Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. júl 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/106/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1718201687
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1718201687.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu
JUDr. Jany Richterovej a Mgr. Jaroslava Šupu, v sporovej veci žalobkyne: L. T., O.. XX.XX.XXXX, V.
V. XXXX/XX, P., zast. HOMOLA advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kopčianska 8/A, Bratislava,
proti žalovanému: C.. Š. T., O.. XX.XX.XXXX, V. P. XXX/XX, Y., zast. Advokátskou kanceláriou Ivan
Syrový, s.r.o. so sídlom Kadnárova 83, Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 22. apríla 2024 č.k.
43C/54/2018-1311 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1/Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne

a žalovaného patria:
hnuteľné veci:
- zostatok na účte v Tatra banke, a.s. - bežný účet C. F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX ku dňu zániku
manželstva so zostatkom 12.995,67 EUR (ďalej len „zostatok na účte v Tatra banke, a.s.“)
nehnuteľné veci:
- rodinný dom, súpisné číslo XXX, ktorý je postavený na pozemku s parcelným číslom XXXX/X, vedený

Okresným úradom Pezinok, katastrálny odbor, pre okres: Pezinok, obec: Dubová, k. ú.: Y., zapísaný na
liste vlastníctva č. 1013 (ďalej len „rodinný dom v obci Dubová“)
- 15% obchodný podiel v zaniknutej spoločnosti WEBSTAV, s.r.o., IČO: 35 792 299, so sídlom Podhorská
62, 900 92 Dubová
- 85% obchodný podiel v zaniknutej spoločnosti WEBSTAV, s.r.o., IČO: 35 792 299, so sídlom Podhorská
62, 900 92 Dubová

- 84% obchodný podiel v obchodnej spoločnosti MOFINA spol. s.r.o., IČO: 31 355 021 so sídlom
Súkenická 41, 900 01 Modra
Súd prvej inštancie bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej aj „BSM“) vyporiadal tak, že do
výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal zostatok na účte v Tatra banke, a.s., ktorý ku dňu zániku
manželstva predstavoval sumu 12.995,67 EUR a do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal rodinný
dom v obci Dubová, hodnotu obchodných podielov v spoločnosti WEBSTAV ku dňu zániku manželstva v

rozsahu70%ahodnotuobchodnéhopodieluvspoločnostiMOFINAkudňuzánikumanželstvavrozsahu
84%. Zároveň zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 781.424,33 EUR v prospech žalobkyne, a to do
3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania.
2/Vychádzal pritom zo zistenia, že rozsudkom Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 42Pc/7/2017,
právoplatným dňa 02.03.2018, bolo manželstvo žalobkyne a žalovaného rozvedené. Vzhľadom k tomu,
že sporové strany sa nevedeli dohodnúť na vyporiadaní BSM, obrátila sa žalobkyňa so žalobou na

súd, v ktorej žiadala, aby do jej výlučného vlastníctva súd prikázal rodinný dom v obci Dubová a do
výlučného vlastníctva žalovaného obchodné podiely v spoločnosti WEBSTAV s.r.o. a obchodný podiel vspoločnosti MOFINA spol. s.r.o. Na vyrovnanie obchodného podielu pritom mal súd žalovaného zaviazať
k zaplateniu sumy vo výške 842.500,- EUR v prospech žalobkyne, a to do 60 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku. Žalovaný v konaní namietal, že obchodný podiel v spoločnosti MOFINA spol. s.r.o. nadobudol

od svojho otca L. T. bezodplatne na základe zmluvy o prevode obchodného podielu, respektíve bol
darom žalovanému, a preto sa do masy BSM nemôže započítavať. Rovnako namietal tvrdenú výšku
hodnoty obchodných podielov. Vo vzťahu k rodinnému domu v obci Dubová uviedol, že bol postavený
aj z finančných prostriedkov vo výlučnom vlastníctve žalovaného a na pozemku, ktorý žalovaný vlastnil
ešte pred uzatvorením manželstva. Žalobkyňa počas manželstva mala, podľa jeho tvrdení, vybrať bez

