Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. apríl 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 4To/15/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5819010123
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Bebčáková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5819010123.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Bebčákovej a sudcov JUDr.
Marcely Malatkej a JUDr. Mareka Šenkára, prejednal na neverejnom zasadnutí konanom dňa 23. apríla
2025 odvolanie obžalovaného A. B. C. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/37/2019
zo dňa 11.09.2024 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. B. C. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Námestovo rozsudkom, sp. zn. 6T/37/2019 zo dňa 11.09.2024 pri nezmenenom výroku
o vine rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 6T/37/2019 zo dňa 15.06.2023, podľa § 405b
ods. 1 druhá veta Tr. por., § 405d ods. 1, ods. 2 Tr. por. s použitím § 84 Tr. zák. v dôsledku zániku
trestnosti činu zrušil len vo výroku o treste rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/37/2019 zo
dňa 15.06.2023, právoplatný dňa 01.09.2023, ktorým bol odsúdenému A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v D.,

t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVV a ÚVTOS Košice, pre pokračovací zločin podvodu podľa §
221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák.,
uložený podľa § 221 ods. 3 Tr. zák., 41 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. z§ 38 ods. 2 Tr. zák.,
§ 37 písm. m) Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák. spoločný súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri)
roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil trestný

rozkaz Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22T/116/2019 zo dňa 24.09.2019, právoplatný dňa 24.10.2019,
vo výroku o treste, ktorým bolo podľa § 44 Tr. zák. upustené od uloženia súhrnného trestu s poukazom
na rozsudok Okresného súdu Galanta, sp. zn. 9T/111/2018 zo dňa 17.12.2018, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili svoj podklad a súčasne uložil odsúdenému A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v D., t.č. vo výkone trestu
odňatia slobody v ÚVV a ÚVTOS Košice, len za pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods.

2, ods. 3 písm. c) Tr. zák. primeraný spoločný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 8 (osem)
mesiacov.
Okresný súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku v časti proti výroku o treste, podal odvolanie obžalovaný A. B. C. prostredníctvom

obhajkyne podaním zo dňa 16.09.2024, doručeným Okresnému súdu Námestovo dňa 17.09.2024, ktoré
následne odôvodnil prostredníctvom obhajkyne podaním zo dňa 12.11.2024, doručeným Okresnému
súdu Námestovo dňa 13.11.2024, nasledovne :
Obžalovaný sa nestotožňuje s napadnutým rozsudkom, nesúhlasí s uloženým trestom, ktorý mu súd
uložil v novej výmere 3 roky a 8 mesiacov. Obžalovaný je toho názoru, že súd v jeho prípade postupoval
neprimerane prísne, nesprávne a bolo na mieste uložiť mu trest miernejší, a to práve s ohľadom

na zánik trestnosti trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., za ktorý bol uznaný vinným
trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec, sp.zn. 22T/116/2019 zo dňa 24.09.2019, právoplatnýmdňa 24.10.2019 a ktorým súd upustil od uloženia súhrnného trestu s poukazom na rozsudok Okresného
súdu Galanta, sp.zn. 9T/111/2018 zo dňa 17.12.2018, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.

Obžalovaný považuje výrok o treste v napadnutom rozsudku za neprimerane prísny, pokiaľ ide o jeho
druh, ako aj jeho výmeru. Má za to, že v jeho prípade mu mohol súd uložiť aj trest s podmienečným
odkladom jeho výkonu, s určením primeranej skúšobnej doby s probačným dohľadom nad jeho
správaním v skúšobnej dobe, za súčasného uloženia primeraných obmedzení a povinností, s čím na
verejnom zasadnutí aj súhlasil. Neprimeranosť trestu odôvodňuje aj tým, že je potrebné zohľadniť jednak

jeho osobné pomery, ale aj okolnosti, za ktorých bol trestný čin spáchaný. Samotné rozhodnutie o treste
má v sebe subsumovať nielen represívnu a výchovnú funkciu trestu, ale aj zásadu humanity, z ktorej
vyplýva zákaz neprimeranej sankcie. Aj naďalej poukazuje na skutočnosť, že ku spáchaným skutkom
sa priznal, pričom na hlavnom pojednávaní dňa 15.06.2023 učinil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods.
1 písm. b) Tr. por. Aj keď súd toto jeho vyhlásenie o vine neprijal, k spáchanej spoločnej aj zbiehajúcej
trestnej činnosti sa priznal a jej spáchanie úprimne oľutoval. Okresný súd mu napadnutým rozsudkom

