Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. jún 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/181/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5823231670
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5823231670.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Tisovej a

členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, pobytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Ružomberok, so sídlom Námestie Slobody 9, Ružomberok, dieťa rodičov:
matka C. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XXX/XX-XX, D., t. č. bytom E. F. XXXX/XXX, G.,
právne zastúpená: Mgr. Juraj Frič, advokát so sídlom v Ružomberku, Podhora 49, a
otec E. H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. J. K. XXX/X, D. L. M., právne zastúpený: JUDr. Zdenka
Hulmanová, advokátka so sídlom v Žiline, Kysucká cesta 3,

o zvýšenie výživného,
na odvolanie otca voči rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 20P/95/2023 - 402 zo dňa
12.04.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č. k. 20P/95/2023 - 402 zo dňa 12.04.2024 Okresný súd Liptovský Mikuláš

(ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) rozhodol nasledovne:
I. Mení sa rozsudok Okresného súdu Námestovo zo dňa 10.04.2019, č. k. 5P/25/2018-59 v časti o
výživnom tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX výživným vo
výške 300,- eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej, počnúc
od 07.09.2023.
II.Zameškanévýživnézaobdobieod07.09.2023do31.03.2024celkovovovýške816,-eursúdpovoľuje
otcovisplácaťvsplátkachpo30,-eurmesačnespolusbežnýmvýživným,počnúcoddoručeniarozsudku

s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky v plnej výške má za následok splatnosť celého dlhu.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Súd prvej inštancie považoval návrh matky na zvýšenie výživného za čiastočne dôvodný. Poukázal na
to, že naposledy bolo o výživnom rozhodované pred Okresným súdom Námestovo rozsudkom zo dňa
10.04.2019 č. k. 5P/25/2018 - 59, keď na základe rodičovskej dohody otec prispieval na výživu maloletej
(mal.) A. sumou 180 eur mesačne. Konštatoval, že v tom čase bola matka na rodičovskej dovolenke,
rodičovský príspevok dosahoval sumu 203,25 eur, mala príjem z prenájmu rodinného domu vo výške

1.150 eur. Otec bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, mal obchodnú spoločnosť v Českej
republike, kde dosahoval príjem 600 - 800 eur. Maloletá mala X roky, nenavštevovala materskú školu
a ako predčasne narodené dieťa mala s tým spojené zdravotné komplikácie.Skúmajúc podstatnú zmenu pomerov zistil, že matka aj otec majú vyživovaciu povinnosť len k mal. A..
Otec býva v novostavbe rodinného domu vo vlastníctve jeho matky v D. L. M.. Matka sa z pracovných
dôvodov zdržiava v prenajatom byte v G., kde aj maloletá navštevuje základnú školu. Mal preukázané,

že matke sa podstatne zvýšil príjem, nakoľko je zamestnaná ako lekárka na plný pracovný úväzok na
klinike anestéziológie a intenzívnej medicíny na dobu neurčitú. Za podstatne zmenenú považoval aj
finančnú situáciu na strane otca, ktorý je od 23.05.2020 jediným spoločníkom a konateľom obchodnej
spoločnosti J. C. K. s. r. o., so sídlom v Bratislave, kde je od 19.02.2024 aj zamestnaný s príjmom
1.000 eur brutto; ďalší príjem mu plynie z obchodnej spoločnosti jeho matky C., s. r. o. vo výške 450

eur netto. Súd z predložených účtovných dokumentov a potvrdenia Daňového úrad Bratislava zistil, že
za zdaňovacie obdobie roku 2022, kedy otec naposledy podal daňové priznanie za spoločnosť J. C.
K., s. r. o., výsledkom hospodárenia bola zisk 12.312,57 eur a daň na úhradu 1.846,89 eur. Taktiež
zistil, že otec vykonával od 07.12.2023 prácu aj pre obchodnú spoločnosť Delivery Hero Slovakia, s.
r. o., tzv. foodora, ktorej poskytuje prepravné služby v regióne Martin vlastným motorovým vozidlom s
dohodnutým mesačným intervalom vyplácania odmeny, ktorej výšku zo Zmluvy o spolupráci a preprave

