Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. august 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215207865
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8215207865.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov
senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Marianny Hirkovej v spore žalobcov 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX,
2/ B. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom A. C. XXXX/X, D., 3/ B. B., nar. XX.XX.XXXX, 4/ A. B., nar.
XX.XX.XXXX, obaja bytom E. XXXX/XX, D., všetci zastúpení JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou,
Štúrova 20, Košice - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: F. G., nar. X.X.XXXX, E. E. XX, D., o

neplatnosť právneho úkonu s prísl., o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k.
1C/563/2015-531 zo dňa 12.12.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie vo výroku o trovách konania.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Bardejov (ďalej „súd prvej inštancie“) rozhodol nasledovne:
,,Konanie z a s t a v u j e .
Stranám n e p r i z n á v a náhradu trov konania.“

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia vzali v celom rozsahu žalobu späť, žalovaný
s týmto postupom súhlasil, a preto konanie v zmysle ust. § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný

sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“) bez ďalšieho zastavil.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. 257 CSP tak, že stranám nepriznal ich
náhradu. Konštatoval, že v uvedenom prípade, keďže zo strany žalovaného nešlo po začatí konania o
správanie sa plne v intenciách žalobného petitu, nemožno zastavenie konania v celom rozsahu pripísať
za vinu žalovanému. Z procesného hľadiska teda mal súd za to, že zastavenie konania procesne

zavinili žalobcovia tým, že vzali žalobu v celom rozsahu späť a tým spôsobili zastavenie konania a
preto by mali byť povinní nahradiť trovy konania žalovanému. Žalobcovia sa v prejednávanej veci
domáhali určenia neplatnosti zmluvy o pôžičke datovanej dňom 20.04.2010 uzavretej medzi žalobcami
ako dlžníkmi a žalovaným ako veriteľom, predmetom ktorej je bezúročná peňažná pôžička vo výške
353.878,- eur. Jednalo sa o tzv. určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c) CSP (predtým podľa ust. §
80 písm. c/ OSP), ktorej základným predpokladom úspešnosti a zaoberania sa vecou ako takou (po

hmotnoprávnej stránke) je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, čo musí
žalujúca strana preukázať. V celom konaní sa naliehavý právny záujem žalobcov na určení neplatnosti
právneho úkonu javil ako sporný. V priebehu konania žalovaný ako veriteľ podal návrh na plnenie
proti dlžníkom - žalobcom a to na Okresnom súde Banská Bystrica, kde je konanie vedené pod sp.zn.
4Up/35/2019 a jeho právny nárok na zaplatenie odôvodnil s poukazom na zmluvu o pôžičke datovanej
dňa 20.4.2010, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažnej pôžičky v sume 353.878,- eur, notársku

zápisnicu N 80/2010, Nz 14852/2010, čiastočné plnenie dlhu dlžníkmi, rozhodnutia v exekučnej veci
a vedením konania o neplatnosť právneho úkonu (1C/563/2015). Súd prvej inštancie dospel k záveru,že nakoľko sa nedá jednoznačne pričítať zavinenie na zastavení konania jednej zo strán, súdu sa zdá
spravodlivé nepriznať náhradu trov konania žiadnej z nich. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie
žalovanému náhradu trov konania pre existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznal.

4. Proti tomuto uzneseniu v rozsahu výroku o trovách konania podali odvolanie žalobcovia z dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Poukázali na to, že žalobcovia sa žalobou domáhali určenia neplatnosti
právnehoúkonu–zmluvyopôžičkezodňa29.apríla2010,vktorejmaližalobcoviapostaveniedlžníkova
žalovaný postavenie veriteľa a predmetom ktorej mala byť pôžička vo výške 353.878,- eura. Žalobcovia

podali žalobu na určenie právnej skutočnosti – neplatnosti právneho úkonu, dňa 22. decembra 2015,
pričom, ako vyplýva aj z uznesenia Krajského súdu v Prešove sp.zn. 22Co/135/2019 z 23. marca 2021,
išlo o právnym predpisom predpokladaný spôsob odstránenia ich právnej neistoty, vyplývajúcej z toho,
že žalobcovia vo forme notárskej zápisnice sp.zn. N 80/2010, Nz 14852/2010, spísanej dňa 29. apríla
2010 na Notárskom úrade A. H. I., uznali svoj dlh voči žalovanému zo zmluvy o pôžičke zo dňa 20. apríla
2010 a súhlasili s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice v prípade, že neuhradia dlh, vyplývajúci im

