Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. august 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/16/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624203374
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5624203374.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

15CoP/16/2025

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej
a členiek senátu JUDr. Miriam Štillovej, JUDr. Lucie Prčovej, v právnej veci navrhovateľa: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/X, B., zastúpeného zástupcom: Advokátska kancelária
SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom: Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000,
proti povinnej z vyživovacej povinnosti: A. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/X, B., zastúpenej
právnou zástupkyňou: JUDr. Zuzana Baloghová, advokátka, so sídlom Mostová 33, Ružomberok, IČO:
42221340,vkonaníozvýšenievýživnéhonaplnoletédieťa,oodvolanímatkyprotirozsudkuOkresného

súdu Liptovský Mikuláš č.k. 20Pc/33/2024-100 zo dňa 18.11.2024, takto

r o z h o d o l :

15CoP/16/2025
Rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch I. a II. o výživnom a o zameškanom výživnom p
o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu vo výroku III., ktorým zmenil rozsudok Okresného súdu Ružomberok zo dňa
11.05.2017, sp.zn. 3P/21/2017 vo výroku II. o výživnom m e n í tak, že týmto sa mení rozsudok

Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 3P/21/2017 zo dňa 11.05.2017 vo výroku I. o výživnom.

Odvolanie matky zo dňa 18.12.2024 proti výroku IV. rozsudku okresného súdu, ktorým bol vo zvyšnej
časti návrh zamietnutý, o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

15CoP/16/2025
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. uložil matke povinnosť prispievať na výživu

plnoletého A. B., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 260,- Eur mesačne, vždy do 20. dňa každého
kalendárneho mesiaca vopred k rukám plnoletého dieťaťa, počnúc od 28.08.2024. Výrokom II.
zameškané výživné za obdobie od 28.08.2024 do 31.10.2024 vo výške 170,32 Eur povolil matke splácať
v splátkach po 20,- Eur mesačne spolu s bežným výživným, t.j. do 20. dňa každého kalendárneho
mesiaca k rukám plnoletého dieťaťa, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým,
že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky v plnej výške má za následok splatnosť celého dlhu.
Výrokom III. zmenil rozsudok Okresného súdu Ružomberok zo dňa 11.05.2017, sp.zn. 3P/21/2017 vo

výroku II. o výživnom a výrokom IV. vo zvyšnej časti návrh zamietol. Výrokom V. rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na dňa 28.08.2024 navrhovateľom
podaný návrh voči povinnej z vyživovacej povinnosti – matke (ďalej aj ,,matka“) na zvýšenie výživného
zo sumy 180,- Eur na sumu 350,- Eur mesačne a jeho odôvodnenie, na vyjadrenie matky k návrhu,

na vykonané dokazovanie na pojednávaní, a to výsluchom navrhovateľa, matky, oboznámením sa s
listinnými dôkazmi, najmä návrhom, vyjadrením k návrhu, Dohodou o ukončení mediácie číslo 3/22
zo dňa 26.08.2022, zápisnicami z mediačného konania, dokladmi o mesačných výdavkoch matky,
Potvrdením o príjme matky zo dňa 15.10.2024 a zo dňa 24.10.2024, dokladmi o mesačných výdavkoch
navrhovateľa, rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 6P/13/2012 zo dňa 18.03.2014,

rozsudkom Okresného súdu Ružomberok 3P/21/2017 zo dňa 11.05.2017 a z neho zistený skutočný stav
veci a za aplikácie § 62 ods. 1, 2 a 5, § 65 ods. 3, § 75 ods. 1 a § 75 ods. 2 Zákona o rodine rozhodol
tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.

3. Okresný súd uviedol, že predmetom konania je zvýšenie výživného na plnoletého navrhovateľa
A. B., nar. XX.XX.XXXX, a preto v intenciách ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine sku´mal, cˇi je

navrhovateľ schopný napriek tomu, že už dosiahol plnoletosť sám sa živiť. Konštatoval okresný súd,
že navrhovateľ sa v súčasnosti sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom na strednej škole s
plánovaním štúdia na vysokej škole, preto doposiaľ nenadobudol schopnosť sám sa živiť. Naposledy
bolo o výživnom rozhodované súdnym rozhodnutím pred Okresným súdom Ružomberok v konaní o
zvýšenie výživného vedenom pod sp.zn. 3P/21/2017. Rozsudkom Okresného súdu Ružomberok zo dňa

11.05.2017,sp.zn.3P/21/2017bolzmenenýrozsudokOkresnéhosúduRužomberokzodňa18.03.2014,
sp. zn. 6P/13/2012 vo výroku o výživnom tak, že matke bola uložená povinnosť prispievať na výživu
navrhovateľa výživným vo výške 95,- Eur mesačne. Na základe dohody rodičov navrhovateľa sa matka
zaviazalaprispievaťnavýživunavrhovateľazvýšenýmvýživným180,-Eurmesačneodseptembra2022.
Dohoda o zvýšenom výživnom bola medzi rodičmi uzavretá v rámci Dohody o ukončení mediácie č.

3/2022 zo dňa 26.08.2022 uzavretej pred mediátorkou G. A. H., F.. Táto dohoda nebola schválená
súdom. Doposiaľ, aj po dosiahnutí plnoletosti navrohvateľa, matka prispieva na jeho výživu výživným vo
výške 180,- Eur mesačne v zmysle uvedenej dohody.

4. Vo všeobecnosti okresný súd poukázal na to, že vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá

do doby, kým dieťa nie je schopne´ samé sa živiť, t.j. kým nedosahuje pravidelný príjem, z ktorého
môže uhrádzať svoje potreby. Podľa ustálenej judikatúry, vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom
trvá počas obdobia, kedy dieťa študuje, nakoľko je jednou zo základných povinností rodiča viesť dieťa
k získaniu vzdelania, a tým vytvoriť priestor pre jeho sebarealizáciu. Uvedene´ platí aj vtedy, ak ma´ dieťa
počas štádia nepravidelný príjem, napr. zo študentskej brigády. K otázke trvania vyživovacej povinnosti

poukázal na záver vyplývajúci z ustálenej judikatúry, podľa ktorého pre nadobudnutie schopnosti
samostatne sa živiť sú dane´ podmienky ukončením jedného štúdia toho istého stupňa, keď dieťa
definitívne získa predpoklady na výkon povolania. Konštatoval, že relevantnými kritériami pre určenie
výšky vyživovacej povinnosti sú potreby oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného. Ďalej okresný súd poukázal na to, že pri výživnom pre plnoleté osoby Zákon o rodine

vyjadruje požiadavku, aby priznanie výživného nebolo v rozpore s dobrými mravmi. V súvislosti s
námietkoumatky,ženávrhnavrhovateľajevrozporesdobrýmimravmi,takokresnýsúdvovšeobecnosti
zadefinovaldobrémravyakopravidlámorálnehocharakteru,ktorésavšeobecneuplatňujúapresadzujú.
Uviedol, že v zmysle § 75 ods. 2 Zákona o rodine sa zisťujú dôvody na strane oprávneného (tu
navrhovateľa), ktoré by mohli odôvodňovať možnosť nepriznania výživného pre rozpor s dobrými

mravmi. Zákon pritom nešpecifikuje, kedy ide o rozpor s dobrými mravmi, je však zrejme´, že sa
vyžaduje také správanie, ktoré svojou intenzitou a závažnými dôsledkami je možné objektívne posúdiť
ako porušovanie dobrých mravov. Každé konkrétne porušenie týchto pravidiel je potrebné posudzovať
individuálne, vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu.

5. V posudzovanom prípade sa okresný súd zaoberal dôvodmi narušenia vzťahov medzi matkou
a navrhovateľom, a to aj z časových hľadísk a skúmal zlomový bod, v dôsledku ktorého došlo
k vzájomnému ochladeniu vzťahov.. V tejto súvislosti posudzoval správanie a postoje navrhovateľa voči
matke. Z vyjadrení samotného navrhovateľa, ako aj jeho matky okresnému súdu vyplynulo, že vzťahy
medzi nimi sú vážne narušené, nefungujúce. Navrhovateľ označuje matku za cudzieho človeka, nemá

potrebu zdieľať s ňou každodenný život v ktorejkoľvek jeho oblasti, a to ani do budúcna, keď vyhlasuje,
že matka nebude poznať jeho manželku ani jeho deti. Pociťuje krivdy z detstva, ktoré prenáša do vzťahu
s matkou aj v súčasnosti. S matkou sa dlhodobo nekontaktuje. Ak matku stretne, ani sa jej nepozdraví,
čo sa udialo aj pred pojednávaním v budove súdu. Matka naopak uvádzala, že pokiaľ aj napísalanavrhovateľovi správu na narodeniny, navrhovateľ na správy nereagoval. Keď naposledy dohadovala
výšku výživného s otcom navrhovateľa (2022), mala záujem o telefonický kontakt na navrhovateľa,
ktorý jej otec odmietol dať s odôvodnením, že navrhovateľ si to nepraje, pretože matka je pre neho

cudzí človek. Matka uviedla, že syn o ňu nejaví žiadny záujem, nekontaktuje ju. Hoci navrhovateľ na
pojednávaní prezentoval, že pokiaľ by ho matka „oslovila“ a prišla za ním, neodmietol by ju, avšak počas
pojednávania sa prejavoval výrazne antagonistický postoj navrhovateľa smerom k matke.