veci nedokázal zistiť. Skonštatoval, že otec sa venuje aj dobrovoľnej činnosti, za ktorú mu neplynie
príjem.
Súd vec pra´vne posu´dil podlˇa ust. § 78 ods. 1 Za´kona o rodine, konštatujúc relevantnú zmenu
pomerov na strane matky, otca, ako aj maloletej, s tým, že naposledy sa o výživnom rozhodovalo v
apríli 2019 (t. j. pred 5 rokmi), keď mala maloletá N. roky, čo uzˇ samo osebe by predstavovalo zmenu

pomerov na strane dieťaťa. Maloletá v čase rozhodnutia bola žiačkou X. ročníka základnej školy, pričom
i s nástupom na základnú školu jej nepochybne vzrástli náklady vo všetkých oblastiach. Za vy´znamny´
spolocˇensky´ faktor pre posu´denie vy´sˇky vy´zˇivne´ho považoval aj vy´voj zˇivotny´ch na´kladov.
Súd prvej inštancie pravidelné mesačné výdavky maloletej ustálil v sume 416,63 eur, do ktorých zahrnul
pomernú časť nákladov na úhrady spojené s užívaním bytu (61,50 eur), pričom neprihliadol na výdavok

nabývanievovýškepolovicedohodnutéhonájomného(250eur)nepovažujúchozaoprávnenýmesačný
výdavok maloletej, ale matky. Obdobne by to platilo aj v prípade splácania hypotekárneho úveru.
Podotkol, že to bola matka, ktorá sa rozhodla presťahovať do G. z dôvodu výkonu práce v tomto meste,
hoci zázemie majú v D.. Medzi ďalšie pravidelné mesačné výdavky zahrnul náklady na vitamíny a krémy
(cca 46 eur), školský klub (15 eur), školské obedy (15 eur), krúžky (12 eur), cestovné (12 eur), ošatenie

a hygiena (25 eur), potreby pre domáce zvieratá (15 eur), cestovné k lekárom (10 eur), školské potreby
(10 eur). Za neadekvátny považoval výdavok na stravu v sume 390 eur mesačne, keďže maloletá nemá
žiadne diétne obmedzenia, a vyčíslil ho vo výške 195 eur mesačne. K pravidelným mesačným výdavkom
považoval za potrebné pripočítať aj nepravidelné ročné výdavky (sezónne ošatenie a športy).
Priposudzovanírozsahuvyživovacejpovinnostirodičovprihliadolktomu,žematkasaomaloletúosobne

a intenzívne stara´. Poukázal na to, že príjem matky sa výrazne zvýšil na úroveň 3.700 eur, s čím je
spojené aj zvýšenie životnej úrovne matky aj dieťaťa; navyše matka poberá rodinné prídavky v sume
60 eur a uplatňuje si aj daňový bonus.
U otca prihliadol k tomu, že od posledného rozhodovania začal vykonávať podnikateľskú činnosť, dňa
23.05.2020 založil obchodnú spoločnosť J. C. K. s. r. o., ktorej je jediným spoločníkom a konateľom

a v ktorej je zamestnaný s čistým príjmom 700 eur. Poukázal na tvrdenie otca, podľa ktorého dosahuje
príjem v obchodnej spoločnosti jeho matky C., s. r. o., pričom pri šetrení pomerov kolíznym opatrovníkom
(03.12.2023) uviedol príjem vo výške 800 eur mesačne a vo vyjadrení k návrhu (23.10.2023) príjem 450
eur mesačne. K tvrdeniam otca, podľa ktorých mu je odmena za výkon práce pre obchodnú spoločnosť
Delivery Hero Slovakia s. r. o. zasielaná na účet, poukázal na to, že podľa výpisu z bankových účtov za

obdobie od decembra 2023 do februára 2024 príjem od uvedenej spoločnosti nebol zistený. K tvrdeniu
otca, ktorý vyčíslil svoj príjem vo výške 1.000 - 1.200 eur, poukázal na ním deklarované výdavky
vo výške 1.325 eur, v ktorých ani nebol zahrnutý výdavok na stravu (minimálne 200 - 250 eur). Na
základe uvedeného vyhodnotil mesačné výdavky otca vo výške 1.500 eur, ktoré prevyšujú otcom tvrdený
mesačný príjem. Poukázal na rozpory v jednotlivých tvrdeniach otca, ktorý uvádzal príjem od sumy 450

