Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. apríl 2025

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7Csp/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124426867
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2025:6124426867.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: BENCONT

COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava – Nové Mesto, IČO: 47 967 692,
zast. KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica,
proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., o zaplatenie sumy 906,63 eur
s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 722,74 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 98,13 eur od 24.08.2022 do zaplatenia, zo sumy 106,53 eur od 24.09.2022 do zaplatenia,
zo sumy 98,13 eur od 25.10.2022 do zaplatenia, zo sumy 98,13 eur od 24.11.2022 do zaplatenia, zo

sumy 98,13 eur od 24.12.2022 do zaplatenia, zo sumy 98,13 eur od 24.01.2023 do zaplatenia, zo sumy
48,91 eur od 24.02.2023 do zaplatenia, zo sumy 76,65 eur od 24.03.2023 do zaplatenia, a to všetko do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60 % s tým, že o

výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na upomínacom súde dňa XX.XX.XXXX domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 746,63 eur s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 98,13 eur od 24.08.2022 do zaplatenia, zo sumy 106,53 eur od 24.09.2022
do zaplatenia, zo sumy 103,12 eur od 25.10.2022 do zaplatenia, zo sumy 98,13 eur od 24.11.2022
do zaplatenia, zo sumy 117,03 eur od 24.12.2022 do zaplatenia, zo sumy 98,13 eur od 24.01.2023
do zaplatenia, zo sumy 48,91 eur od 24.02.2023 do zaplatenia, zo sumy 76,65 eur od 24.03.2023 do
zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 160,- eur a na náhradu trov konania.

Podanie žaloby odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo
Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti E. F., G., so sídlom H. XX, XXX XX H., IČO:
XX XXX XXX, zapísaná v OR OS Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č.: 2081/B na žalobcu. Žalobca
je v konaní zastúpený advokátom. V prílohe k Zmluve o postúpení pohľadávok je žalovaný uvedený
pod referenčným číslom XXXXXXXXXX. Medzi E. F. a žalovaným bola uzavretá Zmluva o poskytovaní
verejných služieb v znení Dodatku. Na základe tejto Zmluvy bol žalovanému aktivovaný program služieb.

E. F. sa so žalovaným dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa
Cenníka. E. F. podľa uzavretej Zmluvy poskytoval žalovanému služby, ktoré vyúčtoval nasledovnými
faktúrami: Faktúra zo dňa XX.XX.XXXX uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 98,13 eur s lehotou
splatnosti XX.XX.XXXX, Faktúra zo dňa XX.XX.XXXX uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 106,53eur s lehotou splatnosti XX.XX.XXXX, Faktúra zo dňa XX.XX.XXXXX uvedená pod VS XXXXXXXXXX
vo výške 103,12 eur s lehotou splatnosti XX.XX.XXXX, Faktúra zo dňa XX.XX.XXXX uvedená pod VS
XXXXXXXXXX vo výške 98,13 eur s lehotou splatnosti XX.XX.XXXX, Faktúra zo dňa XX.XX.XXXX

uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 117,03 eur s lehotou splatnosti XX.XX.XXXX, Faktúra zo dňa
XX.XX.XXXX uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 98,13 eur s lehotou splatnosti XX.XX.XXXX,
Faktúra zo dňa XX.XX.XXXX uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 48,91 eur s lehotou splatnosti
XX.XX.XXXX, Faktúra zo dňa XX.XX.XXXX uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 76,65 eur s
lehotou splatnosti XX.XX.XXXX. Žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradil

E. F. vystavené faktúry, pričom E. F. ho upomienkami opakovane vyzval k úhrade týchto dlžných faktúr.
K ich úhrade doposiaľ nedošlo. Žalobcovi vznikla voči žalovanému nezaplatením faktúr pohľadávka,
ktorú žalovaný napriek upomienkam ku dňu podania žaloby neuhradil. Žalovaný je s úhradou faktúr
v omeškaní. Žalobca si preto uplatňuje zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa
nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr.

