Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. júl 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/23/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124201929
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslava Strhárska
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:3124201929.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr.
Radoslavy Strhárskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej,
v právnej veci žalobcu Lucy H Fashion s.r.o., so sídlom Moravská 13, 020 01 Púchov, IČO: 52 820 106,
právne zastúpeného Mgr. Michalom Baniarom, advokátom, so sídlom Tajovského 1, 811 04 Bratislava –
mestskáčasťStaréMesto,IČO:53831624,protižalovanejA.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomC.XXXX/XX,

XXX XX B., právne zastúpenej JUDr. Jánom Kanabom ml., advokátom, so sídlom J. Zemana 3141/101,
911 01 Trenčín, IČO: 42 273 242, o určenie neexistencie práva na zaplatenie 440,-- Eur, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 22Cb/17/2024-66 zo dňa 6. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie žalobcu proti prvej výrokovej vete rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 22Cb/17/2024-66
zo dňa 6. novembra 2024 o d m i e t a .

II. Rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 22Cb/17/2024-66 zo dňa 6. novembra 2024 v napadnutej
časti druhej a tretej výrokovej vety z r u š u j e a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou návrh žalovanej na prerušenie
konania zamietol. Druhou výrokovou vetou žalobu zamietol a treťou výrokovou vetou žalovanej proti

žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania
rozhodne samostatným uznesením.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že predmetom sporu je žaloba, ktorou sa
žalobca proti žalovanej domáhal vydania rozsudku, ktorým by určil, že právo žalovanej proti žalobcovi na
zaplatenie sumy 440,-- Eur, ktoré malo žalovanej proti žalobcovi vzniknúť z titulu nárok na poukázanie

odplaty získanej žalobcom z predaja tovaru vo vlastníctve žalovanej neexistuje.

3. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že žalovaná bola podľa úplného výpisu
z obchodného registra zapísaná ako konateľka obchodnej spoločnosti Lucy H Fashion s.r.o., so sídlom
Moravská 13, Púchov 020 01, IČO: 52 820 106 (žalobca). Uvedená obchodná spoločnosť (žalobca) má
dvoch spoločníkov, a to žalovanú A. B. a obchodnú spoločnosť SEIG RETAIL, SE, so sídlom Bajkalská

5/A, Bratislava - mestská časť Nové Mesto 831 04, IČO: 54 111 200. Z webovej stránky obchodnej
spoločnosti Lucy H Fashion s.r.o. zistil, že obchodná spoločnosť Lucy H Fashion s.r.o. ponúka na predaj
tovar označený ako „štýlové oblečenie, doplnky“.

4. Z čestného vyhlásenia zo dňa 20.9.2023 súd prvej inštancie zistil, že p. C. D. v ňom vyhlásil, že
dňa 21.11.2022 boli v Bánovciach nad Bebravou žalovanej osobne odovzdané v hotovosti peňažné

prostriedky patriace spoločnosti SEIG RETAIL, SE, so sídlom Bajkalská 5/A, Bratislava - mestská časť
Nové Mesto 831 04, IČO: 54 111 200, a to vo výške 5.000,-- Eur za vzdanie sa prednostného práva A. B.ako jediného spoločníka na prevzatie nového peňažného vkladu do základného imania do spoločnosti
Lucy H Fashion s.r.o., so sídlom Moravská 13, Púchov 020 01, IČO: 52 820 106 a vo výške 2.000,-- Eur
titulom odplaty za odkúpenie skladových zásob (tovaru) vo vlastníctve p. A. B.. Z čestného vyhlásenia

zo dňa 20.9.2023 súd prvej inštancie zistil, že JUDr. Peter Kutej v ňom vyhlásil, že dňa 21.11.2022
boli v Bánovciach nad Bebravou žalovanej osobne odovzdané v hotovosti peňažné prostriedky patriace
spoločnosti SEIG RETAIL, SE, so sídlom Bajkalská 5/A, Bratislava - mestská časť Nové Mesto 831
04, IČO: 54 111 200, a to vo výške 5.000,-- Eur za vzdanie sa prednostného práva A. B. ako jediného
spoločníka na prevzatie nového peňažného vkladu do základného imania do spoločnosti Lucy H Fashion

s.r.o., so sídlom Moravská 13, Púchov 020 01, IČO: 52 820 106 a vo výške 2.000,-- Eur titulom odplaty
za odkúpenie skladových zásob (tovaru) vo vlastníctve p. A. B..

5. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že listom zo dňa 10.11.2023 žalobca prostredníctvom splnomocneného
právneho zástupcu, doručeným žalovanej dňa 27.11.2023 žalovanej oznámil, že ako kupujúci v zmysle §
48 v spojení s § 597 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstupuje od Kúpnej zmluvy uzavretej so žalovanou

dňa 20.11.2022.

