Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. júl 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/13/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815209986
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8815209986.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.
Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, C. D. XX,
XXX XX D., zastúpeného: JUDr. František Svatuška, advokát, so sídlom Námestie slobody 25, 066 01
Humenné, IČO: 42090911, proti žalovanej: E. B., nar. XX.X.XXXX, F. G. XX, XXX XX F. G., zastúpená:
JUDr. Anton Wagner, advokát, so sídlom Kudlovská 1, 066 01 Humenné, IČO: 42031974, o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Vranov
nad Topľou, č. k. 11C/388/2015-471 zo dňa 21.9.2022, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo
„okresný súd“) rozhodol takto:

„I. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu do výlučného vlastníctva žalovanej
prikazuje:

hnuteľné veci

1. Písací stôl v sume 22,- eur

2. Lampu v sume 20- eur
3. Skriňovú zostavu v sume 295,- eur
4. Pohovku v sume 200,- eur
5. Manželskú posteľ v sume 190 eur
6. Rohovú gaučovku v sume 75 eur
7. Písací stôl v sume 50 eur
8. Kotol v sume 800 eur

9. Kuchynský stôl v sume 15 eur

Spolu v sume 1.667,- eur

II. Žalovaná je p o v i n n á vyplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielu za úhradu dlhov realizovaných
žalobcom a za prikázané veci do vlastníctva žalovanej sumu 4.428,29 eur a to do 90 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.“2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vyporiadania BSM,
ktoré zaniklo rozvodom jeho manželstva so žalovanou.

3. Žalobu odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 17.10.2013, sp. zn.
9P/107/2013-52 bolo manželstvo žalobcu a žalovanej rozvedené. Rozsudok Okresného súdu Vranov
nad Topľou zo dňa 17.10.2013 sp. zn. 9P/107/2013, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
22.11.2013.KudňuprávoplatnostiRozsudkuOkresnéhosúduVranovnadTopľouzodňa22.11.2013,sp.

zn. 9P/107/2013-52 o rozvode manželstva zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej.
Počas trvania manželstva, žalobca a žalovaný bývali spolu v rodinnom dome, popisné číslo XX, ktorý
sa nachádza v H. F. G. (ďalej len ako „rodinný dom“). Tento rodinný dom obaja účastníci počas trvania
manželstva spoločne zrekonštruovali a spoločne túto nehnuteľnosť užívali. Žalobca mal za to, že
investície do tohto rodinného domu sú robené v jeho záujme, nakoľko spoločne so žalovanou v tomto
rodinnom dome mali bývať a riadne ho užívať. Na nákladoch spojených s bývaním v tomto rodinnom

dome sa podieľali účastníci konania spoločne. Finančne sa na prerábaní domu rodičia žalovanej
nepodieľali. Žalovaná bola na materskej dovolenke, neskôr poberala opatrovateľský príspevok na otca.
Od roku 2010 pracovala žalovaná ako upratovačka v E. F. G. na polovičný úväzok. Na prerábanie
rodinného domu a na výstavbu nových priestorov rodinného domu sa používali finančné prostriedky,
ktoré nadobudol žalobca ako dary od svojej matky a následne spoločné prostriedky, ktoré vo väčšej

miere zabezpečil žalobca. Ďalšie investície boli realizované z úverov, z ktorých väčšina ešte nie je
splatená. V roku 1996 sa začalo prestavbou a výstavbou prístavby k rodinnému domu. K rodinnému
domu sa pribudovala pivnica o rozlohe cca 2,20 m x 4,50 m (vyhotovila sa betónová podlaha, múry z
odizolovaná tehly, strop – platňa (deka), kovová zárubňa a drevené dvere. Stavebné práce sa vykonali
svojpomocne s väčšou pomocou zo žalobcovej strany. Náklady na výstavbu pivnice boli financované

z peňažných prostriedkov, ktoré boli poskytnuté žalobcovi darom od žalobcovej matky. Následne bola
postavená prístavba k rodinnému domu o rozmere cca 5 m x 10 m, s podpivničením o rozlohe 3 m
x 1 m. Prístavba k rodinnému domu je z tvárnic, priečky sú z tehál. Strecha je kompletne prekrytá
drevom, lepenkou atrapezóvou krytinou. Strecha je zakončená kovovými odkvapmi. Elektroinštalácia v
celej prístavbe je z medených káblov. Vo - všetkých priestoroch v prístavbe rodinného domu sú omietky,

stierky, fasáda. Prístavbou rodinného domu vznikol nový priestor, a to: zádverie, chodba, detská izba,
izba svokrovcov, chodba. Ďalšou prístavbou sa realizovala nová terasa o rozlohe cca 2,5 m x 4 m,
vyložená mrazuvzdornou dlažbou, prikrytá prístreškom z trapézového plechu, vybavená hojdačkou,
stolíkom a stoličkami z plastu. Vchodové dvere sú drevené a zabezpečil ich otec žalobcu, v zádverí
je dlažba, obklad z deosu. Zo zádveria sa prechádza po schodoch do chodby cez posuvné dvere,

vyrobených z drevotriesky (tieto zabezpečil švagor zo žalobcovej strany). Investíciou sa zabezpečilo
vydláždenie a obloženie schodiska, dvojkrídlové drevené okno v závetrí, dlažbu v chodbe. Rovnako sa
investovalo do detskej izby, do izby svokrovcov, do dennej izby, do spálne a do obývacej izby, do novo
urobenej izby (nezariadenej), ďalej do kúpeľne a do miestnosti, kde mala byť kotolňa. Okrem iného sa
v rámci prestavby rodinného domu zakúpili a v rodinnom dome použili nasledovné veci: detská izba

- plné dvere, plastové okno (komplet), plávajúca podlaha, obklad deos; izba rodičov žalovanej: plné
dvere, plastové okno (komplet); denná izba: nové potery, sadrové stierky, plávajúca podlaha, radiátor;
spálňa: nové potery, radiátor, garniža (tyč), plastové okno (komplet), obnovené dvere (potiahnuté
koženkou); obývacia izba nachádzajúca sa v starej časti domu: nové potery, radiátor, garniža (tyč),
drevené okno; izba oproti spálni: sadrová omietka, plastové okno (komplet), plávajúca podlaha, kazetový

strop, stropnica; izba v starej časti domu obývaná bratom žalovanej: nový poter, plávajúca podlaha;
kúpeľňa: bojler, sprchovací kút, vodovodné batérie, skrinku nad zrkadlo; kotolňa, ktorá nie kompletne
prerobená: urobené základy na komín a zakúpený materiál (tvárnice a rúry); kuchyňa: nové potery,
podlaha PVC, obnovená kuchynská linka. V roku 2012 sa robila prípojka ku obecnej kanalizácii. V
záujme objektívneho zistenia výšky investícii z výlučného majetku žalobcu a zo spoločného majetku

účastníkov konania do rodinného domu za obdobie od roku 1996 do roku 2012 navrhujeme, aby súd
nariadil vo veci znalecké dokazovanie za účelom zistenia výšky vykonaných investícií. Na preukázanie
toho, že žalobca investoval do rekonštrukcie predmetného rodinného domu aj výlučne svoje finančné
prostriedky uvádzame, že pred uzavretím manželstva mal žalobca k dispozícii našetrené finančné
prostriedky uložené na vkladnej knižke v sume 50.000,- Sk/1.660,- eur, zároveň mal založené pred

uzavretím manželstva stavebné sporenie s našetrenou sumou vo výške 67.000,- Sk/2.224,- eur a taktiež
dôchodkové sporenie vo výške 1.800,- eur. Uvedené finančné prostriedky boli použité v rámci trvania
manželstva na rekonštrukciu rodinného domu. Počas trvania manželstva nadobudli účastníci konania
tieto hnuteľné veci, ktoré sa nachádzajú v rodinnom dome, súpisné č. XX v F. G.: 1/ dve postele (vdetskej izbe), 2/ skrinková zostava (v detskej izbe), 3/písací stolík so stoličkou (v detskej izbe), 4/
stropnica (v detskej izbe), 5/ stolná lampa (v detskej izbe), 6/ počítač (v detskej izbe), 7/ notebook v
počte 2 ks (v detskej izbe), 8/ Hi-Fi veža (v detskej izbe), 9/ garniža/tyč (v dennej izbe), 10/ skrinková

zostava (v dennej izbe), 11/ pohovka (v dennej izbe), 12/ koberec (v spálni), 13/ manželská posteľ
(v spálni), 14/ koberec (v obývačke - stará časť domu), 15/ rohová gaučová súprava so stolíkom (v
obývačke - stará časť domu), 16/ obývacia stena so zariadením (v obývačke - stará časť domu), 17/
písací stolík (v izbe v starej časti domu užívanej bratom žalovanej), 18/ polička (v izbe v starej časti
domu užívanej bratom žalovanej), 19/ počítač (v izbe v starej časti domu užívanej bratom žalovanej),

