Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. apríl 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 83C/89/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124216927
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Libor Kysucký

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3124216927.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudca Mgr. Libor Kysucký v spore žalobcov 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX a 2/

C. B., nar. X.X.XXXX, obaja bytom D. XXXX/XX, XXX XX E. F., obaja zastúpení JUDr. Mariánom
Rojkom, advokátom so sídlom Železničná 90/12, 017 01 Považská Bystrica, proti žalovanému Mesto
Považská Bystrica so sídlom Centrum 2/3, 017 03 Považská Bystrica, zastúpenému Mgr. Marcelom
Pélim, advokátom so sídlom Centrum 5/9, 017 01 Považská Bystrica o určenie neplatnosti výpovede
z nájmu bytu takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že výpoveď z nájmu bytu č. X vo vchode XX v bytovom dome súp. č. XXXX na sídlisku
D. v E. F. č. Odd.NsMaSB/2873/2024/59037 zo dňa 17.9.2024 je n e p l a t n á .

Žalobcovia 1/ a 2/ m a j ú proti žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali, aby súd určil, že výpoveď z nájmu bytu č. X vo vchode XX
v bytovom dome súp.č. XXXX na sídlisku D. v E. F. č. Odd.NsMaSB/2873/2024/59037 zo dňa 17.9.2024
je neplatná. Žalobcovia tvrdili, že:
- 13.8.2018 žalobcovia 1/, 2/ ako určení nájomcovia uzatvorili so žalovaným nájomnú zmluvu, na základe
ktorej sa stali nájomcami bytu č. X vo vchode XX v bytovom dome súp.č. XXXX na sídlisku D. v E. F.
- zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 15.8.2018 do 15.8.2019

- zmluvou o nájme bytu zo dňa 19.7.2019 žalovaný prenechal do užívania žalobcov 1/, 2/ byt č. X vo
vchode XX v bytovom dome súp.č. XXXX na sídlisku D. v E. F. na dobu určitú od 15.8.2019 do 14.8.2020
- na základe Zmluvy o nájme bytu č. 069/2020 zo dňa 8.7.2020 uzatvorenej so žalovaným ako
prenajímateľom sú žalobcovia 1/, 2/ nájomcami bytu č. X vo vchode XX v bytovom dome súp.č. XXXX
na sídlisku D. v E. F.. Zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú.
- výpoveďou z nájmu bytu č. Odd.NsMaSB/2873/2024/59037 zo dňa 17.9.2024 žalovaný vypovedal
zmluvu o nájme bytu č. 069/2020 zo dňa 8.7.2020 v zmysle § 711 ods. 1 písm. c) Obč. zák. z dôvodu

sústavného narušovania pokojného bývania ostatných vlastníkov bytov, ohrozovania bezpečnosti a
porušovania dobrých mravov v dome
- výpoveď z nájmu bytu zo 17.9.2024 bola žalobcom 1/, 2/ ako jedna zásielka doručená spoločne po
tomto termíne - t.j. žaloba je podaná v zákonom stanovenej 3-mesačnej lehote
- výpoveď z nájmu bytu zo 17.9.2024 je neplatná z dôvodov, že nebola doručená osobitne každému
nájomcovi a že neobsahuje celkom žiadne skutkové vymedzenie výpovedného dôvodu tak, aby ho
nebolo možné zameniť s iným dôvodom

- citáciu § 711 ods. 1 písm. c) Obč. zák. nemožno považovať za skutkové vymedzenie dôvodu výpovede
tak, ako to požaduje § 711 ods. 2 Obč. zák. (č.l. 1pv).2. Žalobcovia ako dôkaz predložili určenia nájomcu bytu, nájomné zmluvy, preberací a odovzdávací
protokol, predpis mesačnej úhrady za užívanie bytu a výpoveď z nájmu bytu.

3. Žalobcovia ako prostriedky procesného útoku použili skutkové tvrdenia uvedené v odseku 1 a návrhy
na vykonanie dôkazov uvedené v odseku 2.

4. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a tvrdil, že:
- žalobcovia chcú navodiť dojem, v akej sú ťažkej sociálnej situácii a ovplyvniť rozhodnutie súdu

- žalobcovia ale nezaslali súdu aj všetky sťažnosti, ktoré boli na nich podávané od ostatných obyvateľov
bytového domu, a tiež opakované upozornenia na porušovanie nájomnej zmluvy, ktoré im boli zasielané
zo strany žalovaného
- žalobcovia mali súdu doručiť aj záznamy z osobných stretnutí na Mestskom úrade Považská Bystrica,
kde boli opakovane upozornení na sústavné porušovanie nájomnej zmluvy
- je mu jasné, v akej sociálnej situácii sa rodina žalobcu nachádza, ale už z vyššie uvedených listinných

dôkazov je viac ako jasné, že tolerancia žalovaného bola už dávno za únosnou mierou - má právo,
aby takýmto neprispôsobivým občanom zaslal výpoveď z nájmu. Už dávno si mali uvedomiť, že k
predmetnému bytu nemajú len právo, ale aj povinnosť slušne sa správať.
- výpoveď bola prevzatá A. B. dňa 19.9.2024 a žalovaný má za to, že výpoveď z nájmu bytu zo dňa
17.9.2024 je dôvodná a zákonná

- žalovaný z opatrnosti v marci 2025 zaslal aj separátnu výpoveď z nájmu bytu C. B. (č.l. 63).

5. Žalovaný ako dôkaz predložil e-maily, opakované upozornenie na porušovanie nájomnej zmluvy a
záznamy z osobných stretnutí.

6. Súd považuje za preukázané, že žalovaný dal dňa 6.8.2018 spoločnosti Teplo GGE s.r.o. pokyn,
aby so žalobcami uzavrela nájomnú zmluvu na dobu od 15.8.2018 do 15.8.2019 týkajúcu sa 2-izbového
bytu nachádzajúceho sa na ulici D. XXXX/XX-X v E. F. (č.l. 9).
Súd považuje za preukázané aj to, že žalovaný ako prenajímateľ dňa 13.8.2018 uzavrel so žalobcami
ako nájomcami nájomnú zmluvu, ktorou žalovaný prenechal žalobcom 2-izbový byt č. X na X NP domu

súp.č. XXXX/XX-X na ulici D. v E. F. – a to dobu určitú do 15.8.2019 (č.l. 5).
Súd považuje za preukázané aj to, že žalovaný (zastúpený spoločnosťou Teplo GGE s.r.o.) dňa
17.8.2018 odovzdal žalobcom byt na ulici D. XXXX/XX-X v E. F. (č.l. 7).
Súd považuje za preukázané aj to, že žalovaný dal dňa 10.6.2019 spoločnosti Teplo GGE s.r.o. pokyn,
aby so žalobcami uzavrela nájomnú zmluvu na dobu od 15.8.2019 do 14.8.2020 týkajúcu sa 2-izbového

bytu nachádzajúceho sa na ulici D. XXXX/XX-X v E. F. (č.l. 14).
Súd považuje za preukázané aj to, že žalovaný ako prenajímateľ dňa 19.7.2019 uzavrel so žalobcami
ako nájomcami zmluvu o nájme bytu, ktorou žalovaný prenechal žalobcom 2-izbový byt č. X na X. NP
domu súp.č. XXXX/XX-X na ulici D. v E. F. – a to dobu určitú do 14.8.2020 (č.l. 10).

