Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. jún 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/153/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1722202287
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1722202287.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Pezinok, dieťa matky: C. C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXXX/XX, F. G., právne
zastúpená JUDr. Janou Hreňovou, advokátkou, so sídlom Pri Suchom mlyne 50, Bratislava a otca: H.
I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. C. XX, D., právne zastúpený JUDr. Pavlom Torňošom, advokátom,
so sídlom Tomášikova 50/D, Bratislava, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu, o odvolaní matky aj otca proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 19. apríla 2024 č.k.

47P/5/2022-525, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch III., IV. a V. p o t v r d z u j e.

II. Odvolanie otca proti výroku VI.o d m i e ta .

III. Napadnutý rozsudok vo výroku VII. m e n í tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým A. každý
nepárny týždeň v sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 10:00 hod. do 18:00 hod., a každý

párny kalendárny týždeň v utorok od 16:00 hod. do 18:00 hod. a vo štvrtok od 16:00 hod. do 18:00 hod.
tak, že otec si v určenom čase maloletého prevezme v mieste obvyklého pobytu matky a v určenom
čase maloletého vráti späť v mieste jej obvyklého pobytu s tým, že matka je povinná maloletého na styk
s otcom riadne a včas pripraviť.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie výrokom I. zveril maloletého A. do osobnej
starostlivosti matky, výrokom II. oprávnil oboch rodičov zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho

majetok, výrokom III. uložil otcovi povinnosť počnúc dňom 20.12.2022 prispievať na výživu maloletého
sumou 3.000 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, z toho bežné výživné vo výške 2.000
eur k rukám matky a výživné na tvorbu úspor vo výške 1.000 eur na osobitný bankový účet vedený
na maloletého zriadený matkou, výrokom IV uložil otcovi zaplatiť nedoplatok na výživnom na tvorbu
úspor maloletého za obdobie od 20.12.2022 do 30.04.2024 vo výške 16.387 eur na osobitný bankový
účet vedený na meno maloletého zriadený matkou v 4 splátkach po 4.096,75 eur, s tým že prvá zo
splátok je splatná 30.06.2024, druhá 31.08.2024, tretia splátka 31.10.2024 a štvrtá 31.12.2024, výrokom

V. uložil matke povinnosť zriadiť osobitný účet maloletému a oznámiť jeho názov a číslo otcovi do
10 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku, pričom na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého
dieťaťa je potrebný súhlas súdu, výrokom VI. a VII. súd upravil styk otca s maloletým a to v období do
31.08.2024 na každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľuod 10:00 hod. do 18:00 hod., a v období od 01.09.2024 na každý nepárny týždeň v kalendárnom roku
od piatka od 16:00 hod. do nedele 18:00 hod., každý párny kalendárny rok počas jarných školských
prázdnin vyhlásených Vyhláškou MŠ SR pre Bratislavský kraj od soboty od 9:00 hod. do nasledujúcej

soboty do 18:00 hod., každý párny kalendárny rok počas veľkonočných školských prázdnin vyhlásených
Vyhláškou MŠ SR od Veľkonočného piatka od 9:00 hod. do Veľkonočnej nedele do 09:00 hod., každý
nepárny kalendárny rok počas veľkonočných školských prázdnin vyhlásených Vyhláškou MŠ SR od
Veľkonočného nedele od 09:00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18:00 hod. každý kalendárny rok v
čase od 15.07. od 09:00 hod. do 31.07. do 18:00 hod a v čase od 15.08. od 09:00 hod. do 31.08. do 18:00

hod., každý nepárny kalendárny rok počas vianočných školských prázdnin vyhlásených Vyhláškou MŠ
SR od prvého dňa týchto prázdnin od 09:00 hod do 30.12. príslušného kalendárneho roka do 18:00 hod.
každý párny kalendárny rok počas vianočných školských prázdnin vyhlásených Vyhláškou MŠ SR od
30.12. od 09:00 hod do posledného dňa týchto prázdnin do 18:00 hod., a to vždy tak, že v uvedené dni
a hodiny si otec maloletého prevezme v mieste obvyklého pobytu matky a maloletého v uvedené dni a
hodiny vráti späť v mieste jej obvyklého pobytu s tým, že matka je povinná maloletého na styk s otcom

riadne a včas pripraviť, výrokom VIII. uložil rodičom a maloletému povinnosť podrobiť sa odbornému
psychologickému poradenstvu za účelom zlepšenia rodičovskej komunikácie a výchovných zručností
rodičov, zvládnutia svojej rodičovskej role a rešpektovania role druhého rodiča v rámci komplikovaných
vzájomných vzťahov, zabezpečenia odbornej psychologickej pomoci maloletému pri konflikte rodičov
a obnovenia vzťahu maloletého s otcom, a to v rozsahu 20 hodín priamej činnosti počas 6 mesiacov

pre rodičov a 20 hodín priamej činnosti pre maloletého s tým, že odborné psychologické poradenstvo
rodičov sa bude realizovať u D. B. K., F. F. L. I. X, M. a psychologické poradenstvo maloletého sa bude
realizovať v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, so sídlom M. R. Štefánika
15, Pezinok, pričom presný čas stretnutí určí poskytovateľ poradenstva po dohode s každým z rodičov,
výrokom IX. Rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa článkov 3, 4 a 5, a ustanovení § 24, § 25, § 28, §
36, § 37 ods. 2 písm. d), § 62, § 63, § 65, § 75 a § 76 Zákona o rodine. Z jeho odôvodnenia vyplýva,
že matka sa návrhom podaným na súde dňa 19.12.2022 domáhala úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému jeho zverením do matkinej osobnej starostlivosti, určením výživného na

maloletého a úpravou styku otca s maloletým dôvodiac ukončením spolužitia rodičov dňa 28.06.2022,
kedy matka spolu s maloletým v dôsledku partnerských nezhôd opustila spoločnú domácnosť. Otec vo
vyjadrení k návrhu žiadal zveriť maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Snahy
súdu o uzavretie rodičovskej dohody s odporučením rodičom jednak vyskúšať do ďalšieho pojednávania
konkrétny model styku otca s maloletým, ako aj zúčastniť sa na rodičovskej terapii, sa ukázali ako

neúspešné.

3. Súd mal preukázané, že rodina viedla spoločnú domácnosť rodinnom dome v D. do 28.06.2022,
kedy sa matka s dieťaťom odsťahovala do dvojpodlažného bytu v F. G.. V priebehu konania súd
nariadil na návrh otca neodkladné opatrenie uznesením č. k. 51P/244/2023-40 zo dňa 03.11.2023,

v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 14CoP/9/2024-66 zo dňa 17.01.2024, na základe
ktorého je otec do právoplatného skončenia konania vo veci samej oprávnený sa s maloletým dočasne
stretávať každý nepárny týždeň v sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 10:00 hod. do
18:00 hod., s miestom preberania a odovzdávania maloletého v bydlisku matky. Aktuálne prebieha
na návrh otca zo dňa 16.01.2024 konanie o výkon rozhodnutia pod sp. zn. 51Em/1/2024. Styk otca

s maloletým sa nerealizuje, nakoľko maloletý styk s otcom od júna 2023 odmieta, čo súdny znalec
vysvetľuje rodičovskou rivalizáciou a nespracovaným rozchodom rodičov, z ktorého viní otca, ktorý
opustil rodinu. Matka spolu s otcom začali vo februári 2024 dochádzať na psychologické poradenstvo
k D. B. K. za účelom zlepšenia situácie v rodine a ich vzájomnej komunikácie, do rozhodnutia súdu
vo veci samej absolvovali niekoľko sedení, ktoré obaja hodnotili pozitívne. Otec trval na tom, aby

v psychologickom poradenstve pokračovali, podľa názoru matky je potrebné, aby sa stretávali skôr
na pôde Centra poradenstva a prevencie v Pezinku za účelom nastavenia maloletého A. na styk s
otcom. Náklady spojené s psychologickým poradenstvom znáša otec, ktorý deklaroval túto ochotu aj do
budúcna keď vidí potrebu pokračovať v terapii u D. B. K. a túto ešte zintenzívniť.

4. K uzavretiu rodičovskej dohody nedošlo, matka žiadala zveriť maloletého do jej osobnej starostlivosti
a určiť výživné na maloletého po zmene návrhu vo výške 4.000 eur titulom bežného výživného a 1.000
eurtitulomtvorbyúsporargumentujúcnajmäprávommaloletéhopodieľaťsanaživotnejúrovniotca,otec
navrhoval striedavú osobnú starostlivosť, s matkou navrhovanou výškou výživného nesúhlasil, dôvodiactým, že výška výživného je limitovaná spotrebným charakterom a odôvodnenými potrebami maloletého,
keď zároveň matkou vyčíslené výdavky rozporoval. Situácia v rodine a u maloletého sa v priebehu
konania vyeskalovala natoľko, že maloletý styk s otcom začal úplne odmietať. Z uvedeného dôvodu sa

ťažiskovou otázkou stal spôsob, akým nastaviť styk otca s maloletým a spornou sa stala otázka, aká je
úloha toho ktorého rodiča v záujme obnovenia styku otca s maloletým. Zo znaleckého dokazovania ako
aj zo šetrenia vykonaného v domácnostiach oboch rodičov vyplynulo, že obaja rodičia majú dostatočné
osobnostné dispozície potrebné pre zabezpečenie výchovy a starostlivosti o maloletého a ani jeden z
nich nepredstavuje hrozbu pre jeho osobnostný a fyzický vývin, zároveň má tak v domácnosti matky

ako aj v domácnosti otca vytvorené vhodné prostredie na jeho zdravý vývoj. Súd mal preukázané, že v
čase podania návrhu zabezpečovala osobnú starostlivosť o maloletého primárne matka a v domácnosti
otca trávil každý druhý víkend od štvrtku do nedele. Počas pohovoru u kolízneho opatrovníka dňa
07.02.2023 maloletý prejavil vôľu tráviť viac času v domácnosti matky. Zo znaleckého posudku 24/2023
zo dňa 25.10.2023 vyplynulo, že maloletý výraznejšie preferuje matku a má vo vzťahu k nej vytvorenú
kvalitnú a stabilnú vzťahovú väzbu, vo vzťahu k otcovi je prítomná ambivalentná vzťahová väzba so

zvýraznenými negatívnymi momentami, pričom odmietanie otca maloletý odôvodňoval tým, že ich otec
ako rodinu opustil, v dôsledku čoho prežíva voči otcovi hnev a je sklamaný. Vyšetrenie nepotvrdilo
ako dôvod odmietavého postoja maloletého k otcovi prítomnosť primárnych zraňujúcich zážitkov voči
otcovi. Enormná pracovná vyťaženosť otca prispela k tomu, že sa primárna rodičovská rola matky po
rozpade rodiny ešte zvýraznila. Znalec za situácie, kedy došlo de facto k prerušeniu štandardného

stretávaniamaloletéhosotcomodporúčalstabilizáciurodičovskejstarostlivostiomaloletéhovintenciách
rezidenčnej starostlivosti matky, neodporúčal však rozšírené stretávanie s otcom a to s ohľadom
na nefungujúce stretávanie. V súlade so závermi znaleckého dokazovania, ktoré boli podporené aj
vyjadrením maloletého kolíznemu opatrovníkovi, súd dospel k záveru, že s ohľadom na psychické
rozpoloženie, v ktorom sa maloletý momentálne nachádza a s prihliadnutím na jeho citové potreby,

je v čase rozhodovania súdu v najlepšom záujme maloletého jeho zverenie do osobnej starostlivosti
matky a zároveň rozhodol o úprave styku otca s maloletým A., Styk v zmysle neodkladného opatrenia
v čase rozhodovania súdu neprebiehal. Súd z výsluchov rodičov zistil, že napriek tomu, že otec sa v
určenom čase dostaví do domácnosti matky, maloletý s ním odmietne ísť, naposledy sa styk otca s
maloletým realizoval riadne v júni 2023. Za účelom zistenia dôvodov odmietania otca maloletým a za