Pokiaľ sa jedná o uplatnený nárok na zmluvnú pokutu uviedol, že je vypočítaná nasledovne:
Zmluvná pokuta (ZP) = základ ZP - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní
viazanosti x základ ZP). Uplatňovaný nárok na úhradu zmluvnej pokuty je dohodnutý v súlade s §
544 Občianskeho zákonníka písomnej forme, jasne a zrozumiteľne, pri splnení všetkých formálnych
podmienok vyžadujúcich zákonom, je dohodnutý spôsob, akým bude určená jej výška v prípade, ak by

došlokporušeniuzmluvy.Zároveňjepotrebnéuviesť,žesanejednáozakázanézabezpečeniezáväzku.
Vo vzťahu k spotrebiteľovi nejestvuje žiadna povinnosť predajcu, či poskytovateľa služieb zdržať sa
používania zabezpečenia záväzku zmluvnou pokutou pre prípad porušenia povinnosti. Sankcia nie je
neprimeranevysokávovzťahuknárokomzozáväzku,ktorésplnenienímbolozabezpečené.Maximálna
výška dohodnutej zmluvnej pokuty zodpovedá zľave na poskytnuté služby resp. poskytnuté elektronické

zariadenie. Rozsah sankcie zmluvnej pokuty bol dohodnutý pomerným denným znižovaním zmluvnej
pokuty s poukazom na rozsah nesplnených záväzkov a povinností v prípade nedodržania záväzku,
riadnych úhrad cien a nedodržania záväzku zotrvania v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti. Zmluvná
pokuta zodpovedala výhode poskytnutej zľavy, a preto nemožno konštatovať, že sa jedná o neprijateľné
zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. k) resp. písm. s) Občianskeho zákonníka.

2. Upomínací súd žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu sp. zn. 39Up/2010/2024 zo dňa
XX.XX.XXXX. Platobný rozkaz sa nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk a preto vzhľadom na
žiadosť žalobcu o pokračovanie v konaní na miestne príslušnom súde, vec bola postúpená tunajšiemu
súdu na ďalšie konanie.

Konanie je vedené pod sp. zn. 7Csp/11/2025.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 906,63 eur s prísl.. S poukazom k
uvedenému súd dňa 28.04.2025 v súlade s § 297 a § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku vyhlásil
v danej veci rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo
uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 14.04.2025.

Podľa § 297 Civilného sporového poriadku, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- eur.

Podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez
nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a
na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana
požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

5. Keďže boli splnené zákonné podmienky, súd v danej právnej veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania.6. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to Zmluvou o poskytovaní verejných služieb a dodatkom
k zmluve, faktúrami, výzvou na zaplatenie, oznámením o postúpení pohľadávky a zistil nasledovný
skutkový stav:

7. Pôvodný veriteľ spol. E. F. G. a žalovaný uzavreli dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o poskytovaní verejných
služieb – balík služieb. Veriteľ na jej základe sa zaviazal poskytnúť žalovanému ako užívateľovi -
fyzickej osobe – program služieb Magio internet, Magio Televízia cez internet, viazanosť 24 mesiacov.
Doúčtovanie ceny za porušenie záväzku viazanosti bolo dohodnuté vo výške 180,- eur jednorazovo s

tým, že na str. 5., a 6. zmluvy bol špecifikovaný záväzok viazanosti a doúčtovanie ceny.

Na strane 5, 6. Zmluvy o poskytovaní verejných služieb – balík služieb zo dňa XX.XX.XXXX je upravené
doúčtovanie ceny v zmysle ktorého sa zmluvné strany dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne
podniku voči účastníkovi právo na doúčtovanie ceny. Doúčtovanie ceny predstavuje paušalizovanú
náhradu škody spôsobenej podniku v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity,

ktoré podnik poskytol účastníkovi na základe tejto dohody. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav
zo štandardných poplatkov za zriadenie a poskytovanie Služby (vrátane Doplnkových služieb) podľa
Cenníka (rozhodujúce sú ceny bez viazanosti), zľava z ceny zariadenia podľa tabuľky č. 1, ktorá
predstavuje rozdiel medzi neakciovou a akciovou kúpnou cenou, ak bolo Účastníkovi na základe tejto
Dohody poskytnuté. Benefity poskytnuté Účastníkovi na základe tejto Dohody tvoriace základ pre

