Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. august 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/33/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4324200986
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4324200986.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek
senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Levice, so sídlom Ľudovíta Štúra 53, 934 05 Levice, dieťa rodičov matka: C. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX D., zastúpená: Mgr. Renáta Mészáros, advokátka so sídlom Nám.

Hrdinov 7-8, 934 05 Levice, a otec: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. XXX, XXX XX F. G.,
zastúpený: JUDr. Gergely Pšenák, advokát, so sídlom M.R. Štefánika 30, 940 01 Nové Zámky, v konaní
o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa
25.11.2024, č.k. 6P/42/2024 - 198, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 6P/42/2024–198 zo dňa 25.11.2024 zvýšil vyživovaciu povinnosť
otca na maloletú z 70 eur na 270 eur mesačne vždy do 15.teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky
od 08.03.2024 (výrok I.), otcovi uložil povinnosť zaplatiť zaostalé výživné za obdobie od 08.03.2024
do 25.11.2024 vo výške 1.754,80 eur k rukám matky do šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku
(výrok II.), zmenil rozsudok Okresného súdu Levice č.k. 6C/83/2010-39 zo dňa 18.01.2011 vo výroku

o výživnom (výrok III.), žiadnemu účastníkovi nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok IV.).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005
Z.z. Zákon o rodine (ďalej aj len „Zákon o rodine“), § 217 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej aj len „CSP“). Z vykonaného dokazovania mal preukázanú zmenu pomerov odôvodňujúcu
zvýšenie výživného vzhľadom na uplynutie času 13 rokov od posledného rozhodnutia o výživnom

(rozsudok Okresného súdu Levice č.k. 6C/83/2010-39 zo dňa 18.01.2011). U maloletej konštatoval
zmenu pomerov v súvislosti s jej vekom, rastom, školskými a mimoškolskými aktivitami. Uviedol, že
zmenu pomerov zistil aj na strane matky, ktorej pribudli dve vyživovacie povinnosti, ktorým zabezpečuje
osobnú starostlivosť a momentálne je na rodičovskej dovolenke. Na strane otca konštatoval, že tento
je nezamestnaný, ako aj v čase rozvodu rodičov, naposledy bol zamestnaný v spol. H. I., kde dosiahol
čistý príjem za celý odpracovaný mesiac vrátane diét vo výške 1.252 eur, ktorý pracovný pomer skončil

dohodou k 06.03.2023. Dňa 01.03.2023 si založil spoločnosť C., H. I., ktorej bol jediným spoločníkom
do 02.02.2024, od 03.02.2024 sa stala spoločníčkou aj H. J., priateľka otca, ktorá sa dňa 15.05.2024
aj zúčastnila pojednávania v tejto veci ako verejnosť, a na ktorom otec vypovedal, ako plánujú rozšíriť
podnikanie, zamestnávajú dvoch ľudí, plánujú kúpu vozidiel na výkon dopravy a pod.. Dňa 14.10.2024
na pojednávaní už právny zástupca otca tvrdil, že otec sa s priateľkou rozišiel a ona ho vylúčila zo
spoločnosti.PodľapredloženýchlistínavýpisuzObchodnéhoregistrabolotecspoločníkomakonateľom

v spoločnosti do 05.06.2024 a od 06.06.2024 sa stala jedinou spoločníčkou a konateľkou H. J.. Dňa
30.10.2024 otec predložil zápisnicu z rokovania valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 05.02.2024 azmluvu o prevode obchodného podielu spoločnosti C., H. I. zo dňa 05.02.2024 (H. J. je spoločníčkou od
03.02.2024, na pojednávaní 15.05.2024 boli ešte spoločníkmi a rozširovali podnikanie) s osvedčením
o pravosti podpisov zo dňa 03.06.2024. Z uvedených dátumov a konania otca súd prvej inštancie

uzavrel, že ide o absolútne zrejmú účelovosť konania otca v snahe vyhnúť sa zvýšeniu výživného
a evidentne zavádzať súd. Navyše ak sa s priateľkou skutočne rozišli, naskytá sa otázka, prečo jej
predal obchodný podiel v prosperujúcej spoločnosti, ktorú sám zakladal, len za 2.500 eur. Na základe
uvedeného súd prvej inštancie mal za preukázané na strane otca vzdanie sa príjmu bez vážneho
dôvodu. Rovnako posúdil aj ukončenie pracovného pomeru otcom dohodou v spol. H. I., (jeho posledný