účelom ustálenia možností rodičov, aké kroky podniknúť na prekonanie odporu maloletého voči otcovi,
súd zorganizoval stretnutie rodičov a ich právnych zástupcov aj za prítomnosti psychologičky maloletého
a psychologičky spolupracujúcej s rodičmi, pričom z ich vyjadrení vyplynulo, že je potrebné s maloletým
a s rodičmi pracovať dlhšie, odhadom niekoľko mesiacov, počas ktorých sa bude vyžadovať úzka a
intenzívna participácia rodičov pri naštartovaní styku otca s maloletým. Obmedzenie styku maloletého

dieťaťa s otcom môže mať na dieťa negatívny vplyv a časom môže viesť k nezvratnému stavu. Preto
súd pristúpil k úprave styku otca s maloletým rozdielne v dvoch časových obdobiach, kde počas prvého
časového obdobia do 31.08.2024 upravil v obmedzenom rozsahu a bez prespatia každý nepárny víkend
v sobotu aj nedeľu od 10:00 hod. do 18:00 hod. a následne rozsah od 01.09.2024 prejde do štandardnej
úpravy styku každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od piatka od 16:00 hod. do nedele do 18:00

hod. a počas prázdnin a sviatkov tak, ako je uvedené vo výroku VII. rozsudku. Toto dá rodičom ako aj
maloletému možnosť prispôsobiť sa novej rodinnej situácii a pracovať na zlepšení vzájomných vzťahov,
tiež má slúžiť ako motivácia pre rodičov, aby na zlepšení vzťahov v rodine zapracovali v súdom
vymedzenom časovom rámci. Za týmto účelom bolo zároveň rodičom a maloletému uložené výchovné
opatrenievzmyslevýrokuVIII.Právozastupovaťaspravovaťmajetokdieťaťapriznalsúdobomrodičom.

5. Pri rozhodovaní o výške výživného súd posúdil schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch
rodičov, pričom zistil, že obaja sú rozvedení a obaja majú len jednu vyživovaciu povinnosť k maloletému
A.. Otec je súkromným podnikateľom, ktorého príjmy sú tvorené primárne z jednej jeho spoločnosti M.
M., N., B. F., ktorej je jediným spoločníkom a ktorej ročný výnos za rok 2022 predstavoval sumu okolo

900.000 eur (čo predstavuje mesačný príjem pre otca okolo 75.000 eur), okrem toho ako konateľ tejto
spoločnosti poberá príjem 100 eur mesačne v hrubom. Matka je zamestnaná ako pedagogický asistent
základnej školy v C. s čistým mesačným príjmom okolo 900 eur vrátane daňového bonusu a poberá
prídavok na dieťa vo výške 60 eur. Otec žije v rodinnom dome v D. s nákladmi 300 eur mesačne, matka
s maloletým žije v dvojpodlažnom byte v F. G., za ktorý sa mesačne uhrádza sumu cca 200 eur, tento

byt majú rodičia maloletého v podielovom spoluvlastníctve s výškou spoluvlastníckeho podielu 1. Otec
okrem toho vlastní 2 byty v M. a jeden v D., z ktorých do prenájmu prenechal len jeden za mesačné
nájomné 570 eur, zvyšné dva sú prázdne, čím sa otec podľa názoru súdu bezdôvodne vzdáva ďalšieho
potenciálnehopríjmu.MatkajevýlučnouvlastníčkourodinnéhodomuapriľahlýchpozemkovvobciA.O.,kde podľa jej vyjadrenia žije jej plnoletý syn, od ktorého si nájomné nežiada, čím sa tiež vzdáva ďalšieho
príjmu, ktorý by potenciálne mohla dosahovať. Otec má viacero hypotekárnych úverov, ktoré použil na
financovanienímvlastnenýchnehnuteľností.Matkapodľajejvyjadrenídlžísumu1.500eursvojmuotcovi

a sumu 130.000 eur otcovi maloletého, ktorú zatiaľ nespláca. Otec uviedol, že mesačne minie na svoje
potreby sumu asi vo výške 1500 eur, mimo toho ročne asi 10.000 eur na dovolenky. Matka minie na svoje
potrebymesačnesumuasivovýške830eur,odukončeniaspolužitiarodičovmatkanadovolenkenebola
s výnimkou lyžovačky, ktorú hradila vo výške 450 eur. Na základe uvedeného mal súd preukázané, že
životnáúroveňotcajeniekoľkonásobnevyššiaakoživotnáúroveňmatky,ktoráokolnosťnebolavkonaní

sporná. U maloletého súd považoval za odôvodnený výdavok na bývanie vo výške 90 eur, keď matka
síce deklarovala náklady na bývanie vo výške 380 eur, tieto však zahŕňali aj poistenie nehnuteľnosti,
ktoré nie je nevyhnutným výdavkom, okrem toho nebolo sporné, že náklady súvisiace s bývaním matky a
maloletého v priebehu konania hradil otec. Za odôvodnený výdavok maloletého súd rovnako považoval
výdavky na súkromnú základnú školu E. K. a to vo výške 450 eur mesačne za školné a 50 eur za stravu
v škole, pričom skutočnosť, že maloletý navštevuje súkromnú školu je prejavom životnej úrovne otca, na

ktorej má maloletý právo sa podieľať. Odôvodnené sú aj matkou vyčíslené výdavky na školské pomôcky
vovýške20eur,drogériu30eur,zdravotnústarostlivosť50eur,telefón6eur,knihyahračkyspolu60eur,
ktoré otec ani v priebehu konania nenamietal a z toho dôvodu ich súd vyhodnotil za nesporné. Súd uznal
námietku otca o nadhodnotených výdavkoch dieťaťa uvádzaných matkou na stravu vo výške 600 eur,
súd ich považoval za odôvodnené vo výške 400 eur s poukazom na zvýšenú životnú úroveň otca a tiež z

dôvodu, že matka dieťaťu pripravuje domácu stravu. Otec namietal aj matkou vyčíslenú výšku nákladov
na oblečenie 280 eur, súd ich však uznal za odôvodnené v plnej výške, ktorá je rovnako prejavom
životnej úrovne otca. Otcom rozporovaný výdavok na pohonné hmoty 200 eur súd uznal za odôvodnený
len v polovici, t.j. 100 eur, nakoľko z výsluchu matky zistil, že motorové vozidlo využívajú s maloletým
spoločne. Pokiaľ ide o výdavky na krúžky a voľný čas maloletého, súd sa stotožnil s matkou vyčíslenými

výdavkami, považujúc za potrebné, aby rodičia maloletého podporovali v budovaní mimoškolských
záujmov spôsobilých rozvíjať jeho schopnosti a zručnosti a uznal za odôvodnené výdavky maloletého
na voľnočasové aktivity sumu 353 eur a tiež výdavok 200 eur na dovolenky. Odôvodnené výdavky
maloletého tak predstavujú sumu 2.089 eur, ktoré výdavky sú teda vyššie ako obvyklé bežné výdavky
detí jeho veku, čo je prejavom práva maloletého podieľať sa na životnej úrovni rodičov, v tomto prípade

otca, keď mal zistené, že aj otec vynakladá na svoj život výdavky vyššie ako bežné výdavky dospelej
populácie (na seba mesačne minie mesačne sumu okolo 1.500 eur a na dovolenky ročne cca 10.000
eur). Súd z výsluchov rodičov mal preukázané, že v čase ich spolužitia matka maloletého zabezpečovala
náklady na stravu, oblečenie, chod domácnosti, zdravotnú starostlivosť pre maloletého a pre seba a
za týmto účelom mala k dispozícii kreditnú kartu otca, z ktorej mesačne míňala sumu 2.000 až 3.000

eur. Školné, náklady súvisiace s bývaním, dovolenky uhrádzal otec. Uvedené svedčí o tom, na akú
životnú úroveň bol maloletý počas spoločného života s oboma rodičmi nastavený, a ktorá mu má
byť aj po rozchode rodičov zachovaná. Z uvedeného dôvodu, majúc na zreteli spotrebný charakter
výživného a ustálené odôvodnené výdavky maloletého, súd považoval za primeranú sumu výživného
2.000eur,ktorápokrývajednakpravidelnéodôvodnenémesačnévýdavkymaloletéhoakoajmimoriadne

a jednorazové výdavky, s ktorými však matkou predložené vyčíslenie výdavkov maloletého nepočítalo,
avšak na ktoré je tiež potrebné prihliadnuť a to najmä v prípadoch, keď to pomery povinného rodiča
odôvodňujú. Otec bol súdom zaviazaný na úhradu prevažnej časti odôvodnených potrieb maloletého
A. z dôvodu, že jeho životná úroveň je oproti životnej úrovni matky niekoľkonásobne vyššia ako aj z
dôvodu, že na strane matky treba zohľadniť aj osobnú starostlivosť o maloletého. Zároveň, vzhľadom

na to, že pomery otca to odôvodňujú, súd považoval za odôvodnenú aj tvorbu úspor vo výške 1.000 eur
mesačne, a to od podania návrhu na súd, t. j. odo dňa 20.12.2022, ktorú sumu bude otec poukazovať
na osobitný účet maloletého, ktorého zriadenie bolo uložené matke formou povinnosti, vrátane jeho
oznámenia otcovi do 10 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku. Na nakladanie s prostriedkami na tomto
účte maloletého bude potrebný súhlas súdu. Zároveň súd rozhodol o povinnosti otca uhradiť nedoplatok

na výživnom na tvorbu úspor maloletého za obdobie od 20.12.2022 do 30.04.2024 vo výške 16.387 eur
(1.000eurza16celýchmesiacovaalikvótnejčastipríspevkuzamesiacdecember2022vovýške387,00
eur, t.j. za 12 dní), keď mal preukázané, že výživné na tvorbu úspor v priebehu konania uhrádzané
nebolo. Otec uviedol, že je schopný nedoplatok uhradiť do konca roka 2024, preto mu súd povolil splatiť
ho v 4 splátkach do 31.12.2024. Nedoplatok na bežnom výživnom nevznikol, nakoľko počas konania

uhradil celkovo titulom bežného výživného sumu 34.000 eur a tiež aj náklady na bývanie maloletého
a matky.6. V priebehu konania kolízny opatrovník aj otec navrhovali, aby súd uložil rodičom a maloletému
výchovné opatrenie s povinnosťou podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu, ktorého
potreba vyplynula tiež z výsluchu ustanoveného súdneho znalca, ako aj z preukázanej nedostatočnej

komunikácie medzi rodičmi, preto súd považoval v najlepšom záujme maloletého za potrebné uložiť
výchovné opatrenie rodičom a maloletému tak, ako je uvedené vo výroku VIII. O trovách konania
rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

7. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obaja rodičia, otec proti výrokom III. až VII., matka proti výroku