doúčtovanie ceny sú uvedené v tabuľke č. 1 a v časti „podmienky akcie pre poskytovanie služby“,
prípadne v Akciovom cenníku. Základom pre doúčtovanie ceny v prípade porušenia záväzku viazanosti
všetkých Služieb v Balíku je súčet základu pre doúčtovanie ceny vo vzťahu k Balíku a základu pre
doúčtovanie ceny vo vzťahu k všetkým zariadeniam, ktoré boli Účastníkovi na základe tejto Dohody
poskytnuté a to vo výške uvedenej v tabuľke č. 1. Základom pre doúčtovanie ceny v prípade porušenia

zmluvného záväzku viazanosti len vo vzťahu k niektorej zo Služieb v Balíku je súčet základu pre
doúčtovanie ceny vo vzťahu k tejto jednotlivej Službe a tých zariadení, ktoré boli Účastníkovi poskytnuté
výlučne vo vzťahu k tejto Službe a to vo výške uvedenej v tabuľke č. 1. Ak je predmetom tejto
Dohody aj predaj zariadenia špecifikovaného v Tabuľke č. 2 tejto Dohody na základe osobitných
podmienok tejto Dohody s označením „PREDAJ ZARIADENIA“, v Základe pre doúčtovanie ceny nie je

zohľadnená zľava z kúpnej ceny takéhoto zariadenia a jej vrátenie je upravené v samostatnej časti tejto
Dohody s označením „PREDAJ ZARIADENIA“. Tento základ pre určenie doúčtovanie ceny je v Dohode
označený aj ako „Základ pre výpočet“. Fakturovaná suma pre doúčtovanie ceny bude vypočítaná podľa
nižšie uvedeného vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo Základu pre výpočet počas plynutia doby
viazanosti až do dňa ukončenia Zmluvy alebo prerušenia poskytovania Služieb v dôsledku porušenia

zmluvného záväzku viazanosti : Fakturovaná suma pre doúčtovanie ceny = Základ pre doúčtovanie ceny
- (celé dni uplynuté z doby viazanosti/celkový počet dní doby viazanosti * Základ pre doúčtovanie ceny).

Na starne 5. Zmluvy o poskytovaní verejných služieb – balík služieb zo dňa XX.XX.XXXX je upravený
Záväzok viazanosti nasledovne: Účastník sa zaväzuje, že počas doby viazanosti, ktorej dĺžka je

špecifikovaná v tabuľke č. 1 a plynie odo dňa uzavretia tejto Zmluvy, vrátane jej predĺženia, ak dôjde k jej
predĺženiu v súlade s ustanoveniami Zmluvy (v tejto Zmluve v skrátenej forme aj „doba viazanosti“), (i)
bude využívať Služby Podniku poskytované na základe tejto Dohody na telefónnom čísle, teda nevykoná
žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu využívania Služby Podniku pred uplynutím doby viazanosti, a
(ii) bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované Služby /ďalej len „záväzok viazanosti“/. Porušením

záväzku viazanosti preto je : a/ ukončenie využívania Služieb Podniku pred uplynutím doby viazanosti v
dôsledku ukončenia Zmluvy pred uplynutím doby viazanosti, b/ ukončenie využívania Služieb Podniku
pred uplynutím doby viazanosti v dôsledku prenosu telefónneho čísla uvedeného v tejto Zmluve k inému
podniku poskytujúcemu služby elektronických komunikácií pred uplynutím doby viazanosti, /ďalej len
„porušenie záväzku viazanosti“/.

Dňa XX.XX.XXXX bol k uvedenej zmluvy uzatvorený dodatok. Predmetom dodatku boli poskytnutie
služieb žalovanej – Balík 2P – TV + TP domácnosti, viazanosť 24 mesiacov. Dojednaná zmluvná pokuta
pre porušenie doby záväzku viazanosti, základ, bola dojednaná vo výške 120,- eur.

8. Pôvodný veriteľ spol. E. F. G. a žalovaný uzavreli dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o poskytovaní verejných
služieb. Veriteľ na jej základe sa zaviazal poskytnúť žalovanému ako užívateľovi - fyzickej osobe –
program služieb T ideál 22, mesačná cena služieb 22,- eur a odpredať žalovanému telekomunikačné
zariadenie Samsung Galaxy A 13 64GB Black za kúpnu cenu 73, - eur, pričom plná cena zariadenia bola189,- eur, zľava 116,- eur. Kúpnu cenu sa zaviazal zaplatiť formou pravidelných mesačných splátok
vo výške 3,- eurá, pri akontácii 1,- euro. Základ pre doúčtovanie ceny – počiatočná suma, ktorá bude
klesať bola dohodnutá vo výške 120,- eur jednorazovo s tým, že v bode 5. zmluvy bol špecifikovaný

záväzok viazanosti a v bode 6. bolo špecifikované doúčtovanie ceny.