z údajnej pôžičky, do 31. decembra 2015.
Podľa žalobcov v čase podania žaloby bola takáto žaloba jediným spôsobom, ktorým mohla byť medzi
žalobcami a žalovaným odstránená právna neistota spočívajúca v tom, že žalobcovia tvrdili, že voči
žalovanému nemajú žiaden dlh, a teda zmluva o pôžičke nebola uzatvorená platne, a žalovaný mal
k dispozícii vykonateľnú notársku zápisnicu, z ktorej mu vyplynulo právo vymáhať od žalobcov po 31.

decembri 2015 údajný dlh žalobcov voči nemu.
Následne žalovaný sa aj reálne v exekučnom konaní voči žalobcom domáhal vymoženia ich údajného
dlhu voči nemu, pričom v tomto exekučnom konaní (Okresný súd Bardejov sp.zn. 4Er/11/2016) bol
povolený uznesením zo dňa 27. novembra 2018 odklad exekúcie do právoplatného skončenia konania
o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke, vedeného na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. 1C/563/2015.

Žalovaný podal následne na Okresnom súde Banská Bystrica návrh na vydanie platobného rozkazu v
upomínacom konaní, ktorým sa domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd uložil žalovaným (v
tomto konaní žalobcom) ich údajný dlh, vyplývajúci im z údajnej zmluvy o pôžičke, pričom Okresný súd
BanskáBystricavkonanísp.zn.4Up/35/2019takýtoplatobnýrozkazprotižalobcom(vuvedenomkonaní
žalovaným) aj vydal a konanie o tomto jeho nároku bolo po podaní odporu žalobcami (v predmetnom

konaní žalovanými) vedené na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. 2C/46/2019 a bolo právoplatne
skončené zamietnutím žaloby F. G.. Dôvodom zamietnutia žaloby F. G. vo veci sp.zn. 2C/46/2019 bol
záversúduotom,žežalobcovia(vpredmetnomkonanížalovaní)vočiF.G.nemajúžiadnydlhvyplývajúci
zo zmluvy o pôžičke zo dňa 20. apríla 2010, keďže im žiadna pôžička poskytnutá F. G. nebola.
Z doposiaľ uvedeného je podľa žalobcov zrejmé, že v konaní sp.zn. 1C/563/2015 sa žalobcovia bránili

proti údajnému nároku F. G. zo zmluvy o pôžičke zo dňa 20. apríla 2010 a v konaní sp.zn. 2C/46/2019
bola zamietnutá žaloba F. G., ktorou sa domáhal plnenia práve z tejto zmluvy o pôžičke voči žalobcom
(v uvedenom konaní žalovaným). Na túto skutočnosť reagoval aj súd v konaní sp.zn. 1C/563/2015, keď
konanie prerušil až do právoplatného skončenia konania sp.zn. 2C/46/2019.
V súčasnosti teda nastala situácia, kedy bolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí žaloby F. G. na

plnenie z právneho úkonu, ktorého neplatnosti sa žalobcovia v konaní sp.zn. 1C/563/2015 domáhali.
Nastal teda právny stav, ktorý sa žalobcovia usilovali navodiť žalobou o určenie neplatnosti zmluvy o
pôžičke zo dňa 20. apríla 2010, a to hmotnoprávne posúdenie vzťahu medzi F. G. a žalobcami, ktoré
spočíva v tom, že žalobcovia F. G. nedlhujú z tejto údajnej zmluvy nič, pretože im žiadna pôžička
poskytnutá nebola. Uvedené navodzuje stav, kedy žalobcovia nemajú ďalej naliehavý právny záujem na

určení neplatnosti zmluvy o pôžičke, keďže žaloba F. G. voči nim bola právoplatne zamietnutá.
Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že v celom konaní sa „právny záujem
žalobcov na určení neplatnosti právneho úkonu javil ako sporný“. Toto konštatovanie okresného súdu je
v priamom rozpore s právnym záverom Krajského súdu v Prešove v uznesení sp.zn. 22Co/135/2019 z
23. marca 2021, ktorý zrušil rozsudok Okresného súdu Bardejov sp.zn. 1C/563/2015 zo dňa 30. apríla

2019 pre údajný nedostatok naliehavého právneho záujmu na strane žalobcov. Odvolací súd (bod 33
odôvodnenia) poukázal na to, že dlžník má naliehavý právny záujem v situácii, kedy je potrebné posúdiť,
či existuje jeho skutočný dlh. „Bez vyslovenia neplatnosti právneho úkonu je právne postavenie žalobcov
neisté a vyvolávajúce ďalšie súdne spory“. Pokiaľ teda súd prvej inštancie v uznesení, napadnutom
týmto odvolaním, uvádza na podporu svojho záveru, že v priebehu tohto konania podal F. G. žalobu na

plnenie proti dlžníkom, nie je celkom jasné, a je úplne nezrozumiteľné, ako táto okolnosť podania žaloby
takmer 4 roky po podaní žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu ovplyvňuje existenciu naliehavého
právneho záujmu v čase podania žaloby.Žalobcovia následne podali návrh na prerušenie konania, ktorému súd vyhovel, a po posúdení
hmotnoprávneho vzťahu v konaní 2C/46/2019 spôsobom, ktorým sa domáhali v konaní 1C/563/2015,
zobrali žalobu späť.

AjkeďCivilnýsporovýporiadokvust.§256ods.1zakotvujemožnosťpriznaniatrovkonaniaprotistranev
prípade, ak druhá strana procesne zavinila zastavenie konania, súdna prax vykladá procesné zavinenie
na zastavení konania nielen úzko gramatickým spôsobom, teda podľa toho, či strana zobrala žalobu
späť,aleprihliadaajnadôvodspäťvzatiažaloby.Napríkladvsituácii,kedyježalobavzatáspäťzdôvodu,
žežalovanýažpopodanížalobyplnil,čosažaloboužiada,vinanazastaveníkonanialežínažalovanom.

V tejto súvislosti žalobcovia citovali článok 4 Základných princípov CSP.
Zo skutkových okolností predmetnej veci vyplýva, že stav, ktorý žalobcovia mienili navodiť svojou
žalobou v aktuálnej veci, teda deklarovanie neexistencie ich záväzku voči žalovanému súdnym
rozhodnutím, záväzným pre strany konania, bol nastolený právoplatnosťou rozhodnutia o zamietnutí
žaloby žalovaného voči nim na plnenie z tej istej zmluvy o pôžičke. Týmto hmotnoprávnym posúdením
veci by bol súd v aktuálnom konaní viazaný (R 40/2013).

Keďže žalobcovia zobrali späť žalobu v dôsledku právoplatného vyriešenia hmotnoprávnej otázky –
tej istej, ktorú riešili v aktuálnom konaní, považujú za nesporné, že späťvzatie ich žaloby je potrebné
procesne pričítať na ťarchu žalovanému a v súlade s ust. čl. 4 ods. 1, ods. 2 CSP v spojení s ust. § 256
ods. 1 CSP priznať im proti žalovanému náhradu trov konania.

5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom
na včas podané odvolanie preskúmal uznesenie v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. V odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok

II. napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie nepriznal stranám sporu náhradu trov konania
v zmysle § 257 CSP.

7. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

8. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

9. Podľa čl. 4 Základných zásad CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe

výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného
zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého
ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by si zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov, zohľadňujúce stav a

poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

10. V tomto spore sa žalobcovia návrhom na začatie konania domáhali určenia neplatnosti právneho
úkonu - zmluvy o pôžičke zo dňa 29.04.2010 uzavretej medzi žalobcami ako dlžníkmi a žalovaným ako
veriteľom, predmetom ktorej je bezúročná peňažná pôžička vo výške 353.878,- eur.

Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 04.11.2024 (č.l. 505) vzali žalobcovia v tejto veci žalobu
späťvcelomrozsahuažiadalkonaniezastaviť.Žiadali,abyimsúdpriznalplnúnáhradutrovkonaniavoči
žalovaným. Odôvodnili to tým, že v čase podania žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke nečelili
žalobcovia žalobe na plnenie zo strany žalovaného, ktorú podal až po takmer 4 rokoch od podania
ich žaloby. V konaní, ktorým sa žalovaný domáhal plnenia voči žalobcom zo zmluvy o pôžičke zo dňa

20. apríla 2010 súd právoplatne rozhodol o zamietnutí žaloby z dôvodu neexistencie jeho pohľadávky
voči žalovaným, presnejšie povedané z dôvodu, že táto pohľadávka nevznikla. Podľa žalobcov ak by
v konaní nevzali žalobu späť , súd zviazaný judikátom R 40/2013 by v merite veci nemohol rozhodnúťinak, ako priznať žalobe úspech. S prihliadnutím na čl. 4 CSP tak považujú žalobcovia za spravodlivé
rozhodnutie súdu také, ktorým im prizná voči žalovanému plnú náhradu trov konania.

Po vyjadrení súhlasu so späťvzatím žaloby so strany žalovaného, súd prvej inštancie zastavil konanie
a nepriznal stranám sporu náhradu trov konania.

11. Citované ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil,
že konanie sa muselo zastaviť. Vyžaduje teda zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný

úkon mal za následok zastavenie konania. Zavinenie v danom prípade je možné posudzovať len z
procesného hľadiska, nie však podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti
nároku vo veci samej tak, že by po zastavení konania súd neprípustne ďalej skúmal dôvodnosť
uplatneného nároku.

12. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP je súd povinný

vždy skúmať, či niektorá zo strán zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Pri zodpovedaní otázky,
ktorá zo strán z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania, je potrebné vychádzať z porovnania
toho, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal (podľa petitu) a dôvodom späťvzatia žaloby. Ak bolo
dôvodom späťvzatia žaloby podanej dôvodne, správanie žalovaného v súlade so žalobnou požiadavkou
žalobcu, je nevyhnutným dospieť k záveru, že žalovaný zastavenie konania zavinil. Pri riešení otázky,

či strana zavinila, že konanie sa muselo zastaviť, sa vychádza výlučne z procesného hľadiska, keďže
nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale procesného práva a zo
zreteľom na procesný výsledok. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie,
pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie.

13. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej
súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v
späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany (pozri uznesenie Ústavného súdu ČR, II. ÚS
563/01 alebo I. ÚS 469/04). Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu,
pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Ak jedna procesná strana

zaviní,žekonaniemuselobyťzastavené,pričomovecinemôžebyťmeritórnerozhodnuté,atýmzistené,
či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy
konania.

14. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z

akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami
sporu a medzi stranami sporu navzájom. K zastaveniu konania môže dôjsť napr. z dôvodu späťvzatia
žaloby či už úplného alebo čiastočného (§ 145 CSP).

15. V prejednávanej veci žalobcovia ako dominus litis využili svoje procesné právo a svojou žalobou

iniciovali začatie súdneho konania. V priebehu konania doručili súdu prvej inštancie písomné podanie,
ktorým vzali žalobu späť v celom rozsahu, čím prejavili vôľu nepokračovať v začatom súdnom konaní. Zo
strany žalovaného nešlo po začatí konania o správanie sa plne v intenciách žalobného petitu, nemožno
preto zastavenie konania v celom rozsahu pripísať za vinu žalovanému.

16. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 CSP je
súd povinný skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Záver súdu
o tom, že je splnený predpoklad na náhradu trov, nevylučuje, aby súčasne nedospel k záveru, že sú
splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP (dôvody hodné osobitného zreteľa). Súd za
daných okolností napriek procesnému zavineniu vysloví, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu

trov konania, pretože sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP.

17. Podľa ust. § 257 CSP môže súd výnimočne náhradu trov konania nepriznať, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú generálnym dôvodom pre nepriznanie
náhrady trov konania a použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak

mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať
osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter.18. Jediným zákonným postupom ako procesne úspešnej strane resp. strane, ktorá procesne nezavinila
zastavenie konania, nepriznať náhradu trov konania, je ex offo skúmanie existencie podmienok v zmysle
ust. § 257 CSP, t.j. dôvodov hodných osobitného zreteľa.

19. Zákon v ustanovení § 257 stanovuje dve základné podmienky, z ktorých by mal súd vychádzať,
ak chce uvedené moderačné právo využiť. Musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a musí ísť
o výnimočné okolnosti. Výklad týchto podmienok ponecháva zákon na súdnej praxi. Je preto vecou
vždy konkrétneho prípadu, či dôjde k takým okolnostiam, ktoré budú podkladom na rozhodnutie súdu

o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania. Súdna prax zdôraznila aj
to, že pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov
konania podľa § 257 CSP treba prihliadať v prvom rade na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery
všetkých strán sporu, a treba vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale
treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávnenej strany sporu.
Významnými z hľadiska aplikácie § 257 CSP sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva)

na súde, postoj strán sporu v priebehu konania a pod.

20. V konaní pred súdom prvej inštancie bola preukázaná existencia dôvodu hodného osobitného
zreteľa v zmysle § 257 CSP, keďže po podanej žalobe žalobcov o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke
datovanej dňom 20.04.2010 uzavretej medzi žalobcami ako dlžníkmi a žalovaným ako veriteľom podal

žalovanýžalobunaplnenievovýške353.878,-eursprísl.vočidlžníkom(žalobcom)zpredmetnejzmluvy
o pôžičke, o ktorej bolo v konaní Okresného súdu Bardejov sp.zn. 2C/46/2019 právoplatne rozhodnuté
tak, že žaloba žalovaného bola zamietnutá. V danom súdnom konaní tak došlo hmotnoprávnemu
posúdeniu vzťahu medzi žalovaným a žalobcami zo zmluvy o pôžičke, vo vzťahu ku ktorej sa domáhali
určenia neplatnosti. Žalobcovia teda nemali inú možnosť ako vziať svoju žalobu proti žalovanému

späť, ak nechceli riskovať jej zamietnutie pre nedostatok naliehaného právneho záujmu. Po posúdení
uvedených okolností sporu sa preto dá stotožniť so súdom prvej inštancie, že sa nedá jednoznačne
pričítať zavinenie na zastavení konania ani jednej zo strán, keďže žalobcovia reagovali späťvzatím
svojej žaloby o učenie neplatnosti zmluvy o pôžičke na výsledok iného súdneho konania iniciovaného
žalovaným a súvisiaceho s týmto konaním a zo strany žalovaného nešlo po začatí konania o správanie

sa plne v intenciách žalobného petitu. Za tohto stavu možno od žalovaného spravodlivo žiadať, aby si
trovy, ktoré mu vznikli v súvislosti s predmetným konaním, spravodlivo hradil sám.

21. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcov, že späťvzatie žaloby v dôsledku právoplatného
vyriešenia hmotnoprávnej otázky v konaní Okresného súdu Bardejov 2C/46/2019, teda tej istej, ktorú

riešili v tomto konaní, je možné úplne pričítať na ťarchu žalovaného s následkom priznania nároku na
náhradu trov žalobcom voči žalovanému, a to aplikáciou čl. 4 Základných princípov CSP o sudcovskej
tvorbe práva v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Na tento prípad už dopadajú ustanovenia § 256 ods. 1 CSP
v kombinácii s § 257 CSP vo vyššie uvedených súvislostiach spojených s existenciou dôvodu hodného
zreteľa. Odvolací súd považuje záver súdu prvej inštancie o nepriznaní náhrady trov konania stranám

sporu za spravodlivý vzhľadom na postoj strán sporu v priebehu konania.

22. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti vo výroku
o trovách konania ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaný bol úspešný, no v
priebehu odvolacieho konania mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli, k odvolaniu žalobcov sa ani
nevyjadril a žalobcom ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nevznikol.Odvolacísúdvychádzazčl.17základnýchprincípovCSPzakotvujúcehoprocesnúekonómiu.

Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku
strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za
situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i
v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).