Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. september 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/98/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813209652
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5813209652.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobcov: 1a/ A. B., C.
D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXXX/XX, G. (ako právna nástupkyňa pôvodného žalobcu 1/ H. D.,
nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom I. XX/XX, G., zomretý XX.XX.XXXX), 2/ J. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytomK.XX/XX,G.,3a/L.D.,nar.XX.XX.XXXX,bytomK.XX/XX,G.,3b/G.D.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
K. XX/XX, G., 3c/ mal. I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX/XX, G., 3d/ mal. I. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K. XX/XX, G., žalobcovia 3c/ a 3d/ zastúpení zákonnou zástupkyňou žalobkyňou 3a/, (žalobcovia
3a/ až 3d/ ako právni nástupcovia pôvodného žalobcu 3/ I. D., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom

G., F. K. XX/XX, zomrelý XX.XX.XXXX), 4/ M. L., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, 5/ I. K., C.
D., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX/XX, G., 6/ I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX/XX, G., 7/ L. D.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX/XX, G., žalobcovia 1a/ až 7/ právne zastúpení: JUDr. Dušan Serek
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Lúčna 6100/1, Námestovo, IČO: 47 258 781, proti žalovanému:
O. H. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, P. – Q. I., právne zastúpený: Advokátska kancelária
SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, o určenie
vlastníckeho práva a určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, na odvolanie žalobcov proti rozsudku

Okresného súdu Námestovo č. k. 10C/60/2013-570 zo 16. mája 2023, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu m e n í tak, že určuje, že nehnuteľnosti - pozemky zobrazené
ako C KN parcely č. 12 091/12 - trvalé trávnaté porasty o výmere 2652 m2 a č. 12 091/20 - ostatné plochy
o výmere 169 m2, zapísané na liste vlastníctva číslo XXX, katastrálne územie R., obec G., vlastnícky
patria žalobcovi 2/, žalobkyni 3a/, žalobkyni 4/, žalobkyni 5/, žalobcovi 6/, žalobcovi 7/, každému v
spoluvlastníckom podiele po 4/54-iny, v spoluvlastníckom podiele 2/6-iny patria tieto nehnuteľnosti
do dedičstva po nebohej I. D., C. P., nar. XX.XX. XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX, naposledy bytom v
G., v spoluvlastníckom podiele 12/54 patria tieto nehnuteľnosti do dedičstva po nebohom H. D., nar.

XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX, naposledy bytom I. XX/XX, G..

O. H. K., znalcovi z odboru geodézia, kartografia a kataster nehnuteľností, N. L. XXX, L., priznáva
znalečné v celkovej sume 1.001,53 eur, ktoré mu bude uhradené vo výške 600,- eur zo zálohy na
znalecké dokazovanie zloženej pod D 14 Preddavky v súdnom konaní (zálohy) na účte číslo Q. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX Okresného súdu Námestovo, pod položkami registra 21 až 26, rok 2018 a
vo výške 401,53 eur z rozpočtových prostriedkov Krajského súdu Žilina, do troch dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

Žalobcom 1a/ až 7/ priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Slovenskej republike (štátu) priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým vydaným v súdenej veci) okresný súd žalobu žalobcov
zamietol (výrok I.) a uložil im povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovanému náhradu trov

konaniavpomere100%(výrokII.).Žalobcoviasa žalobou,vznení súdompripustenýchzmien,domáhali
konečného súdneho rozhodnutia, ktorým by bolo určené, že nehnuteľnosti - pozemky zobrazené ako
C-KN parcely č. 12091/12 - trvalé trávnaté porasty o výmere 2652 m2 a č. 12 091/2020 - ostatné
plochy o výmere 169 m2, zapísané na liste vlastníctva číslo XXX k. ú. R., obec G. (ďalej aj ako
„sporné nehnuteľnosti „), vlastnícky patria žalobcovi 2/, žalobkyni 3a/, žalobkyni 4/, žalobkyni 5/,
žalobcovi 6/, žalobcovi 7/ každému v spoluvlastníckych podieloch po 4/54 - iny, v podiele 2/6 –

iny patria tieto nehnuteľnosti do dedičstva po nebohej I. D., C. P., narodenej XX.XX.XXXX, zomrelej
XX.XX.XXXX, naposledy bytom v G. a v podiele 12/54-ín patria do dedičstva po nebohom H. D.,
narodenom XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX, naposledy bytom I. XX/XX, G..
2. Okresný súd sa po konštatovaní, že žalobcovia preukázali naliehavý právny záujem na podanej
určovacej žalobe podľa § 137 písm. c/ zákona číslo 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení

neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), zaoberal vecnou stránkou podanej žaloby. Uviedol, že zápisom
č. d. XXX/XX došlo k rozdeleniu (zániku) pôvodných pozemnoknižných parciel č. 7109, 7110 a 7111 a
vzniku nových pozemnoknižných parciel č. 7109/a, 7110/a, 7111/a, 7109/b, 7110/b, 7111/b a 7109/c,
7110/c a 7111/c, pre kat. územie J.. Časť pozemnoknižnej parcely č.7111 zostala vedená v PK protokole
číslo XXX (neskôr 1160), katastrálne územie G. (od ktorého zápisu si vlastnícke právo k žalovaným

nehnuteľnostiam odvodzovali žalobcovia). Poukázal na to, že tieto skutočnosti zhodne konštatujú oba
znalecké posudky, z ktorých pri svojom rozhodovaní vychádzal, a to znalecký posudok č. 10/2018
vyhotovený O. H. L. a č. 11/2019 vyhotovený O. H. K.. Za významnú považoval otázku, či na základe č.
d. XXX/XX došlo k úplnému zániku pozemnoknižnej parcely č. 7111 alebo jej časť zostala aj po zápise č.
d. XXX/XX vedená v pozemnoknižnom protokole č. XXX pre katastrálne územie G. (neskôr v protokole č.

1160 ), čo malo význam pre posúdenie, či právni predchodcovia žalobcov mohli nadobudnúť vlastnícke
právo k časti pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. 7111. Okresný súd sa priklonil k záveru znalca O. H.
L. že uvedeným č. d. XXX/XX došlo k prerozdeleniu celých pôvodných pozemnoknižných parciel. To, že
v pozemnoknižnom protokole č. XXX pre katastrálne územie G. ostala zapísaná časť pozemnoknižnej
parcely č. 7111 považoval za dôsledok chybného zápisu v pozemkovej knihe. Logickým argumentom

svedčiacim v prospech tejto skutočnosti podľa neho bolo, že výmera pôvodných pozemnoknižných
parciel sa rovnala súčtu výmer novovytvorených pozemnoknižných parciel.
3. Z dôvodu zániku parcely č. 7111 v roku 1919, nemohla právna predchodkyňa žalobcov, I. D.,
nadobudnúť predmetnú nehnuteľnosť na základe č. d. XXXX/XXXX, pretože v tom čase už táto parcela
neexistovala. Vlastnícke právo svedčí žalovanému, jeho právnej predchodkyni N. A. a jej právnym

predchodkyniam S. F. a N. I., minimálne od roku 1919 (č. d. XXX/XX). N. A. nadobudla spoluvlastnícky
podiel k týmto pozemnoknižným parcelám, z ktorých časti neskôr vznikli sporné nehnuteľnosti titulom
dedenia po poručiteľke N. I. na základe uznesenia o dedičstve Okresného súdu Dolný Kubín spisová
značka D 635/01, Dnot III. 158/01 a po poručiteľke S. F. na základe uznesenia o dedičstve Okresného
súdu Dolný Kubín spisová značka 5 D 536/2002, III. Dnot 163/2002 spolu v podiele 14/34. Následne

bol vyhotovený geometrický plán číslo 140/03, ktorý sa stal podkladom pre vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva N. A. a ostatných spoluvlastníkov. Nakoľko zápisy v pozemkovej knihe svedčili
o neprerušenom chronologickom rade zápisu vlastníctva až k N. A. a jej dedičstvo bolo potvrdené
súdom v dedičských konaniach, N. A. nemala dôvod pochybovať o tom, že je skutočnou vlastníčkou
nehnuteľností. Toto jej presvedčenie bolo podporené výstupmi geometrického plánu číslo 140/03, ktorý

bol úradne overený a následne aj zapísaný do katastra nehnuteľností spolu s dohodou o vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva, bolo teda dôvodné sa domnievať, že uvedený geometrický plán je plne
v súlade s právnym stavom. Následne H. M. nadobudol parcelu číslo 12 091/12 o výmere 8848 m2
od N. A. na základe kúpnej zmluvy v roku 2005. Vzhľadom k tomu, že N. A. svedčala právna história
k pozemku po dobu minimálne 85 rokov nemal H. M. ani pri vyššej ako bežnej obozretnosti ako sa

dozvedieť o existencii zápisu v pozemkovej knihe vedenej pre iné katastrálne územie. Vzhľadom na
okolnosti prejednávanej veci okresný súd uzavrel, že pri nadobudnutí vlastníckeho práva na strane
žalovanéhobolodôvodné aplikovaťajustanovenie§486Občianskehozákonníka.Onárokunanáhradu
trov konania rozhodol podľa pomeru úspechu strán v konaní a keďže žalovaný bol v celom rozsahu
úspešný priznal mu náhradu trov konania v rozsahu 100%.4. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie žalobcovia a žiadali, aby odvolací súd zmenil
rozsudok okresného súdu tak, že žalobnému návrhu v zmysle naposledy pripustenej zmeny (uznesením
č. k. 10C/60/2013-429 z 27.04.2020) vyhovie a zároveň im prizná voči žalovanému nárok na náhradu

trov prvostupňového ako aj odvolacieho konania v rozsahu 100%. Primárne namietali, že okresný súd sa
nedôsledne riadil záväznými pokynmi Krajského súdu Žilina v uznesení, ktorým v poradí prvý rozsudok
okresného súdu zrušil. Okresný súd sa mal vysporiadať s ich námietkami, ktoré vyvracali tvrdenia,
že z právneho hľadiska malo dôjsť k zániku PK parcely č. 7111 po roku 1919. Poukázali na úradný
preklad PK protokolu č. XXX pre katastrálne územie J. do slovenského jazyka. Z prekladu vyplýva,