V bode 5. Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa XX.XX.XXXX je upravený Záväzok viazanosti
nasledovne: Účastník sa zaväzuje, že počas doby viazanosti, ktorej dĺžka je špecifikovaná v tabuľke č.
1 a plynie odo dňa uzavretia tejto Zmluvy, vrátane jej predĺženia, ak dôjde k jej predĺženiu v súlade s

ustanoveniami Zmluvy (v tejto Zmluve v skrátenej forme aj „doba viazanosti“), (i) bude využívať Služby
Podniku poskytované na základe tejto Dohody na telefónnom čísle, teda nevykoná žiadny úkon, ktorý
by viedol k ukončeniu využívania Služby Podniku pred uplynutím doby viazanosti, a (ii) bude riadne
a včas uhrádzať cenu za poskytované Služby /ďalej len „záväzok viazanosti“/. Porušením záväzku
viazanosti preto je : a/ ukončenie využívania Služieb Podniku pred uplynutím doby viazanosti v dôsledku
ukončenia Zmluvy pred uplynutím doby viazanosti, b/ ukončenie využívania Služieb Podniku pred

uplynutím doby viazanosti v dôsledku prenosu telefónneho čísla uvedeného v tejto Zmluve k inému
podniku poskytujúcemu služby elektronických komunikácií pred uplynutím doby viazanosti, /ďalej len
„porušenie záväzku viazanosti“/.

V bode 6. Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa XX.XX.XXXX je upravené Doúčtovanie

ceny nasledovne : V dôsledku porušenia záväzku viazanosti Účastníkom, vznikne Podniku voči
Účastníkovi nárok na doúčtovanie ceny. Doúčtovanie ceny, predstavuje paušalizovanú náhradu škody
spôsobenej Podniku porušením záväzku viazanosti Účastníkom. Paušalizovaná náhrada škody podľa
predchádzajúcej vety pozostáva z celkovej sumy zľavy zo štandardných poplatkov za Služby /vrátane
doplnkových služieb/ ako benefitu za prevzatie záväzku viazanosti. Celková suma zľavy z cien Služieb

poskytnutej Účastníkovi za prevzatie záväzku viazanosti na základe tejto Zmluvy, je uvedená v
tabuľke č. 1 /ďalej len „Základ pre doúčtovanie ceny“/. Fakturovaná cena bude vypočítaná ku dňu
porušenia záväzku viazanosti podľa nižšie uvedeného vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie Základu
pre doúčtovanie ceny počas plynutia doby viazanosti až do dňa porušenia záväzku viazanosti podľa
tejto Zmluvy : Fakturovaná suma pre doúčtovanie ceny = /Základ pre doúčtovanie ceny/celkový počet

dní doby viazanosti/ x počet dní zostávajúcich do konca doby viazanosti.

9. Pôvodný veriteľ vystavil žalovanej za poskytnuté služby nasledovné faktúry:
Faktúra zo dňa XX.XX.XXXX uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 98,13 eur s lehotou splatnosti
XX.XX.XXXX

Faktúra zo dňa XX.XX.XXXX uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 106,53 eur s lehotou splatnosti
XX.XX.XXXX
Faktúra zo dňa XX.XX.XXXXX uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 103,12 eur s lehotou splatnosti
XX.XX.XXXX – z toho poplatok za upomienku bol 4,99 eur
Faktúra zo dňa XX.XX.XXXX uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 98,13 eur s lehotou splatnosti

XX.XX.XXXX
Faktúra zo dňa XX.XX.XXXX uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 117,03 eur s lehotou splatnosti
XX.XX.XXXX – z toho poplatok náklady vymáhania bol 18,90 eur
Faktúra zo dňa XX.XX.XXXX uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 98,13 eur s lehotou splatnosti
XX.XX.XXXX

Faktúra zo dňa XX.XX.XXXX uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 48,91 eur s lehotou splatnosti
XX.XX.XXXX
Faktúra zo dňa XX.XX.XXXX uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 76,65 eur s lehotou splatnosti
XX.XX.XXXX
Faktúra zo dňa XX.XX.XXXX uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 160,- eur s lehotou splatnosti

XX.XX.XXXX – pokuta za Magio box 100,- eur, pokuta za nevrátenie/pošk. Indoor zar. 60,- eur.

