 Trestného zákona, pričom konkrétne poukazuje na ust. § 38 ods. 4
tohto zákona, ktorý stanovuje, že „Pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu; v takom prípade sa ustanovenie odseku 3 nepoužije".
Je potrebné tu dodať, že uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. PL.US3/2024-112 zo dňa 28.02.2024

bola pozastavená účinnosť článku I a článku II bodu 39, článku II bodu 134 v časti týkajúcej sa § 567t
ods. 4 a článku XVII zákona z 08.02.2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z.z. (Trestný
zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Teda došlo aj k
pozastaveniu účinnosti hore citovaného ustanovenia § 38 Trestného zákona. Ústavný súd SR podľa ním
zistených informácií doposiaľ nerozhodol o ústavnosti uvedenej zmeny.

Vzhľadom však na ten fakt, že súd pri rozhodovaní o treste na základe § 38 ods. 5 Trestného zákona v
znení účinnom ku dňu vyhlásenia rozhodnutia zvýšil dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby
o jednu polovicu a v prípade nadobudnutia účinnosti uvedenej zmeny (podľa zákona č. 40/2024 Z.z.)
by sa zvýšila dolná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby „len" o jednu tretinu (za predpokladu

akceptácie názoru súdu o tom, že z jeho strany došlo k opätovnému spáchaniu zločinu), táto zmena
by nepochybne mala podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( a rovnako aj na rozhodnutie
odvolacieho súdu o ním podanom odvolaní), najmä vo vzťahu k napadnutému výroku o treste. Naviac
podľa hore uvedeného zákona Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 8.3.2024 už neplatí ani to,
že v prípade, ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, tak priamo na základe zákona sa má zvýšiť

dolná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, ako to ustanovuje aktuálne znenie
§ 38 ods. 4 Trestného zákona. Táto okolnosť rovnako má podstatný vplyv na rozhodnutie súdu v tomto
konaní,najmävprípadeakceptáciejehoodvolacíchnámietokvočinesprávnemuzvýšeniudolnejhranice
zákonom stanovenej trestnej sadzby. Je teda evidentné, že ustanovenie § 38 Trestného zákona a jeho
použitie je rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej, a to aj v tomto štádiu konania, preto si myslím,

že v danom prípade je potrebné vyčkať do právoplatného posúdenia veci Ústavným súdom Slovenskej
republiky a následne, v závislosti od rozhodnutia Ústavného súdu by mal odvolací súd rozhodnúť o jeho
odvolaní.Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd v zmysle § 318 ods. 1 Trestného poriadku a § 228
ods. 2 písm. e) Trestného poriadku prerušil toto jeho trestné stíhanie vedené pre zločin sexuálneho
zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného poriadku, pretože Ústavný súd Slovenskej republiky

pozastavil účinnosť právneho predpisu, ktorého použitie je rozhodujúce v tomto konaní, predovšetkým
pre rozhodnutie vo veci samej.
Následne, po zaniknutí dôvodu, resp. dôvodov navrhnutého prerušenia trestného stíhania navrhuje
(nižšie špecifikovaný odvolací návrh, resp. petit platí aj pre prípad, ak by odvolací súd neakceptoval
ani jeden z jeho návrhov na prerušenie trestného stíhania), aby odvolací súd vzhľadom na hore

uvedené skutočnosti z dôvodov uvedených v ust. § 321 písm. a), b), c), d), e) Trestného poriadku
napadnutý rozsudok súdu zrušil a súčasne navrhuje, aby odvolací súd postupom podľa § 322 ods.
3 Trestného poriadku rozhodol o jeho oslobodení spod obžaloby Okresnej prokuratúry Rožňava;
alternatívne navrhuje, aby odvolací súd z dôvodov uvedených v ust. § 321 písm. a), b), c), d), e)
Trestného poriadku napadnutý rozsudok súdu zrušil a po navrhovanom zrušení napadnutého rozsudku
navrhuje, aby odvolací súd postupom podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu prvého

stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol o nej.
Prokurátor vo svojich písomných dôvodoch odvolania uvádza nasledovné.

V uvedenej trestnej veci v súvislosti s odvolaním podaným dňa 23.05.2024 z dôvodu neuloženia
ochranného opatrenia obž. A. B. - sexuologického liečenia ambulantnou formou uvádza, že nesúhlasí

s odôvodnením súdu, že predmetné liečenie neuložil z dôvodu, že znalkyňa na hlavnom pojednávaní
uviedla, že pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný.

Zo záverov znaleckého posudku ako aj zo zápisnice z hlavného pojednávania konaného dňa 06.03.2024
vyplýva, že znalkyňa MUDr. Danica Caisoavá Škultétyová navrhovala uložiť obžalovanému ochranné

sexuologické liečenie z dôvodu, postoja obžalovaného k jeho sexualite a z neho vyplývajúceho rizika
recidívy, a preto aj jeho pobyt na slobode môže byť nebezpečný, pokiaľ si tento neuvedomuje svoju
deviáciu alebo si ju uvedomuje nedostatočne.

Skutočnosť, že pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný, uviedla vo svojej výpovedi na

hlavnom pojednávaní znalkyňa z odboru psychológie PhDr. Mária Gažiová, ktorej zodpovedanie tejto
otázky neprináležalo, nakoľko k nebezpečnosti pobytu obžalovaného sa môže vyjadriť len znalec z
odboru psychiatrie, čo v podstate skonštatovala aj táto znalkyňa.

