Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. marec 2025

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7Csp/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124415132
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2025:6124415132.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: BENCONT

COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava – Nové Mesto, IČO: 47 967 692, zast.
KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO:
36 648 892, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. X, XXX XX A., o zaplatenie
sumy 273,17 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 244,29 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 48,29 eur od 19.03.2022 do zaplatenia, zo sumy 48,- eur od 20.04.2022 do zaplatenia,
zo sumy 48,- eur od 19.05.2022 do zaplatenia, zo sumy 50,- eur od 21.06.2022 do zaplatenia, zo sumy

50,- eur od 19.07.2022 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78 % s tým, že
o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na upomínacom súde dňa XX.XX.XXXX domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 273,17 eur s úrokom z omeškania vo

výške 5 % ročne zo sumy 53,28 eur od 19.03.2022 do zaplatenia, zo sumy 52,99 eur od 20.04.2022
do zaplatenia, zo sumy 66,90 eur od 19.05.2022 do zaplatenia, zo sumy 50,- eur od 21.06.2022 do
zaplatenia, zo sumy 50,- eur od 19.07.2022 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že dňa 14.05.2024 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo
Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti B. E., F., so sídlom G. XX, XXX XX G., IČO:
XX XXX XXX, zapísaná v OR H. G. I., oddiel: B., vložka č.: XXXX/X na žalobcu. V prílohe k Zmluve

o postúpení pohľadávok je žalovaný uvedený pod referenčným číslom XXXXXXXXXX. Medzi B. E. a
žalovaným bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku. Na základe tejto
Zmluvy bol žalovanému aktivovaný program služieb. B. E. sa so žalovaným dohodli na pravidelnom
splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa Cenníka. B. E. podľa uzavretej Zmluvy
poskytoval žalovanému služby, ktoré vyúčtoval nasledovnými faktúrami: Faktúra zo dňa XX.XX.XXXX
uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 53,28 eur s lehotou splatnosti XX.XX.XXXX, Faktúra zo dňa
XX.XX.XXXX uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 52,99 eur s lehotou splatnosti XX.XX.XXXX,

Faktúra zo dňa XX.XX.XXXX uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 66,90 eur s lehotou splatnosti
XX.XX.XXXX, Faktúra zo dňa XX.XX.XXXX uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 50,- eur s lehotou
splatnosti XX.XX.XXXX, Faktúra zo dňa XX.XX.XXXX uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 50,-
eur s lehotou splatnosti XX.XX.XXXX. Žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, ženeuhradil B. E. vystavené faktúry, pričom B. E. ho upomienkami opakovane vyzval k úhrade týchto
dlžných faktúr. K ich úhrade doposiaľ nedošlo. Žalobcovi vznikla voči žalovanému nezaplatením faktúr
pohľadávka, ktorú žalovaný napriek upomienkam ku dňu podania žaloby neuhradil. Žalovaný je s

úhradou faktúr v omeškaní. Žalobca si preto uplatňuje zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to
odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr.

3. Upomínací súd žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu sp. zn. 25Up/1824/2024 zo dňa
19.11.2024. Platobný rozkaz sa nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk a preto vzhľadom na

žiadosť žalobcu o pokračovanie v konaní na miestne príslušnom súde, vec bola postúpená tunajšiemu
súdu na ďalšie konanie.

Konanie je vedené pod sp. zn. 7Csp/3/2025.

4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

5. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 273,17 eur s prísl.. S poukazom k
uvedenému súd dňa 19.03.2025 v súlade s § 297 a § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku vyhlásil
v danej veci rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo
uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 12.03.2025.

Podľa § 297 Civilného sporového poriadku, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a

hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- eur.

Podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez
nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a
na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana

požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

6. Keďže boli splnené zákonné podmienky, súd v danej právnej veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania.

7. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to Zmluvou o poskytovaní verejných služieb a dodatkom
k zmluve, faktúrami, výzvou na zaplatenie, oznámením o postúpení pohľadávky a zistil nasledovný
skutkový stav:

8. Pôvodný veriteľ spol. B. E. F. a žalovaný uzavreli dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o poskytovaní verejných

služieb. Veriteľ na jej základe sa zaviazal poskytnúť žalovanému ako užívateľovi - fyzickej osobe –
služby: Magio televízia cez internet, Mobilný hlas doba viazanosti 24 mesiacov.

9. Pôvodný veriteľ vystavil žalovanému za poskytnuté služby faktúru zo dňa XX.XX.XXXX uvedenú pod
VS XXXXXXXXXX vo výške 53,28 eur s lehotou splatnosti XX.XX.XXXX (48,29 eur služby, 4,99 eur

poplatok za upomienku), faktúra zo dňa XX.XX.XXXX uvedenú pod VS XXXXXXXXXX vo výške 52,99
eur s lehotou splatnosti XX.XX.XXXX (48,- eur služby, 4,99 eur poplatok za upomienku), faktúra zo dňa
XX.XX.XXXX uvedenú pod VS XXXXXXXXXX vo výške 66,90 eur s lehotou splatnosti XX.XX.XXXX
(48,- eur služby, 18,90 eur poplatok za vymáhanie), faktúra zo dňa XX.XX.XXXX uvedenú pod
VS XXXXXXXXXX vo výške 50,- eur s lehotou splatnosti XX.XX.XXXX, faktúra zo dňa XX.XX.XXXX

uvedenú pod VS XXXXXXXXXX vo výške 50,- eur s lehotou splatnosti XX.XX.XXXX.

10. Upomienkami zo dňa 31.01.2022, 28.02.2022, 01.04.2022 pôvodný veriteľ vyzval žalovaného na
zaplatenie sumy 56,- eur v lehote do 10.02.2022, sumy 56,- eur v lehote do 10.03.2022 a sumy 53,28
eur v lehote do 10..04.2022.