10. Pôvodný veriteľ písomne dňa XX.XX.XXXX odstúpil od Zmluvy o poskytovaní verejných služieb
s účinnosťou od XX.XX.XXXX.

11. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX pôvodný veriteľ žalovaného
informoval o tom, že pohľadávku voči nemu vyúčtovanú faktúrami č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX, v celkovej výške 906,63 eur postúpil na žalobcu.12. Výzvou na zaplatenie – predžalobnou výzvou zo dňa XX.XX.XXXX, žalobca žalovaného vyzval na
zaplatenie dlžnej sumy vo výške 969,21 eur a to v lehote 5 dní odo dňa doručenia výzvy.

13. Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“),
záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného
obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonník, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

14. Podľa § 84 ods.1, 2 zák. č. 452/2021 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného od 16.02.2022
( ďalej len ,,Zákon“), zmluvou o poskytovaní služieb, vrátane služby prístupu k internetu, sa podnik

zaväzuje zriadiť pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať služby. Podnik môže vydať všeobecné
podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy o poskytovaní služieb. Podnik poskytne spotrebiteľovi,
mikropodniku, malému podniku alebo neziskovej organizácii obsah uzavretej zmluvy o poskytovaní
služieb bezplatne na trvanlivom nosiči; to neplatí pre predplatené služby a poskytovanie služieb
prostredníctvom verejných prístupových bodov. Ak je zmluva o poskytovaní služieb písomná, je možné

ju meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky
účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 84 ods. 3 Zákona, podnik poskytujúci verejne dostupné služby, iné ako služby komunikácie
stroj-stroj (M2M), poskytne spotrebiteľovi predtým, ako bude viazaný zmluvou o poskytovaní služieb, či

akoukoľvek súvisiacou ponukou tieto informácie, a to v rozsahu, v akom sa týkajú poskytovaných služieb
a) informácie požadované podľa osobitného predpisu,
b) informácie podľa prílohy č. 3.

Podľa § 86 ods. 1 písm. a) Zákona, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejne dostupnú službu.

Podľa§86ods.2Zákona,podnikjepovinnýa)uzavrieťzmluvuoposkytovaníverejnedostupnýchslužieb
s každým záujemcom o poskytovanie verejne dostupnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa
odseku 1 písm. c), b) pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejne dostupných služieb získavať údaje
účastníka vrátane účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov

v rozsahu podľa § 110 ods. 2 písm. a), c) zabezpečiť svojim koncovým užívateľom prístup k informačnej
službe o telefónnych číslach.

Podľa § 86 ods. 4 Zákona, účastník je povinný a) používať verejne dostupnú službu v súlade s týmto
zákonom a so zmluvou o poskytovaní služieb, b) platiť za poskytnutú verejne dostupnú službu podľa

zmluvy o poskytovaní služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Podľa § 86 ods. 5 Zákona, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník, nepretržite dlhšie ako 90 dní
v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú
pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu

účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil
podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky
je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka.

15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 54 odsek 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa
priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa ustanovenia § 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V zmysle § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou

prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len

písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo

na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

17. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať

aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného v čase vzniku omeškania žalovanej so splatením
peňažného dlhu, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

18.Vykonanýmdokazovanímbolonepochybnepreukázané,žemedzipôvodnýmveriteľomažalovaným
boli uzatvorené podľa Zákona o elektronických komunikáciách zmluvy o poskytovaní verejných služieb
a kúpna zmluva s tým, že časť ich obsahu bola určená odkazom na všeobecné podmienky, cenník
pôvodného veriteľa a že právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému vyššie uvedené faktúry, ktoré
žalovaný neuhradil.

