Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. december 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10CoCsp/25/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8822200160
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8822200160.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.
Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Košča, v sporovej veci žalobkyne: A. A., nar. XX.X.XXXX, bytom
B. XXXX/XX, XXX XX C. B. D., zastúpenej: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom Sovietskych
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31954448, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.

Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie
primeraného finančného zadosťučinenia v sume 1.407,36 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 3Csp/6/2022-115 zo dňa 15.3.2023, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo výrokoch I. a III. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,- eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku
(výrok I.). V prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.). Žalobkyni voči žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej
inštancie v samostatnom uznesení po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (výrok III.).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala vydania rozhodnutia,
ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie v sumu 1.407,36 eur.
Žalobu odôvodnila tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou, pod sp. zn.
7Csp/63/2018 o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy bola ako žalobkyňa v postavení
spotrebiteľky, voči terajšiemu žalovanému, úspešná. Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou,
sp. zn. 7Csp/63/2018, zo dňa 18.1.2019 (ďalej len „Základné konanie“), ktorý nadobudol právoplatnosť

dňa 22.2.2019, súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo
mzdy a iných príjmov dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.7.2015 k Zmluve o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 10.7.2015 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy
žalobkyne a žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov dlžníka
č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.7.2015 k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.7.2015
uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne. Poukázala na body 2.,

8., 9., 36., 37., 52., 53., 57., 60. odôvodnenia rozhodnutia v základnom konaní a § 3 ods. 5 tretia veta
a § 4 ods. 2 písm. b) zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

3. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že zo spisu súdu prvej inštancie sp. zn. 7Csp/63/2018,
vyplýva, že vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 18.1.2019, kde bolo rozhodnuté, že žalovaný
je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov dlžníka č. XXXXXXXXXX z

10.7.2015 k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 10.7.2015, uzavreté medzi žalobkyňou a
žalovaným na výkon zrážok zo mzdy. Žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdya iných príjmov dlžníka č. XXXXXXXXXX z 10.7.2015 k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
z 10.7.2015 uzavreté medzi žalobkyňou a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne. Žalovaný
je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania

súd rozhodne osobitným uznesením, po právoplatnostirozhodnutia. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 22.2.2019. Z pripojeného spisu sp. zn. 4Csp/84/2018, ktorý bol pripojený k spisu 7Csp/63/2018, a
ktorý sa týka žalobkyne voči žalovanému Profi Credit Slovakia s.r.o. a týka sa zdržania použitia zrážok
zo mzdy, vyplýva, že bolo nariadené neodkladné opatrenie v súvislosti s použitím Dohody o zrážkach
zo mzdy. Uznesením sp. zn. 7Csp/63/2018 bolo konanie 4Csp/84/2018 spojené s konaním vo veci sp.

zn. 7Csp/63/2018.

4. Z výpovede žalobkyne vyplýva, že žalobkyňa so žalovaným uzavrela zmluvy v roku 2015, bola v
omeškaní so splátkami, chceli, aby zamestnávateľ jej sťahoval zrážky zo mzdy. Došlo k zrealizovaniu
zrážok, pričom žalobkyňa uviedla, že zrazili viacej ako mali. Žalovaný jej ďalej posielal listy, aby ďalej
platila a to predtým, ako bolo začaté konanie.

5. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa ust. § 3 ods. 5, § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z.

6. Uviedol, že v zmysle citovaných zákonných ustanovení zákon priznáva osobe, ktorá na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,

že má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Zákon
nestavuje ako podmienku priznania primeraného finančného zadosť iné podmienky okrem tej, že
spotrebiteľ si na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi, čo v danom prípade bolo splnené. Priznané finančné zadosťučinenie má byť

vyrovnaním ujmy žalobcu, ktorá mu vznikla konaním žalovaného, a je akousi určitou satisfakciou za
stav, ktorý musel v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý
ako dodávateľ finančnej služby závadne konal. Zároveň poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v
Prešove 13Co/80/2016 zo dňa 20.3.2018 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Cdo/127/2017 zo dňa 30.1.2019.

