Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. jún 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/36/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120445205
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6120445205.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a sudcov JUDr.

Júliusa Tótha a JUDr. Lucie Baňackej, PhD. v spore žalobcu: Profi Diesel s.r.o., so sídlom Námestie
sv. Cyrila a Metoda 1781/21, 078 01 Sečovce, IČO: 50 750 488, zastúpený AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN
Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: ČSOB
Poisťovňa, a.s., so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 31 325 416, zastúpený MGA IURIS s. r.
o., so sídlom Cukrová 14, 811 08 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 233 028, o zaplatenie
8.987,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.
k. 7Cb/12/2021-338 zo dňa 15. februára 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 7Cb/12/2021-338 zo dňa 15. februára
2023.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (výrok I.) a žalobcu zaviazal nahradiť
žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady súd rozhodne osobitným
uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok II.).

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia
8.987,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 19.06.2020 do zaplatenia, úhrady
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 254,40 eur, paušálnej náhrady nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že
dňa 27.03.2020 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle BMW
730d xDrive, EČV: A. (ďalej len „motorové vozidlo“), ktoré v čase škodovej udalosti patrilo žalobcovi ako
poškodenému. Škodová udalosť spočívajúca v požiari motorového vozidla bola ohlásená žalovanému

ako poisťovni, s ktorou mal žalobca uzatvorené havarijné poistenie motorového vozidla č. 2202043685.
Žalovaným bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 03.06.2020 oznámené, že tohto dňa došlo k
ukončeniu šetrenia poistnej udalosti tak, že žalovaným malo byť poskytnuté poistné plnenie vo výške
19.935,-eur.Žalovanýstanovilvšeobecnúhodnotuvozidlavčasepoistnejudalostinasumu26.164,-eur,
preto náklady na opravu poisteného vozidla vo výške 83.670,- eur vyhodnotil ako ekonomicky neúčelné.
Výška škody bola poisťovateľom stanovená tak, že od všeobecnej hodnoty vozidla v sume 26.164,-
eur boli odpočítané použiteľné zvyšky vozidla v sume 6.064,- eur. S takto určenou výškou poistného

plnenia žalobca nesúhlasil, preto si nechal vypracovať znalecký posudok č. 4/2020 znalcom Ing. Petrom
Wienerom. Tento vo svojom znaleckom posudku určil všeobecnú hodnotu poškodeného motorového
vozidla v sume 29.861,- eur a v dodatku č. 1 k znaleckému posudku určil hodnotu použiteľných zvyškov
vozidla vo výške 939,- eur. Vzhľadom na uvedené sa žalobca podanou žalobou domáhal doplateniapoistného plnenia vo výške 8.987,- eur ako rozdielu medzi všeobecnou hodnotou vozidla stanovenou
v znaleckom posudku po odrátaní hodnoty použiteľných zvyškov stanovených dodatkom k posudku
(29.861,- eur – 939,- eur – 19.935,- eur = 8.987,- eur). Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní

odvodzoval od Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 02.11.2020 uzatvorenej s ČSOB leasing a. s.,
ktorá bola v čase škodovej udalosti vlastníkom poškodeného motorového vozidla. Žalobca si podanou
žalobou uplatnil aj zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 8.987,- eur od 19.06.2020 do
zaplatenia, ďalej náklady, ktoré vynaložil na vypracovanie znaleckého posudku č. 4/2020 vo výške 168,-
eur a dodatku č. 1 k znaleckému posudku č. 4/2020 vo výške 86,40 eur a paušálnu náhradu nákladov

spojených s uplatnením pohľadávky. K podanej žalobe predložil znalecký posudok č. 4/2020 B. C. D.,
dodatok č. 1 k znaleckému posudku č. 4/2020, potvrdenia o úhrade nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky, likvidačný protokol, oznámenie o ukončení šetrenia a likvidácie poistnej udalosti a zmluvu
o postúpení pohľadávky.

3. Upomínací súd vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný včas odôvodnený

odpor. V tomto uviedol, že za účelom určenia všeobecnej hodnoty vozidla a hodnoty použiteľných
zvyškov vozidla dal vypracovať znalecký posudok znalcovi doc. Ing. Jánovi Mandelíkovi, PhD. V tomto
znalec určil všeobecnú hodnotu motorového vozidla pred poškodením vo výške 26.164,- eur, stav
zohľadnených kilometrov vo výške 188.578 km (podľa žalobcu 172.867 km), koeficient počtu držiteľov
vo výške 0,95 (nepreukázaný) – podľa žalobcu 0,98 (traja držitelia), koeficient spôsobu prevádzky

vozidla 0,95 (referentské) – podľa žalobcu 1,00 (súkromné účely) a hodnotu použiteľných zvyškov
vozidla v sume 6.064,- eur (podľa žalobcu 939,- eur). Znalec žalovaného vypracoval znalecký posudok
po kontrole vozidla v autorizovanom servise Regnum Košice. Stav zohľadnených kilometrov vo
výške 188.578 km znalec pre zničenie motorového vozidla požiarom určil na základe posledného
servisného záznamu z 18.10.2019, kedy bol stav najazdených kilometrov v hodnote 177.349, ku

ktorým pripočítal priemerný kilometrový nájazd ku dňu požiaru. Východiskovú hodnotu vozidla znalec
stanovil vo výške 113.497,- eur na základe protokolu systému DAT vrátane ocenenia príplatkovej
výbavy. Z dôvodu dovozu motorového vozidla na Slovensko a neznámeho počtu vlastníkov pred
týmto dovozom, znalec pri určovaní hodnoty vozidla vychádzal z koeficientu 0,95 (neznámy počet
držiteľov). Rovnako ako koeficient spôsobu prevádzky vozidla aplikoval hodnotu 0,95, keďže držiteľom

vozidla bola právnická osoba a toto sa využívalo na podnikateľské účely. V znaleckom posudku
znalec žalovaného vyčítal znaleckému posudku žalobcu, že pri určovaní hodnoty použiteľných zvyškov
vozidla vychádzal z predpokladu, že motor a prevodovka majú hodnotu 0,- eur, čo nebolo ničím
preukázané, že nezohľadnil cenu nepoškodených karosárskych dielov a pneumatík a podhodnotil cenu
nápravy a výbavy karosérie, pričom zároveň nezohľadnil predchádzajúci škodový priebeh poškodeného

motorového vozidla. K odporu žalovaný predložil znalecký posudok č. 27/2020 zo dňa 27.03.2020
vypracovaný doc. Ing. Jánom Mandelíkom, PhD.