eur až po sumu 1.200 eur mesačne s tým, že pri šetrení pomerov kolíznym opatrovníkom uviedol, že
chýbajúce prostriedky si požičiava od vlastnej spoločnosti, prípadne na pojednávaní, že v čase začatia
podnikania veľa finančných prostriedkov do spoločnosti vložil a takto si ich refunduje naspäť. Uvedené
tvrdenie prvostupňový súd overoval prostredníctvom výpisov z bankových účtov a zistil, že za obdobie
od decembra 2023 do februára 2024 prijaté platby z obchodnej spoločnosti J. C. K. s. r. o. na osobný

bankový účet otca vedený v banke L. predstavovali celkovo 5.509,90 eur a na účet vedený v D. E.
celkovo 5.635,45 eur. Aj keď uvedené pravidelne mesačne zasielané čiastky na osobné účty nemohol
stotožniť s jeho mesačným príjmom, považoval za zrejmé, že otec má mesačne k dispozícii značnevyššie finančné prostriedky, než aké v konaní deklaroval, pričom nejde o také čiastky, ktorými by „iba“
vykrýval nedostatok finančných prostriedkov na pokrytie jeho mesačných výdavkov.
Vzhľadom k vyššie uvedenému považoval životnú úroveň otca za vyššiu, umožňujúcu mu platiť v súdom

určenej výške výživné bez ohľadu na ním deklarovaný príjem. Vzal do úvahy, že otec prispieva maloletej
aj nad rámec výživného a je ochotný podieľať sa na výdavkoch na voľnočasové aktivity maloletej.
Vychádzal aj z toho, že otec do pravidelných mesačných výdavkov zaradil výdavok s realizovanými
stretnutiami s maloletou v sume 200 - 300 eur mesačne. Mal za to, že je v možnostiach a schopnostiach
otca uhrádzať výživné vo výške 300 eur, pričom z čiastky vyhradenej na účely stretnutia otcovi aj po

úhrade zvýšeného výživného zostane minimálne polovica uvedenej sumy.
Životnúúroveňtakmatky,akoajotcavyhodnotilakovyššiuvporovnaníspopuláciousbežnýmipríjmami,
a preto výživné na maloletú podľa jeho názoru má pokrývať nielen bežné a nevyhnutné potreby, ale
aj ostatné odôvodnené potreby, pričom bežné výživné kryje približne 2/3-iny ustálených nákladov na
maloletú. Výšku výživného určil aj s ohľadom na predpoklad zvyšovania výdavkov do budúcna.
Určenévýživnépredstavujezvýšenieo120eurmesačne,apretozameškanévýživnéodpodanianávrhu

07.09.2023 do 31.03.2024 vyčíslil vo výške 816 eur, ktorú sumu povolil otcovi splácať v splátkach po 30
eur spolu s bežným výživným od doručenia, t. j. vykonateľnosti rozsudku pod podmienkou straty výhody
splátok.
Onáhradetrovkonaniarozhodolpodľa§52zákonač.161/2015Z.z.Civilnéhomimosporovéhoporiadku
(ďalej len „CMP“).

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti uvedenému rozsudku odvolanie otec dôvodiac, že súd
prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania nesprávne ustálil životnú úroveň otca a jeho
možnosti a schopnosti platiť výživné vo výške 300 eur mesačne. Pokiaľ súd prvej inštancie výkon
prác pre spoločnosť Delivery Hero SE zahrnul medzi príjmy otca, poukázal na to, že táto spoločnosť

dňom 04.04.2024 opustila slovenský trh, a teda otec nemá od tejto doby možnosť zvýšiť si svoj príjem
prepravnými službami. Tvrdil tiež, že mu v ďalších dňoch pribudne vyživovacia povinnosť narodením
dieťaťa, s čím budú spojené nové výdavky. Namietal, že mu súd prvej inštancie nezohľadnil zvýšené
výdavky na pohonné hmoty a na stravovanie v reštaurácii, súvisiace s jeho stretávaním sa s maloletou
z D. L. M., pôvodne do D., v súčasnosti do G.. Podľa jeho názoru prvostupňový súd nesprávne ustálil

príjem otca mesačne na sumu, ktorá zodpovedá platbám prijatým na jeho osobný účet zo spoločnosti
J. C. K. s. r. o. za obdobie od decembra 2023 do februára 2024 predstavujúce sumy 5.509,90 eur
a 5.635,45 eur, ktoré boli poskytnuté na pokrytie jeho výdavkov a úhradu jeho záväzkov vzniknutých
z predchádzajúceho obdobia. Tvrdil, že tieto platby nie sú pravidelné, je potrebné ich posudzovať ako
ročný príjem a nie príjem za tri mesiace.