7. Súd považuje za preukázané, že žalovaný dal dňa 2.7.2020 spoločnosti Teplo GGE s.r.o. pokyn, aby
so žalobcami uzavrela nájomnú zmluvu na dobu neurčitú týkajúcu sa 2-izbového bytu nachádzajúceho
sa na ulici D. XXXX/XX-X v E. F. (č.l. 20).
Súd považuje za preukázané aj to, že žalovaný ako prenajímateľ dňa 8.7.2020 uzavrel so žalobcami
ako nájomcami zmluvu o nájme bytu, ktorou žalovaný prenechal žalobcom 2-izbový byt č. X na X NP

domu súp.č. XXXX/XX-X na ulici D. v E. F. – a to dobu neurčitú (č.l. 15).
Súdpovažujezapreukázanéajto,žežalovanýstanovilžalobcommesačnúzálohovúúhradu zaužívanie
bytu od 1.9.2020 na sumu 137,35 € (č.l. 19).
Súd považuje za preukázané aj to, že dňa 12.12.2023 pán B. podal u žalovaného sťažnosť na žalobcov
s tým, že od skorého rána do neskorého večer je počuť z bytu žalobcov hukot a trieskanie s vecami a

nábytkom, neustále vyhrážky a nadávky, hlasnú hudbu a s tým, že v noci pravidelne zapínajú práčku.
Súd považuje za preukázané aj to, že dňa 24.2.2024 pani G. podala u žalovaného sťažnosť na žalobcov
s tým, že býva priamo pod žalobcami, pričom už viac ako 5 rokov musí znášať neustály krik a vulgarizmy,
lebo žalobcovia sa stále hádajú a kričia po sebe (č.l. 67pv).
Súd považuje za preukázané aj to, že žalovaný listom zo dňa 6.3.2024 oznámil žalobcom, že vlastníci

bytov sa na ich opakovane sťažujú, že rušenie nočného kľudu je priestupkom a že ho možno hodnotiť aj
ako narušovanie pokojného bývania ostatných nájomcov bytov a porušovanie dobrých mravov v dome,
čo zakladá dôvod na výpoveď nájmu bytu.Súd považuje za preukázané aj to, že dňa 20.3.2024 sa uskutočnilo osobné stretnutie žalobcov a
žalovaného, na ktorom žalovaný oboznámil žalobcov s podanými sťažnosťami. Žalobkyňa 2/ následne
uviedla,žesavposlednomobdobísnažízlepšiťsvojesprávaniekdeťom akoajcelkovúsituáciuvrodine

a sťažnosti označila za neopodstatnené a klamlivé. Žalovaný uviedol, že pri opakovaných sťažnostiach
vlastníkov bytov bude sťažnosť vyriešená výpoveďou z nájmu (č.l. 69pv).
Súd považuje za preukázané aj to, že dňa 13.9.2024 sa uskutočnilo osobné stretnutie žalovaného a
vlastníkov bytov v bytovom dome D. XXXX a H. XXX, na ktorom títo opísali neustále problémy s
rušením nočného kľudu, oplzlými rečami, verbálnymi vyhrážkami ako aj vyhrážkami s nožom v ruke,

zakladaním otvoreného ohňa v spoločných priestoroch bytového domu D. XXXX, obnažovaním sa na
verejnosti, ohrozovaním zdravia a života obyvateľov domu ako aj okolitých bytových domov, problémy
s krikom, alkoholizmom, závažnými psychickými ochoreniami matky atď.
Súd považuje za preukázané aj to, že vlastníci bytov v bytovom dome D. XXXX a H. XXX (p. I. J., I. B.,
K. D., L. F., M. I. a J. G.) dňa 16.9.2024 podali u žalovaného sťažnosť, v ktorej uviedli, že žalobcovia
svojím nevhodným správaním stále narušujú pokojné bývanie ostatných nájomcov a vlastníkov bytov

v predmetnej bytovke aj v okolitých bytových domoch, a to neustálym hlukom, krikom, neslušnými
nadávkami, čoho svedkami sú aj deti. Mnohí nájomcovia majú v dôsledku ich správania narušený
spánok, nakoľko žalobcovia sa neustále hádajú dokonca aj v nočných hodinách. Privolaná hliadka
polície situáciu rieši len dohovorom a na ďalší deň sa správanie žalobcov opakuje. Deti žalobcov sa
skamarátili s deťmi rómskeho pôvodu a situácia je horšia, navštevujú ich v byte, chodia po pivniciach,