pracovný pomer s príjmom 1.252 eur mesačne). Otcom predkladané lekárske správy o jeho zdravotnom
stave z roku 2018, nevyhodnotil ako preukazujúce zníženie možností a schopností otca. Tvrdenia otca
o tom, že ho živia rodičia dôchodcovia, súd označil za výhovorky. Zohľadnil, že otec inú vyživovaciu
povinnosť nemá, s maloletou sa nestretáva, na výživu a potreby maloletej od roku 2011 až doposiaľ
prispieva 70 eur mesačne, a túto sumu len raz dobrovoľne zvýšil na pár mesiacov. Príspevok na okuliare
a vianočný darček otec poskytol pred podaním návrhu. Matkou tvrdené aj preukázané výdavky na

maloletú vyhodnotil ako odôvodnené, zodpovedajúce jej veku a potrebám. Konštatoval, že ceny na
stravu, hygienu a oblečenie sú všeobecne známe a nie je potrebné ich preukazovať pokladničnými
blokmi. Obaja rodičia bývajú aj s ďalšími plnoletými osobami, s ktorými sa na výdavkoch na bývanie
majú podieľať pomerne. Výšku zvýšeného výživného súd prvej inštancie považoval za primeranú veku a
odôvodneným potrebám maloletej, rovnako aj možnostiam a schopnostiam otca, vychádzajúc aj z jeho

príjmu u posledného zamestnávateľa, berúc do úvahy preukázanie, že otec sa bezdôvodne vzdal zisku
a majetku v obchodnej spoločnosti.

3. Zročné výživné za obdobie od 08.03.2024 do 25.11.2024 vo výške 1.754,80, vyčíslil ako rozdiel medzi
určeným a zvýšeným výživným (200 € x 8 mesiacov 4-11/2024 a 24 dní v marci 2024 x 6,45 eur denne

= 154,80 eur), ktoré otcovi uložil zaplatiť v lehote do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. O trovách
konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP).

4. Proti rozsudku podal prostredníctvom právneho zástupcu podľa § 365 ods. 1 písm. d), h) a f) CSP a
§ 62 ods. 1 CMP odvolanie otec, navrhujúc ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Namietal, že súd nesprávne zistil a vyhodnotil skutočný stav veci. Uviedol, že dobrovoľne uhrádza
výživné v sume 100 eur mesačne a prispieva na zvýšené náklady maloletej podľa dohody, o čom priložil
aj potvrdenia, úhrada okuliarov 120 eur dňa 27.03.2023, príspevok na vianočný darček 130 eur dňa
14.01.2023, pričom každý zvýšený náklad maloletej hradí v polovici alebo aj celý. Býva v rodinnom
dome vo vlastníctve jeho rodičov, starobných dôchodcov (otec má dôchodok 550 eur a matka 110 eur

mesačne) ktorí hradia jeho náklady. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti. Jeho pomery sa zmenili odo dňa
podania návrhu matky na zvýšenie výživného, kedy bol vylúčený zo spoločnosti, z dôvodu rozchodu
s priateľkou, čo súd považoval za „výhovorku“. Nemá uzatvorený pracovný pomer, vykonáva práce
na dohodu a nedosahuje vysoké príjmy. Jeho zdravotný stav (problémy s chrbticou) mu nedovoľuje
sa zamestnať, čo preukázal lekárskou správou. To, že nepracuje, súd považoval za jeho „dobrovoľné

rozhodnutie“, čo svedčí o riadne nezistenom skutočnom stave, pretože v opačnom prípade by bral do
úvahy jeho nepriaznivú zdravotnú situáciu. Tvrdil, že nemá žiadny potenciál pre výkon činnosti, aby
mohol platiť určené výživné. Bol názoru, že nie je spravodlivé, aby súd pri určení výživného bral do
úvahy jeho predchádzajúci čistý príjem, nakoľko tento vzhľadom na zdravotný stav už nie je schopný
dosahovať. K výroku II. napadnutého rozhodnutia poukázal na rozhodnutie R 44/1996, v zmysle ktorého:

ak je určovaná vyživovacia povinnosť aj za dobu minulú, nesmie byť opomenuté zistenie, aké čiastky
boli rodičom na výživnom už poskytnuté, či rodič neprispieval prípadne na výživu maloletých aj inak,
napríklad naturálne. Súd pri stanovení výšky zročného výživného nezohľadnil tieto kritériá, teda ani v
tomto rozsahu nezistil skutočný stav. Pokiaľ ide o výrok IV. rozsudku, poukázal na § 55 CMP a vzhľadom
na jeho finančnú situáciu, jeho vôľu dohodnúť sa a účelovosť podaného návrhu matky bol názoru, že

je spravodlivé priznať mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Finančná čiastka, akou má
prespievať na výživu maloletej by mala byť vo výške, aby ju mohol aj reálne plniť, inak môže dôjsť k jeho
neprimeranému finančnému zadlžovaniu.

5. Matka vo vyjadrení prostredníctvom právneho zástupcu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako

vecne správny potvrdiť a priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100% podľa
§ 55 CMP. Poukázala na preukázanú zmenu pomerov za uplynutie obdobia 13 rokov od poslednej
úpravy výživného. Nespochybnila, že otec v roku 2023 prispel na okuliare a vianočný darček, čo avšak
nespadá do posudzovaného obdobia, pričom otec nepreukázal úhradu zvýšených nákladov maloletej.V októbri 2023 síce začal platiť výživné v sume 100 eur mesačne, okrem čoho neprispel ničím navyše.
Otec naposledy pracoval v spoločnosti H. H. G. I., kde dosahoval čistý príjem vo výške 1.252 eur,
pracovný pomer skončil dohodou podľa § 60 Zákonníka práce, k 06.03.2023, t.j. nie zo zdravotných

dôvodov. Následne si založil spoločnosť, vymenoval do funkcie spoločníka a konateľa priateľku s ktorou
mal úmysel rozšíriť podnikanie, ktorá ho následne vylúčila zo spoločnosti, čo evokuje manipuláciu
a účelovosť konania. Otec v konaní predložil zápisnicu o Valnom zhromaždení spoločnosti, ako aj
zmluvu o prevode obchodného podielu s dátumom 05.02.2024, pričom pravosť podpisov bola overená
dňa 03.06.2024. Nepreukázal svoje tvrdenie o obmedzení výkonu pracovnej činnosť zo zdravotných

dôvodov, ani snahu zamestnať sa. Nárok otca na náhradu trov konania považovala za nedôvodný, v
rozpore s dobrými mravmi, účelový a šikanózny.

6. Kolízny opatrovník navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa

§ 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 2 ods. 1 CMP, § 378 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), a dospel k nasledujúcim záverom.

8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 2 ods. 2 CMP na účely tohto zákona sa pojmy žalobca, strana a spor vykladajú ako návrh na
začatie konania, účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

10. Konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných

podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods. 1 CMP, § 380 ods. 2 CSP).

11. Z obsahu spisu v posudzovanej veci (pripojeného spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 6C/83/2010)
vyplýva, že pomery rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva boli upravené
rozsudkom Okresného súdu Levice č.k. 6C/83/2010-39 zo dňa 18.01.2011, ktorým bolo manželstvo

rodičov rozvedené, maloletá na čas po rozvode bola schválenou rodičovskou dohodu zverená do
osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jej výživu 70 eur mesačne.

12. V prejednávanom prípade súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu matky doručeného súdu dňa
08.03.2024, ktorým sa počnúc dňom podania návrhu domáhala zvýšenia výživného na maloletú zo sumy

70 eur mesačne na sumu 270 eur mesačne a deklarovania zmeny ostatného rozhodnutia súdu o výške
vyživovacej povinnosti otca voči maloletej. Návrh na zvýšenie výživného odôvodňovala podstatnou
zmenou pomerov na strane maloletej a to nárastom nákladov na jej odôvodnené potreby, na ktorých sa
otec dobrovoľne nepodieľa, ako aj zmenou pomerov na jej strane, pribudli jej dve vyživovacie povinnosti
k maloletým deťom, je na materskej dovolenke a jej jediným príjmom je rodičovský príspevok.

13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

15. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

16. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu? rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

19.Podľa§78ods.3Zákonaorodineprizmenepomerovsavždyprihliadnenavývojživotnýchnákladov.

20. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých
aopriznaní,obmedzeníalebopozbavenírodičovskýchprávapovinnostíaleboopozastaveníichvýkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

21. Odvolací súd zdôrazňuje, že vlastnosťou meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná

nezmeniteľnosť, ktorá je imanentnou súčasťou záruk právneho štátu čo znamená, že ak sa vo veci
právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (§ 230 CSP). Z ust. § 121 CMP vyplýva,
že rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní,
obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno
zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Predpokladom na zmenu právoplatného

rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov podstatného (kvalifikovaného) rázu, v dôsledku ktorej je
treba zmeniť aj výšku výživného. Zmena pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine je základnou
a prvoradou skutočnosťou relevantnou pre posúdenie opodstatnenosti nároku osoby, dožadujúcej sa
návrhom zvýšenia (resp. aj zníženia) výživného. Za zmenu pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona
o rodine treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane dieťaťa, alebo rodičov, na ktorých

je odkázané výživou. Pri rozhodovaní o zmene výživného preto musí súd posúdiť komplexne všetky
zmeny v pomeroch účastníkov, ku ktorým došlo od predchádzajúcej úpravy, pričom nemôže opomenúť
ani existenciu ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, zakotvujúcu právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni
svojich rodičov či v negatívnom alebo pozitívnom zmysle, ako i všeobecné hľadisko upravené v § 75 ods.
1 Zákona o rodine a porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného ako v čase predchádzajúceho,

tak i nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania (III. ÚS
319/2015). Pri posudzovaní zmenených pomerov je treba prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by
mohli odôvodniť zmenu výšky výživného. Dôvodom pre zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je len
taká zmena pomerov, za ktorých bolo doposiaľ určené výživné, ktorá sa výrazným spôsobom prejaví
v pomeroch účastníkov, ktorá dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia. Tejto povinnosti

sa nemôže súd zbaviť ani v prípade, ak súdne rozhodnutie, naposledy upravujúce výživné na maloleté
dieťa neobsahuje dostatočné odôvodnenie v ňom upravenej vyživovacej povinnosti povinného rodiča,
v ktorom prípade je súd síce viazaný výrokom rozhodnutia, avšak je povinný si riadne ustáliť skutkový
stav, vzťahujúci sa k pomerom rodičov a maloletého dieťaťa, existujúceho v čase vydania ostatného
rozhodnutia súdu.

22. V nadväznosti na uvedené ďalej zdôrazňuje, že súčasťou práva na určitú kvalitu súdneho konania,
je aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je jedným z
aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť
všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi účastníkov

konania (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). V zmysle ustálenej
rozhodovacej praxe je jedným z princípov, ktoré predstavujú súčasť práva na riadny a spravodlivý
proces,akoajpojmuprávnehoštátu,povinnosťsúdovsvojerozhodnutiariadneodôvodniť,sodkazomna
ustanovenie § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu musí vyplývať vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na druhej strane.

Nepreskúmateľnérozhodnutienedávadostatočnézárukypreto,ženebolovydanévdôsledkuľubovôlea
spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozhodnutia súdu,
z ktorého nemožno zistiť, akým spôsobom súd postupoval pri posudzovaní rozhodných skutočností v
prejednávanej veci, nevyhovuje zákonným požiadavkám, ktoré Civilný sporový poriadok (s odkazom na
ustanovenie § 2 ods. 1 CMP) kladie na obsah odôvodnenia rozhodnutia a v konečnom dôsledku takéto

rozhodnutie zasahuje do základných práv účastníka súdneho konania, ktorý má nárok na to, aby bola
jeho vec spravodlivo posúdená. Súd je preto povinný svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, je povinný
tiež zrozumiteľným spôsobom vysvetliť, ako a prípadne prečo sa určitou podstatnou námietkou, resp.
tvrdením účastníka konania nezaoberal. Ak tak súd nepostupuje, porušuje právo účastníka konania naspravodlivý proces garantovaný čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

23. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

24. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

25. Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní o veciach maloletých, ktoré možno začať aj bez návrhu,
sa súd spravuje vyšetrovacou zásadou, ktorej dôsledkom je primárna zodpovednosť súdu za zistenie
skutočného stavu, ktorá je jeho povinnosťou, ktorú bude musieť splniť bez ohľadu na dôkazné návrhy
a aktivity účastníkov (§ 35 a § 36 CMP). Súd je v takomto konaní povinný vykonať aj iné dôkazy,
ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci, na základe ktorého môže
ustáliť existenciu kvalifikovanej zmeny pomerov od posledného rozhodnutia súdu o výživnom a posúdiť

zákonné predpoklady pre rozhodnutie o zmene výšky výživného v zmysle kritérií § 62, § 75 ods. 1 a §
78 ods. 1 Zákona o rodine.

