Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marcela Malatká

Oblasť právnej úpravy – Trestné právoOstatné

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2Tos/50/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5625010049
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Malatká
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5625010049.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marcely Malatkej a sudcov JUDr.
Vladimíra Kuráka a JUDr. Štefana Tomáša, prejednal na neverejnom zasadnutí konanom dňa 30. júna
2025sťažnosťodsúdenéhoA.B.,protiuzneseniuOkresnéhosúduLiptovskýMikuláš,sp.zn.2PP/2/2025
zo dňa 28. apríla 2025 a takto

r o z h o d o l :

Pod3a § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. s?ažnos? odsúdeného A. B. z a m i e t a , pretože nie

je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Podľa § 415 Tr. por. a z dôvodu podľa § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zák. samosudkyňa Okresného súdu
Liptovský Mikuláš uznesením, sp.zn. 2PP/2/2025 zo dňa 28.4.2025 zamietla návrh odsúdeného A. B.
na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu vo výmere 12 mesiacov so
zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia bol uložený za

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zák. rozsudkom Okresného
súdu Martin, sp.zn. 0T/35/2024 zo dňa 21.6.2024, právoplatným dňa 21.6.2024.

Svoje rozhodnutie okresný súd zdôvodnil nasledovne:

Odsúdený A. B. si aktuálne vykonáva trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov so

zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ktorý mu bol
uložený rozsudkom Okresného súdu Martin, sp.zn. 0T/35/2024 zo dňa 21.6.2024, právoplatným dňa
21.6.2024, za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., na
tom skutkovom základe, že:

dňa 17.6.2024 v čase okolo 14:45 hod. po miestnej komunikácii v obci C., okres A., v smere od ul. D.,

viedol motorové vozidlo červenej farby zn. Honda Accord, ev. č. A., oproti policajnej hliadke, ktorou bol na
základe predchádzajúcej služobnej činnosti opoznaný ako osoba, ktorá má mať uložený zákaz činnosti
viesť motorové vozidlá, vozidlo zastavil na ul. E. B. v obci C., tu sedel za volantom, policajnou hliadkou
bol vyzvaný k predloženiu dokladov na vedenie a prevádzku motorového vozidla, ku kontrole predložil
občiansky preukaz a doklady od vozidla, bol podrobený dychovej skúške na alkohol s negatívnym
výsledkom a lustráciou bolo zistené, že trestným rozkazom Okresného súdu Martin, sp. zn. 0T/22/2018

zo dňa 27.2.2018, má uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 3 roky,
ktorý plynie od 13.8.2023 do 13.8.2026 a rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu v Martine
o priestupku č.p.: ORP-P-408,409/DI-MT-2023 zo dňa 20.11.2023 zákaz činnosti viesť motorové vozidlá
na 2 roky, ktorý plynie od 28.12.2023 do 28.12.2025.

Odsúdený o podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu odňatia slobody požiadal písomnou

žiadosťou zo dňa 24.1.2025. V žiadosti uviedol, že má vykonanú polovicu trestu, počas výkonu trestu
sa správal slušne, nemá žiadne tresty. Po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody chce viesť riadnyživot, starať sa o svoju mamu, deti, družku a nepáchať trestnú činnosť. V rámci výsluchu na verejnom
zasadnutí odsúdený žiadosť doplnil tým, že má syna v nemocnici, kde ho budú operovať na srdce.
V prípade podmienečného prepustenia je ochotný zložiť písomný sľub a podrobiť sa zárukám, ktoré mu

súd uloží. Spáchanú trestnú činnosť ľutuje a dúfa, že sa iného trestného činu nedopustí.
Vyhodnotiac dôkazy vykonané na verejnom zasadnutí ohľadne rozhodnutia o žiadosti odsúdeného
(výsluch odsúdeného, hodnotenie vypracované na odsúdeného ústavom na výkon trestu odňatia
slobody vrátane skráteného výpisu klienta, odpis z registra trestov na odsúdeného, výpis z centrálnej
evidencie priestupkov) okresný súd dospel k záveru, že odsúdený A. B. nespĺňa zákonné podmienky

pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, a preto jeho žiadosť zamietol.
Podľa § 66 ods. 1 písm. a), ods. 2 Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakáva, že v budúcnosti povedie riadny život, ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone
polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej
republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody. Pri rozhodovaní o podmienečnom

prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon
trestu odsúdený trest vykonáva.
Odsúdený spĺňa formálnu podmienku pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody,
teda má vykonanú príslušnú zákonom požadovanú časť trestu odňatia slobody a to polovicu trestu,
nakoľko odsúdený si trest odňatia slobody vykonáva za prečin (odsúdenému bol uložený trest odňatia

slobody vo výmere 12 mesiacov, ktorý nastúpil dňa 21.7.2024 so súčasným započítaním doby zadržania
od 17.6.2024 do 21.6.2024, teda odsúdený polovicu trestu odňatia slobody vykonal dňa 17.1.2025).
Odsúdený však nespĺňa materiálnu podmienku podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia
slobody, keď plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu dostatočne nepreukázal
polepšenie v takej miere, ako by bolo žiadúce pre pozitívne rozhodnutie o jeho žiadosti. Uvedené

možno konštatovať na základe písomného hodnotenia vypracovaného na odsúdeného Ústavom na
výkon trestu odňatia slobody Ružomberok dňa 9.4.2025, kde si odsúdený aktuálne vykonáva trest
odňatia slobody. V prospech odsúdeného síce svedčí jeho kladný postoj k práci a plnenie pracovných
povinností na požadovanej úrovni, ako aj bezproblémové správanie vo vzťahu k príslušníkom ZVJS
a v kolektíve odsúdených. Na strane druhej nemožno však nevidieť, že odsúdený doposiaľ nezískal

žiadnu disciplinárnu odmenu a bol jeden krát disciplinárne potrestaný, čo je rovnako odrazom správania
a plnenia si povinností odsúdeným počas výkonu trestu odňatia slobody. Odsúdený sa od začiatku
nestotožnil so zaradením do diferenciačnej skupiny C v rámci stredného stupňa stráženia. Uvedené
vyústilo do situácie, že so zámerom preradenia do diferenciačnej skupiny B lživo oznámil, že iný
odsúdený sa pokúsil obesiť na okennej mreži a on ho mal zachrániť, čím závažným spôsobom

zavádzal službukonajúci personál. Počas prešetrovania udalosti sa odsúdený priznal, že skutok
obesenia bol ním a druhým odsúdeným fingovaný za účelom získania neoprávnených výhod, za čo bol
následne disciplinárne potrestaný. Program zaobchádzania plní len čiastočne v oblastiach vzdelávanie,
resocializačné a výchovno – vzdelávacie programy.
Odsúdený nespĺňa ani ďalšiu materiálnu podmienku a to naplnenie očakávania, že v budúcnosti povedie

riadny život. Odsúdený má v odpise z registra trestov 12 záznamov (aj keď niektoré odsúdenia má
odsúdený zahladené, pri hodnotení očakávania, či v budúcnosti povedie riadny život, je potrebné
zohľadniť aj tieto zahladené odsúdenia, nakoľko ani zahladenie odsúdenia nemení nič na tom, že
odsúdený v minulosti daný skutok spáchal). Je zjavné, že odsúdený trestnú činnosť pácha od svojho
mladého veku, dlhodobo, opakovane a ani uložené a vykonané tresty, vrátane opakovaného výkonu

trestu odňatia slobody, si u neho dostatočne nesplnili svoj účel a náležite neviedli k jeho prevýchove
a náprave. Odsúdený si trest odňatia slobody aktuálne vykonáva pre prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. U odsúdeného sa v prípade páchania takejto trestnej
činnosti jedná o špeciálnu recidívu, keď od roku 2011 do roku 2024 má v odpise z registra trestov
celkovo 5 záznamov pre spáchanie rovnakej trestnej činnosti a v súvislosti s vedením motorového