Podľa jeho názoru matka deklarovala vyššie náklady na maloletú, pretože ona má vyššiu životnú
úroveň, ktorú zdieľa dieťa, nie však samotný otec. Súdom prvej inštancie určené výživné vo výške
300 eur mesačne na dieťa vo veku X rokov, ktoré nemá žiadne mimoškolské aktivity a stravuje sa
bezplatnevškolskejjedálni,považovalzaneprimeranevysokéanezohľadňujúcereálnepotrebydieťaťa,
aj s prihliadnutím na skutočnosť, že matka okrem osobnej starostlivosti by mala znášať výživné aj vo

forme peňažného plnenia.
Otec navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, zaviazal ho platením výživného vo výške
230 eur s povinnosťou zaplatiť zameškané výživné v mesačných splátkach po 30 eur spolu s bežným
výživným.

3. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu vyjadril tak, že návrh matky považoval za dôvodný s poukazom na
poslednú úpravu výživného a zmenu pomerov na strane dieťaťa. Poukázal na to, že pravidelný mesačný
príjem otca nebolo možné ustáliť, keďže si na účet zasielal aj rôzne finančné čiastky zo svojej obchodnej
spoločnosti. Mal za to, že nie je možné v súčasnosti brať do úvahy pribudnutie ďalšej vyživovacej
povinnosti, ktorá skutočnosť ešte nenastala.

Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu s argumentáciou otca nesúhlasila, poukazujúc na to, že maloletá
navštevuje krúžky, s ktorými sú spojené náklady na pomôcky, resp. výstroj, na gymnastický krúžok (10
€), umeleckú školu, športový lyžiarsky klub (50 €), to všetko niekoľkokrát týždenne; od septembra 2024

im bolo odporúčané prihlásiť maloletú do súkromnej anglickej školy (50 € + 70 € knihy).
Považovala za nepochopiteľné, že na jednej strane otec vyžaduje, aby maloletá mala krúžky, koníčky
azážitkyanadruhejstranenechcehradiť50%nákladovnamesiac.Podotkla,žestýmsúspojenéďalšie
výdavky na pohonné hmoty, ako aj na organizáciu času. Ďalšie náklady predstavujú letné tábory (cca400 eur) s tým, že jedenkrát ročne kvôli atopickej dermatitíde absolvujú dovolenku pri mori. Poukázala
na výdavky vyčíslené v návrhu v sume 871 eur bez zarátania sezónnych výdavkov, lyžiarskeho klubu, či
súkromnej školy, akceptujúc záver súdu prvej inštancie ohľadne nájomného, avšak trvala na výdavkoch

na stravovanie pre problémy maloletej spojené s príjmom potravy. Tvrdila, že aj keď sú obedy v škole
za symbolickú sumu, maloletá obed vždy nezje a príde hladná, takže musí variť plnohodnotnú stravu.
Poukázala na to, že ako samoživiteľka si musí vytvárať finančnú rezervu s tým, že hlavným príjmom je
jej práca v O. M. L.. Pokiaľ počas šiestich mesiacov vykonávala lekársku posudkovú činnosť pre sociálny
úrad po večeroch a nociach, výrazne ju to zaťažovalo, a preto túto činnosť uplynutím skúšobného

obdobia ukončila.
Uviedla, že otec neustále menil výšku svojho príjmu a práve z tohto dôvodu sa obhájil novou prácou
foodora, pričom však na výpise z účtu nemá ani len jednu platbu od tejto spoločnosti, preto jej odchod zo
Slovenska nemal podľa jej názoru vplyv na výšku príjmu otca.
Podľa matky otec na pojednávaní cielene zamlčal, že pracuje v spoločnosti svojej matky C. P., ktorá
vlastní vydavateľstvo ponúkajúce firmám možnosť reklamy v časopise alebo na internetových portáloch.