že pred rokom 1919 bola v tomto protokole evidovaná iba časť PK parcely č. 7111, pričom zvyšná
časť bola evidovaná v PK protokole č. XXX pre katastrálne územie G., teda pred rokom 1919 bola táto
PK parcela evidovaná ako spoločná pre protokol v katastrálnom území J. a protokol pre katastrálne
územie G.. Ďalej poukázali na knihu prijatých podaní bývalého Okresného súdu Trstená z roku 1919,
z ktorého vyplýva, že predmetom listiny radové číslo 798/1919 bolo vlastníctvo z PK protokolu č. XXX
pre katastrálne územie J. (nie aj z PK protokolu č. 250 pre katastrálne územie G., v ktorom aj v tom čase

bola taktiež evidovaná PK parcela č. 7111 ako spoločná). Ďalej poukázali na výpis z PK protokolu č. XXX
pre katastrálne územie J. (ktorý sumárne evidoval PK parcely v R., ktoré boli zapísané v pozemkovej
knihe pre katastrálne územie G.), v ktorom sa uvádzalo, a tento zápis nebol po roku 1919 zmenený,
že PK parcela č. 7111 bola vcelku evidovaná v PK protokole č. XXX a neskôr č. XXXX pre katastrálne
územie G..

5. Okresný súd sa priklonil k znaleckému posudku O. L., ktorý zánik PK parcely č. 7111 oprel iba o
vyčerpanie pozemnoknižnej výmery. Tento znalec vôbec nezisťoval užívací, držobnostný stav, nebral do
úvahyzápisyspoločnejPKparcelyč.7111predvaprotokoly(XXX,katastrálneúzemíJ.a250katastrálne
územie G.). Znalec po zistení, že výmera pôvodných pozemnoknižných parciel č. 7109, 7110 a 7111

pred rokom 1919 sa rovná výmere novovytvorených parciel č. 7109, 7110 a 7111/a, b, c bez toho, aby
skúmal a vyhodnocoval nimi označené dôkazy konštatoval, že PK parcela č. 7111 zanikla. Znalec O. K.
vo svojom znaleckom posudku síce konštatoval, že výmera bola rovnaká, avšak pokračoval vo svojom
skúmaníďalejavecvyhodnocovalkomplexne,ajvovzťahukzápisomvpozemkovej knihe,čizápisomč.
d. XXX/XXXX mohla PK parcela č. 7111 zaniknúť celá, skúmal aj držobnostný stav, aby tým podporil svoj

záver, a to nielen vo vzťahu k spornej PK parcele, ale nad rámec aj vo vzťahu k okolitým PK parcelám,
aby prípadne eliminoval vznik chyby v znaleckom závere. Okresný súd sa týmito skutočnosťami a
nimi označenými dôkazmi, na ktoré poukazovali nezaoberal a už vôbec sa nezaoberal ani prípadným
vydržaním vlastníckeho práva ich právnou predchodkyňou, respektíve ich osobami. Navyše, okresný
súd opomenul zásadnú skutočnosť a síce, že pozemková kniha nikdy za výmeru neručila, teda záver

o zániku práva len s odkazom na vyčerpanie pozemnoknižnej výmery neobstojí. Okresný súd vôbec
nebral do úvahy, že znalecký posudok O. K. bol vyhotovený priamo pre potreby tohto súdneho konania,
znalec mal k dispozícii kompletný spis vrátane znaleckého posudku O. L., ktorý sa už v tom čase v
spise nachádzal.
6. Okresný súd favorizuje žalovaného a jeho právnych predchodcov argumentujúc, že od roku 1919 mali

evidované vlastnícke právo v pozemkovej knihe, a to minimálne po dobu 85 rokov a navyše žalovaný ani
pri vyššej ako bežnej obozretnosti sa nemal ako dozvedieť o existencii zápisu v pozemkovej knihe pre
iné katastrálne územie. Okresný súd však opomína argumentačne a najmä spravodlivo vyvažovať práva
oboch v sporových strán. Ani oni nemali dôvod pochybovať o svojom práve, ich právna predchodkyňa
nadobudla PK parcelu kúpnou zmluvou č. d. XXXX/XXXX, ktorá bola riadne do pozemkovej knihy pre

katastrálne územie G. zapísaná, mala všetky náležitosti a bola do pozemkovej knihy príslušným súdom
intabulovaná. V PK protokole číslo XXX (neskôr XXXX) pre katastrálne územie G., v ktorom bola PK
parcela č. 7111 riadne evidovaná už nebola po roku 1919 žiadna zmienka o tom, že by mala byť spoločná
pre niektorý z PK protokolov pre katastrálne územie J.. Rovnako aj v PK protokole č. XXX bola PK
parcela č. 7111 uvedená ako parcela evidovaná v PK protokole č. XXX a neskôr č. XXXX pre katastrálne

územie G.. Teda rovnaké postavenie z pohľadu majúceho riadne v pozemkovej knihe evidovaného práva
tak ako N. A., respektíve ešte S. F. a N. I. mala aj ich právna predchodkyňa I. D.. Následne po jej
smrti nadobudli v riadnom dedičskom konaní, rovnako ako N. A., spoluvlastnícky podiel poručiteľky v
PK parcele č. 7111. Išlo teda o riadnu verejnú listinu vydanú príslušným súdom, o ktorej správnosti a
perfektnosti nemohli od roku 1936 pochybovať. Tak im, ako aj ich právnej predchodkyni svedčil zápis

vlastníctva v pozemkovej knihe od roku 1936 do roku 2003. Súd by mal vyvažovať všetky argumenty
oboch sporových strán a nie vybrať si iba tie, ktoré sa hodia jednej procesnej strane.
7. Okresný súd, v poslednom rade, oprel svoje rozhodnutie aj o ustanovenie § 486 Občianskeho
zákonníka, ktoré podľa ich názoru na predmetnú situáciu nedopadá. Právne predchodkyne žalovanéhomali byť jedinými vlastníkmi sporných nehnuteľností už od roku 1919. Ustanovenie § 486 Občianskeho
zákonníka poskytuje ochranu tomu, kto vec nadobudol od nepravého dediča, ktorému bolo dedičstvo
potvrdené.Nepravýmdedičomnaúčelytohtoustanoveniasamyslídedič,ktorému,akosaukáženeskôr,

nesvedčilplatnýdedičský dôvod.Idetedaoosobu,ktoránemalabyťdedičompoporučiteľovi,respektíve
nemala byť dedičom v rozsahu ako mu to bolo dedičským rozhodnutím potvrdené. Týmto ustanovením
sa nemyslí dedič, ktorý je síce pravým dedičom, avšak nadobudol vec od poručiteľa, ktorej vlastníkom
poručiteľ ku dňu smrti vôbec nebol. Práve o takúto právnu situáciu išlo v prejednávanej veci.
8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov vyjadril písomným podaním z 19.06.2023. Nestotožnil sa s

námietkou žalobcov, že okresný súd sa pri rozhodovaní neriadil pokynmi krajského súdu. Uviedol,
že okresný súd sa dôsledne týmito pokynmi riadil a náležite svoje rozhodnutie odôvodnil. Z jeho
odôvodnenia je zrejmé, že skutočnosti uvádzané žalobcami tvorili skupinu dôkazov, ktorú hodnotovo
prevýšila skupina dôkazov na základe, ktorej bolo vo veci objektívne rozhodnuté. Ohľadom právneho
stavu k predmetnému pozemku už bolo rozhodnuté krajským súdom aj v konaní sp. zn. 7Co/158/2021.
Žalovaný navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť a priznať mu voči žalobcom

nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
9. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a dôvodov podaného
odvolania (§ 379, § 380 CSP) a po nariadení odvolacieho pojednávania a zopakovaní dokazovania
(§385 ods. 1 CSP) zmenil rozsudok okresného súdu podľa § 388 CSP.
10. Odvolací súd považoval za dôvodnú námietku žalobcov, že okresný súd dôsledne nevychádzal zo

záverov krajského súdu uvedených v uznesení, ktorým jeho predchádzajúci rozsudok vydaný v súdenej
vecizrušil.Jehoskutkovéaprávnezávery,zktorýchvychádzal,keďžalobužalobcovzamietolostaliopäť
nepreskúmateľné, dôsledne sa nezaoberal so všetkými vykonanými dôkazmi, dostatočne neodôvodnil
ako sa s jednotlivými dôkazmi vysporiadal a ako ich vyhodnotil, prečo na niektoré z dôkazov prihliadal a
iné do úvahy nezobral. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd už raz rozhodnutie okresného súdu vo veci

samej zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, konal a rozhodol o odvolaní žalobcov
proti napadnutému rozsudku okresného súdu odvolací súd podľa § 390 písm. a/ CSP. Za tým účelom
nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom zopakoval dokazovanie oboznámením listín nachádzajúcich sa
v súdnom spise a pripojených spisoch Okresného súdu Námestovo sp. zn. 5C/44/2013 a 10C/59/2013
a na rozdiel od okresného súdu dospel k záveru, že žalobou uplatnený nárok žalobcov je dôvodný.

11. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný je evidovaný ako výlučný vlastník KN-C parciel č.
12091/12 a č. 12091/20, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre kat. úz. R., ktoré nadobudol ešte
ako súčasť KN-C parcely č. 12091/12 na základe kúpnej zmluvy uzavretej s predávajúcou N. A., C.
J. registrovanou bývalou Správou katastra Tvrdošín pod V 547/05. Sporné parcely vznikli na základe
geometrického plánu č. 77/06 odčlenením od KN-C parcely č. 12091/12. Parcela KN-C č.12091/12

vznikla podľa geometrického plánu č. 140/2003 odčlenením od pôvodných pozemnoknižných parciel č.
7109/a, 7110/a, 7111/a zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. XXX/X pre kat. úz. J. a na hluchom
liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie J.. Predmetný geometrický plán tvoril technický podklad
dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva uzavretej dňa 20.02.2004, ktorej vklad bol
povolený bývalou Správou katastra Tvrdošín pod číslom V 228/2004. Na základe tejto dohody sa právna

predchodkyňa žalovaného - predávajúca N. A. stala výlučnou vlastníčkou KN-C parcely č. 12091/12,
ktorú kúpnou zmluvou zo 16.06.2005, ktorej vklad bol povolený bývalou správou katastra Tvrdošín pod
V 547/2005 v celosti previedla na žalovaného.
12. Žalovaný tvrdil, že jeho právna predchodkyňa N. A. svoje spoluvlastníctvo k pôvodným
pozemnoknižným parcelám č. 7109, 7110, 7111/a,b,c, z ktorých časti neskôr vznikli sporné pozemky

získala titulom dedenia po poručiteľke N. (O.) I., C. F. na základe uznesenia o dedičstve Okresného súdu
Dolný Kubín sp. zn. D 635/01, Dnot III. 158/01 a po poručiteľke S. F. na základe uznesenia o dedičstve
Okresného súdu Dolný Kubín spisová značka 5D 536/2002, Dnot III. 163/2002. Spolu na základe týchto
dedičských rozhodnutí tak N. A. mala nadobudnúť 14/34 účasti k celku. Predmetné pozemnoknižné
parcely vznikli na základe zápisu č. d. XXX/XX, ktorým došlo k rozdeleniu pôvodných pozemnoknižných

parciel č. 7109, 7110 a 7111, a na základe ktorého došlo k zániku týchto pôvodných pozemnoknižných
parciel.
13. Žalobcovia nerozporovali, že na základe označeného č. d. XXX/XX došlo k vytvoreniu uvedených
pozemnoknižných parciel, avšak tvrdili že nedošlo k úplnému zániku pozemnoknižnej parcely č. 7111.
Žalobcovia tvrdili, že sporné nehnuteľnosti (KN C parcely č. 12091/12 a č. 12091/20 zapísané na liste

vlastníctva č. XXX pre kat. úz. R.) boli vytvorené z pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. 7111 vedenej
v pozemnoknižnom protokole č. XXX (neskôr č. XXXX) pre kat. úz. G.. Predmetná parcela však bola
pôvodne evidovaná ako spoločná v dvoch pozemnoknižných protokoloch pre dva okruhy vlastníkov,
a to v protokole č. XXX pre kat. úz. J. a č. XXX pre kat. úz. G.. Žalobcovia svoje vlastnícke právo,resp.právoichprávnychpredchodcovodvodzovalioddlhodobéhoužívanianazákladereálnevykonanej
deľby ústnou dohodou medzi I. D. a G. K., týkajúcej sa pozemku, pk parcely č. 7111, a to tej časti, ktorá sa
nazývala lúka L. R., časť "D.", keď predtým ich právni predchodcovia nadobudli nehnuteľnosť na základe

kúpnej zmluvy č. d. XXXX/XXXX zo dňa 01. 05. 1936. Predmetom zmluvy bol prevod spoluvlastníckeho
podielu k pozemnoknižnej parcele č. 7111 v podiele 4/6-iny, a to tej časti, ktorá sa nazývala lúka pustá
R. "D.".
14. Okresný súd žalobu žalobcov zamietol, pričom svoje rozhodnutie založil na závere, že pokiaľ
žalobcovia vlastnícke právo k sporným pozemkom (či už svoje alebo ich právnej predchodkyne)

odvodzujú od vlastníctva parcely č. 7111 zapísanej v pk protokole č. XXX, kat. úz. G., ich právnou
predchodkyňou I. D., je ich žaloba nedôvodná, keď v roku 1919 došlo k rozdeleniu uvedenej parcely
na parcelu č. 7111/a, 7111/b a 7111/c, kat. úz. J., v dôsledku čoho pôvodná pk parcela č. 7111 (ktorá
bola evidovaná tak pre kat. úz. J. ako aj kat. úz. G.) zanikla. Ich právna predchodkyňa teda nemohla
nadobudnúť vlastnícke právo k uvedenej parcele kúpnou zmluvou zo dňa 01. 05. 1936 (č. d. XXXX/
XXXX), nakoľko táto parcela neexistovala, z ktorého dôvodu kúpna zmluva je neplatným právnym

úkonom.
15.Odvolacísúdsazaoberalposúdenímotázky,čirozdelenímPKparcielč.7109,7110a7111naparcely
7109, 7110 a 7111/a, b, c došlo k zániku týchto pôvodných pozemnoknižných parciel ich odpísaním do
nových pk protokolov č. XXX/ a, XXX a v časti ponechaním zápisu v pk protokole č. XXX pre katastrálne
územie J. alebo nie, práve z dôvodu, že určitá časť tejto parcely vedená v pk protokole č. XXX pre

katastrálne územie G. (neskôr XXXX pre katastrálne územie G. ) zostala evidovaná a bol zachovaný
jej intabulačný princíp, čoho dôkazom má byť aj kúpna zmluva č. d. XXXX/XXXX zo dňa 01.09.1936 na
základe, ktorej spoluvlastníctvo k PK parcele číslo 7111 získala právna predchodkyňa žalobcov I. D..
16. Odvolací súd sa v rámci opakovania dokazovania oboznámil s obsahom znaleckého posudku číslo
10/2018 znalca O. H. L. (zo súdneho spisu a Okresného súde Námestovo sp. zn. 5C/44/2013) a

znaleckého posudku O. H. K. č. 11/2019 vyhotoveného v rámci tohto súdneho konania a znaleckého
posudkuO.F.K. č.6/2014. Znalecképosudkyriešiliotázku,čirozdelenímpôvodnýchpozemnoknižných
parciel číslo 7109, 7110 a 7111 na základe č. d. XXX/XXXX došlo k zániku celej pozemnoknižnej parcely
č. 7111.
17.Odvolacísúdzoznaleckéhoposudkuč.10/2018znalcaO.H.L.zistil,ževpopisnýchúdajochoperátu

pozemkovej knihy pred rokom 1919 (teda pred zápisom č. d. XXX/XXXX) bola podvojná evidencia
parcely 7111, a to pk protokole č. XXX, pre kat. úz. J. a č. 250 (neskôr 1160) pre kat. úz. G.. Po roku
1919 sa zápisom č. d. XXX/XXXX pk parcely rozdelili na 7109, 7110, 7111/a, b, c. V pk protokole č.
XXX (XXXX) pre kat. úz. G. nebola táto zmena zaznamenaná, z ktorého dôvodu v tomto pk protokole
zostala parcela číslo 7111 naďalej evidovaná. Podľa záverov znalca k zániku tejto parcely má svedčiť

výmera novovzniknutých parciel, ktorá je zhodná s výmerou pôvodnej pozemnoknižnej parcely. O zániku
tejto parcely svedčí aj to, že v mapovom operáte po roku 1919 sa už nenachádza, teda z geodetického
hľadiska zanikla, prestala byť evidovaná v katastrálnej mape. K evidencii parcely č. 7111 v pk protokole
č. XXX znalec uviedol, že zrejme na základe chyby zápisu v pozemkovej knihe došlo k duplicitnej
evidencii tejto parcely v katastrálnom území J. a v katastrálnom území G..

18. V znaleckom posudku č. 11/2019 znalec O. H. K., zhodne ako znalec O. H. L. konštatuje, že parcela
č. 7111 sa v pozemnoknižnej mape po roku 1919 nenachádza a napriek tomu zostala zapísaná v PK
protokole č. XXX pre kat. úz. G.. Na rozdiel od znalca O. L. však má za to, že došlo k chybnému zákresu
(grafike) parciel v pozemnoknižnej mape, keď správne mala byť do deľby vykonanej na základe č. d.
XXX/XX zahrnutá len pomerná časť PK parcely č. 7111 (podľa príslušného pomeru k rali) a to tá, ktorá

bola vedená v pk protokole č. XXX pre kat. úz. J.. Pomerná časť parcely č. 7111 (podľa príslušného
pomeru k rali), ktorá bola vedená v pk protokole č. XXX ( neskôr č. XXXX) pre kat. úz. G., mala zostať
zachovanávpozemkovoknižnejmape,keďževpozemkovejknihebolivykonanéďalšiezápisyaprevody
týkajúce sa tejto parcely, teda bol zachovaný intabulačný princíp.
19. Znalecký posudok O. F. K. č. 6/2014 uvádzal, že PK parcela č. 7111 bola pôvodne evidovaná v

protokole č. XXX pre kat. úz. G. , zápis je prečiarknutý a nahradený zápisom s odkazom na protokol
č. XXX pre kat. úz. J.. V roku 1936 došlo k chybnému zápisu v protokole č. XXX, pretože parcela č.
7111 už neexistovala.
20. Zhrnúc uvedené, znalec O. L. a znalkyňa O. K. majú za to, že parcela č. 7111 bola nesprávne po
roku 1919 ďalej vedená v pk protokole č. XXX pre katastrálne územie G., správne bola vymazaná z

katastrálnej mapy z dôvodu, že došlo k jej zániku a vzniku nových parciel č. 7111/a, b, c. Naopak znalec
O. K. má za to, že v pk protokole č. XXX parcela č. 7111 bola vedená správne aj po zápise č.d. XXX/XX,
avšak nesprávne bolo v katastrálnej mape na základe tohto č. d. zakreslené rozdelenie celej parcely č.
7111 tak, že táto zanikla vytvorením nových parciel č. 7111/ a, b, c.21. Odvolací súd považoval za podstatnú otázku ako boli vytvorené pozemnoknižné protokoly č. XXX
pre katastrálne územie J. a č. XXX pre katastrálne územie G. a kto bol ako vlastník parcely č. 7111
uvedený v oboch protokoloch, ako aj zistenie reálneho užívania tejto parcely . Už zo samotných tvrdení