vozidla má odsúdený ešte aj jeden ďalší záznam z roku 2017 ohľadne spáchania prečinu ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. Odsúdenému za takúto trestnú činnosť boli
v prevažnej väčšine ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody (jedenkrát aj trest odňatia slobody
s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu, avšak odsúdený sa v skúšobnej dobe neosvedčil a bol
mu nariadený výkon trestu odňatia slobody), pričom ani opakovaný výkon tohto najprísnejšieho druhu

trestu si u odsúdeného nesplnil svoj účel a odsúdený ďalej pokračoval v páchaní rovnakej trestnej
činnosti a za takúto trestnú činnosť prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia si aj aktuálne vykonáva
trest odňatia slobody. Pred týmto posledným odsúdením na nepodmienečný trest odňatia slobody bola
odsúdenému v roku 2023 rovnako za spáchaný prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia ešte danášanca v podobe uloženia trestu na slobode a to peňažného trestu. Odsúdený takúto šancu nevyužil a už
v polovici roku 2024 znovu spáchal v poradí po 5–ty krát prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., za ktorý si vykonáva trest odňatia slobody a žiada o podmienečné

prepustenie z jeho výkonu. Z hodnotenia vypracovaného na odsúdeného ústavom na výkon trestu
odňatia slobody ďalej vyplýva, že resocializačná prognóza je u odsúdeného podľa nástroja hodnotenia
rizika recidívy trestnej činnosti CRA menej priaznivá. Riziko recidívy trestnej činnosti je stredné.
Súd tiež u odsúdeného zohľadnil skutok, pre ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody. Jedná sa o prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., ktorý odsúdený spáchal tým,

žeakovodičviedolmotorovévozidlo,nerešpektujúculoženýzákazčinnostiviesťmotorovévozidlánielen
právoplatným rozhodnutím súdu, ale aj právoplatným rozhodnutím o priestupku vydaným v správnom
konaní. Ako už bolo vyššie uvedené, u odsúdeného sa vo vzťahu k spáchaniu tohto trestného činu jedná
o tzv. špeciálnu recidívu. Odsúdený si trest odňatia slobody vykonáva v strednom stupni stráženia.
Nemožno opomenúť tiež skutočnosť, že ani riaditeľ ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom si
odsúdený trest odňatia slobody vykonáva, neodporučil podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu

trestu odňatia slobody.
Pri vyššie popísanom dlhodobom spôsobe života odsúdeného a jeho postoja k rešpektovaniu právneho
poriadku štátu a právoplatných rozhodnutí štátnych orgánov, ani skutočnosť, že odsúdený má choré
dieťa, nedáva dostatočnú záruku, že odsúdený v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu
odňatia slobody by viedol riadny život.

Z týchto uvedených dôvodov potom okresný súd zamietol návrh odsúdeného na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko odsúdený nespĺňa zákonné podmienky pre takéto
rozhodnutie.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť odsúdený A. B. ihneď po jeho vyhlásení priamo do zápisnice

o verejnom zasadnutí. Odsúdený sťažnosť stručne zdôvodnil tak, že pred týmto posledným skutkom
štyri roky viedol riadny život. Do ukončenia výkonu trestu odňatia slobody má 87 dní. Ďalej žiadal
zohľadniť všetky ostatné skutočnosti, ktoré doposiaľ v rámci tohto konania uvádzal. Podrobnejšie
písomne odsúdený sťažnosť nezdôvodnil, a to ani na výzvu súdu, teda takúto možnosť nevyužil.

Prokurátor sa k odsúdeným podanej sťažnosti písomne nevyjadril.

Krajský súd v Žiline na podklade podanej sťažnosti v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť
a zákonnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo. Pri skúmaní prihliadol i na
chyby,ktorésťažnosťouvytýkanéneboliaktorébymohlispôsobiťnesprávnosťsťažnosťounapadnutého

rozhodnutia. Následne zistil, že sťažnosť odsúdeného A. B. bola podaná v zákonom stanovenej lehote,
oprávneným subjektom, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná, avšak nie je dôvodná.