dokonca zapaľovali oheň v bytovke, častokrát sa vyhrážajú okoloidúcim, a to aj s nožom v ruke, na
upozornenia nereagujú. Vlastníci sa domáhali, aby bola žalobcom doručená výpoveď z nájmu bytu ,
nakoľko žalobcovia ani po upozornení nezmenili svoje správanie a situácia sa zhoršuje (č.l. 71).
Súd považuje za preukázané aj to, že v liste zo dňa 17.9.2024 žalovaný uviedol, že žalobcom dáva
výpoveď z nájmu bytu s tým, že dôvodom výpovede je to, že sústavne narušujú pokojné bývanie

ostatných vlastníkov bytov, ohrozujú bezpečnosť a porušujú dobré mravy v dome (č.l. 21); súd považuje
za nesporné, že žalovaný túto výpoveď doručil iba žalobcovi 1/.
Súd považuje za preukázané aj to, že v liste zo dňa 26.3.2025 žalovaný uviedol, že žalobcom dáva
výpoveď z nájmu bytu s tým, že dôvodom výpovede je to, že sústavne narušujú pokojné bývanie
ostatných vlastníkov bytov, ohrozujú bezpečnosť a porušujú dobré mravy v dome (č.l. 76) a že žalovaný

túto výpoveď doručil iba žalobkyni 2/.

8. Súd vykonal listinné dôkazy uvedené v odseku 2 a v odseku 5 a z týchto dôkazov aj vychádzal. Súd
týmto listinným dôkazom uveril, pretože v konaní nebola spochybnená ich pravdivosť a pravosť.
Pokiaľ žalobcovia predložili aj potvrdenie o výške invalidného dôchodku, rodné listy ich 3 detí,

rozhodnutie úradu práce o vyhotovení parkovacieho preukazu, lekársky posudok, komplexné posudky,
posudky o odkázanosti na sociálnu službu a rozhodnutie o odkázanosti, rozhodnutie o zvýšení príspevku
na opatrovanie a potvrdenia o poberaní peňažných príspevkov, žiada sa zdôrazniť, že tieto boli
predložené výlučne za účelom preukázania, že u žalobcov sú splnené predpoklady na priznanie
oslobodenia od súdnych poplatkov.

9. Podľa § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi
prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.
Podľa § 711 ods. 1 písm. c) Občianskeho zákonníka prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak
nájomca alebo ten, kto je členom jeho domácnosti, hrubo poškodzuje prenajatý byt, jeho príslušenstvo,

spoločné priestory alebo spoločné zariadenia v dome alebo sústavne narušuje pokojné bývanie
ostatných nájomcov alebo vlastníkov bytov, ohrozuje bezpečnosť alebo porušuje dobré mravy v dome.
Podľa§711ods.2Občianskehozákonníkadôvodvýpovedesamusívovýpovediskutkovovymedziťtak,
aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno
dodatočne meniť.

Podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde
do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.
Podľa § 712a ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1
písm. c), nájomca nemá právo na bytovú náhradu. Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711

ods. 1 písm. c) a ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má nájomca právo na prístrešie.

10. Z § 711 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dôvod výpovede musí byť vo výpovedi skutkovo
vymedzený.Pokiaľ ide o význam slovného spojenia „skutkovo vymedziť“, slovníky slovenského jazyka uvádzajú, že
„skutok“ je „niečo vykonané, uskutočnené“, resp. „čin“, resp. „akt“.
Vzhľadom na takéto definície slova „skutok“ je potom zrejmé, že slovné spojenie „skutkovo vymedziť“

