Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Cdo/113/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218205370
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:2218205370.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom

Banská Bystrica, Námestie SNP 8, IČO: 36 038 351, proti žalovanému Š. V., narodenému XX. W.
XXXX, N. N. XXX, o vypratanie nehnuteľnosti, vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp.
zn. 11C/62/2018, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 29. marca 2023 sp. zn.
10Co/37/2022, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie z a m i e t a.

Žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť vypratať

nehnuteľnosť, ktorá sa nachádza v katastrálnom území N., obec Bodíky, okres Dunajská Streda, vedená
Okresným úradom Dunajská Streda odbor katastrálny, na LV č. XXX, ako stavba - a to horáreň so
súp. č. XXX, postavená na parc. č. XXXX/XX a hospodárska budova so súp.č. XXX, postavená na
parc. č. XXXX/XX a odovzdať ju žalobcovi do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o trovách konania súd rozhodne samostatným
uznesenímpoprávoplatnostirozsudku.Právnesvojerozhodnutieodôvodnilust.§1ods.1aods.2písm.
a), § 4 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými

náhradami, v znení účinnom do 30.11.2001; § 676 ods. 2, § 710 ods. 1 až 3, § 711 ods.1 písm. b) a d)
Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov);
§ 25 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až c), § 28 písm. g) a h) a prílohami č. 1 a 2 zákona č. 510/1991 Zb.,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a
štátnej správe lesného hospodárstva a poľovníctva.

2.Súdprvejinštanciepovykonanídokazovaniaustálilnasledovnýskutkovýstavveci:Žalovanýnepoprel

tvrdenia žalobcu o zániku pracovného pomeru, ani o daní výpovede v roku 2018, keď výpoveď v roku
2004 neprevzal. Potvrdil, že nehnuteľnosť naďalej užíva, nakoľko bol v očakávaní, že mu žalobca
ponúkne nehnuteľnosť na predaj, tak ako mu to malo byť sľúbené pánmi Z. a N., ktorých pôvodne žiadal
v tomto smere vypočuť. Opakovane poukázal na dlhoročné náklady, ktoré vynaložil na nehnuteľnosť,
bez primeranej náhrady. Žil v presvedčení, že nehnuteľnosť odkúpi a v tomto smere robil aj kroky, keď
odkúpil priľahlé pozemky a aj zastavané. Z dohody nájomnej zmluvy uzavretej dňa 3.5.1996 medzi
prenajímateľom Západoslovenské lesy, š.p., Odštepný lesný závod Palárikovo a nájomcom/žalovaným

nájom bytu I. kategórie o podlahovej ploche 73,1m2, z toho obytná miestnosť 50,5m2 v objekte Králová
lúka, obec Bodíky, uzavretá na dobu určitú do skončenia pracovného pomeru žalovaného, ktorý je
služobný. Z inventárnej karty budovy a stavby z evidencie bývalého Západoslovenského lesného
závodu, lesný závod Dunajská Streda, vystavené ku dňu 1.1.1958 vyplynulo, že prešlo delimitáciouz Lesného závodu Bratislava, ako Hájovňa Kráľova Lúka, ktorá stavba pozostávala z dvoch izieb,
kuchyne, predizby, komory, kúpeľne, 2 interventky, o zastavanej ploche 132 + 75m2 s príslušenstvom,
hospodárska budova, maštaľ. Letná kuchyňa, sklad včiel, studňa nabíjaná s ručným čerpadlom, v

účtovnejhodnote 214.717Skkudňu1.1.1977.Oznámenímdňa27.2.2001žalobcaoznámilžalovanému
ako nájomcovi mesačnú výšku nájomného od 1.2.2001 vo výške 595 Sk. Z predloženej dohody o
rozviazaní pracovného pomeru so žalovaným dňa 4.8.1993, dané zamestnávateľom Západoslovenské
lesy, š.p. Odštepný závod Palárikovo, ukončil žalovaný pracovný pomer ku dňu 31.7.1993. Písomnou
výpoveďou danou žalobcom žalovanému dňa 21.7.2004 mal žalobca ukončiť nájomný vzťah k

predmetnému bytu s poukazom na ust. § 711 ods.1 písm. d) Občianskeho zákonníka, jednak, že ukončil
pracovný pomer u žalobcu a z dôvodu hrubého porušovania povinností neplatením nájomného, ktorý
dlh ku dňu 16.7.2004 činil 10.306 Sk. Výpoveďou nájomnej zmluvy dané prenajímateľom dňa 10.5.2018,
doručené žalovanému dňa 11.05.2018, vypovedal opakovane nájom bytu v zmysle § 711 ods. 1 písm.
d) Občianskeho zákonníka, ktorý nájomný vzťah takto mal skončiť po uplynutí troch mesiacov, počítané
od prvého dňa nasledujúceho mesiaca po doručení výpovede. Z listu vlastníctva č. P. obec Bodíky,

katastrálne územie N. z 5.10.2021 vyplynulo, že hospodárska budova č.XXX na pozemku registra „C“
parc. č. XXXX/XX, druh stavby, hospodárska budova, je vlastník Slovenská republika, v správe Lesov.
Z listu vlastníctva č. XXX, obec Bodíky, kat. územie N. z 5.10.2021 vyplynulo, že stavba č. s. XXX, na
parcele registra „C“ č. XXXX/XX, druh stavby horáreň, je rovnako vo vlastníctve Slovenskej republiky a
v správe Lesov SR, š.p. Banská Bystrica. V oboch prípadoch došlo k zmene názvu záznamom pod č.

Z 4557/96. Zo zakladateľskej listiny č. 5063/1999-420 z 23.júna 1999 v neskorších dodatkov vyplynulo,
že zakladateľ Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky založilo štátny
podnik LESY Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Námestie SNP č. 8, so štatutárom
generálnym riaditeľom. Medzi inými do predmetu jeho činnosti patrí pod bodom 1. správa lesného a
iného majetku vo vlastníctve štátu a pod bodom 21. prenájom hnuteľných a nehnuteľných vecí. Podľa

PRÍL. 1 zákona č. 510/1991 Zb. v aktuálnom znení do oblastného lesného úradu Bratislavy patril aj lesný
úrad Dunajská Streda. Podľa PRÍL.2 územná pôsobnosť lesných úradov podľa lesných hospodárskych
celkov pod bodom 5. Pod sídlo Lesného úradu Dunajská Streda patrili lesné hospodárske celky Galanta,
Šamorín, Gabčíkovo, Čalovo (teraz Veľký Meder). Dňom 30.6.2021 Ministerstvo pôdohospodárstva
a rozvoja vidieka Slovenskej republiky zriadilo zakladateľskou listinou č. 5063/1999-420 z 23.06.1999

štátny podnik LESY Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici, Námestie SNP 8, so štatutárom
generálnym riaditeľom, predmetom činnosti, ktorého podniku bolo medzi inými v zmysle bodov 1. Správa
lesnéhoainéhomajetkuvovlastníctveSlovenskejrepublikya21.iPrenájomhnuteľnéhoanehnuteľného
majetku, čo preukazuje aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby na vypratanie nehnuteľnosti
ako správcu nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu. Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd

prvej inštancie za preukázané zhodným tvrdením strán sporu, že žalovaný bol v pracovnom pomere
u právneho predchodcu žalobcu do 31.7.1993, keď bol s ním ukončený pracovný pomer dohodou. Z
inventarizačnej karty budovy a stavby vyhotovenej dňa 5.8.1987 správcom Západoslovenské štátne
lesy, Lesný závod Dunajská Streda, pridelené Lesnému závodu Gabčíkovo budova Hájovne bola
užívaná lesníkom V., žalovaným. Uvedená nehnuteľnosť bola identifikovaná na LV č. XXX Okresného

úradu, katastrálny odbor Dunajská Streda ako stavba č. s. XXX na parcele na pozemku registra „C“
parc.č.1448/35, druh stavby, hospodárska budova, je vlastník Slovenská republika, v správe Lesov a
stavba č.s.XXX, na parcele registra „C“ č. XXXX/XX, druh stavby horáreň, je rovnako vo vlastníctve
Slovenskej republiky a v správe Lesov SR, š. p. Banská Bystrica. Po skončení služobného pomeru
žalovaným s ním bola uzavretá nájomná zmluva dňa 3. 5.1996, ktorú za prenajímateľa Západoslovenské

lesy, š.p. Odštepný závod Palárikovo podpísal riaditeľ Ing. V. N., pričom nájomný vzťah sa mal týkať
len bytu o podlahovej ploche 73,1m 2 z čoho obytná plocha bola 50,5 m2. Zmluva bola uzavretá na
dobu určitú, len do trvania pracovného pomeru žalovaného, na ktorý bol služobný byt viazaný, pričom
v tom čase už žalovaný u žalobcu nepracoval. Pracovný pomer bol rozviazaný ku dňu 31.7.1993.
Ten istý L.. N. ako riaditeľ Západoslovenských lesov, Lesný závod Palárikovo podpísal aj dohodu o

rozviazaní pracovného pomeru a ten istý L.. N. podpísal aj doklad o výške nájomného od 1.2.2001,
už za Lesy Slovenskej republiky, š. p. , kde pri podpise uvedenej osoby je pečiatka Odštepného
závodu Palárikovo. Z evidencie nehnuteľností nesporne vyplýva, že predmetná nehnuteľnosť, stavby
bolivedenéakohospodárskebudovyahoráreň,ktoréspadajúpodkvalifikáciupodľaust.§1ods.2písm.
a) zákona č.189/1992 Zb. o úprave pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami - stav

k 30.11.2001, služobným bytom je byt, ktorého nájomca vykonáva prácu, na ktorú je nájom služobného
bytu viazaný, ako hájovňa. Takto bola nehnuteľnosť špecifikovaná aj v inventárnej karte budovy a stavby
u právneho predchodcu žalobcu - Hájenka Kráľová Lúka.3. Užívanie služobného bytu je viazané na vykonávanie práce pre prenajímateľa. Nájomcom služobného
bytupotommôžebyťibaten,ktovykonávaprácu,naktorújenájomslužobnéhobytuviazaný,akvmieste
výkonu práce nie je vlastníkom, spoluvlastníkom, nájomcom alebo spoločným nájomcom iného bytu,

rodinného domu, ale pod bytového domu. Na uzavretie nájomnej zmluvy bol potrebný súhlas orgánu
alebo fyzickej osoby alebo právnickej osoby, pre ktorú nájomca vykonáva prácu, ak tento orgán alebo
fyzická alebo právnická osoba nie je zároveň prenajímateľom. Pre záver o tom, že v konkrétnom prípade
ide o nájom služobného bytu, postačí, že nájomca sa zaviazal pre prenajímateľa vykonávať práce,
na ktorý nájom bytu bol viazaný; takýto záväzok však nemusí byť obsiahnutý v nájomnej zmluve (R