Krajský súd primárne uvádza, že okresný súd sa v konaní, ktoré predchádzalo vyhláseniu napadnutého
uznesenia, nedopustil žiadneho pochybenia a postupoval plne v súlade so zákonnými ustanoveniami,

ktoré upravujú konanie súdu týkajúce sa rozhodovania o žiadosti odsúdeného o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Okresný súd ďalej postupoval dôsledne, v súlade
s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. Povinnosť vyplývajúca z citovaného ustanovenia, teda povinnosť
zistiť skutkový stav veci náležite a v takej kvalite, aby o ňom nevznikli dôvodné pochybnosti, platí
aj pre rozhodovanie o ktorejkoľvek otázke, ktorú treba v trestnom konaní riešiť. Náležite teda musí

byť zistené aj to, či odsúdený spĺňa zákonné podmienky pre vyhovenie jeho žiadosti o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Z takýchto zistení je potrebné vychádzať pri rozhodovaní.
Okresný súd dokazovaním na verejnom zasadnutí vytvoril dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie,
že odsúdený A. B. nespĺňa zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody, a to z dôvodov, na ktoré správne poukázal okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia

a správne žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.
Možnokonštatovať,žeokresnýsúdpostupovalprivydanínapadnutéhouzneseniavsúladesozákonom,
súčasne v odôvodnení uznesenia podrobne a jasne vyložil, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď
posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona umožňujúcich podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Krajský súd sa preto stotožňuje v týchto smeroch

s presvedčivým a správne odôvodneným uznesením okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje.
V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že rozhodnutia súdu prvého stupňa a sťažnostného súdu
tvoria jednotu a pri existencii správneho, dôsledne, podrobne a erudovane odôvodneného rozhodnutiasúduprvéhostupňaniejedôvodnýmaúčelným,abysťažnostnýsúdvtomtosvojomrozhodnutíopakoval
argumentáciu prvostupňového súdu, s ktorou sa stotožňuje.

Krajský súd z obsahu spisu zistil, že odsúdený má nariadený a aktuálne si vykonáva trest odňatia
slobody vo výmere 12 mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený za spáchanie prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. na vyššie uvedenom skutkovom základe rozsudkom Okresného
súdu Martin, sp.zn. 0T/35/2024 zo dňa 21.6.2024, právoplatným dňa 21.6.2024.

Krajský súd považuje za potrebné dať do pozornosti, že v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák., súd m ô ž e
odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, teda na podmienečné prepustenie nie je právny nárok.
Odsúdeného je však možné podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody iba vtedy, pokiaľ
sú pre takéto rozhodnutie splnené všetky zákonné podmienky. Odsúdený musí mať vykonanú príslušnú
zákonom požadovanú časť trestu odňatia slobody, súčasne odsúdený musí vo výkone trestu plnením

svojich povinností a svojim správaním preukázať polepšenie a zároveň môže sa od neho očakávať, že
v budúcnosti povedie riadny život. Všetky tieto zákonom určené podmienky musia byť splnené s ú č
a s n e .

Krajský súd po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisového materiálu zhodne s okresným

súdom dospel k záveru, že odsúdený spĺňa zákonnú podmienku, že má vykonanú príslušnú zákonom
požadovanú časť trestu odňatia slobody (s poukazom na § 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. polovicu
trestu odňatia slobody, nakoľko odsúdený si trest odňatia slobody vykonáva pre spáchanie prečinu), ako
na to v konkrétnostiach správne okresný súd poukázal na str. 2 odôvodnenia napadnutého uznesenia.
Odsúdenému bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, ktorý nastúpil dňa 21.7.2024,