S poukazom na vyššie uvedené navrhuje, aby Krajský súd rozhodol o uložení ochranného

sexuologického liečenia ambulantnou formou obžalovanému.

Vyjadrenie prokurátora k dôvodom odvolania obžalovaného :
Predmetný rozsudok aj po vzhliadnutí dôvodov odvolania obhajoby považuje za zákonný a uložený trest
za primeraný.

Je toho názoru, že okresný súd vykonal vyčerpávajúce dokazovanie, na základe ktorého dospel k
rozhodnutiu o vine obžalovaného, ktoré aj zákonným spôsobom, riadne a presvedčivo odôvodnil.
Zo strany súdu došlo k riadnemu zisteniu skutkového stavu úplne postačujúcemu na zodpovedanie
trestno-právne relevantných otázok, predovšetkým k otázke viny a uloženému trestu obžalovaného. V

odôvodnení napadnutého rozsudku súd podrobne a presvedčivo vysvetlil, prečo je obrana obvineného
účelová. S poukazom na vykonané dokazovanie má za to, že tvrdenie obvineného, ktoré uviedol v
odôvodnení odvolania, že nemal vedomosť o veku maloletej neobstojí, nakoľko sa poznali dlhšiu dobu,
výpoveďami poškodenej ako aj svedkov bolo preukázané, že mal vedomosť o tom koľko rokov mala
maloletá a je nanajvýš nepravdepodobné, že pri tom ako sa s ňou stretával či už u neho holičskom

salóne, resp. na oslave jeho syna, či inde, by sa jej neopýtal na jej vek, najmä ak z komunikácie
nachádzajúcej sa v spise ( na č. I. 240), kde mu maloletá píše o tom, že ide s kamarátkou do Popradu,
sa jej obžalovaný ihneď pýtal na to, koľko má jej kamarátka rokov.

Pokiaľ obžalovaný v odôvodnení odvolania uvádza, že súd pripísal neprimerane vysokú dôkaznú

silu znaleckým zisteniam MUDr. Danice Caisovej - Škultétyovej uvádza, že výsledky znaleckého
dokazovania tejto znalkyne boli len jedným z ďalších vykonaných dôkazov, ktoré súd vyhodnocoval
samostatne, ale aj vo vzájomnej súvislosti s ďalšími vykonanými dôkazmi tak, ako to popísal v
odôvodnení predmetného rozsudku.Z obsahu sms komunikácie medzi obžalovaným a maloletou je zrejmé, že táto bola zo strany
obžalovaného takmer výlučne zameraná na osobu maloletej ako na objekt záujmu zo strany

obžalovaného, pýtal sa jej čo robí, kam ide, vrátane kladenia otázok intímneho charakteru, či má "svoje
dni", či si holí nohy, chcel po nej, aby mu poslala fotku atď. Okrem toho jeho syn na hlavnom pojednávaní
k veci vypovedal, že v tom čase bol so svojim otcom v častom kontakte a naopak už sa nekamarátil s
maloletou, preto je obrana obžalovaného, že sa len bál o syna, nedôveryhodná.

Dôkazy preukazujúce vinu obžalovaného boli zabezpečené zákonným spôsobom a v dostatočnom
rozsahu a má za to, že postup súdu aj v časti odmietnutia návrhov obhajoby na doplnenie dokazovania,
bol správny, keďže vykonanie dôkazov uvádzaných obhajobou v odvolaní by neviedlo k inému záveru
o vine obžalovaného.

Na základe uvedeného navrhuje, aby Krajský súd Košice zamietol odvolanie obžalovaného v celom

rozsahu ako nedôvodné.

Vyjadrenie obžalovaného k dôvodom odvolania prokurátora:

Zastáva názor, že z podaného odvolania okresného prokurátora nevyplývajú žiadne také skutočnosti,

dôkazy, či argumenty, ktoré by svedčili o nesprávnosti rozhodnutia súdu ohľadne navrhnutého
ochranného sexuologického liečenia, preto podané odvolanie odvolateľa považuje za zjavne
nedôvodné. Má totiž za to, že súd v časti týkajúcej sa rozhodnutia o ochrannom opatrení dospel k
správnym právnym záverom na základe vykonaného dokazovania, predovšetkým správne konštatoval,
že jeho pobyt nie je z hľadiska psychiatrického nebezpečný pre spoločnosť. Je však na škodu veci, že

súd nedospel k správnym skutkovým a právnym záverom pri rozhodovaní o výroku o vine, a ani pri
výroku o treste, pričom jeho námietky voči týmto výrokom uviedol v písomnom odôvodnení odvolania
zo dňa 2.7.2024, na ktorom v celom rozsahu trvá majúc za to, že na jeho dôvodnosti vôbec nič nemenia
ani odvolacie dôvody odvolateľa, a to predovšetkým z dôvodov, ktoré nižšie uvedie.
Je možné konštatovať, že okresná prokuratúra svoju odvolaciu argumentáciu založila výlučne na