III. a VII.

8. V časti výživného otec zdôrazňuje jeho spotrebný charakter a skutočnosť, že má pokrývať len
odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Poukazuje na uznesenie KS Žilina sp.zn. 9CoP/36/2008,
v zmysle ktorého aj odôvodnené potreby dieťaťa majú svoju konkrétnu hranicu danú jeho spotrebných
charakterom a preto treba dbať aj na to, aby výživné nad túto hranicu neuspokojovalo sčasti aj potreby

iných osôb. Otec sporuje súdom zistené výdavky na maloletého na stravu v celkovej výške 450 eur
(50 eur škola a 400 eur strava v domácnosti) a poukazuje na to, že matka deklaruje jej mesačné
výdavky na stravu vo výške 350 eur mesačne na dospelú osobu, pričom pripravuje stravu doma, čo
znamená,žestravnénamaloletéhovoveku10rokovjeo100eurmesačnevyššienežnadospelúosobu.
Z dokazovania nevyplynulo, že by maloletý mal diagnostikovaný taký zdravotný stav, ktorý by vyžadoval

úpravu stravy. Aj ošatné 280 eur považuje otec za nadhodnotené a tiež nebolo preukázané, že by
matka pravidelne mesačne kupovala maloletému nadštandardné značkové oblečenie alebo oblečenie
značky „Redbull“, pričom sa súd nevysporiadal s tým, že takéto oblečenie „Redbull“ mu kúpil otec
a zároveň športové oblečenie je započítané v časti nákladov na voľnočasové aktivity. V ošatnom
nemožno paušalizovať ako pravidelne sa opakujúce plnenie nákup jednorazového oblečenia značky

„Redbull“ a neobstojí ako argument ani porovnávanie sa detí v škole. Toto je v príkrom rozpore s účelom
výživného, ktoré má mať aj výchovný charakter a nemá slúžiť na bezbrehé nakupovanie ošatenia
za účelom porovnávania sa v škole. Otec pri posudzovaní otázky čo súd zahrnie do oprávnených
nákladov na dieťa poukazuje na uznesenie KS Trnava sp.zn. 24CoP/83/2018. Podľa názoru odvolateľa
súd nesprávne na určenie výšky výživného aplikoval právnu normu, keď zaviazal otca platiť vo výške

100% súdom uznaných odôvodnených potrieb dieťaťa, pretože i rodič, ktorému bolo dieťa zverené do
starostlivosti by sa mal podieľať výžive maloletého, nie však v takej výške ako nepreferenčný rodič
vzhľadom na výkon osobnej starostlivosti. Otec v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Okresného súdu
Bánovce nad Bebravou č.k. 4P/22/2020-550, ktorý v rozhodnutí uviedol, že na nákladoch vznikajúcich
v súvislosti so starostlivosťou, výchovou a výživou by sa mal ten rodič, ktorému nebolo dieťa zverené

do osobnej starostlivosti podieľať v rozsahu 2/3. Podľa názoru otca by mal byť v danom prípade otec
teda zaviazaný platiť výživné vo výške cca 1.300 eur.

9. Nesprávny je aj výrok IV. rozsudku, pričom otec poukazuje na uznesenie NS SR sp.zn.
5Cdo/101/2015. Bežné výživné nemá slúžiť na vytváranie peňažnej úspory určenej na budúce, ešte

neexistujúce výdavky dieťaťa ale na jeho súčasnú spotrebu. Z tohto dôvodu zákonodarca v ustanovení
§ 63 ods. 3 umožnil určenie výživného na tzv. tvorbu úspor, ktoré predstavuje výnimku zo zásady
spotrebného charakteru bežného výživného. Súd musí v konaní skúmať majetkové pomery rodiča
a zdôvodniť, že tieto sú tak nadštandardné, že umožňujú aj tvorbu úspor nad rámec bežného výživného
a súčasne skúmať aj existenciu odôvodnených potrieb dieťaťa vyžadujúcich si určenie takéhoto

výživného, súd ale ich existenciu neskúmal. Rovnaké kritérium ako pri posudzovaní bežného výživného
platí aj pri určovaní výšky sporenia za minulé obdobie, teda súd musí zisťovať pri určovaní výšky
sporenia za minulé obdobie aké boli konkrétne schopnosti, možnosti a zárobkové pomery povinného, či
v rozhodnom období sporil maloletému dieťaťu, alebo investoval v jeho prospech, čo súd pri rozhodovaní
o sume sporenia za rok 2022 a rok 2023 v danom prípade neurobil a ani nevykonal v tejto veci

dokazovanie. Súd iba uviedol, že otca zaviazal uhradiť nedoplatok na výživnom na tvorbu úspor za
obdobie od 20.12.2022 do 30.04.2024 vo výške 16.387 eur, nakoľko mal preukázané, že výživné
na tvorbu úspor v priebehu konania uhrádzané nebolo. Svojím postupom súd nesprávne určil výšku
zameškaného výživného, čím došlo k porušeniu práva otca na spravodlivý proces. Otec pritom dodáva,
že pri určovaní výživného rodičovi s nadpriemernými príjmami je potrebné zohľadniť aj výchovné aspekty

a poukazuje aj na nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. IV. ÚS 650/15. V danom prípade súd
zaviazal otca platiť na úspory mesačne sumou 1.000 eur od decembra 2022, takže do nadobudnutia
plnoletosti dieťaťa to bude suma 109.000 eur a v prípade prípravy na budúce povolanie do jeho 26. roku
to bude suma 205.000 eur. Takto vysoká suma môže spôsobiť, že maloletý môže prísť o prirodzenúživotnú motiváciu, nútiacu človeka bojovať o svoj vlastný úspech a miesto v živote. Otec upriamuje
pozornosť i na to, že v zmysle uvedeného nálezu ÚS ČR najlepší záujem nie je možné zúžiť len na
stránku jeho materiálneho zabezpečenia, ale je treba vnímať ho ako výsledok vyvažovania materiálnych

a nemateriálnych hodnôt, pričom otec má zo strany matky obmedzenú možnosť poskytovať dieťaťu aj
nemateriálne hodnoty, keďže syn sa s ním odmieta stretávať. Otec tiež poukazuje na to, že v prospech
maloletého investoval do kúpy bytu v F. G. zapísaného na LV č. XXXX a na tento byt má otec hypotéku
s mesačnou splátkou vyše 1.000 eur, ide pritom o formu investovania do majetku maloletého, ktorá
nahrádza sporenie, pričom kúpna cena bytu je 340.000 eur a 1 bytu predal matke za 1.000 eur, ako

vyplýva z predloženého dôkazu, tiež investoval do bytu na rekonštrukciu a zariadenia cca 50.000 eur
a platí poistku za splácanie úveru na byt cca 1.200 eur ročne. Žiadne z týchto skutočností súd pri
určení sporenia za minulé obdobie ani do budúcna nezohľadnil. Je pritom nesporné, že otec v prospech
maloletého investuje finančné prostriedky na saturáciu jeho odôvodnených potrieb do budúcna formou
mesačných splátok úhrady hypotéky uvedeného bytu, ktorý nadobudne maloletý a preto nie je namieste
tvorba úspor a ak áno, tak maximálne 300 eur.

10. Nesprávny je podľa názoru otca aj výrok V. rozhodnutia, ktorý spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci v rozpore s ustanovením § 63 ods. 3 Zákona o rodine, keďže ak súd má rozhodnúť
o výživnom na tvorbu úspor, musí byť už v čase jeho rozhodovania zriadený a označený osobitný účet
maloletého (uznesenie KS Banská Bystrica sp.zn. 12Co/272/2017), pretože takéto výživné nemožno

uložiť povinnému platiť k rukám druhého rodiča ale na osobitný účet maloletého, ktorý v tom čase teda
musí už byť zriadený a jeho údaje musia byť známe súdu.

11. Pokiaľ ide o rozsudok v časti výroku VI. a VII. súd síce odôvodnil rozsah upraveného styku, aj prečo
rozdelilúpravudodvochčasovýchobdobí,aleužneodôvodnilprečonastavilrozsahstykutakreštriktívne

v prvom období a v tejto časti sa javí rozhodnutie ako arbitrárne. Súd nevzal do úvahy stanovisko
súdneho znalca, ktorý konštatoval, že z psychologického hľadiska je významné prílišné emočné
angažovaniemaloletéhodieťaťadosubjektívnehoprežívaniamatky.Nazákladecitátuzozhrnutiaznalca
a opakovaného želania dieťaťa, aby bola matka šťastná, je možné uvažovať o prítomnosti konfliktu
lojality a o snahách dieťaťa vyhovieť matke, ktorá nemá záujem na tom, aby sa otec so synom stýkal.

Takýto pocit viny zo strany dieťaťa môže viesť k snahám dieťaťa vyhnúť sa správaniu, ktoré by mohlo
spôsobiť matke nešťastie napr. tráviť spokojne čas s otcom. Preto súd pochybil, keď nastavil zúžený
rozsahstykuotcasmaloletýmazároveňdôvod,prečotakurobil,neuviedol.Otecmázáujemparticipovať
aj na výchove syna, tak tomu bolo od podania návrhu, kedy došlo k postupnému obmedzovaniu
a odstrihávaniu otca od syna matkou po tom, čo otec nesúhlasil s výškou výživného 6.000 eur. Otec trvá

preto na širšom rozsahu styku s maloletým.

12. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, zaviazal otca prispievať na bežnú
výživu maloletého sumou 1.500 eur mesačne, návrh matky na výživné formou tvorby úspor aby zamietol,
rovnako aby zamietol návrh matky na zriadenie osobitného sporiaceho účtu maloletému a aby upravil

styk otca s maloletým tak, že v období do 31.08.2024 je otec oprávnený stýkať sa s maloletým každý
párny kalendárny týždeň v stredu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň
v piatok od 10.00 hod. do 18.00 hod., v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod.
do 18.00 hod. a v období od 01.09.2024 je oprávnený stýkať sa s maloletým každý nepárny týždeň v
kalendárnom roku od stredy od 16.00 hod. do pondelka 18.00 hod., každý párny kalendárny rok počas

jarných školských prázdnin vyhlásených Vyhláškou MŠ SR pre Bratislavský kraj od soboty od 9.00
hod. do nasledujúcej soboty do 18.00 hod., každý párny kalendárny rok počas veľkonočných školských
prázdnin vyhlásených Vyhláškou MŠ SR od Veľkonočného piatka od 9.00 hod. do Veľkonočnej nedele
do 09.00 hod., každý nepárny kalendárny rok počas veľkonočných školských prázdnin vyhlásených
Vyhláškou MŠ SR od Veľkonočného nedele od 09.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18.00 hod.