má význam „opísať, čo KONKRÉTNE a KEDY určitá osoba urobila, povedala alebo neurobila (hoci mala
povinnosť niečo urobiť)“.
Pre úplnosť sa žiada uviesť, že v právnej terminológii je „skutkové vymedzenie“ úplne iná kategória,
než „ právne posúdenie“.
Vzťah pojmu „skutkové vymedzenie“ k pojmu „právne posúdenie“ je totiž totožný s tým, aký majú v

bežnej reči vzťah pojmy „fakt“ a „názor“. Kým „faktom“ je overiteľný a exaktný opis niečoho ( v súdenej
veci by faktom napr. mohlo byť tvrdenie, že deti žalobcov zapaľovali v bytovke oheň, ktoré tvrdenie je
overiteľné dokazovaním vykonaným v súdnom konaní ), „názorom“ by bolo tvrdenie žalovaného, že deti
žalobcov ohrozujú bezpečnosť. Vo výpovedi z nájmu bytu však nestačí uviesť iba názor prenajímateľa o
ohrozovaní bezpečnosti, ale musí v nej byť uvedený konkrétny fakt, na základe ktorého si prenajímateľ
vytvoril názor o ohrozovaní bezpečnosti.

11. Z vykonaného dokazovania je pritom zrejmé, že žalovaný vo výpovedi z nájmu bytu uviedol,
že dôvodom výpovede je skutočnosť, že žalobcovia „sústavne narušujú pokojné bývanie ostatných
vlastníkov bytov, ohrozujú bezpečnosť a porušujú dobré mravy v dome“.
Takéto odôvodnenie je však nedostatočné – a to z dôvodu, že žalovaný v podstate iba citoval časť

právnej normy (konkrétne § 711 ods. 1 písm. c) Občianskeho zákonníka), pričom ako už súd uviedol
vyššie, právna norma je úplne iná kategória, než „skutkové vymedzenie“.
Ďalším dôvodom nedostatočnosti formulácie „...sústavne narušujete pokojné bývanie ostatných
vlastníkov bytov, ohrozujete bezpečnosť a porušujete dobré mravy v dome“ je to, že z použitej formulácie
nie je zrejmé, kto, v ktorých dňoch a akým konkrétnym konaním narušil pokojné bývanie ostatných

obyvateľov, resp. bezpečnosť, resp. dobré mravy.
V tejto súvislosti sa žiada uviesť, že keďže nie je všeobecne záväzným spôsobom definované, aké
správanie ešte zodpovedá „dobrým mravom“ a aké správanie im už nezodpovedá, subjektívny názor
prenajímateľa môže byť odlišný od subjektívneho názoru nájomcov – a aj preto je nevyhnutné vo
výpovedi presne špecifikovať to konanie, ktoré prenajímateľ považuje za rozporné s dobrými mravmi.

Vzhľadom na horeuvedené súd dospel k záveru, že vo výpovedi z nájmu bytu nie je dôvod výpovede
skutkovo vymedzený a teda že táto výpoveď je neplatná; súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku.

12. V súvislosti s rozdielom „skutkové vymedzenie“ vs. citácia „právnej normy“ sa žiada poukázať aj

na to, že:
- z rozsudku NS SR sp.zn. 1Cdo/2/2007 napr. vyplýva, že vo výpovedi podľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ
musí byť uvedené časové obdobie, počas ktorého nájomca neplatil nájomné a výška dlhu na nájomnom
(čo už sú skutkové okolnosti – na rozdiel iba od citácie normy – v danom prípade § 711 ods. 1 písm.
d) OZ)

- z rozsudku NS ČR sp.zn. 3Cdon/1477/1996 napr. vyplýva, že vo výpovedi podľa § 711 ods. 1 písm.
a) OZ musia byť uvedené identifikačné údaje konkrétnej osoby, pre ktorú prenajímateľ byt potrebuje (čo
už je skutková okolnosť – na rozdiel iba od citácie normy – v danom prípade § 711 ods. 1 písm. a) OZ).