sporovýchstránjenepochybné,ževlastnícinebolitotožní,pretožežalovanýodvíjavlastníctvoksporným
nehnuteľnostiam od pozemnoknižných vlastníkov uvedených v protokole č. XXX (T. S. a I. N., C. T.) a
žalobcovia od vlastníkov uvedených v protokole číslo XXX (H. P. a manž. J. ). Vyriešenie tejto otázky
je potrebné aj pre posúdenie, prečo na základe č. d. XXX/XX podľa znalcov O. L. a O. K. malo dôjsť k
úplnému zániku pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. 7111, keď účastníkmi tohto úkonu neboli vlastníci

vedení v protokole č. XXX a ich sa tento úkon netýkal .
22. Z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sž 188/1995 z 31. januára
1990 (č. l. 158 pripojeného spisu 5C/44/2013), ktorým bolo rozhodované vo veci žalobcu obec J.
proti Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky o zrušenie rozhodnutia žalovaného
z 19. septembra 1995, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici
zo 06.06.1995 o zamietnutí návrhu, aby bola určená príslušnosť územia R. do katastrálneho územia

patriaceho do obce J. vyplýva, že územie R. podľa mapy z 10. decembra 1869 je vyčlenené ako
samostatné katastrálne územie mimo územia obce J.. V roku 1867 bol vyhotovený chotárny opis obce
J. a mapa, na ktorej je zobrazené územie R., avšak táto skutočnosť sama osebe neznamená, že
sporné územie R. patrí do katastrálneho územia obce J.. Z parcelného protokolu, ktorý bol vyhotovený
v súvislosti s katastrálnou mapou územia J. z roku 1872, boli parcely územia R. vynechané a vytvorený

samostatný parcelný protokol s označením katastrálne územie G. II. Z uvedeného je zrejmé, že územie
R. nebolo súčasťou katastrálneho územia J., ale G..
23. Pozemnoknižná parcela č. 7111 bola evidovaná v dvoch pozemnoknižných protokoloch pre
katastrálne územie G., a to č. XXX a č. XXX. Túto skutočnosť konštatuje znalec O. K. v znaleckom
posudku s odkazom na zápis majetkovej podstaty z pred roku 1890 uvedenej v protokole číslo XXX. Z

prekladu tohto protokolu (č. l. 271 - 275 pripojeného spisu 5C/44/2013 ) vyplýva, že na prvej strane v
časti "A. Majetková podstata" pri parcele číslo 7111 vedenej pod radovým číslom 11 sa uvádza „lúka L.
R.“ a nad tým je zápis „patrí k obci J. viď Prot. 216 spoločne s Prot. 318 vo vzťahu k podielu na rali“. Tento
zápis tak odkazuje na to, že parcela 7111 je vedená v dvoch protokoloch pre katastrálne územie G.. Z
prekladu č. 201/2014 pozemnoknižnej vložky č. XXX ( č. l. 194 z pripojeného spisu 5C/44/2013 ) vyplýva,

že v časti „A. Majetková podstata“ sa uvádza „D. B. P.. v dôsledku zápisov do .......pozemnoknižnej
zápisnice 318 pod č. B16.“ Z tohto vyplýva, že pri založení protokolu číslo XXX došlo k prepisu okrem
iných aj vlastníckeho práva z protokolu č. XXX pre katastrálne územie G..
24. Pozemnoknižný protokol číslo XXX nebol v konaní predložený, žalobcovia uviedli že sa v pôvodnej
majetkovej podstate z pred roku 1890 v pozemkovej knihe Okresného úradu Tvrdošín nezachoval.

Označili dôkazy, a to preklady prijatých podaní na Okresný súd Trstená z pred roku 1882, ktorými
preukazovali, že pred rokom 1882, kedy bol vykonaný prvý zápis v pozemnoknižnej vložke číslo XXX
na základe č. d. XXX/XXXX prepisom vlastníctva z B. D. na T. U. (právnu predchodkyňu žalovaného)
svedčalo vlastníctvo H. I.. Z prekladu č. 14/2015 (č. l. 268 pripojeného spisu 5C/44/2013) vyplýva, že
na Okresný súd Trstená v roku 1879 bola prijatá žiadosť pod číslom 2033 H. I. proti I. H. a manželka o

„privtelenie“ vlastníckeho práva pozemnoknižnej zápisnice G. č. 292, 318, 224, 415. Z prekladu číslo
12/2015 (č. l. 262 pripojeného spisu 5C 44/2013) vyplýva, že na Okresný súd Trstená v roku 1881 bola
prijatá žiadosť pod číslom 1182 B. D. proti H. I. o „privtelenie“ vlastníckeho práva - pozemkovo knižná
zápisnica G. č. 224, 298 a 318.
25. Na základe uvedených podaní mal odvolací súd za preukázané, že v pozemnoknižnom protokole

číslo XXX, v ktorom bola vedená pozemnoknižná parcela č. 7111 bol ako vlastník vedený pôvodne H. I.,
ktorý následne svoje vlastnícke právo previedol na H. I., a ten následne na B. D.. B. D. následne zmluvou
o prepise zo dňa 10. augusta 1881 (č. d. XXX/XXXX) previedol vlastníctvo na právnu predchodkyňu
žalovaného T. U. v podiele 7/17. Práve tento zápis je prvým zápisom vo vložke číslo XXX pre katastrálne
územie J.. To znamená, že k tomuto dátumu boli ako podieloví spoluvlastníci parcely číslo 7111 vo

vložke číslo XXX vedení v podiele 10/17 B. D. a v podiele 7/17 T. U.. Z ďalších zápisov v tejto vložke
vyplýva, že spoluvlastnícky podiel B. D. bol v 1901 prevedený na osobu I. H. (B 8), jeho podiel bol v
roku 1919 na základe č. d. XXX/XXXX prevedený rozsahu 5/17 na H. D. (B 16) a v rozsahu 5/17 na
manželku J. D. (B 16). Podiel T. U. bol najskôr prevedený v roku 1884 osobu F. T. (B3), z jeho osoby
v roku 1902 na T. S. (B5), U.(B6) a Hellén (B7) a z U. T. v roku 1910 T. S. (B 11) a O. (B 12).

26. Možno tak zhrnúť, že v roku 1919, pred zápisom č. d. XXX/XXXX boli v protokole číslo XXX, kat.
úz. J. ako podieloví spoluvlastníci parcely číslo 7111 vedení I. H. v podiele 10/17 a U. a O. ( resp. N.)
T. spolu v podiele 7/17.27. Pokiaľ ide o pozemnoknižný protokol č. XXX pre katastrálne územie G. už z vyššie spomínaného
prekladu tohto protokolu vyplýva, že prvý zápis vlastníctva bol vykonaný 21. septembra 1864, na základe
ktorého bolo vnesené vlastnícke právo na podiel F. C. na V. C. (B 1). Zo zápisov v časti „ B - Vlastníctvo“

ďalej vyplýva, že od roku 1898 do roku 1902 boli ako podieloví spoluvlastníci každý v 1/7 vedení C.
M., H., I., B., H., F., R. (B 4 -10). Od roku 1902 bol ako vlastník v celosti vedený C. F. (B10, 12). Ten
následne v roku 1905 odpredal na základe kúpnej zmluvy H. P. 5/6 (B 15) a jeho žene J. ( B 16) 1/6.
28. V tomto prípade možno zhrnúť, že v roku 1919 pred zápisom č. d. XXX/XXXX do pozemkovej knihy
boli ako podieloví spoluvlastníci parcely č. 7111 vedenej v protokole č. XXX pre katastrálne územie G.

vedení H. P. s manželkou J..
29. Znalecké posudky O. L. ani O. K. sa nevysporiadali s otázkou ako mohlo zaniknúť vlastníctvo
osôb vedených ako vlastníci parcely číslo 7111 zapísanej v protokole č. XXX, katastrálne územie G.,
keď zápis č. d. XXX/XX sa dotýkal prevodu vlastníctva parcely číslo 7111 zapísanej v protokole č.
XXX, pre katastrálne územie J.. Obmedzili sa bez bližšieho zdôvodnenia na konštatovanie, že došlo
k chybe, pokiaľ nebolo uvedené č. d. zapísané v protokole č. XXX, katastrálne územie G.. Odvolací

súd sa nestotožnil s ich názorom, že vzhľadom na vyčerpanie výmery v pozemnoknižnom stave možno
konštatovať, že došlo z právneho hľadiska k zániku určitého vecného práva. Navyše, keď z vyššie
označených listín Katastrálneho úradu Banská Bystrica v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vyplynulo, že územie R. má prináležať administratívno-právne ku katastrálnemu
územiu mesta G.. Potom nepovažoval odvolací súd za náležité odkazovať iba na operát evidovaný

pre katastrálne územie J..
30. Znalec O. K. sa zaoberal skutočnosťou, že parcela číslo 7111 bola evidovaná pre dve skupiny
vlastníkov, a to vlastníkov zapísaných protokole č. XXX pre katastrálne územie G. (neskôr protokole
č. XXXX) a v protokole č. XXX pre katastrálne územie G. (neskôr protokole č. XXX pre katastrálne
územie J.). Odvolací súd, aj vzhľadom na ostatné dôkazy, považoval závery znalca O. H. K. za

presvedčivejšie. Znalec porovnával zápisy vlastníckych vzťahov v pozemnoknižných protokoloch so
zápismidržobnostnýchvzťahovvparcelnýchprotokolochzrokov1874,1909.Znalecvposudkustotožnil
parcelu číslo 7111 v stave akom existovala pred rokom 1919 s parcelami pozemkového katastra číslo
12 081 až 12 085. Odkazujúc na parcelný protokol pozemkového katastra z roku 1872 konštatoval,
že držiteľom a užívateľom parciel 12 083 až 12 085 bol H. I. a parciel 12 081 a 12 082 bol O.