19. Predmetné zmluvy je potrebné považovať aj za spotrebiteľské zmluvy a je potrebné na ne aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvy, ktoré uzatváral právny predchodca žalobcu
akododávateľažalovanýakospotrebiteľ,pričomobsahzmlúvboldanývopredbezmožnostižalovaných
privodiť akúkoľvek zmenu.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu
s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu

v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti
spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou

zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podstatou spotrebiteľskej ochrany je, že sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom postavení s
profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii,
vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho dodávateľa, lepšiu znalosť práva a lepšiu
dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou
formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza

spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii
je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy
spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia
autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho
štátuniejeúplneabsolútna,alejelimitovanávrámcispotrebiteľskýchvzťahovprincípomochranyslabšej

strany (spotrebiteľa a to údaj o výške splátky, o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

20. Na základe vykonaného dokazovania mal súd ďalej za preukázané, že žalovaný neuhradil cenu
služieb, ktoré mu právny predchodca žalobcu poskytol a kúpnu cenu odpredaného zariadenia v celkovej
výške 722,74 eur. Povinnosti právneho predchodcu žalobcu poskytovať žalovanému telek. služby

zodpovedala povinnosť žalovaného riadne a včas zaplatiť úhradu za poskytnuté služby a povinnosti
veriteľa odovzdať predmet kúpy zodpovedala povinnosť žalovaného zaplatiť kúpnu cenu. Na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku, ktorá je
predmetom tohto súdneho konania, na žalobcu a tým je daná jeho aktívna legitimácia.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a výsledky vykonaného dokazovanie súd potom dospel
k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny poskytnutých služieb a kúpnej ceny vo výške 722,74
eur je dôvodný a preto žalobe v tejto časti vyhovel.Žalovaného súd zaviazal aj k zaplateniu zákonných úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
98,13 eur od 24.08.2022 do zaplatenia, zo sumy 106,53 eur od 24.09.2022 do zaplatenia, zo sumy 98,13
eur od 25.10.2022 do zaplatenia, zo sumy 98,13 eur od 24.11.2022 do zaplatenia, zo sumy 98,13 eur

od 24.12.2022 do zaplatenia, zo sumy 98,13 eur od 24.01.2023 do zaplatenia, zo sumy 48,91 eur od
24.02.2023 do zaplatenia, zo sumy 76,65 eur od 24.03.2023 do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúce
po uplynutí lehoty splatnosti faktúr, ktorými bola cena služieb a kúpna cena vyúčtovaná. zo sumy 24,90
eur od 19.03.2022 do zaplatenia, zo sumy 24,90 eur od 20.04.2022 do zaplatenia, zo sumy 26,40 eur
od 19.05.2022 do zaplatenia, zo sumy 26,40 eur od 21.06.2022 do zaplatenia.

22. Ako ďalší nárok v konaní si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 23,89 eur s príslušenstvom
titulom vyúčtovaných poplatkov za upomienky, poplatkov za náklady vymáhania. Tieto poplatky pôvodný
veriteľ vyúčtoval v zmysle jeho cenníka poskytovaných služieb. Zo strany žalobcu súdu cenník služieb
nebol predložený.

V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je
povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu
súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní
je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených
skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné

bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej
skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho,
kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho
tvrdenie dokázané).

23. Súd poukazuje, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že
počaskonanianebolipreukázanéjehotvrdeniaažeztohtodôvodumuselobyťrozhodnutévovecisamej
v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých
prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre
nečinnosť strany sporu, alebo vôbec nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky zhodnotenia dôkazov

neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť bola
nepravdivá (viď napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo/762/2001 zo dňa 28.2.2002). Dôkazné bremeno
ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre
seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí.

V civilnom sporovom sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá
strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť
dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže
splniť povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom

občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie
rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, tento
dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech.
Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu.

Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena.

24. Žalobca v danom spore neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno pre
potvrdenie skutočností uvádzaných v žalobe, z ktorých vyvodil svoj uplatnený nárok na zaplatenie sumy
23,89 eur, nie len čo do jeho vzniku, ale aj do výšky. Z právnej teórie totiž vyplýva, že skutočnosti

navodzujúcežalovanéprávomusítvrdiťžalobca,zatiaľčookolnostitotoprávovylučujúcesúzáležitosťou
žalovaného.