6. Súd prvej inštancie konštatoval, že na základe návrhov obchodnej spoločnosti SEIG RETAIL, SE,
so sídlom Bajkalská 5/A, Bratislava - mestská časť Nové Mesto 831 04, IČO: 54 111 200, ktorá je
spoločníkom obchodnej spoločnosti Lucy H Fashion s.r.o. podaných na Okresnom súde Trenčín bolo

nariadených viacero neodkladných opatrení, ktorými bola obchodnej spoločnosti Lucy H Fashion s.r.o.
uložená povinnosť umožniť obchodnej spoločnosti SEIG RETAIL, SE nahliadnuť do výpisov z účtov
spoločnosti vedených v Revolut Bank a v SLSP. Nakoniec konštatoval, že medzi žalobcom a žalovanou
prebiehala e-mailová komunikácia.

7. Na predmetnú vec súd prvej inštancie aplikoval § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 137 písm. c) zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), § 150 ods. 1
a § 151 ods. 1 CSP.

8. Súd prvej inštancie uviedol, že predmetom sporu je žaloba, ktorou sa žalobca proti žalovanej domáhal
vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že právo žalovanej proti žalobcovi na zaplatenie sumy 440,-- Eur,
ktoré malo žalovanej proti žalobcovi vzniknúť z titulu nároku na poukázanie odplaty získanej žalobcom
z predaja tovaru vo vlastníctve žalovanej, neexistuje. Vo vzťahu k prípustnosti predmetnej žaloby súd
prvej inštancie mal za to, že ide o žalobu podľa § 137 písm. c) CSP, preto bol povinný skúmať naliehavý

právny záujem na žalobou požadovanom určení.

9. V súlade s ustálenou rozhodovacou praxou súdov súd prvej inštancie považoval za nutné konštatovať,
že už samotná skutočnosť, že je možné podať žalobu na plnenie, vylučuje existenciu naliehavého
právneho záujmu. Považoval za potrebné poukázať na ustálené závery rozhodovacej praxe súdov, že v

prípade možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti, treba vždy považovať za neprípustnú určovaciu
žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši (neodstraňuje) a len vedie k nárastu
počtu súdnych sporov.

10. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca môže všetky skutkové tvrdenia uvádzané v tomto spore

použiť ako obranu v prípadnom konaní, ktoré by bolo vedené na základe žaloby podanej žalovanou o
zaplatenie pohľadávky, určenia neexistencie ktorej sa žalobca domáha.

11. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd prvej inštancie nemal preukázaný naliehavý právny
záujem na požadovanom určení. Uvedený záver nie je podľa jeho právneho názoru v rozpore so

žiadnym zo žalobcom uvádzaných judikátov. Poukázal na to, že z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn.
XXXXXX/XX/XXXX zo dňa 11.12.2019 (R 47/2020), na ktorý sa žalobca taktiež odvoláva, vyplýva, že
„...Otázku naliehavého právneho záujmu, ako aj prípadnú alternatívu v podobe možnosti podať žalobu
na plnenie je možné posudzovať len z hľadiska tej strany sporu, ktorá podala určovaciu žalobu. Prípadná
žaloba na plnenie iniciovaná druhou stranou nemôže mať za následok absenciu naliehavého právneho

záujmu na požadovanom určení zo strany žalobcu.... Ani prípadná možnosť podať žalobu na plnenie
(resp. jej podanie na súd) nemá automaticky za následok stratu naliehavého právneho záujmu na
určovacej žalobe. Uvedené platí aj vtedy, ak má legitimáciu na podanie žaloby na plnenie výlučne
žalovaná strana. Otázku existencie, resp. neexistencie naliehavého právneho záujmu treba posudzovaťvýlučne s ohľadom na právny záujem žalobcu, záujem žalovaného je pri posudzovaní tejto otázky
súdom irelevantný. Žalobca má naliehavý právny záujem na určovacej žalobe vždy vtedy, ak nemá
možnosť domáhať sa ochrany svojich práv alebo oprávnených záujmov iným procesným spôsobom. Ide

predovšetkým o prípady, kedy žalobca nemá možnosť podať žalobu na plnenie a kedy má legitimáciu
na podanie žaloby na plnenie výlučne žalovaná strana.“

12. Opätovne citujúc časť odôvodnenia uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. XXXXXX/XX/
XXXX zo dňa 11.12.2019 (R 47/2020), v ktorom sa uvádza: „ Žalobca má naliehavý právny záujem na

určovacej žalobe vždy vtedy, ak nemá možnosť domáhať sa ochrany svojich práv alebo oprávnených
záujmov iným procesným spôsobom. Ide predovšetkým o prípady, kedy žalobca nemá možnosť podať
žalobu na plnenie a kedy má legitimáciu na podanie žaloby na plnenie výlučne žalovaná strana“ bolo
podľa právneho názoru súdu prvej inštancie potrebné zdôrazniť, že žalobca v danom prípade má
možnosť domáhať sa svojho práva aj inak než touto žalobou, a to bránením sa v rámci prípadného sporu
vedeného na základe žaloby podanej žalovanou. Za situácie, že by žalovaná takú žalobu nepodala,

právne postavenie žalobcu by tým nebolo nijak dotknuté, rovnako by tým nebola dotknutá ochrana jeho
práv. Uviedol, že nie je možné označiť situáciu, kedy si žalobca nie je istý tým, či žalovaná proti nemu
podá alebo nepodá žalobu o zaplatenie sumy 440,-- Eur za stav právnej neistoty.