6. Okresný súd poukázal na z rozsudku Okresného súdu Ružomberok zo dňa 18.03.2014, sp.zn.

6P/13/2012, vyplývajúcu skutočnosť, a to, že každý z rodičov sa v uvedenom konaní domáhal zverenia
v tom čase maloletého (8-ročného) navrhovateľa do svojej osobnej starostlivosti. V rámci konania
boli predložené znalecké posudky a boli vypočutí viacerí svedkovia. Zo záverov znaleckých posudkov
znalkyne Mgr. Lýdie Adamcovej a PhDr. Stely Jančárovej vyplývalo, že v tom čase maloletý navrhovateľ
má výrazný negativistický postoj voči matke, matku odmieta, rovnako i stretnutia s ňou, tento postoj
však nie je prirodzený, nie je autentický, ale rozvinul sa v dôsledku výraznej ovplyvniteľnosti postojmi

najbližších v aktuálnom výchovnom prostredí. Znalkyne konštatovali, že maloletý neudáva racionálny
dôvod odmietania matky, preto konštatovali významnú tendenciu nekriticky preberať názory a úsudky
jedného z rodičov. Navrhovateľ bol, vzhľadom na jeho v tom čase aktuálny fyzický vek, menej zrelý
a schopný pochopiť príčinné súvislosti napätia rodičov, bol však senzitívny k ich napätiu. V čase
rozhodovania vo veci sp.zn. 6P/13/2012 nebol s matkou v riadnom kontakte dva a pol roka. Bol

vystavený situácii, keď sa začal správať v kontakte s jedným rodičom tak, ako očakáva tento rodič
a v kontakte s druhým rodičom, ako očakáva druhý rodič. Nasledovalo jeho vnútorné rozpoltenie, ako
dieťaťa správajúceho sa podľa očakávaní rodičov. Navrhovateľ bol vo výlučnej starostlivosti otca viac
akodvarokypredrozhodnutímvovecisp.zn.6P/13/2012,pričomstyksmatkounebolpodporovaný.Keď
si matka prišla po syna v určenú hodinu, spoločne s pracovníčkou sociálnej kurately, v tom čase maloletý

navrhovateľ nebol riadne na styk pripravený, sedel v obývačke v domácom oblečení, odmietal matku
a otec sa pred dieťaťom na matku vyjadroval negatívne, invektívne, ani raz syna nenabádal k tomu, aby
na stretnutie s matkou išiel. Namiesto toho si začal pripravovať fotoaparát, že bude fotiť celý priebeh
stretnutia. Pokiaľ sa týka údajného „škrtenia“, pri rozhovore maloletý toto slovo vôbec nepoužíval, slovo
škrtenie používal iba otec maloletého. Maloletý replikoval to, čo uvádzal otec, že matka ich opustila

a k takej, čo ho škrtila, on nemá čo ísť. Pokiaľ matka prišla za synom do školy, samotný riaditeľ Základnej
školy I. D. B., A. A. J., vypovedal, že dieťa presviedčali, aby išlo s matkou, ale maloletý tvrdil, že nechce
a musí volať domov otcovi. Znalkyňa PhDr. Stela Jančárová v závere znaleckého posudku apelovala na
otca, ktorý nechtiac ubližuje vlastnému dieťaťu, ktoré sa stane nezorientovaným v sociálnych vzťahoch,
pri rozvíjaní svojich budúcich partnerských vzťahov, aby otec zmenil svoje správanie. Z rozsudku ďalej

vyplýva, že pokiaľ sa mal maloletý v tom čase podrobiť psychologickej terapii u psychologičky F. G. A.,
terapii sa nepodrobil, pretože otec pri konzultácii so synom vyžadoval svoju prítomnosť.

7. Na základe týchto skutočností okresný súd skonštatoval, že všetky zistené pri´cˇiny rozvratu vza
´jomny´ch vztˇahov matky a navrhovateľa maju´ po^vod v obdobi´, kedˇ bol navrhovatelˇ malolety´ a

mohol len velˇmi malou mierou ovplyvnitˇ situa´ciu v rodine. Jeho postoj a neskorsˇie spra´vanie k
matke su´ vy´sledkom nepodporovania zdravého vzťahu s matkou zo strany otca, ktorému bol maloletý
zverený do osobnej starostlivosti. Podľa okresného súdu zlomový bod narušenia vzájomných vzťahov
účastníkov konania nastal ešte v rannom detstve navrhovateľa. V tom čase maloletý navrhovateľ sa
stotožňoval so správaním a postojmi otca, čo sa prenášalo do jeho vzťahu s matkou. Navrhovateľ

bol vo vzťahu k matke významne niekoľko rokov ovlyvnený práve negatívnym postojom otca voči
nej, keď zo záverov znaleckých posudkov vyplnulo, že odmietanie matky zo strany syna nemalo
racionálny dôvod. Okresný súd poukázal na to, že aj v súčasnosti navrhovateľ opakuje smerom
k matke rovnaké výčitky ako v minulom čase, a to že ho matka škrtila a tým mu spôsobila ujmu. Čo
sa týka vyhrotenej situácie so škrtením, ako to popisoval navrhovateľ, tieto situácie boli podľa názoru

okresného súdu už len vyvrcholením narušených rodinných vzťahov, keď navrhovateľ matku odmietal,
preto sa aj ukryl na záchode v škole ako uvádzal. Toto však podľa názoru okresného súdu nemôže
byť dôvodom odmietavého postoja navrhovateľa voči matke, ktorý vznikal a formoval sa dávnejšie pred
touto udalosťou.

8. Vzhľadom k týmto skutočnostiam potom podľa záveru okresného su´du nebolo v konani´ preuka
´zane´ spra´vanie navrhovatelˇa, ktore´ by mohlo bytˇ posu´dene´ ako konanie v rozpore s dobry´mi
mravmi, pre ktore´ by mu nemalo bytˇ priznane´ vy´zˇivne´. Okresný súd konštatoval, že navrhovateľ
plnil očakávania otca, jeho správanie je dôsledkom vývoja vzťahov v rodine a nemožno ho považovaťza tak rozporné s dobrými mravmi, ktoré by bolo prekážkou v priznaní nároku na výživné od matky.
Len samotny´ neza´ujem o stretnutie, nekontaktovanie a neinformovanie matky, ktore´ su´ zapri´cˇinene
´ ich nedostatocˇne vrely´m vztˇahom v do^sledku dlhodobého odcudzenia a deštrukcie vzťahov matky

a syna od útleho detstva (nie však vinou navrhovateľa), nemozˇno povazˇovatˇ za dostacˇuju´ce pre
to, aby navrhovatelˇovi nebolo priznane´ vy´zˇivne´. Vo va¨zbe na uvedene´ je nepozvanie matky na
stužkovú uzˇ len do^sledkom ochladnuty´ch vztˇahov. V konani´ nebolo tvrdene´ ani zistene´, zˇe by
sa navrhovatelˇ dopustil priestupkove´ho alebo trestne´ho konania vocˇi matke, pri´padne, zˇe by sa
inak choval k nej neslusˇne, cˇi agresi´vne v takej intenzite, že by to spôsobovalo stratu práva na

výživné. Pokiaľ bolo v konaní poukazované na to, že navrhovateľ je už dospelý a mohol zmeniť svoje
postoje smerom k matke, tak podľa okresného súdu iba dosiahnutie určitého veku, hoci aj dospelosti,
ešte neznamená automaticky zmenu postojov, obzvlášť, keď navrhovateľ aktuálne zotrváva v rovnakom
výchovnom prostredí, roky nepodporujúcom rolu matky v živote dieťaťa.

9. Nad rámec okresný súd poukázal na to, že v zmysle striktne´ho znenia právnej normy § 75

ods. 2 Zákona o rodine v pri´pade zistenia rozporu s dobry´mi mravmi, súd nema´ inu´ mozˇnostˇ,
nezˇ vy´zˇivne´ nepriznatˇ. Nie je mozˇne´ pouzˇitˇ toto ustanovenie ako modifikacˇny´ cˇinitelˇ a na
jeho za´klade vy´sˇku pozˇadovane´ho vy´zˇivne´ho primerane zni´zˇitˇ, prípadne výživné nezvýšiť, ale
ponechať ho na doterajšej výške, ako požadovala matka, keď navrhovala návrh pre rozpor s dobrými
mravmi zamietnuť. Ak už bolo pra´vo na vy´zˇivne´ priznane´, mo^zˇe, podľa stanoviska okresného súdu,

povinná pozˇiadatˇ su´d o zrusˇenie rozhodnutia v zmysle § 78 Zákona o rodine. Takéhoto nároku sa
však matka v tomto konaní nedomáhala, a ani do času rozhodnutia okresného súdu nepodala návrh
na zrušenie výživného. Na podporu uvedeného právneho záveru poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.06.2023, sp.zn. 5Cdo/188/2022, publikované v Zbierke
rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod číslom R 64/2023, z ktorého vyplýva, že pokiaľ

by aj súd zistil rozpor s dobrými mravmi, zákonné ustanovenie § 75 ods. 2 Zákona o rodine neumožňuje
výživné znížiť, či nezvýšiť, umožňuje výživné (iba) celkom nepriznať, pričom v prípade takéhoto konania
ide o konanie návrhové. Preto, aj keď matka vzniesla v konaní námietku rozporu s dobrými mravmi,
tak podľa okresného súdu sa touto námietkou mohol zaoberať len v prípade, ak by sa matka domáhala
zrušenia vyživovacej povinnosti. Okresný su´d teda nemohol moderovať (nezvýšiť a ponechať) vy´sˇku

vyzˇivovacej povinnosti matky vocˇi synovi pre nesu´lad jeho spra´vania s dobry´mi mravmi, nakolˇko
mu za´kon taku´to mozˇnostˇ neposkytuje.

10. Ďalej okresný súd skúmal dôvodnosť návrhu navrhovateľa s ohľadom na ust. § 75 ods. 1 Zákona
o rodine, v ktorej súvislosti v prvom rade poukázal na to, že v čase poslednej úpravy výživného (vo výške

180,- Eur) dohodou rodičov spísanou formou mediačnej dohody, bol navrhovateľ študentom 2. ročníka
strednej školy. V čase rozhodnutia súdu prvej inštancie bol študentom maturitného ročníka a pripravoval
sa na štúdium na vysokej škole, absolvovaním kurzov aj individuálnym doučovaním. Bol vekovo starší,
medzičasom dosiahol dospelosť, z ktorého dôvodu objektívne vzrástli výdavky na bežné potreby a školu
vsúvislostisprípravounaďalšieštúdium.Zajedenzdôvodov,ktoréspôsobilizmenupomerovpovažoval

okresnýsúdajinfláciu,ktoráznižujehodnotuuhrádzanéhovýživného,keďspoukazomnavýpočetpodľa
inflačnej kalkulačky (K.) by výživné vo výške 180,- Eur malo mať v čase rozhodovania okresného súdu
hodnotu 204,22 Eur, teda o 24,- Eur vyššiu na to, aby sa ním pokryli tie isté potreby.