záveroch znaleckého posudku znalkyne MUDr. Danice Caisovej Škultétyovej a na jej výsluchu, ktorý sa
realizoval na HP dňa 06.03.2024. Odvolateľ poukazuje najmä na tvrdenia menovanej znalkyne uvedené
vo vzťahu k navrhnutej ambulantnej sexuologickej liečbe, ktorú navrhla uložiť kvôli môjmu postoju k
mojej sexualite a z neho vyplývajúceho rizika recidívy. On je však naďalej hlboko presvedčený o tom,
že uvedené závery znalkyne sú nesprávne, keďže z vykonaného dokazovania nijako nevyplýva, že by

jeho sexuálne správanie neprimerane vybočilo z populačnej normy, prípadne že by mu chýbali averzie,
resp. zábrany voči istým formám sexuálneho správania. V priebehu dokazovania neboli produkované
žiadne také dôkazy, ktoré by tieto závery preukázali, alebo potvrdili. Na takéto dôkazy nepoukazuje ani
odvolateľ v písomnom odôvodnení svojho odvolania, zrejme preto, lebo takéto dôkazy neexistujú.

Navyše si myslí, že menovaná znalkyňa svoje ničím nepreukázané tvrdenia o potrebe uloženia
ochranného liečenia (opäť pri všetkej úcte k jej osobe a odbornosti) riadne nevysvetlila ani počas
výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 6.3.2024, a to i napriek tomu, že konajúci súd na záver
jej výsluchu osobitne jej položil otázku v súvislosti s navrhnutým ochranným opatrením, najmä aby
bližšie vysvetlila svoje znalecké závery v tomto smere. Podľa jeho názoru vypočutá znalkyňa svojou

odpoveďou na položenú otázku súdu nijako nepotvrdila opodstatnenosť a dôvodnosť navrhnutej
ambulantnej liečby, keďže vo svojej odpovedi v podstate iba opätovne zrekapitulovala to, čo už raz
uviedla vo svojom znaleckom posudku (najmä v odpovedi na otázku č. 5) vypracovanom na jeho osobu.
Uvedené skutočnosti (podobne, ako ďalšie námietky voči znaleckým záverom menovej znalkyne, ktoré
dopodrobna uviedol v písomnom odôvodnení svojho odvolania zo dňa 2.7.2024) rovnako svedčia o

tom, že vypracované znalecké posudky MUDr. Caisovej Škultétyovej sú zjavne nepresvedčivé, preto
považuje za správne a zákonné, ak súd neakceptoval návrh znalkyne, resp. návrh okresnej prokuratúry
na uloženie ochranného sexuologického liečenia ambulantnou formou.
Na správnosti záveru rozsudku súdu v časti napadnutej okresnou prokuratúrou nič nemení ani
odvolacia námietka odvolateľa voči tvrdeniam PhDr. Márie Gažiovej, ktorá na hlavnom pojednávaní

síce odpovedala na položenú otázku, ktorej zodpovedanie patrilo skôr znalcovi z odboru psychiatrie,
avšak túto skutočnosť znalkyňa obratom aj oznámila vo svojej výpovedi, čo zrejme zohľadnil aj súd pri
rozhodovaní o navrhnutom ochrannom opatrení. Navyše sa mu javí, že na pojednávaní konanom dňa
6.3.2024 už ani MUDr. Danica Caisová Škultétyová neuviedla výslovne, že by jeho pobyt z hľadiskapsychiatrického bol nebezpečný pre spoločnosť. Menovaná znalkyňa síce zotrvala na svojich záveroch
uvedených vo svojich znaleckých posudkoch, avšak žiada sa mu znovu zvýrazniť, že vo vzťahu k
navrhnutej ochrannej liečbe neuviedla žiadne také podporné odborné argumenty ( a to ani na dotaz

súdu), ktoré by odôvodnili uloženie navrhnutej liečby.
Z týchto podstatných dôvodov nemôže súhlasiť s odvolacím návrhom okresnej prokuratúry, aby Krajský
súd rozhodol o uložení ochranného sexuologického liečenia ambulantnou formou, preto navrhuje, aby
odvolacísúdodvolanieokresnejprokuratúryakonedôvodnépostupompodľa§319Trestnéhoporiadkuv
celom rozsahu zamietol. Ako to už aj vyššie naznačil, voči predmetnému rozsudku podal (resp. zahlásil)

odvolanie aj on, a to proti jeho výroku o vine a treste, ako aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo,
ktoré odvolanie som písomne odôvodnil podaním zo dňa 2.7.2024. Na podanom odvolaní trvá v celom
rozsahu, preto navrhuje, aby odvolací súd rozhodol o ňom v zmysle jeho petitu.
Záverom však ešte na podporu dôvodnosti jeho odvolania považuje za potrebné poukázať na ten fakt,
že bezprostredne po odoslaní jeho odvolania na súd prvého stupňa, ktoré odoslal v sudcovskej lehote
stanovenej súdom prvého stupňa (t.j. dňa 2.7.2024), v nasledujúci pracovný deň, dňa 3.7.2024 Ústavný

súd Slovenskej republiky vydal tlačovú správu pod č. 30/2024, v ktorej dával širokej verejnosti na
vedomie, že ústavný súd na neverejnom zasadnutí pléna 3. júla 2024 rozhodol vo veci vedenej pod
sp. zn. PL. ÚS 3/2024 o návrhu prezidentky Slovenskej republiky, skupiny 36 poslancov Národnej rady
Slovenskej republiky a skupiny 39 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky o súlade zákona z
8. februára 2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších

predpisov (na ktorý zákon som poukázal v písomnom odôvodnení jeho odvolania pri námietkach proti
výroku o treste). Je síce pravda, že ústavný súd vyslovil nesúlad niektorých ustanovení tohto zákona s
Ústavou SR (ktoré aj bližšie konkretizoval v citovanej tlačovej správe), avšak je potrebné zvýrazniť, že
ústavný súd nevyslovil nesúlad mnou spomínaného ustanovenia § 38 Trestného zákona v znení podľa
zákona NR SR z 8. 2.2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona v znení

neskorších predpisov. Inými slovami, predmetné zákonné ustanovenie nie je protiústavné, preto spolu
so zvyškom trestnej novely má v blízkej budúcnosti nadobudnúť účinnosť. Uvedené skutočnosti podľa
jeho presvedčenia majú podstatný vplyv aj na rozhodnutie odvolacieho súdu v tomto odvolacom konaní,
najmäprirozhodovaníonímpodanomodvolaníprotivýrokuotreste.Ikeďjenaďalejhlbokopresvedčený
o tom, že v prejednávanom prípade neboli bez akýchkoľvek pochybností preukázané všetky zákonné

znaky skutkovej podstaty sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 TZ, preto primárne by sa malo
rozhodnúť o jeho oslobodení spod obžaloby, ako to aj navrhol v petite svojho odvolania.

Najmä z hore uvedených dôvodov už odpadol dôvod na prerušenie tohto trestného stíhania v zmysle
§ 318 ods. 1 Trestného poriadku a § 228 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku, ako to navrhol v závere

písomného odôvodnenia odvolania zo dňa 2.7.2024 (ktorý návrh v čase jeho podania podľa neho bol
dôvodný, keďže v čase odoslania podania nemohol vedieť, že hneď na druhý deň Ústavný súd SR
zverejní svoj verdikt o súlade navrhnutej novely Trestného zákona s Ústavou SR), preto na navrhnutom
prerušení trestného stíhania už netrvá. Avšak trvá na tom, aby odvolací súd prerušil toto trestné stíhanie
až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn.

6Nt/20/2024 o zahladení jeho odsúdenia uloženého rozsudkom Krajského súdu Košice č. k. 2T 11/97 zo
dňa 11.3.1999 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 3To 38/99 zo
dňa22.7.1999,alternatívneabyodvolacísúdvyčkaldovydaniaprávoplatnéhorozhodnutiavoznačenom
konaní vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves, a to z dôvodov, ktoré uviedol v písomnom
odôvodnení svojho odvolania zo dňa 2.7.2024 (konkrétne na strane 11. až 12. odôvodnenia odvolania).

V priebehu odvolacieho konania Okresný súd Spišská Nová Ves po vyžiadaní pripojeného spisu
rozhodol uznesením sp. zn. 6Nt 20/2024 zo dňa 09.08.2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť 03.09.2024,
že podľa § 92 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. a § 470 ods. 1 Tr. por. zahladzuje odsúdenému A. B. odsúdenie
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 2T 11/1997 zo dňa 11.03.1999, a to trest odňatia slobody
vo výmere 3 rokov a 6 mesiacov nepodmienečne so zaradením do I. nápravnovýchovnej skupiny, ktorý

vykonal dňa 11.12.2001.
V nadväznosti na toto rozhodnutie obhajoba podaním zo dňa 05.11.2024 s poukazom na citované
rozhodnutie o zahladení odsúdenia obžalovaného v trestnej veci Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
2T 11/1997 vyjadrila názor, že uložený trest v napadnutom rozsudku nemôže obstáť z viacerých
podstatných dôvodov, na ktoré už poukázal v predchádzajúcich podaniach, predovšetkým vzhľadom na

novelu Tr. zákona. Je toho názoru, že súd nerozhodol správne vo výroku o vine, pretože obžalovaný
naďalej odmieta záver o tom, že sa dopustil akéhokoľvek trestného činu a navyše vzhľadom na tieto
nové skutočnosti je nezákonným aj výrok o treste.Zotrval na návrhu, aby odvolací súd podľa § 321 ods.1 písm. a/ b/,c/ d/,e/ Tr. por. zrušil napadnutý
rozsudok a súčasne aby odvolací súd sám rozhodol o jeho oslobodení spod obžaloby, alternatívne aby
vec vráti súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na podklade odvolania obžalovaného a prokurátora krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami

Tr. poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy majúce význam pre rozhodnutie
o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. poriadku a v čase
rozhodovania dospel ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. poriadku okresný súd
jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia

opiera, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne vysporiadal
s obhajobou obžalovaného.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal
žiadne pochybnosti o závere okresného súdu vo vzťahu k výroku o vine a keďže sa so závermi

okresného súdu stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Krajský súd zároveň poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej
rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok ( I.ÚS 141/04 ) a v zmysle tohto
právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor

a právny záver okresného súdu.