26. V prejednávanej veci dospel odvolací súd k záveru, že vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, nie je možné pre nedostatky riadneho odôvodnenia rozhodnutia v smere posudzovania

avyhodnocovania skutočnostíprávneaskutkovopodstatnýchprerozhodnutiepodľa§78ods.1Zákona
o rodine, odvolacie námietky otca vo vzťahu k prijatým skutkovým záverom a ich právnemu posúdeniu
vyhodnotiť. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie totiž nevyplýva, či pri rozhodovaní o návrhu
matky na zvýšenie výživného a s akým výsledkom v súlade s ustanovením § 78 Zákona o rodine,
vyhodnocoval majetkové a zárobkové pomery na strane oboch rodičov a i rozsah odôvodnených potrieb

na strane maloletej limitovaných, o.i. aj výškou životnej úrovne povinného rodiča, a či tieto dôsledne
porovnal (a vyhodnocoval) so stavom existujúcim v čase rozhodnutia súdu, ktorý naposledy rozhodoval
v otázke vyživovacej povinnosti otca na maloletú. Uvedené nedostatky bez ďalšieho znamenajú,
že prijaté rozhodnutie, posudzujúce návrh matky na zvýšenie výživného, opierajúce sa o ust. § 62
ods. 1, 2, 4, 5, § 75, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, je posudzujúc ho vo vzťahu k odôvodneniu,

v ktorom absentujú podstatné skutkové závery a ich následné právne posúdenie nedostatočné,
nezohľadňujúce pre rozhodnutie podstatné zákonné skutočnosti, čoho následkom je úvaha odvolacieho
súdu o nedostatočnom objasnení skutkového a právneho základu prijatého rozhodnutia.

27. V záujme naznačenia ďalšieho postupu a v nadväznosti na uplatnené odvolacie dôvody, dáva

odvolací súd súdu prvej inštancie do pozornosti, že aj keď v posudzovanom prípade je možné
s prihliadnutím na odstup 13 rokov od posledného rozhodnutia súdu o vyživovacej povinnosti otca
oprávnene predpokladať podstatnú zmenu pomerov, odôvodnenú vekom, rozsahom a aj skladbou
potriebmaloletej,neznamenáto,žeprirozhodovanímôžesúdrezignovaťnadôslednéustálenierozsahu
odôvodnených potrieb dieťaťa vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, ktoré majú predstavovať

vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby odôvodnené potreby dieťaťa
boli jednoznačne určiteľné, tieto musia vychádzať zo základných potrieb (bývanie, stravovanie, ošatenie,
zdravotná starostlivosť, náklady súvisiace o školskou dochádzkou a pod.), a pokiaľ to životná úroveň
rodičov dovoľuje, tiež aj so zohľadnením nákladov na voľnočasové aktivity (za takéto nie je možné
považovať konštatovanie súdu v prvej vete ods. 20. odôvodnenia, a v ods. 7., v ktorom vymenúva

náklady maloletej na školskú jedáleň, zošity a jazdenie na koni). Následne musí tieto posudzovať
vo vzťahu k zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov (so súčasným
porovnaním ich pomerov existujúcich v čase posledného rozhodnutia súdu) so zohľadnením práva
dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov, a až napokon pristúpiť k určeniu miery, ktorou sa
na odôvodnených nákladoch dieťaťa bude podieľať každý z rodičov (pri zohľadnení ich zárobkových

schopností, majetkových pomerov, životnej úrovne, počtu iných vyživovacích povinností a ich výšky,
plnenia vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa v závislosti od veku dieťaťa a pod.).
Pokiaľ sa v posudzovanej veci v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie týmito podstatnými
skutočnosťami dôsledne resp. vôbec nezaoberal (uviedol iba ich vyčíslenie v rámci uvedenia obsahu
návrhu matky a jej vyjadrenia), nevyhodnocoval ich a rozhodnutie odôvodnil len stručnou konštatáciou