11. Odôvodnené potreby výživou oprávneného okresný súd ustálil vo výške približne 580,- Eur

mesačne. Tieto zahŕňali pomernú časť mesačných nákladov na bývanie vo výške 50,- Eur, k výške
ktorých súd prvej inštancie dospel vychádzajúc zo sumy nákladov spojených s užívaním bytu vo
výške 150,- Eur mesačne, ktoré vydelil počtom členov domácnosti navrhovateľa - tri (navrhovateľ, jeho
otec a družka otca navrhovateľa), túto sumu okresný súd považoval za adekvátnu a zodpovedajúcu
aktuálnym priemerným zálohovým predpisom za užívanie trojizbového bytu v meste B.. Výšku výdavkov

na bývanie porovnal aj s výdavkami, ktoré z tohto dôvodu vyčíslila a dokladovala výživou povinná, v
súvislosti s čím uviedol, že tieto pri započítaní sumy 50,- Eur na náklady na bývanie sú porovnateľné,
pričom navrhovateľ aj výživou povinná žijú v rovnakom meste. Ďalšie mesačné výdavky navrhovateľa
súd prvej inštancie zistil a považoval za opodstatnené vo výške výdavkov na stravu v školskej
jedálni približne 44,- Eur (stravné 2,20 Eur/deň), výdavky na kickbox vo výške 60,- Eur mesačne (10

tréningov mesačne, jeden tréning á 6,- Eur) a cvičenie vo fitnescentre 34,- Eur (mesačná študentská
permanentka),ďalejvýdavoknadoučovanie,ktorénavrhovateľabsolvujedvakrátmesačnepricelkových
nákladoch 80,- Eur (jedna hodina á 20,- Eur s dvoma docentkami), výdavky na hygienu vo výške
približne 30,- Eur mesačne, ošatenie 80,- Eur mesačne, ktoré považoval za adekvátne, v súvislostis ktorým výdavkom tiež uviedol, že presne takáto suma mesačne vynakladaná, pri prepočte tejto sumy
na ročný výdavok na ošatenie ide o sumu 960,- Eur, ktorú sumu považoval za reálne upotrebiteľnú na
tento účel. Navrhovateľom uplatnenú sumu 300,- Eur na stravu mimo stravovania v školskej jedálni,

považoval okresný súd za nadhodnotenú a za primeranú považoval sumu 200,- Eur vrátane nákladov
na výživové doplnky a vitamíny (v tejto súvislosti tiež uviedol, že pri sume 200,- Eur pripadajúcej na
jedného dospelého človeka, výdavok na stravu trojčlennej rodiny by predstavoval 600,- Eur, čo je podľa
okresného súdu suma, ktorá prevyšuje priemerný výdavok bežnej trojčlennej rodiny na tento účel), ďalej
výdavky na školské potreby a knihy vo výške približne 50,- Eur ročne, jednorazový výdavok na prípravný

kurz na vysokú školu vo výške 400,- Eur, ako aj jednorazové výdavky na stužkovú vo výške 400,- Eur
(oblečenia na stužkovú), ako aj iné ročné výdavky.

12. Okresný súd zohľadnil, že vy´živa navrhovateľa je čiastočne, vo výške 60,- Eur mesačne pokryta´
rodinným prídavkom poberaným otcom navrhovateľa.

13. Pokiaľ išlo o schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinnej (matky), táto má jednu vyživovaciu
povinnosť, a to k plnoletému navrhovateľovi. Má príjem z pracovného pomeru u zamestnávateľa A.
L. B., L. M. XXX, J., kde mzda matky predstavuje sumu priemerne vo výške 929,34 Eur. Matka tiež
vykonáva tzv. služby v Ústrednej vojenskej nemocnici SNP Ružomberok – FN, Gen. Miloša Vesela 21,
Ružomberok, kde dosahuje priemernú mesačnú mzdu vo výške 277,78 Eur. Matka je vlastníčkou bytu,

v ktorom býva, v bytovom dome súpisné č. XXX v meste B. a bytu v bytovom dome súpisné č. XXXX
v meste B.. Tento byt previedla jej matka vlastnícky na ňu, pričom sa dohodli, že tento byt v budúcnosti
bude vlastniť dcéra matky M., preto aj úžitky z tohto bytu plynú dcére M.. Matka uviedla pravidelné
mesačné výdavky na úrovni spolu približne vo výške 940,- Eur, ktoré pozostávajú z výdavku na platbu
Bypo vo výške 140,- Eur, na elektriku 27,- Eur, na splátku hypotekárneho úveru 248,90 Eur, na poistenie

nehnuteľnosti 58,68 Eur, na životné poistenie pri úvere 20,49 Eur, na Digi TV 13,90 Eur, na internet
11,58 Eur, na splátku pôžičky 53,86 Eur, na splátku spotrebného úveru 110,27 Eur, na mobil 30,- Eur, na
výživné 180,- Eur, na PZP 66,60 Eur polročne, na PHM 30 - 50,- Eur. V týchto mesačných výdavkoch nie
je zahrnutý výdavok na stravu, ošatenie, hygienu v bežnej výške, minimálne na úrovni 200 až 250,- Eur.

14. Okresný súd poukázal na to, že dieťa má právo na výživné len v takom rozsahu, ktorý zodpovedá
životnej úrovni jeho rodičov. Životná úroveň matky zodpovedá jej príjmu na úrovni spolu približne 1.200,-
Eur a jej výdavkom, ktoré mesačne dosahujú sumu jej celkového mesačného príjmu. Pokiaľ navrhovateľ
poukazoval na majetkové pomery matky, že vlastní dva byty, z ktorých jeden prenajíma, v konaní
nebolo vyvrátené tvrdenie matky, že druhý byt bol na matku vlastnícky prevedený zo strany jej matky

so záväzkom, že bude v budúcnosti patriť dcére matky M., preto aj príjem plynúci z prenájmu tohto
bytu je priamo zasielaný dcére M.. Samotný navrhovateľ poukázal na to, že jeho polorodá sestra M.
je zabezpečená príjmom z prenájmu tohto bytu, pokiaľ matka poukazovala na to, že má dve deti,
nielen navrhovateľa. Zároveň okresný súd uviedol, že tento byt vlastnícky patrí matke od roku 2019,
preto nešlo o novú skutočnosť, ktorá by nebola zohľadnená pri poslednom dohodnutom výživnom

v roku 2022. K poukazu, že otec navrhovateľa matke vyplatil kúpnu cenu za prevod vlastníckeho
práva k pozemku vo výške 7.000,- Eur a tieto peniaze sú určené pre navrhovateľa, išlo o tvrdenie
otca navrhovateľa a jeho predstavu o použití týchto finančných prostriedkov. V tomto prípade išlo
o vysporiadanie vzájomných vzťahov medzi rodičmi navrhovateľa podľa ich dohody (vyporiadanie
vlastníctvakpozemku).Pretopoukaznato,žemaloísťofinančnéprostriedkyurčenépresynazdôvodu,

že otec poskytol matke na vyplatenie kúpnej ceny prostriedky navrhovateľa z jeho sporiaceho účtu, je
zo strany otca zneužívaním situácie, nedôvodným popudzovaním navrhovateľa voči matke v už aj tak
napätých a narušených vzťahoch a zaťahovanie navrhovateľa do záležitostí rodičov. Dieťa sa podieľa na
životnej úrovni oboch rodičov. Ak je životná úroveň niektorého z rodičov vyššia, dieťa sa na tejto životnej
úrovni podieľa a naopak, ak je životná úroveň niektorého z rodičov nižšia, zdieľa ju aj dieťa. Navrhovateľ

žije v domácnosti s otcom, ktorý je zamestnaný v spoločnosti ELBH SK, s.r.o., so sídlom v Ružomberku
a podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni za posledných šesť mesiacov dosiahol príjem brutto priemerne
vo výške 2.016,- Eur, čo predstavuje čistú mzdu približne vo výške 1.500,- Eur. Otec navrhovateľa je
podielovým spoluvlastníkom niekoľkých pozemkov v kat. úz. B. a rodinného domu, súpisné č. XXXX
a výlučným vlastníkom dvojgaráže. Príjem otca navrhovateľa je v porovnaní s matkou vyšší približne

o 300,- Eur. Životná úroveň rodičov navrhovateľa z hľadiska vlastníctva nehnuteľností je porovnateľná.

15. Okresný súd, vychádzajúc z aktuálnych pomerov navrhovateľa a matky, zvýšil výživné zo sumy
180,- Eur mesačne na sumu 260,- Eur mesačne, ktorú považoval za primeranú príjmom, majetkovýmpomerom matky, jej životnej úrovni, ako aj ustáleným odôvodneným mesačným výdavkom navrhovateľa.
Uviedol, že výška určeného výživného 260,- Eur je adekvátna aj podľa Metodickej príručky pre výpočet
výživného (tzv. tabuľkové výživné, v tomto prípade približne 24 % z príjmu povinného rodiča, keďže

navrhovateľ je študent strednej školy, hoci vekovo 19 ročný).

16. Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal zvýšenia výživného vo väčšom rozsahu, ako bolo určené, tak
okresný súd jeho návrh z dôvodu neprimeranosti ním vyčíslených mesačných výdavkov, ako aj zisteným
pomerom a životnej úrovni povinnej z vyživovacej povinnosti, zamietol.