20/ kotol v hodnote 980,- eur (v kotolni), 21/ kuchynský stôl (v kuchyni), 22/ TV prijímač (v kuchyni),
23/ elektrická rúra s keramickou platňou a klasický elektrický sporák (v kuchyni), 24/ neónové svetlo (v
kuchyni), 25/ montované regále (v špajzy), 26/ horské bicykle v počte 3 ks, 27/ ženský bicykel Liberta, 28/
príves s nádržou na vodu, 29/ náhradné nápravy a kolesá 4 ks, 30/ šrotovník, 31/ vlečka, 32/ plechový
sklad o rozlohe cca 3 x 5 m, 33/ bazén, 34/ stavebný materiál (štrk, tvárnice a pod., ktoré sa nachádzajú
na dvore), 35/ osobné motorové vozidlo - Opel Astra 1,7 cdti, EČV: D. XXX B.. Vzhľadom na to, že

žalobca nevie a nemá možnosť zistiť v akom stave sa vyššie uvedené veci nachádzajú navrhuje, aby sa
k ich zostatkovým hodnotám vyjadrila žalovaná a zároveň nevylučuje, že ohľadom určenia zostatkovej
hodnoty vyššie uvedených hnuteľných vecí by medzi účastníkmi konania mohlo dôjsť k dohode, ale
v prípade, ak sa tak nestane, súhlasí s tým a navrhuje, aby súd nariadil znalecké dokazovanie za
účelomzisteniazostatkovýchhodnôtvyššieuvedenýchhnuteľnýchvecí,ktorépozánikubezpodielového

spoluvlastníctva manželov užíva výlučne žalovaná a ktoré žiada žalobca prikázať do jej výlučného
vlastníctva s povinnosťou vyplatiť mu vyrovnávací podiel vo výške určenej na základe znaleckého
dokazovania, alebo dohodou účastníkov konania. Počas trvania manželstva účastníkov konania vznikli
nasledujúcezáväzky:záväzoknazákladeZmluvyoposkytnutíspotrebiteľskéhoúveruzodňa20.4.2012,
č. XXXXXXXXXX, uzatvorenou so spoločnosťou Poštovou bankou, a.s., vo výške 3.500,- eur na dobu

72 mesiacov, ktorý žalobca splácal po celý čas trvania záväzku v mesačných splátkach vo výške 63,-
eur. Dňa 22.7.2014 uhradil žalobca zostatok uvedeného úveru vo výške 2.652,30 eur. Záväzok na
základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 19.12.2012, č. XXXXXXXXXX, uzatvorenou
sospoločnosťouPoštovoubankou,a.s.,vovýške3.550,-eurnadobu72mesiacov,ktorýžalobcasplácal
po celý čas trvania záväzku v mesačných splátkach vo výške 68,95 eur. Od zániku bezpodielového

spoluvlastníctva splácal záväzky uvedené v čl. IV žaloby prevažný žalobca. Žalobca uhradil zo záväzku
uvedeného v čl. IV písm. a) tejto žaloby sumu vo výške 3.219,30 eur /splátky vo výške 63,- eur, mesačne
za obdobie 11/2013 - 7/2014 vo výške 567,- eur, ako aj poslednú splátku vo výške 2.652,30 eur/,
zároveň žalobca uhradil zo záväzku uvedeného v čl. IV písm. b) tejto žaloby sumu vo výške 1.190,- eur /
splátky vo výške cca 70,- eur, mesačne za obdobie 11/2013 - 10/2015, s polročným odkladom splátok,

a približný zostatok uvedeného úveru k dnešnému dňu predstavuje sumu vo výške 2.300,- eur, ktorý z
dôvodu obavy nesplácania žalovanou, chce splatiť žalobca. Pretože časť spoločných záväzkov uhradil
výlučne žalobca a časť záväzkov aj po zániku bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania
splácal a spláca výlučne žalobca navrhujeme, aby súd po ustálení výšky spoločných záväzkov ku dňu
zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov a po preukázaní výšky zaplatených splátok zo strany

žalobcu, poprípade žalovanej, uložil žalovanej povinnosť vyplatiť žalobcovi mu vyrovnávací podiel vo
výške určenej na základe zistení preukázaných o splatení a splácaní spoločných záväzkov po vykonaní
dokazovania. Bezpodielového spoluvlastníctvo účastníkov doposiaľ nebolo vysporiadané. Podľa § 150
ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo
svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo

na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa
každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.
Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej
domácnosti. Pretože počas trvania manželstva účastníkov konania boli vykonané rekonštrukčné práce
v rodinnom dome, ktorý naďalej užíva žalovaná, a to z výlučných prostriedkov žalobcu a zo spoločných

prostriedkov účastníkov konania, pretože žalobca uhradil prevažnú časť spoločných dlhov účastníkov
konania zo svojich výlučných prostriedkov a zároveň hnuteľné veci, ktoré nadobudli účastníci konania
počas trvania manželstva zostali v užívaní žalovanej, je žalovaná povinná uhradiť žalobcovi vyrovnávací
podiel, ktorý bude vyjadrovať rozdiel hodnoty majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a hodnotou, ktorú získala vyššie uvedeným spôsobom žalovaná.

4. Žalovaná so spôsobom vyporiadania a s hodnotou niektorých vecí patriacich do BSM nesúhlasila.
Nesúhlasila s vecami, ktoré majú a ktoré nemajú patriť do BSM uviedla, že množstvo vecí označených
žalobcom im bolo darovaných alebo patria ich deťom.5. Postupne počas konania na pojednávaniach po vykonanom dokazovaní, po výsluchu strán a svedkov,
sa strany sporu dohodli na tom, ktoré vecí majú a ktoré nemajú patriť do BSM, ako aj na ich hodnotách.

Spornými ostalo deväť hnuteľných vecí a tri motorové vozidlá.

6. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 143, § 148 ods. 1, § 150 všetko
Občianskeho zákonníka.

7. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že z rozsudku Okresného súdu vo Vranove nad Topľou zo
dňa vyplýva, že súd manželstvo strán sporu uzavreté dňa 2.10.1993 rozviedol. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 22.11.2013. Žaloba o vyporiadanie BSM bola podaná dňa 26.10.2015, teda podaná
v trojročnej lehote.

8. Počas konania strany v konaní zaslali súdu veľké množstvo vyjadrení a súvisiacich listín, ktoré sa

týkali vecí, ktoré mali patriť do BSM. Celkovo podľa vyjadrení strán títo žiadali vyporiadať 45 položiek.

9. Po vykonanom dokazovaní, po vzájomnom odkonzultovaní položiek na jednotlivých pojednávaniach,
sa strany postupne počas konania dohodli na značnom množstve vecí, ktoré žiadali vyporiadať.
Čiastočne sa dohodli aj na tom, ktoré vecí patria a ktoré nepatria do BSM.

10. Strany sa dohodli, že do BSM nepatrí položka č. 1, 2, 4, 6, 7, 8, 9, 12, 14, 16, 18, 19, 22, 23, 24, 25,
26, 27, 28, 29, 30, 31, 32, 33, 34, 38, 39, 40, 41, 42, 43, 44 a 45.