každý kalendárny rok v čase od 15.07. od 09.00 hod. do 31.07. do 18.00 hod a v čase od 15.08. od
09.00 hod. do 31.08. do 18.00 hod., každý nepárny kalendárny rok počas vianočných školských prázdnin
vyhlásených Vyhláškou MŠ SR od prvého dňa týchto prázdnin od 09.00 hod do 30.12. príslušného
kalendárneho roka do 18.00 hod., každý párny kalendárny rok počas vianočných školských prázdnin
vyhlásených Vyhláškou MŠ SR od 30.12. od 09.00 hod do posledného dňa týchto prázdnin do 18.00

hod., a to vždy tak, že v uvedené dni a hodiny si otec maloletého prevezme a aj vráti v mieste obvyklého
pobytu matky a matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne a včas pripraviť.13. Matka v odvolaní uviedla, že akceptuje fakt, že otec má mať určený kontakt so synom a ona
sama od začiatku úpravu kontaktu otca so synom navrhovala, avšak v priebehu konania sa situácia
zásadne zmenila a A. začal otca odmietať, pričom jeho psychický stav sa zásadne zhoršoval. Rodičia sa

však nevedeli dohodnúť na odborníkovi, ktorý by s maloletým pracoval. Matka na odporúčanie detskej
pediatričky napokon navštívila s A. CPP Pezinok, s ktorým maloletý spolupracuje už viac ako rok,
avšak otec sa počas celého súdneho konania napriek tomu do CPP Pezinok nedostavil a stretnutie
s ním si dohodol až po rozhodnutí vo veci, resp. po tom, čo z matkinho podnetu súd zvolal stretnutie
dňa 11.04.2024 k vyhodnoteniu aktuálnej situácie v rodine, z ktorého vyplynula nevyhnutnosť, aby

s A. naďalej pracovala psychologička. Maloletý je aktuálne nastavený tak, že akýkoľvek súdom určený
styk s otcom by bol reálne nevykonateľný a viedol by len k eskalácii vzťahov medzi rodičmi. Maloletý
vnímal tlak oboch rodičov a to tak zo strany matky, ktorá je nútená ho motivovať k plneniu súdneho
rozhodnutia, ako aj zo strany otca, ktorý sa styku dožaduje a keďže syn ho odmieta, vinu otec kladie
matke, ktorá je následne pod otcovým tlakom. Už v čase rozhodovania súdu bolo súdu zrejmé, že sa
nedarilo riadne realizovať ich styk podľa neodkladného opatrenia, napriek tomu rozsah styku zachoval

aj v rozsudku. Medzičasom otec nadviazal spoluprácu s CPP Pezinok a psychologička pracujúca
s maloletým navrhla obom rodičom postup v záujme zlepšenia vzťahov. Zároveň popri tejto spolupráci
prebieha aj spolupráca rodičov s D. K.. Matka plne rešpektuje aj rozhodnutie súdu, ktorý výrokom VIII.
nariadil výchovné opatrenie a má za to, že konečne po dlhom čase sa začína systematická práca
s maloletým a oboma rodičmi. Otec doteraz s CPP Pezinok nespolupracoval a matku aj správy z CPP

Pezinok spochybňoval. Matka nepopiera, že jej miera dôvery voči otcovi je minimálna, avšak kvôli synovi
sa snaží s ním komunikovať a spolupracovať, preto aj akceptovala otcom navrhnutú psychologičku.
Matka sa snaží situáciu v rodine stabilizovať a očakávala by, že aj otec sa bude riadiť odporúčaniami
a pokynmi psychologičky, čo ale nerobí, takže potom vznikajú rozporné situácie. Stav maloletého, kedy
je v odpore voči otcovi, je dlhodobý a jeho psychologička uviedla, že bude potrebná dlhodobejšia

spolupráca tak s A. ako aj s rodičmi, čo bolo súdu známe je preto pre matku nepochopiteľné, prečo súd
upravil kontakt otca a syna od septembra tohto roka de facto v štandardnom režime, hoci bolo nesporné,
že sa ich kontakty nerealizujú a súd aj nariadil výchovné opatrenie na šesť mesiacov majúce práve
reparovať túto situáciu. Aktuálne nikto nevie v akom stave a rozpoložení bude maloletý v septembri
2024, ako dlho potrvá proces reparácie ich vzťahov a ako v čase bude prebiehať odborná poradenská

činnosť. Súd má rozhodovať podľa skutkového stavu v čase rozhodovania. Preto rozhodnutie vo výroku
VII je predčasné a matka ho navrhla zrušiť.

14. Matka nesúhlasí ani s rozhodnutím v časti bežného výživného, ktoré síce pokryje náklady
maloletého, avšak nezohľadňuje životnú úroveň, ktorú mu nastavili rodičia v čase ich spolužitia. Matka

pred súdom deklarovala fakt, že jedným zo zásadných problémov priamo súvisiacich so systematickým
obviňovaním matky otcom z manipulácie syna je ekonomická stránka konania, kde matka požaduje
výživné v neštandardnej výške. A. ale vyrastal v prostredí a materiálnych podmienkach, ktoré sú vysoko
nad pomery bežnej rodiny, kde dostal všetko a nikdy netrpel akýmkoľvek nedostatkom. Toto sa zmenilo
po rozchode rodičov, kedy maloletý stratil rodinu, istotu prostredia, v ktorom žil i materiálne výhody,

ktoré vždy mal vďaka príjmu otca. Stratil aj to, že mu je matka k dispozícii vždy, keď ju potrebuje,
keďže táto nastúpila do zamestnania. Ochota otca hradiť výživné na maloletého sa odvíja od jeho
vzťahu so synom a od tohto, či sa s ním dieťa stretáva alebo nie. Nakoľko z tejto situácie viní matku,
tak práve cez financie na ňu nepriamo tlačí, aby práve ona menila nastavenie syna voči otcovi. To,
že má súd za preukázané, že otec má nadštandardné príjmy, ktoré nepopiera nič nemení na tom,

že napriek požiadavke matky a riadne predloženým návrhom na vykonanie dokazovania neboli tieto
majetkové pomery otca riadne preukázané a dokladované, hoci matka predložila súdu v tomto smere
návrhy na vykonanie dokazovania. Otec podniká prostredníctvom takmer dvoch desiatok obchodných
spoločností, avšak ani jedno daňové priznanie z týchto spoločností nie je do súdneho spisu doložené.
Príjem otca zo závislej činnosti ako výkon funkcie konateľa nedosahuje ani 100 eur mesačne, čiže ide

zjavne o formálnu zmluvu. Z daňového priznania spoločnosti M. M., N., B., F., ktoré je súčasťou spisu
je zrejmé, že zisk spoločnosti za rok 2022 bol výrazne vyšší ako 900.000 eur. Matka tiež poukazuje na
zistené majetkové pomery na strane otca, ktorý vlastní dva byty v M. a jeden v D., aj na výšku výdavkov
uvádzaných otcom. Súd mal riešiť životnú úroveň povinného rodiča vo vzťahu k maloletému dieťaťu,
ktoré má plné právo na životnej úrovni rodičov sa podieľať. Majetkové pomery matky boli kompletne

riešené súdom cez lustráciu katastra a účtov v bankách zo strany súdu, avšak tú istú lustráciu smerom
k otcovi súd nevykonal. Spis neobsahuje daňové priznanie otca ako fyzickej osoby, ako otec prenajíma
nehnuteľnosť v jeho vlastníctve, nie je zrejmé aké náklady má s uvedenými nehnuteľnosťami, aké
konkrétneúverysatýchtonehnuteľnostítýkajú,bolpredloženýlenvýpiszúčtuotca,zktorýchúveryplatí.Súd akceptoval fakt, že otec má nadštandardný príjem, ale ohľadom jeho životnej úrovne nevykonal
žiadne seriózne dokazovanie, hoci bolo matkou navrhované. Súd nepreveroval vysoké výdavky na
nákladné koníčky otca a športy, za ktorými pravidelne cestuje do zahraničia. Otec na jednej strane synovi

dopraje motokáru, členstvo v klube, značkové oblečenie a na druhej strane matke vytýka náklady na
jeho stravu, čo je nepochopiteľné. Matka nepoukazuje na životný štýl otca z dôvodu, že by mu tento
vyčítala alebo závidela, ale na to, že maloletý bol v tomto ekonomicky nadštandardnom spôsobe života
vychovaný. Matkou požadované výživné zodpovedá životnej úrovni, ktorú nastavil svojím príjmom práve
otec. Matka poukazuje na rozhodovaciu prax súdov, ak by sa uplatnila metodika MS SR, výživné by

malo predstavovať 20 % z príjmu rodiča pri jednej vyživovacej povinnosti na dieťa v 1. stupni ZŠ, tu
potom 20.000 eur. K argumentácii otca týkajúcej sa spotrebného charakteru výživného matka uvádza,
že výdavky na syna sú aktuálne absolútne úmerné príjmu matky a tomu aké výživné jej otec na syna
poskytol. Navrhla rozhodnutie v časti bežného výživného zmeniť a určiť výživné na sumu 4.000 eur
mesačne, ponechať výživné na tvorbu úspor vo výške 1.000 eur mesačne a zároveň určiť zročné výživné
od podania návrhu.

15. Vo vyjadrení k odvolaniu otca matka zopakovala vyjadrenia uvádzané už v jej odvolaní, zdôraznila,
že do ukončenia spolužitia rodičov, vzhľadom na príjem otca a jeho majetkové pomery žili vysoko
nadštandardný život, na ktorom sa v plnej miere podieľal aj ich maloletý syn, pričom po ukončení
ich spolužitia sa akékoľvek výdavky matky a maloletého obmedzili na majetkové a príjmové pomery

matky, čiže je logické, že výška jej príjmov priamo determinuje možnosti výdavkov. Matka považuje
za potrebné jasne definovať životnú úroveň maloletého v čase spolužitia rodičov, kedy A. vo veku 8
rokov precestoval s rodičmi rôzne atraktívne destinácie (Maledivy, Seychely, Dominikánska republika,
grécke ostrovy, Kapverdy, Taliansko, chorvátske ostrovy, Dubaj, Maurícius). Koncom roka 2022 otec
platil na potreby syna k rukám matky spolu s poplatkami za školu a nákladmi na bývanie sumu cca

3.600 eur, zároveň matka mala k dispozícii kartu na tankovanie z otcovej firmy. V znaleckom posudku
v lete 2023 otec uviedol „aj na výživnom sme sa dohodli cez 3.000 eur, možno 3.800 – 3.900 eur, aj
na aute, že jej zabezpečím“. Na pojednávaní 19.01.2024 otec trval na striedavej starostlivosti, pričom je
ochotný uhrádzať všetky výdavky syna a k rukám matky platiť výživné 1.500 eur mesačne na dorovnanie
životnej úrovne maloletého. Pri otcovej logike by potom malo platiť, že pri osobnej starostlivosti matky

by výživné zo strany otca malo byť 3.000 eur mesačne, keďže on sám žiadnu osobnú starostlivosť
o syna nezabezpečuje pre odmietanie styku zo strany maloletého. Pokiaľ ide o úspory je zrejmé, že
otec tvorbu úspor syna nechce riešiť. Matka pritom akceptuje, že nie všetko výživné zo strany otca musí
byť spotrebované a preto navrhla časť presmerovať do tvorby úspor, s ktorými rodič nemôže nakladať
bez súhlasu súdu a je teda absolútna garancia, že tieto peniaze nebudú použité inak. Voči uvedenému

návrhu matky vznáša otec až v odvolaní konkrétne výhrady, mimo iného to, že súd neskúmal či je otec
schopný hradiť výživné na tvorbu úspor syna a či otec úspory maloletého netvorí iným spôsobom. Podľa
matky nemožno porovnávať tvorbu úspor dieťaťa na účte s tým, že otec hradí hypotekárny úver na
byt, ktorého je spoluvlastníkom. Ak má otec za to, že súd neskúmal dôsledne jeho majetkové pomery
a schopnosť hradiť v mesačných intervaloch tvorbu úspor synovi, mal to jasne uviesť na pojednávaní

a nie tvrdiť, že to považuje za zbytočne uložené peniaze, ktoré nepracujú.