V prvom rade považuje krajský súd za potrebné uviesť, že po podrobnom preskúmaní predloženého
spisového materiálu, odôvodnenia napadnutého rozsudku, dôvodov podaných odvolaní a vyjadrení
procesných strán nemal krajský súd žiadne pochybnosti o ustálení skutku a právnej kvalifikácií konania

obžalovaného. Námietky obhajoby vo vzťahu k výroku o vine boli v podstate kvalifikovaným, podrobným
až vyčerpávajúcim spôsobom vyvrátené už v napadnutom rozsudku, vrátane argumentácie, prečo súd
nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
K zmene právnej situácie došlo vo vzťahu k výroku o treste a to jednak z dôvodu, že v priebehu
odvolacieho konania došlo k právoplatnému rozhodnutiu o zahladení odsúdenia obžalovaného v jeho

inej predchádzajúcej trestnej veci, konkrétne vo veci Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2T 11/1997
v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3To/38/1999 zo dňa 22.07.1999
a k novelizácií ustanovení Tr. zákona, ktoré mali vplyv na ukladanie trestu v predmetnej trestnej veci.
Krajský súd zohľadniac charakter predmetnej trestnej veci a dôkaznú situáciu vrátane nových
skutočností majúcich vplyv na ukladanie trestu, nepovažoval za potrebné predmetnú trestnú vec zrušiť

a vrátiť súdu I. stupňa. Po jej dôslednom naštudovaní krajskému súdu s prihliadnutím aj na spravodlivý
proces a právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nič nebránilo, aby procesným postupom
v súlade s príslušnými ustanoveniami Tr. poriadku po zrušení napadnutého rozsudku vo výroku o treste
rozhodol vo veci sám.
Súd I. stupňa vykonal v predmetnej trestnej veci skutočne rozsiahle dokazovanie s tým, že po

vyhodnotení dôkazov tak samostatne ako aj vo vzájomnej súvislosti v súlade s ustanovením § 2
ods. 12 Tr. por. správne skonštatoval, že výpoveď maloletej poškodenej je natoľko presvedčivá,
vzájomne nerozporná a zapadajúca do rámca výpovedí ďalších vo veci vypočutých svedkov, znaleckého
dokazovania a iných listinných dôkazov a to v takom rozsahu a kvalite, že je možné bezpochyby
konštatovať vinu obžalovaného pre žalovaný trestný čin.

Rovnako ako okresný súd aj krajský súd považuje výpoveď svedkyne poškodenej za logickú,
zrozumiteľnú, presvedčivú, pravdivú a vierohodnú a to aj s poukazom na ďalšie vykonané dôkazy, ktoré
podrobne rozviedol v napadnutom rozsudku. Vo vzťahu k obžalovanému a jeho obhajobe aj krajský
súd uvádza, že jeho výpoveď je nedôveryhodná, rozporná , zavádzajúca a účelová, ide v podstate
o jednoduchú, pasívnu obhajobu, ktorá vo svojej podstate spočívala len v tvrdení, že aj keď maloletej

poškodenej natieral chrbát, následne sa nič nestalo a išli domov, resp. tiež že nemal vedomosť o veku
maloletej poškodenej.
Z následnej komunikácie s maloletou poškodenou však jednoznačne aj podľa názoru krajského súdu
vyplýva, že k niečomu došlo a že sa obáva toho, že maloletá poškodená o skutku niekomu rozprávala.Vychádzajúc z dôkazov, ktoré súd I. stupňa riadnym a zákonným spôsobom vykonal a následne logicky
vyhodnotil, je odôvodnená argumentácia okresného súdu, že poškodená nesprávne odhadla situáciu,
keďžeobžalovanémuplnedôverovalaakokamarátovmuotcoviapotomčojejobžalovanýnatieralchrbát

a zadok, keďže neprotestovala, ani sa takému konaniu nebránila, si situáciu vyložil obžalovaný ako jej
súhlas s ďalšími sexuálnymi aktivitami a dokonal súlož s maloletou poškodenou spôsobom ustáleným
vo výroku rozsudku. V zmysle vykonaného dokazovania postupoval okresný súd správne, keď následne
do výroku rozsudku, do jeho skutkovej vety nezahrnul časť, že prstami zašiel do oblasti genitálií, keďže
poškodená na hlavnom pojednávaní toto konanie nepotvrdila.

Maloletá poškodená skutočnosti o priebehu skutku uviedla spontánne jednak bezprostredne po skutku
svojím kamarátkam J. C., G. H. a D. M., ako aj svojej učiteľke PaeDr. N. K. s tým, že následne skutok
detailne popísala aj v prípravnom konaní a v konaní pred súdom.
Okresný súd sa dôsledne zaoberal aj obhajobou obžalovaného v tom smere, že v čase skutku nevedel,
že poškodená má len 14 rokov.
Táto podstatná skutočnosť však vyplýva z výpovede poškodenej maloletej, ktorá potvrdila, že

obžalovanýjupoznáasiodroku2020,odčasu,keďsasynobžalovanéhoB.B.daldokopysjejnajlepšou
kamarátkou D. M. a ktorý ju s jeho otcom teda s obžalovaným zoznámil v jeho barberschope v čase,
keď mala 12 rokov. Poškodená obžalovanému o svojom veku hovorila aj na oslave narodenín jeho syna
a obžalovaný o jej veku žartoval, keď nechal typovať vek maloletej poškodenej, pričom následne sám
uviedol, že má len 14 rokov, čo potvrdzujú aj svedkovia B. B., syn obžalovaného a svedkyňa D. M..