13. Pre úplnosť sa žiada uviesť aj to, že v súdenej veci nájom bytu žalobcami predmetnou výpoveďou

nemohol zaniknúť aj z toho dôvodu, že žalovaný predmetnú výpoveď v septembri 2024 zaslal iba
žalobcovi 1/ - nie však aj žalobkyni 2/.
V prípadoch tzv. „spoločného nájmu“ (čo je práve prípad súdenej veci) totiž súdna prax dospela k záveru,
že výpoveď z nájmu musí prenajímateľ doručiť obidvom manželom (viď nielen v Zbierke stanovísk a
rozhodnutí publikovaný rozsudok NS SR sp.zn. 2Cdo/17/2005, ale aj rozhodnutia sp.zn. 5Cdo/211/2008,

2Cdo/193/2012). V zmysle týchto rozhodnutí potom v prípade doručenia výpovede iba jednému z
manželov nemožno takejto výpovedi priznať právnu relevanciu vo vzťahu k obom manželom s tým
následkom, že vo vzťahu k druhému manželovi chýba existencia hmotnoprávneho úkonu prenajímateľa
smerujúceho k ukončeniu nájmu.
Nedoručenie výpovede žalobkyni 2/ pritom podľa názoru súdu nemožno zhojiť ani tým, že žalovaný

jej túto doručil dňa 31. marca 2025. Hoci text výpovede z 26.3.2025 je totožný z textom výpovede
zo dňa 17.9.2024 (až na uvedenie rôznych dátumov), nie je možné tieto listiny považovať za ten istý
právny úkon – a to z dôvodu, že opačný výklad (t.j. výklad, že napriek rozličným dátumom odoslania
ide o ten istý právny úkon) by viedol k vzájomne nezlučiteľným dôsledkom, keď na základe výpovededoručenej žalobcovi 1/ by sa nájom bytu skončil dňa 31.12.2024 (viď § 710 ods. 3 OZ), kým na základe
výpovede doručenej žalobkyni 2/ by sa nájom skončil až 30.6.2025. Tomto absurdnému dôsledku je
však možné predísť práve tým, ak budú obe výpovede považované za dva samostatné právne úkony

– i keď samozrejme oba bez právnej relevancie.

14. Pokiaľ žalovaný poukazoval na rozhodnutie R 33/2006, toto sa zaoberá nepreskúmateľnosťou
rozhodnutia správneho orgánu – a na súdenú vec teda vôbec nedopadá.
Pokiaľ by aj v nejakej inej relevantnej publikácii než v Zbierke stanovísk NS SR bolo pod číslom 33/2006

publikované rozhodnutie týkajúce sa nie hrubých porušení pravidiel občianskeho spolunažívania, aj
v takom prípade by išlo o rozhodnutie, ktoré by sa súdenej veci týkalo iba okrajovo. V súdenej veci
súd totiž žalobu zamietol z dôvodu, že výpoveď vôbec neobsahuje zákonnú náležitosť (t.j. skutkové
vymedzenie), a súd sa teda vôbec nezaoberal tým, či hukot, trieskanie s vecami a nábytkom, vyhrážky
a nadávky, hlasná hudba atď. sú alebo nie sú dostatočným dôvodom na vypovedanie nájmu.
Pokiaľ žalovaný poukazoval na rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo/48/2010, súdu sa nepodarilo tento

dohľadať. Ak by sa však toto rozhodnutie aj skutočne zaoberalo tým, aké sú dopady skutočností, že
nájomca je v hmotnej núdzi a má dieťa, na platnosť výpovede, aj v takom prípade by išlo o rozhodnutie,
ktoré by sa súdenej veci týkalo iba okrajovo (súd žalobu zamietol z dôvodu, že výpoveď vôbec
neobsahuje zákonnú náležitosť a teda vôbec nebolo potrebné zaoberať sa tým, či je možné dať výpoveď
z nájmu žalobcom v nepriaznivej sociálnej situácii).

15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcom ako strane s plným
úspechom priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% trov potrebných na účelné uplatňovanie práva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín

v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcej vete, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.