znížil trest odňatia slobody iba o 4 mesiace, a to aj napriek tomu, že za trestný čin, u ktorého došlo
k zániku trestnosti (prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák.) bolo možné s účinnosťou do 05.08.2024
uložiť trest odňatia slobody vo výmere až na 2 roky. Je toho názoru, že uvedená skutočnosť mala byť
dôslednejšie zohľadnená pri určovaní trestu v napadnutom rozsudku. Napadnutý rozsudok považuje za
nesprávny aj z toho dôvodu, že v ňom chýba výrok o započítaní trestu podľa § 405b ods. 1 Tr. por.

Preto navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a sám vo veci
rozhodol uložením miernejšieho trestu.

Obžalovanýpísomnýmpodanímzodňa02.04.2025,doručenýmkrajskémusúdudňa11.04.2025,doplnil
dôvody odvolania, a to nasledovne :

Pri ukladaní trestu napadnutým rozsudkom nebola dodržaná zásada podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., účinného
od 06.08.2024, pričom nebola vzhliadnutá poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. p) Tr. zák.,
nakoľkoodspáchaniaskutkovnaprelomerokov2017a2018aždovyhláseniarozsudkudňa15.06.2023
uplynula neprimerane dlhá doba. V pôvodnom konaní sa k celej trestnej činnosti priznal a jej spáchanie

úprimne oľutoval, urobil vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní. Od spáchania skutkov došlo u neho
k resocializácii už doposiaľ vykonaným trestom odňatia slobody. Odvolacie konanie trvá už 7 mesiacov,
čo je podľa neho neprimerane dlhá doba. Navrhol, aby krajský súd spravodlivo vyhodnotil uvedené
skutočnosti a posúdil aj možnosť jeho nápravy predošlým trestom.

Prokurátorsakdôvodomodvolaniaakdôvodomdoplneniaodvolaniaobžalovanéhopísomnenevyjadril.

Krajský súd na podklade obžalovaným podaného odvolania, po zistení, že v predmetnej veci niet
zákonného dôvodu na postup podľa § 316 Tr. por., preskúmal podľa
§ 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste u obžalovaného A. B.

C., ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Pri preskúmaní prihliadal i na chyby,
ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale sú takej povahy, že by mohli byť dôvodom na podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Následne zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané v zákonom
stanovenej lehote, oprávneným subjektom, proti výroku rozsudku, proti ktorému je prípustné, a je
nedôvodné.

Krajský súd po preskúmaní predloženého spisového materiálu, na podklade odvolania obžalovaného,
ktoré obmedzil na výrok o treste, primárne zistil, že konanie, ktoré predchádzalo napadnutému výroku
otreste,bolookresnýmsúdomvykonanéspôsobomzodpovedajúcimustanoveniamTrestnéhoporiadku,
nebolo zistené žiadne vážne procesné pochybenie, ani porušenie práva obžalovaného na obhajobu.
Zároveň okresný súd dôsledne postupoval aj osobitne podľa na vec sa vzťahujúceho špeciálneho

procesného ustanovenia
§ 405d ods. 2 Tr. por. a § 405b ods. 1 vety druhej Tr. por.

Na úvod považuje krajský súd za potrebné pripomenúť, že v tejto trestnej veci bol obžalovaný A. B. C.
pôvodneuznanývinnýmrozsudkomOkresnéhosúduNámestovo,sp.zn.6T/37/2019zodňa15.06.2023,

právoplatným dňa 01.09.2023, a to z pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods.
3 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedený
v označenom trestnom rozkaze.Za spáchanie tejto trestnej činnosti ho súd pôvodne odsúdil podľa § 221 ods. 3 Tr. zák., 41 ods. 2, ods.
3 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák. na
spoločný súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák.

na výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia. Podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. súd zrušil trestný rozkaz Okresného súdu Levice, sp.zn.
3T/64/2018 zo dňa 22.06.2018, právoplatný dňa 30.11.2018, trestný rozkaz Okresného súdu Vranov nad
Topľou, sp.zn. 1T/111/2018 zo dňa 28.12.2018, právoplatný dňa 21.09.2019, trestný rozkaz Okresného
súdu Revúca, sp.zn. 4T/1/2019 zo dňa 13.02.2019, právoplatný dňa 20.09.2019, rozsudok Okresného

súdu Nitra, sp.zn. 3T/5/2018 zo dňa 28.06.2022, právoplatný dňa 28.06.2022, rozsudok Okresného
súdu Senica, sp.zn. 1T/20/2019 zo dňa 03.10.2022, právoplatný dňa 03.10.2022, rozsudok Okresného
súdu Galanta, sp.zn. 9T/111/2018 zo dňa 05.10.2022, právoplatný dňa 21.10.2022 vo výroku o vine
a celý výrok o treste ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v zrušenom výroku o vine svoj podklad. Podľa
§ 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil trestný rozkaz Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22T/116/2019 zo dňa
24.09.2019, právoplatný dňa 24.10.2019 vo výroku o treste, ktorým bolo podľa § 44 Tr. zák. upustené od

uloženia súhrnného trestu s poukazom na rozsudok Okresného súdu Galanta, sp. zn. 9T/111/2018 zo
dňa 17.12.2018, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.
Pokiaľ okresný súd rozhodoval o uložení primeraného trestu obžalovanému
za zostávajúcu trestnú činnosť, pri ktorej nezanikla trestnosť činu podľa § 84 Tr. zák.

(za pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c) Tr. zák. s poukazom na §
138 písm. j) Tr. zák.), správne vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov upravených v ustanovení §
34 Tr. zák., osobitne z ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zák., keď predmetné zákonné ustanovenie bližšie
konkretizuje, že pri ukladaní trestu je potrebné prihliadnuť najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho

pomery a možnosť nápravy.

V rámci skúmania existencie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností okresný súd u obžalovaného A. B.
C. správne konštatoval v rámci obligatórneho postupu podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. skutočnosť, že zistil
u obžalovaného existenciu jednej poľahčujúcej a jednej priťažujúcej okolnosti. Poľahčujúca okolnosť

podľa § 36 písm. l) Tr. zák., t. j. priznanie sa obžalovaného k trestnej činnosti a jej úprimné oľutovanie,
je daná, keďže obžalovaný sa v pôvodnom konaní priznal ku všetkým skutkom, kladeným mu za vinu,
pričom na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. Priťažujúca
okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., t. j., že obžalovaný bol už v minulosti odsúdený, je daná, a to
s poukazom na jeho predchádzajúce odsúdenia evidované v odpise z registra trestov (14 záznamov).

Správne vyhodnotil okresný súd i dôvodnosť použitia ust. § 41 ods. 3 Tr. zák., ktoré upravuje
podmienky na ukladanie tzv. spoločného trestu v prípade pokračovacieho trestného činu vzhľadom na
skutočnosť, že obžalovaný spáchal ôsmimi čiastkovými útokmi jeden trestný čin, a to pokračovací zločin
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák.

Okresný súd správne v rozsudku konštatoval, že v dôsledku legislatívnej zmeny - Nálezu ÚS SR č.k. PL.
ÚS 3/2024-761 v Zbierke zákonov SR zverejneného pod č. 215/2024 Z. z. dňa 06.08.2024 nadobudol
účinnosť zákon č. 40/2024 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v
znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vecne správne a zákonne
tiež okresný súd prijal záver, že v dôsledku uvedenej legislatívnej zmeny došlo po 06.08.2024 k zániku

trestnosti činu kvalifikovaného pôvodne ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. (vec vedená
na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn. 22T/116/2019, vo vzťahu ku ktorej bol pôvodným rozsudkom
zo dňa 15.06.2023 ukladaný súhrnný trest odňatia slobody), keďže výška spôsobenej škody spáchaním
skutku v označenej veci bola len 330 EUR (výška škody malej podľa § 125 ods. 1 Tr. zák., účinného od
06.08.2024 je 700 Eur). Obžalovanému bolaktuálne ukladaný primeraný trest za zostávajúcu zbiehajúcu

sa trestnú činnosť – za pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c)
Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák. Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je tak
u obžalovaného rovnovážny v pomere 1 : 1, tak ako to správne konštatoval okresný súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku na str. 4.