4. Žalobca v rámci prostriedkov procesného útoku namietal správnosť záverov znaleckého posudku
znalca doc. Ing. Jána Mandelíka, PhD., a to v časti nezohľadnenia hodnoty mimoriadnej výbavy vozidla

do ceny tohto motorového vozidla, v časti určenia počtu držiteľov vozidla ako neznámy (koeficient 0,95),
spôsobu použitia motorového vozidla, výpočtu koeficientu dopytu trhu a hodnoty predajných zvyškov
vozidla. Žalobca trval na tom, že celkový počet držiteľov vozidla bol 3 a odôvodňoval to tým, že vozidlo
bolo uvedené do prevádzky dňa 22.10.2015 v zahraničí a dovezené a zaregistrované na Slovensku
dňa 22.11.2016, pričom súčasný držiteľ ho kúpil dňa 22.05.2019. Skutočnosť, že motorové vozidlo

bolo dovezené zo zahraničia podľa žalobcu ešte nezakladá nevyvrátiteľnú domnienku o nezistiteľnosti
počtu držiteľov vozidla. Tiež uviedol, že skutočnosť, že motorové vozidlo sa nachádzalo vo vlastníctve
právnickej osoby ešte neznamená, že ho konateľ tejto spoločnosti nemohol využívať aj na súkromné
účely, preto použitie koeficientu 1,00 je správne. K hodnote predajných zvyškov vozidla žalobca uviedol,
že táto sa stanovuje ako priemerná výkupná hodnota zvyškov u predajcov opotrebovaných náhradných

dielov, pričom pri jej určení je potrebné odrátať aj náklady na ich demontáž, očistenie, prípadne
preskúšanie (čl. 21, odsek 8 Všeobecných obchodných podmienok). Namietal, že žalovaný neuskutočnil
žiaden prieskum trhu, z ktorého by vychádzal pri určovaní hodnoty použiteľných zvyškov vozidla, preto
je jeho znalecký posudok v tejto časti nepreskúmateľný. Žalobca síce predal vrak vozidla za 800,- eur,
avšak pri podaní žaloby vychádzal z ceny vraku určenej doplnkom k znaleckému posudku. Znalec

žalobcu Ing. Peter Wiener k odporu žalovaného uviedol, že počet držiteľov vozidla určil na základe
oznámenia žalobcu, podľa ktorého bolo motorové vozidlo dovezené na Slovensko ako nové. Pri určení
koeficientu spôsobu prevádzky vychádzal z koeficientu, ktorý je určený pre súkromné účely, pretožetento typ luxusného vozidla používajú konatelia obchodných spoločností, pričom referentské vozidlá sú
spravidla vozidlá nižšej strednej triedy využívané zamestnancami, či technikmi.

5. Žalovaný v rámci prostriedkov procesnej obrany nesúhlasil so znaleckým posudkom žalobcu, keď
mu vyčítal, že pri určovaní celkovej hodnoty vozidla nebral do úvahy konkrétne poškodené motorové
vozidlo na základe jeho VIN čísla, že pri určovaní počtu najazdených kilometrov a počtu držiteľov vozidla
vychádzal len z oznámenia žalobcu, že zohľadnil využívanie motorového vozidla aj na súkromné účely
a že nepostupoval správne pri zisťovaní hodnoty použiteľných zvyškov vozidla. Počet držiteľov vozidla

bol žalovaným určený podľa vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku,
v zmysle ktorej v prípade, že nie je možné hodnoverne preukázať skutočný počet držiteľov, sa použije
koeficient k3 = 0,95. Žalovaný namietal, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal počet držiteľov
motorového vozidla pred jeho dovezením na územie Slovenskej republiky. Ak nie je možné hodnoverne
zistiť celkový počet predchádzajúcich vlastníkov, vychádza sa z údaju neznámy. Žalovaný trval na to,
že ak bolo poškodené motorové vozidlo majetkom právnickej osoby, muselo byť využívané výlučne na

podnikateľské účely a jeho využitie na súkromné účely žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. Za
účelom preukázania trhovej hodnoty vozidla žalovaný zadal na burzu ponuku na odkúpenie vraku tohto
vozidla. Do aukcie sa zapojilo viacero subjektov, pričom najvyššia ponuka na odkúpenie predstavovala
sumu 10.600,- eur. Až 16 cenových ponúk bolo vyšších, než cena, za ktorú žalobca údajne vrak predal
(800,- eur). Z uvedeného mal žalovaný preukázané, že trhová hodnota zvyškov je vyššia než tá, za

akú ich žalobca údajne predal. Ak žalobca predal zvyšky za neprimerane nízku cenu, hoci by za vec
preukázateľne mohol získať viac, nemá právo od žalovaného žiadať náhradu tejto škody. Zároveň dodal,
že podľa správy dopravného inšpektorátu poškodené motorové vozidlo je stále v prevádzke.

6. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to znaleckým posudkom č. 4/2020

znalca Ing. Petra Wienera zo dňa 27.03.2020, doplnkom č. 1 k tomuto znaleckému posudku č. 5/2020
zo dňa 06.10.2020 a dodatkom č. 2 zo dňa 04.12.2022, výpisom z účtu právneho zástupcu žalobcu
o úhrade platieb pre znalca, faktúrami za vyhotovenie znaleckého posudku č. 4/2020 a jeho doplnku,
likvidačným protokolom zo dňa 03.06.2020, ktorým bola ukončená poistná udalosť, listom žalovaného
zo dňa 03.06.2020 o ukončení šetrenia a likvidácie poistnej udalosti, Zmluvou o postúpení pohľadávky

zo dňa 02.11.2020, výpisom z portálu bazardielov.sk o hodnote použiteľných zvyškov vozidla, podaním
spoločnosti MD Bavaria Žilina k servisovaniu poškodeného motorového vozidla, podaním spoločnosti
BMW Group k rozdielnosti záznamov v najazdených kilometroch, podaním spoločnosti Regnum
Košice, s.r.o. k rozporu v najazdených kilometroch, správou Okresného riaditeľstva PZ v Trebišove zo
dňa 29.10.2021 ohľadom evidencie motorového vozidla, prehľadom cien dielov motorových vozidiel,

osvedčením spoločnosti Autoaudit zo dňa 09.01.2017 o prvej registrácii motorového vozidla v Nemecku
a čestným prehlásením konateľa žalobcu E. C. o využívaní motorového vozidla aj na súkromné účely.

7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej len „Občiansky zákonník“) vymedzujúceho podstatné náležitosti poistnej zmluvy, podľa § 797

ods. 2 Občianskeho zákonníka charakterizujúceho pojem poistná udalosť a podľa § 799 ods. 1 až 3
Občianskeho zákonníka upravujúceho povinnosti poisteného.

8. Na základe vykonaných dôkazov a po aplikácii príslušných právnych predpisov uviedol, že
podanou žalobou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 8.987,- eur ako doplatenia

poistného plnenia z poistnej udalosti. Podanie žaloby odôvodňoval znaleckým posudkom, ktorý mal
vyvrátiť závery znaleckého posudku žalovaného, a to v časti týkajúcej sa nesprávneho určenia počtu
kilometrov, počtu držiteľov, koeficientu využívania a hodnoty použiteľných zvyškov motorového vozidla.
Súd prvej inštancie konštatoval, že znalecké posudky predložené žalobcom a žalovaným dospeli k
rozdielnym záverom z dôvodu rozdielnych vstupných údajov a parametrov, ktoré boli použité pri ich

vyhotovení. Spornosť údajov o počte najazdených kilometrov motorového vozidla pred jeho poškodením
bola odstránená vykonanými dôkazmi, pod ťarchou ktorých sám žalobca uznal nesprávnosť ním
predloženého znaleckého posudku v tejto časti. Z uvedeného dôvodu žalobca zvažoval čiastočné
späťvzatie žaloby.

9. Súd prvej inštancie ako nesprávne posúdil závery znaleckého posudku predloženého žalobcom aj
zdôvodunesprávnostiďalšíchvstupnýchúdajov,atokoeficientupočtudržiteľovakoeficientuvyužívania
motorového vozidla. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že s motorovým
vozidlom disponovala aj spoločnosť IMPA Dolný Kubín, s.r.o., ktorá síce nebola v evidencii motorovýchvozidiel vedená ako vlastník či držiteľ motorového vozidla, preukázateľne s ním však disponovala
a nechala si vyhotoviť osvedčenie o počte držiteľov v zahraničí. Preto ostal počet držiteľov motorového
vozidla neznámy a znalec žalovaného správne použil koeficient počtu držiteľov vozidla v hodnote 0,95.

Rovnako správne pri určovaní hodnoty motorového vozidla použil koeficient využívania motorového
vozidla v hodnote 1,00, keď vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že vlastníkom motorového
vozidla bola právnická osoba, pričom toto motorové vozidlo využíval priamo konateľ tejto spoločnosti.
Skutočnosť, že motorové vozidlo konateľ spoločnosti využíval aj na súkromné účely podľa súdu prvej
inštancie nevylučuje záver, že toto vozidlo využívala predovšetkým právnická osoba na podnikateľské

účely. Z dôvodu nesprávnosti uvedených vstupných údajov, t. j. koeficientu držiteľov motorového vozidla
a koeficientu využívania motorového vozidla v znaleckom posudku žalobcu, výsledne určená hodnota
poškodeného motorového vozidla nemohla byť určená správne. Preto súd prvej inštancie považoval
znalecký posudok žalobcu v časti určenia hodnoty poškodeného motorového vozidla za nesprávny.
Z tohto dôvodu zamietol aj návrh žalobcu na doplnenie dokazovania formou opravy jeho znaleckého
posudku čo do počtu najazdených kilometrov a s tým súvisiace späťvzatie žaloby, keďže oprava tohto

vstupného údaju by vzhľadom na nesprávnosť ďalších vstupných údajov neviedla k správnemu určeniu
všeobecnej hodnoty vozidla.

10. Rovnako za nesprávne považoval súd prvej inštancie závery znaleckého posudku žalobcu ohľadom
určenia hodnoty použiteľných zvyškov motorového vozidla. Uviedol, že znalec žalobcu ohodnotenie

zvyškov motorového vozidla vykonal len na základe fotografií, pričom toto ohodnotenie bolo urobené
bez presného popísania postupu ako bola stanovená cena, na základe akej metódy, akej vyhlášky
a zároveň vychádzal z nesprávneho počtu najazdených kilometrov. Naproti tomu znalecký posudok
žalovaného pri stanovení hodnoty predajných zvyškov obsahuje postup jej stanovenia a prílohy, pričom
žalovaný v priebehu konania doplnil aj dôkazy o ocenení zvyškov na aukcii. Rovnaký postup určovali

všeobecné obchodné podmienky. Súd prvej inštancie sa stotožnil s výhradou žalovaného, že nie je
možné akceptovať cenu, na ktorej sa len dohodne poškodený s potencionálnym kupujúcim, pretože táto
cena nemusí byť objektivizovaná a nemusí zodpovedať stanovenej hodnote zvyškov určenej u predajcu
opotrebovaných náhradných dielov alebo určenej prostredníctvom internetovej burzy.