13. V nadväznosti na záver o nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení

v prejednávanom spore súd prvej inštancie posúdil i návrh žalovanej na prerušenie konania. Žalovaná
navrhla konanie prerušiť podľa § 164 CSP do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom
súde Trenčín pod sp. zn. XXXX/XXX/XXXX majúc za to, že v predmetnom konaní sa rieši otázka, ktorá
bude mať v konečnom dôsledku vplyv aj na výsledok prejednávaného sporu. Poukázala na to, že v
predmetnom spore vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. XXXX/XXX/XXXX sa rieši otázka, či

niekedy prevzala sumu 2.000,-- Eur a či bola uzavretá kúpna zmluva, predmetom ktorej mal byť prevod
vlastníckeho práva k 100 ks oblečenia, a to na podklade žaloby podanej žalobcom proti nej (žalovanej)
za rovnakej skutkovej a právnej argumentácie, aká bola zo strany žalobcu uvádzaná v tomto spore.

14. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade nie je splnená podmienka prípustnosti

žaloby o určenie vzhľadom na nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Preto
súd prvej inštancie považoval za nutné konštatovať, že na výsledok prejednávaného sporu nemá vplyv
výsledok konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. XXXX/XXX/XXXX, a teda je súčasne
možné konštatovať, že v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn XXXX/XXX/XXXX sa
neriešiotázka,ktorábymalaalebomohlamaťvýznamprerozhodnutiesúduvtomtospore.Zuvedeného

dôvodu súd prvej inštancie návrh žalovanej na prerušenie konania zamietol.

15. Za stavu, ak nie je preukázaná existencia naliehavého právneho záujmu, čo je daný prípad, súd
prvej inštancie mal za to, že je to dôvod na zamietnutie žaloby bez toho, aby sa zaoberal vecou samou,
teda aby vec meritórne prejednal.

16. S poukazom na vyslovené závery súd prvej inštancie nevykonal dôkaz navrhnutý žalobcom, a to
výsluch svedkov E. F. C., p. C. D. a G. H. I. z dôvodu, že nemal preukázanú existenciu naliehavého
právneho záujmu na navrhovanom určení, čo už samo o sebe je dôvodom k zamietnutiu žaloby.

17. Navrhované dôkazy výsluchom svedkov E. F. C., p. C. D. a výsluchom G. H. I. mali preukázať
skutkové tvrdenia podstatné pre meritórne rozhodnutie vo veci. V danom prípade však po posúdení,
že nie je preukázaná existencia naliehavého právneho záujmu, je daný dôvod na zamietnutie žaloby
bez toho, aby sa súd zaoberal vecou samou, teda aby vec meritórne prejednal. Z uvedeného dôvodu
by navrhované dokazovanie výsluchom svedkov podľa názoru súdu prvej inštancie bolo v rozpore so

zásadou hospodárnosti konania. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobe
nie je možné vyhovieť, preto žalobu zamietol.

18. Žalovaná mala vzhľadom na zásadu úspechu proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanej proti

žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

19.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalvzákonomstanovenejlehoteodvolaniežalobca.Odvolanie
odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcichskutočností a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považoval za nesprávny a nezákonný z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci, porušeniu zákazu odmietnutia spravodlivosti, nevykonania navrhnutých

dôkazov podstatných pre zistenie rozhodujúcich skutočností a z dôvodu rozporu vysloveného právneho
názoru s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Právny názor súdu prvej inštancie
o údajnej neexistencii jeho naliehavého právneho záujmu považoval za nesprávny. Jednoznačne mal
za preukázané, že v skutkových okolnostiach prípadu a v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu
SR, podporne aj judikatúry Ústavného súdu ČR, je jeho naliehavý právny záujem na ním požadovanom

určení ako zákonná podmienka pre meritórne prejednanie a rozhodnutie veci v zmysle § 137 písm. c)
CSP daný. Za účelom preukázania existencie naliehavého právneho záujmu v skutkových okolnostiach
primárne poukázal na právny názor veľkého senátu Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku zo dňa
11.12.2019, sp.zn. XXXXXX/XX/XXXX, zverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky č. 4/2020 ako judikát R 47/2020. Uviedol, že v súlade s čl. 2 ods. 2
základných princípov CSP a týmto judikátom legitímne očakával, že v okolnostiach veci bude o jeho

žalobe rozhodnuté v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Mal za to, že
záversúduprvejinštancieoneexistenciinaliehavéhoprávnehozáujmusnáslednýmzamietnutímžaloby
napadnutým rozsudkom vychádza z nepochopenia a dezinterpretácie právneho názoru vysloveného
v judikáte R 47/2020 v bode 56. a 57. napadnutého rozsudku, ako aj z dôrazu súdu prvej inštancie
bez ďalšieho na ustálenú rozhodovaciu prax nereflektujúcu osobitosti jeho postavenia, resp. riešiacu

iné skutkové situácie v bode 54. a 55. napadnutého rozsudku. Žalobca nerozporoval existenciu
rozhodovacej praxe, na ktorú vo všeobecnosti odkázal súd prvej inštancie v bode 54. napadnutého
rozsudku, avšak s poukazom na svoje postavenie a skutkové okolnosti považoval za zrejmé, že
odôvodnenie neexistencie naliehavého právneho záujmu s odkazom na uvedenú judikatúru nemôže
obstáť a nemôže byť relevantným podkladom pre rozhodnutie súdu o žalobe. Dal do pozornosti, že