o ich opodstatnenosti, bez hodnotenia ich zmeny (nárastu), jeho závery nie sú udržateľné. Súd prvej
inštancie bol povinný sa zaoberať a vyporiadať s nákladmi maloletej prezentovanými matkou, ich
primeranosťou a dôvodnosťou (ako napr. pri matkou uvádzaných zvýšených nákladoch na stravu a lieky
maloletej, ktoré nie je možné ustáliť bez preukázania zdravotného stavu maloletej, náklady na okuliareneboli vyčíslené vôbec). Nevyhodnocoval náklady maloletej na bývanie, ktoré rovnako je potrebné
zohľadniť a premietnuť do celkových oprávnených nákladov maloletej. Dodáva, že pri časti nákladov
vynakladaných matkou napr. na školské poplatky, záujmovú činnosť, náklady na bývanie pripadajúce

na dieťa, vyššie náklady na zdravotnú starostlivosť, je plne opodstatnené vyžadovať ich preukázanie
matkou, pri iných ako je náklad na stravu, oblečenie, obuv, vreckové a pod. je možné vychádzať
z nákladov bežne vynakladaných na maloleté dieťa v porovnateľnom veku, avšak je potrebné ustáliť
ich odôvodnenú výšku.

28. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane oboch rodičov, súd prvej inštancie dostatočne nevyhodnotil
majetkové a zárobkové pomery rodičov a ich zmenu porovnaním aktuálneho stavu s obdobím
posledného súdneho rozhodnutia o výživnom. Súdu prvej inštancie je treba prisvedčiť pri hodnotení
skutkových okolností ktoré preukazujú bezdôvodné vzdanie sa príjmu a majetkového prospechu na
strane otca (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Avšak ak mal v úmysle posudzovať potencionalitu príjmu otca
(ktorý sa vzdal podnikania vo vlastnej obchodnej spoločnosti) bolo potrebné vyhodnotiť potencionálne

zárobkové možnosti a schopnosti otca komplexne, a to vo vzťahu k jeho veku, vzdelaniu, vykonávanej
praxe, druhu pracovného zamerania v minulosti ako aj zdravotnému stavu. Ak otec tvrdí, že pracuje na
dohody o vykonaní práce, bol povinný tieto súdu predložiť a vysvetliť zdroj svojho príjmu. Z odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, ako vyhodnotil ním zadovážené dôkazy, lustráciu
Sociálnej poisťovne z 13.04.2024 a 14.10.2024, a výpisy z peňažného účtu otca. Pokiaľ súd prvej

inštancie pri určení výšky výživného vychádzal z príjmu otca u posledného zamestnávateľa, nesprávne
ustálil čistý priemerný mesačný príjem otca vo výške 1.252 eur, keď do čistého príjmu nie je možné
zahrnúť diéty vyplácané zamestnávateľom a slúžiace na pokrytie nákladov zamestnanca spojených
s výkonom pridelenej práce. Rovnaká úvaha platí aj k existencii zmeny pomerov na strane matky, vo
vzťahu ku ktorej v odôvodnení rozhodnutia plne absentujú podstatné skutkové zistenia týkajúce sa jej

majetkových a zárobkových pomerov, jej schopností a možností, výšky životnej úrovne a ich posúdenie
v kontexte hmotnoprávneho ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine (tzn. v čase posledného rozhodnutia súdu
o zvýšení výživného a aj v posudzovanom období, teda od podania návrhu a do momentu rozhodnutia
súdu). Z rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k zárobkovým pomerom matky nevyplýva ich
dôsledné zisťovanie, keď matka v čase začatia konania bola na rodičovskej dovolenke (potvrdenie

o poberaní rodičovského príspevku zo dňa 03.04.2024 potvrdzuje jeho výplatu naposledy za apríl
2024), avšak v čase rozhodovania súd prvej inštancie neskúmal, či je matka na predĺženej rodičovskej
dovolenke, zamestnala sa alebo je nezamestnaná a z akých dôvodov, a to s ohľadom na fakt, že
maloletý K. nadobudol vek 3 rokov dňa XX.XX.XXXX.Súd prvej inštancie rezignoval na zaoberanie
sa majetkovými pomermi oboch rodičov a ich prípadnou zmenou. Z rozhodnutia nevyplýva, ako súd

vyhodnotil na strane rodičov náklady na ich osobné potreby, ich dôvodnosť, z ktorých je možné odvodiť
ich životnú úroveň (náklady na bývanie, stravu, splátky hypotéky, pôžičiek iné dôvodné náklady a pod.).
Nie je zrejmé, či vzal do úvahy prídavky na maloletú poberané matkou, či a akým spôsobom by táto
okolnosť mohla mať vplyv na ustálenie výšky výživného.