súhlasu žalovaného z bankového účtu finančné prostriedky vo vyššej sume bez oznámenia účelu
výberu. V replike žalobkyňa uviedla, že žalovaný mal uzavrieť dňa 28.06.2004 so svojím otcom zmluvu
o pôžičke, ktorej predmetom bolo poskytnutie 2.500.000,-SK. Tieto peniaze pochádzajúce z BSM boli
otcom žalovaného použité na splatenie jeho vkladu do základného imania spoločnosti a otec žalovaného
svoj záväzok z pôžičky splnil tým spôsobom, že previedol dňa 11.01.2006 obchodný podiel v spoločnosti
MOFINA spol. s.r.o. na žalovaného. Z uvedeného dôvodu mala žalobkyňa za to, že obchodný podiel

v spoločnosti MOFINA spol. s.r.o. patrí do BSM. Zároveň uviedla, že konanie žalovaného a jeho otca
pri nadobudnutí obchodného podielu považuje za obchádzanie zákona. K prevedeniu väčšej časti
finančných prostriedkov z bankových účtov uviedla, že finančné prostriedky boli spotrebované na bežné
výdaje domácnosti a luxusné dovolenky.

3/Po vykonaní dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že do BSM patrí zostatok na účte v
Tatra banke, a.s., ktorý ku dňu zániku manželstva bol vo výške 12.995,67 EUR, rodinný dom v obci
Dubová, 15% obchodný podiel v zaniknutej spoločnosti WEBSTAV, s.r.o., IČO: 35 792 299, so sídlom
Podhorská 62, 900 92 Dubová, 85% obchodný podiel v zaniknutej spoločnosti WEBSTAV, s.r.o., IČO: 35
792 299, so sídlom Podhorská 62, 900 92 Dubová a aj 84% obchodný podiel v obchodnej spoločnosti

MOFINA spol. s.r.o., IČO: 31 355 021 so sídlom Súkenická 41, 900 01 Modra. Svoje rozhodnutie právne
zdôvodnil ustanoveniami § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, § 149 ods. 3 a § 150 Občianskeho zákonníka.
Vo vzťahu k spornej otázke týkajúcej sa finančných prostriedkov vybraných žalobkyňou počas trvania
manželstva dospel k záveru, že je potrebné ich započítanie do BSM, ale zároveň vzhľadom k tomu,
že ani po komunikácii s bankovými inštitúciami neboli dohľadané na iných bankových účtoch dospel

k záveru, že finančné prostriedky boli spotrebované na bežný chod domácnosti a nákup luxusných
dovoleniek.ZostatoknaúčtevTatraBanke,a.s.,ďalejprikázalžalobkynivzhľadomnaspôsobrozdelenia
majetku a povinnosti žalovaného uhradiť rozdiel z vyporiadaného majetku. Rodinný dom v obci Dubová
prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, a to po zohľadnení, že sa nachádza na pozemku vo
výlučnom vlastníctve žalovaného, ktorý aj do stavby rodinného domu prispel vlastnými finančnými

prostriedkami. Súd prvej inštancie vzhľadom na tieto skutočnosti rozdelil hodnotu rodinného domu v
pomere 40/60 v prospech žalovaného, pričom hodnotu rodinného domu určil na sumu 89.900,- EUR
vychádzajúc zo znaleckého posudku Ing. Petra Kovačovského. Ďalej mal za to, že 84% obchodný podiel
spoločnosti MOFINA spol. s.r.o. aj napriek tomu, že bol nadobudnutý bezodplatne, a teda v zmysle
judikatúry Najvyššieho súdu SR neboli splnené podmienky pre nadobudnutie do masy bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, bol prevedený na žalovaného na základe zmluvy o prevode obchodného
podielu a nie na základe darovacej zmluvy, a preto toto nadobudnutie nemožno považovať za dar, a
preto patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Poukázal pritom na uznesenie Ústavného
súdu SR, sp. zn. III. ÚS 399/2015 a rozsudok KS Trenčín, sp. zn. 16 Cob 307/2014. Zároveň súd
prvej inštancie dospel k záveru vzhľadom na príjmy rodičov žalovaného a výpovede otca žalovaného,

ktorý uviedol, že žiadnu pôžičku v živote nemal, že sa jednalo len o simulovanú účasť otca žalovaného
v spoločnosti MOFINA spol. s.r.o. Následne rozhodol o určení hodnoty 70% obchodných podielov v
spoločnosti WEBSTAV s.r.o., a to v sume 5.000,- EUR a 84% obchodných podielov v MOFINA s.r.o., a
to v sume 1.512.000,- EUR. Vychádzal pritom zo skutočností prezentovaných žalobkyňou, keďže mal za
to, že žalovaným predložené množstvo účtovných dokladov nebolo účinným popretím výšky stanovenej