rozhodovaciaprax,naktorúpoukazovalsúdprvejinštancievbode54.napadnutéhorozsudkupojednáva
o situáciách, v ktorých podal žalobu o určenie subjekt, ktorý je zároveň aktívne vecne legitimovaný
priamo aj na podanie žaloby o plnenie. V uvedených prípadoch je na mieste záver o neexistencii
naliehavého právneho záujmu takéhoto subjektu na podaní žaloby o určenie, nakoľko môže a má podať
priamo žalobu o plnenie. Uvedené však preukázateľne a nesporne nie je jeho prípad v tomto konaní,

nakoľko nie je aktívne vecne legitimovaným na podanie žaloby o plnenie. V okolnostiach predmetnej veci
je aktívne vecne legitimovaná na podanie žaloby o plnenie výlučne žalovaná, teda iniciovanie konania
o plnenie proti nemu, ako žalovanému je absolútne mimo jeho dispozičnej sféry a vôle.

20. Žalobca v odvolaní ďalej zdôraznil, že dňa 30.11.2023 bolo jeho právnemu zástupcovi doručené

vyjadrenie žalovanej k odstúpeniu od zmluvy, výzva na vrátenie vecí zo dňa 29.11.2023, v ktorom
žalovaná okrem iného uviedla, že „Minimálne potvrdzujete, že sa časť môjho majetku predala za
440,-- Eur, ktoré mi mali byť obratom vyplatené. Sumu 440,-- Eur žiadam poukázať do 5 kalendárnych
dní na účet J. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, poznámka/správa pre príjemcu: úhrada tovaru,
Nepredaný tovar žiadam zaslať na adresu: C. XXXX/XX, XXX XX B. do 10 kalendárnych dní.“

Žalovanou požadovaný nárok na zaplatenie sumy 440,-- Eur považoval v celom rozsahu za nedôvodný
a neexistentný, bez akéhokoľvek skutkového a právneho základu, navyše v priamom rozpore so
skutočným stavom veci uvedeným v žalobe. Uviedol, že z predložených listinných dôkazov vyplýva,
že žalovanej zaplatil v súlade s kúpnou zmluvou kúpnu cenu za tovar v celom rozsahu a nadobudol
k tovaru výlučné vlastnícke právo. Nie je povinný zaplatiť žalovanej žiadnu sumu titulom odplaty získanej

predajom tovaru (jeho časti) tretím osobám, ani akýkoľvek iný domnelý peňažný nárok žalovanej.
Zdôraznil, že žalovaná mu určila vo výzve na zaplatenie explicitne lehotu na plnenie do piatich
kalendárnych dní od doručenia výzvy na zaplatenie za účelom zosplatnenia domnelého nároku a vzniku
jeho omeškania s plnením, t.j. vzniku nároku na úroky z omeškania. Takýmto konaním žalovaná
vytvorila u neho objektívne stav právnej neistoty titulom existencie jeho údajného záväzku voči žalovanej

na zaplatenie sumy 440,-- Eur ako odplaty získanej predajom tovaru. Práve za účelom preukázania
neexistencieuvedenéhoúdajnéhoprávažalovanejnazaplateniesumy440,--Eurpodalžalobuourčenie
neexistencie práva žalovanej na zaplatenie tejto sumy. Uviedol, že v žalobe a v žalobnej replike zo
dňa 25.06.2024 skutkovými tvrdeniami s odkazom na relevantnú ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších
súdnych autorít preukázal, že nemá k dispozícii žiadny iný procesný právny prostriedok, ktorým by sa

mohol efektívne domôcť včasnej ochrany svojich práv. Meritórnym rozhodnutím súdu v tomto určovacom
konaní s konečnou platnosťou a bez potreby iniciovania ďalšieho súdneho konania upraviť pomery
strán konečným spôsobom. Poukázal na citáciu záverov judikátu R 47/2020 v bode 56. napadnutého
rozsudku. V zmysle tejto judikatúry a skutkového stavu žalobca mal za zrejmé, že nemá proti žalovanejk dispozícii žalobu na plnenie a jediným prípustným prostriedkom ochrany jeho subjektívnych práv je
právepodanáurčovaciažaloba.Prípadnérozhodnutiesúduobudúcejžalobežalovanejnaplneniemôže
predstavovať prostriedok ochrany práv žalovanej, avšak nemôže sa jednať o prostriedok ochrany jeho

práv a už vôbec nie prostriedok komplexnej ochrany jeho práv. Namietal, že súd prvej inštancie v bode
56. a 57. napadnutého rozsudku interpretuje právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v judikáte R
57/2020 protichodne so zmyslom a účelom záverov Najvyššieho súdu SR, teda spôsobom porušujúcim
zákaz denegatio iustitiae a odníma mu právo na súdnu ochranu garantovanú v čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky. Vyslovil názor, že zamietnutie žaloby z dôvodu neexistencie naliehavé právneho