so súčasným započítaním doby zadržania od 17.6.2024 do 21.6.2024, teda odsúdený polovicu trestu
odňatia slobody vykonal dňa 17.1.2025.
Aj krajský súd zhodne s okresným súdom dospel k záveru, že odsúdený nespĺňa ďalšiu zákonnú
podmienku pre podmienečné prepustenie a síce plnením svojich povinností a svojím správaním vo
výkone trestu odňatia slobody dostatočne nepreukázal polepšenie v takej miere, ako by bolo žiadúce

pre pozitívne rozhodnutie o jeho žiadosti, ako to v konkrétnostiach zdôvodnil okresný súd na str. 4
odôvodnenia napadnutého uznesenia. V tomto smere sú dôležité poznatky ohľadne priebehu výkonu
trestu odňatia slobody odsúdeným zaznamenané v písomnom hodnotení vypracovaným na odsúdeného
Ústavom na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok dňa 9.4.2025, kde si odsúdený aktuálne
vykonáva trest odňatia slobody. V tejto súvislosti je potrebné úvodom poznamenať, že predmetné

hodnotenie obsahuje aj pozitívne poznatky ohľadne správania a postoja odsúdeného k výkonu trestu
odňatia slobody, ktoré konštatuje aj okresný súd na str. 4 odôvodnenia napadnutého uznesenia.
Pri hodnotení splnenia tejto ďalšej podmienky však nemožno nevidieť a je významným zistenie, že
odsúdený doposiaľ nezískal žiadnu disciplinárnu odmenu a bol jedenkrát disciplinárne potrestaný, čo je
rovnako odrazom správania a plnenia si povinností odsúdeným počas výkonu trestu odňatia slobody.

Odsúdený sa od začiatku nestotožnil so zaradením do diferenciačnej skupiny C v rámci stredného
stupňa stráženia. Uvedené vyústilo do situácie, že so zámerom preradenia do diferenciačnej skupiny
B lživo oznámil, že iný odsúdený sa pokúsil obesiť na okennej mreži a on ho mal zachrániť, čím
závažným spôsobom zavádzal službukonajúci personál. Počas prešetrovania udalosti sa odsúdený
priznal, že skutok obesenia bol ním a druhým odsúdeným fingovaný za účelom získania neoprávnených

výhod,začobolnáslednedisciplinárnepotrestaný.Programzaobchádzaniaodsúdenýplnílenčiastočne
v oblastiach vzdelávanie, resocializačné a výchovno – vzdelávacie programy.
Odsúdený nespĺňa ani zákonnú podmienku, že možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie
riadny život, a to vzhľadom na konkrétne zistenia, ktoré okresný súd podrobne uviedol v odôvodnení
uznesenia na str. 4 a krajský súd na tieto poukázal vyššie. Pokiaľ ide o aktuálne vykonávaný trest

odňatia slobody za spáchanie prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm.
d) Tr. zák., u odsúdeného sa jedná o tzv. špeciálnu recidívu, keď u odsúdeného sa ide už o piate
odsúdenie za spáchanie prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Tr. zák.
Vtomtosmeresiuodsúdenéhosvojúčelnesplniliazdlhodobejšiehohľadiskaneviedlikjehoprevýchove
a náprave ani opakovane vykonané nepodmienečné tresty odňatia slobody. Prečin marenia výkonu

úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., za ktorý si odsúdený aktuálne vykonáva trest
odňatia slobody, odsúdený spáchal v júni 2024. Predtým odsúdený prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. spáchal v decembri 2023, teda nie je pravdivým
sťažnostná námietka odsúdeného, že pred spáchaním tohto posledného skutku mal dlhodobo viesťriadny život. Z hodnotenia vypracovaného na odsúdeného ústavom na výkon trestu odňatia slobody
vyplýva, že resocializačná prognóza je u odsúdeného podľa nástroja hodnotenia rizika recidívy trestnej
činnosti CRA menej priaznivá. Riziko recidívy trestnej činnosti je stredné.

