Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. august 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/61/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724203485
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8724203485.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov
senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého
N. Š., V.. XX.X.XXXX, B. P. X. XXX/XX, L., N.. Y., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Y., dieťa rodičov: matky R.. R. Š., V.. XX.X.XXXX, B. P. X. XXX/XX, L., N.. Y.,
právne zastúpenej: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Nám. sv. Egídia 95, Poprad, a otca J..

N.Š.,V..XX.XX.XXXX,B.P.P.Č..XX,P.-V.R.,vkonaníoúpravuvýkonurodičovskýchprávapovinností
k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 10P/172/2024-155
zo dňa 7.4.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku IX.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. Súd zveruje mal. N. Š., V.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky R.. R. Š., V.. XX.X.XXXX,
ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
II. Otca mal. dieťaťa z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. N. sumou 148,- eur mesačne od 21.6.2023

do 31.12.2023 a odo dňa 1.1.2024 sumou 350,- eur mesačne, ktoré zaväzuje otca platiť na účet matky
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred až do doby, kým sa nezmenia pomery.
III. Započítava otcovi sumu 1.650,- eur ako splatenú časť výživného za obdobie od 21.6.2023 do
31.3.2025.
IV. Dlžné výživné za obdobie od 21.6.2023 do 31.3.2025 činí sumu 4.537,- eur, ktoré otca zaväzuje
uhradiť v dodatočnej lehote do 31.5.2025.

V. Otca mal. dieťaťa zaväzuje prispievať matke primerane na úhradu jej výživy od 21.6.2023 do
31.12.2023 v sume 100,- eur mesačne a od 1.1.2024 do 21.6.2025 v sume 200,- eur mesačne na účet
matky mal. dieťaťa vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
VI. Dlžné výživné z titulu prispievania matke primerane na úhradu jej výživy činí za obdobie od 21.6.2023
do 31.3.2025 sumu 3.633,- eur, ktoré zaväzuje otca mal. dieťaťa uhradiť matke mal. dieťaťa v dodatočnej
lehote do 31.5.2025.

VII. Otec mal. dieťaťa je povinný zaplatiť matke mal. dieťaťa náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom
vo výške 2.906,- eur na účet matky mal. dieťaťa do 31.5.2025.VIII. Styk otca s mal. dieťaťom súd neurčuje.
IX. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného
mimosporového poriadku (CMP) tak, že žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal s odôvodnením,
že konanie sa mohlo začať i bez návrhu.

III. Obsah odvolania matky a vyjadrení účastníkov konania

4. Proti rozsudku v časti výroku IX. o trovách konania podala v zákonnej lehote odvolanie matka
maloletého dieťaťa. Namietala nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/
Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. CSP), keďže súd bez náležitého vyhodnotenia
mimoriadnych skutkových okolností prípadu aplikoval generálnu klauzulu § 52 CMP namiesto § 55
CMP, ktorý umožňuje priznať náhradu trov konania, ak to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivosť

vyžaduje. V prejednávanej veci bolo podľa odvolateľky bez pochybností preukázané, že samotné súdne
konanie bolo vynútené výlučne zavineným správaním otca mal. Odvolateľka bola počas tehotenstva
vystavená bezprecedentnej osobnej, zdravotnej a finančnej núdzi po tom, čo ju otec dieťaťa opustil,
nakazil vírusom HPV, a tým spôsobil závažné onkologické ochorenie, ktoré nebolo možné operovať pre
existujúce tehotenstvo. Po pôrode dieťaťa, ktoré sa narodilo s vážnym zdravotným problémom, bola

odvolateľka nútená prioritne zabezpečiť operáciu maloletého dieťaťa a až následne podstúpiť vlastnú
operáciu. V tejto situácii, keď sa nachádzala v extrémnej núdzi, otec dieťaťa nielenže neposkytoval
žiadnu finančnú ani inú podporu, ale po opätovnom pozvaní k obnove rodinného spolužitia odvolateľku
fyzicky napadol v čase, keď v rukách držala maloletého, čím spôsobil matke zranenia a maloletého
vystavil vážnemu riziku ujmy. Považuje za nespochybniteľné, že návrh na začatie konania o úpravu

rodičovských práv a povinností a o určenie vyživovacej povinnosti bol podaný z núdze, vyvolanej
správaním otca maloletého, pričom súd v rozsudku jednoznačne konštatoval, že otec sa o dieťa
nijako nezaujímal, neplnil vyživovaciu povinnosť a svojim konaním vystavil matku a maloleté dieťa
nebezpečenstvu hmotnej núdze a neposkytnutím nevyhnutnej pomoci v čase jeho choroby vážne ohrozil
aj jeho život a zdravie. S poukazom na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Dohovor o právach

dieťaťa v súvislosti uviedla, že ochrana záujmov maloletého musí byť prvoradým hľadiskom nielen v
materiálnych otázkach, ale aj v procesných rozhodnutiach, vrátane rozhodnutí o trovách konania. Trovy
vynaložené ňou slúžili výlučne na ochranu práv a záujmov maloletého dieťaťa, a ich nepriznanie by bolo
popretím tejto zásady v procesnej rovine. Odopretím trov by došlo k sekundárnej viktimizácii odvolateľky
a maloletého, ktorí už boli priamo poškodení správaním otca. Aplikácia § 55 CMP v tejto veci nebola

len možnosťou, ale predstavovala skutočnú povinnosť súdu zabrániť tomu, aby odvolateľka znášala
následky správania otca dieťaťa. Trovy konania vynaložené odvolateľkou boli nevyhnutné, primerané a
výlučne účelovo spojené s ochranou práv jej dieťaťa. Žiada, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie vo výroku IX. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, prípadne aby vo veci sám rozhodol v zmysle
uvedeného.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií, vyplývajúcich mu z ustanovení § 2 ods. 1
a § 3 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie,

ako aj predchádzajúce mu konanie, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario,
pričom dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 49 ods. 1 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde
o trovy konania, ktoré platí štát.

8. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti

prípadu spravodlivé.

9. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.10. Konania vedené podľa zákona č. 161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok sa podstatným
spôsobom líšia od sporových konaní vedených podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok.

Sporové konanie plní reparačnú funkciu tým, že v jeho rámci dochádza k riešeniu určitého už
jestvujúceho sporu o právo t.j. konkrétneho právneho konfliktu. Naproti tomu, mimosporové konanie
plní funkciu preventívnu, pričom jeho cieľom je (v spoločensky najdôležitejších oblastiach), zabezpečiť
úpravu pomerov účastníkov do budúcna. Rozdiely medzi oboma druhmi konaní sa prejavujú nielen
v spôsobe začatia konania, v postavení účastníkov, v odlišných možnostiach dispozície konaním, v

aplikácii rozdielnych procesných zásad, ale aj v otázke náhrady trov konania. Rozdiel od sporového
konania, kde sa náhrada trov zásadne riadi zásadou úspechu vo veci, v mimosporových konaniach
primárne platí, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si teda
sám znáša svoje trovy, pričom výnimky vyplývajú len z ustanovení § 53 až 55 CMP.

11. Prvú výnimku predstavujú konania vo veciach určenia rodičovstva a vo veciach notárskych úschov,

v ktorých vzhľadom na povahu týchto konaní, zákon pripúšťa rozhodnutie o náhrade trov konania
podľa zásady úspechu v konaní (§ 53 CMP). Druhou výnimkou je tzv. separácia nákladov (§ 54 CMP),
kedy môže súd zaviazať účastníka na náhradu trov konania, ktoré by bez jeho zavinenia neboli vôbec
vznikli (napr. v dôsledku neodôvodneného nedostavenia sa na pojednávanie a pod.). Pri rozhodovaní o
separátnych trovách však nemožno prihliadať k úspechu v konaní, ani k zavineniu zastavenia konania,

nakoľko náhradu (separátnych) trov konania môže znášať aj ten účastník, ktorý mal v konaní úspech
(§ 53 CMP), pokiaľ druhému účastníkovi spôsobil vznik trov svojim procesným zavinením. Treťou
a poslednou výnimkou je možnosť súdu priznať náhradu trov konania aj vtedy, ak je to s ohľadom
na okolnosti prípadu spravodlivé (§ 55 CMP). Zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto
ustanovenianáhradutrovkonaniapriznať,pretomateriálnykorektívspravodlivéhopožadovanianáhrady

trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Treba zároveň zdôrazniť, že
pre aplikáciu § 55 CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že matka maloletého dieťaťa si v predmetnom konaní uplatnila súčasne s
návrhom vo veci samej aj nárok na náhradu trov súdneho konania. Preskúmaním obsahu spisu odvolací

súd dospel k záveru, že na prejednávaný prípad nedopadá ustanovenie § 53 CMP (nakoľko nejde o
konanie o určenie rodičovstva alebo konanie vo veciach notárskych úschov) ani § 54 CMP, preto sa
zaoberal len otázkou, či by mohol v danej veci prichádzať do úvahy dôvod na priznanie náhrady trov,
ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé tak, ako žiadala matka. V predmetnom konaní
(kde majú účastníci konania rovnaký pomer účastníctva na veci a konaní) bezprostredne relevantným

nie je totiž to, ktorý účastník konanie inicioval, prípadne ktorý účastník navrhol vykonanie konkrétneho
dôkazu. O tom či je uplatnený nárok na súdnu ochranu, dôvodný alebo nie, posudzuje a rozhodne
výlučne súd v civilnom konaní na základe vykonaného dokazovania a nie účastník konania alebo jeho
právny zástupca. Odvolací súd je toho presvedčenia, že postoj otca v konaní, nie je možné považovať
za účelový, v dôsledku čoho od neho nie je spravodlivé požadovať náhradu trov konania, ktoré vznikli

matke v súvislosti s prebiehajúcim konaním.

13. Odvolací súd sa následne stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o nenávrhovom type konania,
keďže nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov konania, ktoré vznikli matke v súvislosti s ochranou
záujmov maloletého dieťaťa na ťarchu otca. Uvedené platí aj pre skutočnosti, uvedené matkou v

odvolaní, keďže ochrana záujmov maloletého dieťaťa je štátom nastavená ako bezodplatná, požívajúca
zvýšenú mieru proaktívneho konania zo strany štátnych orgánov, bez záťaže súdnych poplatkov a pod.

14. Pokiaľ ide o námietku o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, odvolací súd
uvádza, že právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú

podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná.
Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu buď v tom, že na správne
zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis
nesprávne interpretoval. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod
nie je naplnený. Možno súhlasiť, že k uplatneniu práva na ochranu záujmov maloletého dieťaťa došlo

v súvislosti s postojom a správaním druhého rodiča, spôsob uplatnenia však ostal v dispozičnej vôli
matky- navrhovateľky.

15. Odvolací súd tak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IX. podľa § 387 CSP potvrdil.16. V súlade s uvedenou argumentáciou rozhodol obdobne aj o trovách odvolacieho konania, keďže
týmto rozhodnutím konanie končí (§ 52 CMP).

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená

vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).