Súd preto žalobu v tejto časti zamietol.

25. Ďalším žalobcom uplatneným nárokom je nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 160,- eur.

Zmluvné strany si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dohodnúť zmluvnú pokutu. Strana,
ktorá zmluvnú pokutu požaduje, však musí v právnom úkone, ktorým túto zmluvnú pokutu žiada, uviesťurčite a zrozumiteľne za ktoré konkrétne porušenie zmluvných povinností si zmluvnú pokutu uplatňuje
a určite, zrozumiteľne a jasne uviesť spôsob jej prípadného vyčíslenia.

Zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku. Má funkciu sankčnú,
preventívnu a uhradzovaciu. Sankčný charakter zmluvnej pokuty znamená najmä, že postihuje toho
účastníka,ktorýporušízmluvnúpovinnosťnepriaznivýmnásledkomatopodobevznikuďalšejpovinnosti
zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. Občiansky zákonník neobsahuje úpravu o výške zmluvnej
pokuty a ani o spôsobe jej určenia. Výška zmluvnej pokuty ale musí spĺňať kritérium primeranosti (cit.

ust. § 53 ods. 4 písm. k).

26. Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí
ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok
so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a
povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie

nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.

Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti

o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z
24.2.2011, IV.ÚS 55/2011-19).

27. Nárok na zmluvnú pokuty si žalobca uplatnil v zmysle dojednaní obsiahnutých v zmluvách
o poskytovaní telekomunikačných služieb. Podľa tejto časti zmlúv sa žalovaný zaviazal že po dobu

viazanosti 24 mesiacov odo dňa uzavretia zmluvy zotrvá v zmluvnom vzťahu s veriteľom a bude
využívať služby podniku, nevykoná žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu zmluvy, k preneseniu
čísla a bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby. Porušením záväzku viazanosti je
výpoveď zmluvy účastníkom, ak výpovedná lehota alebo iná osobitne dohodnutá lehota uplynie počas
dojednanej doby viazanosti, žiadosť účastníka o prenesenie tel. čísla k inému podniku poskytujúceho

služby elektronických komunikácií, ak v dôsledku tejto žiadosti dôjde k ukončeniu zmluvy počas
dojednanej doby viazanosti, nezaplatenie ceny za poskytnuté služby do 45 dní po splatnosti, na základe
ktorého vznikne podniku právo od zmluvy odstúpiť. Porušením záväzku viazanosti vznikne podniku voči
účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty.

28. Súd považoval za nedôvodnú žalobu žalobcu v časti požadovanej zmluvnej pokuty, ktorá mala
byť dohodnutá v zmysle zmluvách o poskytovaní verejných služieb. Ako súd už vyššie skonštatoval,
žalobca svoje právo v danej veci odvíja od zmlúv, ktoré patria k spotrebiteľským zmluvám v zmysle
ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tieto zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne

dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Súd má teda za to, že veriteľ ako
dodávateľ, zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná
pokuta je súčasťou formulárových všeobecných zmluvných dojednaní. Pôvodný veriteľ pri uzatváraní
zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania (viď výpis z Obchodného
registra na spoločnosť žalobcu a vymedzený predmet činnosti) a žalovaný ako spotrebiteľ, pretože pri

uzatváraní zmlúv nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 ods.
3,4 Občianskeho zákonníka). Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k
pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom
ovplyvniť ich obsah.

Aj v tomto konkrétnom prípade žalovaný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah zmlúv ovplyvniť.
Žalovaný ako spotrebiteľ si zmluvnú pokutu ako podmienku osobitne nevyjednal vzhľadom na jej
splynutiesostatnýmištandardnýmipodmienkami.Mohollenzmluvu akocelokodmietnuťalebopodrobiť
sa všetkým podmienkam. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať

neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky.Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách, Smernica Rady 93/13 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú
nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

Podľa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách; členské štáty zabezpečia aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia

existenciamožnábeznekalýchpodmienok.Smernicazároveňvprílohevypočítavaprečlenskéštátyako
vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Jednou z
týchto podmienok je aj „ neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa „ a s účinnosťou
od 01. januára 2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky
do Občianskeho zákonníka, a to zákonom č. 568/2007 Z.z.