11. Keďže vykonaným dokazovaním bola preukázaná nesprávnosť vstupných údajov pri vyhotovovaní
znaleckého posudku žalobcu, ktoré viedli k nesprávnosti jeho záverov, súd prvej inštancie dospel
k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom žalovaného nároku a preto podanú žalobu
zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a úspešnému žalovanému priznal voči

neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to z dôvodu, že súd
prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), že konanie

ma inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písmena d/
CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
(§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
365 ods. 1 písmena h/ CSP). Žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Žalobca mal za to, že vykonaným dokazovaním preukázal, že žalovaný nárok je vo väčšinovej časti,
okrem počtu najazdených kilometrov, daný a súd prvej inštancie sa nedostatočne vyporiadal s jeho
námietkami voči znaleckému posudku žalovaného. Žalobca namietal závery súdu prvej inštancie pri
určení hodnoty použiteľných zvyškov vozidla a ustálení koeficientov spôsobu používania vozidla a počtu

držiteľov vozidla, od ktorých sa odvíjala všeobecná hodnota vozidla a teda aj výška žalovaného nároku.

14. K hodnote použiteľných zvyškov motorového vozidla žalobca uviedol, že znalec Ing. Peter Wiener
tieto ohodnotil na základe fotografií z dôvodu, že v čase vyhotovovania znaleckého posudku boli
zvyšky vozidla už odpredané. Ide pritom o štandardný postup pri vyhotovovaní znaleckého posudku

a skutočnosť, že znalec nemohol obhliadnuť poškodené motorové vozidlo osobne ešte neznamená, že
postupoval nesprávne. Rovnako žalobca nesúhlasil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie
v časti, v ktorej tento nepovažoval cenu, za ktorú žalobca odpredal zvyšky vozidla tretej osobe,
za objektívne danú. Tvrdil, že podľa všeobecných obchodných podmienok a vyhlášky sa hodnotoupredajných zvyškov vozidla rozumie výkupná hodnota týchto zvyškov u predajcu opotrebovaných
náhradných dielov po odpočítaní nákladov na ich demontáž z vozidla a očistenie, prípadne preskúšanie.
V tomto smere žalobca nevidel rozdiel v „objektivizácii“ predajnej ceny medzi treťou osobou ako

kupujúcim a predajcom náhradných dielov. Poukázal na obsah znaleckých posudkov vypracovaných
znalcami žalobcu a žalovaného a tvrdil, že v časti stanovenia hodnoty predajných zvyškov vozidla je
znalecký posudok Ing. Petra Wienera presvedčivejší, keď obsahuje nielen tabuľku výpočtu hodnoty
zvyškov ale aj rozpísanie jednotlivých položiek s vysvetlením. V tomto smere považoval znalecký
posudok vypracovaný znalcom doc. Ing. Jánom Mandelíkom PhD. za nedostatočný a nepreskúmateľný,

keďže neobsahoval postup a odôvodnenie jeho výpočtu. Žalovaný poukázal na čl. 21, odsek 8
Všeobecných poistných podmienok a trval na tom, že postup, kedy sám žalobca odpredal použiteľné
zvyšky motorového vozidla tretej osobe za sumu 800,- eur, je v súlade so znením citovaného článku.
Uvedené ustanovenie neobsahuje požiadavku na „objektivizáciu“ ceny zvyškov vozidla a je priamo
v rozpore s čl. 14, bod B, ods. 5 VPP. V prípade pochybností o výklade prejavu vôle žalobca poukázal
na § 266 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) a žiadal vykladať

pojem výkupná hodnota zvyškov vozidla na ťarchu žalovaného. Žalobca zdôraznil, že je v rozpore so
zásadami logiky, aby sa žalobca pri poškodení motorového vozidla snažil predať použiteľné zvyšky pod
cenu a tým uškodiť sám sebe. Zopakoval, že k poškodeniu motorového vozidla došlo požiarom, preto
zvyšky auta po zhorení nemajú hodnotu, prípadne veľmi nízku a z hľadiska predaja je o ne minimálny
záujem. Spochybnil aj aukciu žalovaného, ktorá sa konala 14 mesiacov od vzniku škody a bola výlučne

fiktívna.

15. Žalobca nesúhlasil so záverom žalovaného a súdu prvej inštancie, ktorí poškodené motorové vozidlo
zaradili medzi tzv. referentské vozidlo, kde sa uplatňuje koeficient 0,95. Tvrdil, že jeho motorové vozidlo
bolo možné zaradiť len medzi vozidlá s koeficientom 1,00, keďže malo charakter luxusného vozidla,

limuzíny, pričom bolo využívané výlučne konateľom spoločnosti a preto ho nemožno považovať za
referentské vozidlo, medzi ktoré patria vozidlá autoškôl či taxislužby, kde dochádza k častému striedaniu
vodičov. Poškodené motorové vozidlo konateľ žalobcu používal aj na súkromné účely, preto je dôvodné
prideliť mu koeficient 1,00. K určeniu počtu držiteľov vozidla žalobca namietal selektívne hodnotenie
dôkazov zo strany súdu prvej inštancie, ktorý na strane jednej uviedol, že ak v evidencii dopravného

inšpektorátu nie je majiteľ alebo držiteľ uvedený, neznamená to, že ním reálne nebol. Na strane druhej
v prípade úplného zničenia vozidla uviedol, že podľa evidencie dopravného inšpektorátu sa vozidlo
naďalej používa, preto nemohlo byť úplne zničené. Žalobca nesúhlasil s ustálením koeficientu počtu
držiteľov motorového vozidla v hodnote 0,95 argumentujúc, že v konaní bolo preukázané, že motorové
vozidlo malo troch držiteľov a preto označený koeficient mal byť vyšší, čo by sa následne premietlo

aj do všeobecnej hodnoty vozidla. Žalobca vyčítal súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal tým, že
nárok žalobcu je daný, hoci nie v takej miere ako si žalobca prvotne uplatňoval, a napriek tomu jeho
nárok zamietol v celom rozsahu. Z uvedeného dôvodu preto zamietol aj návrh žalobcu na doplnenie
dokazovania v podobe kontrolného výpočtu znalca, z ktorého dôvodu došlo k porušeniu práva žalobcu
na spravodlivý proces.