Tvrdila, že otec v spoločnosti pracoval už počas ich manželstva, pracuje tam naďalej a zastupuje
vedúce pozície aj v ďalších obchodných projektoch spoločnosti, kde figuruje ako vedúca osoba pre
jednania v prípade zadávania inzercie. Príkladmo uviedla: pre Q. ako projekt manager, pre Q. ako
generálny riaditeľ - CEO, pre Q. ako obchodný riaditeľ pre on-line, pre Q. ako projekt manager. Podľa jej
názoru otcom zastávané pracovné pozície bývajú na trhu práce ohodnotené v rozmedzí 2.500 - 4.000

eur zdôrazniac, že ide len o jednu z pracovných pozícií, ktoré otec zastupuje. Uviedla, že počas ich
manželstva si otec nechal vyplácať finančnú odmenu za vykonanú prácu v spoločnosti svojej matky
vhotovostianaúčetmuchodilalenminimálnamzda.Tvrdila,žeotcovamatkaspolusotcomprenajímajú
v D. L. M. tri rodinné domy, ktoré nájomné si vyberá v hotovosti v priemere okolo 1.600 - 1.800 eur
mesačne; taktiež rodinný dom, ktorý spoločne stavali, je prepísaný na otcovu matku, ktorá ho prenajíma,

z nájomného spláca hypotéku a následne dom opätovne nechá prepísať na otca. V tejto súvislosti
poukázala na žiadosť otca, aby výživné hradil v hotovosti.
Tým, že došlo k zmene miesta stretávania z D. do G., sa podľa matky otcovi skrátilo cestovanie o 30 km,
pričom nie je schopný dodržať stretávanie dvakrát mesačne a tieto vynecháva, čím si znižuje náklady
na pohonné hmoty. Poukázala na tvrdenia otca, podľa ktorých ním využívané auto (BMW 525D zlatej

metalízy) patrí spoločnosti jeho matky, ktorá firma hradí pohonné hmoty, a teda otcovi reálne náklady
za dochádzaním za maloletou nevznikajú.
Podľa matky o skutočnosti, že sa mu narodí dieťa, vedel otec dostatočne dlho, prvostupňový súd
na to neupozornil, čím jej spôsobuje výdavky na právne služby a povinnosť zúčastniť sa ďalšieho
pojednávania, ktoré náklady otec nemá, pretože tieto služby hradí spoločnosť jeho matky. Mala za to,

že stále prispieva maloletej väčšou mierou ako otec s tým, že výživné vo výške 400 eur mesačne je
minimum ako môže otec prispieť. Výšku výživného ponechala na úvahe súdu.

5. Kolízny opatrovník nemal k vyjadreniu matky žiadne výhrady.

6. Otec k vyjadreniu matky uviedol, že formu výlučnej osobnej starostlivosti si matka vybrala sama
dobrovoľne s tým, že svojím dlhoročným prístupom vytlačila otca z plnenia rodičovských povinností,
vrátane zabezpečenia starostlivosti o dieťa aspoň počas víkendov. Podľa názoru otca je to výlučne
matkine osobné až sebecké rozhodnutie. Tvrdil, že aj krúžky vyberá výlučne matka bez toho, aby o nich
otca informovala, čo sa týka aj súkromnej jazykovej školy. Podľa jeho názoru tieto náklady vzhľadom na

svoj nadštandardný príjem ľahko zvládne. Mal za to, že matka nepreukázala návštevu tejto školy v čase
rozhodnutia a aj na lyžiarsky krúžok maloletú prihlásila až po súdom určenom zvýšenom výživnom.
Ďalej uviedol, že matka v konaní pred súdom v súvislosti so zdravotným stavom maloletej žiadne
zvýšené výdavky neuvádzala. Výdavky vo výške 871 eur na P. dieťa považoval za neprimerane vysoké.
Podľa jeho názoru tvrdenie matky o tom, že pracuje pre obchodnú spoločnosť svojej matky, podložené