29. Občiansky zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy za neprijateľnú podmienku v ust. § 53 ods.
4 písm. k) považuje aj dojednanie vyžadujúce od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Občiansky zákonník s
takouto neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ust. § 53 ods. 5 sankciu neplatnosti.

Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§
40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na
ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

Súd dospel k záveru, že dojednanie ohľadne zmluvnej pokuty v znení vyššie uvedenom, spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech
spotrebiteľa - žalovaného ako to predpokladá ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Jedná sa
dokonca o dojednanie, ktoré obmedzuje žalovaného na jej právach, ktoré jej vyplývajú priamo zo zákona
o elektronických komunikáciách. Nárok na zmluvnú pokutu okrem prípadu porušenia povinností na

strane účastníka - žalovaného tým, že včas a riadne neuhradí svoj splatný záväzok voči veriteľovi, je
dojednaný aj pre prípad ukončenia zmluvného vzťahu zo strany veriteľa formou výpovede počas doby
viazanosti, pre prípad zmeny poskytovateľa telekomunikačných služieb, čím zo strany veriteľa dochádza
k značnému zásahu do jej práv, nakoľko uplatnenie týchto zákonných práv zo strany žalovaného
je sankcionované zo strany dodávateľa zmluvnou pokutou. Podmienku otázky značnej nerovnováhy

je nutné posudzovať komplexne v súvislosti so všetkými ustanoveniami spotrebiteľskej zmluvy. Pri
posudzovaní tohto konkrétneho prípadu dospel súd k presvedčeniu, že pri porovnávaní výhod, ktoré
žalovaný získal a dojednania zmluvnej pokuty v zmysle zmlúv, vytvára značnú nerovnováhu na strane
spotrebiteľa, pričom umožňuje dodávateľovi vymáhať zmluvnú pokutu pri porušení prakticky akejkoľvek
povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy bez ohľadu na jej dopad na vzájomné vzťahy účastníkov.

Teória a súdna prax však zhodne považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky,
ktoré predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok v spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak
významné, že ich pomocou odkazu v právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Z tohto vyplýva,
že tieto morálne pravidlá majú objektívnu povahu a preto akékoľvek súhlasné, a teda subjektívne

motivované vyhlásenia zmluvných strán, nie je smerodajné v tomto zmluvnom vzťahu. Ak vôľa slabšieho
niejedanánaroveňsilnejšejstrany,dochádzakporušeniudobrýchmravov.PozrirozhodnutieKrajského
súdu v Prešove sp. zn. 7Co/233/2016 zo dňa 24.08.2017.

30. Okrem uvedeného, dojednanie o zmluvnej pokuty je súčasťou formulárovej zmluvy vyhotovenej

žalobcom a teda je sporná aj skutočnosť, či vôbec žalovaný mal možnosť privodiť jej zmenu, nakoľko
žalovaný tým, že podpísal zmluvu, keďže mal záujem o poskytovanú službu, musel prijať aj ostatné
podmienky zmluvného vzťahu určené dodávateľom vrátane ustanovení o zmluvnej pokute. Takéto
dojednanie zmluvnej pokuty preto nie je možné považovať podľa názoru súdu ani za individuálne
dohodnuté v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané
(§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka).Súd poukazuje na právny názor vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v Prešove vo veci 7Co/36/2015,
cit.: „V danom prípade ako to vyplýva z obsahu spisu medzi účastníkmi bola uzatvorená štandardná
formulárová spotrebiteľská zmluva. Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli podrobené

aj zmluvné dojednania majúce charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pritom by nemali byť žiadne pochybnosti o
tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti, alebo vyjednávacej
pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy.“

31. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
160,- eur ako nedôvodný zamietol.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 906,63 eur s príslušenstvom. Súd žalobe
vyhovel iba čo do nároku na zaplatenie sumy 722,74 eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Úspech
žalobcu v konaní tak predstavuje 80 % a úspech žalovaného predstavuje 20 %.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v zmysle uvedených zákonných ustanovení preto súd žalobcovi

voči žalovanému priznal nárok na pomernú náhradu trov konania v rozsahu 60 % s tým, že o výške
trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.