16.Kodvolaniužalobcusažalovanývyjadrilpodanímzodňa28.07.2023arozsudoksúduprvejinštancie
ako vecne správny žiadal potvrdiť.

17. K tvrdenému porušeniu práva na spravodlivý proces žalovaný uviedol, že stav najazdených

kilometrov poškodeného motorového vozidla bol žalobcovi známy najneskôr dňa 31.10.2022, kedy mu
bolo doručené uznesenie súdu spolu s prílohami preukazujúcimi počet najazdených kilometrov, pričom
žalobca navrhol prepočítanie hodnoty vozidla až na pojednávaní dňa 15.02.2023. Podľa žalovaného
mal žalobca dostatočný priestor na doplnenie dôkazov, tento však bol nečinný a preto nemožno vyčítať
súdu prvej inštancie, že by svojím postupom porušil jeho právo na spravodlivý proces. Ohľadom počtu

držiteľov vozidla žalovaný uviedol, že znalec doc. Ing. Ján Mandelík, PhD. vo svojom znaleckom
posudku správne určil koeficient počtu držiteľov vozidla k3 = 0,95, a to v súlade s vyhláškou MS
SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, Prílohou č. 6, bodom 16.3. Uvedený
koeficient sa použije v prípade, ak nie je možné hodnoverne preukázať skutočný počet držiteľov.
Žalovaný trval na tom, že žalobca v konaní nepreukázal skutočný počet držiteľov a túto skutočnosť

nepreukazuje ani osvedčenie vydané spoločnosťou Auto Audit SK s.r.o.. Z vyjadrenia žalobcu mal za
to, že vlastníkom vozidla bola aj spoločnosť IMPA Dolný Kubín s.r.o., čo však nebolo zaznamenané
v evidencii držiteľov a vlastníkov motorových vozidiel dopravného inšpektorátu, preto znalec žalovaného
správne určil koeficient držiteľov vozidla ako 0,95, pretože nebolo možné hodnoverne preukázaťskutočný počet držiteľov vozidla. Správne bolo aj určenie koeficientu využívania motorového vozidla
v hodnote 0,95, keď vlastníkom motorového vozidla bola právnická osoba a teda toto vozidlo mohlo
byť využívané len na podnikateľské účely. Skutočnosť, že konateľ žalobcu toto vozidlo používal aj na

súkromné účely, nemôže bez ďalšieho zakladať dôvod na použitie koeficientu 1,00 (prevádzka vozidla
na súkromné účely). Čo sa týka hodnoty zvyškov vozidla, žalovaný zdôraznil, že znalec doc. Ing Ján
Mandelík, PhD. pred vypracovaním znaleckého posudku vykonal dôkladnú obhliadku vozidla a následne
v znaleckom posudku hodnotil technický stav jednotlivých skupín vozidla, keďže požiarom bola
zasiahnutá a poškodená len predná časť vozidla, pričom nepoškodené ostali aj pneumatiky. Následnú

burzu použiteľných zvyškov žalovaný realizoval len z dôvodu potvrdenia záverov znalca. Naproti
tomu znalec žalobcu Ing. Peter Wiener vyhotovil znalecký posudok len na základe dvoch fotografií
poškodenéhomotorovéhovozidlaainformáciíodžalobcu,čojepodľažalovanéhonepostačujúce,keďže
aj vyhláška MS SR č. 492/2004 Z. z. pri určovaní hodnoty vozidla vyžaduje prehliadku vozidla. Postup
znalca žalovaného bol plne v súlade s citovanou vyhláškou, ako aj s čl. 13, bod B, ods. 5 a čl. 21 ods. 8
Všeobecných poistných podmienok. Sumu 800,- eur za použiteľné zvyšky vozidla žalovaný považoval

za výrazne podhodnotenú. Žalovaný tiež spochybnil správnosť znaleckého posudku predloženého
žalobcom ako celku, keď v tomto absentovala znalecká doložka a tento bol doplnený dodatkom č. 1
v rozpore s § 17 ods. 7 a 9 zákona č. 382/2004 Z. z.

18. Žalobca v replike svojho odvolania zo dňa 31.08.2023 zotrval na svojich predchádzajúcich

vyjadreniach a doplnil, že dôkazné bremeno ohľadom preukázania dôvodnosti krátenia poisteného ťaží
žalovaného poisťovateľa, ktorý v konaní musí preukázať dôvodnosť odmietnutia plnenia finančnej sumy.
Uviedol, že v predmetnom spore bolo motorové vozidlo poškodené požiarom, ktorý ho poškodil tak
rozsiahlo, že sa tým vážne narušila bezpečnosť samotného vozidla a jeho oprava nebola možná, preto
ani zvyškom vozidla nemožno pričítať výraznejšiu hodnotu, resp. sumu 800,- eur považovať za výrazne

podhodnotenú.

19. Žalovaný v duplike svojho vyjadrenia 17.10.2023 poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenie
a doplnil, že svoje skutkové tvrdenia potvrdil predloženými dôkazmi vrátane znaleckého posudku, čím
preukázal dôvodnosť krátenia poistného plnenia a preniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno na

stranu žalobcu.

20. Žalobca vo svojom vyjadrení k duplike žalovaného zo dňa 29.11.2023 zopakoval svoje
predchádzajúce tvrdenia.

21. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo
podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné,
bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je nedôvodné.

22. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

23. Žalobca podanie odvolania odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h)

CSP. K uplatneným odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1
písm. b) CSP je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane
znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že dôjde k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

24. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP je naplnený, ak má konanie inú vadu, ktorá mohla
maťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci.Tentoodvolacídôvoddopadánaakékoľvekpochybenia
v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za
predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

25. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávneskutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

26. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP predpokladá, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav
nedopadá alebo právnu normu síce určil správne avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný

skutkový stav nesprávne aplikoval.

27. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, teda či
v konaní pred súdom prvej inštancie došlo k porušeniu práva strany na spravodlivý proces; či konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; či súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a či vec nesprávne právne posúdil, to

všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05) a dospel k záveru, že označené odvolacie
dôvody neboli naplnené.

28. Odvolací súd z podanej žaloby zistil, že žalobcom uplatnený nárok je peňažným nárokom na
doplatenie poistného plnenia z poistnej udalosti, ku ktorej došlo na motorovom vozidle žalobcu, a to na
základe zmluvy o havarijnom poistení motorového vozidla.

29. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s prihliadnutím na odvolanie žalobcu, odôvodnenie

napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj skutočnosti osvedčené obsahom spisu bolo posúdiť,
či v danej veci boli splnené zákonné podmienky pre vyhovenie žaloby, t. j. uloženia povinnosti
žalovanému zaplatiť žalobcovi 8.987,- eur s príslušenstvom z titulu krátenia poistného plnenia. Žalobca
v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne pri určovaní hodnoty
použiteľných zvyškov poškodeného motorového vozidla a nesprávne ustálil aj všeobecnú hodnotu

vozidla, keď pri stanovení spôsobu používania vozidla a počtu držiteľov vozidla ako vstupných údajov
potrebných na výpočet všeobecnej hodnoty vozidla vychádzal zo znaleckého posudku predloženého
žalovaným. Zároveň namietal, že postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva žalobcu na
spravodlivý proces tým, že zamietol jeho návrh na doplnenie dokazovania predložením opravného
výpočtu všeobecnej hodnoty vozidla.

30. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu tak, ako ho ustálil súd prvej inštancie zistil, že
žalovaný ČSOB Poisťovňa, a.s. a žalobca Profi Diesel s.r.o. ako poistený si dohodli havarijné poistenie
motorového vozidla žalobcu (registračné číslo XXXXXXXXXX), ktorým bolo vozidlo BMW 730d xDrive,
EČV: A.. Na tomto motorovom vozidle došlo dňa 27.03.2020 ku škodovej udalosti požiarom, v dôsledku

ktorého bolo motorové vozidlo značne poškodené. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 03.06.2020
žalovaný oznámil, že tohto dňa došlo k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti a žalobcovi bolo vyplatené
poistné plnenie vo výške 19.935 ,- eur. Výška škody bola žalovaným ako poisťovateľom stanovená tak,
že od všeobecnej hodnoty vozidla v sume 26.164,- eur bola odpočítaná suma použiteľných zvyškov
vozidla vo výške 6.064,- eur a spoluúčasť 165,- eur.

31. Žalobca s takto určenou výškou poistného plnenia nesúhlasil, preto si znalcom Ing. Petrom
Wienerom nechal vypracovať znalecký posudok č. 4/2020, ktorým znalec určil všeobecnú hodnotu
vozidla pred jeho poškodením vo výške 29.861,- eur. Dodatkom č. 1 k znaleckému posudku znalec
určil hodnotu použiteľných (predajných) zvyškov poškodeného motorového vozidla v sume 939,- eur.

Z uvedeného mal žalobca za to, že žalovaný nedôvodne krátil sumu poistného plnenia voči žalobcovi
vo výške 8.987,- eur ako rozdielu medzi všeobecnou hodnotou vozidla a cenou použiteľných zvyškov
vozidla a poskytnutým poistným plnením (29.861 – 939 – 19.935). V čase škodovej udalosti mal
žalobca uzatvorenú zmluvu o spotrebnom úvere so spoločnosťou ČSOB leasing a.s. na predmetné
motorové vozidlo, ktoré bolo zabezpečené Zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva,

preto dočasným vlastníkom poškodeného motorového vozidla bola leasingová spoločnosť. V záujme
zachovania aktívnej vecnej legitimácie leasingová spoločnosť Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa
02.11.2020 postúpila peňažný nárok žalobcu zo škodovej udalosti vo výške 8.987,- eur na žalobcu.32. V rámci procesnej obrany žalovaný predložil do konania znalecký posudok č. 27/2020 vypracovaný
znalcom doc. Ing. Jánom Mandelíkom, PhD., v zmysle záverov ktorého všeobecná hodnota motorového
vozidla pred jeho poškodením bola 26.164,- eur a hodnota použiteľných zvyškov vozidla 6.064,- eur.

33. Rozpor medzi oboma znaleckými posudkami bol teda daný rozdielne určenou všeobecnou hodnotou
vozidla pred jeho poškodením (26.164,- eur podľa znaleckého posudku predloženého žalovaným
a 29.861,- eur podľa znaleckého posudku predloženého žalobcom) a rozdielne stanovenou cenou
použiteľných (predajných) zvyškov vozidla (6.064,- eur podľa znaleckého posudku predloženého

žalovaným a 939,- eur podľa znaleckého posudku predloženého žalobcom).

34. Odvolací súd uvádza, že pre náležité rozhodnutie vo veci a určenie, či žalobou uplatnený peňažný
nárok ako rozdiel sumy poistného plnenia poskytnutý žalovaným a poistným plnením požadovaným
žalobcom, je dôvodný, je nevyhnutné ustálenie všeobecnej hodnoty vozidla pred jeho poškodením
a určenie ceny použiteľných zvyškov vozidla, pričom zodpovedanie týchto otázok nie je vecou právneho

ale odborného posúdenia, v danom prípade obsiahnutého v predložených znaleckých posudkoch.
Jednoduchým porovnaním obsahu oboch znaleckých posudkov č. 4/2018 a 27/2020 je však zrejmé, že
tieto pri posúdení rovnakých skutkových okolností dospeli k rozdielnym záverom.