fotografiami internetových stránok nepreukazuje, že je otec v tejto spoločnosti zamestnaný alebo že by
mal z tejto spoločnosti nejaký príjem; ako rodinný príslušník pre matku vykonáva určité činnosti, avšak
nie v takej miere, že by to znamenalo sústavnú činnosť viazanú na odmenu. Tvrdil, že síce využíva
motorové vozidlo vo vlastníctve C. s. r. o., avšak pohonné hmoty nakupuje sám. Vozidlo si prenajíma
na svoju obchodnú spoločnosť, ktorej sú účtované tak prenájom, ako aj náklady spojené s užívaním

motorového vozidla vrátane servisu a pod. Ďalej poukázal, že sa mu XX.XX.XXXX narodil syn H. L.,
čím mu vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť, ktorú je podľa neho potrebné zohľadniť. Zotrval na svojom
odvolacom návrhu.7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k replike otca zotrval na svojich podaniach.

8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného

sporového poriadku, ďalej len „CSP“, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP), preskúmal vec v intenciách ust. § 65 a
§ 66 CMP a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v
spojení s § 2 ods. 1 CMP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, považujúc
ho za vecne správny.

9. Preskúmaním napadnutého rozsudku, obsahu spisu a obsahu odvolania odvolací súd konštatuje,
že súd prvej inštancie v prejednávanej veci vykonal potrebné dokazovanie a v dostatočnom rozsahu
zistil skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, pričom následne ohľadne možností a schopností otca platiť
výživné, ustálenia príjmu otca, z ktorého pri určení výživného vychádzal, rozsahu vyživovacej povinnosti
otca, ako aj nutnosti prihliadnuť na zabezpečovanie osobnej starostlivosti zo strany matky, dospel aj
k správnym skutkovým a právnym záverom. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi

napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), za
súčasného konštatovania, že otec v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé inak
vyhodnotiť skutkový alebo právny stav, resp. s ktorými by sa už nevysporiadal súd prvej inštancie.

10. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti záverov napadnutého rozhodnutia považuje za podstatné

uviesť, že pri určovaní výživného sa vychádza z možností a schopností povinnej osoby, v prejednávanej
veci otca, ktorý v konaní deklaroval príjem v rôznych výškach, pričom tento nedosahoval ani
výšku ním tvrdených pravidelných mesačných nákladov. Avšak na základe vykonaného dokazovania
a vychádzajúc aj z tvrdení samotného otca je jeho príjem nasledovný: príjem zamestnanca zo
spoločnosti J. C. K. s. r. o. vo výške 1.000 eur brutto (700 eur netto), zo spoločnosti jeho matky C.

vo výške 450 eur netto, platby zo spoločnosti J. C. K. s. r. o. vo výške 11.145,35 eur (aj pri otcom
navrhovanom ročnom vyhodnotení ide o 929 € mesačne); spolu predstavujú 2.080 eur netto mesačne.

11. K tomu je nutné pripočítať aj vecné plnenia, ktoré sú otcovi poskytované cestou jeho obchodnej
spoločnosti a predstavujúce poskytnutie luxusného osobného motorového vozidla vrátane úhrady

pohonných hmôt a servisu, ktorý náklad si bežný človek inak musí zabezpečiť sám zo svojho príjmu
(napr.kúpoualeboleasingommotorovéhovozidla,resp.jehoprenájmom).Vsúvislostispodnikanímotca
prostredníctvom jeho obchodnej spoločnosti nemožno opomenúť, že je to on sám, kto si určuje výšku
mzdy ako aj podiel na zisku, ktorý mu bude vyplatený. Z tvrdení samotného otca ako aj z výpisov z jeho
účtov vyplýva, že jeho obchodná spoločnosť má dosť prostriedkov, aby mu pokryla veľkú časť výdavkov,

resp. že v čase začatia podnikateľskej činnosti mal otec finančné prostriedky, ktoré do spoločnosti vložil
a tieto investície si môže zo spoločnosti aktuálne aj vybrať.