žalobkyňou. Následne súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa zo spoločného majetku získala
majetok v hodnote 12.995,67 EUR a žalovaný získal majetok v hodnote 1.606,800,- EUR (89.800,-
EUR, 1.512.000,- EUR, 5.000,- EUR), a preto je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške
781.424,33 EUR, ktorá predstavuje účasť žalobkyne na 40% hodnote rodinného domu, 50% z hodnoty
70% obchodného podielu v spoločnosti WEBSTAV s.r.o. a 50% z hodnoty 84% obchodného podielu v

spoločnosti MOFINA s.r.o. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 257 Civilného sporového poriadku
tak, že ani jednej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.
4/Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal prostredníctvom právneho zástupcu včas odvolanie
žalovaný, ktorý žiadal odvolací súd, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec naďalšie konanie. Svoje odvolanie zdôvodnil odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm.
b), d), f) a h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní nesúhlasil najmä s rozhodnutím o určení 84%
obchodného podielu v obchodnej spoločnosti MOFINA spol. s.r.o. do masy BSM, o výške stanovených

hodnôt vyporiadavaných obchodných podielov v obchodných spoločnostiach MOFINA spol. s.r.o. a
WEBSTAV s.r.o., ako aj s nezohľadnením sumy v celkovej výške 430.000,- SK, ktorú vybrala žalobkyňa
počas manželstva a použila na žalovaným neznáme účely. Žalovaný k prvej odvolacej námietke
smerujúcej proti určeniu obchodného podielu v spoločnosti MOFINA spol. s.r.o. do BSM uviedol, že
obchodný podiel bol prevedený počas trvania manželstva z otca žalovaného na osobu žalovaného

bezodplatne. Otec žalovaného nemal záujem previesť obchodný podiel aj na osobu žalobkyne, inak by
tak učinil. Jednalo sa o dar, ktorý však v prípade obchodného podielu nie je možné previesť darovacou
zmluvou. Žalovaný upriamil pozornosť na väčšinový názor Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého na
určenie obchodného podielu do BSM musia byť splnené podmienky nadobudnutia počas manželstva
manželom alebo oboma manželmi z prostriedkov aspoň z časti patriacich do BSM, a v rozpore s
ktorým bolo rozhodnutie Okresného súdu Pezinok. Žalovaný ďalej uviedol, že sama žalobkyňa počas

konania označila finančné prostriedky, ktoré boli do obchodnej spoločnosti MOFINA spol. s.r.o. vložené
na jej zhodnotenie za fiktívne a nevedela dokázať, aké spoločné peniaze mali byť do spoločnosti
vložené. Ďalej namietal spôsob určenia hodnoty obchodných podielov. Určenie hodnoty bolo podľa
jeho názoru v rozpore s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9Cdo/95/2022, podľa ktorého v
prípade, že dôjde k prevodu obchodného podielu po zániku BSM, avšak pred jeho vyporiadaním,

potom samotný obchodný podiel netvorí masu BSM a tak vo výroku o vyrovnaní podielov sa zohľadní
čiastka získaná za prevod obchodného podielu. Spoločnosť WEBSTAV s.r.o. bola zrušená rozhodnutím
súdu bez likvidačného zostatku a obchodný podiel v spoločnosti MOFINA spol. s.r.o. bol bezodplatne
prevedený. Žalovaný sa nestotožnil so záverom súdu, ktorý určil hodnotu obchodných podielov len
na základe tvrdenia žalobkyne, ktorá sama v podaní zo dňa 13.08.2018 uviedla, že stanovila hodnoty

odhadom a navrhla vypracovanie znaleckého posudku. Až na základe konštatovania súdu o tom, že
znalecké dokazovanie nebude vykonávať, žalobkyňa začala prezentovať ňou uvedené hodnoty ako
ustálené. Žalovaný ďalej poukázal na bod 72 rozhodnutia Okresného súdu Pezinok, v ktorom bolo
uvedené, že ani jedna zo strán nepredložila súdu relevantný dôkaz preukazujúci hodnoty predmetných
obchodných spoločností. K tretej odvolacej námietke týkajúcej sa nezohľadnenia výberov žalobkyne do

vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, žalovaný uviedol, že súd nesprávne preniesol
dôkazné bremeno na žalovaného. Podľa jeho názoru mala práve žalobkyňa preukázať, že použila
finančné prostriedky na bežné výdaje domácnosti. Podľa žalovaného rozhodnutie súdu prvej inštancie
je predčasným a prekvapivým rozhodnutím, ktoré trpí aj vadou zmätočnosti a nezrozumiteľnosti, čím
zasahuje do práva žalovaného na preskúmanie rozhodnutia.