Obžalovaný sám potvrdil, že maloletú poškodenú spoznal pred dvoma – troma rokmi, teda v čase keď
mala 12, resp. 13 rokov, čo je vek vstupu mladých dievčat do puberty, kedy je tento vek aj fyzicky zjavný.
Je tak vylúčená obhajoba obžalovaného v tom smere, že nevedel o veku poškodenej, resp., že o jej
veku sa dozvedel až na polícií v auguste roku 2022 a že sa o jej veku nikdy nebavil s inými osobami.
MaloletápoškodenásasoskutkomzverilaakoprvejdospelejosobesvedkyniPaeDr.N. K.,vzhľadomna

to, že šlo o jej učiteľku, s ktorou mala dobrý vzťah a ktorej dôverovala. Tá následne kontaktovala školskú
psychologičku, úrad práce, následne situáciu oznámili jej matke a vo veci podali trestné oznámenie.
Poškodená bola v tom čase žiačkou Kvinty B – Gymnázia Javorová v Spišskej Novej Vsi, zapájala
sa do vzdelávacieho procesu, na vyučovanie sa pripravovala, učiteľov rešpektovala, nemala žiadne
neospravedlnené hodiny, v škole ju hodnotili ako kamarátsku, rada pomáhala iným, nikdy nebola vedená

na sociálnej kuratele a nebolo oznámené žiadne protispoločenské konanie.
Z vyhodnotenej komunikácie obžalovaného s maloletou, na ktorú súd I. stupňa podrobne poukázal,
mal aj krajský súd preukázané, že obžalovaný pred skutkom aktívne, iniciatívne a pomerne nevhodne
komunikoval s maloletou poškodenou, ktorej tykal a ktorá mu naopak vykala, čo podporuje názor, že zo
strany maloletej poškodenej nešlo o kamarátsky a rovnocenný vzťah, ale o vzťah dieťa a dospelý, čo je

zároveň v rozpore s tvrdením obžalovaného, že s poškodenou mali kamarátsky vzťah a že si tykali.
Z komunikácie je tiež zrejmé, že obžalovaný rozvíjal, resp. sa snažil rozvíjať vzťah s maloletou
poškodenou, čo potvrdila aj znalkyňa MUDr. Danica Caisová-Škultétyová, z ktorej znaleckého posudku
je zároveň zrejmé, že zo sexuologického hľadiska s ňou obžalovaný vytvoril párovú väzbu.
Ako to ďalej z komunikácie aj podľa názoru krajského súdu vyplýva, bol to sám obžalovaný, ktorý

iniciatívne ponúkal maloletej poškodenej rôzne stretnutia spojené s pitím alkoholu, opakovane naliehal
na poškodenú, aby sa stretli s tým, že si príde po ňu, že si vypijú. Počas konverzácie jej nepatričným
spôsobom kládol otázky, či si neholí nohy, či má svoje dni a to naposledy v samotný deň skutku. Počas
komunikácie s poškodenou sa nezaujímal o svojho syna, nepadlo o ňom ani slovo, čo je taktiež v rozpore
s jeho tvrdeniami, resp. obhajobou. Správne okresný súd skonštatoval, že z komunikácie vyplýva, že

poškodená obžalovanému vyká, vníma ho ako dospelú nerovnocennú osobu, s ktorou neflirtuje, ani jej
nedáva žiadne signály, ktoré by si mal obžalovaný vysvetliť ako záujem o jeho osobu. Jeho záujem
nijakým spôsobom neopätuje, poškodená komunikuje skôr odmerane, udržiava si odstup a na jeho
pozvania na stretnutia reaguje skôr odmietavo.
Z prepisu telefonického hovoru medzi obžalovaným a maloletou poškodenou zo dňa 26.07.2022 teda

cca mesiac po skutku je zrejmé, že obžalovaný sa chcel opätovne stretnúť s poškodenou, táto jeho
ponuku odmietla a obžalovaný sa uisťoval, či nikomu nič nepovedala, že už niečo počul a uisťoval sa,
aby mohol pokojne spávať. Ide aj podľa názoru krajského súdu o komunikáciu, s ktorej vyplýva obava
obžalovaného z možného odhalenia, resp. ubezpečovanie sa obžalovaného, či maloletá poškodená
nikomu nič nepovedala o skutku, ktorý sa stal. Táto komunikácia je taktiež v rozpore s jeho obhajobou

v tom smere, že sa bavili o tom, ako prázdninovala a že si overoval u maloletej poškodenej len to, či
nevie niečo o tom, že by mali spolu chodiť, že sa ho to pýtali ľudia.
K namietanej zákonnosti týchto dôkazov zo strany obhajoby okresný súd správne uviedol, že
komunikácia na sociálnych sieťah ako aj prepis telefonického hovoru, ktoré sú obsahom spisovéhomateriálu, boli získané v súlade s platnou právnou úpravou a už zaužívanou súdnou praxou. Zvukový
i obrazový záznam komunikácie súkromných osôb zabezpečený jednou z komunikujúcich osôb i bez
výslovného súhlasu ďalšej komunikujúcej osoby môže byť v trestnom konaní použitý ako dôkazný

prostriedok na dokumentovanie a preukazovanie porušenia ustanovení Trestného zákona. Prípustnosť
takéhoto dôkazného prostriedku súd I. stupňa zároveň vecne vyargumentoval aj s poukazom na
príslušnú judikatúru všeobecných súdov, Ústavného súdu SR, Judikatúru ESĽP a primerane aj
rozhodnutia Českých súdov.
Dôsledne sa okresný súd vysporiadal aj s vykonaným znaleckým dokazovaním tak znalkyne PhDr. Márie