16. V časti úpravy styku matka považuje odvolanie otca i jeho návrhy za nelogické. Aktuálne je ich
styk upravený neodkladným opatrením v rovnakom rozsahu ako vo výroku VI. rozsudku, tento režim
má platiť iba do septembra tohto roka. Odvolaním sa voči výroku VI. rozsudku sa objektívne právne

v pomeroch nič nemení. Pokiaľ ide o odvolanie otca vo výroku VII rozsudku, ktorým otec žiada širšie
upraviť kontakt so synom v priebehu bežného roka, matka túto časť rozhodnutia napadla odvolaním tiež,
považujúc takéto rozhodnutie za predčasné, v tomto období sa bude reparovať vzťah otca so synom, čo
následne umožní riešenie styku viac v nejakom štandardnom režime. Aj preto sa matka vôbec nebránila
výchovným opatreniam a tomu, aby s rodičmi a dieťaťom pracovala odborne spôsobilá osoba. Po

vyhlásení rozhodnutia k reparácii vzťahov však nedochádza, práve naopak, otec má neustálu tendenciu
s maloletým sa stretávať mimo súdom určeného času a mimo odporúčaných postupov psychologičky
CPP Pezinok aj školskej psychologičky, kedy dochádza k nepríjemným situáciám. Matka má za to, že
rozhodnutie o klasickom styku otca a syna musí vychádzať z aktuálneho stavu a nemôže byť naviazané
bez ďalšieho výlučne na termín určený súdom. V rámci spoločných stretnutí rodičov a psychológov

sa jasne povedalo, že styk otca so synom sa má reparovať postupne a je potrebné, aby fungoval aj
v možno častejších a kratších intervaloch, čo si ale zjavne rodičia vysvetlili odlišne. Otec kedykoľvek
kontaktuje matku, oznamuje jej, že sa chce so synom stretnúť, príde do jej domácnosti, keďže je
spoluvlastníkom nehnuteľnosti a má do nej neobmedzený vstup, resp. počas školského roka chodilza A. do školy neohlásene, čo malo vždy zlý záver (nekontrolovateľné prejavy zlosti A., jeho plač,
agresivita) na čo upozornila školská psychologička a požiadala otca, aby do školy nechodil. Zo života
maloletého sa stratila akákoľvek predvídateľnosť a množia sa negatívne zážitky, ktoré s ním následne

rieši CPP Pezinok, pričom matka je otcom naďalej obviňovaná z toho, že je zodpovedná za aktuálny
stav a nespolupracuje tak, aby otec mohol so synom byť sám. Matka nespochybňuje, že sa otec snaží,
avšak jeho snaha nie je v súlade s odporučeniami odborníkov a následne je kontraproduktívna. Podľa
matky je teda rozhodnutie súdu v tomto výroku predčasné a na takúto úpravu styku je treba, aby bol A.
vôbec ochotný a schopný s otcom odísť aspoň na niekoľko hodín bez matky.

17. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky sa pridržiaval svojho odvolania a návrhu ohľadom výroku VI.
a VII. rozsudku. Uviedol tiež, že napriek ubezpečovaniu matky a jej právnej zástupkyne, že je potrebné
s maloletým odborne pracovať, takmer rok od rozhodnutia súdu sa nič nezmenilo, nenávisť maloletého
A. je ešte väčšia ako pred vyhlásením rozhodnutia. Otec má snahu zúčastňovať sa na odbornom
poradenstve, ale stretáva sa s nečinnosťou a zaneprázdnenosťou CPP. Ako nepravdivé sa ukázali

tvrdenia matky, že otec neakceptuje postup psychologičky, nezúčastňuje sa odborného poradenstva
a mylne uvádza matku ako príčinu A. správania. Napokon aj zo správ D. K. ako aj z rodinných konferencií
je zrejmé, že matka svojím konaním bráni styku, nesúhlasí s asistovaným stretávaním, nesúhlasí
s prácou s A. pomocou detskej školskej psychologičky. Snaží sa maloletého izolovať od prostredia
kde má kamarátov, kam chodil do školy (viď podanie na zmenu školy). Otec prikladá správu D. B. K.,

záznam zo stretnutia detskej školskej psychologičky, záznam stretnutia 15.01.2025 na ÚPSVaR PK,
záznam zo stretnutia na ÚPSVaR 2024 – prípadová konferencia a uvádza, že už na základe správy
školského psychológa zo dňa 07.11.2024 C. M. upozorňoval ÚPSVaR, že je odporúčaná intenzívna
psychologická, resp. psychoterapeutická odborná starostlivosť. S tým otec súhlasí, avšak poukazuje
na to, že súčasné súdom nariadené výchovné nariadenie nie je dostačujúce. Matka neposkytuje

súčinnosť a psychologické poradenstvo maloletému poskytované na CPP Pezinok nie je dostačujúce,
od júna 2024 bolo realizované len trikrát a s otcom dosiaľ nebol urobený pohovor. Rovnako tak matka
bola správou školského psychológa zo dňa 07.11.2024 upozornená, že je zo strany školy dôrazne
odporúčaná intenzívna psychologická, resp. psychoterapeutická starostlivosť o maloletého A.. Matka
bola informovaná, že škola vie maloletému vytvoriť priestor na individuálnu prácu aj v rámci školy,

s čím matka nesúhlasila a považuje za dostačujúcu starostlivosť v CPP Pezinok. Školský psychológ
navrhuje pridať špecializovanú starostlivosť o maloletého, resp. celú rodinu u psychoterapeuta s tým,
že konzultácie v CPP Pezinok navrhuje ponechať na individuálnej báze a vzniesol obavu o možné
smerovanie A. osobnostného a kognitívneho vývinu v prípade, ak mu takáto starostlivosť poskytnutá
nebude. Matka napriek tomu ponuku odmietla. Zo správy D. K. vyplýva, že maloletý preberá rétoriku

rôznych situácií od matky. U matky absentuje motivácia na zmenu a podporu A. k otcovi. Preto pani
K. odporúča individuálnu psychoterapiu oboch rodičov a syna, čo je aj v súlade s odporúčaniami C.
P. M.. D. K. odporúča úzku spoluprácu s CPP Pezinok, avšak podľa otca táto spolupráca, hoci matka
na ňu odkazuje, nie je postačujúca a je potrebné do procesu zapojiť v zmysle návrhu C. M. intenzívnu
spoluprácu psychoterapeuta s maloletým aj celou rodinou. Dňa 25.01.2025 sa na ÚPSVaR Pezinok

uskutočnilo stretnutie rodičov, pracovníkov ÚPSVaR a školskej psychologičky C. M., kedy boli potvrdené
závery zo správ C. M. zo dňa 22.11.2024, pričom matka opätovne deklarovala odmietnutie možnosti
ďalšej intenzívnej terapie maloletého a tvrdí, že postačuje CPP Pezinok. Otec uvádza, že stretnutia
vCPPPezinoksA.asotcomboliodjúna2024dňa11.09.,15.10.,18.11.2024,22.01.2025.Vzhľadomna
uvedené je otec toho názoru, že je potrebné upraviť ďalší postup vo veci psychologického poradenstva

rodičov a maloletého, kde doposiaľ nastavená terapia nefunguje, resp. je nepostačujúca a zo strany
matky nepodporovaná. Preto otec žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom
výroku VI. a VII. zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

18. Pokiaľ ide o odvolanie matky v časti výživného, otec sa pridržiaval svojho vyjadrenia a návrhu, ktoré

uvádza vo svojom odvolaní. Matka nepreukázala, že odôvodnené potreby mal. A. sú vo výške 4.000
eur, pričom otec zotrváva na tom, že odôvodnené potreby dieťaťa majú svoju konkrétnu hranicu danú
jeho spotrebným charakterom a treba preto dbať aj na to, aby výživné nad túto hranicu neuspokojovalo
sčasti aj potreby iných osôb. Tvrdenie matky, že pokiaľ by otec hradil vyššie výživné, tak by výdavky
na maloletého boli tomu primerané, považuje otec za špekulatívne. Napriek tomu, že otec si plní

výživné v inej podobe ako finančnej, čo matka nesporuje, zo strany matky dochádza k tomu, že si
neplní finančné povinnosti, čím priamo ohrozuje maloletého (nehradila školné a vznikol dlh v celkovej
výške 1.906,50 eur, ignoruje platenie energií a poistného ohľadom domu) a otec je tak nútený hradiť
aj platby, ktoré matka neplatí a ako výdavok si ich uplatnila na súde v rámci odôvodnených výdavkovna dieťa. Hoci otec riadne a nad rámec odôvodnených potrieb hradí výživné, matka svojím konaním
u maloletého vyvoláva dojem, že otec ich vystavuje chudobe a že je za všetko zodpovedný, avšak opak
jepravdou–matkaúmyselnenehradívýdavkymaloletého.Pokiaľmatkapoukazujenametodikuvýpočtu

výživného, otec pripomína, že táto pracuje s viacerými kritériami a nielen percentami z príjmu, pričom
v danom prípade suma 900.000 eur nie je príjem otca, ale hospodársky výsledok v jeho spoločnostiach,
ktorý sa každoročne mení. Metodika pri výklade pojmu „rovnaká životná úroveň“ správne v súlade
s rozhodovacou súdnou praxou uvádza, že nespočíva v matematicky rovnakom finančnom zabezpečení
dieťaťa a rodiča, teda že rodič a dieťa musia mať k dispozícii rovnakú sumu finančných prostriedkov,

pretože potreby dospelého človeka sú nákladnejšie ako potreby dieťaťa a najmä odlišné. Metodika
zároveň ráta s nutnosťou prihliadať aj na výchovnú úlohu výživného a nie je možné ho len limitovať na
ekonomickú kategóriu. Takisto je nutné zvážiť zmysel a účel výživného. Matkou požadované výživné
na bežné odôvodnené potreby vo výške 4.000 eur mesačne u maloletého vo veku 11 rokov môže byť
nielen v rozpore s najlepšími záujmami dieťaťa, ale môže tiež porušovať právo rodiča vychovávať svoje
dieťa, garantované v článku 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd. Otec poukazuje na stranu

16 vyššie označenej metodiky, ktorá v odseku c) uvádza výšku odôvodnených potrieb detí na druhom
stupni ZŠ, pričom otcom navrhované výživné 1.500 eur mesačne všetky tieto výdavky pokrýva aj nad
rámec. Zároveň otec uvádza, že kritérium plnenia vyživovacej povinnosti otca aj formou jeho osobnej
starostlivosti o dieťa je u neho limitované odmietavým stanoviskom matky k odporúčaniam odbornej
obce vo vzťahu k poskytovaniu terapie maloletému A.. Zo správy D. K. vyplýva, že u matky absentuje

motivácia na zmenu a podporu A. k otcovi, preto pani K. odporúča individuálnu psychoterapiu oboch
rodičov a ich syna, čo je aj v súlade s odporúčaniami C. M..

19. V priebehu odvolacieho konania matka súdu doručila plán sociálnej práce s rodinou vypracovaný
ÚPSVaR Pezinok dňa 16.05.2025, ktorý obaja rodičia akceptovali a podpísali a tiež záznam zo stretnutia

rodičov na ÚPSVaR Pezinok zo dňa 16.05.2025, z ktorého je zrejmé, že sa rodičia dohodli na tom,
že budú pokračovať v realizácii výchovného opatrenia na referáte poradensko psychologických služieb
v rámci ÚPSVaR Pezinok a maloletý A. bude pokračovať v spolupráci s CPP Pezinok.

20. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362

ods. 1 CSP), oprávnenými subjektami (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné
náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods.
1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65
CMP) a dôvodmi podaných odvolaní (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, ktoré ale

nezistil (§ 67 CMP), a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je treba čiastočne zmeniť z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie v časti úpravy styku.

21. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vychádzajúc z obsahu podaných odvolaní bolo posúdiť
správnosť výrokov III. až VII. rozsudku prvoinštančného súdu, teda všetky výroky o výživnom a o úprave

styku otca s maloletým.

22. Pokiaľ ide o výživné, odvolací súd po preskúmaní postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie
a po oboznámení sa s odvolacou argumentáciou rodičov i celým obsahom spisu konštatuje, že
rozsudok v napadnutých výrokoch III., IV. aj V. je vecne správny a zákonný, keď prvoinštančný súd

v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie skutočného stavu veci, výsledky
vykonaného dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil, pričom dospel
k správnym skutkovým zisteniam a súčasne na vec aplikoval relevantné ustanovenia zákona, ktoré
i správne vyložil. Odvolací súd sa plne stotožňuje s podstatou odôvodnenia napadnutého rozsudku (§
387 ods. 2 CSP) a ani s prihliadnutím na odvolaciu argumentáciu matky a otca nenachádza dôvod,

pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia dopĺňa nasledovné:

23. Podstatou odvolacej argumentácie tak otca ako aj matky boli nedostatky v skutkových zisteniach
súdu a v právnom posúdení veci. Otec nesúhlasí so spôsobom, akým súd ustálil odôvodnené potreby

maloletého A., niektoré výdavky považuje za nadhodnotené (strava, ošatenie) a súd podľa neho
nedostatočne zohľadnil spotrebný charakter výživného (ktorého účelom je pokrytie všetkých aktuálnych
mesačných potrieb dieťaťa, preto jeho výška musí zodpovedať preukázateľným mesačným výdavkom
potrebným na uspokojenie dieťaťa bez toho, aby po ich uhradení vznikli finančné rezervy) a tiež i jehovýchovný charakter (nemá slúžiť na neobmedzené nakupovanie), súd podľa neho pochybil, keď ho
zaviazal platiť výživné vo výške 100% súdom uznaných odôvodnených potrieb dieťaťa, hoci i matka ako
rezidenčný rodič by sa na výžive dieťaťa mala podieľať. Otec považuje v danom prípade za primerané

výživné v sume 1.500 eur mesačne ako bežné výživné bez potreby určenia výživného na úspory, keďže
na toto nie sú splnené zákonné podmienky. Matka rovnako nesúhlasí s tým, ako súd ustálil odôvodnené
potreby maloletého a argumentuje nedostatočným zohľadnením životnej úrovne, ktorú dieťaťu nastavili
rodičia v čase ich spolužitia vďaka nadštandardným príjmom otca. Podľa nej na dorovnanie životnej
úrovne maloletého žijúceho s matkou, ktorá dosahuje podstatne nižšie príjmy, je primeraným bežným

výživným suma 4.000 eur pri súčasnom ponechaní výživného 1.000 eur na tvorbu úspor.

24. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

25. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

26. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

27. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerane majetkové riziká, ktoré povinný na seba

berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

28. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu, že suma bežného výživného vo
výške 2.000 eur mesačne je primeraná odôvodneným potrebám maloletého ako aj schopnostiam
a možnostiam otca ako povinného rodiča a rešpektuje spotrebný charakter výživného. V danom

prípade súd prvej inštancie pre účely tohto konania a v súlade so zásadou jeho hospodárnosti
vykonal dostatočne rozsiahle dokazovanie tak ohľadom odôvodnených potrieb dieťaťa ako aj ohľadom
možností a schopností rodičov a ich majetkových pomerov, ktorými sa náležite zaoberal, vykonané
dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti vyhodnotil a dospel k správnemu záveru, pričom jeho
postupu a rozhodnutiu niet čo vytknúť. Z obsahu spisu vyplynulo, že otec v čase ich spolužitia dokázal

rodinu finančne veľmi dobre zabezpečiť, v dôsledku čoho životná úroveň rodiny bola nadštandardná.
Toto sa zmenilo po ukončení partnerského vzťahu rodičov, kedy sa znížil životný štandard matky aj
maloletého a vo vzťahu k maloletému je potrebné preto nastaviť výživné tak, aby životná úroveň
dieťaťa, na akú bolo zvyknuté pričinením otca, bola zachovaná. Zároveň bolo v konaní dostatočne
preukázané, ako správne uviedol prvoinštančný súd, že otec maloletého úspešne podniká a na pomery

v SR dosahuje nadštandardné príjmy, disponuje tiež nehnuteľným majetkom a dieťaťu zo zákona
vyplýva právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom u otca je táto nadštandardná (§
62 ods. 2 Zákona o rodine). Zároveň si však treba uvedomiť, že jedným z prirodzených dôsledkov
ukončenia partnerského spolužitia, v ktorom nositeľom vysokej životnej úrovne bol otec dieťaťa, bol
aj pokles životnej úrovne matky dieťaťa, ktorej však nevzniklo právo podieľať sa naďalej na životnom

štandarde otca maloletého, a túto skutočnosť treba brať do úvahy aj pri určovaní výživného na maloleté
dieťa, teda aby prostredníctvom neprimerane vysokého výživného, nezodpovedajúceho aktuálnym
odôvodneným potrebám dieťaťa nedochádzalo nepriamo k dorovnávaniu životnej úrovne aj matky, na čo
niet zákonného dôvodu. Preto je nutné, aby aj v tomto prípade súd pri určovaní výživného na maloletého
A. pri zachovaní zásady práva dieťaťa podieľať na životnej úrovni rodiča zároveň aj dôsledne zvažoval,

kde je hranica medzi výživným (inak i do úvahy prichádzajúcim s ohľadom na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného rodiča) skutočne zodpovedajúcim aktuálnym odôvodneným potrebám
dieťaťa a medzi tou časťou výživného, ktorá by už uvedenú hranicu presahovala a logicky by bola
spotrebovaná buď neefektívne, nevýchovne alebo by slúžila na uspokojovanie potrieb matky.

29. Podľa názoru odvolacieho súdu túto hranicu nastavil prvoinštančný súd správne. Za odôvodnené
potreby maloletého A. a tomu zodpovedajúce mesačné výdavky treba celkom zrejme v danom
prípade považovať výdavky podstatne vyššie než sú obvyklé s ohľadom na deti jeho veku, čo odráža
právo podieľať sa na otcovej životnej úrovni, ktorá je nepochybne dostatočne vysoká na to, aby simaloletý mohol dovoliť mesačne minúť na stravu 400 eur a na ošatenie 280 eur. Súd prvej inštancie
vykonal ohľadom zistenia potrieb dieťaťa dostatočné dokazovanie a jeho výsledky správne vyhodnotil,
pričom odvolací súd sa stotožňuje so spôsobom, akým sa súd s nimi vysporiadal a akým ustálil

výšku jeho odôvodnených mesačných potrieb v sume cca 2.090 eur. Odvolací súd pripomína, že
okrem pravidelných výdavkov, ktoré boli v tejto sume zohľadnené treba vziať do úvahy existenciu
nepredvídaných mimoriadnych výdavkov, ktoré bude treba vykrývať tiež z výživného od otca, vzhľadom
k tomu, že matkin príjem, cca 900 eur, sotva bude na to postačovať, keďže tento musí pokrývať
predovšetkým jej vlastné potreby a podiel na bežnej výžive maloletého. V súvislosti s vyššie uvedeným

treba tiež vyhodnotiť ako nepodloženú otcovu výhradu, že súd prvej inštancie nedostatočne zohľadnil
podiel matky na výžive maloletého, s týmto sa odvolací súd nestotožňuje. Podľa názoru otca by matka
- po zohľadnení jej osobnej starostlivosti o dieťa, mala prispievať na jeho výživu v sume zodpovedajúcej
výške 1/3 odôvodnených výdavkov dieťaťa. Odvolací súd ale pripomína, že určenie výživného je vždy
závislé od konkrétnych a vysoko individuálnych okolností každého prípadu, pričom otcom predostretý
model by eventuálne mohol prichádzať do úvahy ak by schopnosti a možnosti rodičov a ich životná

úroveň boli porovnateľné, nie však v situácii, aká vyplýva z dokazovania. Samozrejme i matka ako
rodič má zákonnú povinnosť podieľať sa na výžive svojho maloletého syna, avšak výška jej finančného
príspevku musí zohľadňovať okrem výkonu osobnej starostlivosti (ktorou kompenzuje časť výživného)
i jej schopnosti a možnosti, majetkové pomery a životnú úroveň, rovnako ako je tomu aj u otca, pričom
v prejednávanej veci otec má mnohonásobne vyššie príjmy ako matka a preto i podiel otca na výžive

maloletého musí tomu zodpovedať. Za správny treba potom považovať i záver prvoinštančného súdu,
že aktuálne primeranou sumou bežného výživného na maloletého A. zo strany otca je suma 2.000 eur
mesačne.

30. Matka v odvolaní namieta, že súdom určené výživné je nízke, nezodpovedajúce skutočným

odôvodneným potrebám maloletého A., ktoré potreby sú podľa nej limitované práve životnou úrovňou
otca, a táto je s ohľadom na jeho vysoké príjmy veľmi nadštandardná. K tomuto odvolací súd uvádza, že
tak, ako správne poukázal už otec maloletého, pri posudzovaní otázky, čo súd zahrnie do oprávnených
nákladov na dieťa, sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne rodičov a dieťaťa. Zároveň ale je
nutné zdôrazniť, že určenie výšky výživného na spotrebné náklady dieťaťa nie je bezhraničné, keďže za

súčasného právneho stavu nie je možné priznať spotrebné mesačné výživné vo výške vyššej, ako sú
preukázané náklady na dieťa, a to ani v prípade, ak by to pomery povinného rodiča dovoľovali (por. napr.
rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 18. júna 2014 sp. zn 20 CoP 58/2014). Krajský súd v Prešove pri
posudzovaní uvedenej otázky poukázal na to, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti je potrebné,
okrem iného, brať do úvahy aj právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, uvedené však

neznamená, že povinný rodič, ktorý má do istej miery nadštandardný príjem, by sa mal o tento príjem
s maloletým „deliť“. Výška výživného by sa mala stanoviť tak, aby dieťa vyrastalo v takých majetkových
podmienkach, v akých by žilo v prípade úplnej rodiny, t.j. ak by jeho rodičia tvorili spoločnú domácnosť
(sp. zn. 24CoP/18/2017 zo dňa 21.11.2017).