35. Podľa § 209 ods. 1 CSP, súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez

toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia ak je spolu so žalobou
predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje
doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje
sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.

36. Odvolací súd uvádza, že za situácie, kedy dva súkromné znalecké posudky predložené v konaní
žalobcom a žalovaným k totožnej odbornej otázke konštatovali zrejmé rozporné závery, bolo v konaní
žiadúce nariadiť znalecké dokazovanie znaleckým ústavom (§ 207 ods. 3 CSP) za účelom preskúmania
oboch znaleckých posudkov a zodpovedania nastolených otázok, keďže vecné preskúmanie znaleckých
posudkov súdu neprislúcha. Takéto znalecké dokazovanie však súd môže nariadiť len na návrh strany

sporu, a keďže ani žalobca, ani žalovaný predmetný návrh nepodali, pri posudzovaní oboch znaleckých
posudkov odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie tieto hodnotil podľa zásad uvedených v § 191
CSP, pričom odvolací súd zdôrazňuje, že hodnoteniu nepodliehajú odborné znalecké závery z hľadiska
ich vecnej správnosti. Súd hodnotí len presvedčivosť posudku, pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k
zadaniu, k zásadám logického myslenia a jeho súladu s ostatnými vykonanými dôkazmi.

37. Podľa znaleckého posudku č. 4/2020 vypracovaného znalcom Ing. Petrom Wienerom dňa
22.09.2020 a doplneným dodatkom č. 1 (5/2020) zo dňa 06.10.2020 a dodatkom č. 2 (8/2022)
zo dňa 04.12.2022 znalec vypracoval tento znalecký posudok bez ohliadky dotknutého motorového
vozidla, keďže vrak vozidla bol medzičasom predaný, pričom podkladmi pre vypracovanie znaleckého

posudku boli údaje od držiteľa vozidla, ocenenie vozidla na serveri Agentúr AUTO DATA a história
cien vozidiel BMW 730d xDrive na D.. Na základe týchto podkladov určil všeobecnú hodnotu vozidla
vo výške 29.861,- eur ako súčin technickej hodnoty vozidla 42.110,- eur a koeficientu predajnosti
0,7091, pre stanovenie ktorého ako vstupné údaje použil koeficient spôsobu prevádzky k41 v hodnote
1,00 (súkromné účely) a koeficient počtu držiteľov vozidla k31 = 0,98 (počet držiteľov vozidla 3).

Pri vypracovaní Dodatku č. 1 k znaleckému posudku určujúcom hodnotu predajných zvyškov vozidla
znalec vychádzal z fotodokumentácie poškodeného motorového vozidla poskytnutej držiteľom vozidla
a z informácii od držiteľa vozidla. Z dvoch fotografií znázorňujúcich prednú časť vozidla dospel k záveru,
že motor, spojka a prevodovka vozidla boli úplne zničené požiarom, preto ich technický stav je 0,00 %.
U ostatných častí vozidla uviedol, že predpokladá ich poškodenie, resp. úplne zničenie požiarom, preto

ako hodnotu použiteľných zvyškov vozidla stanovil na cenu 939,- eur s DPH.

38. Znalec doc. Ing. Ján Mandelík, PhD. vo svojom znaleckom posudku č. 27/2020 zo dňa 20.05.2020
uviedol,žezákladomprejehovyhotoveniebolipodkladypredloženéžalovanýmaspoločnosťouRegnum
Bavaria s.r.o., Prešov a obhliadka vozidla vykonaná znalcom. Ako všeobecnú hodnotu vozidla pred

poškodením určil cenu 26.164,- eur vypočítanú súčinom technickej hodnoty vozidla vo výške 44.134,-
eur a koeficientu predajnosti kp = 0,5928. Pri jeho výpočte vychádzal z koeficientu počtu držiteľov vozidla
k31 = 0,95 a koeficientu spôsobu prevádzky vozidla k41 = 0,95. Znalec v tabuľke v bode 2.12 určil
všeobecnú hodnotu predajných zvyškov vozidla vo výške 6. 064,- eur a v závere svojho znaleckéhoposudku uviedol, že v prípade, ak by došlo k predaju poškodeného vozidla, bude za hodnotu zvyškov
pokladaná dosiahnutá predajná cena.

39. Zohľadňujúc vyššie uvedený obsah znaleckých posudkov a vychádzajúc z premisy, že vzhľadom
na rozporné závery oboch znaleckých posudkoch a veľké množstvo rozdielnych vstupných údajov
potrebných na prijatie ich záverov nemožno ustáliť skutkový stav na kompromisnom určení všeobecnej
hodnoty vozidla pred poškodením a hodnoty predajných zvyškov vozidla, ale je nutné sa prikloniť
k záverom jedného alebo druhého znaleckého posudku, odvolací súd považuje priklonenie sa súdu prvej

inštancie k záverom znaleckého posudku doc. Ing. Jána Mandelíka, PhD. za dôvodné.

40. Odvolací súd pri vyhodnocovaní znaleckých posudkov prihliadol predovšetkým na skutočnosť, že
znalec doc. Ing. Ján Mandelík, PhD. osobne vykonal obhliadku poškodeného motorového vozidla,
pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z podkladov žalovaného ale aj spoločnosti Regnum
Bavaria s.r.o. a na základe vlastných výpočtov správne určil nielen počet najazdených kilometrov, ktorá

skutočnosť sa v neskoršom štádiu konania ukázala ako nesporná, ale správne použil aj vstupné údaje
pri určovaní všeobecnej hodnoty vozidla, a to koeficient držiteľov vozidla a koeficient spôsobu prevádzky
vozidla.