C.. Tieto skutočnosti zodpovedajú aj zisteniam okruhu vlastníkov vedených v protokole číslo XXX
a číslo XXX pre katastrálne územie G.. O. C. bol prvým vlastníkom práve v protokole číslo XXX a
H. I. v protokole číslo XXX. V držbe rovnakého rozsahu následne pokračovali aj právni nástupcovia
týchto prvých vlastníkov. Podľa zoznamu parciel pozemkového katastra z roku 1919, ktorý tvorí súčasť
znaleckého posudku, parcely číslo 12 081 a 12 082 mali v užívaní manželia P., ktorí boli v tom čase

evidovaní ako výluční vlastníci parcely číslo 7111 v protokole číslo XXX pre katastrálne územie G.
a po nadobudnutí vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou z 01.06.1936 ich
dcérou právnou predchodkyňou žalobcov I. D., rodenou P. bola ako držiteľka a užívateľka týchto parciel
uvádzaná I. D.. Parcely č. 12083 až 12085 mali v užívaní D. B., neskôr T., D. a I. N., ktorí boli vedení aj
ako vlastníci pozemkových parciel č. 7109, 7110 a 7111, resp. z nich vytvorených parciel č. 7109, 7110,

7111/ a,b,c zapísaných v pk protokoloch č. XXX, XXXX, XXX kat. úz. J..
31. Znalec O. K. v rámci svojej výpovede pred odvolacím súdom, na pojednávaní konanom 13.8.2024
uviedol, s odkazom na závery svojho posudku č. 11/2019, že zápisy v pozemkovej knihe v protokole
č. XXX (neskôr č. XXXX) korešpondujú so zápismi v pozemnostných hárkoch č. XXX, XXX a XXXX.
Zápisy v pozemnostných hárkoch sú zhruba o rok oneskorené. Na vysvetlenie doplnil, že pri vypracovaní

posudku a konštatovaní, že zápisom č. d. XXX/XX a vznikom parciel č. 7109,7110 a 7111/ a, b, c by
mohlodôjsťkvýmazupkvložkyč.XXXbezďalšieho,keďvlastnícivedenívtejtovložkeneboliúčastníkmi
prevodu z roku 1919, sa mu javila ako nesprávna. Ďalšia vec, ktorá v tomto prípade "nesedela"
bola výmera týchto tzv. nových parciel, ktorá by sa oproti výmere pôvodných parciel zvýšila takmer
o dvojnásobok. Pokiaľ by aj pripustil, že pozemková kniha nezodpovedá za výmery, takáto odchýlka

nebola bežná, zvyčajne sa pohybovala medzi 10% až 30%. Potom, ak vychádzal z výmery parciel
v pozemnostných hárkoch a z toho, že tam zachytený užívací stav zodpovedal stavu vlastníckemu,
pomerovaním výmery parciel pozemkového katastra č. 1283 až 1285 (v užívaní H. I.) s výmerami
parciel č. 1281 a 1282 (v užívaní O. C.) dospel k pomeru 1:2, ktorý uviedol aj v znaleckom posudku.
32. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že časť pk parc. č. 7111

zostala zachovaná a došlo k chybnému zákresu parciel v pozemkovoknižnej mape na základe č.d. XXX/
XX, pričom správne mala byť do vykonanej deľby zahrnutá len pomerná časť z pk parc. č. 7111 (podľa
príslušného pomeru k „rali“) a to tá, ktorá bola vedená v pk prot. č. XXX k.ú. J.. Ostatná časť pk parc. č.7111 (podľa príslušného pomeru k „rali“) vedená v pk prot. č. XXX k.ú. G., neskôr pk prot. č. XXXX k.ú.
G. mala zostať zachovaná v pozemkovoknižnej mape (prílohy č. 41 -42 tohto posudku).
33. Možno tak zhrnúť, že pk parcela č. 7111 bola pôvodne vedená ako spoločná pre dva okruhy

vlastníkov, a to v pk protokole č. XXX kat. úz. G. (neskôr č. 394, kat. úz. J.) pre H. I. (následne jeho
právnych nástupcov) a v pk protokole č. XXX kat. úz. G. (neskôr č. XXXX, kat. úz. G.) pre O. C.
(následnejehoprávnych nástupcov).Užodpočiatkubolatátoparcelaužívaná vlastníkmivo vydelenom
stave, ajkeďtátoskutočnosťnebolavpozemkovejknihezaznamenaná.Ktomutozáverumožnodospieť
porovnaním držobnostného stavu uvedeného v parcelných protokoloch so stavom vlastníckych vzťahov

vyplývajúcich z pk protokolov tak ako to bolo vykonané znalcom O. K. v znaleckom posudku. Pk parcely
č. 7109, 7110, 7111/a, b, c vedené v pk protokoloch č. XXX, XXXX a XXX pre kat. úz. J. zodpovedajú
parcelám bývalého pozemkového katastra č. 12083 až 12092 (podľa nového číslovania parceliam č.
14773 až 14801), zapísaným v pozemnostných hárkoch č. XXX a XXX (príloha č. 11 a 12 znaleckého
posudku O. K.), o čom svedčia rovnaké zápisy vlastníckych a držobnostných vzťahov (D. B., neskôr T.,
D. a I. N., t. j. právni nástupcovia H. I.). Pk parcela č. 7111 vedená v pk protokole č. XXX (neskôr č. XXXX)

pre kat. úz. G. zodpovedá parcelám bývalého pozemkového katastra č. 12081 a 12082 (podľa nového
číslovania parcelám 14771, 14772) zapísaným v pozemnostných hárkoch č. XXX a 1020 (príloha č. 14 a
15 znaleckého posudku O. K.), o čom svedčia rovnaké zápisy vlastníckych a držobnostných vzťahov (P.
H.amanž.J.,C.A.,D.I.,C.P.,G.K.,t.j.právninástupcoviaO.C.). Nazákladetohtomožnokonštatovať,
že vlastníctvo, držba a užívanie parcely č. 7111, vedenej ako spoločnej v dvoch protokoloch, sa od

počiatku evidovania vlastníctva nemenilo. Zápis pod č. d. XXX/XX v knihe došlých podaní Okresného
súdu Trstená v roku 1919 sa dotýkal prevodu vlastníckeho práva, ktorého predmetom bol iba pk prot. č.
XXX k. ú. J., keďže na základe neho sa vteľovalo vlastnícke právo k pk prot. č. XXX medzi účastníkmi
H. D. a jeho žena oproti H. I.. Zápis tohto č. d. XXX/XX nemohol zmeniť intabulované vlastnícke právo
v pk prot. č. XXX (XXXX). Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že v parcelnom protokole č. XXX došlo

k preškrtnutiu zápisu pk parc. č. 7111 a tým malo dôjsť k zániku vlastníckeho práva možno uviesť, že
právotvorné účinky mal vklad, resp. intabulácia do tzv. hlavnej knihy, ktorou boli pozemnoknižné vložky
alebo protokoly XXX (XXXX) a XXX (XXX). Ostatné registre (vecný register - súpis evidovaných parciel
- prot č. 216) a osobný register (zoznam evidovaných vlastníkov) mali len orientačný charakter bez
právotvorných účinkov na hlavnú knihu.

34. Keďže č. d. XXX/XX sa netýkalo časti pk parc. č. 7111 vedenej pk protokole č. XXX, vlastníctvo H.
P. a jeho manželky J., ktorí boli v celosti ako vlastníci vedení v tomto protokole pod B15 a 16 zostalo
zachované a mohli ho previesť. Podľa kúpno-predajnej zmluvy z 01.05.1936 (č. l. 35) z tejto parcely
odpredávajú 2/3 I. D., C. P. s tým, že ide o tú časť parcely, ktorá sa nazýva "D.". Na základe tejto zmluvy
bol vykonaný zápis vlastníckeho práva I. D. pod B2 do pk protokolu č. XXXX, kat. úz. G., pod č. d.

XXXX/XXXX, do ktorého bola parcela 7111 na základe tohto č. d. "odčlenená" z pk protokolu č. XXX.
Podľa kúpno-predajnej zmluvy z 27.10.1937 (č.l. 32) z parcely č.7111 vedenej v pk protokole č. XXXX
odpredávajú 2/6 H. P. Q. a H. P. ml. G. K., a to pod B1a - 1/6 a pod B1b -1/6 na meno J. P., ktorá
zomrela XX.XX.XXXX na základe dedičského rozhodnutia D 233/1936 jej podiel v tejto nehnuteľnosti
pripadol predávajúcim (č. l. 33). Na základe tejto zmluvy bol vykonaný zápis vlastníckeho práva G. K.

do pk protokolu č. XXXX, kat. úz. G., pod č. d. XXXX/XXXX, do ktorého bola parcela 7111 na základe
tohto č. d. "odčlenená" z pk protokolu č. XXX (č. l. 69).
35. Žalobcovia tvrdili, že ich právna predchodkyňa I. D. kúpnou zmluvou z 01.05.1936 nadobudla síce
ideálny podiel pk parcely č. 7111, ale na základe tejto zmluvy užívala reálne vydelenú časť tejto parcely
pod miestnym názvom "D.", druhú časť nazvanú "D." užíval G. K.. Medzi nimi tak došlo k reálnej deľbe,

na základe ktorej sa každý z nich stal výlučným vlastníkom ním užívanej časti predmetnej parcely.
36. Odvolací súd má tieto tvrdenia preukázané zápisom v pozemnostnom hárku č. XXX pre k. ú. G., v
ktorých je zapísané užívanie parcely pozemkového katastra č. 14771 (staré parc. č. 12081) D. lúka o
výmere 5 k.j. 851 štvorcových siah (t. j. 31834 m2) I. D., ktorý zápis výslovne odkazuje, že ide o majetok
zapísaný v pk prot. č. XXXX. V podstate je potvrdený zápis pk parc. č. 7111 z prot. č. XXX do pk prot č.