Vychádzajúc zo zásad pre ukladanie trestov podľa § 34 Tr. zák. (osobitne podľa § 34 ods. 4 Tr.
zák. zohľadniac spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy), účel trestu, potrebu tak
individuálnej, ako aj generálnej prevencie, odvolací krajský súd totožne s okresným súdom považovalza primeraný trest za zostávajúcu trestnú činnosť, spoločný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky
a 8 mesiacov so zaradením obžalovaného na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia. U obžalovaného stavu veci a zákonu zodpovedá uloženie nepodmienečného

spoločného trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky a 8 mesiacov, a to berúc do úvahy viaceré faktory
(kriminálnaminulosťobžalovaného,opakovanépáchaniemajetkovejtrestnejčinnosti,akoipriestupkov),
keď obžalovanému opakovane ukladané a vykonané tresty odňatia slobody s podmienečným odkladom
ich výkonu aj s probačným dohľadom, ako i nepodmienečné tresty odňatia slobody, dostatočne nesplnili
svoj účel, neviedli k jeho prevýchove a náprave a obžalovaný ďalej pokračoval v páchaní predovšetkým

totožnej majetkovej trestnej činnosti.

Na prevýchovu a nápravu obžalovaného je v tomto smere aj podľa krajského súdu potrebné pôsobiť
ukladaním nepodmienečného trestu na dolnej hranici najprísnejšieho zo zbiehajúcich trestných činov,
naviaczasituácie,keďanipredchádzajúceukladanietrestovsiunehodostatočnenesplniloprevýchovný
účel, obžalovanému sa primeraný spoločný trest ukladá za celkom osem čiastkových útokov trestného

činu úmyselnej povahy. V predmetnej veci došlo k zániku trestnosti činu vo vzťahu k prečinu podvodu
podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. (vec vedená na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn. 22T/116/2019), ktorá
trestná činnosť predstavuje menej závažnú trestnú činnosť a v rámci pôvodne ukladaného spoločného
súhrnného trestu odňatia slobody aj za túto trestnú činnosť sa jednalo o najmenej závažnú trestnú
činnosť. Nemožno však na druhej strane opomenúť skutočnosť, že okresným súdom uložený primeraný

nepodmienečný spoločný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 8 mesiacov na jednej strane
reflektuje zánik trestnosti jedného zo zbiehajúcich sa trestných činov a súčasne na druhej strane je
úmerný závažnosti zostávajúcej trestnej činnosti (pri ktorej nezanikla trestnosť), počtu skutkov tvoriacich
pokračovací trestný čin, spôsobenému následku a v neposlednom rade aj závažnejšiemu spôsobu
konania – spáchaniu skutkov na viacerých osobách. Krajský súd sa s poukazom na uvedené skutočnosti

nestotožnil s odvolacou námietkou obžalovaného, že uložený primeraný spoločný trest odňatia slobody
je neprimerane prísny. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd považoval primeraný
spoločný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 8 mesiacov uložený obžalovanému A. B. C.
napadnutým rozsudkom okresného súdu za zákonný a spravodlivý, a preto sa nestotožnil s odvolacou
námietkou obžalovaného, že mu bol uložený trest znížený „iba“ o 4 mesiace, ako keď bol pôvodne

potrestaný aj za trestný čin, ohľadom ktorého došlo k zániku trestnosti činu.

Krajský súd uvádza, že primeranosť trestu je nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných
účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu
ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k

takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno
považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného.
V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,
ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu
je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera testu musia byť súdom v každom

konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu, čo
okresný súd rešpektoval, nielen pokiaľ ide o osobu obžalovaného a jeho predchádzajúcu kriminálnu
minulosť, ale i všetky okolnosti spáchania žalovanej trestnej činnosti. Trestný zákon vychádza z
jednoty individuálnej a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú
a podmieňujú. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného

k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných
potencionálnych páchateľov od spáchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu právnej
istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie
v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu ako
i na ostatných členov spoločnosti. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia tak núti súd

prihliadnuť na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti a teda bráni mechanickému postupu
súdu pri rozhodnutí o treste (rozsudok NS SR z 13.05.2014 sp. zn. 4To/7/2013). Trest plní funkciu
ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie
(zabránenie v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu) a jednak aj
voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie

(výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti.

K odvolacej námietke obžalovaného, že napadnutý rozsudok je nesprávny aj z dôvodu, že v ňom
chýba výrok o započítaní trestu u obžalovaného, a to podľa § 405b ods. 1 Tr. por., krajský súduvádza, že sa s touto námietkou nestotožnil. V uvedenej súvislosti krajský poukazuje na skutočnosť, že
Trestný poriadok predpokladá, že v takejto situácii (rozhodovanie pri zániku trestnosti činu v dôsledku
zmeny zákona) súd zároveň rozhodne o započítaní už vykonaného trestu (prostredníctvom všeobecnej

formulácie o započítaní už vykonaného trestu, bez uvedenia konkrétneho časového obdobia, s ohľadom
na naviazanosť na právoplatnosť rozsudku), pokiaľ je takéto započítanie možné (s ohľadom na druh
uloženého trestu). Nie je však nevyhnutné, aby predmetný výrok o (primeranom) treste obsahoval
automaticky aj započítanie trestu, keďže ide o proces pôsobiaci ex lege naviazaný na právoplatnosť
takéhoto rozsudku. Pokiaľ obžalovaný v doplnení dôvodov odvolania namietal skutočnosť, že mu nebola

priznaná poľahčujúca okolnosť s poukazom na ust. § 36 písm. p) Tr. zák., účinného od 06.08.2024,
krajský súd uvádza, že sa s touto odvolacou námietkou obžalovaného nestotožnil. Z ustanovenia § 405
ods. 1 vety druhá Tr. por. je zrejmé, že súd v takýchto prípadoch zruší výrok o treste. Súd teda nikdy
neruší výrok o vine a preto ani nemôže preskúmavať výrok o vine, či inak právne kvalifikovať skutok
ohľadne trestného činu, ktorého trestnosť nezanikla. Z uvedeného dôvodu môže ukladať nový primeraný
trest len za ten trestný čin, zo spáchania ktorého bol obžalovaný uznaný vinným. V takýchto prípadoch

avprípadochobdobnýchjetedanutnéukladaťtrestpodľazostávajúcichtrestnýchčinov(najprísnejšieho
z nich), ktorých trestnosť činu nezanikla, a to podľa Trestného zákona účinného v čase, keď bol trest
ukladaný (a nie podľa Trestného zákona po novele). Uvedená skutočnosť (uloženie pôvodného trestu
rozsudkom zo dňa 15.06.2023 podľa Trestného zákona, účinného do 05.08.2024) tak bola prekážkou
pre prípadné priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. p) Tr. zák., účinného od 06.08.2024.

Za splnenia zákonných podmienok podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. aj krajský súd totožne s okresným
súdom dospel k záveru o opodstatnenosti zaradenia obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože obžalovaný v posledných desiatich
rokoch pred spáchaním skutkov nebol vo výkone trestu odňatia slobody za iný úmyselný trestný čin.

Pokiaľ ide o obžalovanému uložený primeraný spoločný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 8
mesiacov, krajský súd uvádza, že takto uložený primeraný trest obžalovanému okresným súdom naviac
zohľadňuje zistenú neexistenciu rovnovážneho pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (§ 36
písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák. Tr. zák.), a odzrkadľuje doterajší spôsob života odsúdeného (14-

krát súdne postihnutý pre majetkovú a inú trestnú činnosť, 7-krát priestupkovo postihnutý) a možnosť
jeho nápravy. Aj krajský súd totožne s okresným súdom dospel k záveru, že primeraný nepodmienečný
spoločný trest odňatia slobody splní svoj účel.

Z vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd rozhodol tak, ako sa to uvádza vo výroku tohto

uznesenia. Takto obžalovanému uložený trest považuje aj krajský súd za primeraný, zákonný,
zodpovedajúci zásadám ukladania trestov, dostatočný pre naplnenie účelu trestu u obžalovaného,
odrážajúci potrebu individuálnej a generálnej prevencie a ktorý je objektívnym vyjadrením spáchanej
trestnej činnosti.

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Senát rozhodol pomerom hlasov 3 za a 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.