záujmu na podklade záveru, že v danom prípade má možnosť domáhať sa svojho práva aj inak než touto
žalobou, a to bránením sa v rámci prípadného sporu vedeného na základe žaloby podanej žalovanou,
je v absolútnom rozpore s vysloveným právnym názorom Najvyššieho súdu SR v judikáte R 47/2020.
V tomto judikáte Najvyšší súd SR jasne zarámcoval, že situácia, v ktorej žalobca nemá možnosť podať
žalobu na plnenie a kedy má legitimáciu na podanie žaloby na plnenie výlučne žalovaná strana, zakladá
stav, v ktorom žalobca nemá možnosť domáhať sa ochrany svojich práv iným procesným spôsobom,

ale výlučne iba žalobou o určenie, na podaní ktorej má vždy naliehavý právny záujem. Uviedol, že
z bodu 57. napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie nesprávne identifikuje okamih zásahu
(dotknutia) jeho právneho postavenia konaním žalovanej. Jeho právne postavenie by nebolo zasiahnuté
až okamihom podania prípadnej žaloby žalovanou o plnenie, ale bolo by zasiahnuté už momentom
jasného prejavu vôle vo výzve na zaplatenie, ktorým vymedzila domnelý nárok proti nemu čo do

právneho dôvodu a výšky a za týmto účelom určila aj lehotu splatnosti. Poukázal aj na to, že rovnaký
právny názor, ako v judikáte R 47/2020 bol prijatý Najvyšším súdom SR v uznesení sp.zn. XXXXX/XXX/
XXXX. Vzhľadom na názor vyslovený Najvyšším súdom SR a výklad naliehavého právneho záujmu
vyslovil názor, že súd prvej inštancie mu napadnutým rozsudkom odňal ústavné právo na súdnu ochranu
a zároveň neprípustne vytvoril žalovanej priestor pre akékoľvek nakladanie s domnelým nárokom

proti nemu, ako aj pre vytváranie akýchkoľvek ďalších nárokov proti žalobcovi so žiadosťou o ich
plnenie.Domnelýpeňažnýnárokžalovanejuplatnenývýzvounazaplateniežalobcaodpočiatkuneuznal,
považuje ho za nedôvodný a neexistentný. Existujúci stav vytvára pre žalovanú nielen priestor vyčkávať
v rámci premlčacej doby na uplatnenie tohto domnelého nároku proti nemu žalobou o plnenie, ale aj
nakladať s ním aj iným spôsobom. Zdôraznil, že predmetné určovacie konanie je v súlade s ustálenou

rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít spôsobilé konečným spôsobom usporiadať vzťahy
medzi stranami bez potreby iniciovania ďalších súdnych konaní. Žalobca zároveň nevykonanie ním
navrhnutých dôkazov súdom prvej inštancie považoval za nesprávne, nakoľko z dôvodov uvedených
ním v odvolaní vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu, a teda povinnosť súdu prvej inštancie
vec meritórne prejednať a rozhodnúť a za týmto účelom vykonať náležité dokazovanie. Z uvedených

dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že určí, že právo
žalovanej proti žalobcovi na zaplatenie sumy 440,-- Eur, ktoré malo žalovanej proti žalobcovi vzniknúť
z titulu nároku na poukázanie odplaty získanej žalobcom z predaja tovaru vo vlastníctve žalovanej,
neexistuje a žalobcovi prizná proti žalovanej nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie
atrovodvolaciehokonaniavrozsahu100%,eventuálneabynapadnutérozhodnutiesúduprvejinštancie

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznal mu proti žalovanej nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

21. K odvolaniu žalobcu vyjadrenie podané nebolo.

22. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, prejednal odvolanie žalobcu
v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa §
380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti prvej výrokovej vete napadnutého rozsudku je
potrebné odmietnuť podľa § 386 písm. c) CSP, nakoľko smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie
je odvolanie prípustné. Ďalej dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti druhej a tretej výrokovej vete

napadnutého rozsudku je dôvodné, a preto podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP rozsudok súdu prvej
inštancie v tejto napadnutej časti zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

23. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa v predmetnej veci domáhal určenia, že právo

žalovanej proti žalobcovi na zaplatenie sumy 440,-- Eur, ktoré malo žalovanej proti žalobcovi vzniknúť
z titulu nároku na poukázanie odplaty získanej žalobcom z predaja tovaru vo vlastníctve žalovanej,
neexistuje. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že hlavným predmetom jeho činnosti v rámci výkonu
podnikateľskej činnosti je nákup oblečenia (tovaru) na účely jeho predaja zákazníkovi vykonávanýprostredníctvom elektronického obchodu na webovej adrese K. a propagovania tovaru na sociálnych
sieťach Instagram a Facebook na užívateľských účtoch používaných žalobcom. Žalovaná je konateľom
a spoločníkom žalobcu. Dňa 20.11.2022 bola medzi žalovanou ako predávajúcim a žalobcom ako

kupujúcim uzavretá ústna kúpna zmluva podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej
bol prevod vlastníckeho práva žalovanej ako predávajúcej k tovaru v špecifikovanom rozsahu 100 ks na
žalobcuakokupujúcehozakúpnucenu2.000,--Eur.Účelomuzavretiakúpnejzmluvybolonadobudnutie
vlastníckeho práva k tovaru žalobcom za účelom jeho ďalšieho predaja konečnému spotrebiteľovi
v rámci hlavného predmetu činnosti žalobcu, pričom žalobcom ako kupujúcim bolo výslovne vymienené,