11. Na základe uvedeného, keďže došlo k dohode medzi stranami, čo sa týka týchto vecí, sa súd týmito

položkami v odôvodnení tohto rozsudku nezaoberal, nakoľko ich nežiadali vysporiadať. Dohodli sa, že
tieto veci do BSM nepatria.

12. Spornými ostali položky č. 3, 5, 10, 11, 13, 15, 17, 20, 21, 35, 36, 37.

13. Strany v konaní sa nedohli na položkách č. 3 písací stôl, č. 5 lampa, č. 10 skriňová zostava, č. 11
pohovka, č. 13 manželská posteľ, č. 15 rohová gaučovka, č. 17 písací stôl, č. 20 kotol, č. 21 kuchynský
stôl, ako aj na položkách č. 35, 36 a 37, ide 3 motorové vozidla.

14. Strany sa dohodli na to, že do BSM patrí položka č. 3, 5, 10, 11 a 13, 20, 21. U týchto položiek sa

však dohodli na zostatkových hodnotách. Pokiaľ ide o položku č. 3 písací stôl dohodli sa na sume 22,-
eur, u položky č. 5 lampa na sume 20,- eur, u položky č. 10 skriňová zostava na sume 295,- eur, na
položke č. 11 pohovka na sume 200,- eur a u položky č. 13 manželská posteľ na sume 190,- eur. Dohodli
sa na sume položiek č. 20 kotol na sumu 800,- eur a u položky č. 21 kuchynský stôl na sume 15,- eur.

15. Spornými položkami pokiaľ ide o ich hodnotu ostali položky č. 15 rohová gaučovka a č. 17 písací
stôl. Položku č. 15 rohovú gaučovku žalobca ohodnotil pôvodne na sumu 250,- eur, neskôr na sumu
100,- a žalovaná na sumu 50,- eur. Súd stanovil jej hodnotu priemerom týchto dvoch súm, a to na
sumu 75,- eur .

16. Pokiaľ ide o položku č. 17 písací stôl, žalobca zotrvával na hodnote 50,- eur, žalovaná jej hodnotu
neuviedla. Uviedla, že táto položka nepatrí do BSM z dôvodu, že stôl kupovala mama žalovanej pre
deti, neskôr uviedla, že bol kupovaný z prémiového sporenia mladých, tieto skutočnosti však neboli v
konaní žalovanou preukázané. Svedkyňa, matka žalovanej, vo svojej svedeckej výpovedi k tvrdeniam
žalovanej, že stôl kupovala, neuviedla. Uvedené nepotvrdil ani svedok, syn tejto svedkyne a brat

žalovanej I. D.. Ten sa vyjadroval ku kúpe gaučovky, položky č. 15.

17. Z výpovede svedkyne matky žalovanej, tak ako to uviedla žalovaná, nevyplýva, že by písací stôl
kupovala. Pokiaľ ide o rukou písané listiny svedkyne (č.l. 243 - 254) je rozdiel o aký stôl ide, či ide o písací
stôl alebo stolík pod počítač. V týchto listinách sa vyjadruje len k stolíku pod počítač do detskej izby.

Pokiaľ ide o gaučovú súpravu, ak mama žalovanej prispela na kúpu uvedenej veci nejakou čiastkou, to
automaticky neznamená, že je jeho vlastníčkou. Ako bolo preukázané gaučovú súpravu kupoval žalobca
v J.. Je otázne, či išlo z jej strany o darovanie finančných prostriedkov alebo nejakú pôžičku a komu.
Menovaná sa môže so svojim nárokom na vrátenie obrátiť na osobu, ktorej bola pôžička poskytnutá, aktakáto bola. Ak išlo o darovanie finančných prostriedkov, domáhať vrátenia finančných prostriedkov z
titulu pôžičku sa nemôže. Vrátenie daru je upravené v Občianskom zákonníku.

18. Pokiaľ ide o položky označené v návrhu č. 15 a 17, súd návrh na ich ohodnotenie znaleckým
dokazovaním ako nehospodárny zamietol. Ide o staršie opotrebené veci, ktorých hodnota v dôsledku
opotrebenia môže byť v konečnom dôsledku nižšia ako je cena znaleckého dokazovania alebo nulová.
Takýto dôkaz je neúčelný a nehospodárny a zbytočne by predlžil súdne konanie. Ako je to vyššie
uvedené, súd ich hodnotu stavil spriemerovaním pokiaľ ide o položku č. 15 – 75,- eur (100,- eur + 50,-

eur/2). Pokiaľ ide o položku č. 17 vychádzal z ceny určenej žalobcom (50,- eur), nakoľko sa k jej hodnote
žalovaná nevyjadrila.

19. Taktiež sa strany nedohodli na položkách v žalobe a vo vyjadrení označené ako č. 35, 36, 37, ide
o motorové vozidla.

20. Zo správy OOPZ z 27.5.2019 (č.l. 277) vyplýva, že vozidlo – D. XXX B., osobné, značka Opel Astra-
G-CC T98, VIN:K.:
- od 30.4.2007 do 8.6.2007 - AUTOALLES, s.r.o., IČO:36359033, Martin, Turany, Trusalová 1,
- od 8.6.2007 do 4.7.2007 - A. L., nar. XX.X.XXXX, J.,
- od 4.7.2007 do 28.5.2008 - A. L., nar. XX.X.XXXX, J., M. N. D. O. XX,

- od 28.5.2008 do 2.6.2008 - J. A., nar. XX.X.XXXX, G. P., G., A. XXX/XX,
- od 2.6.2008 do 12.7.2013 - E. B., nar. XX.X.XXXX, F. G., Q. R. XX/XX,
- od 12.7.2013 do 12.3.2014 - C. D., nar. XX.X.XXXX, F. G., Q. R. XX/XX,
- od 12.3.2014 doteraz - S. Q., nar. X.X.XXXX, A., G. Q., Q. XX. Vlastníkom je Home Credit Slovakia,
a.s., IČO: 36234176, Piešťany, Teplická č. 147.

D. XXX T., osobné, značka ŠKODA, VIN: U.:
- od 1.10.1992 do 1.1.2005 - F. Q., nar. XX.X.XXXX, G. P., G. - V. W., Q. N. O. XXX/XX,
- od 1.1.2015 do 1.1.2015 - A. D., nar. XX.X.XXXX, F. G., Q. R. XXX/X,
- od 1.1.2015 do 22.4.2015 - A. B., nar. XX.X.XXXX, C. D. XX. Dňa 22.4.2015 bolo vozidlo natrvalo

vyradené z evidencie.

D. XXX B., osobné, značka Škoda Octavia 1U, VIN: U.:
- od 26.9.2006 do 27.10.2006 - AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s., IČO:35858699,Bratislava V.,
Bratislava - Petržalka, Panónska cesta 3668/39,

- od 27.10.2006 do 2.1.2013 - T. D., IČO:XXXXXXXX, B. D., B.- X., B. XXXX/XXX,
- od 2.1.2013 do 16.9.2013 - Q. F., nar. XX.X.XXXX, D. Y.,
- od 11.1.2013 do 16.9.2013 - A. B., nar. XX.X.XXXX, C. D. XX,
- od 16.9.2013 doteraz - C. B., nar. XX.XX.XXXX, N. W. XX.

21. Zo správy OO PZ z 23.7.2019 (č.l. 304) vyplýva, že v ich odpovedi zo dňa 27.5.2019, č. H./XXXX
došlo k omylu (zapísaniu zlého roku).
Správne údaje sú nasledovné:
D. XXX T., osobné, značka ŠKODA, VIN:U.:
- od 1.10.1992 do 1.1.2005 - F. Q., nar. XX.X.XXXX, G. P., G. - V. W., Q. N. O. XXX/XX,

- od 1.1.2005 do 1.1.2005 - A. D., nar. XX.X.XXXX, F. G., Q. R. XXX/X,
- od 1.1.2005 do 22.4.2015 - A. B., nar. XX.X.XXXX, C. D. XX. Dňa 22.4.2015 bolo vozidlo natrvalo
vyradené z evidencie.