17. S ohľadom na výšku určeného výživného a výšku, v akej výživou povinná uhrádzala výživné do
rozhodnutia súdu prvej inštancie (180,- Eur mesačne), vypočítal okresný súd výšku zamesˇkane´ho
výživného za obdobie od podania návrhu dňa 28.08.2024 do 31.10.2024 vo výške 170,32 Eur (2 x 80,-
Eur + alikvótna časť za mesiac august 2024 v rozsahu 4 dní; 80,- Eur : 31 dní x 4 dní = 10,32 Eur),
ktorú výživou povinnej povolil spla´catˇ v spla´tkach po 20,- Eur mesačne spolu s bezˇny´m vy´zˇivny´m,

pocˇnu´c mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pod podmienkou straty vy´hody spla´tok.

18. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podlˇa § 52 za´k. cˇ. 161/2015 Z.z. Civilne´ho
mimosporove´ho poriadku (dˇalej len CMP) tak, že zˇiaden z u´cˇastni´kov nema´ na´rok na ich na´hradu,
nakolˇko v mimosporovy´ch konaniach je na´rok na na´hradu trov konania v za´sade vylu´cˇeny´, pricˇom

nezistil naplnenie zˇiadnej z vy´nimiek upraveny´ch v ustanoveniach § 53 a nasl. CMP. O povinnosti
nahradiť trovy konania (pokiaľ nejde o trovy konania štátu) rozhoduje súd len na návrh oprávneného
účastníka (§ 57 CMP). Pokiaľ si navrhovateľ žiadal priznať náhradu trov konania, pretože by to bolo
podľa jeho názoru spravodlivé, súd sa s týmto argumentom nestotožnil. Navrhovateľ argumentoval,
že si musí tento nárok uplatňovať v súdnom konaní, keď matka napriek tomu, že preukázateľne má

príjem, je zamestnaná a je v jej možnostiach uhrádzať vyššie výživné, nedokáže prispievať synovi
na výživu v takom rozsahu, ako to potrebuje. K uvedeným argumentom okresný súd uviedol, že
podaniu návrhu nepredchádzala snaha navrhovateľa o komunikáciu s matkou, matka aj po nadobudnutí
plnoletostinavrhovateľasiriadneplnísvojuvyživovaciupovinnosť.Návrhnazačatiekonanianeobsahuje
predžalobnú výzvu, či inú snahu o vyriešenie otázky výživného mimo súdneho konania. Navrhovateľ

odmieta akúkoľvek komunikáciu s matkou, čo sa odráža aj na skutočnosti, že nie je dobre možné
riešiť otázku výživného mimosúdne. Avšak nie výlučne správanie matky bolo dôvodom na podanie
tohto návrhu. Tiež poukázal na to, že návrhu bolo vyhovené len čiastočne z dôvodu vyhodnotenej
neprimeranosti požadovaného výživného odôvodneným potrebám oprávneného a pomerom povinnej.
Preto rozhodol o trovách konania v zmysle § 52 CMP.

19. V závere okresný súd vyslovil morálny apel na navrhovateľa, aby prehodnotil svoj pretrvávajúci
negatívny postoj k matke, vylučujúci akýkoľvek kontakt.

20. Proti tomuto rozsudku, a to v celom rozsahu, v zákonnej lehote podala odvolanie matka maloletého

dieťaťa prostredníctvom právnej zástupkyne z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), písm. h) CSP
a § 62 ods. 1 CMP. Poukázala na rozpor podaného návrhu s dobrými mravmi z dôvodu postoja
navrhovateľa a správania voči výživou povinnej, negatívny postoj plnoletého syna k matke, ktorý bol
preukázaný aj z priebehu pojednávania konaného na okresnom súde. Uviedla, že o navrhovateľa
roky „bojovala“ na súdoch a napriek tomu sa jej situáciu nepodarilo zachrániť a po rokoch jej

neostávalo iné, ako akceptovať stav taký, aký je, hoci sa jej s tým ťažko vyrovnávalo. Navrhovateľ
ani po dosiahnutí plnoletosti neprejavil záujem o nápravu vzťahu s matkou, práve naopak, pokračoval
v negatívnych a nenávistných prejavoch voči matke, prevzatých s najväčšou pravdepodobnosťou
od otca. Nesúhlasila s názorom okresného súdu, že pokiaľ nebolo zistené, že by sa navrhovateľ
dopustil priestupkového alebo iného trestného konania voči matke, tak sa nejedná o správanie,

ktoré by spôsobovalo stratu práva na výživné. Pokiaľ dobré mravy sú definované ako hodnotový
systém rešpektovaný väčšinou spoločnosti, ako pravidlá správania sa, ktoré sú prevažnou časťou
spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku, tak väčšina spoločností
rešpektuje rodinné hodnoty a nevystavuje svoju rodinu takým situáciám, ako navrhovateľ svoju
matku - ignorácia, nezáujem, nenávistné prejavy. Podľa matky takéto správanie bez pochybností možno

označiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že by
sa námietkou rozporu s dobrými mravmi mohol zaoberať iba v prípade, ak by sa domáhala zrušenia
vyživovacej povinnosti, pretože ide o vzájomne si odporujúce argumenty. Matka jasným a presvedčivým
spôsobom vysvetlila, z akých dôvodov považuje návrh na zvýšenie výživného za nedôvodný a v rozpores dobrými mravmi. Namietala, že okresný súd sa s posúdením dobrých mravov v súvislosti
s rozhodovaním o návrhu na zvýšenie výživného nedostatočne vysporiadal, na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Tiež nedostatočne vyhodnotil skutkový stav v tom, či došlo k splneniu
podmienok predpokladaných § 26 Zákona o rodine, teda, či od uzavretia mediačnej dohody o výživnom
dňa 26.08.2022 došlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného. V tejto
súvislosti uviedla, že navrhovateľ bol aj v čase uzavretia mediačnej dohody a aj v čase rozhodnutia
okresného súdu študentom strednej školy. Pokiaľ okresný súd v rozhodnutí poukázal na infláciu, ktorá

má znižovať hodnotu výživného, tak podľa matky aj jej príjem podlieha inflácii, a preto inflácia nemôže
byť dôvodom na zvýšenie výživného, nakoľko postihuje každého, nielen osoby oprávnené z výživného.
Podľamatkynavrhovateľnepreukázalniektoréjednotlivévýdavkydostatočnýmspôsobomaokresnýsúd
nemohol určiť výšku výdavkov navrhovateľa na bývanie poukazom na to, že navrhovateľ aj matka žijú
v rovnakom meste. Výdavky na bývanie sú totiž v meste B. odlišné a závisia od lokality a od toho,
ktorý subjekt je správcom, prípadne od výšky sumy uhrádzanej do fondu opráv. Preto podľa matky

okresný súd nemal preukázané výdavky navrhovateľa na bývanie. Taktiež neboli riadne preukázané
výdavky na stravné v škole, hygienické potreby, oblečenie na kickbox, permanentku do fitnescentra,
ktoré zároveň vo výške, ako boli súdom akceptované, považovala za neprimerane vysoké. Rovnako
neboli preukázané ani výdavky na doučovanie a tento výdavok zároveň nepovažovala za nevyhnutný,
pretože pokiaľ je navrhovateľ „výborný študent“, ako sám seba opísal, tak doučovanie nepotrebuje.

Nebol preukázaný ani výdavok na stužkovú, ktorý súčasne predstavuje výdavok jednorazový. Podľa
matky okresný súd nedostatočne zisťoval príjem otca navrhovateľa, v súvislosti s ktorým sa obmedzil
iba na lustráciu zo Sociálnej poisťovne a nevyžiadal si potvrdenie od jeho zamestnávateľa, prípadne
ho nezisťoval priamo od navrhovateľa, nezisťoval životnú úroveň otca aj jeho majetkové pomery
a napriek tomu určil, že obaja rodičia sa majú podieľať na výžive plnoletého syna rovnakým dielom.

Za nedostatočné považovala odôvodnenie rozsudku okresného súdu v tom ohľade, z akého dôvodu
zvýšil výživné zo sumy 180,- Eur na sumu 260,- Eur, teda o 80,- Eur už po dvoch rokoch od poslednej
úpravy výšky vyživovacej povinnosti. Matka namietala aj závislé výroky o povolení splácať zameškané
výživné a výrok o trovách prvoinštančného konania. Vyslovila nesúhlas so snahou navrhovateľa,
aby bola zaviazaná na náhradu jeho trov konania. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a

návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť.

21. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 09.01.2025 (č.l. 133 spisu) bolo odvolanie matky
doručené navrhovateľovi prostredníctvom právneho zástupcu s možnosťou sa k nemu vyjadriť v lehote
10 dní (doručenka na čl. 134 spisu), ktorú možnosť nevyužil.

22. Do momentu konania a rozhodovania krajským súdom ďalšie podania nenasledovali.

23. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného
v zákonnej lehote osobou oprávnenou, a to výživou povinnou - matkou, prejednal vec postupom

bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem, a za aplikácie
ustanovenia § 65, § 66 CMP a contrario v spojení s ustanovením § 155 CMP rozsudok okresného súdu
vo výrokoch I. a II. potvrdil ako vo týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa ustanovenia § 387
ods. 1 CSP a vo výroku III. podľa ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto rozsudku, pričom išlo len o formálnu zmenu. Odvolanie matky proti výroku IV. rozsudku odmietol
podľa § 386 písm. b) CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere
hlasov 3: 0.

24. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané výživou povinnou

osobou, a to matkou navrhovateľa, bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského
súdu v Žiline č.k. 15CoP/16/2025-151 zo dňa 24.07.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho
vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 24.07.2025 a na webovej
stránkeKrajskéhosúduvŽiline,soznámenímmiestaačasuverejnéhovyhláseniarozsudkuelektronicky

právnej zástupkyni výživou povinnej osoby na e-mail: N. (doručená dňa 25.07.2025), na základe
čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.25. K odvolaniu podanému matkou navrhovateľa ako osoby povinnej z výživného (ďalej aj ,,matka“) a k
dôvodom odvolania krajský súd poukazuje na to, že konanie o návrhu navrhovateľa bolo konaním, ktoré
sa začína len na návrh (§ 155 CMP), preto odvolací súd bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania

matky navrhovateľa. Z odvolania podaného matkou vyplynulo, že nesúhlasí s rozhodnutím okresného
súdu, ktorý nesprávne posúdil zistený skutočný stav veci vo vzťahu k odôvodneným výdavkom výživou
oprávneného, ako aj súladu určenia zvýšeného výživného s dobrými mravmi, čím došlo k nesprávnemu
právnemu posúdeniu skutkových zistení okresného súdu.

26. Pre posúdenie odvolacích dôvodov nebolo potrebné nariadiť pojednávanie, resp. doplniť
dokazovanie, ak pre rozhodnutie okresného súdu bolo v potrebnom a dostatočnom rozsahu vykonané
dokazovanie, z ktorého krajský súd vychádzal pri vyhodnotení odvolacích dôvodov. Potreba ďalšieho
dokazovania v odvolacom konaní nebola zistená ani krajským súdom, a preto bolo vychádzané len
z obsahu spisového materiálu, ak účastníci tohto konania, najmä odvolateľka, ani nevzniesli žiadny
presvedčivý dôkaz, potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania by mohla zaručiť spravodlivé konanie

(rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/218/2009, sp.zn.
3Cdo/51/2011, sp.zn. 3Cdo/186/2012, sp.zn. 7Cdo/56/2011). Krajský súd zvýrazňuje, že okresný súd
z vykonaného dokazovania zistil skutkový stav v akceptovateľnom rozsahu potrebnom pre rozhodnutie.
Skutočný stav veci zistený okresným súdom bol dostačujúcim pre jeho rozhodnutie, následne aj pre

posúdenieodvolania,aakodvolacísúdnepristúpilkzopakovaniualebodoplneniudokazovania,nedošlo
týmto jeho postupom k porušeniu práva odvolateľky na spravodlivý súdny proces.

27. Krajský súd, ako odvolací súd, po posúdení veci na základe odvolania výživou povinnej vo väzbe
k odvolacím dôvodom uvádza, že ani jeden z nich nebol relevantný.

28. Nebol naplnený odvolací dôvod, podľa ktorého súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnemu posúdeniu skutkových zistení. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno
vytknúť, že by zohľadnil skutočnosti, ktoré nevyplývali z vykonaných dôkazov alebo prednesov
účastníkov konania, prípadne neboli inak preukázané počas konania. Rovnako nemožno konštatovať,

že by okresný súd opomenul rozhodujúce skutočnosti relevantné pre danú vec, ktoré boli preukázané
vykonanými dôkazmi, alebo, že výsledok hodnotenia dôkazov by nezodpovedal zistenému skutkovému
stavu v súlade s ustanoveniami procesného predpisu. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie v kontexte vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia krajský súd
konštatuje, že okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie a dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy

v zmysle Čl. 10 CMP, pričom každý dôkaz hodnotil jednotlivo a zároveň v súvislosti s ostatnými dôkazmi.
Pri rozhodovaní dôsledne prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré vyšli počas konania najavo, v súlade
so zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa § 191 ods. 1 CSP.

29. Matka namietala, že v konaní pred súdom prvej inštancie neboli dostatočne preukázané výdavky

výživou oprávneného na bývanie, stravné v škole, hygienické potreby, oblečenie, kickbox a permanentku
do fitnescentra, výdavky na doučovanie a výdavok na stužkovú. Vo vzťahu k výdavkom na bývanie
odvolací súd uvádza, že ich výšku okresný súd zohľadnil v sume 50,- Eur mesačne ako tretinový
podiel z celkových výdavkov na spoločné bývanie troch dospelých ľudí (otec navrhovateľa, priateľka
otca a navrhovateľ), čiže zo sumy 150,- Eur mesačne. Odvolací súd uvádza, že bežné výdavky, za

ktoré možno považovať najmä výdavky na stravu, oblečenie, obuv, hygienu a základnú zdravotnú
starostlivosť, nie je nutné detailne preukazovať, keďže si súd o nich dokáže urobiť skutkový záver na
základe všeobecnej znalosti cien spotrebných tovarov a služieb. Rovnaký záver možno konštatovať aj
vo vzťahu k výdavkom na bývanie, pokiaľ sú tieto zohľadňované vo výške nepresahujúcej všeobecne
známu – štandardnú výšku nákladov spojených s bývaním, za ktorú sumu 150,- Eur mesačne a z toho

pripadajúcu sumu 50,- Eur na výživou oprávneného nepochybne možno považovať. Zo všeobecnej
znalosti cien uhrádzaných za služby spojené s bývaním, ako napr. zálohové mesačné platby za vodu,
teplo, elektrinu, plyn, prípadne úhrady spojené s údržbou spoločných priestorov a fond opráv, možno
nepochybne ustáliť, že suma, ktorú pre tento účel okresný súd ustálil, je primeraná, preto v tomto
ohľade nemožno okresnému súdu vytknúť nesprávne skutkové zistenie. Ani výdavky na zabezpečenie

bežných potrieb výživou oprávneného, ako je stravné v škole, hygienické potreby a oblečenie, nebolo
v konaní z rovnakého dôvodu potrebné preukazovať listinnými resp. inými dôkazmi, nakoľko si o ich
výške, vzhľadom na všeobecnú znalosť cien tovarov a služieb, okresný súd vedel urobiť dostatočný
skutkový záver. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že vzhľadom na zásadu hospodárnosti konania nie jepraktické a ani žiaduce, aby účastník konania, v tomto prípade navrhovateľ, preukazoval všetky výdavky
vynakladané na zabezpečenie bežných potrieb. Uvedené možno konštatovať aj vo vzťahu k výške
stravného za obed v školskej jedálni, kde suma stravného za jeden obed vo výške 2,20,- Eur nie

je neprimerane vysoká a zodpovedá výške cien stravných lístkov v školských jedálňach na stredných
školách, dokonca ju možno považovať za jednu z nižších cien. Z rozsudku okresného súdu je zrejmé,
že výdavky na stravu navrhovateľa zohľadnil v celkovej výške 244,- Eur (44,- Eur cena stravného v
školskej jedálni a 200,- Eur zvyšné mesačné výdavky na stravu), ktorú sumu odvolací súd nepovažoval
za neprimerane vysokú, s ohľadom na vek a pohlavie navrhovateľa. Odvolací súd zdôrazňuje, že vo

veku, ktorý navrhovateľ dosiahol v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie – 19 rokov, sa završuje jeho
fyzický vývin, z ktorého dôvodu sú podľa odvolacieho súdu v tomto období výdavky na zabezpečenie
plnohodnotnej a vyváženej stravy najvyššie. Obdobne, aj vo vzťahu k výdavkom na oblečenie v sume
80,- Eur mesačne (960,- Eur ročne) a výdavkom na hygienu vo výške 30,- Eur mesačne (360,- Eur
ročne), ktoré nezahŕňajú iba výdavky na osobnú hygienu a kozmetiku, ale aj výdavky na pracie prášky
a iné čistiace potreby, odvolací súd uvádza, že nie sú s ohľadom na vek a pohlavie navrhovateľa

neprimerane vysoké.

30. K námietke matky o nedostatočnom preukázaní výdavkov navrhovateľa na doučovanie na prijímacie
skúšky na medicínu, odvolací súd uvádza, že okresný súd považoval v konaní za preukázané dve formy
doučovania navrhovateľa. Formou prípravného kurzu, výdavky na ktorý navrhovateľ uhradil v sume cca

400,- Eur jednorazovo a ktoré navrhovateľ v konaní preukázal listinným dôkazom – potvrdením z účtu
v O. P., E. (č.l. 72 spisu) a výdavky na súkromné doučovanie u dvoch docentiek v Bratislave, ktoré
navrhovateľ podľa svojho vyjadrenia na pojednávaní uskutočnenom dňa 28.10.2024 absolvuje dvakrát
do mesiaca, ktoré za mesačné obdobie okresný súd ustálil vo výške 80,- Eur (doučovanie dvakrát do
mesiaca po dve hodiny vo výške 20,- Eur za jednu hodinu). Vo vzťahu k potrebe preukazovania týchto

výdavkov odvolací súd zvýrazňuje to, že matka na pojednávaní nerozporovala nielen navrhovateľom
tvrdenú skutočnosť, že toto doučovanie absolvuje, ale ani výšku ním tvrdenej ceny za doučovanie.
Právna zástupkyňa matky v záverečnej reči iba konštatovala, že navrhovateľ predmetný výdavok
nepreukázal, čo však nemožno považovať za relevantné popretie.