18/2007).Zvykonanéhodokazovaniabolojednoznačnepreukázané,ževčaseuzavretianovejnájomnej
zmluvy medzi žalobcami a žalovaným dňa 3.5.1996, už žalovaný u žalobcu nepracoval. Pod pojmom
„nájomca prestal vykonávať prácu“ má zákon na mysli zmenu právneho stavu nájomcu vo vzťahu k
prenajímateľovi. Zrušenie práva nájmu preto prichádza do úvahy až po skončení pracovného pomeru.
Z uvedenej nájomnej zmluvy je zrejmé, že bol prenechaný len k časti nehnuteľnosti a to obytná časť o
podlahovej ploche 73,1 m2, pričom celková výmera danej nehnuteľnosti podľa inventárnych dokladov

bola 132 m2 + 75 m2. Zákon nevylučuje užívanie služobného bytu aj v čase keď nájomca pre neho už
nepracuje, avšak prenajímateľ v tom prípade môže dať výpoveď z nájmu aj v zmysle § 711 ods. 1 písm.
b) Občianskeho zákonníka, ak predmetný byt má záujem na uvoľnení a obsadení bytu inou osobou,
ktorájevpracovnompomereužalobcu.(R47/1966).„Súdmalzato,žezmluvaonájmeslužobnéhobytu
bola uzavretá neplatne so žalovaným v časti predmetom prenájmu keď v časti trvania nájomného vzťahu

uvedená skutočnosť je existencia pracovnoprávneho vzťahu žalovaného prenajímateľom neexistovala,
čo spôsobuje nezrozumiteľnosť právneho úkonu v tejto časti v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákona.“
Žalovaný potvrdil vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 20.1.2020, že neplatil nájomné za prenájom
nehnuteľnosti, a to odvolávajúc sa na ústnu dohodu s pánom Slobodníkom a ani do dňa pojednávania
neobdržal žiadnu faktúru na úhradu nájomného. Žalovaný si vedomý povinnosti platiť nájomné sám

predložil doklad o výške nájomného stanovenej žalobcom od 1.2.2001 vo výške 595 Kčs. Žalobca už
v roku 2004 mal snahu ukončiť nájomný vzťah so žalovaným z dôvodu § 711 ods. 1 písm. b) a d)
Občianskeho zákonníka z dôvodu, že ukončil pracovný vzťah už žalobcu a súčasne, že hrubo porušil
povinnosť vyplývajúce z nájmu bytu, neplatením nájomného, keď jeho dlh k 16.7.2004 činil 10.306
Sk, ktorú pohľadávku nezaplatil ani po zaslaní predžalobnej upomienky cestou právneho zástupcu

dňa 28.6.2004, ktorú výzvu neprevzal v odbernej lehote. Prevzatie tejto výpovede žalovaný poprel,
žalobca dokladom o doručení nedisponoval. Následne dňa 10.5.2018 žalobca vypovedal nájomnú
zmluvu žalovanému z dôvodu § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, ktorý nájomný vzťah
mal tak skončiť po uplynutí troch mesiacov od doručenia výpovede počítané prvým dňom mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola doručená výpoveď. Žalovaný prevzal výpoveď dňom 11. 5.

2018. Nájomný vzťah bol takto ukončením k 31.8.2018. Žalovaný nehnuteľnosť napriek tomu neopustí.
Keďže bola daná aktívna legitimácia žalobcu, ako správcu uvedenej stavby vo vlastníctve štátu a
uplynula výpovedná doba troch mesiacov, čím nájomný vzťah skončil, žalovaný bol povinný vypratať
nehnuteľnosť, ktorú povinnosť nesplnil. Nárok žalobcu na vypratanie nehnuteľnosti z dôvodu ust. § 711
ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, bol dôvodný, keďže žalovaný neplní svoje povinnosti uhrádzať

nájomné za prenájom nehnuteľnosti, keď spory ktoré viedol žalobca o zaplatenie nájomného žalovaný
prehral a bol povinný zaplatiť nedoplatky na nájomnom za trvania nájomného vzťahu. Túto skutočnosť
potvrdili zhodne obe strany sporu. Pokiaľ ide o vykonanie dôkazov, pôvodne navrhovaných žalovaným
na vypočutie svedkov p. N. V. Z., v ďalšom na tom netrval, keď v iných sporoch bol už právoplatne
zaviazaný na zaplatenie nedoplatkov na nájomnom za rozhodné obdobie trvania nájomného vzťahu,

výpovede týchto svedkov by nemali vplyv na výsledok rozhodnutia vo veci.

4. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2
CSP (zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov), vecne tým,
že žalobca ako po procesnej stránke úspešná strana sporu má nárok na náhradu trov voči žalovanému

v plnom rozsahu.

5. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Trnave (ďalej aj ako „odvolací súd“) napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietol. Žalovanému proti žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

6. Odvolací súd poukázal, že nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí,
že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o
ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že jenositeľomhmotnoprávnejpovinnosti(žalovaný),vskutočnostiobjektívneniejenositeľomhmotnoprávnej
povinnosti, o ktorú v konaní ide (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo
192/2004). Na týchto právnych východiskách odvolací súd zotrval.

7. Odvolací súd v uvedenom predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí vytkol súdu prvej inštancie,
že sa v jeho v poradí prvom rozhodnutí v predmetnom spore (v rozsudku Okresného súdu Dunajská
Streda z 20.1.2020 č. k. 11C/62/2018-54, v znení opravného uznesenia Okresného súdu Dunajská

Streda z 5.6.2020 č. k. 11C/62/2018-75) otázkou existencie vecnej legitimácie, či už aktívnej (na strane
žalobcu) alebo pasívnej (na strane žalovaného), vôbec nezaoberal, vôbec neuviedol kto je vlastníkom
veci, konkrétne nehnuteľnosti, ktorá je predmetom rei vindicatio. Žalobca označil list vlastníctva č. XXX
ako dôkaz. Prílohou žaloby je Výpis z listu vlastníctva č. XXX pre k. ú. N., vytvorený cez katastrálny
portál 7.12.2018, s údajmi platnými k 6.12.2018, podľa ktorého vlastníkom stavby s. č. XXX - horáreň,
postavenej na parc. č. XXXX/XX, a stavby s. č. XXX - hospodárska budova, postavenej na parc. č.

XXXX/XX, druh stavby u oboch stavieb - budova lesného hospodárstva, je Slovenská republika v celosti
(1/1); ďalej z výpisu vyplýva, že k vlastníkovi por. č. 1 (Slovenská republika) je pod por. č. 2 (Lesy SR ŠP,
Námestie SNP 8, Banská Bystrica, PSČ 975 66, SR) správa na všetky parcely tohto listu vlastníctva.
Z predloženého výpisu sa teda nepodáva, že by bol žalobca aj správcom stavieb. Žalobca síce v
žalobe uviedol, že je zákonným správcom nehnuteľnosti, označil sa tiež za prenajímateľa, avšak tieto

svoje tvrdenia žiadnym spôsobom neodôvodnil, nehnuteľnosť v žalobe označuje ako byt vo vlastníctve
Slovenskej republiky, ktorého správcom ku dňu 3.5.1996 mal byť Odštepný lesný závod - Palárikovo.
V spise sa teda nachádzal dôkaz o tom kto je vlastníkom nehnuteľnosti (ktorej vypratania sa žalobca
domáha), tento však nebol zo strany súdu prvej inštancie v rozsudku vyhodnotený, a to ani jednotlivo
ani vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi), nie je zrejmé či z neho súd vychádzal. Súd v rozsudku

neuviedol, či žalobcu považuje za zákonného správcu nehnuteľnosti a pokiaľ aj bol tohto názoru,
bolo potrebné ho riadne odôvodniť (t. j. konkrétne z čoho vyplýva, že žalobca je zákonným správcom
nehnuteľnosti, a to aj v prípade ak by táto skutočnosť vyplývala zo zákona resp. z predmetu činnosti
žalobcu). Až po tom, čo by bol preukázaný prvý predpoklad (aktívna legitimácia), by bolo namieste
skúmať druhý predpoklad (pasívnu legitimáciu) a následne tretí predpoklad (či žalovaný zadržiava vec

neoprávnene). Z týchto i iných dôvodov odvolací súd v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie v
predmetnej veci zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Súd prvej inštancie opätovne vo veci rozhodol v poradí druhým rozsudkom. K otázke aktívnej vecnej
legitimácie v rámci opisu zisteného skutkového stavu veci uviedol, že z inventárnej karty budovy a stavby

z evidencie bývalého Západoslovenského lesného závodu, lesný závod Dunajská Streda, vystavenej ku
dňu 1.1.1958 vyplynulo, že prešli delimitáciou z Lesného závodu Bratislava, ako Hájovňa Kráľova Lúka,
ktorá stavba pozostávala z dvoch izieb, kuchyne, predizby, komory, kúpeľne, 2 interventky, o zastavanej
ploche 132 + 75m2, s príslušenstvom hospodárska budova, maštaľ, letná kuchyňa, sklad včelárskych
potrieb, studňa nabíjaná s ručným čerpadlom, v účtovnej hodnote 214.717 Sk ku dňu 1.1.1977. Ďalej

uviedol, že z listu vlastníctva č. XXX obec Bodíky, katastrálne územie N., z 5.10.2021 vyplynulo, že
vlastníkom hospodárskej budovy s. č. XXX na pozemku registra „C“ parc. č. XXXX/XX, druh stavby -
hospodárska budova, je Slovenská republika, v správe Lesov, a tiež, že vlastníkom stavby s. č. XXX na
parcele registra „C“ č. XXXX/XX, druh stavby - horáreň, je rovnako Slovenská republika a je v správe
Lesov SR, š.p. Banská Bystrica. V oboch prípadoch došlo k zmene názvu záznamom pod č. Z 4557/96.

Ďalej uviedol, že zo zakladateľskej listiny č. 5063/1999-420 z 23.júna 1999 v znení neskorších dodatkov
vyplynulo, že zakladateľ Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky založilo
štátnypodnikLESYSlovenskejrepubliky,sosídlomvBanskejBystrici,NámestieSNPč.8,soštatutárom
generálnym riaditeľom. Medzi inými do predmetu jeho činnosti patrí pod bodom 1. Správa lesného a
iného majetku vo vlastníctve štátu a pod bodom 21. Prenájom hnuteľných a nehnuteľných vecí.