31. Odvolací súd dáva zároveň za pravdu otcovi, ktorý v odvolaní poukazuje i na nemateriálne aspekty
účelu výživného. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti i Nález Ústavného súdu Českej
republiky č. IV. ÚS 650/2015, ktorého názor zdieľa a podľa ktorého: „Ústavní soud považuje za
zcela adekvátní, pokud je rodiči s nadstandardními příjmy stanoveno i nadstandardně vysoké výživné,
nicméně jeho výše by měla mít určité hranice. Tady nemá Ústavní soud na mysli, že by maximální výše

výživného měla být objektivizována právním předpisem, aleže by ve věci rozhodující soudce neměl
být prostým počtářem, ale měl by se v souvislosti se stanovením výše výživného zamýšlet též nad
jeho smyslem a účelem. Stejná životní úroveň neznamená, že děti musí mít k dispozici ku příkladu
stejné množství finančních prostředků jako rodiče. Zde je nutno si uvědomit, že vyšší příjem rodičů je
zpravidla spojen s náročností jejich práce a s tím, jakou odpovědnost nesou. Naproti tomu pro dítě by se

jednalo o bezpracný příjem, který si zasluhuje jen tím, že je dítětem svých rodičů. Shodu v životní úrovni
mezi rodiči a dětmi je proto třeba hledat především v samotném způsobu života, využívání kulturních,
sportovních a společenských možností. Stejná životní úroveň musí dítěti umožňovat žít takovým stylem
života,kterýbyjevesrovnánísostatnímičlenyrodinynevylučovalzjejíhocelku,nebokterýbynevytvářel
neodůvodněné rozdíly mezi rodiči a dětmi. Podle názoru Ústavního soudu není povinností rodičů v

průběhu období, kdy jsou povinováni svým dětem výživou, snažit se je v maximální možné míře finančně
zajistit i pro další část života, a to ani v případě, že by toho byli díky své majetkové situaci schopni.
To však pochopitelně nebrání rodičům v tom, aby dobrovolně a podle svého uvážení zvolili k zajištění
svého potomka přístup komfortnější“.32. Vedený týmito úvahami mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie rozhodol o bežnom výživnom
správne. Za správne považuje potom odvolací súd i rozhodnutie o tvorbe úspor maloletého.

33. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za
odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení
výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu
poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo

maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého
dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

34. Citovaným ustanovením § 63 ods. 3 Zákona o rodine je teda prelomená zásada spotrebného
charakteru výživného tak, že je možné určiť rodičovi povinnosť platiť aj vyššie výživné, než je maloleté
dieťa preukázateľne schopné za mesačné obdobie spotrebovať. Rozdiel má slúžiť predovšetkým na

tvorbu úspor zabezpečujúcich prípravu na budúce povolanie dieťaťa alebo iné budúce potreby. Uloženie
súdom povinnosti rodičovi časť výživného poskytovať na tvorbu úspor pre dieťa je v zmysle citovaného
ustanovenia podmienené tým, že majetkové pomery povinného rodiča to dovoľujú. Súčasne možno
vyvodiť, že by malo ísť o majetkové pomery prevyšujúce priemer.

35. V danom prípade vzhľadom na výšku aktuálnych odôvodnených potrieb maloletého A. tak ako
boli ustálené súdom potom z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že majetkové pomery otca
( ktorý nielenže dosahuje vysoko nadštandardné príjmy ale vlastní okrem spoluvlastníckeho podielu
na dvojpodlažnom byte v F. G. ešte 2 byty v M. a jeden v D.) umožňujú, aby aj po zaplatení súdom
určeného bežného výživného mohol platiť synovi ešte čiastku výživného 1.000 eur určenú na tvorbu

úspor, ktoré dieťa neskôr využije na potreby vyžadujúce väčší objem finančných prostriedkov (vzdelanie,
bývanie, cestovanie a pod.). Postup súdu prvej inštancie preto treba považovať za správny a zákonný
a sumu 1.000 eur mesačne za primeranú zisteným okolnostiam prípadu, pričom odvolací súd zhodne
so súdom prvoinštančným považuje za dôvodné zaviazať otca platiť toto výživné na úspory od podania
návrhu, t.j. od 20.12.2022 rovnako ako bežné výživné, keďže nepochybne už v čase podania návrhu

existovali zákonné dôvody na jeho určenie, keďže majetkové pomery otca už v tom čase platenie sumy
1.000 eur na úspory maloletého dovoľovali. Pokiaľ otec namieta výšku úspor s poukazom na celkovú
sumu 109.000 eur, ktorú tak maloletý získa do nadobudnutia plnoletosti, resp. až sumu 205.000 eur
do 26. roku v prípade prípravy na budúce povolanie, treba súhlasiť, že ide o vysokú sumu, ktorú by
dieťa pri trvaní tejto povinnosti nadobudlo, uvedené hypotetické úvahy ale sotva môžu obstáť. Treba si

uvedomiť, že výška vyživovacej povinnosti sa v čase mení. Odôvodnené potreby maloletého, ktorý je
zatiaľ iba v základnej škole, sa budú v zásade s pribúdajúcim vekom dieťaťa a postupom do ďalších etáp
vzdelávania zvyšovať, takže je dôvodné predpokladať zvyšovanie bežného výživného, a v súčasnosti
sotva možno predvídať, či zostane po celú dobu trvania vyživovacej povinnosti priestor aj na úspory
a ak áno, v akej výške. Zároveň neexistuje žiadna záruka, že aj v budúcnosti budú majetkové pomery

povinného rodiča rovnako priaznivé ako v súčasnosti. Preto je namieste, aby v záujme maloletého bolo
umožnené vytvoriť dieťaťu finančnú rezervu i pre prípad, že by do času, kým nebude schopný sám sa
živiť, neočakávané udalosti nepriaznivo zasiahli do majetkových pomerov rodičov. Ako neopodstatnenú
vyhodnotil odvolací súd i námietku otca, že súd nezohľadnil, že v prospech maloletého investoval do
kúpy bytu v F. G. (ktorý nadobudne maloletý), na byt spláca mesačné splátky hypotéky vyše 1.000 eur,

investoval do rekonštrukcie bytu a zariadenia, platí za byt poistku a podľa neho táto forma investovania
do majetku maloletého nahrádza sporenie. Odvolací súd je toho názoru, že otcom uvádzané konanie
nemožno považovať za vytváranie úspor dieťaťa v zmysle § 63 ods. 3 Zákona o rodine, na maloletého
nebolo prevedené vlastnícke právo k bytu a to, že otec hradí hypotéku, rekonštrukciu či poistku na tento
byt, ktorého je s matkou spoluvlastníkom, nemá s úsporami dieťaťa nič spoločné. Otec investuje do

vlastného majetku a jeho tvrdenie, že byt nadobudne maloletý, je neurčité a aktuálne len hypotetické,
bez akejkoľvek právnej záväznosti. Nebolo teda preukázané, že by otec tvoril dieťaťu úspory iným
spôsobom. Bolo preto namieste, aby súd zaviazal otca k zaplateniu i vzniknutého nedoplatku od podania
návrhu do vyhlásenia rozsudku, ktorého výpočet inak ani nebol v odvolaní rozporovaný a odvolací súd
ani nesprávnosti vo výpočte nezistil. Zároveň správne súd postupoval, keď s ohľadom na výšku tohto

nedoplatku umožnil otcovi splatiť ho v primeraných splátkach tak ako to urobil.

36. Otec v odvolaní namietal aj správnosť výroku o povinnosti matky zriadiť osobitný účet po vyhlásení
rozsudku. Podľa jeho názoru takýto účet musí byť už v čase rozhodovania súdu zriadený a súdu musiabyť známe jeho údaje. Odvolací súd k tomuto uvádza, že aplikačná prax sa k realizácii ust. § 63 ods.
3 Zákona o rodine postavila tak, že osobitný účet sa zväčša zriaďuje až po rozhodnutí súdu. Súd
nezisťuje, či bol účet zriadený, je to povinnosťou oprávneného rodiča vrátane oznámenia príslušných

údajov povinnému rodičovi. Tým, že bola matka zaviazaná tak urobiť do 10 dní od doručenia rozsudku
súdu prvej inštancie, súd postupoval v súlade s obvyklou aplikačnou praxou súdov, nebol tým nijako
ohrozený ani záujem dieťaťa a ani povinnosť otca plniť. Námietku otca preto považuje za nedôvodnú.

37. Odvolací súd sa v ďalšom zaoberal odvolaniami rodičov v časti úpravy styku otca s maloletým.

Výrokom VI. súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletým a to v období do 31.08.2024 na každý
nepárny kalendárny týždeň v sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 10:00 hod. do 18:00
hod. a výrokom VII. upravil styk v období od 01.09.2024 na každý nepárny týždeň v kalendárnom roku
od piatka od 16:00 hod. do nedele 18:00 hod., a tiež špecifikoval prázdniny a sviatky. Otec sa odvolal
v oboch výrokoch. Pokiaľ ide o výrok VI. uvedené odvolanie otca je podľa názoru odvolacieho súdu
nutné odmietnuť bez jeho vecného preskúmania.

38. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku, ak sa právna vec nedá
prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa
ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu
posudzovanej právnej veci.(1) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa

normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej
spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie
procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax
najvyšších súdnych autorít.(2)

39. Podľa § 386 Civilného sporového poriadku odvolací súd odmietne odvolanie, ak a) bolo podané
oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je
odvolanieprípustné,alebod)nemánáležitostipodľa§363,akprevadyodvolanianemožnovodvolacom
konaní pokračovať.

40. Civilný sporový poriadok neupravuje spôsob rozhodovania o odvolaní proti rozhodnutiu o úprave
styku rodiča s dieťaťom za obdobie, ktoré uplynulo (v predmetnej veci o úprave styku otca s maloletým
na obdobie od 19.04.2024 do 31.08.2024). Pre takéto situácie je súdu vo vyššie citovaných základných
princípoch daná možnosť v prípade, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe
výslovného ustanovenia zákona (Civilného sporového poriadku), ani podľa ustanovenia tohto alebo

iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci,
aby ju súd rozhodol podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na
princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon.

41. Na uplynutie času, ohľadom ktorého sa týka odvolanie otca (navrhujúceho zmenu rozsudku vo

výroku VI. úpravou styku s maloletým iným spôsobom než to urobil prvoinštančný súd), bolo potrebné
prihliadnuť ex lege ako na objektívnu právnu skutočnosť. Neprichádza totiž do úvahy rozhodovať
o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktoré sa týkalo obdobia, ktoré uplynulo ešte pred
rozhodnutím odvolacieho súdu, keďže predmetom odvolania môže byť len účinné rozhodnutie súdu.
Nakoľkotunemožnopriamoaplikovaťustanovenie §386CSPoodmietnutíodvolania,pretoodvolací

súd aplikoval Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, pričom vychádzal z platnej procesnoprávnej úpravy v minulosti, podľa
ktorej odvolací súd odmietol odvolanie, ak rozhodnutie napadnuté odvolaním zaniklo inak (§ 218 ods.
1 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku), ako aj z predchádzajúcej ustálenej rozhodovacej činnosti
súdov, ktoré pri riešení otázky spôsobu rozhodovania v prípadoch, kedy napadnuté uznesenie zaniklo
inak upravovali postup odvolacieho súdu tak, že takéto odvolanie bolo potrebné odmietnuť. V danom

prípade uplynutím dňa 31. augusta 2024 uplynul čas, počas ktorého mohla byť posudzovaná správnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie (žiada sa doplniť, že odvolaciemu súdu bola predmetná vec doručená
na rozhodnutie až dňa 03.10.2024). Odvolací súd preto s analogickým použitím zákonného ustanovenia
§ 386 písm. c) CSP odvolanie otca proti výroku VI. (ako v čase predloženia veci odvolaciemu súdu a
rozhodovania odvolacieho súdu už neprípustné ) odmietol.