41. K určeniu koeficientu počtu držiteľov vozidla odvolací súd uvádza, že okruh osôb, ktoré boli

vlastníkom alebo držiteľom motorového vozidla pred jeho poškodením, ostal v konaní sporný.
Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že motorové vozidlo bolo prvýkrát registrované v Nemecku
dňa 22.10.2015 a odhlásené dňa 25.05.2016, počet jeho držiteľov v tejto krajine v priebehu konania
nebol preukázaný avšak je dôvodné predpokladať, že ním bol minimálne jeden držiteľ. Následne
bolo motorové vozidlo importované na územie Slovenskej republiky spoločnosťou IMPA Dolný Kubín

s.r.o. a v období od 30.11.2016 do 17.05.2019 bola jeho držiteľom spoločnosť LK-PARTNERS s.r.o.
Následne sa držiteľom vozidla stala spoločnosť žalovaného. Keďže vlastnícke právo a právo dispozície
označených subjektov, prípadne ďalších neznámych subjektov k dotknutému motorovému vozidlu ostali
v konaní nepreukázané, odvolací súd za dôvodné považoval aplikovanie koeficientu k31 = 0,95 (počet
držiteľov neznámy) pri určení všeobecnej hodnoty vozidla.

42. Rovnako dôvodné bolo aj použitie koeficientu spôsobu prevádzky vozidla k41 = 0,95, t. j. referentské
vozidlo. Motorové vozidlo bolo v držbe spoločnosti žalobcu ako obchodnej spoločnosti založenej za
účelom podnikania (§ 56 ods. 1 Obchodného zákonníka), preto napriek vyjadreniam žalobcu a čestného
vyhlásenia jeho konateľa nemožno mať za to, že toto vozidlo bolo používané výlučne na súkromné účely,

čo by odôvodňovalo použitie koeficientu 1,00.

43. Naopak, znalec Ing. Peter Wiener nevykonal osobnú obhliadku poškodeného motorového vozidla,
aj keď odvolací súd uznáva, že tak nemohol urobiť z objektívnych príčin z dôvodu predaja vraku
vozidla. Napriek absencii osobnej prehliadky sa pri vyhotovovaní znaleckého posudku obmedzil len na

podklady, informácie a fotodokumentáciu získanú od žalobcu, prípadne internetových serverov, pričom
preukázateľne pochybil pri určovaní počtu najazdených kilometrov, čo uznal aj sám žalobca. Zvlášť
nepresvedčivo vyznieva jeho určenie predajných zvyškov vozidla v sume 939,- eur, ktoré znalec vykonal
len na základe dvoch fotografií od žalobcu, na ktorých bola podľa znaleckého posudku vyobrazená len
predná časť vozidla. U ostatných častí vozidla nezachytených na dotknutých fotografiách, ktorých predaj

by prichádzal do úvahy, znalec výslovne v znaleckom posudku uviedol, že „predpokladá“ ich poškodenie
či zničenie v rôznom rozsahu a na základe tohto „predpokladu“ určil ich technický stav a následne
vypočítal hodnotu predajných zvyškov vozidla.

44. K samotnému určeniu hodnoty použiteľných (predajných) zvyškov vozidla sa žalobca domáhal

aplikácie čl. 21 ods. 8 Všeobecných poistných podmienok a namietal, že toto znenie je v rozpore s čl. 14
bod B ods. 5 Všeobecných poistných podmienok a žiadal ho vykladať vo svoj prospech. Odvolací súd
k uvedenej námietke uvádza, že samotné Všeobecné poistné podmienky, aplikácie ktorých sa žalobca
v konaní domáhal, neboli v priebehu sporu súdu predložené, preto ani odvolací súd pri posudzovaní
dôvodnosti uplatneného nároku nemohol vychádzať z ich znenia.

45. Odvolací súd vzhľadom na uvedené považuje postup súdu prvej inštancie, ktorý pri ustálení
skutkového stavu veci a posudzovaní žalobou uplatneného nároku vychádzal zo znaleckého posudku
doc. Ing. Jána Mandelíka, za správny.46. Nadbytočným by bolo preto doplnenie dokazovania žalobcom v podobe opravy ním predloženého
znaleckého posudku v časti určujúcej všeobecnú hodnotu motorového vozidla pred poškodením na

základenovozistenéhostavunajazdenýchkilometrov.Akoužbolouvedenévyššieaakotouviedolajsúd
prvej inštancie, na výpočte všeobecnej hodnoty vozidla sa podieľali viaceré vstupné údaje, ktoré rovnako
znalec vyhodnotil nesprávne, preto samotná oprava znaleckého posudku len v časti počtu najazdených
kilometrovnemôževkonečnomdôsledkuviesťkobjektívnejšieurčenejvšeobecnejhodnotemotorového
vozidla či k väčšej presvedčivosti znaleckého posudku ako takého. Súd prvej inštancie postupoval

správne, ak návrh žalobcu na doplnenie dokazovania v uvedenom smere zamietol.

47. Prihliadnuc na vyššie uvedené skutkové a právne závery odvolací súd dodáva, že z odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie nezistil rozpor skutkových okolností a právnych argumentov s pravidlami
formálnej logiky ako to žalobca namietal v podanom odvolaní, kde uplatnil odvolacie dôvody podľa §
365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Napadnutý rozsudok dáva jasné a zrozumiteľné odpovede na

všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Z odôvodnenia
súdneho rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Zároveň sa rozhodnutie súdu prvej inštancie
opiera o nesporné tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní.
Odvolací súd preto konštatuje, že vo vzťahu k procesným pochybeniam súdu prvej inštancie, ktoré

podľa žalobcu mali viesť k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci, či k nesprávnym skutkovým záverom
alebo nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho
spisu či podaného odvolania nezistil v konaní pred súdom prvej inštancie také pochybenia, ktoré
svojou intenzitou mohli viesť k vecne nesprávnemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie, resp. k
nepreskúmateľnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku.

48. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav,
vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, keď žalobu žalobcu zamietol. Preto odvolací
súd toto rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Taktiež potvrdil závislý výrok
rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne správny.

49. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením§255ods.1a§262ods.1CSPtak,žežalovanému,ktorýbolvodvolacomkonaníúspešný,
priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalobca. O výške
trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným

uznesením.

50. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).