XXXX na základe kúpy z roku 1936 (a v roku 1937 u G. K. - pozn. súdu) a zároveň aj reálna deľba, keď
I. D. - matka a stará matka žalobcov v reálne rozdelenom (vydelenom) stave nehnuteľnosť - pk parc.
č. 7111 a to tú jej časť, ktorá predstavovala parc. 12081 - lúka pustá R. „D.“ užívala. Tieto skutočnosti
vyplynuli aj z pripojeného spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 10C/59/2013. Odvolací súd sa
oboznámil s obsahom zápisníc o pojednávaní konaných dňa 15.04.2014 a 03.02.2015 (č. l. 166 a 423

pripojeného spisu 10C/59/2013). Na týchto pojednávaniach boli vypočutí pôvodný žalobca 1/ (H. D. –
syn I. D.), žalobca 2/, pôvodný žalobca 3/ (I. D.) a žalobcovia 4/ až 7/, svedok F. L., ktorí sa vyjadrovali
k užívaniu KN-C parc. č. 12091/12 (z ktorej boli vytvorené aj sporné parcely, ktoré sú predmetom tohto
konania). Z výpovede pôvodného žalobcu 1/ vyplýva, že lúky v tzv. „D.“ užívala rodina I. D. a pred ňou jejprávni predchodcovia, pozemky užívali dokiaľ „neprišlo družstvo“, ktorú skutočnosť potvrdil aj svedok F.
L.. Ten pracoval na pôvodnom JRD G. už v r. 1964 ako praktikant, po skončení vysokej školy tam nastúpil
ako mechanizátor a od r. 1983 bol hlavným inžinierom. Uviedol, že na pk parcele č. 7111, na ktorej sa

rozkladajú aj sporné pozemky, do času než ich začalo obhospodarovať družstvo koncom 50-tych rokov
20. storočia, hospodárila I. D. spolu s rodinou. Rovnako ako žalobca1/ H. D., sa vyjadrovali aj ostatní
žalobcovia, ktorí boli vypočutí, tí mali tieto informácie sprostredkované od žalobcu 1/ a I. D., možno
však konštatovať, že nimi uvádzané vyjadrenia sa zhodovali s výpoveďou svedka L., ako aj žalobcu 1/
H. D.. Hodnovernosť týchto výpovedí dokazuje aj žalobcami predložená zmluva o nájme z 08.04.1998

uzatvorená medzi I. D., ako prenajímateľom a Poľnohosp. družstvom LČV so sídlom v E., predmetom
nájmu bola parcela v kat. úz. R. č. XXXX (č. l. 29 spisu).
37. Na základe uvedeného odvolací súd uzatvára, že mal preukázanú reálnu deľbu pk parcely č. 7111
vedenej v pk protokole č. XXXX, kat. úz. G.. Tým došlo konkludentným spôsobom k zániku podielového
spoluvlastníctva medzi I. D. a G. K. a vzniku výlučného vlastníctva k jednotlivým pozemkom označeným
ako parcely č. 12081 (vlastník I. D.) a 12082 (vlastník G. K.). Odvolací súd vychádzal z judikatúry

vzťahujúcejsanareálnudeľbupodľauhorskéhoobyčajovéhopráva(rozhodnutieNajvyššiehosúduČSR
č. Rv III. 1082/31 z 10.3.1932), platného až do prijatia stredného Občianskeho zákonníka č. 141/1950
Sb., účinného od 01.01.1951.
38. Vo vzťahu k predmetu tohto konania znalec O. K. konštatoval, že pk parc. č. 7111 predstavuje v
pozemkovom katastri parc. č. 12081 a 12082. Zo záverov ZP č. 11/2019 (príloha č. 44) vyplýva, že

pk parc. č. 7111, a to tá jej časť, ktorá zostala evidovaná v pk prot. č. XXX (XXXX), zodpovedá C KN
parc. č. 12082/1, č. 12082/6, č. 12082/13, č. 12082/14, č. 12082/2, č. 12082/8, č. 12082/10, č.12082/11,
č.12082/19, č. 12082/3, č. 12082/4, č. 12082/7, č. 12082/9, č. 12082/12 a ďalej 12091/1, 12091/5,
12091/6, 12091/40, 12091/12, 12091/20, 12091/13, 12091/18, 12091/21, 12091/19 12091/22, t. j. podľa
popisnej identifikácie stavu podľa pozemkovej knihy na stav KN C sporné nehnuteľnosti boli vytvorené

od pk parc. č. 7111, evidovanej v pk prot. č. XXX (XXXX) k. ú. G. a z parcely bývalého pozemkového
katastra č. 12081 (nové číslo 14771) zapísanej v pozemnostnom hárku č. XXX, čo deklaruje aj grafická
a písomná identifikácia (42 a 14 prílohy tohto ZP).
39. K nadobudnutiu vlastníckeho práva právnej predchodkyne žalobcov I. D. ku dňu jej smrti odvolací
súd vychádzal z Uznesenia Okresného súdu v Trstenej č. 1215/36, ktorým povolený vklad vlastníckeho

práva v podiele 2/3-in v prospech I. D., C. P. k pozemku z pk prot. č. XXX, ktorý sa odčlenil na pozemok
parc. č. 7111 lúka v R., vedená v prot. č. XXX J. a preznačil sa do novovytvorenej zápisnice č. 1160.
Tento pozemok (spolu s inými) nadobudla od scudziteľov (predávajúcich) H. P. a J. P., C. A..
40. Darovacou zmluvou zo dňa 25.07.2008 darca I. G., C. G., nar. XX.XX.XXXX (syn I. G. a jedinej
dedičky G. K., ktorý podiel od nej nadobudol darovacou zmluvou V 1804/95 - č. l. 36 spisu a V 847/94-

č. l. 39 spisu) daroval žalobcom 1/ až 7/ ako obdarovaným pozemok evidovaný v prot. č. XXXX pod A
I, r. č. 1 parcela č. 7111 (LV č. XXX) k. ú. R., zapísané pod B1 na jeho meno v podiele 2/6-iny účasti,
a to tú časť, ktorá podľa GP č. 42/2008 zo dňa 20.06.2008 zodpovedá dielu 4 o výmere 21390 m2
novovytvoreného pozemku parc. č. 12091/1 (č. l. 26 spisu a nasl., pričom tento GP znalec O. H. K.
vyhodnotil ako správny - pozn. súdu).

41. Ako vyplýva z Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 5D/563/2003, IVDnot/178/2003 po poručiteľke I. D.,
C. P., naposledy bytom G., J. XXX/XX, zomr. XX.XX.XXXX, nehnuteľnosti zapísané v prot. č. XXXX k.
ú. G. nadobudli žalobcovia 1/ až 7/, každý v podiele 12/54-iny účasti k celku (čl. 30 spisu), žalobcovia 2/
až 7/ po 4/54-inách, spolu 36/54, t.j. 4/6-iny, z čoho je preukázaný aj podiel žiadaný žalobcami.
42. Vo vzťahu k právnemu nástupníctvu pôvodného žalobcu 1/ H. D. odvolací súd zistil, že tento dňa

XX.XX.XXXX zomrel, jeho právnym nástupcom na základe uznesenia Okresného súdu Námestovo sp.
zn. 5D/345/2019 z 31.01.2020 (č. l. 419 spisu) je žalobkyňa 1a/ - A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom
G., E. F. XXXX/XX, vo vzťahu ku ktorej okresný súd rozhodol uznesením zo dňa 27.02.2020, č. k.
10C/60/2013-424, že s ňou bude pokračovať ako s právnym nástupcom neb. žalobcu 1/ - H. D..
43. Obdobne aj žalobca 3/ zomrel dňa XX.XX.XXXX, jeho právnymi nástupcami na základe uznesenia

Okresného súdu Námestovo sp. zn. 7D/251/2017 zo 17.04.2018 (č. l. 405 spisu) sú manželka 3a/ L. D.,
C. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. K. XX/XX, XXX XX G., a jeho tri, v tom čase maloleté deti - 3b/ mal.
G. D., 3c/ mal. I. D. a 3d/ I. D., ktorých zákonným zástupcom je ich matka 3a/, a vo vzťahu ku ktorým
okresný súd rozhodol uznesením č. k. 10C/60/2013-175 zo 07.11.2017 tak, že s nimi bude pokračovať
v konaní ako s právnymi nástupcami neb. žalobcu 3/.

44. Vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníctva žalovaného odvolací súd zistil, že žalovaný je evidovaný ako
výlučný vlastník sporných nehnuteľností, t. j. pozemkov KN C parc. č. 12091/12 - trvalé trávne porasty
o výmere 2652 m2 a č. 12091/20 - ostatné plochy o výmere 169 m2, zapísaných na LV č. XXX k. ú.
R., obec G. (č. l. 10 spisu). Sporné nehnuteľnosti nadobudol ako súčasť KN C parc. č. 12091/12 ovýmere 8 848 m2 právnym titulom kúpnej zmluvy registrovanej pod V 547/2005 od predávajúcej N. A.,
C. J. (č. l. 142 spisu). Dedička pôvodných pozemno-knižných vlastníkov N. A., C. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. M., X. XXXX/XX uzatvorila Dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (a aj

ostatní podieloví spoluvlastníci) a na jej základe bol povolený vklad vlastníckeho práva pod V 348/2004
dňa 15.07.2004 (č. l. 161 spisu). Geometrický plán č. 140/2003, vyhotovený O. L. A., tvoriaci technicky
podklad dohody písomne a graficky identifikoval nehnuteľnosti pôvodne zapísané v PK prot. č. XXX/X k.
ú. J., pod AI, r.č. 1, parc. č. 7109/a, 7110/a, 7111/a - lúka L. R. - D. o výmere 8 kat. jutár a 806 štvorcových
siah a týmto zodpovedali novovytvorené C KN parc. č. 12092 o výmere 1723 m2 (diel 9), parc. č.12092

o výmere 10 821 (diel 10), 12091/14 o výmere 15 281 (diel 11), parc. č. 12091/13 o výmere 15 281 m2
(diel12) a hlavne parc. č. 12 091/12 o výmere 8848 m2 (diel 13), a práve táto časť pôvodnej pk parc. č.
7111 pripadla v rámci dohody do výlučného vlastníctva N. A..
45. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

46. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.
47. Podľa § 129 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo

opätovný výkon.
48. Podľa § 130 ods. 1, 2 a3 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená. Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva
ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby. Oprávnený držiteľ

má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby,
a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s
údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú.
49. Podľa § 134 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci,
ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak

ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom
vlastníctva,alebokveciam,ktorémôžubyťlenvovlastníctveštátualebozákonomurčenýchprávnických
osôb (§ 125). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí
premlčacej doby.

50. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
51. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právna predchodkyňa žalobcov I.
D. nadobudla vlastnícke právo v podiele 4/6-iny účasti k celku na základe kúpnej zmluvy č. d. XXXX/
XXXX zo dňa 01.05.1936 od predávajúcich (scudziteľov) H. P. a jeho manželky J. P., C. A., a to k tej

časti pk parc. č. 7111, ktorá predstavovala lúku „D.“. Na jej základe bol povolený vklad vlastníckeho
práva do pk prot. č. XXXX k. ú. G. (odčlenením z pk prot. č. XXX a vedenej aj v prot. č. XXX k. ú. J.).
Zvyšný podiel o veľkosti 2/6-ín nadobudol G. K. titulom kúpnej zmluvy registrovanej pod č. d. XXXX/
XXXX. Skutočnosť, že medzi týmito dvoma nadobúdateľmi došlo k reálnej deľbe (t. j. medzi I. D., C. P.
a G. K.) deklaruje nielen obsah kúpnej zmluvy, ale aj obsah zápisov v pozemnostnom hárku č. XXX,

ktorý odkazuje práve na pk prot. č. XXXX a číslo parcely 14 771, resp. 12081 (staré číslo) ako lúku D. a
pozemnostný hárok č. 1020 a číslo parcely 14 771 (12 082) ako lúku D.. Oddelené užívanie deklarovali
aj snímky pozemno-knižnej mapy, či mapy pozemkového katastra a katastrálnej mapy. Aj výpovede
žalobcov zhodne potvrdili, že ich právna predchodkyňa užívala lúku „D.“ , neskôr daním nehnuteľnosti
do družstevného nájmu, pričom takéto reálne rozdelené užívanie potvrdil ešte syn I. D., C. P. - H. D..

52. Právna predchodkyňa žalobcov bola skutočným vlastníkom, a preto jej patrí ochrana podľa § 126
ods. 1 OZ. Na jej strane neexistuje žiadna pochybnosť o jej vlastníckom práve. Len na okraj odvolací
súd dodáva, že ak by aj pripustil, že zápisom č. d. XXX/XX došlo k právnemu zániku pk parc. č. 7111 (k
čomu ale vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania dôjsť nemohlo), potom právny predchodca
žalobcov I. D. vlastníctvo k pk parc. č. 7111 z prot. č. XXX (XXXX) vydržala k dátumu 01.01.1961 (ako

správne argumentovali žalobcovia). Menovaná nadobudla vlastnícke právo na základe kúpnej zmluvy č.
d. XXXX/XXXX zo dňa 01.05.1936, kedy platilo uhorské obyčajové právo stanovujúce u nehnuteľnosti
32 ročnú vydržaciu dobu, ktorá počítajúc ju k dátumu 01.01.1951, kedy vstúpil do platnosti zákon č.141/1950 Zb. Občiansky zákonník, neuplynula, preto bolo nutné počítať týmto zákonom stanovenú novú
10 ročnú vydržaciu dobu, ktorá uplynula 01.01.1961, ku ktorému by sa stala I. D. vlastníčkou.
53. Neskôr, žalobcovia 1/ až 7/, a to žalobca 1/ v podiele 12/54-ín, žalobcovia 2/ až 7/ po 4/54-inách,

spolu v 4/6-inách nadobudli podiel na základe Osvedčenia o dedičstve vydanom H. I. D., notárkou ako
súdnou komisárkou pod sp. zn. 5D/563/2003, IV Dnot 178/2003 zo dňa 17.05.2004 (k pk parc. č. 7111,
zapísanej v pk vložke č. XXXX pre k. ú. G.). Podiel pôvodného žalobcu 3/ I. D. nadobudla jeho právna
nástupkyňa žalobkyňa 3a/ na základe dedičského rozhodnutia po jeho osobe, pretože nadobudla pk
parcelu č. 7111 v tzv. hluchom stave, t. j. vedenej na hluchom list vlastníctva č. XXX, kat. úz. G..

54. Na základe vyššie uvedeného súd určil, že pozemky zobrazené ako C KN parc. č. 12091/18 a C KN
parc. č. 12091/21, zapísané na LV č. XXX k.ú. R., obec G. v spoluvlastníckom podiele 2/6-iny patria do
dedičstva po neb. I. D., C. P., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom G., pretože podiel
o veľkosti 4/6-iny nadobudli žalobcovia na základe Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 5D/563/2003, IV Dnot
178/2003, okrem žalobcu 1/, každý v podiele 4/54-iny účasti a zároveň určil, že podiel 12/54-ín neb.
žalobcu1/H.D.,nar.XX.XX.XXXX,zomr.XX.XX.XXXX,naposledybytomI.XX/XX,G.patrídodedičstva

po ňom, keďže v tomto podiele nadobúdal podiel podľa uvedeného osvedčenia o dedičstve. Zároveň
určil, že ostatní žalobcovia sú v podiele 4/54-iny účasti k celku spoluvlastníci týchto nehnuteľností.
55. Žalovaný nadobudol vlastnícke právo titulom kúpnej zmluvy zo 16.06.2005 registrovanej pod V
547/2005 od predávajúcej N. A., C. J. ako súčasť C KN parc. č. 12091/12 o výmere 8 848 m2 (č. l.
142 spisu). Dedička pôvodných pozemno-knižných vlastníkov N. A., C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom

X. M., X. XXXX/XX uzatvorila Dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a na jej
základe bol povolený vklad vlastníckeho práva pod V 348/2004 dňa 15.07.2004, pričom geometrický
plán č. 140/2003, vyhotovený O. L. A., tvoriaci technicky podklad dohody písomne a graficky identifikoval
nehnuteľnosti pôvodne zapísané v pk prot. č. XXX/X k. ú. J., pod AI, r.č. 1, parc. č. 7109/a, 7110/a,
7111/a - lúka L. R. - D. o výmere 8 kat. jutár a 806 štvorcových siah (aj) ako novovytvorené C KN parc.

č. 12091/12 o výmere 8848 m2 (diel 13). Ako bolo už konštatované zo záverov znalca O. H. K. tento
geometrický plán sčasti nesprávne identifikoval (písomne a graficky) právny stav, keď z pk parc. č. 7109/
a, 7110/a a 7111/a - c mali byť správne riešené len novovytvorené parcely č. 12083, 12084, 12091/4,
12092,12144/5a12144/6,pričomnovovytvorenáparc.č.12091/12,zktorejvzniklispornénehnuteľnosti
mala byť riešená z pk parc. č. 7111, zapísanej v pk prot. č. XXXX k. ú. G., ktorá vlastnícky patrila a bola

aj v držbe právnej predchodkyne žalobcov.
56. V prípade nadobudnutia vlastníctva na základe (kúpnej) zmluvy, sa na takúto zmluvu vzťahuje
jedna zo základných zásad súkromného práva, a to zásada „nemo plus iuris ad alium transpfere potest,
quam ipse habet“ (nikto nemôže previesť viac práv, než má sám). Táto zásada chráni vlastnícke právo
skutočného („pravého“) vlastníka. Jej uplatnenie znamená, že platne nemôže nadobudnúť vlastnícke

právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje (derivatívne) svoje vlastnícke právo k
nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol ďalej platne previesť (I. ÚS 50/10).
57. Predávajúca N. A. nebola spoluvlastníčkou tej časti pk parc. č. 7111, ktorá bola evidovaná v pk prot.
č. XXX (neskôr XXXX), potom nemohla toto svoje vlastníctvo ďalej previesť na kupujúceho H. M. (zmluva
V 547/2005). Zápis č. d. XXX/XX sa dotýkal len tej časti pk parc. č. 7111, ktorá bola evidovaná v pk prot.

č. XXX k. ú. J., a to tak, že na základe tohto č. d. XXX/XX došlo k prevedeniu zápisu do pk prot. č. XXX/
X, v ktorom boli evidovaní právni predchodcovia N. A. - a to O. (N.) I., C. F. (pod B3) a S. T. (pod B2).
Zápis v pk prot. č. XXX k. ú. G. (XXXX k. ú. G.) nesvedčil v prospech N. A. a ani v prospech jej právnych
predchodcov, keďže boli evidovaní v pk prot. č. XXX k. ú. J. a pk prot. č. XXX/X k. ú. J. (a teda nie aj
v pk prot. č. XXX k. ú G.). Predávajúca nebola vlastníčkou, a preto nemohla svoje vlastníctvo previesť

na nových nadobúdateľov (H. M. - V 547/2005 ). Právny úkon - kúpna zmluva, registrovaná pod V
547/2005 je preto absolútne neplatná - § 39 Občianskeho zákonníka. Na základe absolútne neplatného
právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na jeho podklade bol
uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (1VObdo 2/2020).
58. Žalovaný v konaní tvrdil, že sporné nehnuteľnosti ešte v pk stave užívala jeho právna predchodkyňa

N. A., odkazujúc na jej čestné vyhlásenie z 15.06.2014 (č. l. 169 spisu). N. A. v ňom prehlasuje,
že parcelu KN C 12091/12, kat. územie R., ktorú v roku 2005 predala žalovanému a ktorá bola
vytvorená z pôvodných pk parciel č. 7109/a, 7110/a, 7111/a na základe dohody o zrušení a vyporiadaní
podielovéhospoluvlastníctvavroku2004, akojednazpodielovýchspoluvlastníkov,sa spolusostatnými
podielovými spoluvlastníkmi o tieto pozemky starala, vlastnícke právo vykonávali pokojne a nerušene.