že žalovaná ako konateľ žalobcu konajúca v jeho mene a na jeho účet zabezpečí predaj tovaru
zákazníkovi žalobcu v celom rozsahu. Kúpna cena za prevod vlastníckeho práva k tovaru zo žalovanej
na žalobcu bola žalovanej zaplatená osobne k jej rukám p. C. D., ako podpredsedom správnej rady
obchodnej spoločnosti SEIG RETAIL, SE, so sídlom Bajkalská 5/a, 831 04 Bratislava – mestská časť
Nové Mesto, IČO: 54 111 200, ktorá je spoločníkom žalobcu za prítomnosti p. G. H. I., ako predsedu
správnej rady spoločnosti SEIG RETALIL, SE dňa 20.11.2022. K prevodu vlastníckeho práva k tovaru

zo žalovanej na žalobcu došlo okamihom odovzdania a prevzatia tovaru jeho vnesením žalovanou
do skladu na adrese sídla žalobcu. Po uzavretí kúpnej zmluvy sa zrealizoval čiastočný predaj tovaru,
pričom rozsah nepredaného tovaru predstavoval 78 ks (z pôvodných 100 ks) v hodnote 20,-- Eur/ks,
zodpovedajúcičastikúpnejcenyvovýške1.560,--Eur.Vdôsledkukonaniažalovanejvrozpores§135a,
§ 65 a § 136 Obchodného zákonníka opísaného žalobcom v žalobe žalovaná nedôvodne v rozpore

a s účelom a vymienenými podmienkami v kúpnej zmluve prestala zabezpečovať predaj tovaru v mene
a na účet žalobcu ako kupujúceho konečnému spotrebiteľovi, bol zmarený účel kúpnej zmluvy, na
základe čoho žalobca ako kupujúci podaním zo dňa 10.11.2023 označeným ako „Odstúpenie od kúpnej
zmluvy“ odstúpil od kúpnej zmluvy. Odstúpenie od kúpnej zmluvy bolo podané na poštové doručenie
žalovanej dňa 11.11.2023, a táto si výzvu prevzala dňa 27.11.2023. Žalovaná v reakcii na odstúpenie

od kúpnej zmluvy listom zo dňa 29.11.2023 označeným ako „Vyjadrenie k odstúpeniu od kúpnej zmluvy,
výzva na vrátenie vecí“ na podklade uvedených nepravdivých tvrdení vyzvala žalobcu na zaplatenie
sumy 440,-- Eur a zaslanie tovaru v nepredanej časti na adresu jej trvalého pobytu. Žalobca v žalobe
uviedol, že žalovanou uplatnený nárok na zaplatenie sumy 440,-- Eur v celom rozsahu považuje za
nedôvodný a neexistentný, bez akéhokoľvek skutkového a právneho základu. Naliehavý právny záujem

žalobca odvodnil tým, že z výzvy na zaplatenie vyplýva, že žalovaná má za to, že jej svedčí proti
nemu peňažný nárok vo výške 440,-- Eur z titulu nároku na poukázanie odplaty získanej žalobcom
predajom tovaru vo vlastnícke žalovanej tretím osobám, zaplatenia ktorého sa žalovaná môže proti
nemu kedykoľvek domáhať súdnou cestou, resp. s týmto domnelým nárokom nakladať iným spôsobom.
Uvedené vytvára z pohľadu žalobcu stav právnej neistoty, ktorý môže vzhľadom na dĺžku premlčacej

doby tohto údajného peňažného nároku žalovanej proti žalobcovi trvať niekoľko rokov.

24. Podľa § 162 ods. 1, písm. a) CSP, súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie
je v tomto konaní oprávnený riešiť.

25. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

26. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon

pripúšťa.

27. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

28. Súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou zamietol návrh žalovanej na prerušenie konania, ktorý
žalovaná podala podľa § 164 CSP. Návrh na prerušenie konania žalovaná odôvodnila tým, že v konaní
vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. XXXX/XXX/XXXX sa rieši otázka, ktorá bude mať vplyv
na výsledok tohto konania, a to či niekedy prevzala sumu 2.000,-- Eur a či bola uzavretá kúpna zmluva,
predmetomktorejmalbyťprevodvlastníckehoprávak100ksoblečenia,atonapodkladežalobypodanej

žalobcom proti nej za rovnakej skutkovej a právnej argumentácie, aká bola zo strany žalobcu uvádzaná
v tomto spore.29. Pri posudzovaní každého odvolania skúma odvolací súd otázku, či sú splnené podmienky na
jeho vecný prieskum, t.j. či nie sú tu také procesné prekážky, ktoré bránia vecnému preskúmavaniu
napadnutého rozhodnutia. Podľa odvolacieho súdu v danom prípade tomu tak je, keď žalobca podal

odvolanie aj proti prvému výroku napadnutého rozhodnutia o zamietnutí návrhu na prerušenie konania,
proti ktorému nie jej prípustné odvolanie podľa § 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. n) CSP.