5/Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného sa nestotožnila s jeho odvolacími námietkami.
K odvolacej námietke smerujúcej proti zaradeniu obchodného podielu v spoločnosti MOFINA spol.
s.r.o. do BSM, uviedla, že žalovaný nepreukázal, že finančné prostriedky, ktoré požičal svojmu
otcovi na nadobudnutie obchodného podielu, nepochádzali z majetku patriaceho do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov. Preto podľa názoru žalobkyne platí domnienka, že tieto finančné prostriedky
sú prostriedkami z BSM a boli požičané otcovi žalovaného na nadobudnutie obchodného podielu.
Žalobkyňa ďalej uviedla, že v konaní nebolo preukázané ani vrátenie pôžičky, ktorej poskytnutie potvrdil
sám žalobca. Otec žalovaného ako dlžník túto pôžičku poprel a uviedol, že do spoločnosti vstúpil na
žiadosť žalovaného, až následne uviedol, že pôžičku synovi vrátil, čo však nepreukázal. Uvedené podľa

žalobkyne preukázalo, že sa nikdy nejednalo o pôžičku, ale o nadobudnutie obchodnej spoločnosti
pre žalovaného, ktorú následne vrátil zmluvou o prevode obchodného podielu, pričom obchodný
podiel bol nadobudnutý z finančných prostriedkov patriacich do BSM. Preto záver súdu prvej inštancie
považovala za správny. K hodnote obchodných podielov uviedla, že žiadala o nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým by sa zakázalo disponovať žalovanému s obchodnými podielmi, žiaľ neúspešne.

Stotožňuje sa s názorom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého je potrebné vychádzať z hodnoty
v čase zániku manželstva. Žalobkyňa nemala vedomosť o prevádzaní obchodných podielov ako aj
výmaze obchodnej spoločnosti WEBSTAV s.r.o. a považuje ich za účelové s cieľom vyhnúť sa vyplateniu
hodnoty žalobkyni. Zároveň namietla neplatnosť prevodu obchodného podielu na otca žalovaného v
zmysle § 115 Obchodného zákonníka, keďže naň neudelila súhlas, o čom informovala aj súd prvej

inštancie. V súvislosti s uvedeným bolo nariadené neodkladné opatrenie vo forme zákazu nakladania s
obchodným podielom spoločnosti MOFINA spol. s.r.o. L. T. U.. (bratovi žalovaného). Žalobkyňa zároveň
k odvolacej námietke žalovaného smerujúcej proti rozhodnutiu o výške obchodných podielov uviedla,
že súd prvej inštancie nevychádzal len z jej odhadu. Žalobkyňa so žalovaným pred iniciovaním súdnehokonania rokovali s advokátom Mgr. Ernestom Vokálom, ktorý mal predmetný prevod sprostredkovať a
za účelom ktorého pripravil zmluvu, v ktorej bol obchodný podiel ocenený na hodnotu 2.800.000,- EUR.
Žalobkyňa v snahe dohodnúť sa so žalovaným znížila sumu o jeden milión eur. Žalobkyňa ďalej uviedla,

že sám žalovaný zmaril ocenenie obchodných podielov, keď docielil zrušenie obchodnej spoločnosti
WEBSTAV s.r.o., počas súdneho konania ani raz neuviedol hodnotu obchodných podielov, a preto
účinne a včas nepoprel skutočnosti tvrdené žalobkyňou. S treťou odvolacou námietkou smerujúcou
proti nezohľadneniu výberov finančných prostriedkov žalobkyne počas manželstva do vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa rovnako nestotožnila a v závere navrhla, aby odvolací

súd potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Pezinok ako vecne správne.

