Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. júl 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/78/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4324202965
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4324202965.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:

JUDr. Janka Grečmal a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci navrhovateľky (manželky): A. B., C. B.
nar. XX.X.XXXX, bytom A. XX, B., zastúpená: JUDr. Natália Bajchyová, advokátka, so sídlom Vojenská
144, Levice, proti manželovi: D. B., nar. X.XX.XXXX, bytom A. XX, B., zastúpený: JUDr. Gabriel Turza,
advokát, so sídlom Schubertova 12, Želiezovce, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k mal. dieťaťu: B. B., nar. XX.X.XXXX, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Levice, pracovisko Šahy, o odvolaní matky maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu
Levice č.k. 6P/123/2024-177 zo dňa 12. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia vyživovacej povinnosti (výrok
IV. a V.) p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. manželstvo A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX a D.
B., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 21.10.2016 v Leviciach, zapísané v knihe manželstiev matričného
úradu Levice, vo zväzku 33., ročník 2016, na strane 199, pod por. č. 164 rozviedol, výrokom II. na čas
po rozvode maloletú zveril do osobnej starostlivosti matke. Výrokom III. rozhodol, že obaja rodičia sú

oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jej majetok. Výrokom IV. súd rozhodol, že otec je
povinný prispievať na výživu maloletej B. výživným vo výške 230 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky počnúc dňom doručenia rozsudku. Výrokom V. návrh vo zvyšnej časti zamietol
a výrokom VI. rozhodol o trovách konania tak, že z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 18, § 23 ods. 1, 2, § 24 ods. 1, 4, 5, 6, § 62
ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákona o rodine). Vecne dôvodil

v napadnutej časti tým, že výšku výživného, ktorú súd určil v sume 230 eur, považuje za primeranú
jednak veku maloletej a jej odôvodneným potrebám ako žiačky 5. ročníka ZŠ, ktorá má aj mimoškolské
športové aktivity a výdavky s tým spojené. Stabilným príjmom rodičov je u matky invalidný dôchodok
s príspevkami na kompenzáciu celkovo v sume 530 eur mesačne, u otca čistý príjem vrátane diét v
sume 1.074 eur mesačne. Obaja sú spoluvlastníkmi bytu, v ktorom ostal žiť otec a hradí s tým spojené
náklady, matka býva u starého otca, ktorému na bývanie neprispieva. Rodičia inú vyživovaciu povinnosť
nemajú. Preto súd zastáva názor, že otec je schopný určené výživné platiť bez ohrozenia svojich

základných životných potrieb, pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Výživné zo
strany otca je zároveň finančným ekvivalentom k osobnej starostlivosti, ktorú dieťaťu poskytuje matka,
trávi s ním čas a zabezpečuje ďalšie jeho potreby, pričom pre svoje ochorenie si nemôže zabezpečiť
vyššípríjem.Tvrdenéajpreukázanévýdavkynamaloletúsúabsolútneodôvodnenéjejvekuapotrebám,nie sú nadhodnotené. Ceny na stravu, hygienu a oblečenie sú všeobecne známe a nie je potrebné ich
preukazovať pokladničnými blokmi.

3. Výživné súd neurčil spätne od 06.08.2022 a návrh v tejto časti zamietol, pretože s konaním o rozvod
manželstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností až na čas po rozvode.
Ak otec výživné od rozchodu rodičov na dieťa neplatil (napriek tomu, že je to jeho zákonná povinnosť),
matke nič nebránilo, aby si návrh na úpravu rodičovských práv a povinností vrátane úpravy výživného
podala skôr.

4. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

5. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej
zdôvodupodľa§365ods.1písm.f),písm.g)apísm.h)CSP,navrhujúczmenurozhodnutiavnapadnutej

časti. Uviedla, že súdom prvej inštancie /ďalej len „súd“/ určenú výšku výživného v sume 230,- eur
mesačne, ktorou povinnosťou zaviazal otca prispievať na výživu maloletej B. nepovažuje za primeranú
vzhľadom na porovnanie a rozdielnosť schopností, možností a príjmovej situácie rodičov. V zmysle
mzdového listu otca za rok 2024 sa jeho príjmy zo mzdy pohybovali v čistom v priemere vo výške
838,50 eur mesačne a k tomu vyplatené diéty za rok 2024 v priemere vo výške 235,80 eur t.j. spolu

v celkovej výške 1074 eur. Otec je pritom vitálny, netrpí žiadnymi vážnymi zdravotnými problémami,
ktoré by mu neumožňovali pracovať. Naproti tomu matka je dlhodobo už spred obdobia uzavretia
manželstva onkologický pacient, má rakovinu hrubého čreva, pričom v dôsledku tejto vážnej choroby
nie je objektívne v jej schopnostiach a možnostiach pracovať. Z uvedeného dôvodu jej príjem pozostáva
len z invalidného dôchodku vo výške 479,70 eur mesačne a z kompenzačných peňažných príspevkov v

súvislosti so zvýšenými výdavkami súvisiacimi s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi
a bytového zariadenia vo výške 24,96 eur a v súvislosti so zvýšenými výdavkami na diétne stravovanie
vo výške 24,96 eur a prídavku na dieťa vo výške 60 eur t.j. spolu celkový príjem matky je vo výške 590
eur. Rozdiel v príjmoch medzi rodičmi /t.j. 1074 – 590 eur/ je vo výške 484 eur, o ktorú sumu má otec
vyšší pravidelný mesačný príjem než matka. Životná úroveň otca je tak podstatne vyššia než životná

úroveň matky, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča.

6. Otec je zamestnaný v spoločnosti E. B. F., pričom jeho pracovná pozícia je vodič ťažkého nákladného
vozidla, kamióna /medzinárodná preprava/. Lustráciou na internetových portáloch G. H. I. zistila, že v
oblasti logistiky, špedície a dopravy sa mzdy pohybujú minimálne od 900,- eur mesačne vyššie, pričom

o uvedenom predkladá viaceré ponuky práce na území ako i mimo územia SR / Levice – 1.100 eur,
OST s.r.o. Levice - 932 eur, DARU TRANS spol. s.r.o. - 1050 eur, INCAR, s.r.o. -1.500 eur, TIREX, spol.
s.r.o. – od 2.000 eur, L-TRANS Logistics s.r.o.- 2.000 až 2.200 eur /. Na základe uvedeného je dôvodný
predpoklad, že otcom deklarované príjmy sú podstatne vyššie.

7. Výrokom V. súd zamietol návrh v časti spätného výživného odo dňa 06.08.2022 dôvodiac, že s
konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
až na čas po rozvode a ak otec si od rozchodu neplnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť, matke
nič nebránilo, aby podala návrh na úpravu rodičovských práv a povinností vrátane výživného skôr.
V súdnom konaní bolo preukázané, že matka je dlhodobo už spred obdobia uzavretia manželstva

onkologický pacient. Po rozchode s manželom a opustení spoločnej domácnosti absolvovala matka v
súvislosti s ochorením viaceré vyšetrenia a bola dokonca aj viackrát hospitalizovaná. Nebolo tak v jej
silách s touto vážnou chorobou riešiť súdne ťahanice ohľadne rozvodu manželstva a úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností a v rámci toho aj žiadať od otca, aby si splnil svoju zákonnú vyživovaciu
povinnosť voči maloletej. Otec sám vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 16.09.2024 priznal, že

to bola chyba neprispievať na výživu maloletej a súčasne sa sám zaviazal, že formou mesačných
splátok uhradí aj zaostalé výživné. Otec si chybu neprispievania na výživu maloletej uvedomil až v
čase, keď mu bolo súdom doručený návrh na rozvod a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletej s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia platiť výživné v nevyhnutnej miere a
následneUznesenieOkresnéhosúduLevicesp.zn.6P/136/2024-26zodňa17.09.2025,ktorénadobudlo

vykonateľnosť dňa 27.09.2024 a právoplatnosť dňa 15.10.2024. Ak by matka návrh nepodala, do
dnešného dňa by zrejme otec na maloletú B. výživným neprispieval. Je toho názoru, že dôvody hodné
osobitného zreteľa na spätné priznanie výživného odo dňa 06.08.2022 /t.j. pred podaním návrhu/ premaloletú v zmysle § 77 ods.1 tretia veta zákona č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, tak boli dané a to zlým
zdravotným stavom matky, pričom minimálne aspoň odo dňa podania návrhu t.j. odo dňa 16.08.2024.

8. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil
rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku IV. a V. a zaviazal otca prispievať na výživu maloletej B.
výživným vo výške 300 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom
06.08.2022. Zaostalé výživné za obdobie od 06.08.2022 do 16.08.2024 vo výške 7.200,- eur otca
zaviazal splácať v mesačných splátkach po 200 eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky

maloletej, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky a matke
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

9. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník. Uviedol, že sa pridržiava svojho vyjadrenia na
pojednávaní dňa 12.02.2013, a preto vzhľadom na jeho vyjadrenie a na uvedené skutočnosti navrhuje
krajskémusúdu,abyvrámciodvolaciehokonaniapotvrdilrozhodnutieprvostupňovéhosúduaodvolanie

matky zamietol.

10. K odvolaniu matky sa vyjadril otec. Uviedol, že príjem otca bol pred prvostupňovým súdom riadne
preukázaný a odôvodnený. Je pravdou, že navrhovateľka je onkologický pacient už dlhodobo, jej stav
spôsobil aj rozvrat manželstva, ale odporca počas spolužitia navrhovateľke vždy pomáhal, pravidelne ju

vozil na liečebné terapie do nemocnice v Bratislave, pričom zdravotný stav navrhovateľky je už dlhodobo
stabilizovaný a navrhovateľka mohla návrh na rozvod a úpravu práv k mal. B. podať v ktoromkoľvek
štádiu svojej liečby, pretože v podstate viedla riadny spoločenský život. Šetrenie pomerov bolo vykonané
aj kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Levice, ktorý tiež riadne zistil skutkový stav
a doporučil súdu určiť výživné vo výške 230,- eur a nežiadal upraviť styk s maloletou, ktorý sa má v

budúcnosti ešte vyvinúť. Navrhovateľka žiadne ďalšie dôkazy k odvolaniu nepredložila. Odporca bol v
rokoch 2022 a 2023 následkom pandémie dlhšiu dobu nezamestnaný, od 16.03.2022 do 16.06.2022 mal
vyplatenú dávku v nezamestnanosti v sume 320,-eur mesačne, v období od 11.11.2022 do 19.02.2023
nemal vyplatené žiadne dávky v nezamestnaností a preto ani nebol schopný zabezpečiť výživu ani sebe
ani svojej rodine. Považuje rozhodnutie prvostupňového súdu za správne, na hranici možností odporcu

a preto navrhuje rozsudok prvostupňového súdu v napadnutom rozsahu potvrdiť a odvolanie matky ako
nedôvodné zamietnuť.

11. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka maloletej. Uviedla, že tvrdenie, že za rozvrat manželstva môže
výlučne navrhovateľka z dôvodu, že je dlhodobo onkologický pacient, nie je pravdivé, nakoľko manžel

v čase uzavretia manželstva mal vedomosť o tomto jej vážnom ochorení, napriek tomu si ju vzal a
namiesto toho, aby jej skutočne pomáhal, tak jej bol neverný, ktorú skutočnosť sám na pojednávaní pri
svojom výsluchu potvrdil. Nevie, z čoho manžel usudzuje, že zdravotný stav navrhovateľky je dlhodobo
stabilizovaný a že viedla riadny spoločenský život, keď spolu nežijú a nebývajú od augusta 2022 a naviac
tieto tvrdenia manžel nepodložil žiadnym dôkazom. Z povahy ochorenia navrhovateľky a tiež lekárskych