30. Odvolanie je právny inštitút, ktorý pri súčasnom splnení všetkých zákonom požadovaných
podmienok, t.j. zachovanie zákonnej lehoty na podanie odvolania, procesná legitimácia odvolateľa,

spôsobilý predmet odvolania a dodržanie zákonných náležitostí odvolania, umožňuje odvolaciemu
súdu prieskum napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bolo rozhodnuté o právach
a povinnostiach strán, ako aj prieskum konania, ktoré mu predchádzalo. Pred posúdením vecnej
správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia je tak odvolací súd povinný vyhodnotiť i to, či odvolanie
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa.

31. Žalobca v danom prípade podala odvolanie aj proti uzneseniu o neprerušení konania (o zamietnutí
návrhu na prerušenie konania), proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Hoci súd prvej inštancie
v napadnutom rozhodnutí poučil strany sporu o možnosti podať proti nemu odvolanie, t.j. aj proti výroku
o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, šlo o nesprávne poučenie o opravnom prostriedku. Ani
nesprávne poučenie súdu prvej inštancie o prípustnosti odvolania proti napadnutému rozhodnutiu,

zahŕňajúc tým aj výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, však nemôže mať za následok
pripustenie odvolania proti uzneseniu, aj keď je súčasťou rozsudku, proti ktorému zákon odvolanie
nepripúšťa. Súd totiž nie je oprávnený priznať stranám sporu viac procesných práv, ako im priznáva
samotný zákon.

32. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca podal odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie
o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd jeho
odvolanie podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.

33. Vzhľadom na dôvod, pre ktorý bolo potrebné odvolanie odmietnuť, odvolací súd sa nezaoberal

obsahom odvolania a ani vecnou správnosťou odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
v časti o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.

34. Odvolací súd ďalej prejednal odvolanie žalobcu proti druhej a tretej výrokovej vete napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu zamietol a rozhodol o nároku na náhradu trov konania.

35. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

36. Odvolací súd po preskúmaní žalobcom podaného odvolania dospel k záveru, že je dôvodné.
Odvolací súd súhlasí s názorom žalobcu, že súd prvej inštancie, hoci sa odvolával na ustálenú
rozhodovaciu prax vyšších súdnych autorít pri posudzovaní naliehavého právneho názoru, vo svojom
právnom posúdení naliehavého právneho záujmu sa však od tejto ustálenej rozhodovacej praxe súdov
odklonil, čo vierohodným spôsobom nezdôvodnil.

37. Odvolací súd síce súhlasí s postupom súdu prvej inštancie, ktorý považoval za potrebné pred
rozhodnutím o určení požadovanom žalobou skúmať, či žalobca má naliehavý právny záujem na určení,
ktorého sa žalobou domáha. Súd prvej inštancie však pri skúmaní naliehavého právneho názoru žalobcu
dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že žalobca naliehavý právny záujem na určení nemá, keďže

žalobu vo veci samej môže podať žalovaná, kde svoje prípadné námietky môže uplatniť žalobca v tomto
súdnom konaní.

38. Odvolací súd vzhľadom na prijaté závery súdu prvej inštancie poukazuje na rozsudok Najvyššieho
súdu SR, sp.zn. XXXXX XX/XXXX z 19. novembra 2008, ktorý uviedol, že „Určovacia žaloba má

povahu preventívnu a jej účelom je poskytnutie ochrany právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde
k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, teda vtedy, keď sa nemožno domáhať ochrany žalobou
na plnenie. Medzi účastníkmi musí existovať aktuálny stav objektívnej neistoty, ktorý je ohrozením
právneho postavenia žalobcu a ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom. Určovacia žalobaby tiež mala byť zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Skutočnosť, že žalovaný uplatňuje proti
žalobcovi majetkový nárok zo zmluvy, nezakladá sama o sebe naliehavý právny záujem na žalobcom
požadovanom určení neplatnosti zmluvy, z ktorej by sa mal tvrdený nárok odvíjať. Naliehavý právny

záujem nie je daný ani v prípade žaloby na určenie neplatnosti právneho úkonu, ak otázka jeho platnosti
má povahu otázky prejudiciálnej vo vzťahu k inej právnej otázke.“

39. Zároveň z rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp.zn. XXXX XX/XXXX vyplýva, že „Naliehavý právny
záujem je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a

odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym
prostriedkom odstrániť; nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla“.

40. Z rozsudku Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. XXXXX XXXX/XXXX vyplýva, že „Pre posúdenie otázky
naliehavéhoprávnehozáujmunaurčovacejžalobepodľa§80písm.c)O.s.p.jerozhodnýprávnyzáujem
žalobcu a nie záujem žalovanej strany“.

41. Odvolací súd súhlasí s námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie, ktorý v napadnutom rozhodnutí sa
odvolal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. XXXXXX XX/XXXX zo dňa 11. decembra 2019, závery
tohto rozhodnutia nesprávne interpretoval, následkom čoho dospel nesprávne k záveru, že žalobca
naliehavý právny záujem na určení nemá.