29. V nadväznosti na uvedené odvolací súd rozsudok podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP, v spojení
s ust. § 2 ods. 1 CMP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP vec vrátil súdu
prvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie.Zapopísanejsituáciemožnouzavrieť,ževsúdenej
veci súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (rozsudok súdu

prvej inštancie nespĺňa náležitosti predpísané v § 220 ods. 2 CSP, nakoľko v ňom absentujú skutkové
závery a dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil), že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho
právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy a súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil
skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).

30. Úlohou prvoinštančného súdu bude pri ďalšom prejednaní veci posúdiť a ustáliť otázky na ktoré
odvolací súd poukázal v ods. 26-28 tohto rozhodnutia a po doplnení dokazovania potrebného na
zistenie skutočného stavu veci (§ 35 CMP) opätovne o návrhu matky na zvýšenie výživného rozhodnúť.
Komplexne objasní a zhodnotí schopnosti, možnosti a zárobkové pomery oboch rodičov, ich majetkové
pomery za celé posudzované obdobie. Vyhodnotí majetkové pomery rodičov a vo vzťahu k posúdeniu

okolnostivzdaniasaotcamajetkovéhoprospechuzadovážikompletnédaňovépriznanieobchodnejspol.
C., H. I., za rok 2023. Bude posudzovať aj prípadnú ďalšiu zmenu pomerov na strane rodičov, napr.
v súvislosti s nástupom matky do pracovného pomeru alebo maloletej na strednú školu v školskom roku
2025/2026. Zhodnotí dôvodnosť a nevyhnutnosť osobných mesačných nákladov rodičov s poukazomna ich životnú úroveň a ich vplyv na výšku výživného na maloletú. Vyhodnotí a ustáli výšku priemerných
mesačných nákladov na maloletú od podania návrhu, a pripadne ich zmenu (stredoškolské štúdium,
zdravotný stav a pod.), uvedie, ktoré matkou vyčíslené ale aj preukázané náklady považuje za dôvodné,

či niektoré z nich považuje za dôvodné čiastočne, v akej výške a prečo. Rozhodnutie odôvodní tak,
aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 CSP, tzn. je v ňom povinný uviesť stručný a jasný výklad o tom,
o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri posudzovaní návrhov
rodičov,riadnevysvetlí,akoposúdilpodstatnéskutkovétvrdeniaaprávneargumentyúčastníkovkonania
týkajúce sa zákonných podmienok posudzovaných vo vzťahu k zvýšeniu vyživovacej povinnosti otca,

t.j. existencie podstatnej zmeny pomerov pri dôslednom porovnaní s pomermi existujúcimi v čase
posledného rozhodnutia súdu, majetkových, finančných, osobných pomerov na strane oboch rodičov,
ako aj ich schopností a možností, a aj ustáleného rozsahu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa
a ich výšky pri zohľadnení prípadných ďalších podstatných zmien, ku ktorým došlo v priebehu ďalšieho
konania, v rozhodnutí uvedie, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich právne a skutkovo vyhodnotil a dôvod prípadného

nevykonania účastníkmi navrhnutého dokazovania. Pokiaľ bude rozhodovať o zročnom výživnom, zistí
výšku skutočne plateného výživného zo strany otca na maloletú od podania návrhu, určí lehotu na
plnenie v zmysle § 232 CSP, a vysvetlí, či bolo dôvodné započítať platby otca, poskytnuté otcom
v prospech maloletej nad rámec určeného výživného v posudzovanom období. Vo veci rozhodne po
zistení skutočného stavu v čase svojho rozhodnutia, na základe vykonania na vec vzťahujúceho sa

dokazovania v súlade s § 188 a § 195 a nasl. CSP a § 204 CSP a súčasne umožní účastníkom konania
vyjadriť sa k dôkazom (§ 182 CSP).

31. Súd prvej inštancie je právnym názorom odvolacieho súdu viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).

32. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania (§ 396 ods. 3 CSP).

33. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).