6/Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že žalobkyňa neuviedla pravdivé tvrdenia týkajúce sa svedeckej
výpovede otca žalovaného. Svedok uviedol, že reálne peniaze do spoločnosti vložil a jednalo sa o
jeho úspory. Ďalej namietol, že žalobkyňa menila tvrdenia ohľadne nadobudnutia sporného obchodného
podielu. Počas konania nepreukázala, že by prevod obchodného podielu z otca žalovaného na

žalovaného mal byť vrátením pôžičky. Rovnako nepreukázala, že základné imanie bolo navyšované
fiktívne alebo že by rodičia žalovaného nedisponovali finančnými prostriedkami, ktoré vložili do
spoločnosti MOFINA spol. s.r.o. Rovnako nesúhlasil s označením výmazu obchodnej spoločnosti
WEBSTAV s.r.o. ako nezákonného, keďže bola zrušená z úradnej povinnosti. K neplatnosti právneho
úkonu, ktorým bol prevedený obchodný podiel v spoločnosti MOFINA spol. s.r.o. na otca žalovaného

žalovaný uviedol, že v čase prevodu neboli so žalobkyňou manželia, a preto nepotreboval jej súhlas. V
závere poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa sama nereagovala na výzvu súdu, aby zabezpečila otázky
pre znalecké dokazovanie, na čo následne súd prvej inštancie upustil od znaleckého dokazovania, k
čomu sa v rozsudku nevyjadril.

7/Žalobkyňa v odvolacej duplike zotrvala na svojich tvrdeniach a odmietla záver, že by prevod
obchodného podielu MOFINA spol. s.r.o. mohol byť vykonaný aj bez jej súhlasu, keďže manželstvo už
neexistovalo.

8/Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v medziach a z dôvodov

podaného odvolania podľa § 380 Civilného sporového poriadku, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 Civilného sporového poriadku a § 378 ods. 1 Civilného sporového poriadku
a dospel pritom k záveru, že odvolanie žalovaného je sčasti dôvodné.
9/Esenciálnou otázkou pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je určenie, čo doň
patrí. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a

čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo
darom,akoajvecí,ktorépodľasvojejúvahyslúžiaosobnejpotrebealebovýkonupovolanialenjednéhoz
manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú
vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi
pôvodného vlastníka. Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov môže byť teda všetko, čo

môže byť aj predmetom vlastníctva. V zmysle slovenskej právnej úpravy sa jedná o veci hnuteľné ako
aj nehnuteľné, byty a nebytové priestory, živé zvieratá ako aj práva alebo iné majetkové hodnoty.
10/Otázka, či môže byť predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov obchodný podiel
nadobudnutý jedným z manželov, nie je v rozhodovacej praxi súdov novinkou. V rozhodnutí Najvyššieho
súdu SR zo dňa 31.03.2006, sp. zn. 2 Cdo 168/2005 publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho

súdu SR a rozhodnutí súdov pod R 27/2007, bolo vyslovené, že obchodný podiel predstavuje majetkové
právo oceniteľné v peniazoch, ktoré za splnenia podmienok spočívajúcich v tom, že obchodný podiel
v spoločnosti s ručením obmedzeným nadobudnú manželia alebo jeden z nich za trvania manželstva
a z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa stane ex lege súčasťou
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré možno vyporiadať v rámci konania o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
11/Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že 84% obchodný podiel
v spoločnosti MOFINA spol. s.r.o. nadobudol žalovaný počas existencie manželstva, avšak nadobudol
ho bezodplatne na základe zmluvy o prevode obchodného podielu od svojho otca. Síce podmienky pre
nadobudnutie obchodného podielu do BSM v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR splnené neboli,

ale vzhľadom na skutočnosť, že obchodný podiel nebol nadobudnutý darovacou zmluvou, ale zmluvou
o prevode obchodného podielu, je potrebné ho zaradiť do BSM. Na podporu svojho rozhodnutia uviedol
uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 399/2015 a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn.
16 Cob 307/2014.12/Odvolací súd sa s právnym názorom súdu prvej inštancie nestotožnil. Obchodný podiel nie je možné
previesť inak ako zmluvou o prevode obchodného podielu upravenou v § 115 Obchodného zákonníka.
Prevod obchodného podielu predstavuje špecifický právny vzťah, ktorý je výslovne upravený iba v

obchodnom kódexe. Ako aj súd prvej inštancie uviedol, nie je ho možné previesť na základe kúpnej,
darovacejaleboinejzmluvy.Súdprvejinštancieprisvojomrozhodnutíopomenulskutočnosť,žeNajvyšší
súd SR v čase judikovania dvoch podmienok, na základe ktorých možno nadobudnúť obchodný podiel
do BSM (1. nadobudnutie počas manželstva manželom alebo oboma manželmi a 2. nadobudnutie
aspoň z časti z finančných prostriedkov patriacich do BSM) vychádzal z rovnakej právnej úpravy, ktorá