9. V rámci právneho posúdenia súd prvej inštancie dôvodil, že podľa PRÍL. 1 zákona č. 510/1991
Zb. v aktuálnom znení do oblastného lesného úradu Bratislavy patril aj lesný úrad Dunajská Streda,
podľa PRÍL. 2 územná pôsobnosť lesných úradov podľa lesných hospodárskych celkov pod bodom
5. pod sídlo Lesného úradu Dunajská Streda patrili lesné hospodárske celky Galanta, Šamorín,

Gabčíkovo, Čalovo (teraz Veľký Meder). Dňom 30.6.2021 Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja
vidieka Slovenskej republiky zriadilo zakladateľskou listinou č. 5063/1999-420 z 23.06.1999 štátny
podnik LESY Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici, Námestie SNP 8, so štatutárom
generálnym riaditeľom, predmetom činnosti, ktorého podniku bolo medzi inými v zmysle bodov 1. SprávalesnéhoainéhomajetkuvovlastníctveSlovenskejrepublikya21.iPrenájomhnuteľnéhoanehnuteľného
majetku, čo preukazuje aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby na vypratanie nehnuteľnosti ako
správcu nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu. Z inventarizačnej karty budovy a stavby vyhotovenej dňa

5.8.1987 správcom Západoslovenské štátne lesy, Lesný závod Dunajská Streda, pridelené Lesnému
závodu Gabčíkovo budova Hájovne bola užívaná lesníkom V., žalovaným. Uvedená nehnuteľnosť bola
identifikovaná na LV č. XXX P.kresného úradu Dunajská Streda, katastrálny odbor, ako stavba s. č.
XXX na parcele na pozemku registra „C“ parc. č. XXXX/XX, druh stavby - hospodárska budova, je
vlastník Slovenská republika, v správe Lesov a stavba s. č. XXX D.a parcele registra „C“ č. XXXX/

XX, druh stavby - horáreň, je rovnako vo vlastníctve Slovenskej republiky a v správe Lesov SR, š. p.
Banská Bystrica. Z evidencie nehnuteľností nesporne vyplýva, že predmetná nehnuteľnosť, stavby, boli
vedené ako hospodárske budovy a horáreň, ktoré spadajú pod kvalifikáciu podľa ust. § 1 ods. 2 písm.
a) zákona č.189/1992 Zb. o úprave pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami - stav
k 30.11.2001, služobným bytom je byt, ktorého nájomca vykonáva prácu, na ktorú je nájom služobného
bytu viazaný, ako hájovňa. Takto bola nehnuteľnosť špecifikovaná aj v inventárnej karte budovy a stavby

u právneho predchodcu žalobcu - Hájenka Kráľová Lúka.

10. Žalovaný namietal, že žalobca nie je oprávnenou osobou na podanie vindikačnej žaloby, keďže nevie
preukázať vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, ale ani iné obdobné právo, ktoré by ho
oprávňovalo na podanie tejto žaloby. K inventúrnej karte z r. 1958 uviedol, že nejde o žiadne rozhodnutie

o delimitácii majetku, alebo nejaký protokol o delimitácii majetku z Lesného závodu Bratislava, tento
nebol nikým predložený. V r. 1958 si mohol niekto na inventárnu kartu dopísať čokoľvek, aby to
zodpovedalo nejakému stavu, pritom právny stav mohol byť odlišný. Dokonca je otázne, či Lesný
závod Bratislava bol vlastníkom predmetných stavieb. To by sa dalo vyčítať možno len z kolaudačného
rozhodnutia (kto bol stavebník). Ako a na koho prešiel tento majetok a ako a či vôbec sa dostal

do majetku žalobcu, ktorý vznikol až v roku 1999, je len domnienka a nie preukázaný fakt, pretože
nebol predložený žiaden súpis majetku, ktorý mal prechádzať delimitáciou na iného vlastníka. Súčasne
konštatovanie, že jedným z predmetov činnosti žalobcu je 1. správa lesného a iného majetku vo
vlastníctve štátu a pod bodom 21. Prenájom hnuteľných a nehnuteľných vecí, ešte neznamená, že
žalobca spravuje aj nehnuteľnosti, ktoré žiada vypratať. Žalobca nevie preukázať, že mu prešiel majetok

do správy, ani verejne dostupná evidencia nehnuteľnosti - kataster, nepreukazuje, že by bol žalobca
správcom (osoba oprávnená nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami) predmetných stavieb, ktoré
žiada vypratať. Na LV č. XXX k. ú. N. je v časti B: VLASTNÍCI A INÉ OPRÁVNENÉ OSOBY uvedené,
že žalobca vykonáva len správu na všetky parcely tohoto listu vlastníctva. Nič sa však neuvádza
k správe stavieb. Žalobca v konaní nepreukázal, že by bol aktívne vecne legitimovanou osobou na

podanie predmetnej vindikačnej žaloby a z tohto dôvodu mala byť žaloba zamietnutá, keďže nebola
podaná oprávnenou osobou. Výklad a zdôvodnenie súdu k vecnej aktívnej legitimácii žalobcu (body
21. - 24. rozsudku) je len formálne citovanie ustanovení zákona, so zjavnými faktickými medzerami
a bez riadneho preukázania kontinuálneho prechodu vlastníctva na rôzne subjekty. Ide iba o citáciu
zákonných ustanovení, ale bez riadneho následného zdôvodnenia, úvahy a vysvetlenia súdu, ako sa

dostali stavby do správy žalobcu, cez jednotlivé subjekty. Okrem toho citované ustanovenia sú bez
väčšej relevancie k predmetu sporu, zákon č. 510/1991 Zb. nie je zákonom sám ,,o sebe“, ale je len
novelou k zákonu č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva a
poľovníctva a ustanovenia, ktoré súd prvého stupňa citoval, nevysvetľujú ako sa majetok dostal do
správy žalobcu. Jediným dokumentom, ktorý by ako tak preukazoval nejaký vzťah žalobcu k stavbám je

nejaká inventárna karta Západoslovenského lesného závodu Bratislava, lesný závod Dunajská Streda
z roku 1958. Ale inventárna karta nie je doklad o vlastníctve a sama o sebe nepostačuje na preukázanie
vlastníctva. Otázne je tiež, čo sa dialo s vlastníctvom stavieb od roku 1958 a ako sa podľa žalovaného
mali dostať do jeho správy. Jedinou skutočnosťou, ktorú môže považovať súd za preukázanú je, že
stavby sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Z toho ale potom vyplýva, že majetok spravuje Slovenský

pozemkový fond a nie žalobca.

11. Žalobca sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, citoval ust. § 50 ods. 3 a 6, § 50a ods. 1 zákona
č. 326/2005 Z.z. o lesoch, bol názoru, že z citovaných ustanovení v spojitosti s inventárnou kartou tak,
akojepopísanávnapadnutomrozsudkubezakýchkoľvekpochybnostívyplývaaktívnavecnálegitimácia

žalobcu v tomto konaní. Tvrdenie žalovaného, že stavby vo vlastníctve Slovenskej republiky spravuje
len Slovenský pozemkový fond je mylné.12. Odvolací súd k tejto námietke žalovaného uvádza, že medzi stranami nebolo síce sporné, že
nehnuteľnosti, ktorých vypratania sa žalobca proti žalovanému domáha (hospodárska budova s. č. XXX,
A. na pozemku parc.č. XXXX/XX, a horáreň s. č. XXX, postavená na pozemku parc. č. XXXX/XX, obe

v k. ú. N.) sú vo vlastníctve Slovenskej republiky (v liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. N. je Slovenská
republika zapísaná ako ich výlučný vlastník), bolo však sporným či je ich správcom žalobca, či je aktívne
vecne legitimovaný v predmetnom spore. Súd prvej inštancie sa síce tentokrát touto otázkou zaoberal,
avšak nesprávne vyhodnotil unesenie dôkazného bremena v tomto smere zo strany žalobcu a túto
otázku nesprávne právne posúdil. Súd prvej inštancie síce citoval ust. § 25 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až

c) (správne § 25 ods. 1 písm. a) až c) a ods. 2), § 28 písm. g) a h) a z prílohy 1 a 2 zákona č. 510/1991
Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a
štátnej správe lesného hospodárstva a poľovníctva, z ktorých však vyvodil len to, že do oblasti lesného
úradu Bratislava patril aj lesný úrad Dunajská Streda a pod sídlo Lesného úradu Dunajská Streda patrili
lesné hospodárske celky Galanta, Šamorín, Gabčíkovo, Čalovo.

13. Žalobca tvrdil, že vlastníkom nehnuteľností je Slovenská republika a on je ich správcom a na
preukázanie tvrdenia, že je správcom nehnuteľností predložil list vlastníctva č. XXX pre k. ú. N.,
Inventárnu kartu budovy alebo stavby, Úplné znenie zakladacej listiny z 30.6.2021, na pojednávaní dňa
5.10.2021 poukázal na § 50a a § 52 ods. 3 (týka sa bezúhonnosti člena lesnej stráže) zákona o lesoch,
vo vyjadrení k odvolaniu citoval § 50a ods. 1, § 50 ods. 3 a 6 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch s tým, že

z uvedených ustanovení v spojitosti s inventárnou kartou vyplýva aktívna vecná legitimácia žalobcu.

14. V prvom rade bolo potrebné uviesť, že z Výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre k. ú. N., vytvoreného cez
katastrálny portál 5.10.2021, s údajmi platnými k 4.10.2021 (rovnako i ku dňu rozhodovania odvolacím
súdom),vyplývaloužvčaserozhodovaniasúduprvejinštancie,ževlastníkomstavbys.č.XXX-horáreň,

postavenej na parc. č. XXXX/XX, a stavby s. č. XXX - hospodárska budova, postavenej na parc. č.
XXXX/XX, druh stavby u oboch stavieb - budova lesného hospodárstva, je Slovenská republika v celosti
(1/1); ďalej z výpisu vyplýva, že k vlastníkovi por. č. 1 (Slovenská republika) je pod por. č. 2 (Lesy SR
ŠP, Námestie SNP 8, Banská Bystrica, PSČ 975 66, SR, IČO: 36038351) správa na všetky parcely
tohto listu vlastníctva. Z predloženého výpisu sa teda nepodáva, že by bol žalobca aj správcom stavieb

zapísaných na tomto liste vlastníctva. Týmto dôkazom teda svoje tvrdenie o správcovstve ani aktívnu
vecnú legitimáciu žalobca nepreukázal.