22. Strany žiadali vyporiadať tri motorové vozidla Opel Astra D. XXX B., vozidlo Škoda Favorit D. XXX

T. a Škoda Octavia D. XXX B.. Pri zohľadnení tohto, že manželstvo strán sporu trvalo od 2.10.1993 do
22.11.2013 a v zmysle týchto vyžiadaných správ vyplýva, že ani jedno vozidlo už nie je evidované na
niektorú zo strán.

23. Vozidlo Škoda Favorit je od 22.4.2015 vyradené z evidencie, teda neexistuje. Vozidlo Škoda Octavia

je od 16.9.2013 prepísané žalobcom na C. B., teda pred právoplatnosťou rozvodu. Žalovaná potvrdila,
že vozidlo predala svojmu otcovi za symbolickú sumu 12.7.2013 pred právoplatnosťou rozvodu. Zo
správy vyplýva, že vozidlo Opel Astra bolo ďalej prepísané na ďalšiu osobu.24. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ani jedno vozidlo nemôže patriť do BSM a súd ich do BSM ani
nezahrnul, a preto ani nevyporiadal. Vozidlo Opel Astra, ako bolo preukázané, bolo predané žalovanou
a vozidlo Škoda Octavia zase žalobcom. Obaja vozidla predali svojim rodičom za sumy, ktoré boli nižšie

ako v skutočnosti zrejme mali vozidla hodnotu. Ani jeden z nich preto nemohol byť ukrátený.

25. Pokiaľ sa týka ďalších sporných vecí, žalobca navrhol vyporiadať pohľadávky z dvoch úverov, a to
č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX.

26. Z dokazovania vyplynulo, že obe tieto úverové zmluvy boli uzavreté počas manželstva a po rozvode
boli úvery splácané žalobcom Ako to vyplýva z potvrdení a z výpisov z účtu.

27. Z úverovej zmluvy zo dňa 20.4.2012 vyplýva, že žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 3.500,- eur,
pri mesačnej splátke 63,- eur a bol splatný v 72 mesačných splátkach, prvá 20.5.2012 a posledná dňa
20.4.2018.

28. Z úverovej zmluvy zo dňa 19.12.2012 vyplýva, že žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 3.550,-
eur , pri mesačnej splátke 68,95 eur a bol splatný v 72 mesačných splátkach, prvá 20.1.2013 a posledná
dňa 20.12.2018.

29. Podľa listín, výpisu z účtu a predložených dokladov vyplýva, že žalobca od právoplatnosti (dňa
22.11.2013) rozvodu uhradil na tieto úvery, na úver č. XXXXXXXXXX dňa 22.7.2014 sumu 2.652,30 eur
a sumu 5 x po 63,- eur, t. j. 315,- eur, spolu 2.967,30 eur (č.l. 332 a nasl.).

30. Z úveru č. XXXXXXXXXX uhradil žalobca sumu 4.360,27 eur (č.l. 335 až 339).

31. Súd poukazuje, že úhrady realizované žalobcom počas manželstva do dňa 22.11.2013 nie je
možné vyporiadať, boli uhradené počas manželstva. Spolu tak žalobca od právoplatnosti rozvodu
s prihliadnutím na splatnosť splátok podľa obsahu zmluvy uhradil sumu 7.327,57 eur (2.967,30 eur
a 4.360,27 eur).

32. Žalovaná žiadala vyporiadať aj úver č. XXXXXXXXXX, išlo o úver z 11.7.2011 v sume 1.500,-
eur. Z listín predložených žalovanou vyplýva, že od právoplatnosti rozvodu žalovaná uhradila na tento
úver len dva splátky 2 x po 69,- eur, spolu 138,- eur. Súd opäť podotýka, že môže vyporiadať len
úhrady realizovaný od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, čo sú len dva splátky, nakoľko

podľa zmluvy posledná splátka bola splatná dňa 11.1.2014, rozvod bol právoplatný dňa 22.11.2013.
Aj v tomto smere súd poukazuje, že úhrady, na ktoré poukázala žalovaná a realizované žalovanou
počas manželstva do dňa 22.11.2013 nie je možné vyporiadať v tomto konaní, boli uhradené počas
manželstva.

33. Z výpovedi a vyjadrení strán sporu, svedkov, listinných dôkazov súd zistil rozsah vecí patriacich do
BSM, a to tak, ako sú uvedené vo výroku tohto rozsudku.

34. Súd prvej inštancie poukazuje, že v konaní o vyporiadanie BSM súd vypriadava len tie veci, ktoré
majetok, ktorí urobili strany predmetom konania postupne počas konania po vzájomnej dohode na tom,

čo patrí do BSM, čo znamená, že ak niektorá zo strán nejaký majetok nechce, respektíve nepožiada,
aby mu bola vrátená určitá časť vynaložená z jeho oddeleného majetku, bolo by takéto započítavanie
nad rámec ust. § 153 ods. 2 OZ.

35. Následne súd prvej inštancie aplikujúc procesné ust. § 149, § 150 ods. 1, 2, § 151 ods. 1, 2, § 153

ods. 1, 2, 3 článku 3 ods. 1, 2, článku 8, článku 15 ods. 1, 2 všetko Civilného sporového poriadku uzavrel,
že jedným z hlavných cieľov je zabezpečiť dôslednú koncentráciu procesu a dôležitou obsahovou
zmenou, ktorá je spôsobilá prispieť k efektívnemu a rýchlemu konaniu, je tiež zvýšenie požiadaviek na
procesnú aktivitu sporových strán a s tým spojenú procesnú zodpovednosť so sankčnými dôsledkami
v prípadoch procesnej pasivity. Jednou zo základných zmien, ktoré odrážajú predmetnú požiadavku

aktivity sporových strán je skutočnosť, že po novom budú účastníci konania povinní predložiť dôkazy
a rozhodné skutočnosti v zákonných alebo súdom určených lehotách pod hrozbou neprihliadania na
skutočnosti predložené po uplynutí určenej lehoty.36. Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť
svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Cieľom
dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom spočíva na strane sporu.

Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového
základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou
povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledkom konania, ktorý závisí od zistených
a vykonaných dôkazov.

37. Pokiaľ sa týka prisúdenia veci súd prvej inštancie dokazovaním zistil, že hnuteľné veci by sa podľa
výsledkov dokazovania mali nachádzať v dome matky žalovanej, kde strany bývali počas manželstva.

38. Súd prvej inštancie tieto hnuteľné veci patriace do BSM prisúdil žalovanej vzhľadom na to, že sa
tieto veci nachádzajú v dome matky žalovanej, ktorá už počas konania odmietala vydať niektoré veci
žalobcovi, ktoré boli jeho a s najväčšou pravdepodobnosťou by mu tieto veci nevydala. Matka žalovanej

odmietla žalobcu ako aj iných pustiť do domu, čo vyplýva z vyjadrení strán, a preto ich súd prisúdil tieto
veci žalovanej, jej dcére.

39. Keďže úvery ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie boli stranami sporu uhradené, súd prvej
inštancie preto nikoho nezaviazal ich platením a vyporiadaval len to, čo každá zo strán uhradila naviac,

nad prislúchajúcu polovicu podielu.

40. Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia, tak ako je to
vyššieuvedené,súdvyporiadalbezpodielovéspoluvlastníctvoúčastníkovkonania,takakojetouvedené
vo výroku tohto rozsudku.

41. Hodnota vecí patriacich do BSM je tak spolu 1.667,- eur. Žalovanej boli prisúdené veci v sume
1.667,- eur z dôvodu, že sa nachádzajú v dome jej matky a žalobca by si ich vzhľadom na veľmi zlé
vzťahy, ako to vyplynulo z dokazovania, nemohol zobrať, čo vyvolalo by to ďalší spor. Polovica z celkovej
hodnoty BSM predstavuje 833,50 eur. Žalovanej teda boli prisúdené veci o hodnote o 833,50 eur viac.