31. Okrem toho, preskúmaním jednotlivých okresným súdom zohľadnených výdavkov vynakladaných
na uspokojovanie mesačných potrieb navrhovateľa, tak, ako boli špecifikované v odseku 18. rozsudku
okresného súdu, odvolací súd zistil, že výška pravidelných mesačných výdavkov predstavuje spolu
sumu 554,- Eur mesačne (bývanie 50,- Eur, strava v školskej jedálni 44,- Eur, ďalšia strava 200,- Eur,
ošatenie 80,- Eur, hygiena 30,- Eur, výdavky na školské potreby a knihy 50,- Eur mesačne, kickbox 66,-

Eur mesačne, študentská permanentka vo fitnescentre 34,- Eur mesačne). Okrem týchto pravidelných
výdavkov okresný súd identifikoval aj nepravidelné, jednorazové výdavky navrhovateľa, spočívajúce
v uhradení prípravného kurzu na medicínu vo výške 400,- Eur, ktoré po rozpočítaní na mesačné
obdobie za obdobie jedného kalendárneho roka predstavujú 33,33 Eur mesačne. Odvolací súd dáva
do pozornosti to, že do celkových výdavkov výživou oprávnenej osoby je potrebné zahrnúť nielen

bežné mesačné výdavky, ale aj mimoriadne výdavky, ktoré sa nevynakladajú na pravidelnej mesačnej
báze, ale sú potrebné na uspokojenie jej odôvodnených potrieb. Preto, zohľadniac aj mimoriadne,
resp. jednorazové výdavky navrhovateľa, predstavujú mesačné výdavky navrhovateľa tak, ako boli
jednotlivo špecifikované v odôvodnení rozsudku okresného súdu, sumu 587,33 Eur, v približne ktorej
výške boli zohľadnené okresným súdom. Odvolací súd konštatuje, že je zrejmé, že suma mesačných

výdavkov navrhovateľa vo výške zistenej okresným súdom preukázaná bola, a to aj vyjmúc (matkou
tvrdené nepreukázané) výdavky na doučovanie v P.. Pokiaľ matka namietala nepreukázanie výdavkov
na zakúpenie oblečenia a ďalších výdavkov na stužkovú, vo vzťahu ku ktorým okresný súd uviedol,
že ich navrhovateľ vynaložil v sume 400,- Eur jednorazovo, tak odvolací súd uvádza, že aj keď na ne
okresný súd v rozsudku poukázal, z jeho odôvodnenia nevyplýva, že by ich aj zahrnul do ustálenej

sumy priemernej výšky odôvodnených mesačných potrieb navrhovateľa. V tejto súvislosti v zhode s
okresným súdom aj odvolací súd konštatuje, že potreby výživou oprávneného nie sú v každom mesiaci
uspokojovanévrovnakomrozsahu–niektorýmesiacsúvyššie,inýmesiacnižšie,pričomustálenávýška
odôvodnených potrieb výživou oprávnenej osoby predstavuje priemernú výšku mesačných potrieb za
určité obdobie.

32. V ďalšej časti odvolania matka namietala, že okresný súd nedostatočne zisťoval príjem otca
navrhovateľa a obmedzil sa iba na jeho lustráciu v Sociálnej poisťovni, nevyžiadal si jeho príjem od
zamestnávateľa a nezisťoval jeho celkové majetkové pomery a životnú úroveň. Uvedenú námietkuodvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Vo všeobecnosti v prvom rade uvádza, že pri rozhodovaní o
vyživovacej povinnosti je potrebné, aby si rozhodujúci súd vyriešil aj otázku vyživovacej povinnosti
druhého rodiča voči dieťaťu, hoci táto v rozsudku nie je výslovne vyjadrená (R 13/1965, R 38/1967).

Preskúmajúc rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že v predmetnom prípade
splnenie tejto povinnosti okresný súd neopomenul a zisťoval pomery otca navrhovateľa. Je pravdou, že
jeho príjem zistil lustráciou v Sociálnej poisťovni, z ktorej mal preukázané, že výška jeho priemerného
hrubého mesačného príjmu je 2.016,- Eur. Okresný súd však nevychádzal z hrubého, ale z ustáleného
čistého mesačného príjmu otca navrhovateľa vo výške 1.500,- Eur mesačne, ku ktorému je pri znalosti

hrubého mesačného príjmu možné dospieť aj výpočtom tak, že sa od sumy hrubého mesačného
príjmu odpočítajú sumy zrážané zamestnancovi na zdravotné poistenie (4 % hrubého príjmu), čo v
prípade hrubej mesačnej mzdy otca navrhovateľa predstavovalo 80,64 Eur mesačne, a zrážky na
poistné do Sociálnej poisťovne (dôchodkové poistenie, invalidné a úrazové poistenie a poistenie v
nezamestnanosti) v celkovej výške 9,4 % z hrubého mesačného príjmu, čo predstavovalo 189,50 Eur.
Z čiastkového základu dane sa následne odpočíta 19 % dane z príjmu. Teda hrubý príjem 2.016,- Eur

mínus odvody v celkovej výške 270,14 Eur = 1.745,86 Eur, z ktorých zrážka na daň predstavuje približne
331,71 Eur, takže čistá mesačná mzda otca navrhovateľa predstavuje okolo 1.464,15 Eur mesačne
(porovnaj napríklad výpočet čistej mesačnej mzdy pri hrubom mesačnom príjme 2.016,- Eur na mzdovej
kalkulačke (Q.).Zisteniasúduprvejinštancieovýškepriemernéhomesačnéhopríjmuotcanavrhovateľa
ako druhej osoby povinnej výživným vo vzťahu k navrhovateľovi odvolací súd preto nepovažuje za

natoľkonepresné,žebymohliviesťknesprávnemurozhodnutiusúduprvejinštancieovýškevyživovacej
povinnosti matky. Nemožno sa tiež stotožniť s odvolacím argumentom výživou povinnej, že okresný
súd nevyhodnocoval životnú úroveň a širšie majetkové pomery otca navrhovateľa, keď mal preukázané,
že tento je podielovým spoluvlastníkom niekoľkých pozemkov v katastrálnom území B. a rodinného
domu so súpisným číslom 1462, a výlučným vlastníkom dvojgaráže, ak bolo zhodnotené, že príjem otca

navrhovateľa je v porovnaní s matkou vyšší približne o 300,- Eur mesačne, a z hľadiska vlastníctva
nehnuteľností považoval životnú úroveň rodičov navrhovateľa za porovnateľnú (odsek 20. odôvodnenia
napadnutého rozsudku).

33. V súvislosti s odvolacou námietkou týkajúcou sa nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací

súd uvádza, že nesprávne právne posúdenie môže spočívať v takom postupe, pri ktorom súd pri
rozhodnutípoužijenesprávnuprávnunormu,alebosíceaplikujesprávnuprávnunormu,alejunesprávne
interpretuje alebo správnu právnu normu síce správne vyloží, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne
aplikuje, ktorá situácia v danej veci nenastala. Okresný súd posúdil návrh matky na zvýšenie vyživovacej
povinnosti v súlade s rozhodnými ustanoveniami Zákona o rodine, najmä § 62 ods. 1, 2 až 5, § 65 ods.

3, § 75 ods. 1 a § 75 ods. 2 Zákona o rodine, ktoré na vec správne aplikoval. Z rozsudku okresného
súdu implicitne vyplýva, že okresný súd na vec aplikoval aj hypotézu § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď
porovnával pomery v čase, kedy dohodou rodičov naposledy došlo k zvýšeniu vyživovacej povinnosti
výživou povinnej (matky) voči navrhovateľovi a pomery zistené v čase rozhodnutia súdu a posudzoval,
či od posledného zvýšenia vyživovacej povinnosti dohodou rodičov došlo k zmene pomerov, ktorá by

odôvodňovala zmenu rozhodnutia súdu o výživnom.

34. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na všeobecné právne východiská rozhodné pre
právne posúdenie v danej veci. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine možno súdne rozhodnutie o
výživnom alebo rozhodnutie, ktorým bola schválená dohoda rodičov o výživnom, zmeniť, ak dôjde k

zmene pomerov účastníkov. Nie je totiž prípustné, aby rozhodnutie založené na určitých predpokladoch
zostalo nezmenené, ak sa tieto predpoklady podstatne zmenili. Zmenou pomerov sa podľa citovaných
zákonných ustanovení rozumie podstatná zmena okolností, ktoré tvorili základ pre predchádzajúce
rozhodnutie súdu o výživnom. Táto zmena môže zahŕňať napríklad podstatné zvýšenie alebo pokles
príjmov, ktoré majú dlhodobý vplyv na celkovú finančnú situáciu povinného rodiča. Zmena pomerov

môže nastať aj na strane oprávneného, napríklad v dôsledku jeho fyzického a duševného dospievania,
zvýšenia životných nákladov, zmeny školy, ktorú navštevuje, alebo zvýšenia nákladov spojených s
prípravou na budúce povolanie (R 3/1967). Pri posudzovaní zmeny pomerov sa vždy prihliada na vývoj
životných nákladov, ako to ustanovuje § 78 ods. 3 Zákona o rodine.

35. V zhode s okresným súdom i odvolací súd zvýrazňuje, že vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom
je zákonnou povinnosťou, ktorá trvá až do okamihu, keď dieťa nadobudne schopnosť samostatne sa
živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Konkrétna výška tejto povinnosti závisí od viacerých faktorov. Na
straneoprávnenéhoideojehoodôvodnenépotreby,zatiaľčonastranepovinnéhorodičasúrozhodujúcejeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Výživou sa rozumie
nielen zabezpečenie základných životných potrieb dieťaťa, ako sú strava, ošatenie, hygiena, zdravotná
starostlivosť či bývanie, ale aj uspokojovanie ďalších nevyhnutných potrieb podporujúcich jeho telesný a

duševnýrozvoj.Patrísemajfinancovaniesociálnychakultúrnychaktivítdieťaťa.Zaodôvodnenépotreby
sa pritom považujú nielen pravidelné mesačné výdavky, ale aj nepredvídané či nepravidelné náklady,
ktoré závisia od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti a formy prípravy na
budúce povolanie. Rozsah odôvodnených potrieb musí byť vždy posudzovaný v súlade s možnosťami,
schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto možnosti obmedzené, vyživovacia povinnosť

pokrýva len základné životné potreby dieťaťa v obvyklej miere. Naopak, ak sú rodičovské možnosti
rozsiahlejšie, medzi odôvodnené potreby môžu patriť aj ďalšie aspekty zabezpečujúce kvalitu života
dieťaťa. Tento princíp vychádza zo zásady, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov (§ 62 ods. 3 Zákona o rodine). Pri posudzovaní možností povinného rodiča je nevyhnutné
prihliadať na jeho reálnu schopnosť prispievať na výživu. Na strane povinného rodiča sa nezohľadňujú
výdavky, ktoré nie sú nevyhnutné, pretože vyživovacia povinnosť má podľa zákona prednosť pred

ostatnými výdavkami (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine).