15. Z Úplného znenia zakladacej listiny č. 5063/1999-420 z 23.6.1999 v znení neskorších

predpisov, vystavenej v Bratislave dňa 30.6.2021 pod číslom spisu: 9843/2021-250, vyplýva zakladateľ:
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, 812 66
Bratislava, obchodné meno: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, právna forma: štátny podnik,
sídlo: Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, identifikačné číslo: 36038351, štatutárny orgán:
generálny riaditeľ, spôsob konania: za štátny podnik koná generálny riaditeľ, kmeňové imanie: 744

239 843 eur, dozorná rada: v súlade s ust. § 20 a v spojitosti s ust. § 24 zákona č. 111/1990 Zb. o
štátnom podniku v znení neskorších predpisov je dozorná rada 9 členná, predmet činnosti: 80 bodov,
o.i. bod 1. správa lesného a iného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky a bod 21. prenájom
hnuteľných a nehnuteľných vecí. Odvolací súd je na rozdiel od súdu prvej inštancie názoru, že ani týmto
dôkazom žalobca svoje tvrdenie o správcovstve ani aktívnu vecnú legitimáciu v spore nepreukázal. To,

že zakladateľ zriadil štátny podnik s uvedenými dvoma predmetmi činnosti nepreukazuje správcovstvo
konkrétne k predmetným nehnuteľnostiam, ani že by išlo o jediného možného správcu. Žalobca vznikol
až v roku 1999, kedy už žalovaný sporné nehnuteľnosti užíval a žalobca neuviedol žiadne tvrdenia k
historickej genéze správcovstva, iba bez ďalšieho predložil inventárnu kartu.

16. Podľa Inventárnej karty budovy alebo stavby (v spise na č.l. 112), vystavenej organizáciou
Západoslovenské štátne lesy, Lesný závod Dunajská Streda dňa 5.8.1987, týkajúcej sa budovy s
názvom Hájenka Kráľová Lúka, pridelenej útvaru LS Gabčíkovo, je rok pôvodného nadobudnutia 1955,
dátum zaradenia do základných prostriedkov 1.1.1958, spôsob nadobudnutia delimitáciou LZ Blava,
obec, pripadne miesto: H. /. V. U./, popisné číslo: č. parcely XXXX/X G..Ú.. N., technické parametre:

stavba z pálených tehál, krytina: škridla - bobrovka, pozostáva: 2 izby, kuchyňa, predizba, komora,
kúpeľňa, 2 interventky, zastavaná plocha 132+75 m2 Príslušenstvo: hosp. budova z pálenej tehly,
škridla, maštaľ, letná kuchyňa, sklad včel. potrieb, studňa nabíjaná s ruč.čerp. Na rubovej strane karty
je uvedené, že podľa nového ocenenia k 1.1.1977 je obstarávacia cena 214 717,-. Podľa názoruodvolacieho súdu inventárna karta, ak by aj bola v súlade s v danom čase platnými predpismi,
nepreukazuje historickú genézu správcovstva (ani vlastníctva) a nie je z nej ani zrejmé kto bol správcom
po 5.8.1987. Ani týmto dôkazom žalobca svoje tvrdenie o správcovstve ani aktívnu vecnú legitimáciu

v spore nepreukázal.

17. Žalobca v žalobe uviedol, že žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzatvorili dňa
3.5.1996 Dohodu nájomnej zmluvy, ktorej predmetom bol prenájom bytu vo vlastníctve Slovenskej
republiky, v správe Odštepný lesný závod - Palárikovo, ktorý sa nachádza v objekte Kráľová Lúka, obec

Bodíky XXX, byt č. X, s celkovou rozlohou 73,1 m2, jedná sa o nehnuteľnosť v katastrálnom území N.,
obec Bodíky, okres Dunajská Streda, vedená Okresným úradom Dunajská Streda, odbor katastrálny,
na LV č. XXX, ako stavba - horáreň so súp. č.: XXX, postavená na parc. č. XXXX/XX a hospodárska
budova so súp.č.: XXX, postavená na parc. č.: XXXX/XX vo vlastníctve Slovenskej republiky v celosti;
žalobca seba označil ako zákonného správcu nehnuteľnosti. Žalobca predložil Dohodu nájomnej zmluvy
z 3.5.1996, kde je v úvode ako prenajímateľ označený Odštepný závod Palárikovo a ako nájomca

žalovaný a v závere je ako prenajímateľ Západoslovenské lesy, š.p., Odštepný lesný závod Palárikovo,
za ktorého dohodu podpísal L.. V. N., riaditeľ OLZ. Odvolací súd poznamenáva, že žalobca vznikol v r.
1999, preto nemohol uzavrieť dohodu 3.5.1996, žalobca v spore nepreukázal kto bol vlastníkom (podľa
LV č. XXX pre k. ú. N. bol zápis vlastníctva pod Z 1747/97) a kto správcom predmetných nehnuteľností
ku dňu 3.5.1996, tiež nepreukázal kto bol ich správcom v čase výpovede z nájmu, v čase podania žaloby,

ani kto je ich správcom aktuálne. Uvedené má pri tom vplyv o.i. aj na posudzovanie platnosti resp.
čiastočnej platnosti dohody/nájomnej zmluvy, výpovede z nájmu (ako otázok predbežných) a aktívnej
legitimácie žalobcu.

18. Ďalej žalobca v žalobe uviedol, že „po skončení pracovného pomeru žalovaného u žalobcu žalovaný

nehnuteľnosti žalobcu naďalej užíval, voči čomu žalobca nemal výhradu a podľa pôvodnej dohody v
nájomnej zmluve účtoval žalovanému nájomné. Na základe uvedeného má žalobca za to, že strany
sporu mali medzi sebou ústne uzavretú nájomnú zmluvu, keď došlo k dohode o predmete nájmu, ako
aj výške nájomného a v zmysle ktorej žalobca prenajímal žalovanému nehnuteľnosť za dohodnuté
nájomné vo výške 60,74 eur mesačne.“ Odvolací súd poznamenáva, že žalobca predložil Dohodu o

rozviazaní pracovného pomeru zo 4.8.1993, podľa ktorej Západoslovenské lesy, š.p., Odštepný lesný
závod Palárikovo (za ktoré dohodu podpísal L.. V. N.Š., riaditeľ OLZ Palárikovo) a pracovník - žalovaný,
uzatvárajú dohodu o rozviazaní pracovného pomeru, ktorý bol dojednaný pracovnou zmluvou dňa
1.7.1981, pracovný pomer sa rozväzuje dohodou dňom 31.7.1993 na podnet pracovníka, teda pracovný
pomer skončil ešte pred uzatvorením dňa 3.5.1996 písomnej Dohody nájomnej zmluvy. V podaní z

29.10.2021 žalobca uviedol, že Dohoda nájomnej zmluvy z 3.5.1996 bola uzavretá v čase keď už
žalovaný pre žalobcu nepracoval, žalobca bol názoru, že je nerozhodné či súd posúdi nájomnú zmluvu
ako platnú alebo neplatnú, nakoľko ak ju posúdi ako neplatnú, potom je zrejmé, že žalovaný užíva
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu od počiatku a teda nárok na vypratanie je
dôvodný bez ohľadu na iné skutočnosti, a ak ju súd posúdi ako platnú, tak táto bola riadne vypovedaná

a nájomný vzťah zanikol. Odvolací súd k ostatne uvedenému uvádza, že žalobca nie je vlastníkom
predmetných nehnuteľností a svoje tvrdenie o správcovstve ani aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore
nepreukázal.

19. Žalobca citoval zákonné ustanovenia §§ 50a, 50 ods. 3, 50 ods. 6 zákona o lesoch s rôznou časovou

účinnosťou, pričom k nim uviedol len toľko, že z nich v spojitosti s inventárnou kartou vyplýva aktívna
vecná legitimácia žalobcu v tomto konaní.

20. Ustanovenie § 50a zákona o lesoch má nadpis Správa ostatného majetku vo vlastníctve štátu.

Pod ostatným majetkom zákonodarca chápe obytné budovy (sú to stavby, ktorých najmenej polovica
podlahovej plochy je určená na bývanie; patria medzi ne bytové domy, rodinné domy, ostatné budovy
na bývanie - detské domovy, študentské domovy, domovy dôchodcov, útulky pre bezdomovcov),
hospodárske budovy (budovy postavené na hospodárske využitie), iné stavby slúžiace lesnej výrobe
a ktoré s ňou súvisia (bližšie pozri § 17 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k

pôde a inému poľnohospodárskemu majetku), zastavané pozemky (rozumie sa ním pozemok zastavaný
stavbou), ostatné plochy a vodné plochy vo vlastníctve štátu zverené alebo nadobudnuté v priebehu
podnikania. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku: "Podnik spravuje veci a
majetkové práva zverené mu pri jeho založení, ako aj veci a majetkové práva nadobudnuté v priebehupodnikania. Veci a majetkové práva, ktoré podnik spravuje, sú majetkom štátu." Predmetný ostatný
majetok vo vlastníctve štátu spravuje právnická osoba uvedená v § 50 ods. 3 a 4 zákona o lesoch.

21. Odvolací súd uvádza, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno keď nepreukázal, že je správcom
predmetných nehnuteľností (napr. delimitačným protokolom alebo rozhodnutím), že mu boli predmetné
nehnuteľnosti zverené do správy pri jeho založení (že mu ich zriaďovateľ zveril do správy), alebo v
priebehu podnikania, nepreukázal, že môže vykonávať práva vlastníka k uvedeným nehnuteľnostiam vo
vlastníctve štátu (ani, že ich vedie v evidencii majetku vo vlastníctve štátu podľa osobitného predpisu, ani

že ide o stavby, ktorých najmenej polovica podlahovej plochy je určená na bývanie, ani že ide o stavby
slúžiace lesnej výrobe alebo s ňou súvisiace), teda, že je aktívne vecne legitimovaný v predmetnom
spore. Pokiaľ teda súd prvej inštancie prišiel k záveru, že žalobca je v predmetnom spore aktívne
vecne legitimovaný, potom napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení v takej otázke (aktívna vecná legitimácia správcu).