Okresný súd tiež u odsúdeného správne zohľadnil skutok, pre ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody.
Jedná sa o prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., ktorý
odsúdený spáchal tým, že ako vodič viedol motorové vozidlo, nerešpektujúc uložený zákaz činnosti viesť
motorové vozidlá nielen právoplatným rozhodnutím súdu, ale aj právoplatným rozhodnutím o priestupku
vydanýmvsprávnomkonaní.Akoužbolovyššieuvedené,uodsúdenéhosavovzťahukspáchaniutohto

trestného činu jedná o tzv. špeciálnu recidívu. Odsúdený si trest odňatia slobody vykonáva v strednom
stupni stráženia.
Dostatočnou zárukou, že by odsúdený do budúcna viedol riadny život, nie je ani pre krajský súd aktuálne
nepriaznivý zdravotný stav syna odsúdeného. Odsúdený si bol vedomý toho, že má rodinu a i napriek
tomu opakovane páchal prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., aj
keď mu muselo byť zrejmé, že v jeho prípade bude ukladaný prísnejší trest (vrátane možnosti ukladania

nepodmienečného trestu odňatia slobody vo vyššej výmere).

Vzhľadom na takéto vyššie popísané konkrétne zistenia týkajúce sa osoby odsúdeného A. B., osoba
odsúdeného nedáva ani krajskému súdu dostatočnú záruku, že v prípade podmienečného prepustenia
možnoodnehoreálneazdlhodobejšiehohľadiskaočakávať,ženaslobodepovedieriadnyživot,nebude

páchať trestnú činnosť (a to najmä rovnakú trestnú činnosť, pre akú si aktuálne vykonáva trest odňatia
slobody),atoanipodhrozbouvýkonuzvyškutrestuodňatiaslobodyvprípadenevedeniariadnehoživota
počas skúšobnej doby (odsúdenému už v minulosti bol uložený trest odňatia slobody s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu za trestný čin súvisiaci s vedením motorového vozidla, odsúdený sa
vskúšobnejdobeneosvedčilabolmunariadenývýkontrestuodňatiaslobody).Navyše,odsúdenýtakúto

trestnú činnosť prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia opakovane pácha i napriek vedomiu,
že v prípade uznania viny mu bude zrejme ukladaný ten najprísnejší trest, a to trest odňatia slobody
a zároveň vo vyššej výmere. Podstata prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia spočíva v tom,
že odsúdený nerešpektuje rozhodnutia štátnych orgánov, štátne orgány a ich rozhodnutia nie sú pre
neho dostatočnou autoritou, a preto nemožno reálne očakávať, že pre odsúdeného by bola skutočnou

autoritou autorita probačného a mediačného úradníka a že by z dlhodobejšieho hľadiska bol schopný
riadne dodržiavať súdom uložené primerané povinnosti a obmedzenia vedúce ho k vedeniu riadneho
života, a že z dlhodobejšieho hľadiska by bol schopný dodržať svoj sľub.

Len na okraj sťažnostný krajský súd záverom uvádza, že ani riaditeľ ústavu na výkon trestu odňatia

slobody neodporučil podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. V tejto
súvislosti je potrebné dať do pozornosti, že odporúčanie ústavu nie je pre súd záväzné a súd svoju
rozhodovaciu činnosť ohľadne žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody zameriava na skúmanie splnenia zákonných podmienok pre takéto rozhodnutie, ako to už
bolo krajským súdom podrobne vyššie rozobraté. Aj krajský súd totožne s okresným súdom, skúmajúc

splnenie zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia
slobody, dospel k záveru o nesplnení podmienok odsúdeným pre pozitívne rozhodnutie o jeho žiadosti.

Na záver krajský súd uzatvára, že odsúdený ani v rámci svojej sťažnosti neuviedol žiadne také
relevantnédôvody,ktorébybolispôsobilézvrátiťvecnesprávneazákonnérozhodnutieokresnéhosúdu.

Krajský súd preto sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por.
zamietol.

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Senát rozhodol pomerom hlasov 3 za a 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.