42. Žalobca uhradil na dva úvery sumu 7.327,57 eur. Žalovaná uhradila na jeden úver sumu 138,- eur.
Žalovanájepovinnátiežzaplatiť1dlhu,ktorýuhradilzaňužalobca,t.j1 -3.663,79eurzosumy7.327,57
eur a naopak žalobca je povinný zaplatiť 1, ktorý za neho uhradila žalovaná, teda sumu 69,- eur.

43. Po vzájomnom započítaní je tak žalovaná povinná doplatiť na vyrovnanie sumu 4.428,29 eur
(3.663,79 eur – 69,- eur + 833,50 eur). Súd prvej inštancie však pre stanovenie lehoty na výplatu tejto
sumy, vzhľadom na jej výšku, určil žalovanému dlhšiu lehotu, a to 90 dní.

44. Pokiaľ ide o sporné investície do prístavby rodinného, ktorý patrí matke žalovanej a požiadavku

žalobcu na ich započítanie a ohodnotenie, súd prvej inštancie tento návrh na dokazovanie zamietol z
dôvodu, že boli investície vložené do nehnuteľnosti ako bolo preukázané tretej osoby, matky žalovanej,
nie žalovanej, a preto ich vzájomné započítanie medzi manželmi nie je v konaní o vyporiadanie BSM
možné, nakoľko nehnuteľnosť nepatrí žalovanej. Takýto dôkaz je nadbytočný a nehospodárny.

45. Strany sa chceli v tejto otázke dohodnúť s ohľadom na celkové vyporiadanie BSM, no k dohode
nedošlo. Žalobca sa so svojou požiadavkou o vrátenie investícii a požiadavku o ich vydanie musí obrátiť
na matku žalovanej, ktorej nehnuteľnosť patrí. Ak boli manželmi, stranami v konaní, vložené investície
do majetku tretej osoby, teda matky žalovanej oboma stranami v konaní z ich spoločného majetku,
môžu sa obaja domáhať vydanie bezdôvodného obohatenia voči matke žalovanej. Ak ich vložil len jeden

z nich zo svojho výlučného majetku, tiež sa môže s touto požiadavkou obrátiť na túto tretiu osobu, do
ktorej majetku boli investície vložené.

46. Právo manžela na vydanie bezdôvodného obohatenia voči vašej matke nie je predmetom
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože v rámci vyporiadania BSM sa

vyporiadavajú iba nároky, ktoré je možné vyporiadať medzi manželmi navzájom, nie však vo vzťahu k
tretím osobám (v tomto prípade voči žalovanej matke).47. Súd prvej inštancie poukazuje, že poskytnutie peňažných prostriedkov tretej osobe na nadobudnutie
nehnuteľnosti, prípadne zhodnocovanie nehnuteľnosti tretej osoby, je zásadne považované za investíciu
do cudzieho majetku a môže byť právnym titulom na prípadné vymáhanie poskytnutých prostriedkov

ako bezdôvodného obohatenia, zásadne však samo o sebe nepredstavuje právny titul na nadobudnutie
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Žalovaná vlastníkom nehnuteľnosti nie je.

48. Vynaložením investícií do cudzej nehnuteľnosti bez právneho dôvodu vzniká vlastníkovi bezdôvodné
obohatenie (v rozsahu zhodnotenia nehnuteľnosti) k okamihu, kedy ku zhodnoteniu došlo, teda kedy sa

majetkový stav vlastníka zvýšil o hodnotu zodpovedajúcu zvýšeniu hodnoty veci. Prospech z plnenia
bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 1 a 2 Občianského zákonníka) vzniká prijatím tohoto plnenia a už
v tomto okamihu tiež vzniká príjemcovi tohoto plnenia (bez ohľadu na zavinenie) peňažný dlh, ktorý
neprechádza na nového vlastníka nehnuteľnosti. Z toho vyplýva, že nárok na náhradu za zhodnotenie
nehnuteľnosti nemožno uplatňovať voči tomu, kto neskôr nadobudol nehnuteľnosť, ale voči tomu, kto ju
vlastnil v dobe, kedy k tomuto zhodnoteniu došlo. (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29. marca

2003, sp. zn. 25Cdo 355/2001)

49. Pokiaľ ide o nejaké sporné poistky, ktoré uvádzala žalovaná v konaní, nebolo preukázané, že po
právoplatnosti rozvodu manželstva došlo k nejakej výplate poistiek. Výplata poistiek počas manželstva,
ktoré sa počas manželstva spotrebujú, nie je možné vyporiadať v tomto konaní. V konaní z dokazovania

nevyplynulo, že by boli jednej či druhej strane vyplatené nejaké poistky a finančné prostriedky, ktoré by
neboli použité a spotrebované počas manželstva. Nebolo potrebné preto niečo vyporiadať.

50. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania
právo, nakoľko v tomto prípade nemožno hovoriť o nejakom úspechu tej-ktorej strany v konaní, pretože

pri vyporiadaní BSM každá zo strán dostala 1 majetku, ktorý jej prináleží.

51. Proti rozsudku ako celku s výnimkou výroku o náhrade trov prvoinštančného konania podala
žalovaná včas odvolanie, v ktorom namietala, že súd pri rozhodovaní nezahrnul do masy BSM
sprchovací kút v zostatkovej hodnote 230,- eur, ktorý bol odsúhlasený stranami sporu a bol vedený pod

položkou 43. Žalovaná nesúhlasila so zostatkovou hodnotou rohovej gaučovej súpravy vo výške 75,- eur
a nesúhlasila ani s tým, aby to masy BSM patril písací stôl v zostatkovej hodnote 50,- eur. Žalovaná trvala
na tom, že okrem kotla v zostatkovej hodnote 800,- eur, ktorý chce ona do svojho výlučného vlastníctva,
môže žalobca vziať všetky ostatné hnuteľné veci, ktoré ona neužívala od rozvodu manželstva. Zároveň
nesúhlasila, že do masy BSM patrí písací stôl v sume 50,- eur.

52. Žalovaná sa nestotožnila s výrokom II. rozsudku, na základe ktorého bola povinná vyplatiť žalobcovi
na vyrovnanie podielu za úhradu dlhov realizovaných žalobcom a za prikázané veci do vlastníctva
žalovanej sumu 4.428,29 eur z dôvodu, že do masy BSM nebol zahrnutý spomínaný sprchovací kút a že
prikázanie veci do výlučného vlastníctva žalovanej nekorešponduje s vyjadreniami a stanoviskami strán

sporu počas súdneho konania.

53. Žalovaná zároveň nesúhlasila ani s rozhodnutím, aby vyrovnávací podiel mala vyplatiť do 90 dní od
právoplatnosti rozsudku z dôvodu jej súčasných majetkových pomerov, keďže nevlastní žiaden hnuteľný
a nehnuteľný majetok a jej mesačný príjem pozostáva len z čiastočného invalidného dôchodku vo výške

147,10 eur.

54. Žalovaná mala za to, že položka č. 15 rohová gaučová súprava nepatrí do masy BSM v takej
zostatkovej hodnote, ako je uvedená v rozsudku súdu prvej inštancie, pretože ju kúpila matka žalovanej
deťom žalobcu a žalovanej spolu s nimi, každý v jednej polovici, a z jej strany to bol dar deťom.

55. Žalovaná ďalej trvala na tom, aby do masy BSM bolo zahrnuté aj osobné motorové vozidlo značky
Škoda Octavia D. XXX B., ktoré bolo zakúpené a aj predané žalobcom počas trvania manželstva,
prípadne, aby bol tento výnos z predaja zahrnutý do aktív, lebo toto motorové vozidlo bolo kupované
z úveru zo dňa 19.12.2012 a bolo prihlásené do evidencie na meno žalobcu dňa 11.1.2013.

56. Žalovaná sa nestotožnila s rozhodnutím súdu, že po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva
len žalobca uhradil dva úvery a namietala, že nezohľadnil a nezahrnul do úvahy šeky o zaplatení
mesačných splátok žalovanou, a to na úver č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.4.2012. Žalovaná celkovouhradila sumu 189,- eur, a to splátkami zo dňa 22.11.2013, 23.12.2013, 20.8.2013, 24.9.2013
a 23.10.2013 a na úver č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.12.2013 žalovaná celkovo uhradila sumu 344,- eur,
a to splátkami zo dňa 22.11.2013, 23.12.2013, 20.8.2013, 24.9.2013 a 23.10.2013.