neumožňovala prevod obchodného podielu inak, ako na základe zmluvy o prevode obchodného podielu
upravenej v ustanovení § 115 Obchodného zákonníka. Odvolací súd preto vyhodnotil výklad súdu prvej
inštancie za rozporný s judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS
399/2015, na ktorý poukázal súd prvej inštancie, neposudzoval hmotnoprávnu otázku, či môže byť
obchodný podiel súčasťou BSM a za akých podmienok. Ústavný súd SR skúmal iba to, či napadnutým
rozsudkom mohli byť porušené základné práva označené v petite sťažnosti, a teda najmä to či rozsudok

krajského súdu nie je zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny, respektíve či je ústavne udržateľný, pričom
sám uviedol „Hoci výklad príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorý zaujal krajský súd, nie
je jediným možným výkladom, nemožno ho však kvalifikovať ako natoľko nenáležitý, prípadne extrémny,
že mal mať za následok jeho ústavnú neudržateľnosť.“
13/Súd prvej inštancie ďalej vo svojom rozhodnutí poukázal na simulovanú účasť otca žalovaného

v obchodnej spoločnosti MOFINA spol. s.r.o. s odkazom na jeho svedeckú výpoveď, v ktorej uviedol,
že sa podnikaniu nikdy nevenoval, pôžičku nikdy nemal ako aj záver, že otec žalovaného nemohol
disponovať takou výškou finančných prostriedkov, ktoré mali byť z jeho strany vnesené do obchodnej
spoločnosti. Odvolací súd zastal názor, že v prípade, ak súd prvej inštancie mal za preukázané, že
účasť otca žalovaného bola simulovaná a úkon, ktorým mali byť vložené finančné prostriedky z BSM

prostredníctvom zmluvy o pôžičke do obchodnej spoločnosti na nadobudnutie obchodného podielu,
mohla predstavovať simulovaný právny úkon, ktorým sa zastrelo nadobudnutie obchodného podielu
žalovaným, mal svoje úvahy odôvodniť aj v rozhodnutí tak, aby boli preskúmateľné nielen stranami
sporu, ale aj odvolacím súdom. Za daného predpokladu by bolo namieste sa vysporiadať aj s otázkou
samotnej platnosti disimulovaného právneho úkonu a následne zistenia aplikovať pri riešení otázky či

obchodný podiel v spoločnosti MOFINA spol. s.r.o. patrí do BSM.
14/K namietanej výške hodnôt obchodných podielov, súd prvej inštancie uviedol, že vychádzal z hodnoty
obchodných podielov ku dňu zániku manželstva z dôvodu neexistencie spoločnosti WEBSTAV, s.r.o. a
z dôvodu prevedenia obchodného podielu v spoločnosti MOFINA, spol. s.r.o. na tretiu osobu, čím sa
dostal mimo dispozičnej sféry sporových strán. Zároveň uviedol, že výška hodnôt obchodných podielov

bola medzi stranami sporná, avšak žalovaný účinne nepoprel tvrdenia žalobkyne. Odvolací súd po
preskúmaní súdneho spisu konštatuje, že v konaní mala žalobkyňa snahu o zabezpečenie znaleckého
dokazovania pre určenie výšky obchodného podielu, ktoré žalovaný nepredložením potrebných
dokumentov maril, zároveň je potrebné uviesť, že žalovaný po celú dobu konania iba všeobecne
spochybňoval hodnotu tvrdenú žalobkyňou bez toho, aby uviedol, akú hodnotu majú obchodné podiely

podľa jeho názoru. Odvolací súd v tomto smere dal za pravdu súdu prvej inštancie, že žalovaný účinne
nepoprel tvrdenia žalobkyne a z jeho konania vyplýva, že nemal záujem, aby sa znalecké dokazovanie
vykonalo.
15/Zároveň odvolací súd dáva do pozornosti všeobecné pravidlá, podľa ktorých má byť vyporiadané
BSM. Pre stanovenie hodnoty obchodného podielu po zániku bezpodielového spoluvlastníctva