12. Podľa matkou predložených dôkazov aj tvrdení samotného otca je zrejmé, že tento vykonáva
činnosť aj pre spoločnosť svojej matky, ktorú okolnosť otec ani nepoprel; ide pritom o výkon niekoľkých

manažérskych pozícií. Skutočnosť, či je oficiálne v tejto spoločnosti zamestnaný a odmeňovaný, je
v tomto smere irelevantná. Výkon tejto činnosti, resp. práce na viacerých pozíciách je nutné hodnotiť cez
prizmu skutočnosti, že obchodná spoločnosť C. je vo vlastníctve jeho matky, teda jemu blízkej osoby,
v rámci ktorej previazanosti možno očakávať nadštandardné vzťahy, ústretové jednanie ale i účelové
konanie. Vo väzbe na uvedené možno vyhodnotiť, že potenciál otca vzhľadom na jeho vysokoškolské

vzdelanie I. stupňa a doterajšiu prax by mohol dosahovať výšku 2.500 - 4.000 eur mesačne, čo je suma,
na ktorú vo vyjadrení k odvolaniu odkazovala i matka.

13. O životnej úrovni otca svedčí aj tá skutočnosť, že býva v novostavbe nehnuteľnosti v blízkosti
krajského mesta, pričom zaň neplatí trhové nájomné, ale len sumu 350 eur mesačne, čo taktiež

zvyšuje jeho možnosti platiť výživné. Takáto výpomoc je v našej spoločnosti medzi blízkymi rodinnými
príslušníkmi bežná, kedy rodičia podporujú svoje deti, a to či už darmi alebo inou finančnou výpomocou;
k takýmto výhodám je možné následne pri určení výživného súdom prihliadať.

14. Pre úplnosť odvolací súd dáva za pravdu matke, že ukončenie pôsobenia spoločnosti Delivery Hero

SE na slovenskom trhu nemôže mať vplyv na príjem otca, keďže ani počas konania pred prvostupňovým
súdom nebol žiaden príjem otca od tejto spoločnosti preukázaný. Je nutné podotknúť, že hodnovernosť
otca bola znížená jeho rozdielnymi vyjadreniami, ako aj skutočnosťou, že tieto nezodpovedali iným,
v konaní vykonaným dôkazom.15. Vo väzbe na vyššie opísané pomery otca sa odvolací súd plne stotožňuje s výškou výživného
upravenou súdom prvej inštancie v sume 300 eur, ktorá zohľadňuje skutočnosť, že matka má príjem

vyšší ako otec a súčasne má príjem z prenájmu nehnuteľnosti, pričom je poberateľkou daňového bonusu
ako aj rodinných prídavkov. Takéto výživné podľa názoru odvolacieho súdu bude otec schopný platiť
aj po narodení ďalšieho maloletého dieťaťa, pretože to zodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam
uvedenýmvyššie.Odvolacísúddopĺňa,ževýživnéurčenésúdomprvejinštanciezodpovedáajMetodike
Ministerstva spravodlivosti SR (tzv. tabuľkové výživné), ktoré v prípade dvoch vyživovacích povinností

stanovuje v predškolskom veku dieťaťa 12 % a na prvom stupni základnej školy 14 % z príjmu povinného
rodiča; v prípade jednej vyživovacej povinnosti (teda stavu ku dňu rozhodnutia prvostupňového súdu)
je rozsah vyživovacej povinnosti dokonca 20 % z príjmu. Súd prvej inštancie pri určení zvýšeného
výživného správne prihliadol aj na zmenu pomerov na strane maloletej spojenej s nástupom na základnú
školu ako aj všeobecný rast cien.
16. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5

veta prvá Zákona o rodine). Toto pravidlo síce nemožno vykladať absolútne, teda tak, že výživné by malo
mať prednosť pred akýmikoľvek výdavkami povinného rodiča (§ 62 ods. 5 veta druhá Zákona o rodine),
ale pri skúmaní jeho schopností, možností a majetkových pomerov súd len neberie do úvahy tie jeho
výdavky, ktoré nie sú nevyhnutné. Všeobecne teda platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo
k existenčným problémom povinného rodiča.

V tomto smere je nutné konštatovať, že otec nepreukázal žiadne neobvyklé (iné ako bežné výdavky),
ktoré by nezodpovedali jeho životnej úrovni. Pokiaľ otec tvrdil, že má náklady na stretávanie s maloletou,
toto nie je okolnosť, ku ktorej by odvolací súd mal v prejednávanej veci prihliadnuť; aj keď otec
a maloletá nežijú v jednom meste, výška týchto výdavkov vzhľadom na rozsah stretávania nie je
spôsobilá podstatným spôsobom mať vplyv na možnosti a schopnosti otca hradiť svoje výdavky, ako

aj výživné.