Gažiovej ako aj znalkyne MUDr. Danice Caisovej-Škultétyovej.
Závery znalkyne PhDr. Márie Gažiovej sú aj podľa názoru krajského súdu v rozpore s vykonaným
dokazovaním, ktoré vyvrátilo jej názor, že v motivačnej schéme sa môže maloletá poškodená cítiť
odmietnutá obžalovaným v iných oblastiach, čo nemusí súvisieť s konkrétnym sexuálnym konaním.
Ani krajský súd nezistil akýkoľvek rozumný dôvod, či motiváciu poškodenej maloletej klamať, alebo sa
z akéhokoľvek dôvodu mstiť obžalovanému. Tento názor aj podľa názoru krajského súdu je vyvrátený

už spomínanou elektronickou komunikáciou, z ktorej nevyplynul či už pred skutkom alebo po ňom
akýkoľvek negatívny postoj maloletej poškodenej k obžalovanému a ani akékoľvek odmietnutie zo strany
obžalovaného. Naopak ako to už bolo vyššie uvedené, maloletá obžalovanému vykala a po samotnom
skutku to bol práve obžalovaný, ktorý opätovne a iniciatívne kontaktoval maloletú poškodenú, dožadoval
sa ďalších stretnutí aj jej následne telefonoval. Za neopodstatnený možno považovať tiež názor tejto

znalkyne o možnej motivácií poškodenej zaujať svoje okolie, keďže z vykonaného dokazovania naopak
vyplýva, že maloletá nechcela vec jednak povedať svojej matke, aby ju tým viac nezaťažila vzhľadom na
úmrtiejejotcaaaninahlasovaťnapolíciu,vecnahlásilaažnaintervenciusvojejučiteľkyapsychologičky.
Rovnako tak oporu vo vykonanom dokazovaní nemajú ani závery uvedenej znalkyne vo vzťahu k osobe
obžalovaného, o ktorom uviedla, že charakter činu zodpovedá jeho osobnosti a jeho motiváciám

len čiastočne, že potreba byť bezúhonnou a rešpektovanou osobou vo svojom sociálnom prostredí
je významná a oblasť sexuálnych potrieb nepresahuje a že obžalovaný má tendenciu zabezpečiť
svojich synov. Z odpisu registra trestov je zrejmé, že obžalovaný bol doposiaľ 5 krát súdne trestaný,
jeho posledné odsúdenie je z 28.08.2020 a to za prečin zanedbania povinnej výživy, teda si neplnil
vyživovaciu povinnosť práve k svojim deťom.

V neposlednom rade aj krajský súd považuje za potrebné konštatovať, že v súlade s vykonaným
dokazovanímvovzťahukosobeobžalovanéhosúzáveryznalkyneMUDr.DaniceCaisovej-Škultétyovej.
U obžalovaného bola zistená menšinová sexualita, v ktorej chýbajú inštinktívne biologicky fixované
averzie – zábrany voči istým formám sexuálneho správania, čo sa najviac prejavilo tým, že eroticky
nevyladené dievča, signály na zbližovanie nevysielajúca, jeho sexuálnu túžbu netlmia. Obžalovaný aj

napriek tomu, že maloletá poškodená neopätovala jeho očividný záujem o ňu samotnú, resp. o stretnutia
s ním, pričom obžalovanému bol zrejmý značne vekový odstup ako aj vek maloletej, nemal zábrany
aj naďalej pokračovať v rozvíjaní vzťahu s jej osobou a vytváraní párovej väzby zo sexuologického
hľadiska. Uvedené závery aj podľa názoru krajského súdu v celom rozsahu korešpondujú s ďalšími
vykonanými dôkazmi, predovšetkým s komunikáciou medzi obžalovaným a poškodenou a preto o týchto

záveroch nemal krajský súd dôvod pochybovať.
Z uvedených dôvodov po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov sa krajský súd stotožnil so záverom
okresného súdu, že skutok ustálený v napadnutom rozsudku sa stal, je trestným činom a že ho spáchal
obžalovaný. Za správne a zákonné považuje krajský súd aj ustálenie právnej kvalifikácie konania
obžalovaného, ktorý naplnil všetky pojmové znaky zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1