manželov sa všeobecne vychádza z jeho stavu v dobe zániku tohto spoluvlastníctva, avšak z obvyklej
ceny v dobe vyporiadania (R 27/2007). Uvedené platí za predpokladu, že ku dňu vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov je oprávneným vo vzťahu k obchodnému podielu aspoň
jeden z manželov. V prípade, že v čase rozhodovania o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov už obchodný podiel neexistuje a zároveň neexistuje už ani obchodná spoločnosť, nemôže v

rámci rozhodovania súdu dôjsť k jeho prikázaniu jednému z manželov. V danom prípade nie je možné
hovoriť ani o hodnote obchodného podielu, ktorý už neexistuje. V prípade, že majetkové hodnoty opustili
dispozičnú sféru bezpodielových spoluvlastníkov v čase medzi zánikom BSM a jeho vyporiadaním
z akéhokoľvek dôvodu, možno a to len v rámci vyporiadania v tzv. širšom význame tohto pojmu
(bez možnosti uviesť do výroku rozhodnutia) uvažovať iba s hodnotami, ktoré reprezentovali [(a ich

nevyporiadateľnosť pripísať - pokiaľ nepôjde o stav zavinený oboma stranami sporu - na vrub toho z
bývalých manželov, ktorý sa o takýto stav pričinil) uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.09.2020
sp. zn. 3Cdo/180/2018].16/V prípade, že v čase vyporiadania BSM obchodný podiel je už v dispozičnej sfére tretej osoby,
rovnako nie je možné prikázať uvedený obchodný podiel jednej zo strán sporu. Ak by sa jednalo
o prevod obchodného podielu, bolo by potrebné zohľadniť čiastku získanú za prevod obchodného

podielu pri určovaní výšky výplatovej povinnosti (na vyrovnanie podielov - uznesenie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 27.03.2024, sp. zn. 9Cdo/95/2022). Uvedené možno aplikovať iba pri odplatnom prevode
obchodného podielu. Odvolací súd zastal názor, že v prípade bezodplatného prevodu obchodného
podielu neprichádza do úvahy žiadna čiastka, ktorú by bolo možné zohľadniť. Preto v prípade, že sa
nejedná o neplatný právny úkon, ktorý namietala aj žalobkyňa, by súd prvej inštancie mohol vychádzať aj

zhodnoty,ktorúmalobchodnýpodielvčasezánikuBSM.Vprípade,žebyscudzovacíúkonpredstavoval
neplatný právny úkon nakladania, stáva sa obchodný podiel predmetom vyporiadania BSM v zmysle
všeobecnej zásady, podľa ktorej sa vychádza z jeho stavu v dobe zániku tohto spoluvlastníctva, avšak
z obvyklej ceny v dobe vyporiadania (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.03.2024, sp. zn.
9Cdo/95/2022).
17/Súd prvej inštancie sa pri určovaní výšky hodnoty obchodných podielov mal zaoberať aj vyššie

uvedenými skutočnosťami, resp. uviesť vo svojom rozhodnutí, ako sa s uvedeným vysporiadal, resp. ako
vyhodnotil namietanú neplatnosť scudzovacieho právneho úkonu žalovaného vo vzťahu k obchodnému
podielu v spoločnosti MOFINA spol. s.r.o.
18/Námietku žalovaného týkajúcu sa nezohľadnenia výberov finančných prostriedkov žalobkyňou pri
vyporiadaní BSM vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú, keďže súd prvej inštancie dostatočným

spôsobom zdôvodnil svoje rozhodnutie a sám žalovaný nevedel s určitosťou vyvrátiť, že by finančné
prostriedky nemohli byť použité na účel tvrdený žalobkyňou, teda bežný chod domácnosti a luxusné
dovolenky.
19/Vzhľadomnavyššieuvedenéodvolacísúdzrušilrozhodnutiesúduprvejinštanciezodňa22.04.2024,
č.k. 43C/54/2018-1311 podľa § 389 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku a vec mu vrátil na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Úlohou súdu
prvej inštancie bude vec opätovne prejednať, vykonať všetky relevantné dôkazy, zaoberať sa otázkou
prípadnej simulácie právnych úkonov a následne platnosti, respektíve neplatnosti právnych úkonov, vo
veci opätovne rozhodnúť s ohľadom na názor odvolacieho súdu a nové rozhodnutie vo veci odôvodniť
zákonu zodpovedajúcim spôsobom.

20/V novom rozhodnutí vo veci rozhodne súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov tohto
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
21/Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).