17. Odvolací súd na tomto mieste odôvodnenia akcentuje, že rozsah vyživovacej povinnosti rodiča
je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods. 1 ZoR), ktoré má právo podieľať sa na
životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta druhá ZoR). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa

okolností konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a
duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v
spoločenskom živote, a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto okolnosti, ale sú
bezprostredne ovplyvňované i reálnou schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú tieto veľmi obmedzené,
sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých

nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka. Ak sú veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie
potreby dieťaťa, ktoré nie sú nevyhnutné, ale sú prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej
spoločnosti. Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno
považovať tiež aj tvorbu úspor. (§ 63 ods. 3 ZoR). Toto poňatie odôvodnených potrieb je v súlade so
zásadou úmernosti životnej úrovne dieťaťa so životnou úrovňou rodičov, danej spravidla spoločenskou

dôležitosťou ich práce. Je určite spravodlivé, ak vzhľadom k tomuto poňatiu odôvodnených potrieb
rozhodnutie súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu vyjadrí zásadu úmernosti životnej
úrovne dieťaťa k životnej úrovni rodičov (k tomu rozsudok NS ČSR spis. zn. 5Cz 112/1965 z 03.12.1965
uverejnené pod č. R 14/1966).

18. Vo väzbe na uvedené odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci matkou vyčíslené a súdom
prvej inštancie následne akceptované oprávnené výdavky dieťaťa vo výške 416,63 eur mesačne
považuje za primerané životnej úrovni rodičov a zodpovedajúce vykonanému dokazovaniu. S ďalším
rastom maloletej nie je predpoklad znižovania jej výdavkov, budú sa tiež meniť jednotlivé položky
celkových nákladov, o čom svedčí aj skutočnosť, že maloletá medzičasom začala navštevovať ďalšiu

záujmovú činnosť, s čím sú spojené nové výdavky.

19. Sumarizujúc, s prihliadnutím k tomu, že matka má oproti otcovi o niečo vyšší príjem, avšak o dieťa,
ktoré je na nej závislé, sa celodenne stará a dôsledne dbá na jej celkový rozvoj, výživné určené
súdom prvej inštancie v sume 300 eur mesačne podľa názoru odvolacieho súdu zohľadňuje potreby

dieťaťa i životnú úroveň rodičov, najmä príjmové a majetkové pomery otca. Súd prvej inštancie sa
vyčerpávajúcimspôsobomvysporiadalsvykonanýmdokazovanímohľadnevýdavkovdieťaťa,podrobne
odôvodnil, na ktoré výdavky prihliadol a na ktoré nie, ako aj určil rozsah týchto výdavkov, ktoré považujeza zodpovedajúce životnej úrovni rodičov, a teda ich možno považovať vo vzťahu k maloletej za
oprávnené.
20. Správne súd prvej inštancie prihliadol na rast cien základných tovarov a služieb ako aj na čas, ktorý

uplynul od posledného určenia výživného, čo je viac ako 5 rokov. Vo vzťahu k matkou namietanému
nesprávnemu určeniu výdavkov na stravovanie odvolací súd dodáva, že podľa jeho názoru je 13 eur/
deň suma, ktorá prekračuje bežný rozsah stravovania aj pri kvalitnej strave, a to aj pri zohľadnení, že
strava v školskej jedálni sa nemusí považovať za dostatočnú pre potreby dieťaťa.

21. Odvolací súd posúdil ako vecne správne aj určenie obdobia, za ktoré bolo výživné upravené, t. j. od
podania návrhu matkou. Správne bola vypočítaná aj výška nedoplatku na zvýšenom výživnom; keďže
otec neuhrádzal v rozhodnom období žiadne sumy nad rámec výživného. Splátky, v ktorých súd prvej
inštancie povolil nedoplatok splácať, sú primerané jeho výške i pomerom otca, ako aj skutočnosti, že
išlo o obdobie určenia výživného za viac ako pol roka. Tým pádom splatenie zameškaného výživného
za obdobie cca viac ako dva roky možno považovať za primerané.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 52
CMP za súčasného konštatovania, že nezistil výnimočné okolnosti, pre ktoré by ich priznanie niektorému
z účastníkov bolo spravodlivé.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu, na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).