Tr. zák. a to v priamom úmysle podľa § 15 písm. a/ Tr. zák.
Vo vzťahu k výroku o treste, k jeho zrušeniu a následnému rozhodnutiu považuje krajský súd za potrebné
uviesť nasledujúce skutočnosti.
Obžalovaný A. B. bol doposiaľ 5 krát súdne trestaný. V štyroch prípadoch ide o odsúdenia staršieho
dáta, v ktorých sa naňho hľadí akoby nebol odsúdený. Posledným odsúdením je odsúdenie Okresného

súdu Prievidza rozsudkom sp. zn. 3T 18/2020 zo dňa 28.08.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
15.09.2020 , ktorým mu bol pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr. zák. uložený
trest odňatia slobody vo výmere 13 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú
dobu v trvaní 30 mesiacov do 16.03.2023. Vzhľadom na uvedené krajský súd vyhodnotil ako predbežnú
otázku vo vzťahu k tomuto odsúdeniu, že aj v predmetnej trestnej veci došlo k jeho osvedčeniu sa

s poukazom na § 50 ods. 6 Tr. zák., podľa ktorého sa má za to, že sa odsúdený osvedčil ak súd do
dvoch rokov od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 4 bez toho, že by odsúdený
mal na tom vinu v prípade, ak sa proti odsúdenému vedie v tejto lehote trestné stíhanie pre iný trestný
čin spáchaný v skúšobnej dobe. Keďže krajský súd rozhodoval po uplynutí dvoch rokov od uplynutiaskúšobnej doby, má sa za to, že odsúdený sa v uvedenej trestnej veci osvedčil v zmysle § 50 ods. 7 Tr.
zák. a hľadí sa naňho, ako keby nebol odsúdený. Táto skutočnosť má podstatný význam pre určenie
druhu trestu a jeho výmery, za daných okolností bolo možné ukladať obžalovanému aj podmienečný

trest odňatia slobody s probačným dohľadom.
Pre úplnosť v tejto súvislosti krajský súd dodáva, že zákon ustanovuje trestnú sadzbu pre trestný čin
sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. vo výmere 3 až 10 rokov.
Ako to už vyššie krajský súd uviedol, v priebehu odvolacieho konania Okresný súd Spišská Nová Ves
uznesením sp. zn. 6Nt/20/2024 zo dňa 09.08.2024 podľa § 92 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. a § 470 ods. 1 Tr.

por. zahladil odsúdenému A. B. odsúdenie z rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2T 11/1997 zo
dňa 11.03.1999 a to konkrétne trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov a 6 mesiacov nepodmienečne
so zaradením pre jeho výkon do I. nápravnovýchovnej skupiny, ktorý vykonal dňa 11.12.2001. Toto
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2024.
Ide tak o podstatnú skutočnosť, ktorá mala taktiež výrazný vplyv na ukladanie trestu obžalovanému
vzhľadom na to, že podľa § 93 ods. 1 Tr. zák. keďže bolo odsúdenie zahladené, hľadí sa na páchateľa,

ako keby nebol odsúdený, čo v danom prípade znamená, že krajský súd nemal právny podklad na
zvyšovanie dolnej hranice trestnej sadzby pre prípad opätovného spáchania zločinu.
Zhodnotiac vyššie uvedené tak krajský súd zároveň konštatuje, že u obžalovaného neboli zistené žiadne
poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti, a to ani priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., t.j., že
obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený.

Vychádzajúc z takto ex offo zistených skutočností, na ktoré bol krajský súd povinný v čase rozhodovania
pri ukladaní trestu prihliadať a ktoré zároveň znamenajú podstatnú zmenu okolností pre určenie druhu
trestu a jeho výmery oproti času rozhodovania súdu I. stupňa, tak krajský súd pri ukladaní trestu
vychádzal zo základnej trestnej sadzby vo výmere 3 až 10 rokov.
Vychádzajúc ďalej pri rozhodovaní o treste z podmienok ukladania trestu a jeho účelu v zmysle § 31,

§ 34 ods. 1 a nasl. Tr. zákona, dospel krajský súd k záveru, že obžalovanému postačí uloženie trestu
odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu a to predovšetkým s poukazom na skutočnosť,
že ku skutku došlo cca 3 týždne predtým, ako maloletá poškodená dovŕšila pätnásty rok veku, čo je
jeden zo základných znakov žalovanej skutkovej podstaty.
Zohľadniac osobu obžalovaného aj v zmysle záverov znaleckého posudku znalkyne MUDr. Danice

Caisovej-Škultétyovej však krajský súd zároveň dospel k záveru, že účel podmienečného uloženého
trestu bude naplnený v prípade uloženia probačného dohľadu nad správaním sa obžalovaného
v skúšobnej dobe, ktorú krajský súd určil v maximálnej možnej výmere v trvaní 5 rokov s poukazom aj
na charakter a povahu predmetnej trestnej činnosti.
Pre posilnenie účelu takto uloženého trestu s podmienečným odkladom a s probačným dohľadom,

opätovne vychádzajúc so záverov znaleckého posudku krajský súd uložil obžalovanému aj primeranú
povinnosť spočívajúcu v podrobení sa odbornému poradenstvu za účelom nadhľadu nad jeho vlastnou
sexualitou, čo zároveň považoval za dostačujúce oproti návrhu prokurátora na uloženie ochranného
sexuologického liečenia.
Takto uložený trest spolu s primeranou povinnosťou podľa názoru krajského súdu spĺňa všetky kritéria

tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie.
Všetky vyššie uvedené skutočnosti sú zároveň dôvodmi, pre ktoré krajský súd odvolanie prokurátora
ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

To boli dôvody, pre ktoré rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku,

pričom toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.