22. Žalobca v žalobe tvrdil, že strany uzavreli dňa 3.5.1996 písomnú Dohodu nájomnej zmluvy (o
prenájme bytu), ktorú v prílohe predložil, po skončení pracovného pomeru žalovaného u žalobcu mala
by medzi nimi uzatvorená nájomná zmluva ústne (neskôr v konaní žalobca uvádzal aj konkludentné
uzavretie zmluvy) a vzhľadom k tomu, že sa žalovaný dlhodobo dostával do omeškania s platením
nájomného resp. nájomné vôbec neplatí, žalobca ako prenajímateľ podaním z 10.5.2018 (žalovanému

doručené 11.5.2018) vypovedal nájomnú zmluvu s poukazom na ust. § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho
zákonníka, dňom 1.6.2018 začala plynúť výpovedná lehota, ktorá uplynula dňa 31.8.2018 s poukazom
na § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka, žalovaný napriek tomu nehnuteľnosť nevypratal, na základe
čoho sa žalobca domáha vypratania nehnuteľnosti, nakoľko ju žalovaný užíva bez právneho dôvodu.
Žalobca za predmet vypratania označoval v žalobe a v konaní pred súdom prvej inštancie striedavo

nehnuteľnosti tak ako sú zapísané v katastri nehnuteľností a uvedené v petite žaloby, a tiež ako byt.
V Dohode nájomnej zmluvy z 3.5.1996 je ako predmet zmluvy označený byt vo vlastníctve OLZ -
Palárikovo, ktorý sa nachádza v objekte Kráľova lúka obec Bodíky (dopísané XXX), byt I. kategórie o
celkovej podlahovej ploche 73,1 m2, z toho obytných miestností 50,5 m2.

23. Vo Výpovedi nájomnej zmluvy z 10.5.2018, adresovanej žalovanému, žalobca uviedol, že dňa
3.5.1996 žalovaný ako nájomca s Odštepným závodom Palárikovo ako prenajímateľom, uzatvorili
Dohodu nájomnej zmluvy, ktorej predmetom bol prenájom bytu vo výlučnom vlastníctve prenajímateľa,
ktorý sa nachádzal v objekte Kráľova Lúka obec Bodíky XXX, byt č. X, s celkovou podlahovou plochou
73,12, z toho obytných miestností o výmere 50,5 m2. Ďalej žalobca dôvodil, že žalovaný sa podľa

tejto zmluvy zaviazal platiť nájomné na základe Evidenčného listu pre výpočet úhrady za užívanie bytu
podľa vyhlášky č. 60 z roku 1964, ktoré mal platiť mesačne pozadu najneskôr 5. deň nasledujúceho
mesiaca, nájomná zmluva bola dohodnutá na dobu určitú, a to do skončenia pracovného pomeru,
na ktorý bol služobný byt viazaný, po ukončení pracovného pomeru žalovaného nájomný vzťah s
poukazom na čl. IX Dohody zanikol, vzhľadom k tomu, že žalovaný nehnuteľnosť aj naďalej užíval,

čo prenajímateľ akceptoval, mal žalobca za to, že došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy, ktorá sa týkala
rovnakej nehnuteľnosti, a to nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. N., vedenej Okresným úradom
Dunajská Streda, odbor katastrálny, na LV č. XXX, parcely reg. „C“ evidované na katastrálnej mape
a to horáreň so s. č. XXX, postavená na parc.č. XXXX/XX a hospodárska budova so s. č. XXX,
postavená na parc. č. XXXX/XX, nájomca bol povinný za užívanie predmetu nájmu platiť nájomné,

nakoľko však žalovaný svoje povinnosti vyplývajúce z ústne uzatvorenej nájomnej zmluvy si dlhodobo
neplnil, keď neuhrádzal prenajímateľovi mesačné nájomné, napriek tomu, že uvedené nehnuteľnosti
žalovaný naďalej užíva, dal žalobca ako prenajímateľ žalovanému ako nájomcovi s odkazom na ust. §
711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka výpoveď z nájomnej zmluvy týkajúcu sa vyššie popísaných
nehnuteľností, citoval ust. § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka a požiadal žalovaného, aby ku dňu

uplynutia výpovednej lehoty dotknuté nehnuteľnosti vypratal.

24. Z Výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre k. ú. N.y, vytvoreného cez katastrálny portál 5.10.2021, s
údajmi platnými k 4.10.2021 (rovnako aj v čase rozhodovania odvolacím súdom), vyplývalo už v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie o.i. i to, že obe stavby zapísané na tomto liste vlastníctva (stavba s. č.

XXX - horáreň, postavená na parc. č. XXXX/XX, stavba s. č. XXX - hospodárska budova, postavená na
parc. č. XXXX/XX), majú ako druh stavby uvedené - budova lesného hospodárstva (horáreň, technická
prevádzková stavba a iné) a nie byt. Preto ak súd prvej inštancie vyhovel žalobe, ktorou sa žalobca
domáhal vypratania nehnuteľností z dôvodu, že vypovedal nájomnú zmluvu s poukazom na ust. §711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, výpovedná doba uplynula a žalovaný napriek tomu
nehnuteľnosti nevypratal a užíva ich bez právneho dôvodu, potom podľa názoru odvolacieho súdu
vec nesprávne právne posúdil, nakoľko ostatne uvedené ustanovenie je možné aplikovať iba na byt a

žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že nehnuteľnosti, ktorých vypratania
sa domáha sú bytom (miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu /
kolaudačným rozhodnutím alebo rozhodnutím o zmene využitia/ trvalo určené na bývanie a môžu na
tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky), keď pre záver o tom, či ide o byt, je rozhodujúci
právny, nie faktický stav. Žalobca nepreukázal, že žalovaný užíva nehnuteľnosti neoprávnene, a teda,

že žalovaný do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje.

25. Proti predmetnému rozsudku podal dovolanie žalobca. Dovolanie podal z dôvodov podľa § 421 ods.
1 písm. b) CSP. Odvolací súd žalobu žalobcu zamietol poukazujúc na to, že žalobca nie je aktívne vecne
legitimovaný v predmetnom spore, nakoľko podľa názoru odvolacieho súdu neuniesol dôkazné bremeno
vo vzťahu k preukázaniu jeho oprávnenia vykonávať práva vlastníka k nehnuteľnostiam - lesnému

majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky, ako jeho správca. Žalobca si je vedomý, že sa dovolací
súd touto otázkou zaoberal aj vo svojej predchádzajúcej judikatúre, avšak má za to, že otázka aktívnej
vecnej legitimácie správcu lesného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorým je žalobca ako
právnická osoba, ktorej zriaďovateľom je Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej
republiky podľa § 50 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, vo vzťahu k stavbám doposiaľ dovolací

súd vo svojej rozhodovacej praxi neriešil. Odvolací súd nesprávne právne posúdil otázku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu ako správcu lesného majetku vo vlastníctve štátu.

26.SprávulesnéhomajetkuvovlastníctveSlovenskejrepublikyupravujeustanovenie§50ods.3zákona
o lesoch, z ktorého vyplýva, že takúto správu môže vykonávať len právnická osoba, ktorej zakladateľom

alebo zriaďovateľom je Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky alebo
právnická osoba, ktorá má také postavenie podľa osobitných predpisov. Osobitnými predpismi pre účely
správy lesného majetku vo vlastníctve štátu právnickou osobou podľa predchádzajúcej vety sú § 5 ods. 4
zákona č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/1996 Z.
z. o organizácii miestnej štátnej správy, § 17 zákona č. 229/1991 Zb., § 65 ods. 1 písm. k), § 65a a § 65b

zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Zároveň, pokiaľ ide o správu lesného majetku vo
vlastníctve štátu vo vojenských obvodoch a na územiach slúžiacich na zabezpečenie úloh obrany štátu
spravuje právnická osoba, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je Ministerstvo obrany Slovenskej
republiky (§ 50 ods. 4 zákona o lesoch). Predmetné ustanovenie § 50 ods. 4 zákona o lesoch však
aplikovateľná nie je, nakoľko nehnuteľnosti, ktorých vypratania sa žalobca domáha sa nenachádzajú

vo vojenských obvodoch a na územiach slúžiacich na zabezpečenie úloh obrany štátu. Zo žiadneho z
uvedených predpisov, či zákonných ustanovení, ani z iných právnych noriem podľa žalobcu nevyplýva,
že by správu vlastného majetku - budovy lesného hospodárstva vo vlastníctve štátu a to konkrétne
budov, ktorých vypratania sa žalobca domáha mohla vykonávať iná osoba ako žalobca. Uviedol, že
neexistuje žiaden iný právny subjekt, ktorý by bol za súčasnej právnej úpravy oprávnený vykonávať

správu lesného majetku - budov lesného hospodárstva nachádzajúcich sa v katastrálnom území N. a to
staviebhospodárskabudovasosúpisnýmčíslomXXXnaparcelečísloXXXX/.XXahoráreňsosúpisným
číslom XXX na parcela číslo XXXX/.XX.

27. Žalobca tak zároveň poukazujúc na § 50 ods. 6 zákona o lesoch, má za to, že ako správca

predmetného lesného majetku vo vlastníctve štátu má priamo zo zákona aktívnu vecnú legitimáciu
v tomto spore a to v dôsledku toho, že vlastníctvo Slovenskej republiky k predmetným stavbám
sporné nebolo. Ustanovenie § 50a ods. 1 zákona o lesoch zároveň upravuje správu obytných budov,
hospodárskych budov a iných stavieb slúžiacich lesnej výrobe zastavaných pozemkov, ostatných plôch
a vodných plôch vo vlastníctve štátu zverených, alebo nadobudnutých v priebehu podnikania spravujú

právnické osoby uvedené v § 50 ods. 3 a 4 zákona o lesoch.

28. Podľa žalobcu treba rozlišovať medzi stavbami slúžiacimi lesnému hospodárstvu vo vlastníctve
Slovenskej republiky, ktorých správu vykonáva žalobca podľa § 50 ods. 3 zákona o lesoch a stavbami
slúžiacimi lesnej výrobe podľa § 50a ods. 1 zákona o lesoch. V tomto zmysle žalobca uvádza,

že pod pojem lesné hospodárstvo možno zahrnúť, napríklad lesné pestovanie lesov, zakladanie
lesných porastov, výchovu lesov, obnovu lesov, ochranu lesov pred živelnými pohromami, prirodzenými
škodcami a poškodeniami spôsobenými človekom, hospodársku úpravu lesov, lesnú ťažbu, lesnú
dopravu a iné. Podľa § 2 písm. h) zákona o lesoch je hospodárením v lese odborná činnosť zameraná napestovanielesa,ochranulesaaostatnéčinnostipotrebnénazabezpečovaniefunkcielesov.Podpojmom
lesné hospodárstvo tak možno podradiť podľa názoru žalobcu činnosti výrobného, ale aj nevýrobného
charakteru, pričom pod pojem lesná výroba spadajú len činnosti výrobného charakteru. Vzhľadom na to,

že aj samotný zákonodarca v podstate duplicitne upravuje správu lesného majetku vo vlastníctve štátu
v ustanovení § 50 ods. 3 zákona o lesoch a § 50a ods. 1, má žalobca za to, že je potrebné rozlišovať
medzi lesným hospodárstvom, ktoré je pojmom širším a lesnou výrobou ako pojmov užším vo vzťahu
k lesnému hospodárstvu ako jeho špecifická činnosť.