Žalobcovia pravdivosť tohto prehlásenia spochybňovali, na základe ich návrhu okresný súd vykonal
dôkaz výsluchom N. A., ako svedkyne. Táto sa z neúčasti na pojednávaní písomne ospravedlnila
podaním z 26.03.2018 , v ktorom zopakovala skutočnosti uvedené v čestnom prehlásení (č. l. 196).
Následne okresný súd vykonal jej výsluch dožiadaným Okresným súdom v Nových Zámkoch dňa01.06.2018 (č. l. 210 spisu). N. A. na otázku, ako sa nazývala lokalita R., v ktorej jej právni predchodcovia
užívali pozemky uviedla, že išlo o R., inak túto lokalitu definovať nevie. Nepamätala si mená osôb, ktoré
pozemky tiež užívali, ani mená vlastníkov susediacich pozemkov, nevedela sa vyjadriť, akým spôsobom

tieto pozemky užívali jej právne predchodkyne S. T., N. I., o ich vlastníctve sa dozvedela zo spisov
po starom otcovi. Z uvedeného vyplýva, že čestné prehlásenia N. A. sú v rozpore s jej svedeckou
výpoveďou. Z tejto vyplýva, že sa nevedela vyjadriť, kto a akým spôsobom sporné pozemky užíval,
ani o ktoré konkrétne nehnuteľnosti sa v reáli jedná. Žalovanému sa tak nepodarilo ním uvádzané
tvrdenia o užívaní sporných nehnuteľností jeho právnou predchodkyňou N. A., resp. ešte jej právnymi

predchodkyňami N. I. a S. T. predtým, ako ich na neho previedla, preukázať a spochybniť ich užívanie
právnou predchodkyňou žalobcov I. D., tak ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania.
59. Potom neobstojí ani obrana žalovaného (č. l. 116 a nasl. - vyjadrenie z 29.01.2015), že sporné
nehnuteľnosti nadobudol vydržaním, získal ich na základe kúpnej zmluvy v roku 2005, odkedy
ich držal ako vlastné. Do vydržacej doby je nutné započítať aj čas držby sporných nehnuteľností
jeho právnou predchodkyňou N. A., a to od právoplatnosti dedičského rozhodnutia Okresného súdu

Dolný Kubín sp. zn. D 635/01, t. j. od 05.02.2003, kedy sporné pozemky získala do svojej moci,
nakladala s nimi v presvedčení, že je ich vlastník. Vlastníctvo vydržaním tak nadobudol najneskôr
k 05.02.2013. V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že v dedičskom rozhodnutí, na ktoré
žalovaný odkazuje boli prejednané pozemky v stave neidentickom. Právna predchodkyňa žalovaného
na základe tohto rozhodnutia nemohla byť v dobrej viere, že nadobúda sporné pozemky. Tieto

neboli v tom čase identifikované hranicami, ani výmerou, dokonca ani samotná N. A. sa nevedela
vyjadriť, o ktoré konkrétne pozemky išlo. Tak ako už odvolací súd uviedol, žalovaný nepreukázal, že
jeho právna predchodkyňa užívala sporné nehnuteľnosti predtým, ako ich na neho previedla, resp.,
že mala vedomosť, o ktoré pozemky sa jedná. Možno pripustiť, že na základe vkladu dohody o
zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva pod V 348/2004 z 15.07.2004, kedy došlo k zápisu

geometrického plánu č. 140/2003 O. A., ktorý bol podkladom tejto dohody a na jeho základe bola
vytvorená aj KN C parc. č. 12091/12 mohla N. A. byť dobromyseľná v tom, že sa stala vlastníčkou tejto
novovytvorenej parcely. K uplynutiu zákonnej 10 ročnej vydržacej doby u žalovaného, aj so započítaním
vydržacej doby jeho právnej predchodkyne, by tak mohlo dôjsť najskôr dňom 15.07.2014. Žalobný návrh
bol v súdenej veci podaný na okresný súd 30.12.2013. Okrem toho, žalobcovia tento návrh zaslali

na vedomie aj žalovanému, o jeho prevzatí žalovaným dňa 07.01.2004 svedčí doručenka (č. l. 131
rub spisu). Najneskôr k tomuto dátumu, teda ešte pred uplynutím vydržacej doby, sa žalovaný mohol
dozvedieť, že jeho vlastnícke právo je spochybňované.
60. Žalovaný tiež poukazoval na svoju dobromyseľnosť v zápis vlastníctva jeho právnej predchodkyne v
katastri nehnuteľností a závery nálezu Ústavného súdu SR I.ÚS 549/2015 o nadobudnutí vlastníckeho

práva od nevlastníka. Tieto závery však boli prekonané uznesením veľkého senátu Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1VObdo/2/2020 podľa ktorého, nevyhnutnou podmienkou toho, aby vlastníctvo
bolo nadobudnuté od nevlastníka v zásade nepostačuje samotná dobromyseľnosť nadobúdateľa, že
získal vlastníctvo k veci, ale musí ísť o taký prípad dobromyseľnosti (ak by existovala), s ktorou
je takáto možnosť explicitne normatívne spojená, t. j. od nepravého dediča, od nevlastníka v rámci

konkurzného konania, od nevlastníka v exekučnom konaní, od nevlastníka v rámci dobrovoľnej dražby
a od oprávneného držiteľa podľa zákona č. 293/1992 Zb., a to v súdenej veci preukázané nebolo.
61. Odvolací súd na základe vyššie uvedených záverov rozsudok okresného súdu zmenil a rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
62. Odvolací súd rozhodol o znalečnom, ktoré si znalec O. K. vyúčtoval v súvislosti s vyhotovením

znaleckého posudku č. 11/2019 vo výške 1197,27 a s účasťou na pojednávaní pred odvolacím súdom
konanom dňa 13.08.2024 vo výške 204,26 eur. Znalečné vyčíslil podľa vyhlášky MS SR č. 491/2004 Z.z.
o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov
(ďalej aj ako "vyhláška"). Odvolací súd po posúdení znalečného vyčísleného znalcom vo vyúčtovaní č.
17/2019 (č. l. 280 - za znalecký posudok) a č. 11/2024 (č. l. 703 - účasť na pojednávaní 13.08.2024)

mal preukázanú dôvodnosť jednotlivých položiek uplatnených vo vyúčtovaniach. Priznané znalečné v
súvislosti s vyhotovením znaleckého posudku pozostáva z hodinovej odmeny za každú začatú hodinu
výkonu podľa § 6 ods. 1 vyhlášky - 956,16 eur (48 hodín x 19,92 eur), paušálnej odmeny podľa § 5
písm. a/, b/, c/ vyhlášky vo výške 39,84 eur, cestovných náhrad 184,67 eur podľa § 14 ods. 4 vyhlášky v
spojení so zákonom č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, náhrady za stratu času podľa § 17 ods.

1 vyhlášky vo výške 16,60 eur ( 3,32 eur x 5 hodín). Priznané znalečné v súvislosti s účasťou znalca na
pojednávaní dňa 13.08.2024 pozostáva z hodinovej odmeny za každú začatú hodinu výkonu podľa § 6
ods. 1 vyhlášky - účasť na pojednávaní 39,84 eur (2 hodiny x 19,92 eur), paušálnej odmeny podľa § 5
písm. c/, d/ vyhlášky vo výške 33,19 eur, cestovných náhrad 114,63 eur podľa § 14 ods. 4 vyhláškyv spojení so zákonom č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, náhrady za stratu času podľa § 17
ods. 1 vyhlášky vo výške 16,60 eur (3,32 eur x 5 hodín). Znalec má nárok na znalečné v celkovej výške
1401,53 eur. Žalobcovia zložili preddavok na trovy znaleckého dokazovania v celkovej sume 600,- eur,

odvolací súd preto rozhodol, že v tejto výške bude znalečné hradené z preddavku a v ostatnej výške
801,53 eur z prostriedkov štátu.
63. Keďže odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu, rozhodoval o nároku na náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a
žalobcom 1a/ až 7/ majúcim plný úspech vo veci priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči

neúspešnému žalovanému.
64. Odvolací súd rozhodol aj o trovách štátu, ktoré mu vznikli tým, že z jeho prostriedkov bolo priznané
znalečné znalcovi O. K.. Civilný sporový poriadok (účinný od 01.07.2016) neobsahuje ustanovenie
obdobné ust. § 148 Občianskeho súdneho poriadku (účinnému do 30.06.2016), ktoré sa týkalo náhrady
trov konania štátu, nakoľko pri dôslednom uplatnení princípu zodpovednosti strán za ich vlastnú
procesnú aktivitu a za riadne plnenie povinností z Civilného sporového poriadku vyplývajúcich v

aktuálnom sporovom konaní pre takéto ustanovenie niet miesta. Náhradu trov dôkazu, ktorá nebola
vysporiadaná z preddavku (vrátane prípadu, ak preddavok nebol zložený, alebo bol zložený v sume
nižšej ako vyúčtované znalečné), prizná súd oprávnenej osobe, teda i štátu, v súvislosti s rozhodovaním
o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP. Štát, ktorý uhrádzal trovy dôkazu, má v
tomto prípadne rovnaké postavenie ako každý iný subjekt, ktorému v súvislosti s dokazovaním takéto

trovy vznikli. V zásade platí, že trovy dokazovania je povinná nahradiť strana, ktorú zaväzuje povinnosť
nahradiť trovy konania ako celku v nadväznosti na procesný úspech, resp. neúspech v konaní podľa §
255 ods. 1 CSP. Odvolací súd priznal štátu nárok na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti
s povinnosťou vyplatiť z rozpočtových prostriedkov znalečné, ktoré nebolo kryté zloženým preddavkom,
podľa výsledku sporu podľa § 255 ods. 1 CSP voči neúspešnému žalovanému. O výške trov konania

následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia (§ 262
ods. 2 C. s. p.).
65.Totorozhodnutieodvolaciehosúduboloprijatéhlasovanímvsenátepomeromhlasov3(za):0(proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).