a prepúšťacích správ z r.2022, 2023 a 2024 z vyšetrení a hospitalizácií, ktoré predložila k odvolaniu, je
jednoznačne preukázané, že o stabilite jej zdravotného stavu nie je možné hovoriť a o vedení riadneho
spoločenského života už vôbec nie. Skutočnosť, že bol otec v r. 2022 a 2023 dlhšiu dobu nezamestnaný,
od 16.03.2022 do 16.06.2022 mal vyplatenú dávku v nezamestnanosti v sume 320,- eur mesačne, a v
období od 11.11.2022 do 19.02.2023 nemal vyplatené žiadne dávky v nezamestnanosti a nebol preto

schopný zabezpečiť výživu sebe ani svojej rodine, ho nezbavuje jeho zákonnej vyživovacej povinnosti
voči maloletej dcére B. v rozsahu plnenia si v uvedenom období nezamestnanosti aspoň zákonom
stanovenejminimálnejsumyvýživného,ktorábolavobdobíod16.03.2022do16.06.2022vovýške29,87
eur mesačne t.j. spolu za uvedené obdobie vo výške 89,61 eur a období od 11.11.2022 do 19.02.2023 vo
výške 32,11 eur mesačne t.j. spolu za uvedené obdobie vo výške 96,33 eur. S poukazom na uvedené,

v období nezamestnanosti tak bol otec v zmysle § 62 ods.3 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine /
ďalej len „ZoR“/ bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinný plniť si svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu v sume 185,94 eur t.j. vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) zákona č.
601/2003 Z. z. o životnom minime. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, navrhovateľka s maloletou opustila

spoločnú domácnosť v auguste 2022, od ktorého obdobia otec neprispieval na výživu ich dcéry a od
ktorého aj navrhovateľka požaduje spätné výživné. V období nezamestnanosti otca od 16.03.2022 do
16.06.2022, spolu s navrhovateľkou a maloletou B. žili a bývali v jednej domácnosti. Otec sa týmto
priznáva, že v uvedenom období na maloletú neplatil výživné už počas spolužitia. Vzhľadom aj na vyššieuvedené skutočnosti je aj naďalej toho názoru, že odvolanie matky je dôvodné a v ňom napadnutom a
navrhovanom rozsahu je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a odvolaniu vyhovieť.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) Civilného mimosporového poriadku), po
zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „Civilný sporový poriadok“), oprávnenou osobou - matkou (§
359 Civilného sporového poriadku a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že

odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku), a že odvolateľka
použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 62 ods. 1
Civilného mimosporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti dôvodmi
odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak
by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového
poriadku), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a

contrario), postupom tak, že na úradnej tabuli odvolacieho súdu oznámil miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie matky
v časti určenia vyživovacej povinnosti nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v
tejto časti vecne správny.

13. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie bol rozvod manželstva a úprava práv
a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva, keď súd prvej inštancie
manželstvo účastníkov rozviedol, zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, rozhodol o tom, že
obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, rozhodol o výživnom,
zamietol návrh matky na určenie výživného spätne od 06.08.2022 a rozhodol o trovách konania.

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým bola otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej B. mesačne sumou 230 eur počnúc
dňom doručenia rozsudku a zamietnutia návrhu matky na priznanie výživného spätne od 06.08.2022.

15. Matka maloletej predovšetkým namietala, že životná úroveň otca je vyššia, jeho pracovná pozícia
je vodič ťažkého nákladného auta a porovnaním príjmov u iných spoločností má za to, že príjem otca
je podstatne vyšší. Namietala, že súd nepriznal výživné spätne od 06.08.2022, keď poukazovala na to,
že bola viackrát hospitalizovaná a nebolo v jej silách riešiť súdne ťahanice ohľadne rozvodu a úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností a v rámci toho žiadať otca o výživné, pričom tu sú dôvody hodné

osobitného zreteľa na spätné priznanie výživného od 06.08.2022 poukazujúc na § 77 ods. 1 zák. o
rodine.

16. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav, pričom má za
to, že súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie vyživovacej povinnosti otca, jeho

výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym
skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie výšky vyživovacej
povinnosti zo strany otca maloletej, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými argumentami
účastníkov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo
veci, ktorý na vec aplikoval i správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou

i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje na písomné vyhotovenie
napadnutého rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty matky nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a matka neuviedla v odvolaní
žiadne také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia.

17. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa

zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.18. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.(1) Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má

právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.(2) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.(4)

19. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah

ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

20. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na

neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

22. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného,
jednak na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné
odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba

stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a
závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o
seba a podobne. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia
vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o
zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami.

Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré
napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne
musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými
ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho
schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a

ichschopnosti,možnostiamajetkovépomery,početnimivyživovanýchosôbavýškatakéhotovýživného
ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám.

23. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať
výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť

o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické
príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek,
zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na
trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto
kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú.

Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a
dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným
poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery.

24. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, otec maloletej je od 20.2.2023 zamestnaný v spoločnosti E.

B. F., kde dosiahol za rok 2024 podľa mzdového list čistú mzdu v priemere 838,50 eur mesačne. Zároveň
mu zamestnávateľ vyplatil diéty v priemernej sume 235,80 eur mesačne. Otec je spoluvlastníkom bytu
v B. v podiele 1, v ktorom žije. S bývaním uhrádza mesačne náklady za správu 130 eur, elektrina 25
eur, plyn 15 eur, úver 75 eur, poistky (svoja a dieťaťa) 42,21 eur, ročne daň z nehnuteľnosti 31,87 eur
a poplatok za komunálny odpad 101,29 eur (3 osoby). Ďalšími výdavkami sú strava, ošatenie, hygiena,

TV, internet, telefón.

25. Súd prvej inštancie zistil všetky okolnosti relevantné pre rozhodnutie o výživnom pre maloleté dieťa.
Pokiaľ ide o námietku matky ohľadom príjmu otca, súdom prvej inštancie ustálený mesačný príjem otcaje vo výške 838,50 eur mesačne za rok 2024 a diéty v priemernej sume 235,80 eur mesačne, ktoré má
súd podložené aj potvrdením od zamestnávateľa. Spochybňovanie matky o výške príjmu porovnaním
príjmu na takej istej pozícii u iných zamestnávateľov nemá opodstatnenie, nakoľko každý zamestnávateľ

má iné pracovné podmienky, navyše takáto námietka matky nebola prezentovaná pred súdom prvej
inštancie. Ako je uvedené, súd prvej inštancie vychádzal zo mzdových listov zamestnávateľa otca za
rok 2024 a potvrdením zamestnávateľa o náhradách diét a iných náhrad v hotovosti, voči ktorým matka
pred súdom prvej inštancie nenamietala. Otec u vyššie uvedeného zamestnávateľa pracoval už pred
podaním návrhu o rozvod manželstva, preto nemožno od neho požadovať, aby si našiel prácu u iného

zamestnávateľa, respektíve vychádzať z potencionality príjmov otca. Pokiaľ ide o životnú úroveň otca,
je možné sa čiastočne stotožniť s tým, že jeho životná úroveň je vyššia tým, že žije v byte, ktorý patrí
obom bývalým manželom a má vyšší príjem než matka. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti, však
uvedené nebolo možné zohľadniť, keďže matka má možnosť bývať v byte, ktorý jej tiež patrí a pokiaľ
ide o vyšší príjem otca, tento bol zohľadňovaný pri určení výživného. Odvolací súd poukazuje aj na to,
že súd prvej inštancie zohľadnil pri určení výživného všetky zákonné kritériá.

26. Z aplikačnej praxe pri určení výživného by toto výživné malo byť určené vo výške 20 až 30% z príjmu
otca a takáto výška výživného zodpovedá zaužívanej rozhodovacej praxi odvolacieho súdu, podľa
ktorej výživné, ktoré hradí povinný rodič, by malo predstavovať 20 % - 30 % jeho čistého príjmu na
všetky ním vyživované osoby (por. napr. rozhodnutia č. k. 11CoP/50/2021 z 30. novembra 2021, č. k.

26CoP/26/2021 z 19. mája 2021, č. k. 24CoP/64/2020 z 10. marca 2021, č. k. 23CoP/87/2018 z 20.
mája 2019). Rozhodovanie v súlade s ustálenou judikatúrou je naplnením požiadavky spravodlivého
procesu a princípu právnej istoty vyjadreného v čl. 2 ods. 2 Základných princípov CSP. Takto určené
výživné zodpovedá odôvodneným, individuálnym potrebám maloletej a dáva priestor na možnú úpravu
výživného do budúcna. Odvolací súd poukazuje na to, že i v zmysle „Metodiky pre výpočet výživného

rodičov k deťom, tzv. tabuľkové výživné“ vydanej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky
výživné pri jednej vyživovacej povinnosti predstavuje pre dieťa navštevujúce druhý stupeň ZŠ 22 % z
čistého príjmu povinného rodiča. Súd prvej inštancie teda pri určení výživného vychádzal i z aplikačnej
praxe. Takto určené výživné zodpovedá odôvodneným, individuálnym potrebám maloletej a dáva
priestor na možnú úpravu výživného do budúcna.

27. Odvolací súd zdôrazňuje, že určenie výšky výživného pre maloleté dieťa je vždy výsledkom
posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú
nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 31.03.2021 sp. zn. 8Cdo/6/2020).

28. Súd, ktorý koná o rozvode manželstva, rozhoduje zásadne len o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Nemôže teda upraviť žiadnu povinnosť súvisiacu
s úpravou výkonu rodičovských práv a povinností inak, než v nadväznosti na právoplatnosť výroku
o rozvode manželstva. Podľa Sborníku směrnic, usnesení, rozború a zhodnocení soudní praxe NS
z rokov 1965-1967, zv. I., ktorý vydal Najvyšší súd ČSSR v roku 1974, strana 251 nie je nikdy možné

v konaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, spojenom
obligatórne s konaním o rozvod manželstva, určiť začiatok plnenia vyživovacej povinnosti rodiča na
maloleté dieťa pred právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. Celá úprava výkonu rodičovských
práv a povinností smeruje len do času, ktorý nastane po právoplatnosti rozsudku o rozvode. Preto
ak nastali pred rozvodom okolnosti, ktoré odôvodňujú úpravu výkonu rodičovských práv a povinností,

potom upraví ich výkon súd starostlivosti o maloletých na základe ust. § 36 ZR. Z uvedeného vyplýva,
že súd prvej inštancie konal správne pokiaľ v konaní o rozvod manželstva priznal výživné nie spätne od
06.08.2022, teda návrh na priznanie výživného od 06.08.2022 zamietol, avšak správne mal určiť výživné
počnúc právoplatnosťou rozhodnutia o rozvode manželstva a nie počnúc dňom doručenia rozsudku.
Nakoľko však táto časť výroku nebola napadnutá odvolaním (iba zamietajúca časť od 06.08.2022 do

času doručenia rozsudku), ponechal ju odvolací súd v znení vyhlásenom a to aj z dôvodu, že voči výroku
rozsudku o rozvode manželstva odvolanie podané nebolo.

29. V súvislosti s prejavom nespokojnosti s namietaným rozsudkom okresného súdu odvolací súd ešte
konštatuje, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a
predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne
akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez
znakov arbitrárnosti, čo v danom prípade splnené bolo.30. Ďalšie argumenty účastníkov odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné,
keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzanými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na
každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR

sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.).

31. S ohľadom na vyššie uvedené, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti určenia vyživovacej povinnosti (vo výroku IV. a V.) v zmysle ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP.

32. V mimosporových konaniach upravených Civilným mimosporovým poriadkom platí zásada, že

žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil. Každý z účastníkov
si sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. Civilný mimosporový poriadok pripúšťa výnimky. V
prejednávanej veci nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z aplikácie ustanovenia §
52 Civilného mimosporového poriadku. O náhrade trov konania vzhľadom na vyššie uvedené teoretické
východiská o nároku na náhradu trov konania, tak odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 396 ods.

1 a 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

33. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).