29. Žalobca uvádza, že predmetné stavby, ktorých vypratania sa domáha nespadajú pod ustanovenie
§ 50a ods. 1 zákona o lesoch, nakoľko nejde o obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby
slúžiace lesnej výrobe ako špecifickej činnosti lesného hospodárstva, pričom skutočnosť, že by malo ísť
o budovy slúžiace lesnej výrobe, na ktoré by sa mal aplikovať § 50a ods. 1 zákona o lesoch nevyšli počas
konania najavo. Vzhľadom na uvedené je potrebné pre účely posudzovania správy lesného majetku
vo vlastníctve štátu aplikovať primárne § 50 ods. 3 zákona o lesoch, pri ktorom zákon neuvádza ako

podmienku pre ich správu, že musí ísť o majetok, ktorý bol zverený, alebo nadobudnutý v priebehu
podnikania žalobcu. Žalobca má za to, že odvolací súd na daný skutkový stav nesprávne aplikoval
ustanovenie § 50a ods. 1 zákona o lesoch a žalobu zamietol poukazujúc na to, že žalobca nepreukázal,
že mu predmetné nehnuteľnosti boli zverené pri jeho založení, alebo v priebehu jeho podnikania. Aj z
odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd nemal za preukázané, že predmetné

stavby sú stavbami, ktorých najmenej polovica podlahovej plochy je určená na bývanie, ani že ide o
stavby slúžiace lesnej výrobe alebo s ňou súvisiace a teda, že ide o budovy špecifikované v ustanovení
§ 50a ods. 1 zákona o lesoch.

30. Žalobca má za to, že na posúdenie aktívnej legitimácie žalobcu v tomto spore je primárne potrebné

aplikovať ust. § 50 ods. 3 zákona o lesoch v spojení s § 50 ods. 6 zákona o lesoch, nakoľko nevyplýva,
že by predmetné lesné stavby mohol spravovať aj iný subjekt, je nevyhnutné konštatovať, že iný subjekt
ako žalobca vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam na ich správu oprávnený nie je.

31. Pokiaľ by sa dovolací súd s týmto právnym posúdením nestotožnil, žalobca uviedol, že odvolací súd

saajvprípadeaplikácieustanovenie§50aods.1zákonaolesochnesprávneprávneposúdiloprávnenie
žalobcu spravovať lesný majetok vo vlastníctve štátu. Žalobca má za to, že z predložených dokladov
možno jednoznačne odvodiť, že žalobca je správcom predmetných stavieb lesného hospodárstva a
teda má aj aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore. Samotná skutočnosť, že ide o budovy lesného
hospodárstva vyplýva z listu vlastníctva číslo XXX, ktorý bol predložený do konania, nakoľko obe stavby

sú evidované ako druh stavby: 8 (budova lesného hospodárstva). Z predloženej inventárnej karty budovy
alebo stavby vystavenej organizáciou Západoslovenské Štátne lesy, Lesný závod Dunajská Streda
dňa 5. augusta 1987, týkajúcej sa stavby s názvom Hájenka Kráľova Lúka (nehnuteľnosti, ktorých
vypratania sa žalobca domáha) pridelenej útvaru LS Gabčíkovo vyplýva, že v roku 1955 boli tieto
stavby zaradené do základných prostriedkov dňa 1. januára 1958 a nadobudnuté delimitáciou LZ Blava.

Podľa názoru žalobcu je z tohto dôkazu zrejmé, že Západoslovenské lesy, štátny podnik evidovali
dňa 5. augusta 1987 predmetné nehnuteľnosti vo svojej správe. Následne došlo k rozdeleniu štátneho
podniku Západoslovenské lesy na dva subjekty na základe rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva
Slovenskej republiky zo dňa 5. júna 1997 o zrušení štátneho podniku Západoslovenské lesy štátny
podnik Bratislava a jeho rozdelenia na štátne podniky Lesy Bratislava, štátny podnik Pekná cesta 19

a Lesy Trenčín štátny podnik Hodžova 38, Trenčín, pričom táto skutočnosť je zrejmá aj z verejného
registra- obchodného registra pri subjekte Lesy Bratislava, štátny podnik. Z tejto skutočnosti možno
jednoznačne vyvodiť, že všetky práva, záväzky a majetok štátneho podniku Západoslovenské lesy boli
rozdelené medzi Lesy Bratislava a Lesy Trenčín a teda jeden z uvedených subjektov jednoznačne
nadobudol aj oprávnenia spravovať nehnuteľnosti, ktorých vypratania sa žalobca domáha, a ktoré

pôvodne spravovali Západoslovenské lesy štátny podnik tak, ako to vyplýva z inventúrnej karty. Rovnako
zobchodnéhoregistravyplýva,žežalobcaakoštátnypodnikvznikolnazákladerozhodnutiaministerstva
pôdohospodárstva zo dňa 20. apríla 1999 a zakladacej listiny zo dňa 23. júna 1999 v súlade s
ustanovením § 12 ods. 1, 14 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, na základe zlúčenia štátnych
podnikov: Lesy Bratislava, štátny podnik so sídlom Pekná cesta 19, Bratislava, Lesy Trenčín, štátny

podnik so sídlom Hodžovo 38, Trenčín, Stredoslovenské lesy, štátny podnik so sídlom Banská Bystrica,
Severoslovenské lesy, štátny podnik so sídlom Žilina, Lesy Košice, štátny podnik so sídlom Košice,
Lesy Prešov, štátny podnik so sídlom Prešov a Semenoles, štátny podnik so sídlom Liptovský Hrádok,
ktoré zanikajú a ich majetok a záväzky prechádzajú na preberajúci podnik - žalobcu. Nakoľko došlo kzlúčeniu štátnych podnikov do jedného štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, tak má žalobca za
to, že nemôže byť sporné to, či pri založení žalobcu ako štátneho podniku došlo k zvereniu sporných
nehnuteľnosti do správy žalobcu ako jediného štátneho podniku oprávneného vykonávať správcu k

stavbám, ktorých vypratania sa žalobca domáha. Z úplného znenia zakladacej listiny z 23. júna 1999
vyplýva, že žalobca bol založený okrem iného pre účely správy lesného majetku vo vlastníctve štátu ako
to vyplýva aj z predmetu činnosti pod bodom 1 ako primárny predmet činnosti možno usudzovať, že mu
bola zverená správa všetkého lesného majetku vo vlastníctve štátu, ktorá nebola osobitnými predpismi
zverená iným subjektom alebo sa nachádza vo vojenských obvodoch. Nie je možné od žalobcu v konaní

vyžadovať, aby preukázal, že sa niečo nestalo a v tomto prípade je nutné pri posudzovaní dôkaznej
situácie aplikovať negatívnu dôkaznú teóriu a v tom zmysle vyvodiť záver, že pokiaľ nebolo preukázané,
že správa predmetných nehnuteľností bola zverená inému subjektu, tak túto správu vykonáva žalobca
ako štátny podnik zriadený najmä za účelom správy lesného majetku vo vlastníctve štátu, ktorého správa
nebola zverená inému subjektu. V rámci súdneho sporu bolo preukázané, že sporné nehnuteľnosti v
inventárnej karte označená ako budovy s názvom Hájenka - Kráľova lúka boli od roku 1955 spravované

rôznymi štátnymi podnikmi, ktoré v rámci svojej činnosti vykonávali správu predmetných stavieb lesného
hospodárstva, pritom požadovať od žalobcu, aby dokazoval celú historickú genézu správcovstva podľa
názoru žalobcu by bolo nadmieru ospravedlniteľnú, žalobcu dostáva do dôkaznej núdze vzhľadom na
to, že od roku 1955 prešlo už takmer 70 rokov a objektívne nemá možnosť inými ako predloženými
listinnými dôkazmi, či tvrdeniami preukazovať svoje oprávnenie spravovať predmetný lesný majetok vo

vlastníctve štátu. Ohľadom faktických účinkov plynutia času a možnosťou dokazovania takto starých
skutočností sa najvyšší súd zaoberal už v uznesení sp. zn. 4MCdo/12/2014.

32. Okrem toho odvolací súd nesprávne právne posúdil aj vec vo vzťahu k nájomnému vzťahu ako
takému, rovnako žalobca má za to, že doposiaľ v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu takáto špecifická

situácia vyriešená nebola. Je to otázka jednak toho, či môže dôjsť k uzatvoreniu nájomnej zmluvy k
bytu podľa Občianskeho zákonníka, pokiaľ byt, ktorý má byť predmetom nájmu je ako byt fakticky
užívaný a slúži žalovanému na trvalé bývanie, avšak nespĺňa zákonnú, právnu definíciu bytu podľa
§ 2 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a teda, či pre
posudzovanie, či ide o nájom bytu, alebo nie sa vychádza z faktického stavu užívania miestnosti alebo

jeho právneho vymedzenia ako aj otázka, či môže dôjsť k platnému uzatvoreniu zmluvy o nájme bytu,
pokiaľbytposudzovanýzprávnehohľadiskaakomiestnosťalebosúbormiestností,ktorésúrozhodnutím
stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky,
neexistuje.