57. Žalovaná sa nestotožnila s rozhodnutím súdu, keď v dome svojej matky nežije od roku 2014. V dome
žijú obidvaja synovia. Podľa žalovanej sú nemá pravdu v tom, že matka žalovanej odmieta žalobcovi
vydať niektoré veci, ktoré patria žalobcovi. Osobné veci žalobcovi dala matka žalovanej hneď po tom,
ako ho odhlásila z trvalého pobytu. Ostatné veci mu nemohla vydať, keďže nevedela, ktoré veci mu má

vydať, keď sa čakalo ako sa dohodnú strany sporu a nebol vydaný rozsudok. Žalobca do dnešných dní
nepožiadal písomne o vydanie vecí, žiadal len o sprístupnenie nehnuteľnosti na znalecké posúdenie
prístavby rodinného domu, ktorý vlastní matka žalovanej. Viac krát na súde sa žalovaná vyjadrila, že
žalobca má písomne požiadať W. D. o vydanie hnuteľného majetku.

58. Na základe vyššie uvedeného preto žalovaná žiadala v rámci svojho odvolacieho návrhu, aby

odvolací súd výroky I., II. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

59. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej s týmto nesúhlasil. Žalobca bol tiež toho názoru,
žesúdopomenulzahrnúťsprchovacíkútataktiežstavebnésporenieavkladnúknižku,ktorémalžalobca

pred sobášom. Žalobca sa domnieva, že došlo k chybnému výpočtu sumy na vyplatenie vyrovnávacieho
podielu. Žalobca sa domnieva, že vyrovnávací podiel mal byť vo výške 8.427,29 eur. Žalobca nesúhlasil
s argumentáciou žalovanej, ktorá je uvedená v odôvodnení odvolania. Žalovaná nesúhlasí s výškou
zostatkovej hodnoty písacieho stola v sume 50,- eur, ale v konaní nepreukázala inú cenu tejto položky
a ani nevrhla určenie hodnoty znalcom. Žalovaná účelovo tvrdila, že hnuteľné veci, ktoré patrili do

BSM patria jej matke. Žalobca sa vyjadril k motorovému vozidlu a nesúhlasí a účelovou a klamlivou
argumentáciou žalovanej.

60. Žalobca mal za to, že svoju povinnosť tvrdenia riadne v konaní dodržal a preukázal a žalovaná svoju
povinnosť účinného popretia žiadnym spôsobom nesplnila, preto žalobca navrhuje odvolanie žalovanej

zamietnuť a priznať žalobcovi trovy odvolacieho konania.

61. Žalovaná vo svojej replike k vyjadreniu žalobcu k jej odvolaniu uviedla, že žalobca svoje finančné
prostriedky zo stavebného sporenia a vkladnej knižky, ktoré mal priniesť do manželstva investoval do
spoločných synov, do svojich pokút za dopravné priestupky a časť do nehnuteľnosti, v ktorej žil približne

20 rokov, ale ktorá nie je predmetom vyporiadania BSM.

62. Návrh žalobcu, že s ním nezdôvodnený vyrovnávací podiel vyžaduje vyplatiť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, nemá podľa žalovanej reálny základ, keďže tak ako už žalovaná deklarovala,
jej príjmom je iba čiastočný invalidný dôchodok vo výške 164,50 eur.

63. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalobcu, že žalovaná mala účelovo tvrdiť, že hnuteľné veci, ktoré patria do
BSM patria jej matke, tak k tomu žalovaná uviedla opakovane po jej predchádzajúcich vyjadreniach, že
v rodinnom dome v F. G. dlhodobo nebýva a z toho dôvodu ani nemohla používať a užívať hnuteľný
majetok, ktorý tam mal ostať z masy BSM. Okrem iného poukazovala na svoje vyjadrenie, že žalobca si

môže všetky svoje veci zobrať osobne fyzicky po predošlej dohode za prítomnosti W. D., A. B. a C. B..

64. S poukazom na uvedené preto žalovaná zotrvala na dôvodoch svojho odvolania a navrhla výroky
I., II. rozsudku súdu prvej inštancie zrušiť.

65. K uvedenému vyjadreniu žalobca svoje vyjadrenie nepodal.

66. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že odvolateľ použil zákonom prípustné

odvolacie dôvody (§ 365 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej
inštancie bez potreby zopakovania, či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario), postupom podľa § 219 ods. 3 CSP, keď miesto ačas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu bolo zverejnené
v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej čo do veci
samej nie je dôvodné.

67. Predmetom sporu vedeného na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 11C/388/2015 bolo
vyporiadanie BSM strán sporu po ich rozvode. Žalobca a žalovaná uzavreli dňa 2.10.1993 manželstvo,
ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 17.10.2013 č. k. 9P/107/2013-52,
právoplatným dňa 22.11.2013, rozvedené. Rozvodom manželstva strán sporu zo zákona podľa § 148

ods. 1 Občianskeho zákonníka zaniklo aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

68. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorý vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že všetok majetok patriaci do
BSM, ktorý pozostával v čase vyporiadania len z hnuteľných vecí, prikázal do výlučného vlastníctva
žalovanej, ktorú zaviazal k povinnosti vyplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielu na úhradu dlhov

realizovaných žalobcom a za tieto prikázané veci do jej vlastníctva sumou 4.428,29 eur do 90 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaná pritom odvolanie namietala, že okrem kotla v zostatkovej
hodnote 800,- eur, ktoré chce do svojho výlučného vlastníctva, si môže žalobca vziať všetky ostatné
hnuteľné veci, ktoré neužívala od rozvodu manželstva. Rovnako tak nesúhlasila, že do masy BSM patrí
písací stôl, ani s výškou sumy, ktorú bola povinná vyplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielu za úhrady ním

realizovaných úhrad na spoločné záväzky strán sporu. Rovnako tak žalovaná nesúhlasila s paričnou
lehotou 90 dní na túto úhradu. Zároveň uviedla, že polovicu kúpnej ceny za rohovú gaučovú súpravu
uhradila matka žalovanej s tým, že z jej strany to bol dar deťom. Rovnako tak žiadala žalovaného
zahrnúť výnos z predaja aktív za predaj osobného motorového vozidla Škoda Octavia do aktív BSM.
V ďalšom žalovaná poukázala na svoje úhrady spoločných záväzkov strán sporu, ktoré podľa nej neboli

zohľadnené.

69. Výroková časť rozsudku o vyporiadaní BSM obsahuje vždy viacero výrokov (medzi iným o tom,
čo sa z BSM prikazuje jednej zo strán sporu, o tom, či a čo má jedna strana plniť druhej na ich
úplné vyrovnanie). Na toto rozhodnutie je potrebné hľadieť ako na jednotný celok, ktorý má komplexne

vyporiadať doterajšie práva strán sporu z BSM a konštituovať ich nové práva. Ak strana sporu napadne
odvolaním rozsudok súdu prvej inštancie o vyporiadaní BSM (či už ako celok alebo niektorý z jeho
výrokov, alebo len jednotlivú položku z masy, ktorá patrí, resp. nepatrí, do BSM), odvolací súd nie je v
zmysle § 379 písm. c) CSP viazaný rozsahom odvolania. V takom prípade žiadny z výrokov odvolaním
napadnutého rozhodnutia vo veci samej nenadobúda oddelene právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).

Odvolací súd musí vždy preskúmať celé rozhodnutie súdu prvej inštancie o vyporiadaní BSM, t. j. všetky
jeho výroky vo veci samej. Z uvedeného dôvodu, aj keď žalovaná napádala vyššie uvedené položky,
resp. pasíva patriace do masy BSM, ako aj výrok o svojej výplatnej povinnosti, musí odvolací súd
okrem súvisiaceho výroku o trovách prvoinštančného konania (výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie)
vec preskúmať v celom rozsahu a o nej aj v celom rozsahu rozhodnúť (porov. uznesenie NS SR

3Cdo/343/2014).

70. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu

povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z
manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

71. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je všetko, čo patrilo do tohto

spoluvlastníctva a čo existovalo v čase jeho zániku. Vyporiadaním sa určí, ktoré veci ostanú vo
výlučnom vlastníctve jedného zo spoluvlastníkov a ktoré vo výlučnom (oddelenom) druhého vlastníka,
príp. ktoré zostanú v podielovom spoluvlastníctve oboch a v akom pomere. Vyporiadanie znamená
nielen rozdelenie hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré patrili do zaniknutého bezpodielového
spoluvlastníctva, ale aj vzájomné vyporiadanie všetkých pohľadávok a dlhov vyplývajúcich z tohto

spoluvlastníctva, a to podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka. Jedná sa o tzv.
vyporiadanie v širšom slova zmysle.72. Základnou zásadou pre vyporiadanie BSM v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka je, že podiely
oboch manželov sú rovnaké, avšak z tejto zásady zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely
určiť aj iným pomerom, a to na návrh niektorej zo strán sporu, v prípade ak na základe vykonaného

dokazovania predovšetkým navrhnutým stranami, je skutkový stav zistený tak, že je jednoznačné možné
z neho vyvodiť odôvodnenosť tejto nerovnosti. V zásade však súd vychádza z toho, že podiely oboch
manželov sú rovnaké. Uvedené platí rovnako aj pre vyporiadanie záväzkov a dlhov.

73. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho oddeleného majetku

vynaložil na spoločný majetok. Každý z manželov je tiež povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku
vynaložilo na jeho oddelený (samostatný) majetok.

74. Civilné sporové konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva začína len na návrh, súd
však nie je viazaný návrhmi strán v tom smere, ako má vyporiadanie vykonať. Súd môže do vyporiadania
zahrnúť len tie veci (majetkové práva a záväzky), ktoré strany sporu urobili predmetom vyporiadania;

to platí aj pre zápočty toho, čo bolo vynaložené zo spoločného majetku na výlučné majetky manželov
a naopak.

75. V prejednávanej veci vykonal súd prvej inštancie dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom
na zistenie skutočností rozhodujúcich pre ustálenie masy BSM, ktorú strany urobili predmetom

vyporiadania, ako aj pre samotné vyporiadanie podľa zákonom stanovených zásad a v rozsahu
dôkazných návrhov strán; zhodnotením výsledkov vykonaných dôkazov v súlade so zásadou voľného
hodnotenia dôkazov, dospel aj k správnym skutkovým zisteniam. Vec posúdil správne po právnej
stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré
aj správne vyložil, na základe čoho správne ustálil, že do masy BSM patrí ako položka č. 17 písací

stôl v sume 50,- eur, keď tvrdenia žalovanej sa nepreukázali. Žalovaná spočiatku uvádzala, že tento
v celosti kupovala jej matka, neskôr tvrdila, že bol kupovaný z prémiového sporenia mladých. Uvedené
skutočnosti však nijako v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázala. Samotná svedkyňa matka
žalovanej, ktorá mala podľa jej tvrdenia tento písací stôl zakúpiť, pri svojej výpovedi takéto tvrdenie
neuviedla, rovnako tak toto tvrdenie žalovanej nepotvrdil ani ďalší svedok – brat žalovanej I. D..

76. K namietanej položke č. 15 odvolací súd uvádza, že v konaní napokon žalovaná namietala len jej
zostatkovú hodnotu, ktorú žalovaná ohodnotila na sumu 50,- eur a žalobcu sumu 100,- eur, pričom súd
stanovil priemer týchto súm vo výške 75,- eur. Žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie nikdy
neuvádzala, že táto položka nepatrí do masy BSM. Až v podanom odvolaní tvrdila, že ju zakúpila matka

deťom strán sporu. V tejto súvislosti odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie poukazuje na ust. §
153 ods. 1, 2, 3 CSP s tým, že žalovaná v prípade, ak mala za to, že táto položka nepatrí do BSM, mala
túto skutočnosť uviesť v rámci svojej procesnej obrany pred súdom prvej inštancie, keď o tejto povinnosti
bola riadne a včas poučená súdom prvej inštancie a na takúto skutočnosť ako novotu v odvolacom
konaní nemôže odvolací súd prihliadať.

77. Súd prvej inštancie správne ustálil, že obe úverové zmluvy č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX,
boli uzavreté počas manželstva a po rozvode boli úvery splácané žalobcom, ako to vyplýva z potvrdení
z výpisov z účtu, preto pokiaľ sa žalovaná v odvolaní nestotožnila s výrokom II. napadnutého
rozsudku, keď nesúhlasila, aby bola povinná vyplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielu na úhradu

dlhov realizovaných žalobcom. Odvolací súd uvádza, že tieto súd prvej inštancie správne vyporiadal
v súlade so zásadou rovnosti podielov, keď pokiaľ sa týka žalovanou uvádzaných splátok úverov
20.8.2013, 24.9.2013, 23.10.2013, 22.11.2013, 20.8.2013, 24.9.2013, 23.10.2013 odvolací súd uvádza,
že tieto všetky boli realizované počas trvania manželstva, keď rozsudok o rozvode manželstva strán
sporu nadobudol právoplatnosť dňa 22.11.2013, a teda boli realizované zo spoločných prostriedkov

za trvania manželstva, a preto je spravodlivé, aby sa na týchto úhradách, ktoré žalobca vykonal po
zániku manželstva, podieľali strany v pomere, každá v jednej polovici, keďže išlo o úhrady po rozvode
manželstva výlučne zo strany žalovaného. Žalovanou uvádzané úhrady záväzkov išli z majetku, ešte
v tom čase patriaceho do BSM, keď sa predpokladá, že príjem oboch manželov počas manželstva (či
už zo zamestnania, podnikania alebo z iných príjmov, ak nejde o príjem z titulu, ktorý podľa zákona nie

je príjmom alebo majetkom patriacim do BSM) je príjmom patriacim do BSM, teda ak obaja manželia
pracujú a prispievajú do BSM, je jedno z ktorého príjmu boli počas manželstva tieto splátky splatené,
t. j. či z príjmu žalobcu alebo žalovanej. Stále ide o úhrady zo spoločných prostriedkov na spoločnézáväzky.Neobstojípretonámietkažalovanej,žetietohradilaeštepočasmanželstvazosvojichvýlučných
prostriedkov.

78. K ďalšej odvolacej námietke žalovanej, že do masy BSM nebol zahrnutý sprchovací kút v zostatkovej
hodnote 230,- eur, odvolací súd uvádza, že sprchovací kút nie je samostatnou vecou, keď je pevne
zabudovaný a je súčasťou nehnuteľnosti, do ktorej je zabudovaný. Iná vec by bola, keby bolo možné
s týmto sprchovacím kútom samostatne nakladať, t. j. keby nebol pevne zabudovaný do nehnuteľnosti,
čo však v danom prípade nie je podľa odvolacieho súdu možné, keď aj v prípade, ak by táto vec bola

ztejtonehnuteľnostíodmontovaná,nepochybnebydošlokznehodnoteniutakéhotosprchovaciehokúta,
ktorý je pevne zabudovaný a bol by ako samostatná vec neopotrebiteľný, t. j. nebolo by ho možné
opätovne zabudovať v inej nehnuteľnosti tak, aby bol plne funkčný. Už vôbec neprichádza v úvahu jeho
zostatková hodnota ku dňu vyporiadania, ktorá podľa žalovanej predstavuje sumu 230,- eur už aj na
dĺžku (viac ako 20 rokov) jeho užívania. To, že táto vec bola odsúhlasená stranami sporu ako samostatná
vec podľa odvolacieho súdu neznamená, že sa samostatnou vecou stala. Rovnaká argumentácia platí

aj u kotla, ktorý žalovaná chcela prikázať do svojho výlučného vlastníctva, keď tento síce by bolo možné
odmontovaťabolbyupotrebiteľnýstýmvšak,žeakotovyplývazvyjadreniažalovanejzodňa6.10.2016,
tento kotol žiadala, aby si vzal žalovaný a nakoniec obe strany sporu ustálili, že nepatrí do masy BSM,
resp. žalovaná ho nežiadala zahrnúť do masy BSM a žalobca ho ani v návrhu na vyporiadanie BSM
neuvádzal. Preto odvolací súd uvádza, že sa jedná o novotu v odvolacom konaní a súd prvej inštancie

správne postupoval, keď tento kotol nezahrnul ako samostatnú položku do masy BSM, keďže o jeho
vyporiadanie strany sporu pred súdom prvej inštancie ani nežiadali.

79. Pokiaľ žalovaná žiadala do masy BSM zahrnúť osobné motorové vozidlo značky Škoda Octavia,
ktoré bolo zakúpené počas trvania manželstva a podľa nej bolo predané žalobcom, tak k tomu odvolací

súd uvádza, že toto bolo predané počas trvania manželstva, takže aj suma, za ktorú bolo toto auto
predané patrila do masy BSM. Preto je vylúčené, aby samotné motorové vozidlo patrilo ako položka
do BSM a bolo vyporiadavané súdom s tým, že súd prvej inštancie správne uviedol, že oba motorové
vozidlá ako Škoda Octavia, tak vozidlo Opel Astra boli predané počas manželstva, jedno žalobcom
a druhé žalovanou, rodičom stranám sporu za sumy nižšie, než aká bola ich skutočná hodnota a že tieto

sumy boli následné spotrebované v rámci uspokojenia potrieb počas trvania manželstva.

80. Žalovaná zároveň nesúhlasila ani s rozhodnutím, aby vyrovnávací podiel mala vyplatiť do 90 dní od
právoplatnosti rozsudku z dôvodu jej súčasných majetkových pomerov, keďže nevlastní žiaden hnuteľný
a nehnuteľný majetok a jej mesačný príjem pozostáva len z čiastočného invalidného dôchodku vo výške

147,10 eur. K uvedenému súd uvádza, že súd prvej inštancie už predĺžil zákonom stanovenú obvyklú
paričnú lehotu ktorý v § 232 ods. 3 CSP stanovuje lehotu na plnenie na tri dni a plynie od právoplatnosti
rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Tak tomu bolo aj v prejednávanom
prípade, keď ju žalovanej predĺžil na 90 dní od právoplatnosti, čo je už ja vzhľadom k tomu, že po
vyhlásení rozhodnutia prvoinštančného súdu, podaní odvolania a rozhodnutí odvolacieho súdu ubehla

dostatočná doba, počas ktorej sa žalovaná mohla pripraviť na plnenia v prípade, ak bude so svojim
odvolaním neúspešná viac ako dostatočná paričná lehota.

81. Občiansky zákonník v ustanovení § 150 pre vyporiadanie BSM nestanovuje presné pravidlá, ale len
usmernenie (použitie slovného spojenia predovšetkým), ktoré má viesť súd k tomu, aby vyporiadanie

BSM bolo spravodlivé. Tým je daný priestor aj k tomu, aby súčasťou úvahy o vyporiadaní BSM bolo
zohľadnené aj konanie jedného z manželov proti zásadám na ktorých stojí manželstvo. Samotné
príčiny rozvratu manželstva nie sú pre stanovenie výšky podielov manželov na ich spoločnom majetku
významné, pokiaľ nemali dopad na hospodárenie so spoločným majetkom alebo na starostlivosť o
rodinu,pričomtietookolnostivdanejvecinemajúoporuvovýsledkochdokazovania.Zuvedenéhopotom

vyplýva, že v prejednávanej veci neboli naplnené také mimoriadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali
rozhodnúť o disparite vyrovnávacích podielov a súd prvej inštancie správne vychádzal zo zásady, že
podiely strán sporu na ich spoločnom majetku sú rovnaké.

82. Výsledky dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli

potrebné k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu, viedli k jednoznačnému záveru o
určení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle ustanovenia § 143 Občianskeho
zákonníka (pri ustálení masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov) a k naplneniu podmienok pre
aplikáciu ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie správne právne vec posúdil.83. Závery súdu prvej inštancie, čo do zadefinovania tzv. masy bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, spôsobu rozdelenia jednotlivých vecí a napokon určenia výšky vyrovnacieho podielu,

obsiahnuté v napadnutom rozsudku treba považovať za súladné so zákonom a skutkovými zisteniami
plynúcimi z riadneho dokazovania a odvolaciemu súdu ostáva len konštatovať správnosť dôvodov
použitých na podporu takýchto záverov a s týmito sa stotožniť.

84. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalovanou nie

sú naplnené.

85. S poukazom na vyššie uvádzané odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie čo do veci samej s
použitím ustanovenia § 387 ods. 1 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.

86. Žalovaná napadla rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania strán sporu.

87. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (ods.
1). Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (ods. 2).

88. Rozhodnutie o náhrade trov konania v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov má svoje špecifiká spočívajúce v tom, že rozhodnutie o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželstva je v záujme oboch strán sporu, ktoré sú povinné vyporiadanie uskutočniť.
V konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa premieta, že tu ide o tzv. iudicium
duplex (žalobu môžu podať obidve strany, súd nie je viazaný žalobou). Pri stanovení úspechu s

poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP nie je možné vychádzať z toho, kto podal žalobu, kto sa
ako v konaní bránil ale úspech alebo neúspech v konaní je až v tom, akého podielu sa komu dostane
a v tomto smere na žalobe nezáleží. Nedá sa preto povedať, že plný úspech má ten, kto podal žalobu
o vyporiadanie. Súd postupuje v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov ex
offo, preto spravidla, ak sa dodrží základná parita podielov, čo je daný prípad, je na mieste, aby si každá

strana platila náklady konania zo svojho, čo vedie nepochybne za takejto situácie k aplikácii ustanovenia
§ 255 ods. 2 CSP.

89. Pokiaľ teda ide o náhradu trov konania pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov
odvolací súd zdôrazňuje, že pre úvahu súdu o náhrade trov konania má význam okolnosť, že súd v

týchto sporoch nie je viazaný návrhom na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. To
sa však neprejavuje vo vylúčení možnosti aplikácie ustanovenia § 255 CSP, ale v spôsobe, akým sa
stanoví úspech vo veci. Podľa stanoviska NS ČR Rc 42/1972, ktoré je stále aplikovateľné a vyslovuje
názor, že pokiaľ súdy vidia procesný úspech alebo neúspech oboch manželov v tom, akého veľkého
podielu sa im zo spoločného majetku dostane, ide o postup, ktorý zodpovedá tomu, že súdy nie sú

návrhom na vyporiadanie viazané pri zisťovaní rozsahu BSM a jeho vyporiadaní. Tento postup vyhovuje
zrejme i potrebám praxe svojou jednoduchosťou, pričom nemožno prehliadnuť ani to, že zhodne
postupujú súdy i pri vyrubovaní súdneho poplatku. Vzhľadom na spôsob vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej v pomere 1 : 1, prihliadnuc i na skutočnosť, že k uzavretiu
dohodynavyporiadaníbezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovnedošlo,nemožnovzhliadnuťúspech

žalobcu, pretože takéto rozhodnutie by bolo absolútne nespravodlivé pre žalovanú, ktorá bola v konaní
rovnako úspešná ako žalobca. Za tejto situácie je napadnutý výrok súdu prvej inštancie o nároku na
náhradu trov prvoinštančného konania strán sporu správny a v súlade s ustálenou súdnou praxou.
Preto je nevyhnutným vysloviť, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania pred súdom
prvej inštancie.

90. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods.
1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi čo do veci samej
priznalvzmysleustanovenia§255ods.1CSPvočižalovanej(ktorábolavodvolacomkonaníneúspešná
v celom rozsahu) nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov

odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262
ods. 2 CSP po právoplatnom skončení veci.

91. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).