36.Vnadväznostinaodvolaciunámietkuvýživoupovinnej,týkajúcusanesprávnehoposúdeniasplnenia
podmienok podľa § 78 Zákona o rodine, a to, či došlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala
zvýšenie výživného, odvolací súd uvádza, že zo správne zisteného skutkového stavu veci okresným

súdom (odsek 12. odôvodnenia rozsudku) vyplynulo, že o vyživovacej povinnosti výživou povinnej –
matky voči vtedy ešte maloletému synovi (výživou oprávnenému) sa naposledy rozhodovalo rozsudkom
Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 3P/21/2017 zo dňa 11. mája 2017. Týmto rozsudkom bol zmenený
predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 6P/13/2012 zo dňa 18. marca 2014 vo
výroku o výživnom tak, že matke bola uložená povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa sumou 95,-

Eur mesačne. Rodičia navrhovateľa sa následne podľa Dohody o ukončení mediácie č. 3/2022 zo dňa
26. 8. 2022, uzavretej prostredníctvom mediátorky G. A. H., F. dohodli na zvýšení výživného od
septembra 2022 na sumu 180,- Eur mesačne, ktorá nebola schválená súdom. Matka na základe tejto
dohody prispieva navrhovateľovi výživným vo výške 180,- Eur mesačne.

37. Odvolací súd poukazuje na to, že otázku zmeny pomerov je v súvislosti s návrhom na zmenu
vyživovacej povinnosti potrebné v súlade s § 78 ods. 2 Zákona o rodine posudzovať vzhľadom na
posledné právoplatné súdne rozhodnutie vo veci výživného, v predmetnom prípade vzhľadom na
rozsudok Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 3P/21/2017 zo dňa 11. mája 2017, s prihliadnutím
aj na dohodu rodičov, či dobrovoľné zvýšenie výživného zo strany povinnej osoby. Dohoda rodičov, ktorá

však nebola schválená súdom, ani jednostranné zvýšenie sumy výživného výživou povinnou osobou,
nezaložili rozhodný moment pre posúdenie zmeny pomerov v prípade ďalšieho rozhodovania súdu o
výške vyživovacej povinnosti.

38. Keďže zo skutkového stavu zisteného okresným súdom vyplynulo, že posledné súdne rozhodnutie

o výživnom bolo vydané v máji 2017, bolo možné podľa odvolacieho súdu nepochybne konštatovať, že
za obdobie takmer 10 rokov, ktoré uplynulo od tohto rozhodnutia do rozhodnutia súdu prvej inštancie v
predmetnej veci, došlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodnila zmenu výšky výživného, ak
v čase posledného rozhodnutia mal navrhovateľ (vtedy ešte maloletý) 12 rokov. V čase rozhodovania
okresného súdu v predmetnej veci bol navrhovateľ už plnoletý a bol študentom maturitného ročníka

strednej školy, pripravujúcim sa na vysokoškolské štúdium. Už len vekový vývoj navrhovateľa a z neho
vyplývajúca potreba vynakladania vyšších výdavkov na zabezpečenie základných oprávnených potrieb
(strava, oblečenie, obuv, hygiena), ako aj ďalších výdavkov súvisiacich so sociálnymi potrebami a jeho
prípravou na budúce povolanie, a to aj s ohľadom aj na uplynutie doby od platenia výživného plneného
matkoupodľaDohodyoukončenímediácieč.3/2022zodňa26.8.2022vsume 180,-Eur,jepodstatnou

zmenou pomerov na strane oprávneného, ktorá odôvodňuje zmenu súdneho rozhodnutia o výške
vyživovacej povinnosti. V súlade s ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine je potrebné prihliadnuť aj na vývoj
životných nákladov nielen za obdobie od posledného rozhodnutia súdu o výške vyživovacej povinnosti
v roku 2017, ale aj v roku 2022 do rozhodnutia okresného súdu v danej veci, ktorý podporuje záver o
podstatnej zmene pomerov a z toho vyplývajúcej potrebe zmeny rozhodnutia o výživnom. Pristupuje

k tomu i tá okolnosť, že aj s ohľadom na vzájomné narušené vzťahy medzi navrhovateľom a matkou
bolo nepochybné, že okrem plnenia si povinnosti matkou platiť výživné, sa na výdavkoch navrhovateľa
iným spôsobom nepodieľala. K námietke matky, že aj jej príjem podlieha inflácii, a preto na ňu nie je
možné pri zvýšení vyživovacej povinnosti prihliadať, odvolací súd uvádza, že pri určení konkrétnej výškyvýživného sa na strane výživou povinnej osoby v podstatnej miere prihliada na výšku jej príjmu (§ 75 ods.
1 Zákona o rodine), čo okresný súd pri svojom rozhodnutí uskutočnil aj v predmetnom prípade, preto
táto argumentácia neobstojí. Vzhľadom na uvedené preto odvolací súd považuje záver okresného súdu

konštatujúci v predmetnej veci zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výšky vyživovacej povinnosti,
za čiastočne aj iných dôvodov, za správny.

39. V ďalšom matka namietala nesprávne právne posúdenie veci rozporu návrhu navrhovateľa na
zvýšenie vyživovacej povinnosti s dobrými mravmi. K tejto námietke odvolací súd uvádza, že je

obsahovo totožná s argumentáciou matky v konaní pred súdom prvej inštancie, na ktorú okresný súd
poskytol v odôvodnení rozhodnutia jasnú, zrozumiteľnú a dostatočnú odpoveď. Odvolací súd sa v plnej
miere stotožňuje s podrobnými právnymi závermi okresného súdu týkajúcimi sa posúdenia predmetnej
námietky a len na zdôraznenie správnosti týchto záverov uvádza nasledovné.

40. Vo všeobecnosti odvolací súd uvádza, že dobré mravy predstavujú súhrn spoločenských, kultúrnych

a mravných noriem, ktoré majú povahu základných etických pravidiel, vystihujú podstatné hodnotové
tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a historicky sa osvedčili ako nemenné.
Predstavujú všeobecne uznávané morálne štandardy, ktoré tvoria hodnotový základ spoločnosti.

41. V danom prípade bolo potrebné posúdiť, či správanie navrhovateľa voči matke, prejavujúce sa

úplným nezáujmom, odmietaním kontaktu, nepozvaním na stužkovú, ignorovaním pred pojednávacou
miestnosťou a vyjadrením, že s matkou nechce mať nič spoločné, možno hodnotiť, ako správanie sa
plnoletého dieťaťa v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd súhlasí s postupom okresného súdu, ktorý
prevyhodnoteniesprávaniasanavrhovateľa,sazaoberalhistóriouvývojavzťahovmedzinavrhovateľom
a matkou, a to v kontexte dynamiky vzťahov v rodine a dospel k správnemu záveru, že súčasný vzťah

navrhovateľa k matke má korene v porozvodovej situácii v rodinných vzťahoch, keď zlomový moment
narušenia vzťahu navrhovateľa s matkou nastal už v rannom detstve navrhovateľa, keď sa identifikoval
so správaním a postojmi otca, ktoré sa od detstva dlhodobo prenášali do jeho vzťahu k matke. Aj
odvolací súd zastáva názor, že dlhodobé vštepovanie negatívneho názoru maloletému dieťaťu jedným
rodičom na druhého rodiča vedie k vytvoreniu negatívneho vzťahu dieťaťa k druhému rodičovi, ktorý

môže a má tendenciu pretrvávať aj po dosiahnutí plnoletosti. Bolo by iluzórne domnievať sa, že takto
dlhodobý vplyv na postoj dieťaťa sa po nadobudnutí plnoletosti náhle zmení. V prípadoch, zjavného
dlhodobého ovplyvňovania maloletého dieťaťa v negatívnom vzťahu k druhému rodičovi, nemožno tieto
jeho negatívne dôsledky, spočívajúce v nedostatočne vyvinutej, resp. žiadnej citovej väzbe dieťaťa k
druhému rodičovi, pričítať na ťarchu výlučne dieťaťu – a to ani po dosiahnutí jeho plnoletosti (aj keď sa v

tomto veku predpokladá určitá rozumová vyspelosť a schopnosť formovať vlastné, objektívne názory).
Uvedené obzvlášť platí za stavu, ak dieťa aj naďalej žije vo výchovnom prostredí, ktoré úlohu a osobu
druhého rodiča nepodporuje, prípadne znevažuje.

42. Keďže v predmetnej veci bolo nepochybné, že súčasný postoj navrhovateľa k matke je výsledkom

dlhodobého formovania a ovplyvňovania jeho názoru od útleho detstva, nemožno takýto postoj – hoci
ho z hľadiska morálnych noriem nemožno hodnotiť pozitívne – pripísať výlučne na vrub navrhovateľa,
a vyhodnotiť s dôsledkom nepriznania výživného pre rozpor s dobrými mravmi. Možno zhrnúť, že
správanie navrhovateľa voči svojej matke nemožno hodnotiť ako vedomé konanie proti dobrým mravom,
ale skôr ako dôsledok vonkajších vplyvov, ktoré neboli (najmä v období detstva) pod jeho kontrolou.

Plnoletosť predsa nie je automatickým medzníkom, od ktorého možno očakávať schopnosť dieťaťa
racionálne vyhodnocovať minulé vzťahové dynamiky v rodine, či spontánne budovať a rozvíjať vzťahy
narušené v útlom veku. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zdôrazňuje, že za správanie
v rozpore s dobrými mravmi nemožno považovať obyčajný nezáujem dieťaťa o rodiča, ale len také
negatívne správanie, ktoré svojou intenzitou a následkami hrubo prekračuje úroveň správania, ktoré

sa od dieťaťa vo vzťahu k rodičovi štandardne očakáva a takéto konanie navrhovateľa voči matke
preukázané nebolo.

43. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že sa plne stotožňuje aj so záverom okresného súdu, podľa
ktorého v prípade rozporu s dobrými mravmi možno výživné plnoletému dieťaťu odmietnuť len ako celok,

prípadne určenú vyživovaciu povinnosť celkom zrušiť. Nemožno však z tohto dôvodu odmietnuť výživné
iba čiastočne, čo by zodpovedalo návrhu na jeho zvýšenie (porovnaj R 64/2023). Keďže v predmetnom
prípade okresný súd nerozhodoval o návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti matky ako celku (akeďže ide o konanie návrhové, ani ho nemohol začať ex offo), nemohol návrh navrhovateľa zamietnuť
len na základe obrany matky opierajúcej sa o rozpor zvýšeného výživného s dobrými mravmi.

44. Vo vzťahu ku konkrétnej, okresným súdom určenej výške zvýšeného výživného odvolací súd
konštatuje, že okresný súd pri jej určení vychádzal zo správnych právnych východísk a výživné určil
posúdiac na jednej strane odôvodnené potreby oprávneného, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové
pomery výživou povinnej (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Pokiaľ výživou povinná v odvolaní namietala, že
niektoré potreby výživou oprávneného, ktoré okresný súd zohľadnil, nemožno považovať za nevyhnutné

(výdavky na kickbox a permanentku do fitnescentra), odvolací súd opakovane uvádza, že normatívne
vymedzenie odôvodnených potrieb v ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine nezahŕňa len základné, resp.
nevyhnutné životné potreby dieťaťa ako strava, ošatenie, hygiena, zdravotná starostlivosť či bývanie,
ale aj ďalšie potreby súvisiace s rozvojom sociálnych a záujmových činností výživou oprávneného,
jeho koníčkami a záľubami, voľnočasovými aktivitami a podobne. Rozsah uspokojovania odôvodnených
potrieb výživou oprávneného je však vždy podmienený a odvíja sa od rozsahu možností, schopností

a majetkových pomerov výživou povinných osôb, na základe rešpektovania zásady, že dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni povinného rodiča (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine), pričom podľa
názoru odvolacieho súdu výška určenej vyživovacej povinnosti uvedenému zodpovedá. Okresný súd
pri stanovení výšky výživného správne vychádzal z v konaní preukázaného čistého mesačného príjmu
navrhovateľky 1.200,- Eur, ako aj zo zistení týkajúcich sa jej ďalšieho, najmä nehnuteľného majetku a

zohľadnil výdavky výživou povinnej, ktoré je nevyhnutné vynaložiť. V súvislosti so zistenými výdavkami,
najmä výdavkami na spotrebné úvery, odvolací súd k úplnosti uvádza, že výživou povinná má povinnosť
svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti zodpovedalo odôvodneným potrebám
výživou oprávneného. Vyživovacia povinnosť je prvoradá, preto sú výživnému podriadené všetky také
výdavky, ktoré nie sú nevyhnutné (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine).

45. Výška okresným súdom určeného výživného 260,- Eur mesačne je spôsobilá pokryť príslušnú
časť v konaní preukázaných odôvodnených potrieb výživou oprávneného, ktorá zodpovedá vyživovacej
povinnosti matky, pričom v ich zvyšnej časti je povinný odôvodnené potreby oprávneného uspokojovať
otec. Okresný súd mal v konaní preukázanú porovnateľnú životnú úroveň oboch rodičov výživou

oprávneného, najmä čo sa týka vlastníctva nehnuteľného majetku. Skutočnosť, že výška mesačného
príjmu otca výživou oprávneného bola okresným súdom zistená v sume približne o 300,- Eur mesačne
vyššej, ako výška čistého mesačného príjmu matky, podľa odvolacieho súdu nepredstavuje taký
významný rozdiel v príjmoch oboch rodičov, ktorý by zakladal dôvod pre rozdielne určenie výšky
vyživovacej povinnosti zo strany otca a zo strany matky.

46. Odvolací súd konštatuje, že výška výživného určená súdom prvej inštancie korešponduje aj s
odporúčaním výživného podľa Metodiky pre výpočet výživného na deti, vypracovanej Ministerstvom
spravodlivosti SR, zámerom ktorej je zjednocovanie procesných postupov a rozhodovacej praxe súdov
v rodinnoprávnej agende. Táto metodika má síce odporúčací charakter, avšak stanovuje objektívne

kritériá pre určenie výživného a vytvára základ pre transparentný výpočet jeho výšky. Okresný súd pri
komparácii sumy určeného výživného vychádzal z predpokladu existencie jednej vyživovacej povinnosti
výživou povinnej – matky k dieťaťu, pričom navrhovateľa, aj keď už dosiahol vek 19 rokov, považoval
za dieťa a kategóriu vo veku 15 až 18 rokov, keďže v čase rozhodnutia súdu stále navštevoval strednú
školu (s čím sa odvolací súd plne stotožňuje), pre ktorý prípad by výška vyživovacej povinnosti mala

predstavovať cca 24 % z priemerného čistého mesačného príjmu povinného rodiča.

47. Pokiaľ išlo o určenie počiatku zvýšenia vyživovacej povinnosti, odvolací súd konštatuje, že okresný
súd pri rozhodovaní postupoval v súlade s ustanovením § 77 ods. 1 Zákona o rodine a vyživovaciu
povinnosť zvýšil odo dňa začatia súdneho konania, t.j. 28.08.2024, kedy bol okresnému súdu doručený

návrh navrhovateľa na zvýšenie vyživovacej povinnosti. Zameškané výživné ustálil za správne obdobie
a v správnej výške a odvolací súd nemá námietky ani voči určeniu odlišnej paričnej lehoty na plnenie
nedoplatku na výživnom (§ 232 ods. 3 CSP) a umožneniu výživou povinnej zaplatiť nedoplatok na
výživnom v splátkach vo výške 20,- Eur mesačne, keďže to odôvodňujú finančné možnosti výživou
povinnej a výška určeného bežného výživného.

48. Na základe vyššie uvedených zhodnotení dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie o návrhu navrhovateľa na zvýšenie
vyživovacej povinnosti, vykonané dôkazy správne vyhodnotil, dospel k správnym skutkovým zisteniam avec aj správne právne posúdil. Odvolací súd vo vzťahu k odvolaním napadnutým výrokom I. a II. nenašiel
dôvod na odklon od právnych záverov súdu prvej inštancie. Odvolateľka v podanom odvolaní neuviedla
také relevantné skutočnosti, ktoré by mohli viesť k zrušeniu, resp. zmene napadnutého rozhodnutia.

Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu vo výrokoch I. a II. podľa § 387 ods. 1 CSP ako v týchto
výrokoch vecne správny potvrdil.

49. Vo vzťahu k výroku III. rozsudku odvolací súd uvádza, že ním okresný súd zmenil rozsudok
Okresného súdu Ružomberok zo dňa 11.05.2017, sp.zn. 3P/21/2017 vo výroku II. o výživnom. Odvolací

súd však zistil, že výrok II. rozsudku Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 3P/21/2017 zo dňa 11.05.2017
sa však týka povinnosti zaplatiť zameškané výživné, pričom samotnú výšku vyživovacej povinnosti
upravoval výrok I. predmetného rozsudku. Z dôvodu zistenia tejto nezrovnalosti, preto došlo len
k formálnej zmene výroku III. napadnutého rozsudku v súlade s § 388 CSP tak, že sa rozsudok
Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 3P/21/2017 zo dňa 11.05.2017 mení vo výroku I. o výživnom.

50. Vo vzťahu k tretiemu výroku rozsudku krajského súdu, ktorým došlo k odmietnutiu odvolania
matky zo dňa 18.12.2024 proti výroku IV. rozsudku okresného súdu, ktorým bol vo zvyšnej časti
návrh zamietnutý, krajský súd zdôrazňuje, že prípustnosť odvolania má vo všeobecnosti nielen stránku
objektívnu, ale aj stránku subjektívnu. Objektívna stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho
odvolateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt tohto opravného prostriedku, či smeruje proti rozhodnutiu

vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je odvolanie prípustné. Objektívna prípustnosť
odvolania je vymedzená v § 355 a nasl. CSP a § 59, § 60 CMP určujúcim podmienky, v prípade splnenia
ktorých je odvolanie prípustné. Na rozdiel od toho sa subjektívna stránka prípustnosti odvolania viaže
na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie, či je u neho
daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie (hoci aj proti rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému

týmto opravným prostriedkom); takým dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím súdu prvej inštancie
bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý, bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho
pomery. Záver o tom, že podané odvolanie je prípustné predpokladá zaujatie záveru o prípustnosti tak
po stránke objektívnej, ako aj po stránke subjektívnej. Posúdenie subjektívnej prípustnosti odvolania,
ale vo všeobecnosti predchádza posúdeniu objektívnej prípustnosti odvolania (primerane uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 240/2012 zo dňa 12.11.2012). Odvolací súd pri
posudzovaní subjektívnej prípustnosti odvolania dospel k záveru, že právo podať ho prináleží len tomu
účastníkovi, ktorému bola rozhodnutím spôsobená ujma, pričom v danom prípade výrokom IV. rozsudku,
ktorým došlo k zamietnutiu zvyšnej časti návrhu, matke žiadna ujma na jej právach spôsobená nebola.
Preto matka, vzhľadom na rozhodnutie okresného súdu o zamietnutí zvyšnej časti návrhu, nie je osobou

subjektívne oprávnenou na podanie odvolania. Podstatným je totiž porovnanie výsledku konania s
právami a povinnosťami odvolateľa. Z uvedeného matka v tejto časti podaného odvolania nebola osobou
oprávnenou na podanie odvolania a v tejto časti jej odvolanie bolo preto odmietnuté podľa ust. § 386
písm. b) CSP, podľa ktorého odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

51. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 2 CSP
v spojení s ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, pretože neboli zistené
dôvody podľa § 54 a § 55 CMP pre iné rozhodnutie o týchto trovách.

Poučenie:

15CoP/16/2025

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.