33. Medzi právnym predchodcom žalobcu Západoslovenské lesy štátny podnik a žalovaným bola
uzatvorená dohoda nájomnej zmluvy uzatvorená 3. mája 1996, podľa ktorej bol predmetom nájmu
služobný byt a doba trvania nájmu bola dohodnutá na dobu určitú a to do skončenia pracovného pomeru
žalovaného. Vzhľadom na skutočnosť, že v čase uzatvorenia tejto dohody už žalovaný pre žalobcu
nepracoval, tak je zrejmé, že touto zmluvou je nájom služobného bytu založený byť nemohol. Žalobca

má za to, že v tomto smere je potrebné posudzovať predmetnú dohodu nájomnej zmluvy uzatvorenú 3.
mája 1996 v časti doby nájmu za neplatnú a aplikovať ustanovenie § 686 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a vychádzať z toho, že nájom bytu bol dohodnutý na dobu neurčitú. Žalobca má za to, že došlo k
uzatvoreniu nájomnej zmluvy k bytu podľa § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka, zároveň má za to, že
žalobca zmluvu riadne vypovedal poukazujúc na § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka a to z

dôvodu neplatenia nájomného. V tomto prípade bolo na žalovanom pokiaľ tvrdí neplatnosť výpovede,
resp. riadne platenie nájomného.V poslednom rade je nevyhnutné konštatovať aj to, že žalovaný sa v
zákonnej lehote podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka nedomáhal na súde neplatnosti výpovede
čoho v dôsledku je nevyhnutné výpoveď ako takú považovať za platnú a vychádzať z toho, že nájom
bytu založený na základe dohody nájomnej zmluvy uzatvorenej 3. mája 1996 na dobu neurčitú zanikol,

dňa 31. augusta 2018 a to uplynutím výpovednej doby, pričom žalovaný byt doposiaľ nevypratal a tento
užíva bez právneho dôvodu.

34. Pokiaľ však mal odvolací súd za to, že prenajatý byt podpísaný v dohode nájomnej zmluvy 3. mája
1996 po právnej stránke neexistoval, nedošlo k platnému uzatvoreniu nájomnej zmluvy, nakoľko ako

predmet nájmu je uvedená neexistujúca vec - neexistujúci byt, čo činí dohodu nájomnej zmluvy za
absolútne neplatnú. Aj v tomto prípade je nutné konštatovať, že žalovaný užíva lesný majetok - stavby
vo vlastníctve štátu bez právneho dôvodu a je povinný ich vypratať. S poukazom na uvedené navrholnapadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť, alebo alternatívne zmeniť tak, že žalobe v plnom rozsahu
vyhovie a zároveň žiadal priznať náhradu trov dovolacieho konania.

35. Žalovaný sa k dovolaniu písomne nevyjadril.

36. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací
(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená
v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§

424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.

37. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon
pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu
odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia
odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421

CSP.

38. Žalobca (dovolateľ) vyvodzoval prípustnosť podaného dovolania z § 421 ods. 1 písm. b) CSP.

39. V zmysle § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je
dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

40. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Z hľadiska § 421 ods. 1 CSP je relevantná len právna (nie
skutková) otázka. Pripomenúť treba, že dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil

odvolací súd (§ 442 CSP).

41. Dovolací súd je viazaný iba vymedzením právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho
súdu, ktoré považuje dovolateľ za nesprávne, nie však už určením, pod ktorý prípad prípustnosti
riešenia (§ 421) táto otázka spadá. Takéto určenie významovo nespadá pod vymedzenie dovolacieho

dôvodu. Skúmanie prípustnosti dovolania je tak vecou dovolacieho súdu, ktorý ale nie je viazaný jeho
vymedzením (I. ÚS 51/2020). Označenie konkrétneho rozhodnutia (judikatúry) najvyššieho súdu nie
je v zmysle ustanovenia § 428 CSP obligatórnou náležitosťou dovolania. Argumentácia dovolateľa
konkrétnou rozhodovacou praxou najvyššieho súdu je nad rámec zákonných požiadaviek a dovolací
súd ňou nie je viazaný (III. ÚS 76/2021 aj III. ÚS 701/2022). Právna otázka podľa § 421 CSP a

dovolací dôvod (nesprávne právne posúdenie) podľa § 432 CSP tvoria jeden celok, a preto najvyšší súd
nemôže posudzovať prípustnosť dovolania striktne len na základe toho, ako dovolateľ túto prípustnosť
formálne vymedzil ,,na konkrétnom riadku svojho podania“. Je užitočné sa pozrieť aj na dovolací dôvod,
vyabstrahovať z neho právnu otázku podľa § 421 CSP a až následne možno posúdiť, (a) či od tejto
otázky záviselo namietané rozhodnutie a (b) či ide o otázku, ktorá napĺňa niektoré z písmen a) až c) v

§ 421 ods. 1 CSP (I. ÚS 336/2019).

42. Dovolateľ vymedzil dve právne otázky, ktoré neboli doposiaľ v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu
riešenéaktorébolipodľanehoodvolacímsúdomvyriešenévkonanínesprávne.Prvoujeotázkaaktívnej
vecnej legitimácie žalobcu ako správcu lesného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky vykonávať

práva vlastníka k nehnuteľnostiam - stavbám. Druhou otázkou je, či môže prísť k uzatvoreniu nájomnej
zmluvy k bytu podľa Občianskeho zákonníka, pokiaľ nehnuteľnosť, ktorá má byť predmetom nájmu
nespĺňazákonnúdefiníciubytupodľa§2ods.1zákonač.182/1993Z.z.ovlastníctvebytovanebytových
priestorov ale je ako byt fakticky užívaná a žalovanému slúži na trvalé bývanie.

43. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa
nepreukáže opak.44. Podľa § 70 ods. 2 katastrálneho zákona údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam,
parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera
katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej

hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových
bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné
a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako
parcela registra "E".

45. Podľa § 7 katastrálneho zákona kataster obsahuje tieto údaje:

a) geometrické určenie a polohové určenie nehnuteľností a katastrálnych území,

b) parcelné čísla, údaje o parcelách registra "C" evidovaných na katastrálnej mape, údaje o parcelách

registra "E" evidovaných na mape určeného operátu, druhy a výmery pozemkov, súpisné čísla
stavieb, údaje o príslušnosti pozemkov k zastavanému územiu obce, 2) údaje o druhoch chránených
nehnuteľností, o cene nehnuteľnosti a údaje o využívaní nehnuteľností, vybrané údaje na začlenenie
pozemkov do poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo do lesného pôdneho fondu, údaje o
bonitovaných pôdnoekologických jednotkách, vybrané údaje na tvorbu a ochranu životného prostredia

a vybrané údaje pre iné informačné systémy o nehnuteľnostiach,

c) údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkovi nehnuteľnosti (ďalej len "vlastník") a o inej
oprávnenej osobe, ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné
číslo a ak ide o cudzinca iný identifikátor a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov,

sídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam,

d) údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach alebo údaje o bodových poliach,

e) sídelné a nesídelné geografické názvy.

46. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, podnik spravuje veci a majetkové práva
zverené mu pri jeho založení, ako aj veci a majetkové práva nadobudnuté v priebehu podnikania. Veci
a majetkové práva, ktoré podnik spravuje, sú majetkom štátu.

47. Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch (ďalej aj „zákona o lesoch“) v znení účinnom
do 30.6.2019 vlastníctvo k lesným pozemkom, lesným porastom a stavbám vo vlastníctve Slovenskej
republiky slúžiacim lesnému hospodárstvu (ďalej len "lesný majetok vo vlastníctve štátu") nemožno
previesť, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak.

48. Podľa § 50 ods. 2 zákona o lesoch v znení účinnom do 30.6.2019 za stavby podľa odseku 1 sa
považujú investičné lesné cesty a lesné železnice a stavby a zariadenia s nimi súvisiace.

49. Podľa § 50 ods. 3 zákona o lesoch v znení účinnom do 30.6.2019: Správu lesného majetku
vo vlastníctve štátu môže vykonávať právnická osoba, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je

ministerstvo alebo právnická osoba, ktorá má také postavenie podľa osobitných predpisov.

50. Podľa § 50 ods. 6 zákona o lesoch v znení účinnom od 1.1.2020 do 31.12.2022, správca
podľa odsekov 3 a 4 vykonáva práva vlastníka /podľa poznámky č. 69 - § 123 Občianskeho zákonníka/
k lesnému majetku vo vlastníctve štátu, najmä zabezpečuje jeho ochranu a zastupuje vlastníka v konaní

pred súdom a orgánmi verejnej správy; obdobne správca postupuje vo veciach lesných pozemkov,
ktorých vlastník nie je známy, alebo ktorých vlastník je známy ale jeho trvalý pobyt alebo sídlo nie je
známe /podľa poznámky č. 69a - § 13 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. v
znení neskorších predpisov/ (ďalej len "nezistený vlastník"), a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a
nezistených vlastníkov je sporné. Vedie evidenciu lesného majetku vo vlastníctve štátu podľa osobitného

predpisu /podľa poznámky č. 70 - zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov/.

51. Podľa § 50a ods. 1 zákona o lesoch v znení účinnom od 1.9.2007 označenom ako Správa ostatného
majetku vo vlastníctve štátu, obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby slúžiace lesnej výrobe aktoré s ňou súvisia /podľa poznámky 74a - § 17 zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov/
a zastavané pozemky, ostatné plochy a vodné plochy vo vlastníctve štátu, zverené alebo nadobudnuté
v priebehu podnikania /podľa poznámky 74b - § 6 ods. 1 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku/

(ďalej len "ostatný majetok vo vlastníctve štátu"), spravuje právnická osoba uvedená v § 50 ods. 3 a 4.

52. Z bodu 8. str. 15 rozsudku odvolacieho súdu vyplynulo, že nehnuteľnosti (stavby) ktoré boli
predmetom žaloby o vypratanie boli užívané žalovaným, tieto boli zapísané na liste vlastníctva č. XXX
pre k. ú. N.y, z ktorého vyplývalo, že vlastníkom stavby s. č. XXX - horáreň, postavenej na parc. č.

XXXX/XX, a stavby s. č. XXX - hospodárska budova, postavenej na parc. č. XXXX/XX, druh stavby
u oboch stavieb - budova lesného hospodárstva, je Slovenská republika v celosti (1/1); ďalej z výpisu
vyplynulo, že k vlastníkovi por. č. 1 (Slovenská republika) je pod por. č. 2 (Lesy SR ŠP, Námestie SNP
8, Banská Bystrica, PSČ 975 66, SR, IČO: 36038351) správa na všetky parcely tohto listu vlastníctva. Z
predloženého výpisu teda nevyplýva, že by bol žalobca aj správcom stavieb zapísaných na tomto liste
vlastníctva. Týmto dôkazom teda svoje tvrdenie o správcovstve ani aktívnu vecnú legitimáciu žalobca

nepreukázal. Zároveň odvolací súd uviedol v tomto bode ďalej, že ani z ďalších predložených dôkazov
správcovstvožalobcuspoukazomnaust.§50aods.1zákonač.326/2005Z.z.olesochnevyplývaateda
žalobca nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom v predmetnom spore, keď nepreukázal, že mu
boli predmetné nehnuteľnosti ( stavby ) zverené do správy pri jeho založení (že mu ich zriaďovateľ zveril
do správy), alebo v priebehu podnikania, nepreukázal, že môže vykonávať práva vlastníka k uvedeným

nehnuteľnostiam vo vlastníctve štátu (ani, že ich vedie v evidencii majetku vo vlastníctve štátu podľa
osobitného predpisu, ani že ide o stavby, ktorých najmenej polovica podlahovej plochy je určená na
bývanie, ani že ide stavby slúžiace lesnej výrobe alebo s ňou súvisiace), teda, že je aktívne vecne
legitimovaný v predmetnom spore.