7. Stotožnil sa s názorom žalobkyne, že nárok na primerané finančné zadosťučinenie je ako taký
dôvodný.Primeranéfinančnézadosťučineniejesamostatnýmprávnymaprimeranýmnárokomodlišným
od nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, na náhradu škody resp. od nároku na určenie
neprijateľnej zmluvnej podmienky. Cieľom tohto nároku, je predovšetkým odradiť dodávateľa od

protiprávneho konania a súčasne pôsobiť preventívne na dodávateľa, aby dobrovoľne upustil resp.
nepokračovalvprotiprávnomkonaníanapraviljehonásledkybeznutnostipodaniažalobyspotrebiteľom.
Pokiaľ dodávateľovi nehrozí adekvátna sankcia, dodávateľovi sa z finančného hľadiska neoplatí
dodržiavať spotrebiteľské predpisy a nemôže dôjsť k naplneniu preventívnej funkcie právneho inštitútu
primeranéhofinančnéhozadosťučinenia(ďalejajlenako„PFZ“).Zaspornúpretopovažovalužlenvýšku

žiadaného primeraného finančného zadosťučinenia.

8. V tejto súvislosti súd bral do úvahy viaceré kritériá, a to spôsobenú materiálnu ujmu, ktorá sa
premietla do zníženia rodinného rozpočtu žalobkyne spotrebiteľa a tým aj do zníženia životnej úrovne jej
rodiny, trvanie materiálnej ujmy v podobe pokračujúceho bezdôvodného obohatenia a priebeh súdneho

konania. V ďalšom uviedol, že spotrebiteľ nie je povinný preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože
zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie nie v prípade vzniku ujmy, ale
už vtedy, keď mu ujma v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla, pričom sa úspešne
domáhal ochrany svojich práv, táto podmienka , teda že žalobkyňa bola v konaní úspešná, úspešne sa
domohla svojich práv bola v danom prípade splnená. Mal za nepochybné, že u žalobkyne v dôsledku

konania žalovaného sa zvýšila intenzita jej problémov a v dôsledku protiprávneho konania veriteľa,
bola nútená podať žaloby, aby sa úspešne domohla svojich práv. Žalobkyňa v konaní 7Csp/63/2018
a 4Csp/84/2018 sa úspešne domáhala ochrany svojich práv, čím boli naplnené ustanovenia § 4, 5
cit. zákona pre priznanie primeraného zadosťučinenia finančného. Žalobkyňa si dvoma samostatnými
žalobami uplatnila dva nároky. Išlo o konania o zdržanie sa zrážok zo mzdy z dvoch samostatných

zmlúv. Žalobkyňa bola dlhú dobu v neistote a tento stav bol odstránený až právoplatným rozhodnutím
vo veci sp. zn. 7Csp/63/2018, s ktorým konaním bolo spojené aj konanie pôvodne vedené samostatne
žalobkyňou vo veci sp. zn. 4Csp/84/2018. V oboch konaniach bola žalobkyňa úspešná. Na druhej
strane nie je možné, aby priznanie primeraného finančného zadosťučinenia smerovalo k obohateniu saspotrebiteľa. Pri zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že primeraná
výškapožadovanéhofinančnéhozadosťučineniajesuma1.000,-eur.Súdvychádzalztohto,žepôvodne
sa viedli dve samostatné konania, kde bola žalobkyňa u oboch úspešná a priznal žalobkyni sumu 500,-

eur, za úspech v každom konaní, ktorá je podľa súdu primeraná. Spolu teda sumu 1.000,- eur. Išlo
pôvodne o dva nároky žalobkyne. Súd teda vyhovel žalobe čiastočne, a to vo výške 1.000,- eur. Súd
považovaltútosumuprimeranéhofinančnéhozadosťučineniajeprimeranúpovaheporušeniaprávajeho
následkom a okolnostiam prípadu. Obranu a tvrdenia žalovaného spochybňujúce nárok na PFZ ako taký
uvedené v jeho vyjadrení k žalobe sú preto s poukazom na vyššie uvedené nesprávne a nespôsobilé

spochybniť dôvodnosť nároku žalobcu. Nárok ako taký je podľa súdu dôvodný. Otázna je jeho výška.
Súd poukázal aj na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8CoCsp/39/2020, 20CoCsp/53/2020
a 13CoCsp/14/2021.

9. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1, 2 v spojení s ust. § 262 ods. 2 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pričom uviedol, že zásadu úspechu treba

uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu. Vzhľadom na uvedené preto súd
považoval žalobkyňu za plne úspešnú, pokiaľ ide o jej základné právo a samotný nárok na primerané
finančné zadosťučinenie.

10. Proti rozsudku okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti v zákonnej lehote podal

odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a v rozsahu zrušenia
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a žalovanému priznal náhradu trov konania.

11. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t. j., že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces, § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t. j. že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h)
CSP, t. j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol paušalizovaným spôsobom, pričom neozrejmil, na základe

čoho dospel k sume vo výške 500,- eur, neskúmal žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodnili sumu 500,-
eur, ako zadosťučinenie, ktoré je primerané. Paušalizované určenie je v rozpore so zákonom, konkrétne
s § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., ktoré hovorí o primeranosti zadosťučinenia. Z napadnutého
rozsudku nevyplývajú skutkové dôvody ani právne posúdenia, ktoré by konkretizovali úvahu konajúceho
súdu o primeranosti tejto sumy. Výška zadosťučinenia je predmetom úvahy súdu, súdna prax však

vyžaduje, aby sa úvaha súdu opierala o konkrétne a preskúmateľné hľadiská. Uplatnenie voľnej
úvahy sa podľa Najvyššieho súdu SR nemôže stať nepreskúmateľnou ľubovôľou súdu vymykajúcou
sa akejkoľvek kontrole (sp. zn. 3Cdo/25/2019). Za nesprávne a bez hmotnoprávnej opory považoval
pôvodné iniciovanie dvoch samostatných konaní, ktoré boli spojené na spoločné konanie, a ktoré súd
považoval za dve samostatné konania. Žalobkyňa nedôvodne a nehospodárne iniciovala začatie dvoch

konaní. Rovnako žalovaný namietal, že súd prvej inštancie sa vo svojom rozsudku nijako nevysporiadal
s uplatnenou námietkou premlčania žalovaného nároku. Preto žalovaný citujúc z nálezu Ústavného
súdu SR sp. zn. I. ÚS 376/16 namietal nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť rozsudku súdu prvej inštancie,
pretože nedostatky odôvodnenia sú v rozpore s § 220 ods. 2 CSP a čl. 46 ústavy SR v spojení
s rozsiahlou judikatúrou Ústavného súdu SR.

13. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za
dostatočneodôvodnený,súdsavyporiadalsovšetkýmipodstatnýminámietkamižalovanéhoajednotlivé
dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy. Prihliadal na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany
oboch strán sporu, pričom svoje rozhodnutie logicky a vecne podrobne odôvodnil. K námietke

premlčania uviedla, že nárok na priznanie PFZ je v zmysle ust. § 3 ods. 5 posledná veta zákona
o ochrane spotrebiteľa spätý s úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom alebo osobitnými predpismi v podobe právoplatného rozhodnutia súdu. Až moment
úspešného uplatnenia je conditio sine qua non pre súdne uplatnenie tohto nároku. Poukázala na vývoj
rozhodovacej praxe Krajského súdu v Prešove, v ktorej prevažujú rozhodnutia, v ktorých boli priznané

PFZ v takej výške, ktorú nepovažuje za symbolickú. Žalovaný v základnom konaní neprejavil žiadnu
sebareflexiu,hociužmáskúsenostizinýchsúdnychkonaní.Uplatňovanímlegitímnehonárokuvsúdnom
konaní bol narušený nielen bežný život žalobkyne, ale zo strany žalovaného hrozilo bezdôvodné
obohatenie sa žalovaného na jej úkor zrážkami zo mzdy. Vzhľadom na permanentný odmietavý postojžalovaného považuje súdom priznanú sumu 1.000,- eur za nízku. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

14. Žalovaný vo svojej replike uviedol, že ani žalobkyňa, že by rozsudok obsahoval odôvodnenie
vysvetľujúce výrok vo veci samej s poukazom na konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodnili sumu
1.000,- eur. Aj prax odvolacieho súdu smeruje k tomu, že s ohľadom na neurčitú hypotézu § 3
ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. v záujme eliminácie jeho možného zneužitia sa má sledovať účel,
ktorým je nastolenie rovnováhy zmluvných strán, pričom posudzovanie každého nároku na priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia je vecou individuálnych skutkových zistení. Súd prvej inštancie
sa nezaoberal a nevyporiadal s námietkou premlčania. Preto trval na návrhu, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

16. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobkyňa si podanou
žalobou uplatnila zaplatenie žalovanej sumy vo výške 1.407,36 eur z titulu primeraného finančného
zadosťučinenia. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.000,- eur z titulu
primeranéhofinančnéhozadosťučinenia(výrokI.)avozvyšnejčastižalobuzamietol(výrokII.).Žalovaný

v priebehu konania vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, a to vo svojom vyjadrení k
žalobe (č.l. 24-25) a vyjadrení k podaniu žalobkyne zo dňa 25.8.2022 (č.l. 87-88), keď s poukazom na
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR uviedol, že Najvyšší súd SR definoval podmienky, za ktorých možno
uplatniť právo na primerané finančné zadosťučinenie a výslovne uviedol, že žiadny predchádzajúci spor
medzi dodávateľom a spotrebiteľom nemusí prebiehať, potom okamih kedy sa právo na primerané

finančné zadosťučinenie mohlo prvýkrát vykonať, logicky nemôže viazať na skončenie nejakého
konania. Nesporne preto premlčacia doba uplynula skôr, ako bola žaloba podaná na súde.

17. Námietkou premlčania vznesenou stranou sporu sa musí konajúci súd zaoberať a vysporiadať. V
danej veci je potrebné sa zamerať nato, kedy a v akej forme možno uplatniť námietku premlčania, aby

nastali jej účinky a zároveň, ako je potrebné skutkovo a právne túto námietku zdôvodniť. Na formu
námietky premlčania zákon nestanovuje žiadne požiadavky. Z hľadiska formy teda môže byť námietka
premlčania uplatnená ako písomne, tak aj ústne a súd na premlčanie prihliadne na námietku dlžníka.
Na námietku premlčania nie sú kladené žiadne obsahové požiadavky. Na námietku premlčania súd
prihliadne len vtedy, ak sa dlžník premlčania dovolá a ak z jeho prejavu (písomného alebo ústneho) je

možné jednoznačne vyvodiť, že premlčanie namieta.

18. Medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania patrí právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, čo vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra
tohto súdu pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie

bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je
pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Takýmto
argumentom, ku ktorému sa súd musí vyjadriť, je aj vznesená námietka premlčania.

19. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie súdu prvej inštancie nie je v

súladesustanovením§220ods.2CSP,nakoľkosúdprvejinštanciesavodôvodnenísvojhorozhodnutia
nevysporiadal so vznesenou námietkou k uplatnenému primeranému finančnému zadosťučineniu a
neuviedol žiadne odôvodnenie. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, či sa s námietkou premlčania súd
prvej inštancie zaoberal, a ak aj áno, ako ju vyhodnotil. Podľa aktuálneho znenia Civilného sporového
poriadku nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia nie je odvolacím dôvodom a nie je ani výslovným

dôvodom pre zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 389 ods. 1 CSP). Uvedené však neznamená,
že súd prvej inštancie nemusí rešpektovať § 220 ods. 2 CSP o náležitostiach rozhodnutia súdu v časti
odôvodnenia a vôbec, resp. dodatočne neodôvodniť záver svojho rozhodnutia. Pokiaľ súd neodôvodní
svoje rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP, odníme strane právo konať pred súdom.
Odňatie možnosti konať pred súdom je odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP a

dôvodom, pre ktorý odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší podľa § 389 ods. 1 písm. b)
CSP. Pokiaľ by totiž odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu nedostatočne odôvodnený záver
súdu prvej inštancie, namiesto, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie založené na tomto závere akonepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, porušil by
tým nielen zásadu dvojinštančnosti konania, ale v konečnom dôsledku i rovnosť sporových strán.

20. Napadnutý výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov
konania odvolací súd ako výrok závislý od rozhodnutia vo veci samej zrušil a súd prvej inštancie v novom
rozhodnutí rozhodne opätovne aj o nároku na náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 255 CSP.

21. Odvolací súd konštatuje, že neboli splnené predpoklady ani pre opakovanie dokazovania a ani

pre jeho doplnenie odvolacím súdom, preto musel odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v
napadnutom výroku I. a výroku III. v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie.

22. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní vec opätovne prejedná a zameria sa na tie skutočnosti, ktoré
boli odvolacím súdom súdu prvej inštancie vytýkané. Nové rozhodnutie súdu prvej inštancie musí byť

odôvodnené v súlade s § 220 ods. 1 CSP musí obsahovať skutkové zistenia súdom prvej inštancie,
hodnotenie dôkazov a odôvodnenie musí mať oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvej inštancie
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.

23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 3 CSP v novom
rozhodnutí vo veci samej.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).