42. Proti výroku VII. sa odvolali obaja rodičia. Matka poukázala na to, že súd má rozhodovať podľa
skutkového stavu v čase rozhodovania, pričom tu súd v čase rozhodovania konštatoval, že ani
neodkladné opatrenie nariadené ohľadom úpravy styku otca s maloletým práve v rozsahu ako ho určujevýroku VI. napadnutého rozsudku, sa vôbec nerealizuje, pretože maloletý otca odmieta a je nutná práca
s psychológom - čo aj súd viedlo k uloženiu výchovného opatrenia výrokom VIII, ktorý napadnutý nebol.
Podľa matky je teda rozhodnutie v otázke úpravy styku maloletého s otcom od septembra v štandardnom

rozsahu absolútne predčasné a matka ho navrhla zrušiť. Otec naopak, trval na širšej úprave styku.
Poukazuje na konflikt lojality a snahy dieťaťa vyhovieť matke, ktorá nemá záujem na tom, aby sa otec so
synom stýkal a nevyvíja v tomto smere dostatočné úsilie. Otec navrhuje, aby odvolací súd zmenil výrok
VII tak, že bude oprávnený stýkať sa s maloletým každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od stredy
od 16.00 hod. do pondelka 18.00 hod., a osobitne špecifikuje prázdniny a sviatky tak, ako je uvedené

vyššie v bode 12.

43. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že argumentácia matky smerujúca proti výroku
VII je čiastočne opodstatnená. Styk otca s maloletým v zmysle napadnutého rozsudku nie je nastavený
správne, keďže bol predčasný, založený na predpokladaných skutočnostiach, ku ktorých naplneniu
nedošlo a aj v súčasnosti je rozsah styku určený prvoinštančným súdom nevyhovujúci, príliš rozsiahly,

nereflektujúci psychické nastavenie maloletého A.. Súd prvej inštancie mal preukázané a v odôvodnení
napadnutého rozsudku aj konštatoval, že maloletý sa s otcom odmieta stretávať a nerealizuje sa ani
úprava ich styku v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia, súd ale vychádzal z predpokladu, že za
pomocivýchovnéhoopatrenia,ktorésúčasnenariadilvýrokomVIII.tohtorozsudku,sadosiahnenáprava
vzťahov medzi nimi, maloletý zmení za súčinnosti psychológa a za spolupráce matky svoj postoj k otcovi

a od septembra 2024 bude možné realizovať ich stretávanie štandardným spôsobom plne rešpektujúcim
otcove práva ako rodiča. K reparácii vzťahov však nedošlo.

44. Žiada sa uviesť, že obsah spisového materiálu dáva za pravdu otcovi, že matka maloletého
nesprávne uchopila svoju rolu preferenčného rodiča a nedostatočne si uvedomuje dôležitosť úlohy otca

v živote maloletého. Maloletý spočiatku problém s otcom nemal a až v priebehu konania začal stále viac
zaujímať odmietavý postoj k otcovi. Túto situáciu nemožno pripísať na vrub otcovi, keďže nebolo zistené,
že by sa voči synovi správal nevhodne, násilne alebo mu akokoľvek ubližoval, naopak, otec má syna
veľmi rád, chce mu byť plnohodnotným rodičom a po celú dobu vyvíja maximálne úsilie, aby sa mohol
v čo najširšej miere podieľať na jeho starostlivosti a výchove. Nepriateľské naladenie maloletého A. voči

otcovi je vo veľkej miere treba pripísať matke, keďže práve postoje matky ako preferenčného rodiča a jej
subjektívne prežívanie situácie majú zásadný vplyv na psychologické prežívanie maloletého, ktorý ako
vyplýva i zo znaleckého dokazovania, v snahe urobiť matku šťastnou, sa dostáva do konfliktu lojality, čo
vedie k odmietaniu stretnutí s otcom. Pokiaľ matka zo súčasného stavu veci obviňuje otca argumentujúc
tým, že otec nerešpektuje odporúčania a pokyny psychologičky (čo ani z obsahu spisového materiálu

nevyplýva), treba pripomenúť, že aktuálny stav odmietania otca zo strany maloletého je výsledkom
predovšetkým správania matky ako rodiča, v ktorého starostlivosti sa dieťa nachádza a ktorého postoje
dieťa preberá, pričom i zo správy psychologičky D. K. vyplýva, že práve matka svojím konaním v styku
otca so synom bráni (odmietaním či už asistovaného styku alebo psychológmi odporúčanej práce
s rodinou).

45. Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína, že podľa § 28 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv
a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin
maloletého dieťaťa, pričom rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Zároveň z citovaného
ustanovenia vyplýva, že rodičia sú pri výkone ich rodičovských práv povinní chrániť záujmy maloletého

dieťaťa,pričomnielenzvnútroštátnychzákonovaleimedzinárodnýchdokumentov,ktorýmijeSlovenská
republika viazaná je zrejmé, že v záujme maloletého dieťaťa je, aby zostalo v kontakte s oboma rodičmi
tak, aby čo najmenej pociťovalo ujmu z rozvratu rodiny. Tomu zodpovedá aj ustanovenie § 24 ods. 5
Zákona o rodine, ktoré okrem iného ukladá súdom povinnosť pri rozhodovaní o výkone rodičovských
práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektovať právo maloletého dieťaťa na

zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a dbať, aby bolo rešpektované právo na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

46. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade

brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Záujem dieťaťa pritom treba chápať čo najextenzívnejšie. V
záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability,
tolerancie a harmónie, aby jeho vývoj a výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti,
nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a abyboli rešpektované jeho práva. Je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom
a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov, pričom dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať
svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo

strany druhého rodiča.

47. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu sa snažil síce v danom prípade uvedené
požiadavky rešpektovať dostatočne širokou úpravou styku otca s maloletým, avšak zároveň
nedostatočne zohľadnil nepredvídateľnosť vývoja situácie v rodine, ktorej kríza (v zmysle odmietania

otca zo strany maloletého) nezaznamenala medzitým prakticky žiadny pozitívny posun a nevyriešila
sa ani nariadením výchovného opatrenia, čím súdom nastavená štandardná úprava styku je
nezodpovedajúca úrovni vzťahov medzi otcom a maloletým a nereflektuje stav, kedy maloletý otca
naďalej odmieta. Uvedené rozhodnutie súdu je teda predčasné a to najmä z dôvodu, že nútiť
maloletého k prespávaniu u otca či k prázdninovým pobytom pri jeho súčasnom postoji k otcovi sa
javí ako kontraproduktívne a nepochybne i ťažko vykonateľné. Na druhej strane však dôvodom na

vylúčenie styku rodiča s dieťaťom alebo jeho obmedzenie na minimum nemôže byť len ničím vážnym
nezdôvodnená nechuť dieťaťa, najmä vtedy, ak indície smerujú k zámernému pôsobeniu preferenčného
rodiča s cieľom vyvolať takéto správanie dieťaťa, alebo k nedostatočnej podpore vzťahu dieťaťa
s nepreferenčným rodičom. Práve naopak, je dôvodné aby súd v najlepšom záujme dieťaťa urobil všetky
kroky smerujúce k obnove a prehĺbeniu narušeného vzťahu medzi rodičom a dieťaťom či už formou

výchovného opatrenia, alebo v prípade nutnosti i aplikovaním ustanovenia § 25 ods. 4 Zákona o rodine,
v zmysle ktorého ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi
styk s maloletým dieťaťom upravený rozhodnutím súdu, môže súd na návrh niektorého z rodičov zmeniť
rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

48. Pokiaľ je maloletý A. zverený do osobnej starostlivosti matky, z jej postavenia preferenčného rodiča
vyplýva povinnosť všemožne podporovať styk maloletého s otcom ako druhým rodičom. Nielenže
teda matka nesmie byť pasívna vo vzťahu k otázke stretávania sa otca s maloletým, ale je povinná
vyvíjať maximálne úsilie k vytváraniu optimálnych podmienok za účelom podporovaniu ich vzťahu.
Toto vyžaduje okrem schopnosti konštruktívne komunikovať s druhým rodičom (diskutovať zmierlivo

o prípadných nezhodách a pod.) tiež schopnosť preferenčného rodiča zdržať sa pred dieťaťom
negatívnych komentárov na druhého rodiča a nekritizovať ho, viesť dieťa k posilňovaniu úcty k druhému
rodičovi, ale najmä využívať svoj vplyv na dieťa smerom k podporovaniu radosti dieťaťa zo stretnutí
s druhým rodičom a motivovať ho na stretnutia s ním. Pokiaľ rodičovi takéto predpoklady chýbajú a koná
spôsobom, ktorý nie je v najlepšom záujme dieťaťa, svedčí to o nepochopení jeho povinností a širšieho

záujmu dieťaťa. I v danom prípade je tiež práve z uvedeného dôvodu nariadené výchovné opatrenie
veľmi potrebné, nemožno totiž očakávať zmenu postoja maloletého A. k otcovi, ak svoj postoj k nemu
nezmení i matka.

49. Vychádzajúc zo zistených skutočností, odvolací súd považoval za potrebné súdom určený rozsah

styku zúžiť tak, aby sa na jednej strane zabezpečil pravidelný a primerane častý styk otca s maloletým,
ktorý ale zároveň zodpovedá aktuálnej situácii poznačenej narušenými vzťahmi medzi maloletým A.
a otcom. Hoci styk maloletého s otcom je jednoznačne v záujme dieťaťa, nie je vhodné za súčasnej
situácie nútiť maloletého k prespávaniu u otca, zároveň však nemožno bez vážnych dôvodov akceptovať
odmietanie pravidelných stykov dieťaťa s otcom a čakať so stretávaním dovtedy, kým dieťa nezmení

svoj postoj. Maloletý má už 11 rokov, prichádza do veku dospievania, kedy prítomnosť otca pre jeho
zdravý vývoj je veľmi dôležitá, pričom dieťa vo veku maloletého A. je schopné bez problémov stráviť deň
so svojím otcom bez akejkoľvek ujmy na psychike i keď aktuálne nemá na to chuť. Otcove rodičovské
kompetencie nie sú ničím spochybnené a tento má právo podieľať sa na výchove a starostlivosti svojho
syna, rovnako ako maloletý má právo byť vychovávaný oboma rodičmi. Odvolací súd bol toho názoru,

že aktuálne je primeraná úprava styku v rozsahu každého nepárneho víkendu v sobotu aj nedeľu bez
prespávania a v párnom týždni v utorok a štvrtok po dve hodiny tak, ako to vyplýva z výroku III. tohto
rozsudku s tým, že až po ukončení psychologického poradenstva v zmysle nariadeného výchovného
opatrenia bude možné posúdiť vhodnosť rozšírenia styku v závislosti od vývinu vzťahov v rodine spolu
s vyhodnotením úrovne spolupráce rodičov na tejto reparácii a posúdením vhodnosti prípadných ďalších

postupov v záujme maloletého dieťaťa.

50. Pokiaľ ide o ďalšie argumenty rodičov, už nespôsobilé ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd
nepovažoval za potrebné sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusídať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí

dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

51. Vedený týmito úvahami odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa

vyživovacej povinnosti otca k maloletému (výroky III. až V.) postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako
vecne správny potvrdil, odvolanie otca proti výroku VI. odmietol podľa Čl. 4 Základných princípov CSP
s analogickým použitím ustanovenia § 386 písm. c) CSP a napadnuté rozhodnutie vo výroku VII. za
použitia § 388 CSP z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie zmenil tak,
ako je uvedené vyššie.

52. O trovách tohto konania (prvoinštančného ako aj odvolacieho) rozhodol odvolací súd v zmysle cit.
§ 52, § 58 CMP a § 396 ods. 2 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, keď
podmienky pre prelomenie generálnej klauzuly nevyšli v konaní najavo.

53. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto

vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak,
že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že
dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433

CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého,
styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.