42. Odvolací súd zdôrazňuje, že vyslovením záverov súdu prvej inštancie, že podaním prípadnej
žaloby na plnenie zo strany žalovanej nie je daný naliehavý právny záujem na určení žalobcu,
ktorého sa domáha žalobca v konaní, je odklonením sa od judikatúry súdov Slovenskej republiky.
Otázkou existencie, resp. neexistencie naliehavého právneho záujmu totiž treba posudzovať výlučne s

ohľadom na právny záujem žalobcu, nakoľko záujem žalovaného je pri posudzovaní tejto otázky súdom
irelevantný. Z judikatúry súdov totiž vyplýva, že žalobca má naliehavý právny záujem na určovacej
žalobe vždy vtedy, ak nemá možnosť domáhať sa ochrany svojich práv alebo oprávnených záujmov
iným procesným spôsobom. Ide predovšetkým o prípady, kedy žalobca nemá možnosť podať žalobu na
plnenie, a kedy má legitimáciu na podanie žaloby na plnenie výlučne žalovaná strana, čo je tento prípad.

43. Zo skutkových okolností daného sporu možno konštatovať, že žalobca sa dostal do neistej pozície,
pokiaľ žalovaná ho vo vyjadrení k odstúpeniu od kúpnej zmluvy (výzva na vrátenie veci zo dňa
29.11.2023) vyzvala na zaplatenie sumy 440,-- Eur z titulu nároku na poukázanie odplaty získanej
žalobcom z predaja tovaru vo vlastníctve žalovanej v nej stanovenej lehote 5 kalendárnych dní. Odvolací

súd súhlasí s tvrdením žalobcu, že uplynutím tejto lehoty sa stáva postavenie žalobcu neistým, keďže
je na žalovanej, kedy si prípadne svoj nárok titulom zaplatenia sumy 440,-- Eur uplatní na súde, keďže
tak môže urobiť počas plynutia premlčacej lehoty a tiež súhlasí s názorom žalobcu, že po uplynutí
lehoty splatnosti môže žalovaná speňažiť pohľadávku voči žalobcovi aj iným vhodným spôsobom
prevodu, voči ktorému by sa žalobca musel brániť inou súdnou žalobou. Z uvedeného vyplýva, že

postavenie žalobcu je neistým, nakoľko závisí od konania žalovanej, ktoré nemôže ovplyvniť, a preto
podľa názoru odvolacieho súdu žalobcom uplatnený žalobný určovací návrh je vhodným a správne
zvoleným nástrojom ochrany jeho práv.

44. Odvolací súd dopĺňa, že pokiaľ súd prvej inštancie postavil záver o nedostatku naliehavého právneho

záujmu na možnosti podať žalobu na plnenie zo strany žalovanej, takýto záver je nesprávny, nakoľko
otázku naliehavého právneho záujmu, ako aj prípadnú alternatívu v podobe možnosti podať žalobu na
plnenie je možné posudzovať len z hľadiska tej strany sporu, ktorá podala určovaciu žalobu. Prípadná
žaloba na plnenie iniciovaná druhou stranou nemôže mať za následok absenciu naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení zo strany žalobcu.

45. V nadväznosti na skutkový stav v rozhodovanej veci je zrejmé, že žalobca nemá k dispozícii
žalobu na plnenie (napr. žalobu na zmluvné plnenie, žalobu o náhradu škody a ani žalobu na vydanie
bezdôvodnéhoobohatenia)ajedinýmprípustnýmprostriedkomochranyjehosubjektívnychprávjepráve
podaná určovacia žaloba. Určovací žalobný návrh tak predstavuje vhodný a správne zvolený nástroj

ochrany práva žalobcu, nakoľko rozhodnutím vo veci samej sa predíde do budúcna možným ďalším
súdnym sporom medzi žalobcom a žalovanou.46. Pokiaľ teda žalobca nemá inú právnu možnosť domáhať sa ochrany svojich práv než určovacou
žalobou,mážalobcanaliehavýprávnyzáujemnapožadovanomurčenípodľa§137písm.c)CSP,pričom
uvedené platí aj vtedy, ak má legitimáciu na podanie žaloby na plnenie výlučne žalovaná strana.

47. Vzhľadom na uvedené záver súdu prvej inštancie o nedostatku naliehavého právneho záujmu
žalobcom na požadovanom určení v okolnostiach rozhodovanej veci považuje odvolací súd za
formalistický, ktorý má za následok odňatie prístupu žalobcu k súdu, a ktorý je v rozpore so základným
právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR.

48. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že postupom súdu prvej
inštancie, ktorým bol odňatý prístup žalobcu k súdu, došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a
zároveň nesprávnym právnym posúdením veci súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie navrhnuté
žalobcom v konaní a takéto vykonanie dokazovania pred odvolacím súdom nie je účelné, a preto
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a

podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

49. Nakoľko naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení je daný, súd prvej inštancie
vykoná dokazovanie v rozsahu navrhnutom stranami konania. Po doplnení dokazovania následne
rozhodne vo veci samej.

50. Podľa § 389 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto
rozhodnutí.

51. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

52. Rozsudok bol schválený členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).