53. Žalobca mal v prvom rade za to, že v predmetnej veci špecifikované stavby, ktorých vypratania
sa domáha, nespadajú pod režim ust. § 50a ods. 1 zákona o lesoch č. 326/2005 Z.z. tak ako dôvodí
odvolací súd, pretože nejde o obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby slúžiace lesnej výrobe.
Bol toho názoru, že na posudzovanie správy lesného majetku sa má primárne aplikovať ust. 50 ods. 3
zákona č. 326/2005 Z.z., pri ktorom sa neuvádza ako podmienka pre ich správu, že musí ísť o majetok,

ktorý bol zverený alebo nadobudnutý v priebehu podnikania žalobcu.

54. V tomto smere dovolací súd poukazuje na LV č. XXX pre k.ú. N. (tak ako je aj vyššie uvedené )
a stotožňuje sa s tým, že odvolací súd v predmetnej veci správne aplikoval na predmetné stavby (keď
vlastníctvo Slovenskej republiky sporné nebolo) režim ust. 50a ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch,

keďže išlo v spore o vypratanie stavby označenej podľa uvedeného LV č. XXX ako horáreň, hospodárska
budova (druh stavby podľa listu vlastníctva je v oboch prípadoch budova lesného hospodárstva), a
teda že išlo o správu ostatného majetku vo vlastníctve štátu, tak ako správne zaradil odvolací súd tieto
pod režim 50a ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch. Toto ustanovenie zákona o lesoch pojednáva
o správe ostatného majetku vo vlastníctve štátu a stanovuje, že obytné budovy, hospodárske budovy

a iné stavby slúžiace lesnej výrobe a ktoré s ňou súvisia a zastavané pozemky, ostatné plochy a
vodné plochy vo vlastníctve štátu, zverené alebo nadobudnuté v priebehu podnikania (ďalej len "ostatný
majetok vo vlastníctve štátu"), spravuje právnická osoba uvedená v § 50 ods. 3 a 4 zákona o lesoch.
Jedinou zákonom stanovenou podmienkou pre správu obytných a hospodárskych budov podľa § 50a
zákona o lesoch je skutočnosť, že tieto boli správcovi-žalobcovi zverené alebo správcom nadobudnuté

v priebehu podnikania. Podmienka, že nehnuteľnosť slúži lesnej výrobe sa vzťahuje len na tzv. iné
stavby (pričom musia samozrejme spĺňať aj podmienku že boli správcovi-žalobcovi zverené alebo
správcom nadobudnuté v priebehu podnikania). Takémuto výkladu svedčí aj dôvodová správa k zákonu
č.360/2007Z.z.,ktorýmsameníadopĺňazákonč.326/2005Z.z.olesochaozmenezákonač.217/2004
Z.z. o lesnom reprodukčnom materiáli a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 545/2004 Z.z.

a ktorým zákonom bol zavedený inštitút správy ostatného majetku vo vlastníctve štátu podľa § 50a
zákona o lesoch. Podľa bodu 69 tejto dôvodovej správy „Súčasný právny stav, ktorý vznikol účinnosťou
zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch došlo k zúženiu pojmu "lesný majetok vo vlastníctve štátu", ktorý
oproti predchádzajúcej právnej úprave nerieši správu obytných budov, hospodárskych stavieb a iných
stavieb vrátane zastavaných pozemkov, ostatných plôch a vodných plôch, ktoré boli zverené správcovi

do správy podľa osobitných predpisov (zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku). Z uvedeného dôvodu
sa dopĺňajú ustanovenia o správe tohto majetku štátu a zároveň sa dopĺňa možnosť jeho zámeny za
lesné pozemky a lesné porasty na nich vo vlastníctve iných osôb.“. V zmysle § 50a zákona o lesoch teda
žalobca môže vykonávať správu obytných a hospodárskych budov, ktoré nemusia slúžiť ani súvisieť slesnou výrobou, avšak museli mu byť tieto zverené zo strany vlastníka-štátu alebo ich sám nadobudol
v priebehu podnikania.

55. K tomu dovolací súd dodáva, že v prípade budov lesného hospodárstva, ktorých vypratania
sa žalobca svojou žalobou domáhal, nemôže ísť o lesný majetok vo vlastníctve štátu v zmysle § 50
ods. 1 a 2 zákona o lesoch, ktorého správu vykonáva žalobca podľa § 50 ods. 3 zákona o lesoch.
Takýto lesný majetok vo vlastníctve štátu totiž zákon definuje ako lesné pozemky, lesné porasty a
stavby slúžiace lesnému hospodárstvu vo vlastníctve Slovenskej republiky, pričom uvedenými stavbami

slúžiacimi lesnému hospodárstvu sú podľa § 50 ods. 2 zákona o lesoch len investičné lesné cesty, lesné
železnice a stavby a zariadenia s nimi súvisiace. Predmetné budovy lesného hospodárstva, ktoré sú
predmetom žaloby žalobcu o vypratanie, však nespadajú ani pod jeden z uvedených druhov majetku vo
vlastníctveSlovenskejrepubliky,kuktorýmbymoholžalobcavykonávaťsprávupodľa§50ods.3zákona
o lesoch. Nejde o lesné pozemky, ani o lesné porasty a ani o stavby slúžiace lesnému hospodárstvu ako
ich zákon definuje (investičné lesné cesty, lesné železnice a stavby a zariadenia s nimi súvisiace).

56. Možno preto uzavrieť, že žalobca nepreukázal, že mu predmetné nehnuteľnosti boli zverené pri
jeho založení alebo nadobudnuté v priebehu podnikania (viď bod 8. str. 15 až 17 odôvodnenia rozsudku
odvolacieho súdu) a že je teda ich správcom v zmysle § 50a ods. 1 zákona o lesoch. Dovolací súd
sa s týmto právnym názorom odvolacieho súdu a z neho vyplývajúcim záverom o nedostatku aktívnej

vecnej legitimácie žalobcu v tomto spore stotožňuje. Je na žalobcovi ako štátnom podniku v korelácii s
akýmkoľvek iným subjektom práva, ktorý pri tvrdení správy predmetných stavieb odvodzuje v zmysle §
50ods.6zákonaolesochprávavlastníkakuvedenýmnehnuteľnostiamvovlastníctveštátu,akoriadnya
bdelý hospodár, aby všetky uvedené skutočnosti viažuce sa k predmetnej správe nehnuteľností v zmysle
zákonných ustanovení preukázal. Doposiaľ tomu tak nebolo a stotožňujúc sa s vysloveným právnym

názorom odvolacieho súdu aktívna legitimácia žalobcu v predmetnom spore preukázaná nebola.

57. Neobstojí potom ani námietka žalobcu, že nakoľko zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, že
by predmetné lesné stavby mohol spravovať aj iný subjekt, je nevyhnutné konštatovať, že iný subjekt
ako žalobca vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam na ich správu oprávnený nie je.

58. Na túto námietku žalobcu dáva dovolací súd do pozornosti ust. § 5 ods. 1 zákona č. 278/1993
Z.z. o správe majetku štátu, podľa ktorého, ak osobitný predpis 11) neustanovuje inak, majetok štátu,
ktorý prešiel do vlastníctva štátu podľa osobitného predpisu 12) a ktorý nie je v správe žiadneho správcu
alebo nie je možné určiť právneho nástupcu pôvodného správcu alebo prešiel do vlastníctva štátu

na základe darovania alebo dedenia zo závetu a správca nie je v darovacej zmluve alebo v závete
výslovne uvedený, spravuje dočasný správca, ktorým je obvodný úrad v sídle kraja, v ktorého územnom
obvode sa taký majetok štátu nachádza (ďalej len "dočasná správa"). Majetok v dočasnej správe,
ktorý sa nenachádza na území Slovenskej republiky, spravuje Obvodný úrad Bratislava. Ak dočasný
správca, ktorý sa ujal dočasnej správy, zistí, že majetok bývalého vlastníka sa nachádza aj v územnom

obvode iných dočasných správcov, bezodkladne o tom upovedomí týchto dočasných správcov, ktorí sú
povinní ujať sa dočasnej správy. Ak nemožno príslušnosť na dočasnú správu určiť, určí ju ministerstvo
financií. Z tohto ustanovenia predmetného zákona sa dá dovodiť, ktorý subjekt by vystupoval vo
vzťahu k predmetným stavbám ako tzv. dočasný správca. Právny názor žalobcu, že mu svedčí aktívna
legitimácia v tomto spore a teda aj správcovstvo v zmysle § 50 ods. 3 zákona o lesoch je vytrhnuté z

kontextu ustanovení zákona o lesoch, je len samozrejmé, že žalobca si takéto právne posúdenie snaží
prispôsobiť v prospech preukázania správy predmetných stavieb. Správne právne odvolací súd napokon
vec posúdil, keď z uvedených dôvodov žalobu zamietol, pretože žalobca nepreukázal aktívnu vecnú
legitimáciu, správu predmetných nehnuteľností a uvedené nie je možné dovodiť ani s odkazom žalobcu
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4MCdo/12/2014.

59. Pokiaľ sa týka posúdenia žalobcom v dovolaní položenej druhej právnej otázky podľa § 421 ods. 1
písm. b) CSP, otázky nehnuteľnosti, ktorá môže byť predmetom zmluvy o nájme bytu podľa Občianskeho
zákonníka, vzhľadom na správnosť primárneho záveru odvolacieho súdu o nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu, ktorý viedol k zamietnutiu jeho žaloby, nebolo potrebné sa touto druhou otázkou

zaoberať.

60. S ohľadom na vyššie uvedeného závery bolo potrebné dovolanie žalobcu zamietnuť postupom
podľa § 448 CSP.61. V dovolacom konaní úspešnému žalovanému (§ 453 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP) dovolací
súd trovy dovolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

62. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok