Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. október 2023

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 17Csp/161/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7919204338
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Ďurková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2023:7919204338.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renátou Ďurkovou v spore žalobcu: DPS financial consulting,

s.r.o., Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, IČO: 46 713 930, zastúpeného: advoconsulting, s.r.o.,
so sídlom Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, IČO: 47 253 428, proti žalovanému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E., zastúpeného: JUDr. Monika Marjanovič, advokátka,
AK, Urbánkova 1562/6, 040 01 Košice, v konaní o zaplatenie 46.273,22 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.09.2019 domáhal voči právnej predchodkyni žalovaného

(ďalej len F. B.) zaplatenia sumy 46.273,22 Eur, úrokov vyčíslených za obdobie do 19.09.2019 vo výške
4.660,23 Eur, úrokov z omeškania za obdobie do 19.09.2019 vo výške 3.801,65 Eur, úroky vo výške
3% ročne zo sumy 42.204,97 Eur od 20.09.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 3% ročne
zo sumy 42.204,97 Eur od 20.09.2019 do zaplatenia, poplatky vo výške 1.450,32 Eur a trovy konania.
Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalobca ako veriteľ a F. B. ako dlžník uzavreli dňa 17.05.2011 Zmluvu o
OTPHYPO ÚVERE č. 037/5010/11 SU (ďalej len „Zmluva o úvere") na základe ktorej bol F. B. poskytnutý
úver vo výške 52.400,00 Eur. Žalobca v zmysle čl. I bod 1. Zmluvy o úvere poskytol v prospech F. B.

účelový spotrebný úver zabezpečený nehnuteľnosťou v sume 52.400 Eur a F. B. sa zaviazala, že úver
použije dohodnutým spôsobom, na dohodnutý účel, že poskytnutý úver žalobcovi vráti, zaplatí úrok,
príslušenstvo a poplatky podľa tejto zmluvy za nižšie uvedených podmienok. V zmysle čl. I. bodu 2
bol úver poskytovaný za pohyblivú úrokovú sadzbu, stanovenú ako súčet základnej úrokovej sadzby
pre spotrebné úvery (ZSSUD2) a prirážky 1,00% p.a. Prirážka sa nebude meniť počas trvania celého
úverového vzťahu. ZSSUD 2 je ku dňu podpísania zmluvy stanovená vo výške 3,99% p.a., t. j. výsledná
úroková sadzba spotrebného úveru ku dňu podpísania zmluvy predstavuje 4,99 % p.a.. V ustanovení čl.

II bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté zabezpečenie úveru a v ustanovení čl. III. čerpanie úveru.
V zmysle čl. IV. bodu 3, F. B. bola povinná až do posledného dňa lehoty, počas ktorej mohla čerpať
úver, mesačne platiť žalobcovi úroky z vyčerpanej čiastky úveru, a to vždy v príslušný deň kalendárneho
mesiaca, pričom prvá splátka úrokov bude v najbližší príslušný deň kalendárneho mesiaca nasledujúci
po dni, v ktorom sa začalo čerpanie úveru. V súlade s čl. IV. bodom 6 bolo dohodnuté, že ak je F. B. v
omeškaní so splatením úveru alebo akejkoľvek splátky úveru podľa tejto zmluvy, žalobca je oprávnený
od nasledujúceho dňa po dni splatnosti až do dňa skutočného zaplatenia splatnej pohľadávky účtovať

zo splatnej, ale nesplatenej sumy úveru okrem úroku podľa čl. I. bod 2 tejto zmluvy aj úrok z omeškania
vo výške maximálne 8% p.a.2. Dňa 22.01.2016 bol medzi žalobcom a F. B. uzatvorený Dodatok č. l k Zmluve o C. HYPOÚVERE č.
037/5010/11 SU, kde sa zmluvné strany vzhľadom na neplnenie zmluvných povinností zo strany F. B.
dohodli, že pohľadávka Banky voči Dlžníkovi zo Zmluvy o úvere predstavuje ku dňu 14.01.2016 celkovú

výšku 50.091,04 Eur z toho: a) Nezaplatená istina úveru: 44 464,48 Eur, b) Nezaplatené príslušenstvo,
poplatky a náklady Banky spolu v celkovej výške: 5.626,56 Eur, z toho a) úroky 3.950,35 Eur, b) úroky
z omeškania: 1.644,29 Eur, c) poplatky a náklady banky: 31,92 Eur. V zmysle čl. I. bodu 3, F. B. uznala
svoj dlh voči žalobcovi zo Zmluvy o úvere vo výške uvedenej v čl., I. bode 2. tohto Dodatku. V zmysle
čl. I. bodu 5 Dodatku sa zmluvné strany dohodli, že nezaplatené príslušenstvo, poplatky a náklady

žalobcu podľa čl. I. bod 2 písm. b) tohto Dodatku v celkovej výške 5.626,56 Eur je F. B. povinná splácať
žalobcovi v splátkach po 108,21 Eur. V deň uzavretia tohto Dodatku je F. B. povinná zaplatiť žalobcovi
príslušenstvo, poplatky a náklady, ktoré sa stali splatné odo dňa 14.01.2016 do dňa uzatvorenia tohto
Dodatku. V zmysle čl. I bodu 7 Dohody sa zmluvné strany ďalej dohodli na splátkovom pláne nesplatenej
istiny úveru vo výške 44.464,48 Eur, po dátume podpisu tohto Dodatku spolu s úrokmi v mesačných
anuitných splátkach (anuitná splátka zahŕňa splátku istiny aj úroku): časový plán anuitných splátok je

prvá splátka splatná dňa 28.01.2016 vo výške 472,88 Eur, druhá až 123.-tretia splátka vo výške 472,88
Eur každá splatná k 28. dňu v mesiaci, a splátka č. 124. vo výške 472,37 Eur. Konečná splatnosť
úveru bola dohodnutá na deň 28.04.2026. Vzhľadom na to, že F. B. porušovala podmienky splácania
úveru dohodnuté v Zmluve o úvere, žalobca listom zo dňa 02.08.2016 upozornil F. B. na porušovanie jej
zmluvných povinností a vyzval F. B. na uhradenie dlžnej sumy, pričom F. B. okrem iného taktiež výslovne

upozornil na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru ako dôsledok ďalšieho porušovania povinnosti
F. B. spočívajúcej v riadnom a včasnom splácaní jej peňažných záväzkov. Keďže však F. B. naďalej
porušovala podmienky Zmluvy o úvere, žalobca listom zo dňa 11.09.2016 vyhlásil úver za predčasne
splatný, pričom podľa čl. VII. bod 5. Zmluvy o úvere bola F. B. povinná vrátiť nesplatený úver spolu s
úrokmi, iným príslušenstvom a poplatkami najneskôr do desiatich kalendárnych dní od dňa doručenia

oznámenia o vyhlásení úveru za splatný. V deň účinnosti bola F. B. povinná zaplatiť celý záväzok
vyplývajúci zo Zmluvy, ktorý predstavuje k 10.09.2016 sumu vo výške 51.931,16 Eur, pozostávajúcu
z istiny vo výške 49.450,09 Eur, úrokov vo výške 1.322,72 Eur, úrokov z omeškania vo výške 19,62
Eur, poplatkov vo výške 1.138,73 Eur. Vyhlásenie predčasnej splatnosti celého úveru nastalo v 10. deň
odo dňa doručenia výzvy. Vyhlásenie úveru za predčasne splatný ako aj oznámenie o začatí výkonu

záložného práva prevzala F. B. dňa 16.09.2016.

3. Okresný súd Trebišov vydal v súlade s návrhom žalobcu dňa 23.10.2019 platobný rozkaz, proti
ktorému podala v zákonnej lehote vecne odôvodnený odpor F. B., preto súd uznesením zo dňa
16.12.2019, č. k. 17Csp/161/2019-77 platobný rozkaz zrušil. F. B. v odpore prostredníctvom právnej

zástupkyne uviedla, že F. B. ako dlžník na strane jednej s právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom
na strane druhej uzatvorili dňa 17.05.2011 Zmluvu o otphypo úvere č.: 037/2010/11SU na sumu 52.400
Eur. Dňa 22.01.2016 uzavrela F. B. so žalobcom Dodatok č. 1 k Zmluve o úvere. F. B. a žalobca dňa
17.05.2011 uzavreli Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti. Predmetom záložného práva
boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, parc. reg. „C“, parc. č. 60 zastavané plochy a nádvoria o

výmere 650 m2, parc. č. 61 záhrady o výmere 789 m2, rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parc.
č. 60, vo vlastníctve F. B. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1, v k. ú. D. E., obec D. E., okres
Trebišov (ďalej len „nehnuteľnosti“). Žalobca listom zo dňa 11.9.2016 oznámil F. B., že pristupuje k
výkonu záložného práva a vyhlasuje úver za predčasne splatný k 10. dňu odo dňa doručenia výzvy,
pričom k 10.9.2016 predstavuje záväzok F. B. sumu 51.931,16 Eur. F. B. ďalej uviedla, že dodatok

č. 1 k Zmluve o otphypo úvere č.: 037/2010/11SU je neplatný, keďže pôvodná zmluva o otphypo
úvere č.: 037/2010/11SU zanikla k 25.08.2014 a v danom prípade mohlo ísť len o novo uzavretú
zmluvu,čosavdanomprípadenestalo.Žalobcanemoholopätovnevyhlásiťmimoriadnusplatnosťúveru
listom zo dňa 11.9.2016, vzhľadom k absolútnej neplatnosti Dodatku č. 1 k Zmluve o otphypo úvere
č.: 037/2010/11SU. F. B. vzniesla námietku premlčania celého uplatneného nároku žalobcu. Žalobca

vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 25.08.2014. Pohľadávka žalobcu sa stala premlčanou dňa
26.08.2017. Ustanovenie čl. I. bod 5 Dodatku č. 1 neobsahuje vyčíslenie sumy, ktorú mala F. B. v deň
podpisuDodatkuč.1žalobcovizaplatiť.Nakoľkočl.I.bod5Dodatkuč.1jeneurčitý,považujepredmetné
ustanovenie Dodatku č. 1 za absolútne neplatné. Má zato, že platnosť a účinnosť Dodatku č. 1 pominula
z dôvodu, že F. B. nesplnila podmienku, a to že dňa 22.1.2016 uhradí banke príslušenstvo, náklady

a poplatky, ktoré sa stali splatné odo dňa 14.01.2016 do dňa uzatvorenia tohto Dodatku. V čl. I bod 2
Dodatku č. 1 je výška pohľadávky ku dňu 14.01.2016 vyčíslená na sumu 50.091,04 Eur, pozostávajúca
z istiny 44.464,48 Eur, úrokov 3.950,35 Eur, úrokov z omeškania 1.644,29 Eur, poplatky a náklady
banky 31,92 Eur. Podľa F. B. vyčíslenie pohľadávky v Dodatku č. 1 je neurčité. Nie je z neho zrejmé,z akého výpočtu žalobca vychádzal, ako tento dlh vznikol (istina a príslušenstvo a to napr. vo forme
prílohy špecifikujúcej platobnú históriu), čo je v rozpore s ustanovením § 39 OZ, keďže takto označená
pohľadávka je nepreskúmateľná. Nárok žalobcu na úroky vo výške 4,99 % p.a. (čl. I bod 2 zmluvy)

zanikol ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, t.j. ku dňu 25.8.2014. Dodatok č. 1 bol uzatvorený
dňa 22.01.2016 (časový odstup 16 mesiacov). V prípade omeškania spotrebiteľa s vrátením finančných
prostriedkov je spotrebiteľ povinný platiť výlučne úroky z omeškania, avšak nie riadne úroky. Poukázala
na ust. § 4 ods. 8, § 7 ods. 2 zák. č. 250/2007 Z.z zákona o ochrane spotrebiteľa.

4. Právna zástupkyňa F. B. ďalej uviedla, že F. B. mala zato, že podpisuje Splátkový kalendár a nie
Uznanie dlhu, ktoré bolo zakomponované do čl. I. bod 3 Dodatku č. 1 zo dňa 22.01.2016. Z Dodatku č.1
nevyplýva, že F. B. urobila platný prejav vôle podľa § 37 ods. 1 OZ zákonníka, ktorým by uznávala svoj
záväzok čo do dôvodu a výšky nakoľko žalobca pri takomto právnom úkone použil nekalú obchodnú
praktiku, ktorá spočívala v takom konaní žalobcu, ktoré ovplyvnilo správanie a rozhodovanie žalovanej
spôsobom, aby došlo k uzavretiu Dodatku tým, že jej žalobca ponúkol možnosť splácať jej dlh formou

splátok čo F. B. mohla vnímať ako ústupok, pričom táto skutočnosť mohla ovplyvniť jej prejavenú
vôľu. K platnosti právneho úkonu uznania dlhu je okrem iného potrebné, aby dlžník vyjadril prísľub
zaplatiť dlh, uviedol dôvod jeho vzniku a výšku v akom dlh uznáva. Takéto konanie zákon považuje za
nekalú obchodnú praktiku, a predmetný úkon je preto v zmysle § 39 OZ neplatný. Citovala z rozsudku
najvyššieho súdu SR zo dňa 30.3.2015, sp. zn.: 8 MCdo/1/2014: „Je nepochybné že uznanie záväzku

je jednostranný právny úkon, v ktorom dlžník uznáva záväzok čo do dôvodu a výšky. Na jeho platnosť
sa vyžaduje písomná forma, prísľub zaplatenia dlhu a špecifikácia dlhu s uvedením jeho dôvodu a
výšky, avšak samo splnenie týchto náležitostí nerobí z právneho úkonu uznávacie vyhlásenie, pokiaľ
nie je podložené aj slobodnou vôľou konajúcej osoby smerujúcou k vzniku práv či povinností z neho
vyplývajúcich. Ak spotrebiteľ pri podpise dohody o splátkach nemal vedomosť o tom, že podpisuje aj

uznanie dlhu, súdy nižšieho stupňa vo svojom závere o neplatnosti tohto právneho úkonu správne
vychádzali predovšetkým z nedostatku vôle a slobody takýto jednostranný právny úkon urobiť. Preto
je takýto právny úkon v zmysle § 37 ods. 1 OZ neplatný, a preto nemohol nastať ani právny následok
uznania záväzku vyplývajúci z §558 OZ, pričom následne vo vzťahu k premlčaniu nemožno aplikovať
ustanovenie § 110 ods. 1 OZ.“ F. B. ďalej uviedla, že vyčíslenie pohľadávky v Dodatku č. 1 je neurčité.

Nie je z neho zrejmé, z akého výpočtu žalobca vychádzal, ako tento dlh vznikol (istina a príslušenstvo
a to napr. vo forme prílohy špecifikujúcej platobnú históriu), čo je v rozpore s ustanovením § 39 OZ,
keďže takto uznaná pohľadávka je nepreskúmateľná. Neurčitosť záväzku spôsobuje nešpecifikovaná
istina vo výške 44.464,48 Eur, keďže nie je zrejmé o ktoré splátky má ísť, prípadne čo istina zahŕňa ako
aj absencia špecifikácie úrokov vo výške 3.950,35 Eur. Za týchto okolností rozhodne nemožno hovoriť,

že zo strany F. B. došlo k uznaniu dlhu, čo do dôvodu a výšky. F. B. od 28.7.2011 do dňa uzatvorenia
Dodatku č. 1 (22.1.2016) uhradila žalobcovi celkovo sumu 16.806,59 Eur. Nakoľko žalobca započítal
úhrady F. B. na iné položky než na istinu úveru v Dodatku č. 1 je výška pohľadávky vyčíslená nesprávne.
F. B. bol poskytnutý úver vo výške 52.400 Eur, uhradila sumu 16.806,59 Eur, rozdiel predstavuje sumu
35.593,41 Eur. V čl. I bod 2 Dodatku č. 1 mala byť výška istiny vyčíslená na sumu 35.593,41 Eur a nie

na sumu 44.464,48 Eur.

5. Právna zástupkyňa právnej predchodkyne žalovaného F. B. doručila súdu dňa 20.04.2020 vyjadrenie,
v ktorom uviedla, že dňa 2.8.2016 žalobca vyhotovil list označený ako Posledná výzva pred
zosplatnením, v ktorom uvádza že F. B. je viac ako 3 mesiace v omeškaní so splácaním úveru, a vyzval

ju k úhrade sumy 4.757,33 Eur. Dňa 11.09.2016 žalobca vyhotovil list označený ako Vyhlásenie úveru za
predčasne splatný a oznámenie o začatí výkonu záložného práva, ktorým F. B. vyzval k úhrade všetkých
splátok jednorázovo vo výške 49.450,09 Eur. Podľa bodu IV. bod 1 Zmluvy o úvere zo dňa 17.05.2011
boli splátky splatné k 28. dňu v príslušnom kalendárnom mesiaci. Žalobca celý dlh zosplatnil listom zo
dňa11.09.2016prenezaplateniesplátkysplatnejdňa28.4.2016,akotovyplývazPoslednejvýzvyzodňa

2.8.2016, t. j. k zosplatneniu došlo v dôsledku omeškania so splátkou splatnou 28.4.2016 (omeškanie
viac ako 3 mesiace). Potom v zmysle ust. § 103 Občianskeho zákonníka plynie premlčacia doba celého
zosplatneného dlhu nie od okamihu doručenia oznámenia alebo výzvy veriteľa na jeho splatenie, ale
od zročnosti nesplnenej splátky, ktorá založila právo veriteľa žiadať predčasné splatenie. Ak teda v
prejednávanejveciišloosplátkusplatnú28.4.2016,dňom29.04.2016začalaplynúťpremlčaciadobapre

splatnosť celého zvyšku dlhu F. B. a trojročná premlčacia doba tak uplynula 29.04.2019. V prejednávanej
veci si žalobca svoje právo uplatnil na súde dňa 26.09.2019, teda zjavne po uplynutí premlčacej doby.
F. B. preto opätovne vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku.6. Súd vo veci dňa 04.06.2020 vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu žalobcu zamietol a F. B. ako úspešnej
strane v konaní priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. V dôsledku odvolania
žalobcu proti predmetnému rozsudku súdu I. inštancie, Krajský súd v Košiciach uznesením č. k.

9CoCsp/114/2020-201 zo dňa 27.04.2021 zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení o. i. uviedol, že súd prvej inštancie pri posúdení
otázky premlčania nároku žalobcu na daný prípad neaplikoval ust. § 110 Občianskeho zákonníka a
v tej súvislosti ani nevykonal potrebné dokazovanie. Pokiaľ ide o otázku plynutia premlčacej doby pri
zosplatnení dlhu je odvolací súd toho názoru, že premlčacia doba nemôže začať plynúť od zročnosti

nesplnenej splátky, lebo to vylučuje ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého môže
dodávateľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky za súčasného upozornenia spotrebiteľa v lehote 15 dní na uplatnenie tohto práva
podľa § 565 Občianskeho zákonníka a vyhlásenia mimoriadnej (predčasnej) splatnosti úveru. Je tomu
tak preto, že až po splnení podmienok uvedených v ust. § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka a po zosplatnení pohľadávky môže dodávateľ právo vykonať po prvý raz - uplatniť toto

právo na súde, od ktorého okamihu plynie aj 3-ročná premlčacia doba. Z uvedeného vyplýva, že
dodávateľovi nevzniká právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky (už) nesplnením niektorej splátky,
ale až po naplnení podmienok uvedených v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, teda až okamihom,
keď dodávateľovi vzniklo právo zosplatniť dlh a na jeho základe podať žalobu. Súdu prvej inštancie
uložil povinnosť opätovne posúdiť otázku premlčania nároku žalobcu s tým, že predtým bude potrebné

zodpovedať otázku, či zo strany F. B. došlo k platnému a účinnému uznaniu dlhu tak, ako má na mysli
ust. § 558 Občianskeho zákonníka. Nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, bude na daný prípad potrebné
aplikovať aj ust. § 54a Občianskeho zákonníka.

7. Právna predchodkyňa žalovaného F. B. po zrušení rozsudku súdu 1. inštancie zo dňa 04.06.2020

uznesením odvolacieho súdu vo vyjadrení doručenom súdu dňa 10.06.2021 prostredníctvom svojej
zástupkyne opätovne uviedla, že mala zato, že podpisuje Splátkový kalendár a nie Uznanie dlhu, ktoré
bolo zakomponované do čl. I. bod 3 Dodatku č. 1 zo dňa 22.01.2016. Dodatok č. 1 je formulárový
dokument, ktorý mal zdanlivo pôsobiť ako ústupok voči F. B. vo forme povolenia splátok dlhu, ktorého
skrytým cieľom však bolo dosiahnutie uznania dlhu a tým predĺženie premlčacej doby. Dodatok č. 1 sa

síce javí ako dohoda o povolení splácania dlhu v splátkach, avšak ak F. B. mala úmysel splácať dlh v
splátkach musela súčasne uzavrieť aj dohodu o uznaní dlhu, ktorá bola ako celok súčasťou Dodatku
č. 1. Z textu Dodatku je zrejmé, že ide o formulár, ktorý žalobca používa vo vzťahu k neurčitému
počtu dlžníkov. Má zato, že ak dlžník podpisuje takýto Dodatok, nerobí to z dôvodu, aby uznal svoj
záväzok, ale aby dosiahol splátky svojho dlhu. Uznanie dlhu je cieľ sledovaný veriteľom a nie dlžníkom.

Keďže ide o predformulované tlačivo, dlžník pri uzatváraní dohody nemôže jeho obsah ovplyvniť,
pričom dôsledok uvedeného úkonu je pre spotrebiteľa tak závažný, že sa predlžuje premlčacia doba
na 10 rokov. Ak má byť uznanie dlhu právom akceptovateľné ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť
výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby
medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená (v predmetnom prípade

upozornenie na predĺženie plynutia premlčacej doby). V uvedenom prípade však žalobca neuviedol
spotrebiteľovi následky uznania dlhu, čím svojím konaním privodil spotrebiteľovi ujmu. Poukázala na
zneniezákonaoochranespotrebiteľač.250/2007Z.z.,vzmyslektoréhosakonanímvrozporesdobrými
mravmi rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky
diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,

alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe,
využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody
(§ 4 ods. 8 zák. o ochrane spotrebiteľa). Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s
požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické
správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo

ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na
určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa). Odbornou starostlivosťou sa
rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho
pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade
dobrejvieryuplatňovanejvjehooblastičinnosti(§2písm.u)zákonaoochranespotrebiteľa).Podstatným

narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné
obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil (§
2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa). Na základe vyššie uvedeného má zato, že zámer žalobcu
dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním Dodatku č. 1 hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku,pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivosti
na strane žalobcu ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Skutočnosť,
že sa jednalo o nekalú obchodnú praktiku žalobcu vyplýva z konania žalobcu, ktorý F. B., ktorá mala

záujem o uzavretie dohody o splácaní dlhu v splátkach, predložil na podpis Dodatok č. 1, ktorý okrem
ňou požadovanej dohody o splátkach obsahoval aj uznanie dlhu. Na základe uvedeného predloženie
Dodatku č. 1 bolo vykonané bez náležitého oboznámenia F. B. s jednotlivými ustanovenia Dodatku č.
1 a tak v konečnom dôsledku k jej zaviazaniu sa k ďalším povinnostiam a súčasne vyvolaniu právnych
následkov vyplývajúcich z príslušných právnych predpisov ako je napr. predĺženie premlčacej doby na

uplatnenie práva žalobcu, o ktorom F. B. nemala vedomosť. Vyššie uvedené konanie žalobcu je potrené
posúdiť ako nekalú obchodnú praktiku a zároveň aj ako konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa § 4
ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, nakoľko konanie žalobcu bolo spôsobilé privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, pričom tento využil výraznú nerovnosť zmluvných
strán. V dôsledku uvedeného je dohoda o uznaní dlhu v č. I. Dodatku č. 1 bod 3 neplatná.

8. Právna predchodkyňa žalovaného F. B. ďalej uviedla, že dňa 02.08.2016 žalobca vyhotovil
list označený ako Posledná výzva pred zosplatnením, v ktorom uvádza že Právna predchodkyňa
žalovaného F. B. je viac ako 3 mesiace v omeškaní so splácaním úveru, a vyzval ju k úhrade sumy
4.757,33 Eur. Dňa 11.09.2016 žalobca vyhotovil list označený ako Vyhlásenie úveru za predčasne
splatný a oznámenie o začatí výkonu záložného práva, ktorým F. B. vyzval k úhrade všetkých splátok

jednorázovo vo výške 49.450,09 Eur. Podľa bodu IV. bod 1 Zmluvy o úvere zo dňa 17.05.2011
boli splátky splatné k 28. dňu v príslušnom kalendárnom mesiaci. Podľa zjednocujúceho stanoviska
Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Košiciach, premlčacia doba predčasne zosplatneného
dlhu(§565Občianskehozákonníka)zospotrebiteľskejzmluvyzačínaplynúťsohľadomnaust.§53ods.
9 Občianskeho zákonníka až uplynutím 3 mesiacov od zročnosti splátky, ktorá vyvolala zosplatnenie

dlhu. Žalobca celý dlh zosplatnil listom zo dňa 11.09.2016 pre nezaplatenie splátky splatnej dňa
28.4.2016, ako to vyplýva z Poslednej výzvy zo dňa 2.8.2016, t. j. k zosplatneniu došlo v dôsledku
omeškania so splátkou splatnou 28.4.2016 (omeškanie viac ako 3 mesiace). Potom v zmysle ust. § 103
Občianskeho zákonníka plynie premlčacia doba celého zosplatneného dlhu nie od okamihu doručenia
oznámenia alebo výzvy veriteľa na jeho splatenie, ale od zročnosti nesplnenej splátky, ktorá založila

právo veriteľa žiadať predčasné splatenie. Ak teda v prejednávanej veci išlo o splátku splatnú 28.4.2016,
dňom 29.07.2016 začala plynúť premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku dlhu žalovanej a trojročná
premlčacia doba tak uplynula 29.07.2019. V prejednávanej veci si žalobca svoje právo uplatnil na súde
dňa 26.09.2019, teda zjavne po uplynutí premlčacej doby. V zmysle § 54a Občianskeho zákonníka,
premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie

§ 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť
ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka,
ktorý o premlčaní vedel.

9. Z úmrtného listu a rozhodnutia Okresného súdu Trebišov 13D/992/2021 zo dňa 03.03.2022 súd zistil

že F. B. dňa XX.XX.XXXX zomrela.

10. Uznesením č. k. 17Csp/161/2019-250 zo dňa 04.05.2022 súd rozhodol o pokračovaní v konaní
s dedičom po poručiteľke F. B. a to s A. B. ako so žalovaným v tomto konaní. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 20.05.2022.

11. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 06.09.2022, na ktorom zástupca žalobcu uviedol, že
vzhľadom na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR týkajúcu sa nároku veriteľa na úroky po vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru v reakcii na toto rozhodnutie žalobca upravuje petit a to tak, že navrhuje,
aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 46.273,22 Eur, sumu úrokov vyčíslených

za obdobie do 19.09.2019 vo výške 4.660,23 Eur, sumu úrokov z omeškania za obdobie do 19.09.2019
vo výške 3.801,65 Eur, úroky v sadzbe 3 % ročne zo sumy 42.204,97 Eur za obdobie od 20.09.2019 do
zaplatenia, ale najviac do 28.04.2026; ďalej úroky z omeškania v sadzbe 3 % ročne zo sumy 42.204,97
Eurzaobdobieod20.09.2019dozaplatenia,poplatkyvovýške1.450,32Eur,atovšetkonaúčetžalobcu
najneskôr do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň si uplatňujeme nárok na náhradu trov konania.

Ďalej uviedol, že zo strany dlžníčky došlo k uznaniu dlhu a to v dodatku č. 1 zo dňa 22.01.2016. V tomto
dodatku bolo výslovne uvedené, že dlžník uznáva svoj dlh voči banke zo zmluvy o úvere vo výške
uvedenej v článku I v bode II tohto dodatku, pričom tento uznávací prejav sa nachádza v treťom bode l.
článku, kde predtým je presne definovaný úverový vzťah, kde ide o pomenovanie a špecifikáciu zmluvyo úvere, na základe ktorej daný dlh vznikol, resp. daný záväzok vznikol a v bode II je špecifikovaná a aj
na istinu a ostatné príslušenstvo, rozčlenená konkrétna pohľadávka banky, teda dlh, ktorý je uznávaný.
Žalobca má za to, že takýto uznávací prejav je zrejmý, je platný a nemôže byť považovaný celý dodatok

za neplatný z dôvodu údajného neuhradenia príslušenstva, ktoré má vyplývať z bodu 5 článku I. Vo
vzťahu k uznávaciemu prejavu poukázal napr. na závery vyplývajúce z rozhodnutia Krajského súdu
v Prešove, kde v reakcii na tvrdenia strany žalobcu, že veriteľ neupozornil, resp. neozrejmil a nevysvetlil
dlžníčke dosah, resp. následky jej uznávacieho prejavu s čím žalobca nesúhlasí, nakoľko platná právna
úprava nevyžaduje od veriteľa, aby ozrejmoval dlžníkovi, ktorý sám ako jednostranný právny úkon voči

veriteľovi uznáva určitý dlh, ktorý pozná a vzhľadom na skutočnosť, že má záujem a aj výslovne sa
zaväzujehoďalejsplácať,niejepotrebnétakýtouznávacíprejavzostranyveriteľadlžníkovivysvetľovať.
V rozhodnutí Krajského súdu Prešov sp. zn.: 9Co/76/2013 zo dňa 17.09.2014 súd výslovne uvádza,
že ani Obchodný zákonník ani Občiansky zákonník neobsahujú povinnosť veriteľa informovať dlžníka
o právnych dôsledkoch uznania záväzku, pretože uznanie záväzku je jednostranným právnym úkonom,
ktorým dlžník dáva na vedomie veriteľovi svoju vôľu, teda nemožno od veriteľa požadovať, aby pred

uskutočnením takéhoto prejavu vôle dlžníka ho najprv informoval o jeho právnych dôsledkoch. Uznanie
záväzku ako jednostranný prejav vôle sa spravidla uskutočňuje v súvislosti s uplatňovaním takého
záväzku zo strany veriteľa a preto účel uznania sa dosiahne spravidla tým, že dlžník už svoje uznanie
záväzku urobí ako súčasť iného právneho úkonu napr. aj dohody o kumulatívnej novácii podľa § 516
Občianskeho zákonníka. Uznanie záväzku slúži predovšetkým na posilnenie postavenia veriteľa, jeho

účinky nastávajú bez ohľadu na to, či dlžník vie, aké právne dôsledky zákon s uznávacím prejavom
spája. Dôkazom toho sú aj formy uznania upravené v § 407 ods. 2 Obchodného zákonníka. Podstatné
v tejto súvislosti je, že dlžník nespochybňuje pohľadávku veriteľa vzniknutú z uvedeného právneho
dôvodu a podľa Občianskeho zákonníka, že uvedie aj výšku nezaplateného záväzku. Neuvedenie účelu
uznania záväzku do listiny obsahujúcej tento prejav vôle a jeho právnych dôsledkov by bolo možné

považovať za klamlivé opomenutie len v prípade, že by takýto postup požadovala prax a zvyklosti,
a to za predpokladu, že by dlžník uznával už premlčaný dlh. V predmetnej veci v čase uzavretia
dodatku a v čase vykonania tohto uznávacieho prejavu, teda dňa 22.01.2016 nemohol byť uvedený
dlh premlčaný, to znamená nešlo o situáciu, kedy bolo potrebné zo strany veriteľa v spotrebiteľskom
charaktere záväzkového vzťahu upozorňovať dlžníka na skutočnosť, že potenciálne uznáva premlčaný

dlh. Právna predchodkyňa žalovaného aj v súvisiacom konaní, na ktoré poukázala právna zástupkyňa
žalovanej aj v súvisiacom konaní žalovaná opakovane uviedla, že chce záväzok splácať. To, že si
právna predchodkyňa žalovaného dodatok nečítala, bolo jej slobodným rozhodnutím, či bude alebo
nebude dôverovať tomu na základe rokovania, s veriteľom nakoniec aký právny úkon uzavrie a je
zodpovednosťou výlučne protistrany, teda dlžníčky v tomto prípade, či si právny úkon číta a vzhľadom

na oboznámenie sa s jeho obsahom, či s ním bude následne aj súhlasiť. Nemajú vedomosť o tom, že by
pôvodnážalovanámalaakokoľvekobmedzenúspôsobilosťprávnekonať,pretoježalobcapresvedčený,
že pri plnom vedomí a s ozrejmením všetkých skutočností podpisovala tento dodatok. Má zato, že
uznávací prejav obsahuje všetky náležitosti pre platné uznanie dlhu a teda toto uznanie je platné,
preto je potrebné ho pre účely následného vyhodnocovania existencie záväzku, plynutia premlčacej

doby vo vzťahu k nemu, brať na zreteľ a považovať za platný. V zásade uznávací prejav je len
ďalším spôsobom zabezpečenia záväzku veriteľa, ktorým dlžník takýmto spôsobom uisťuje veriteľa, že
uznáva svoj záväzok, ku ktorému v tomto dodatku aj došlo, veriteľ nekonal žiadnym spôsobom klamlivo.
Pôvodne žalovaná, teda pôvodná dlžníčka mala objektívnu možnosť sa so všetkými skutočnosťami
uvedenými v dodatku oboznámiť a s plným vedomím tento dodatok aj uzavrela a uznala svoj záväzok.

V ďalšom zástupca žalobcu sa vyjadril k údajnej neplatnosti dodatku z dôvodu rozväzovacej podmienky.
Ide o úhradu príslušenstva, a to dňa 22.01.2016 zo strany právnej predchodkyne žalovaného a to
vkladom na účet, ide o vklad sumy 209 Eur a jedná sa o zaplatenie poplatku a príslušenstva za obdobie
od 14.01. do 22.01.2016, ktorý je následne zúčtovaný až dňa 26, nakoľko dňa 22. bol piatok a ide
o hotovostný vklad, to znamená v prvom rade došlo k zaplateniu tohto príslušenstva.

12. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní súdu poukázala na odsek 13 zrušujúceho uznesenia
krajského súdu, a to skúmanie platnosti uznania dlhu zo strany pôvodnej žalovanej. Zo zápisnice
z pojednávania zo dňa 01.04.2019 v konaní 14C/59/2017 zjavne vyplýva za akých okolností bol tento
dodatok podpisovaný, to znamená jednak aj v časovej tiesni, kedy právna predchodkyňa žalovaného

vykonávala prácu v Rakúsku, čakala na taxík a vlastne zamestnanec banky p. G. sa dostavil k nej
s tým, aby podpísala dodatok, aby teda mohla naďalej splácať, aby nebola vykonaná dobrovoľná dražba
nehnuteľnosti. To znamená, to, že to uznanie dlhu je vlastne skryté v dodatku nebolo jasné, prípadne, ak
by bol dodatok číslo 1 a uznanie dlhu už v samotnom nápise bola by to iná situácia. Má zato, že nedošlok platnému uznaniu dlhu, a to aj s poukazom na to, že nie je tu žiaden prísľub zaplatenia v zmysle
§ 558 Občianskeho zákonníka. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR 8Ncdo/1/2014 zo dňa
30.03.2015. Z pohľadu žalovaného je neplatné uznanie, došlo k premlčaniu, premlčacia lehota sa má

riadiť § 103 ods. 2. Právna predchodkyňa žalovaného naposledy zaplatila splátku dňa 26.01.2016, to
znamená aj keby sme počítali, že dostala sa do omeškania so splátkou splatnou 28.02.2016 premlčacia
lehota by uplynula 28.05.2016. Žaloba bola podaná na súde po uplynutí premlčacej lehoty.

13. Svedok H. I. G. pred súdom uviedol, že pracoval v C. J. v Trebišove, kde zastával funkciu bankár,

špecialista. Mal na starosti všetky hypotéky, čo sa týkali v rámci pobočky. Postup pri uzatváraní zmluvnej
dokumentácieneriešilioniakopobočka,tedaurčiteniesvedok,aleoddelenievrámciBratislavy,ústredia,
ktoré komunikovalo s klientmi, keď zlyhával úver, tak daný problém riešili toto oddelenie. Svedok sa
nepamätal, či priamo jemu alebo riaditeľovi chodili priamo vypracované dodatky k zmluvám, kde sa
dopĺňali mená, teda prvý musel byť vždy riaditeľ pobočky a druhý bol buď zástupca riaditeľa, čo bol
v tomto prípade svedok, vždy to museli byť dvaja za banku, ktorí podpisovali dodatok. Štandardne takto

systém fungoval. Oni ako pobočka do tlačiva nijako nezasahovali, bolo to hotové tlačivo, ktoré len na
pobočke vytlačili a podpísali. Potom zavolali klienta, väčšinou to robil riaditeľ, keď sa jednalo o delikátnu
záležitosť. Klient sa zavolal na pobočku, pričom klient už vedel o čo sa jedná, lebo už komunikoval so
zamestnancami z ústredia, takže mal informácie o tom, čo bude podpisovať. Dokumenty podpísal klient.
Následne klient dostal kópiu dokumentu a taktiež podpísané dokumenty ostávali v banke. Do obsahu

zmluvnej dokumentácie, ktorú následne klient podpisoval svedok nezasahoval. Overovanie totožnosti
klienta prebiehalo tak, že klient sa preukázal občianskym preukazom, teda bol povinný občiansky
preukaz predložiť. Fotokópia občianskeho preukazu sa vyhotovuje len na pobočke.

14. Na otázku právneho zástupcu žalobcu v súvislosti s podpisovaním a overovaním totožnosti, aby

svedok uviedol, či sa mohlo stať, že by klient podpisoval takýto dokument aj mimo priestorov pobočky
a teda došlo k overovaniu totožnosti mimo priestorov pobočky svedok uviedol, že mohlo sa to stať,
ale v tomto prípade je povinnosťou, aby minimálne dvaja pracovníci pobočky išli v nejakom ojedinelom
prípade za klientom, pričom oni si navzájom potvrdia, že áno ten klient tam reálne bol, čiže bola overená
jeho totožnosť. Či v takom prípade dochádza k nejakému špeciálnemu záznamu o takejto udalosti alebo

o takomto výjazdovom podpisovaní svedok nevedel uviesť a rovnako si svedok nepamätal, či to bolo aj
v prípade právnej predchodkyne žalovaného F. B..

15. Na otázku súdu, aby svedok uviedol, či za jeho pôsobenia v tejto banke si pamätá prípad, aby
on vycestoval za klientom a takýto dodatok podpisoval mimo banky svedok uviedol, že áno, ale

konkrétne klienta nevedel uviesť prípad, mal aj starších klientov, klientov s preukazom ZŤP, čiže bola
táto možnosť poskytnutá takýmto klientom, ale či to bolo konkrétne v prípade právnej predchodkyne
žalovaného, uviesť nevedel, nakoľko tento pôvodný úver je starší než ako svedok nastúpil do banky.
V prípade, ak by bolo potrebné cestovať za klientom, tak určite necestuje zamestnanec sám, ale
minimálne dvaja zamestnanci.

16. Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalobcu, aby svedok uviedol, či bola v čase uzatvárania dodatku
pri komunikácii o reštrukturalizácii takéhoto úveru komunikácia s klientom aj o tom, že banka si ako
zabezpečenie následného splácania žiada alebo navrhuje klientovi, aby uznal svoj záväzok svedok
uviedol, že na túto otázku odpovedať nevie. Rovnako svedok nevedel odpovedať na otázku či mal klient

pred podpisom takejto dokumentácie možnosť sa s ňou oboznámiť, ak bola dodávaná z ústredia, resp.
či mal možnosť dokumentáciu pred podpisom vidieť alebo poznať jej obsah. Vyjednávanie podmienok
bolo len na ústredí, lebo on ako bankár, špecialista takéto kompetencie nemal. Na otázku právneho
zástupcu žalovaného, či sa svedok pamätá, či bol v roku 2016 v Zemplínskej Teplici svedok nevedel
uviesť, ale bolo to možné.

17. Svedok K. I. G. pred súdom uviedol, že s pani B. sa stretol raz alebo dvakrát, pričom bola dlžníčkou
banky, kde pracoval. Úver bol nesplácaný. V prípade, ak úver nebol splácaný nad 60 dní, tak danú
záležitosť riešila Bratislava. Dodatok bol vypracovaný, dohodli sa s nimi telefonicky. Na podpis sa
dostavila p. B., jej dcéra a zať a podpísali dodatok. Pani B. sa vyjadrila, že posielala peniaze, lebo bola

opatrovateľka v Rakúsku alebo v Nemecku. Mladí úver riadne a včas nesplácali. C. bola známa tým,
že vymáhali pohľadávky, ale nedodržali lehotu, ktorú mali uvedenú v zmluve 60-dňovú lehotu, ale až
po lehote 180, resp. 360 dňoch nepravidelného splácania úveru pristupovali k represívnym opatreniam.
Predmet dodatku si nespomína, či to bolo uznanie záväzku, či dohoda o splácaní. Takýchto podobnýchprípadov bolo viacero, ale na pani B. si spomína, lebo bola to milá pani, ale oni neboli ochotní úver
splácať. Navrhovali jej, aby si otvorila účet, ale spomínala nejaké finančné problémy aj svojho manžela,
tak povedala, že preto účet neotvorí. Ďalší z návrhov právneho oddelenia bol, aby ešte pred vyhlásením

dobrovoľnej dražby sa pokúsili predať nehnuteľnosť sami, lebo je to najrozumnejší spôsob ako sa zbaviť
dlhov. Klienti boli zvláštni, teda niekto im poradil, aby nesprístupnili nehnuteľnosť na obhliadku, keď sa
druhýkrát dostavili, keď už bola dobrovoľná dražba vyhlásená, aby robili obštrukcie, aby neplatili, že
zmluva má nejaké chyby, že im niekto poradil. Úverovú zmluvu svedok nepodpisoval, do firmy prišiel
v roku 2014 a zmluva bola z roku 2011. Pani B. vravela, že posielala peniaze riadne a včas, ale dcéra

neplatili, bola ochotná nehnuteľnosť predať len dcéra a zať nesúhlasili.

18. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, keď v danom prípade ide o reštrukturalizáciu zjednaného
úveru, kde bol uzatváraný dodatok po predchádzajúcom vyhlásení predčasnej splatnosti, teda či
konkrétne on alebo niekto z pobočky zasahoval do obsahu takéhoto dodatku svedok uviedol, že oni
nie sú oprávnení zasahovať do obsahu dodatku. Oni dodatok podpísali za banku, nascanovali. Nie je

možné, aby tento dodatok bol pozmenený, lebo v ten istý deň po podpise okamžite dodatok scanovali
a posielali naspäť poštou v origináli do Bratislavy. Väčšina týchto zmlúv bola aj o uznaní záväzku, čo
do dôvodu a výšky aj kvôli premlčaniu, aj kvôli iným záležitostiam. V podstate vždy bolo zvykom, aby
tam táto klauzula bola. Vždy zmluvu poskytnú klientom na prečítanie a následne dôjde k podpisu, boli
tam traja, čo je nezvyčajné pri tom, že dlžník bol jeden. Dodatok bol podpisovaný v kancelárii riaditeľa

pobočky. Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalobcu, aby svedok uviedol, či predmetom komunikácie
bolo aj konkrétne uznanie tohto záväzku, resp., že obsahom dodatku je aj uznanie tohto záväzku svedok
uviedol, že určite áno, lebo ak je to uvedené v texte prechádzajú s klientmi celú zmluvu. Pani B. ani
mladí nenamietali pôvodný úver. Totožnosť klientov sa overovala predložením občianskeho preukazu.
Pri uzatváraní obchodu ako klasického sa vyhotovuje kópia dokladu totožnosti aj keď sa otvára účet,

ale pri dodatkoch si nebol úplne istý, či vyhotovovali kópiu dokladu. Na otázku právnej zástupkyne
žalovaného,abysvedokuviedol,akýmspôsobompoučoval neb.p.B.onásledkochuznaniadlhusvedok
uviedol, že čo do dôvodu a výšky, teda, že vie, že podpísala zmluvu, vie na čo zobrala peniaze a že úver
bol nesplácaný. Na ďalšiu otázku, či poučoval právnu predchodkyňu o právnych následkoch uznania
záväzku, svedok uviedol, že je to možné, že väčšinou to hovorí, ale nepamätá sa na detaily. Stretli sa

viackrát, komunikovali aj telefonicky, ale viackrát spolu komunikovali, či to bolo osobné stretnutie alebo
telefonicky. Ku komunikácii došlo určite po reštrukturalizácii úveru, a to boli kontaktovaní telefonický
alebo to bolo osobné stretnutie. Vyzýval mladých, aby si oni zobrali úver, aby ho začali splácať, ale iba
jeden z nich bol zamestnaný a ešte mali dieťa, čiže finančne by neprešli ani na spotrebný úver a predať
nehnuteľnosť nechceli. Stále im navrhoval, že pokiaľ tam nie je dražba, tak stále je možné sa s bankou

dohodnúť, aby si nehnuteľnosť predali sami a nenavyšovali zbytočne náklady súvisiace s domom. On,
teda pobočka klientov v správe nemali, boli len vykonávatelia. V prípade, ak dostali nejakú úlohu, to
znamená bolo potrebné podpísať zmluvy, dodatky, dohodli sa. Úver schvaľovala úverová komisia. Klient
potreboval komunikovať s bankou s niekým z ústredia, aby došlo k podpísaniu dodatku. Klientom bolo
všetko vysvetlené určite telefonicky. V tomto prípade došlo k podpísaniu dodatku v kancelárii svedka,

boli tam pani neb. B., jej dcéra a zať, teda tí, ktorí tam bývali.

19. Svedkyňa L. H., že v januári r. 2016 bývala v Zemplínskej Teplici. Vedela o probléme nesplácania
úveru zo strany jej matky. Raz bola s mamkou, teda s F. B. na pobočke v E. v C. J. za p. riaditeľom
G. s tým, že nevie splácať úver, ktorý jej na to odpovedal, že má pristúpiť k predaju domu, lebo príde

o dom. Za účelom podpísania nejakých dokumentov určených pre jej mamu bol v mieste bydliska F. B.,
B. G. aj s papiermi, pričom mama bola už pred odchodom, čakala na taxík, aby podpísala papiere s tým,
že ona mi následne dala peniaze 209 Eur, ktoré má ísť osobne zaplatiť do pobočky banky. Jednanie
jej matky s p. G. bolo v predsieni domu. Po tom, čo odišiel p. G. matka F. B. dala svedkyne papiere aj
s peniazmi s tým, že túto sumu presne 209 Eur má vložiť na účet C. J. v Trebišove. Pán. G. prišiel k ním

pred 8.00 hod. rannou alebo tesne po 8.00 hodine, pretože vždy v tomto čase taxík rovnako chodil pre
jej mamu. Svedkyňa sa dostavila na pobočku v Trebišove, kde išla autobusom. Banke predložila číslo
účtu, na ktoré bolo potrebné vložiť finančné prostriedky. Potom platila ďalšiu platbu vo februári, 585 Eur.
Nespomína si, že by platila aj ďalšie platby. Pána. Havrilku videla, keď prišiel a išiel za mamkou, lenže
nebola pri komunikácii, keď spolu komunikovali. Svedkyňa bola už tiež pripravená, že pôjde k mamke,

pretože odchádzala do Rakúska a vtedy ju stále vyprevádzala.

20. Na otázku sudkyne, či svedkyňa bola niekedy spolu s matkou, teda F. B. a so svojím manželom
v pobočke OTP banky svedkyňa uviedla, že tam bola iba so svojou matkou a to iba jeden krát zariaditeľom pobočky Hegedüšom, vtedy, keď jej matka nevedela splácať úver, načo jej riaditeľ poradil,
aby sama predala dom. Ostali z toho sklamané a pokiaľ vie mamka si vyhľadala advokátku a odovzdala
jej papiere.

21. Žalobca súdu doručil vyjadrenie zo dňa 15.05.2023, v ktorom uviedol vo vzťahu k výpovedi svedkyne
L. H., že svedkyňa L. H., má na výsledku tohto sporu priamy záujem, keďže je jedným z dvoch
oprávnených dedičov žalovaného, ako súčasného výlučného vlastníka nehnuteľností predstavujúcich
predmet záložného práva. Má tak za to, že vypovedala účelovo v prospech žalovaného. Strana žalobcu

nadobúda presvedčenie o účelovosti výpovede svedkyne L. H. na pojednávaní dňa 28.03.2023 aj s
poukazom na obsah komunikácie medzi pôvodným veriteľom a bývalým finančným poradcom pôvodnej
dlžníčky, nebohej pani B., K. H. F., ktorý v e-maile adresovanom právnemu predchodcov žalobcu – OTP
Banke Slovensko, a.s. - z 19.09.2016 (teda v čase po opakovanom zlyhaní splácania úveru a doručení
vyhlásenia predčasnej splatnosti opakovane zlyhaného úveru), označenom ako Žiadosť o zrealizovanie
dohody o splácaní pred začatím výkonu záložného práva, výslovne uvádza, že: „V mesiacoch január

2016 a február 2016, teda v čase, keď bola klientka doma na Slovensku, boli dohodnuté splátky riadne
a včas uhradené. Problémy so splácaním dohodnutých splátok vznikli až v čase keď klientka odišla
pracovne do Švajčiarska. V mesiaci august 201 som bol priamym svedkom, keď sa klientka osobne
dopytovala svojej dcéry, či sú splátky hypotéky uhradené riadne a včas. Dcéra klientky tvrdila, že
„VŠETKO JE ZAPLATENÉ“, avšak nevedela klientke doložiť príslušné doklady, ktoré by jej tvrdenie

podložili. Na môj podnet išla klientka na pobočku OTP Banky Trebišov, kde jej oznámili zlú platobnú
disciplínu od mesiaca marec 2016. Väčší problém však je, že klientka nevedela ani dodatočne uhradiť
svoje omeškané záväzky, nakoľko jej dcéra minula všetky finančné prostriedky klientky. Klientka odišla
14.08.2016 pracovne opäť do Švajčiarska. Aby predišla situácii, keď jej záväzky nie sú uhradené a sama
nemáfinančnéprostriedkypredôstojnýživot,avzhľadomnaskutočnosť,žejejvlastnádcéraunejstratila

dôveru, zabezpečila klientka spôsob vyplácania mzdy na účet tak, aby so všetkými svojimi finančnými
prostriedkami mohla disponovať. Na znak dôkazu je možné vidieť aj riadne a včas zaplatenú mesačnú
splátku hypotekárneho úveru v C. J. mesiaci august 2016.“ Z vyššie uvedeného je zrejmé, že svedkyňa
L.H.opakovanezavádzalaajsvojumatku,atoohľadomskutočnostisomnohozásadnejšíminásledkami
(ohľadom riadneho a včasného splácania splátok dojednaných podľa Dodatku č. 1 z 22.01.2016),

ktorá bola relatívne jednoducho verifikovateľná (preverením v banke), no napriek tomu o nej L. H.
pôvodnej dlžníčke uviedla nepravdu (čo sa po preverení stavu splácania v banke následne potvrdilo).
Ak teda L. H. bola schopná zavádzať ohľadom skutočností, ktoré sú verifikovateľné, potom je u žalobcu
dôvodné presvedčenie, že bude rovnako účelovým spôsobom vypovedať aj v situácii, ktorú je omnoho
náročnejšie preveriť, a to viac keď má na výsledku konania osobný záujem, keďže ako vyplýva z vyššie

uvedeného je to práve L. H., ktorá spôsobila opätovné zlyhanie reštrukturalizovaného úveru premrhaním
finančných prostriedkov na riadne a včasné splácanie, ktoré obdržala od jej matky, no najmä je jedným
z dvoch oprávnených dedičov majetku po žalovanom, keďže pohľadávka vymáhaná v tomto konaní
proti žalovanému je zabezpečená záložným právom viaznucim na nehnuteľnostiach v jeho výlučnom
vlastníctve a podľa informácií žalobcu, v týchto nehnuteľnostiach naďalej býva. Vzhľadom na uvedené

má strana žalobcu za to, že výpoveď svedkyne L. H. je potrebné považovať za účelovú a súd by nemal
na výpoveď tejto svedkyne prihliadať.

22. K uznaniu záväzku žalobca poukázal na názor odbornej verejnosti formulovaných v publikácii
Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník

II. § 451 - 880. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 2080 – 2091. Žalobca ďalej uviedol, že
pre úspech žalovaného v spore nemôže postačovať, keď len prosto konštatuje absenciu vôle pôvodnej
dlžníčky, ktorú opiera o tvrdenie o tom, že mala uznávací prejav urobiť u nej doma bez dostatku
času na to, aby mohla urobiť slobodné rozhodnutie a že mala údajne konať v časovej tiesni, ale je
povinný takéto svoje tvrdenia preukázať. Z vykonaného dokazovania má za preukázané, že pôvodná

dlžníčka mala možnosť dostatočne sa oboznámiť s obsahom dodatku a pristúpiť tak s plným vedomím
k uznávaciemu prejavu, ktorý bol obsahom predmetného dodatku a prisľúbiť zaplatenie dlhu v podobe
dohody o splácaní tohto dlhu v splátkach zo zlyhaného úveru, ktorý mal byť z dôvodu vyhlásenia
predčasnej splatnosti zaplatený naraz. Uznávací prejav sa netýkal premlčaného dlhu, preto nebolo
zákonnoupožiadavkouzachytiťvprávnomúkoneobsahujúcomuznanieajakékoľvekvyhláseniedlžníka

opoznaníúčinkovjehouznávaciehoprejavu.ZDodatkuč.1z22.01.2016jezrejmé,žepôvodnádlžníčka
dlh vymedzený v bode 2. čl. I, v nasledujúcom bode 3. tohto Dodatku čo do jeho dôvodu aj výšky
písomne uznala a v nasledujúcom bode 4. toho istého článku prisľúbila uhradiť tento dlh v splátkach
(namiesto pôvodnej povinnosti zaplatiť dlh naraz). Strana žalobcu je absolútne presvedčená, že jeplatný a účinný uznávací prejav pôvodnej dlžníčky zachytený v Dodatku č. 1 z 22.01.2016 (ktorým došlo
k reštrukturalizácii nesplácaného úveru, ktorý bola pôvodná dlžníčka po uplatnení práva pôvodného
veriteľa podľa ustanovenia § 565 OZ povinná zaplatiť naraz), keď tento uznávací prejav obsahuje všetky

zákonom požadované náležitosti, keďže v ňom je jasne a nezameniteľne vymedzený dôvod i výška
uznávaného dlhu (viď bod 1. čl. I. Dodatku č. 1 z 22.01.2016), obsahuje prísľub zaplatenia dlhu, keď
sa pôvodná dlžníčka explicitne zaviazala zaplatiť tento dlh v splátkach (viď bod. 4 čl. I. Dodatku č. 1 z
22.01.2016) a je vyhotovený písomne a podpísaný osobne pôvodnou dlžníčkou. Strana žalobu má za to,
že takéto platné uznanie dlhu má za následok, že nedošlo k uplynutiu premlčacej doby, nakoľko právo

veriteľa sa v zmysle ustanovenia § 110 ods. 2 druhej vety OZ nepremlčí skôr ako za 10 rokov odo dňa
zročnosti splátky pre ktorú sa stal zročný celý dlh a vzhľadom na skutkové okolnosti predmetnej veci tak
doposiaľ nedošlo k premlčaniu pohľadávky uplatnenej žalobcom v tomto spore.
V súvislosti s určovaním začiatku plynutia premlčacej doby v obdobných veciach, v zmysle ostatnej
rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenie sp. zn. 4Cdo/132/2021
z 15.12.2022, alebo uznesenie sp. zn. 5Cdo/224/2021 z 30.11.2022, alebo uznesenie sp. zn.

7Cdo/268/2020 z 29.11.2022), sa začiatok plynutia premlčacej doby pri pohľadávkach z úverov
vychádzajúcich zo spotrebiteľských zmlúv z dôvodu obmedzenia veriteľa v zmysle ustanovenia § 53
ods. 9 OZ upravuje tak, že premlčacia doba začína plynúť najskôr v deň nasledujúci po uplynutí
trojmesačného omeškania so zaplatením splátky, pre ktorú veriteľ využil svoje právo v zmysle
ustanovenia § 565 OZ. V tejto súvislosti je nevyhnutné určiť, pre ktorú splátku došlo k využitiu práva

pôvodného veriteľa v zmysle ustanovenia § 565 OZ, kedy konajúci súd dospel k záveru, že takouto
splátkou je splátka splatná dňa 28.04.2016. Ak by však uvedený záver súdu platil, potom je zrejmé, že
právny úkon vyhlásenia predčasnej splatnosti by bol neplatný, a nedošlo by tak k účinnému využitiu
práva v zmysle ustanovenia § 565 OZ pôvodným veriteľom. Strana žalobcu má za to, že správne
označenou splátkou, pre ktorú pôvodný veriteľ využil svoje právo vyplývajúce mu z ustanovenia § 565

OZ, je splátka, ktorá mala byť splatná dňa 28.05.2016, preto premlčacia doba v predmetnom prípade
mohla v kontexte vyššie uvedeného začať plynúť najskôr dňa 30.08.2016 a márne tak môže uplynúť
najskôr dňa 30.08.2026, preto ak žaloba v predmetnej veci bola podaná dňa 26.09.2019, má strana
žalobcu za to, že pohľadávka uplatnená v tomto súdnom konaní nie je premlčaná.

23. Svedok H. F. pred súdom na pojednávaní dňa 13.06.2023 uviedol, že keďže ide o prípad niekoľko
rokov starý, na niektoré veci sa pamätá už len matne. V rokoch 2015 – 2018 pôsobil ako finančný
sprostredkovateľ. Na základe odporúčaní sa skontaktoval s pani B., s ktorou sa niekoľkokrát osobne
stretol u nich doma v Zemplínskej Teplici. Čo sa týka finančných služieb bolo treba p. B. pomôcť. Keď
sa s p. B. stretli, zisťoval finančnú analýzu, aké finančné záväzky má p. B.. Pani B. pracovala ako

opatrovateľka vo Švajčiarsku, pričom chodila na turnusy 5, 6 týždňov. Potom 2, 3 týždne p. B. bola doma.
V prípade, ak bolo možné išla ešte pracovať do Rakúska ako opatrovateľka. Pani B. bola vyťažená
maximálne. Čo sa týka životosprávy p. B. postačovala káva, cigarety, voda len nech je všetko vyplatené.
Keď zisťoval stav dospeli k tomu, že C. J. pani B. vyzývala k zaplateniu dlhu, keďže za nejaké obdobie
spätne nemala zaplatenú hypotéku. Pani B. táto situácia veľmi prekvapila. Podľa tvrdení p. B., keďže

bola odcestovaná posielala peniaze domov s tým, že dcéra všetko vyrovná. Keďže tam už hrozila možno
exekúcia a pani B. čo sa týka vybavovania na úradoch nebola zbehlá, preto požiadala svedka, aby túto
situáciu vyriešil. Na základe toho kontaktoval C. J., centrum vymáhania pohľadávok. Skutočnosti, ktoré
mu p. B. uviedla, pripravil do e-mailu, ktorý p. B. odobrila, na základe čoho e-mail odoslal. Následne
banka vypracovala dodatok, kde p. B. priznala, že ten záväzok neplatila. Okrem pôvodnej hypotekárnej

zmluvy bolo v dodatku ustanovené zaplatenie úrokov, ktoré boli riadne predpísané a mali byť riadne
platené. Keď sa p. B. splátka navýšila, ona s tým súhlasila. V dome bývala aj jej dcéra s mužom a
deťmi. Vie, že, keď išli do C. J., tak p. B. aj autom zviezol, keď sa podpisoval dodatok. Do Trebišova
išla autobusom a naspäť p. B. odviezol domov. Pani B. bola s dodatkom stotožnená. Neskôr pracoval aj
sám v C. J., ale nepamätá sa, že by konkrétne jej záležitosť nejako riešili. Teraz najnovšiu informáciu

som sa dozvedel od p. advokáta, teda, že p. B. už nie je medzi nami a vlastne ten záväzok sa rieši. S p.
B. komunikovali telefonicky, lebo sa potrebovali dohodnúť, čo a ako budú riešiť, kedy bude doma, kedy
chodí na turnusy. Osobne sa stretli neviem presne koľkokrát doma. Iné osoby pri komunikácii neboli,
lebo p. B. sa chcela rozprávať väčšinou medzi štyrmi očami. Pani B. bola z tejto situácie prekvapená,
mala za to, že dcéra platila ten úver. Pani B. bola nahnevaná, že mladí žili hýrivým spôsobom života.

Úver bol nezaplatený a vlastne išlo aj o ich dom. Oni sa veľmi nestarali, čo s nimi bude, ak sa ona raz
pominie, ale nedôverovala svojej dcére. Viem, že čosi spomínala o rozdelení BSM, lebo manžel p. B. mal
taktiež nejaké podlžnosti a bála sa, aby o dom neprišla. Pani B. sa dištancovala viac-menej od všetkýcha chcela riešiť ako hlava rodiny všetko, aby bolo v poriadku. Pani B. bola presvedčená o tom, že dcéra
všetko vyplatí a skutočnosť bola taká, že dlh v banke bol a splátky riadne a včas zaplatené neboli.

24. Na otázku právnej zástupkyne žalovaného, keď sa s pani B. dostavil na pobočku banky podpísať ten
dodatok, či vie svedok opísať ako ten deň vyzeral, kedy to bolo, časové rozpätie toho dňa, s kým svedok
jednal, s kým ste boli v miestnosti, kto dodatok podpisoval svedok uviedol, že časovo, o ktorej sa stretli,
ktorý to bol deň na to sa nepamätá. Mali dohodnuté stretnutie na pobočke v banke s hypotekárnym
špecialistom, s p. G.. Na pobočke banky sú kamery. U p. G. v kancelárii sa podpisoval dodatok s tým, že

podpisovali ho dvaja zamestnanci banky, teda p. G. a riaditeľ banky p. G.. S pani B. išiel len kvôli tomu
obsahu, či ten dodatok obsahuje to, čo ona žiadala. Na základe pravidiel banky musel zamestnanec
banky verifikovať p. B., že je to ona. So znením dodatku p. B. súhlasila, pričom na znak súhlasu a že mu
porozumela dodatok aj podpísala. S p. B. bol v deň podpisu dodatku na pobočke sám. Pani B. pomohol
s komunikáciou s bankou, kde docielila dodatok a uznanie dlhu, pričom dlh splácala ďalej. Keďže p. B.
bola v zahraničí a svedok tam už nevidel priestor na ďalšie poskytovanie svojich služieb, preto sa už

nekontaktovali.

25. Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalobcu, aby svedok uviedol vo vzťahu k dodatku, či nejakým
spôsobom s p. B. preberali aj možný obsah dodatku s bankou, prípadne, či jej vysvetľoval nejaké
dojednania alebo prejavy, ktoré v tomto dodatku mala urobiť svedok uviedol, že vlastne kvôli tomu

s p. B. bol v banke. Ohľadom finančnej terminológie má povinnosť bankár jej vysvetliť tieto veci, ale
potrebovala to jednoducho vysvetliť, aby vedeli, či tam je to, čo ona naozaj chcela. Pani B. nechcela prísť
o dom a priznala skutočnosť, že dlh vznikol. Podľa vyjadrení p. B. ona peniaze posielala, ale dcéra úver
neplatila. Pani B. chcela, aby ten pôvodný úver zostal s tým, že dlžnú časť vyrovná. Dodatok mal byť
o tom, že to, čo mala zameškané aj s prislúchajúcim následným úrokom platila sumu, teda to, čo bola

riadna splátka a to, čo vlastne bolo v dodatku, teda platila úroky z úrokov. Svedok si nepamätal, či mu bol
zasielaný dodatok nejakou formou jeho návrh alebo až fyzicky na pobočke. Klient má právo aj v zmysle
interných pravidiel banky a Obchodného zákonníka celkovo oboznámiť sa so zmluvou pred jej podpisom
s tým, že môže to odmietnuť alebo si môže ten dokument zobrať na naštudovanie a prísť daný dokument
podpísať v inom termíne, prípadne komunikovať s bankou prípadnú zmenu obsahu toho dokumentu.

Vysvetľoval p. B., čo znamená uznanie dlhu, teda, že uznanie dlhu znamená, že prizná, že dlh vznikol
a že to bude mať za následok aj to, že bude platiť úroky z úrokov. Nepamätal sa na presný obsah
celého vysvetlenia, ale určite bankár jej to vysvetľoval a veci, ktoré jej boli nezrozumiteľné, tak sa pýtala.
Samostatný výtlačok dodatku, ktorý p. B. išla podpisovať, tak mali spolu pred sebou a prechádzali ho.
Pri podpise tohto dodatku bol prítomný hypotekárny špecialista p. G.. Svedok si nepamätal, či konkrétne

daný deň bol tam prítomný aj riaditeľ banky, ktorý rovnako dodatok podpisuje, minimálne aspoň na chvíľu
prišiel a spýtal sa, či je všetko zrozumiteľne, ak bolo potrebné, tak urobil vysvetlenie aj on. Či niečo bolo
potrebné dovysvetľovať, si svedok nepamätal.

26. Na otázku sudkyne, či svedok vie potvrdiť súdu, že pokiaľ ide o dodatok č. 1, ktorý bol uzatvorený

k tejto zmluve o úvere, či bol podpisovaný p. B. za prítomnosti svedka, svedok uviedol, že pokiaľ sa
dobre pamätá tak, áno.

27. Žalobca súdu vo vyjadrení zo dňa 26.05.2023 zhrnul vykonané dokazovanie a uviedol, že strana
žalovaného aj po zrušení prvého rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom, zotrval na námietke

premlčania z dôvodu neplatnosti uznávacieho prejavu pôvodnej dlžníčky. K neplatnosti Dodatku ako
celku žalobca uviedol, že z doposiaľ prebiehajúceho konania vyplýva, že strana žalovaného opiera
svoje tvrdenie o neplatnosti uznávacieho prejavu pôvodnej dlžníčky o rôzne dôvody, a to najmä údajnú
neplatnosť Dodatku ako celku, absenciu preukázania vedomosti dlžníčky o účinkoch uznania dlhu a
skutočnosť, že ide o uznanie obsiahnuté v dvojstrannom právnom úkone a údajnú absenciu zákonom

vyžadovaných náležitostí uznávacieho prejavu pôvodnej dlžníčky, najmä prísľubu zaplatiť uznaný dlh.
Protistrana namietala platnosť ustanovenia čl. I bodu 5. Dodatku z dôvodu, že neobsahuje vyčíslenie
sumy príslušenstva, ktorú mala pôvodne žalovaná v deň podpisu Dodatku č. 1 uhradiť veriteľovi a z
dôvodu neurčitosti tohto ustanovenia, považovala žalovaná strana predmetné ustanovenie Dodatku za
absolútne neplatné. V prvom rade strana žalobcu poukazuje na skutočnosť, že tak, ako sama žalovaná

uvádza a ako zopakoval aj žalobca na pojednávaní dňa 06.09.2022, dňa 22.01.2016 došlo k úhrade
predmetného príslušenstva v zmysle ustanovenia druhej vety čl. I bod. 5 Dodatku (suma 209,- EUR).
Ak by však i napriek vyššie uvedenému mal platiť záver strany žalovaného o tom, že ustanovenie
druhej vety čl. I bodu 5. Dodatku je absolútne neplatné z dôvodu absencie sumy, ktorú mala pôvodnežalovaná uhradiť, potom má strana žalobcu za to, že následkom neplatnosti tohto ustanovenia je aj
nadväzujúca neplatnosť rozväzovacej podmienky, a to dojednania v čl. III bodu 5. Dodatku, v časti,
v ktorej bol dojednaný zánik platnosti a účinnosti Dodatku pre prípad neuhradenia omeškanej sumy

príslušenstva v zmysle čl. I bodu 5. Dodatku pôvodne žalovanou. Vzhľadom na viazanosť ustanovenia
čl. III bodu 5. Dodatku (rozväzovacia podmienka) na namietané ustanovenie čl. I bodu 5. Dodatku,
by v prípade, ak by bolo bývalo neplatné namietané ustanovenie čl. I bodu 5. Dodatku, bolo nutné
dospieť k záveru o neplatnosti aj rozväzovacej podmienky v čl. III. bode 5 Dodatku v príslušnej časti,
keďže by bola viazaná na neplatné dojednanie. Ak by teda malo platiť tvrdenie žalovanej strany o

neplatnosti dojednania čl. I. bodu 5 Dodatku (z dôvodu neurčitosti), potom je zrejmé, že nemohla
byť platná ani rozväzovacia podmienka Dodatku (ustanovenie čl. III bodu 5. Dodatku), a teda máme
za to, že k zániku platnosti a účinnosti Dodatku nemohlo dôjsť na základe skutočnosti, že pôvodne
žalovaná údajne neuhradila včas príslušenstvo v zmysle čl. I bodu 5. Dodatku. V zmysle ustanovenia
§ 41 OZ „Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť,
pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,

nevyplýva,žetútočasťnemožnooddeliťodostatnéhoobsahu.“Vzhľadomnato,žeustanovenie,ktorého
neplatnosť namietala pôvodne žalovaná, nie je obligatórnou náležitosťou Dodatku ako právneho úkonu,
aj eventuálna neplatnosť ustanovenia čl. I bodu 5. a čl. III bodu 5. Dodatku by nespôsobovala neplatnosť
Dodatku ako celku, a to aj s poukazom na vôľu strán umožniť pôvodnej dlžníčke splácať vzniknutý dlh v
splátkach, preto aj eventuálna neplatnosť namietaných ustanovení by nespôsobila neplatnosť zvyšných

častí Dodatku, ktoré by tak zostali v plnom rozsahu v platnosti, vrátane uznania dlhu uskutočneného
pôvodne žalovanou v čl. I bode 3. a 4. Dodatku. Okrem preukázania skutočnosti, že pôvodná dlžníčka v
deň uzavretia Dodatku zaplatila príslušnú časť príslušenstva (209,- EUR) zhodnými tvrdeniami strán, má
žalobca za to, že samotná žalovaná strana aj po zrušení pôvodného rozsudku Uznesením odvolacieho
súdu, opierala svoju argumentáciu práve o vyhlásenie úveru za splatný zo dňa 11.09.2016. Keďže k

takémuto vyhláseniu by nemohlo zo strany veriteľa dôjsť v prípade, ak by Dodatok nebol platný, máme
za to, že samotná žalovaná strana týmto platnosť Dodatku (ako celku) uznáva. Okrem argumentácie
protistrany o neplatnosti uznania dlhu z dôvodu domnelej neplatnosti Dodatku ako celku, je v tomto
konaní žalovanou stranou tvrdená aj neplatnosť uznávacieho prejavu pôvodnej žalovanej z dôvodu jeho
obsiahnutia v Dodatku, ako „predformulovanom“ dvojstrannom právnom úkone s pôvodným veriteľom a

zároveň z dôvodu absencie ozrejmenia, resp. vysvetlenia alebo poučenia pôvodnej dlžníčky pôvodným
veriteľomoúčinkochuznaniadlhu.PôvodnežalovanápredpodpisomDodatkumalamožnosťoboznámiť
sa s celým obsahom Dodatku, mohla uviesť, že s ktorými časťami Dodatku nesúhlasí, prípadne že
nemieni uznať jej dlh, mohla eventuálne uviesť námietky, ktoré mala voči iným častiam tohto Dodatku,
resp. mohla sa rozhodnúť Dodatok nepodpísať a uhradiť dlh jednorazovo, avšak pôvodne žalovaná tak

neurobila. Naopak, pôvodne žalovaná prejavila vôľu uzatvoriť dodatok v znení, ktoré na znak svojho
súhlasu podpísala a prejavila súhlas so splátkovým kalendárom a zároveň uznala svoj dlh čo do dôvodu
aj výšky. Máme za to, že vzhľadom na jasný prejav vôle pôvodne žalovanej, teda jej súhlas s Dodatkom
a jeho ustanoveniami, máme za to, že nie je možné hovoriť o absencii vôle zo strany žalovanej. Účel
uznania sa dosiahne spravidla tým, že dlžník už svoje uznanie záväzku urobí ako súčasť iného právneho

úkonu (napr. aj Dohody o kumulatívnej novácii podľa § 516 Občianskeho zákonníka), preto nemožno
dospieť k záveru o neplatnosti uznania dlhu len z dôvodu, že je obsiahnutý v inom právnom úkone
(v tomto prípade práve v kumulatívnej novácii záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere spočívajúcej
v uzavretí Dodatku). Pôvodná žalovaná nielen, že neprejavila nesúhlas s ustanoveniami Dodatku, ale
naopak výslovne prejavila vôľu tento Dodatok uzavrieť (a radosť z jeho uzavretia), z čoho je zrejmé,

že podpisom prejavila súhlas s jeho znením, vrátane uznávacieho prejavu. Zo strany žalobcu nedošlo
k porušeniu ustanovení právneho poriadku, a to s poukazom na tú skutočnosť, že žiadne ustanovenie
neukladá veriteľovi povinnosť poučiť dlžníka o následkoch spojených s uznaním dlhu, a to najmä ak sa
jednáodlh,ktorývčaseprejavuvôledlžníkaniejepremlčaný.Niejeznáme,žebypôvodnádlžníčkabola
v akomkoľvek rozsahu obmedzená v spôsobilosti právne konať, preto je žalobca presvedčení, že nie je

namieste spochybňovať platnosť prejavu jej zjavne deklarovanej vôle uzavrieť Dodatok v takom znení
v akom ho podpísala. Z listinného dôkazu - Dodatku - je zrejmé, že pôvodná dlžníčka dlh vymedzený
v čl. I, bode 2. Dodatku, v nasledujúcom bode 3. tohto Dodatku, čo do jeho dôvodu aj výšky, písomne
uznala a v nasledujúcom bode 4. toho istého článku prisľúbila uhradiť tento dlh v splátkach (namiesto
pôvodnej povinnosti zaplatiť dlh naraz). Z predložených a vykonaných dôkazov zrejmé, viacero dôkazov

(výsluch svedkov H. I. G. a K. I. G. na TP 28.03.2023, list i výpoveď svedka H. F.) potvrdzuje, že nebohá
dlžníčka sa v čase podpisu dodatku (teda aj v čase uznania dlhu), ako aj v nasledujúcom mesiaci
po ňom zdržiavala na Slovensku a dodatok bol podpísaný v priestoroch pobočky banky v Trebišove.
Uvedené závery podporuje aj výpoveď bývalého zamestnanca pobočky H. I. G., ktorý výslovne uvádza,že za predpokladu, že by mal byť zmluvný dokument (v danom prípade Dodatok) podpisovaný mimo
priestorov pobočky banky, museli by sa takéhoto podpisovania zúčastniť dvaja oprávnení pracovníci
banky. Ani svedkyňa L. H. neuviedla, že by sa s pánom H. G. dostavil do domu pôvodnej dlžníčky

aj iný oprávnený zamestnanec banky. Rovnako tak akéhokoľvek iného zamestnanca, podpisujúceho
za banku, nespomenula ani pôvodná dlžníčka v jej výpovedi v súvisiacom konaní, preto vzhľadom na
uvedené sme presvedčení, že z vykonaného dokazovania i listinného dôkazu predloženého k tomuto
podaniu, je potrebné považovať za preukázané, že dodatok č. 1 bol podpisovaný dňa 22.01.2016 v
priestoroch pobočky OTP Banky Slovensko v Trebišove. Z vykonaného dokazovania tak má žalobca

za preukázané, že pôvodná dlžníčka mala možnosť dostatočne sa oboznámiť s obsahom dodatku a
pristúpiť tak s plným vedomím k uznávaciemu prejavu, ktorý bol obsahom predmetného dodatku a
prisľúbiť zaplatenie dlhu v podobe dohody o splácaní tohto dlhu v splátkach zo zlyhaného úveru, ktorý
malbyťzdôvoduvyhláseniapredčasnejsplatnostizaplatenýnaraz.Predoplnenie,žeuznávacíprejavsa
netýkal premlčaného dlhu, preto nebolo zákonnou požiadavkou zachytiť v právnom úkone obsahujúcom
uznanie aj akékoľvek vyhlásenie dlžníka o poznaní účinkov jeho uznávacieho prejavu. V súvislosti s

určovaním začiatku plynutia premlčacej doby v obdobných veciach, v zmysle ostatnej rozhodovacej
praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenie sp. zn. 4Cdo/132/2021 z 15.12.2022,
alebo uznesenie sp. zn. 5Cdo/224/2021 z 30.11.2022, alebo uznesenie sp. zn. 7Cdo/268/2020 z
29.11.2022), sa začiatok plynutia premlčacej doby pri pohľadávkach z úverov vychádzajúcich zo
spotrebiteľských zmlúv z dôvodu obmedzenia veriteľa v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 OZ upravuje tak,

že premlčacia doba začína plynúť najskôr v deň nasledujúci po uplynutí trojmesačného omeškania so
zaplatením splátky, pre ktorú veriteľ využil svoje právo v zmysle ustanovenia § 565 OZ. V tejto súvislosti
je nevyhnutné určiť, pre ktorú splátku došlo k využitiu práva pôvodného veriteľa v zmysle ustanovenia §
565 OZ, kedy konajúci súd dospel k záveru, že takouto splátkou je splátka splatná dňa 28.04.2016. Ak
by však uvedený záver súdu platil, potom je zrejmé, že právny úkon vyhlásenia predčasnej splatnosti

by bol neplatný, a nedošlo by tak k účinnému využitiu práva v zmysle ustanovenia § 565 OZ pôvodným
veriteľom. Strana žalobcu má za to, že správne označenou splátkou, pre ktorú pôvodný veriteľ využil
svoje právo vyplývajúce mu z ustanovenia § 565 OZ, je splátka, ktorá mala byť splatná dňa 28.05.2016,
preto premlčacia doba v predmetnom prípade mohla v kontexte vyššie uvedeného začať plynúť najskôr
dňa 30.08.2016 a márne tak môže uplynúť najskôr dňa 30.08.2026, preto ak žaloba v predmetnej veci

bola podaná dňa 26.09.2019, má strana žalobcu za to, že pohľadávka uplatnená v tomto súdnom konaní
nie je premlčaná.

28. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní súdu dňa 26.09.2023 v záverečnom prednese uviedla, že
žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že k podpisu dodatku malo dôjsť na pobočke

banky, a to vzhľadom k rozporuplným svedeckým výpovediam jednotlivých svedkov, kde p. G. s p. G.
tvrdili, že pri podpise dodatku bola nebohá F. B. spoločne so svojou dcérou a so zaťom. Pán F. tvrdil, že
bol pri podpise dodatku on, kde nebola ani dcéra, ani zať. Ďalej poukázala na výpoveď nebohej zo dňa
01.04.2019, kde presne opísala ako k podpisu dodatku došlo, teda v jej domácnosti, že bola v časovej
tiesni, nakoľko odchádzala za prácou do Rakúska. V predmetnej domácnosti sa nachádzala jej dcéra.

Po podpise daného dodatku v domácnosti nebohej práve dcéra sa dostavila následne na pobočku banky
a uhradila sumu 209 Eur v zmysle predmetného dodatku. Pán G. prehlásil, že dcéru nebohej stretol iba
raz a predmetom ich rozhovoru bola aj možnosť predaja domu. Pri podpise dodatku, ak by sa mali baviť
o predaji domu nemalo by to zmysel. Má za to, že k predmetnej schôdzke došlo teda až v septembri
r. 2016, kde už bola opätovne vyhlásená mimoriadna splatnosť a už hrozil výkon záložného práva a

vtedy p. G. navrhoval dcére aj zaťovi dom predať. Zotrvala na neplatnosti dodatku pre jeho neurčitosť,
pre nedostatok vôle právnej predchodkyne žalovaného aj uznať samotný dlh. Zo strany právneho
predchodcu žalobcu došlo ku klamlivému opomenutiu v zmysle § 8 ods. 3, 4 zák. o ochrane spotrebiteľa,
pretože nesprístupnil podstatnú informáciu o dôsledkoch uznania dlhu a zotrvala na vznesenej námietke
premlčania v zmysle zákona a to 3-ročnej premlčacej doby a aj na vznesenej námietke nedostatku

aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Nebolo preukázané, že výzva v zmysle § 92 ods. 8 zák. o bankách
bola právnej predchodkyni žalovaného doručovaná, má za to, že výzva zo dňa 02.08.2016 nie je výzvou
v zmysle § 92 ods. 8 zák. o bankách. S časovým odstupom skoro 4 rokov mala byť pohľadávka
postupovaná, keď sa už značne zmenila aj výška dlžnej sumy, takže je nevyhnutné zasielať takúto výzvu
s aktuálnym vyčíslením dlžnej sumy, teda banka opätovne nepostupovala s odbornou starostlivosťou.

Keďženedošlokneplatnémupostúpeniupohľadávkyžalobcaneboloprávnenýpredmetnúžalobupodať,
žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Právny predchodca žalobcu a taktiež žalobca neuniesli
dôkazné bremeno, čo sa týka podpisovania dodatku, čo je podstatná skutočnosť v danom prípade.Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:

29. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), zmluvou

o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do
určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

30. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

31. Podľa § 524 ods. 1, 2 zákona č. 140/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), veriteľ môže
svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

32. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

33. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

34. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

35. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

36. Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

37. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatností najbližšie nasledujúcej splátky.

38. Podľa § 100 ods. 1 OZ sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na

premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať.

39. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

40. Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

41. Podľa § 110 ods. 1 OZ, Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu,
premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne
uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v
uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

42. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom ku dňu 22.01.2016,
ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojejpodnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania, b) predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania,
alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.

43. Podľa § 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa, Predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými
mravmi; ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely
tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní

služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a
praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.

44. Podľa § 7 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred,
počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.

45. Podľa § 7 ods. 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa považuje za nekalú,
ak podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa
vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena
skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

46. Podľa § 7 ods. 4, zákona o ochrane spotrebiteľa, za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä
klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9.
(5) Používanie nekalých obchodných praktík sa zakazuje aj v súvislosti s plnením záväzku spotrebiteľa
vrátane vymáhania pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy.

47. Podľa § 8 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa, Obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú,
ak s prihliadnutím na jej charakter, okolnosti a obmedzenia komunikačného prostriedku opomenie
podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil
rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ

urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. (4) Za klamlivé opomenutie sa tiež
považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo
nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 3, alebo neoznámi obchodný účel
obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný
spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

48. Súd pri rozhodovaní vo veci vychádzal z pôvodne vykonaného dokazovania, pričom sa riadil aj
pokynmi odvolacieho súdu v jeho zrušujúcom uznesení, v ktorom odvolací súd uložil súdu prvej inštancie
povinnosť opätovne posúdiť otázku premlčania nároku žalobcu s tým, že predtým bude potrebné
zodpovedať otázku, či zo strany právnej predchodkyne žalovaného došlo k platnému a účinnému

uznaniu dlhu tak, ako to má na mysli ust. § 558 OZ. Nakoľko tiež ide o spotrebiteľskú zmluvu, bude na
daný prípad potrebné aplikovať aj ust. § 54a OZ.

49. Z Dodatku č. 1, čl. – Predmet dodatku, bod 1. (č. l. 29-34) vyplýva, že vzhľadom na neplnenie
zmluvných povinnosti zo strany dlžníka vyhlásila banka predčasnú splatnosť úveru poskytnutého na

základe zmluvy o úvere; na žiadosť dlžníka zmluvné strany uzatvárajú tento Dodatok k Zmluve o úvere.
Podľa bodu 2. tohto článku, pohľadávka banky voči dlžníkovi zo zmluvy o úvere predstavovala ku
dňu 14.01.2016 celkovú výšku 50.091,04 Eur, z toho a) nezaplatená istina úveru: 44.464,18 Eur, b)
nezaplatené príslušenstvo, poplatky a náklady banky v celkovej výške 5.626,56 Eur, z toho: ba) 3.950,35
Eur, bb) úroky z omeškania: 1.644,29 Eur, bc) poplatky a náklady banky: 31,92 Eur.

Podľa bodu 3. tohto článku – dlžník uznáva svoj dlh voči banke zo zmluvy o úvere vo výške uvedenej
v čl. I. bode 2 tohto Dodatku
Podľa bodu 5. tohto článku, veta tretia – v deň uzavretia dodatku je dlžník povinný zaplatiť banke
príslušenstvo, poplatky a náklady, ktoré sa stali splatné odo dňa 14.01.2016 do dňa uzatvorenia tohto
Dodatku.

50. Podľa pokladničnej potvrdenky vystavenej C. J. dňa 22.01.2016 v čase o 08.54 hod. vyplýva, že
klient L. H., nar. XX.XX.XXXX, OP č. M., C. XXX/XX, D. E. vykonala vklad v hotovosti a to v sume 209Eur (č. l. 35). Na č. l. 36 spisu je fotokópia občianskeho preukazu č. OP č. M. vyhotovenej H. I. G. dňa
22.01.2016 (deň uzatvorenia dodatku).

51. Výzvou zo dňa 02.08.2016 adresovanej F. B., právny predchodca žalobcu upozornil F. B., že je
v omeškaní so splácaním úveru zo zmluvy o úvere č. 037/5010/11SU viac ako 3 splátky a vyzval ju
o uhradenie dlžnej čiastky, ktorá je k 01.08.2016 vo výške 4.757,33 Eur a to do 15 dní od doručenia tejto
výzvy a zároveň F. B. upozornil v zmysle § 53 ods. 9 OZ, že v prípade nevyrovnania jej záväzkov po
tejto lehote, banka vyhlási úver za predčasne splatný. Výzvu F. B. prevzala dňa 05.08.2016 (č. l. 43).

XX. Listom zo dňa 11.09.2019 (č. l. 44) otpbanka vyhlásila dňom 10.09.2016 úver za predčasne splatný
a právnej predchodkyni žalovaného F. B. oznámila začatie výkonu záložného práva. List prevzala podľa
pripojenej doručenky dňa 16.09.2016 (č. l. 45).

53. Zmluva o úvere, z ktorej žalobca svoj nárok vyvodzuje je zmluvou o úvere upravenou v § 497

a nasl. Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) ObZ medzi tzv.
absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu
účastníkov. Právna predchodkyňa žalovaného, F. B. uzavrela predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ, právny
predchodca žalobcu bývala C. J., N. bola a je podnikateľ a úvery poskytuje opakovane (dodávateľ),
právna predchodkyňa žalovaného bola fyzická osoba, ktorá preukázateľne nekonala v tomto vzťahu

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (spotrebiteľ). Na daný právny
vzťah sa síce s poukazom na § 1 ods. 3 písm. a) nevzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch, ide však o vzťah spotrebiteľský a podlieha režimu ustanovení § 52 a nasl.
OZ.

54. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

55. Žalobca sa podanou žalobou domáhal pôvodne voči právnej predchodkyni terajšieho žalovaného F.
B. zaplatenia dlžnej sumy z titulu zmluvy o úvere a dodatku č. 1 k tejto zmluve.

56. Súd sa teda v prvom rade zaoberal platnosťou dodatku č. 1 zo dňa 22.01.2016.

57. V konaní nebolo sporné, že dňa 22.01.2016 právny predchodca žalobcu zastúpený riaditeľom
pobočky K. I. G. a H. I. G. ako bankárom špecialistom a právna predchodkyňa žalovaného F. B. ako
dlžník uzatvorili Dodatok č. 1 k zmluve o OTP HYPO ÚVERE č. 037/5010/11SU zo dňa 17.05.2011.
Predmetom dodatku, bod 1. (č. l. 29-34) bolo, že vzhľadom na neplnenie zmluvných povinnosti zo
strany dlžníka vyhlásila banka predčasnú splatnosť úveru poskytnutého na základe o úvere, pričom

na žiadosť dlžníka zmluvné strany uzatvárajú tento Dodatok k Zmluve o úvere. Podľa bodu 2. tohto
článku, pohľadávka banky voči dlžníkovi zo zmluvy o úvere predstavovala ku dňu 14.01.2016 celkovú
výšku 50.091,04 Eur, z toho a) nezaplatená istina úveru: 44.464,18 Eur, b) nezaplatené príslušenstvo,
poplatkyanákladybankyvcelkovejvýške5.626,56Eur,ztoho:ba)3.950,35Eur,bb)úrokyzomeškania:
1.644,29 Eur, bc) poplatky a náklady banky: 31,92 Eur. Podľa bodu 3. tohto článku – dlžník uznáva svoj

dlh voči banke zo zmluvy o úvere vo výške uvedenej v čl. I. bode 2 tohto Dodatku.

58. V konaní nebolo sporné, ako už súd uviedol vyššie, že právna predchodkyňa žalovaného a právny
predchodcažalobcuuzatvorilidňa22.01.2016Dodatokč.1kzmluveoúvere.Zobsahudodatkuvyplýva,
že týmto dodatkom právna predchodkyňa žalovaného podpísala dohodu o uzatvorení splátkového

kalendára a pod bodom 3. dodatku je uvedené, že dlžník uznáva svoj dlh voči banke zo zmluvy o úvere
vo výške bližšie špecifikovanej v ďalšom článku. Teda, samotné uznanie dlhu je spojené s dohodou
o uzavretí splátkového kalendára, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že právna predchodkyňa
žalovaného si bola vedomá dôsledkov uznania dlhu, najmä predĺženia premlčacej doby v zmysle §110
ods. 1 OZ.

59. K právnym úkonom uznania dlhu a dohode o zaplatení dlhu v splátkach pri spotrebiteľských veciach
súdna prax už zaujala stanovisko, že pri uzatváraní dohôd takéhoto charakteru dochádza k nekalej
obchodnej praktike.60. Je nepochybné, že právny vzťah medzi sporovými stranami v danom spore je vzťah zo
spotrebiteľskej zmluvy, a preto je potrebné aj na tento právny úkon aplikovať ustanovenia, ktoré spravujú

vzťahy spotrebiteľského charakteru.
Súdna prax vychádza zo stanoviska, že dohoda o splátkach je typicky formulárovým ošetrením
vzniknutého stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľovi predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach.

61. Z textu dodatku zo dňa 22.01.2016 je zrejmé, že ide o formulár. Svedok vypočutý v konaní H. I. G.

uviedol, že v prípade, ak zlyhával úver ako v prejednávanej veci u pani B., tak tento problém a teda
zmluvnú dokumentáciu riešilo ústredie banky v Bratislave, oni aj komunikujú s klientmi. Do pobočky
banky prišli už iba hotové vypracované dodatky k zmluvám, kde na pobočke banky sa dopĺňali len
mená a dodatok podpisovali vždy dvaja zástupcovia banky, teda on ako bankár špecialista a riaditeľ
pobočky. Štandardne takto fungoval systém. Oni ako pobočka nijako do obsahu dodatku nezasahovali,
na pobočku prišiel hotový dokument, ktorý na pobočke banky iba vytlačili a podpísali. Vyjednávanie

podmienok a teda obsah dokumentov bolo iba v kompetencii ústredia, on ako bankár špecialista také
kompetencie nemal. Z uvedeného mal súd preukázané, že aj v tomto prípade dohodu o zaplatení dlhu v
splátkach zo dňa 22.01.2016, označenú veľkými písmenami iba ako DODATOK č. 1 k zmluve o C. hypo
úvere, hoci preukázateľne obsahuje text, že dlžník pohľadávku uznáva, treba považovať za formulárový
dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok veriteľa vo forme povolenia splátok dlhu, avšak jeho

cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie nároku (z troch
rokov na desať rokov). Možno konštatovať, že ak dlžník podpisuje takúto dohodu, nerobí to z dôvodu,
aby uznal svoj záväzok, ale aby dosiahol splátky svojho dlhu.

62. Uznanie záväzku je cieľ sledovaný predovšetkým veriteľom a nie dlžníkom a keďže ide o

predformulované tlačivo, dlžník pri uzatváraní dohody nemôže jeho obsah ovplyvniť. Záväzkový vzťah
medzi veriteľom a dlžníkom v danej veci je spotrebiteľským, je preto potrebné v danej veci tiež aplikovať
ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, zák. č. 250/2007 Z.z. účinného v čase uzavretia dohody
Ustanovenie § 4 ods. 8 citovaného zákona stanovuje, že predávajúci (teda aj dodávateľ) nesmie konať
v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie

najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Ustanovenie § 7
ods. 2 cit. zák. definuje, že obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami

odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie
priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je
adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu
spotrebiteľov. Pre úplnosť súd poukazuje aj na názor NSSR zo 16.1.2013, sp. zn. 6MCdo/9/2012,
podľa ktorého, kým rešpektovanie princípu „neznalosť zákona neospravedlňuje“ v spotrebiteľských

právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) je potrebné vyžadovať v najvyššej
možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne,
ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v
konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je „princíp
ochrany spotrebiteľa“. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického

životaodporujepožiadavkanapodrobnú(aždetailnú)znalosťprávnychpredpisovzostranyspotrebiteľa.
Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže
byť na ujmu.

63. Čo sa preto týka platnosti uznania záväzku zo dňa 22.01.2016 obsiahnutej v dodatku č. 1 o zaplatení

dlhu v splátkach je súd názoru, že takéto konanie veriteľa je konanie v rozpore s dobrými mravmi v
zmysle § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pretože veriteľ ľsťou (prezentovaná
výhoda splácania dlhu, keď v skutočnosti išlo k stanovenie novej 10 ročnej premlčacej doby) dosiahol
uznanie dlhu v záujme predĺženia premlčacej doby, i keď právna predchodkyňa žalovaného nemala
o tejto skutočnosti vôbec vedomosť a nevedela, nebola si vedomá právneho následku tohto úkonu.

Úmyslom veriteľa bolo zabezpečiť si pre seba právne isté postavenie na úkor nevedomosti žalovanej
ako spotrebiteľa, čo súd považuje za nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 4 ods. 8 vyššie cit. zák.
ustanovenia. Takáto praktika podstatne zasahuje do práv spotrebiteľa, pričom žalobca, postupoval vrozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti. Vychádzajúc z tohto názoru, na strane žalobcu nedošlo
k predĺženiu premlčacej doby.

64. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že právna predchodkyňa žalovaného si obsah
dodatku neprečítala. Jej úmyslom bolo, aby jej zo strany banky bolo opätovne umožnené splácať úver
v mesačných splátkach, aby neprišla o nehnuteľnosť – rodinný dom, v ktorom bývala spolu so svojou
dcérou, jej manželom a deťmi.

65. V konaní nebolo ustálené, kde došlo k podpísaniu tohto dodatku, keď na jednej strane dcéra právnej
predchodkyne žalovaného L. H. tvrdila, že k podpisu došlo v dome právnej predchodkyne žalovaného
v Zemplínskej Teplici, ráno dňa 22.01.2016 okolo 8.00 hod., keď za právnou predchodkyňou žalovaného,
jej matkou F. B. za tým účelom prišiel Mgr. Jakub Havrilko, nakoľko právna predchodkyňa žalovaného
odchádzala do Rakúska za prácou a na túto už čakal taxík. V prospech tohto tvrdenia svedkyne svedčí
aj skutočnosť, že v čase o 8.54 hod. dňa 22.01.2016 sa L. H. nachádzala na pobočke banky v Trebišove,

kde na pokyn svojej matky F. B. vložila sumu 209 Eur, ktorá skutočnosť nebola sporná, a ktorú sumu
v zmysle tohto dodatku č. 1 zo dňa 22.01.2016 bola právna predchodkyňa žalovaného povinná banke
v tento deň, t. j. v deň podpisu dodatku č. 1 aj uhradiť. Na strane druhej, ak by podľa tvrdení svedka K.
G. a H. F. došlo k podpisu dodatku právnou predchodkyňou žalovaného na pobočke banky, súdu nie je
jasné, a tento rozpor sa súdu v konaní nepodarilo odstrániť, prečo, ak právna predchodkyňa žalovaného

sa v tento deň, t.j. 22.01.2016 mala nachádzať na pobočke banky za účelom podpisu dodatku č. 1 v čase
najskôr od 8.30 hod. (otváracia doba banky), táto sumu 209 Eur neuhradila sama, ale túto sumu vložila
na účet v banke jej dcéra L. H. a keď vyššie uvedení svedkovia tvrdili pred súdom, že pri podpise dodatku
č. 1 F. B. sa jej dcéra, teda L. H. v banke nenachádzala.

66. V prípade, ak by aj došlo k podpisu dodatku č. 1 k zmluve o hypoúvere dňa 22.01.2016 na pobočke
banky, táto skutočnosť sama osebe nič nemení na tom, že právnej predchodkyni žalovaného F. B.
ako spotrebiteľke, ktorej išlo najmä o to, aby mohla dlh uhradiť v splátkach, keďže sociálna situácia
jej nedovoľovala uhradiť dlh naraz, musela podpísať celú dohodu tak, ako bola táto vyhotovená na
ústredí banky v Bratislave a elektronický bola doručená na pobočku banky, kde bola iba vytlačená bez

možnosti zásahu dlžníka jej obsah pozmeniť. Dohoda o splátkach je typickým formulárovým ošetrením
vzniknutého stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľovi predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach
s uznaním dlhu. V skutočnosti ide podľa smernice Rady a EP 2005/29, bod 18 preambuly o nekalú
obchodnú praktiku a nie o odbornú starostlivosť dodávateľa.

67. Vzhľadom na vopred pripravený obsah dodatku, nakoľko ako vyplynulo aj z výpovedi bývalých
zamestnancov banky, vopred pripravená dohoda z ústredia banky bola doručená na pobočku banky,
bez možnosti žalovanej upraviť jej obsah, možno mať vážne pochybnosti o tom, že ide o skutočný prejav
vôle právnej predchodkyne žalovaného uznať dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so
žalobcom.

XX. Podľa názoru súdu je nelogické, aby spotrebiteľ, ak by mal vedomosť o stave veci, mal
záujem na uznaní záväzku a predĺžení premlčacej doby. Ide o znevýhodnenie spotrebiteľa výlučne
v prospech dodávateľa. Zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním Dohody
o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku z 22.01.2016, ktorú podpísala právna predchodkyňa

žalovaného súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku,

69. Ak by žalobca postupoval s odbornou starostlivosťou, nepoužil by jeden formulár, ktorý obsahuje
dohodu o splátkach ako dvojstranný právny úkon a zároveň uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon,
pretože takýto formulár pôsobí na spotrebiteľa prinajmenšom mätúco, pričom možno predpokladať, že

práve to je jeho účelom.

70. Keďže súd zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku z 22.01.2016 vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, lebo
pri uzavretí dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti a čestnosti, ide o výkon práva v rozpore

s dobrými mravmi a teda v tejto časti ide o absolútne neplatný právny úkon.

71. Pokiaľ zástupkyňa žalovaného v konaní namietala neplatnosť tohto dodatku č. 1 k zmluve o otphypo
úvere z dôvodu, že pôvodná zmluva o otphypove úvere zo dňa 17.05.2011 zanikla ku dňu 25.08.2014,kedy žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť tohto úveru, a v danom prípade mohlo ísť len o novo uzavretú
zmluvu,čosavtomtoprípadenestalo,apretožalobcanemoholopätovne vyhlásiťmimoriadnusplatnosť
úveru k tomu súd uvádza, že vyhlásením predčasnej splatnosti úveru zo strany veriteľa podľa § 565

OZ zmluva o úvere nezaniká. Ust. § 565 OZ neupravuje samostatný spôsob zániku záväzku, ale
iba upravuje určité osobitosti vo vzťahu k spôsobu a času plnenia záväzku, pri ktorom bolo pôvodne
dohodnuté jeho splnenie v splátkach, avšak súčasne bolo dohodnuté alebo rozhodnuté právo veriteľa
požadovať zaplatenie celej pohľadávky v prípade omeškania dlžníka s plnením splátok. Požadovanie
zaplatenia celej pohľadávky veriteľom v zmysle § 565 OZ teda mení iba otázku splatnosti jednotlivých

častí pohľadávky a nie je v žiadnom prípade spôsobom zániku záväzkov – tým je v tomto prípade vždy až
skutočné splneniu dlhu (§ 559 ods. 1 OZ). Vyhlásením predčasnej splatnosti úveru teda zmluva o úvere
nezaniká.

72. Súd následne skúmal, či žaloba bola podaná v 3-ročnej premlčacej lehote a dospel k záveru, že
žaloba nebola podaná včas.

73. Ako vyplýva z ust. § 53 od. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať
v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 OZ najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na
uplatnenie tohto práva. Ak žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru listom zo dňa 11.09.2016, mohol

tak urobiť len pre omeškanie splátky splatnej dňa 28.05.2016. Najskôr tak totiž mohol urobiť 29.8.2016,
t. j. po uplynutí 3 mesiacov a najneskôr dňa 28.9.2016, t. j. do splatnosti ďalšej splátky splatnej dňa
28.9.2016. Odo dňa 29.8.2016 ako dňa nasledujúceho po uplynutí 3 mesiacov odo dňa 28.05.2016,
kedynastalasplatnosťsplátky,ktorázosplatnenievyvolala,začalaplynúť3-ročnápremlčaciadoba,ktorá
uplynula 29.08.2019 a keďže žaloba bola doručená súdu až dňa 26.9.2019, bola doručená po uplynutí

trojročnej premlčacej doby.

74. Poukazujúc na vyššie uvedené súd žalobu žalobcu zamietol.

75. O trovách konania súd rozhodol takto:

Podľa§255ods.1CSPsúdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Keďže
súd žalobu zamietol, vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanému, preto súd priznal žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobcovi. V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd
rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.