11. Pôvodný veriteľ písomne dňa 08.02.2023 odstúpil od Zmluvy o poskytovaní verejných služieb
s účinnosťou od 03.03.2023.12. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 22.05.2024 pôvodný veriteľ žalovaného informoval
o tom, že pohľadávku voči nemu vyúčtovanú faktúrami č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, vo výške 273,17 eur postúpil na žalobcu.

13. Výzvou na zaplatenie – predžalobnou výzvou zo dňa 20.08.2024, žalobca žalovaného vyzval na
zaplatenie dlžnej sumy vo výške 300,75 eur a to v lehote 5 dní odo dňa doručenia výzvy.

14. Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“),

záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného
obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonník, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

15. Podľa § 44 ods.1 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení platnom a účinnom
v rozhodnom období, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť
potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné
podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to

neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov
a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť
aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka,
ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa ustanovenia § 43 ods. 12 Zákona, účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov

16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.Podľa ustanovenia § 54 odsek 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa

priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa ustanovenia § 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V zmysle § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo
na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

18. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného v čase vzniku omeškania žalovanej so splatením
peňažného dlhu, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19.Vykonanýmdokazovanímbolonepochybnepreukázané,žemedzipôvodnýmveriteľomažalovaným

bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená podľa Zákona o elektronických komunikáciách zmluva o poskytovaní
verejných služieb s tým, že časť jej obsahu bola určená odkazom na všeobecné podmienky, cenník
pôvodného veriteľa a že právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému vyššie uvedené faktúry.

20. Predmetnú zmluvu je potrebné považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať

ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral právny predchodca žalobcu
ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný vopred bez možnosti
žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu

s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa

z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti
spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskouzmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podstatou spotrebiteľskej ochrany je, že sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom postavení s
profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii,
vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho dodávateľa, lepšiu znalosť práva a lepšiu

dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou
formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza
spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii
je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy
spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia
autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho

štátuniejeúplneabsolútna,alejelimitovanávrámcispotrebiteľskýchvzťahovprincípomochranyslabšej
strany (spotrebiteľa a to údaj o výške splátky, o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

21. Na základe vykonaného dokazovania mal súd ďalej za preukázané, že žalovaný neuhradil cenu
služieb, ktoré mu právny predchodca žalobcu poskytol v celkovej výške 244,99 eur. Povinnosti právneho

predchodcu žalobcu poskytovať žalovanému telek. služby zodpovedala povinnosť žalovanému riadne
a včas zaplatiť úhradu za poskytnuté služby. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
XX.XX.XXXX pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku, ktorá je predmetom tohto súdneho konania, na
žalobcu a tým je daná jeho aktívna legitimácia.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a výsledky vykonaného dokazovanie súd potom dospel
k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny poskytnutých služieb vo výške 244,29 eur je dôvodný
a preto žalobe v tejto časti vyhovel.

Žalovaného súd zaviazal aj k zaplateniu zákonných úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy

48,29 eur od 19.03.2022 do zaplatenia, zo sumy 48,- eur od 20.04.2022 do zaplatenia, zo sumy 48,-
eur od 19.05.2022 do zaplatenia, zo sumy 50,- eur od 21.06.2022 do zaplatenia, zo sumy 50,- eur od
19.07.2022 do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti faktúr, ktorými bola
cela poskytnutých služieb vyúčtovaná.

23. Ako ďalší nárok v konaní si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 28,88 eur s príslušenstvom
titulom vyúčtovaných poplatkov za upomienky, poplatky – náklady vymáhania. Tieto poplatky pôvodný
veriteľ vyúčtoval v zmysle jeho cenníka poskytovaných služieb. Zo strany žalobcu súdu cenník služieb
nebol predložený.

V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je
povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu
súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní
je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených
skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné

bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej
skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho,
kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho
tvrdenie dokázané).

24. Súd poukazuje, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že
počaskonanianebolipreukázanéjehotvrdeniaažeztohtodôvodumuselobyťrozhodnutévovecisamej
v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých
prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre
nečinnosť strany sporu, alebo vôbec nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky zhodnotenia dôkazov

neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť bola
nepravdivá (viď napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo/762/2001 zo dňa 28.2.2002). Dôkazné bremeno
ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre
seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí.25. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer

účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie
dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom)
uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie
neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť

označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať
uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca
uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom,
ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť,
musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto
súvislostihovoríotzv.presúvanídôkaznéhobremena.Idetuorozdeleniebremenatvrdeniaadôkazného

bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako
právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu ( rozsudok NS SR sp.
zn. 3MCdo 6/2010 z 22.09.2010).

26. V civilnom sporovom sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak

dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá
strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť
dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže
splniť povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom
občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie

rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, tento
dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech.
Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu.
Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena.

27. Žalobca v danom spore neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno pre
potvrdenie skutočností uvádzaných v žalobe, z ktorých vyvodil svoj uplatnený nárok na zaplatenie sumy
28,88 eur, nie len čo do jeho vzniku, ale aj do výšky. Z právnej teórie totiž vyplýva, že skutočnosti
navodzujúcežalovanéprávomusítvrdiťžalobca,zatiaľčookolnostitotoprávovylučujúcesúzáležitosťou

žalovaného.

Súd preto žalobu v tejto časti zamietol.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 273,17 eur s príslušenstvom. Súd žalobe
vyhovel iba čo do nároku na zaplatenie sumy 244,29 eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Úspech
žalobcu v konaní tak predstavuje 89 % a úspech žalovaného predstavuje 11 %.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto úspešnejšiemu žalobcovi súd priznal nárok na pomernú
náhradu trov konania v rozsahu 78 % ( 89 % - 11 %), s tým, že o výške trov rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.