Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. júl 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/116/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620201206
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1620201206.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu
JUDr. Jany Richterovej a Mgr. Jaroslava Šupu, v spore žalobkyne: B. I., O.. XX.XX.XXXX, Z. P. G.,
B. XXX/XX, zast. Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom v Bratislave, Ďumbierska
3F, proti žalovanému: U. I., O.. XX.XX.XXXX, Z. P. D. G., zast. JUDr. Róbertom Šegedom, advokátom
v Malackách, Záhorácka 1899/11A, o vylúčenie žalovaného z užívania rodinného domu, na odvolanie

žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 25. apríla 2024 č.k. 5C/38/2020-238 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolacie konanie v časti týkajúcej sa veci samej z a s t a v u j e .
V napadnutej časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozsudok súdu prvej
inštancie m e n í tak, že žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.
Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/Súd prvej inštancie rozsudkom zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala vylúčenia žalovaného
z užívania rodinného domu súp. č. XXX v katastrálnom území G., súčasne žalovanému priznal právo
na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.
2/Vychádzal zo žaloby zo dňa 26.05.2020, ktorú žalobkyňa odôvodnila tým, že so žalovaným boli
dlhoroční manželia a spoločne vychovávali dve deti. Žili spolu v spoločnej domácnosti v rodinnom

dome patriacom do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Vzájomný vzťah strán sporu bol však po
mnohých stránkach ovplyvňovaný správaním sa žalovaného voči žalobkyni. Žalobkyňa tiež uviedla, že
problémy v manželstve trvajú už veľmi dlhé obdobie a krízu v manželstve ešte viac vyostrila tragická
smrť ich syna. Žalobkyňa v žalobe poukázala na incidenty, keď ju žalovaný fyzicky napadol, vulgárne
jej nadával a osočoval ju. Žalobkyňa sa napriek takémuto správaniu žalovaného pokúšala s ním viesť
spoločnú domácnosť. Incident medzi stranami sporu zo dňa 08.04.2020, kedy žalobkyňa utrpela aj

viaceré poranenia hlavy a povrchové poranenie ľavého predlaktia, žalobkyňa už oznámila na polícii,
o čom predložila záznam o podaní oznámenia o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu zo dňa
08.04.2020 a lekárske správy zo dňa 09.04.2020. Aj v ďalšom období verbálne útoky žalovaného
voči žalobkyni stále pokračovali. Žalovaný dňa 20.04.2020 na žalobkyňu verbálne opäť zaútočil.
Žalobkyňa vtedy zavolala políciu, keďže mala zo žalovaného strach. Následne bol žalovaný vykázaný
zo spoločného rodinného domu na desať dní. Žalovaný sa potom zdržiaval v rodinnom dome so svojou

sestrou a otcom na adrese B.Á. XXX, G.. Jedná sa o susedný rodinný dom, ktorý má spoločný pozemok
- záhradu s rodinným domom nachádzajúcim sa v bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu a v
ktorom žalobkyňa býva. Správanie žalovaného voči žalobkyni sa od jeho vykázania zo spoločného
obydlia nezlepšilo, naopak neustále sa zhoršovalo. Preto žalobkyňa podala na súd návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zo dňa 28.04.2020, ktorým požiadala súd, aby uložil povinnosť žalovanému
nekontaktovaťju,nevstupovaťdoichspoločnéhorodinnéhodomuanepribližovaťsaknejnavzdialenosť

menšiu ako 50 metrov. Súd jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a uznesením zo
dňa 30.04.2020 žalovanému bola uložená povinnosť nevstupovať do rodinného domu so súp. č. XXX,postaveného na pozemku s parc. č. N.-M. XXXX/XXX, evidovaného na LV č. XXXX pre kat. úz. G. a to
až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, ktorým je konanie o úplné vylúčenie žalovaného
- odporcu z užívania predmetného rodinného domu, prípadne na obmedzenie tohto užívacieho práva

podľa § 146 ods. 2 Obč. zák.. Súd zároveň uložil žalobkyni povinnosť podať žalobu proti žalovanému
o úplné vylúčenie žalovaného z užívania predmetného rodinného domu. Ďalej súd uložil žalovanému
povinnosť nepribližovať sa na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov k žalobkyni s výnimkou účasti na
procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo v priestupkovom konaní, na
ktoré bude žalovaný predvolaný a to v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného na týchto

úkonoch. Súd tiež uložil žalovanému povinnosť žalobkyňu nekontaktovať osobne, písomne, telefonicky,
elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami.
3/Napriek vydanému neodkladnému opatreniu za daných okolností a správaniu žalovaného ďalšie
spolužitie strán sporu v spoločnej domácnosti nie je možné a pre žalobkyňu je neznesiteľné. Žalovaný
bol opakovane voči žalobkyni vulgárny a agresívny. Žalobkyňa má z neho strach. Žalobkyňa už ďalej
nevládze znášať psychický nátlak, vyhrážky a vulgarizmy zo strany žalovaného, spolužitie s ním sa

stalo pre ňu neznesiteľným. Vzhľadom na opakované útoky aj fyzické a neustále napätie vytvárané
žalovaným je potrebné úplne vylúčenie žalovaného z užívania spoločného rodinného domu patriaceho
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
4/Žalovaný na pojednávaní prostredníctvom svojej právnej zástupkyne poprel samotný základ žaloby.
Podľa jeho názoru ide o subjektívny a neobjektívny pohľad žalobkyne na situáciu, ktorá vznikla medzi

stranami sporu. Poukázal na to, že aj sama žalobkyňa tvrdí, že manželstvo strán sporu nie je harmonické
už cca. 12 rokov. Jeho správanie nikdy nebolo vyhodnotené ako trestný čin. Iba v jednom konaní bol
Okresným úradom Malacky uznaný zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Jednalo
sa pri tom iba o drobný priestupok, za ktorý mu bola uložená sankcia - pokuta vo výške 30 Eur. Žalovaný
bol toho názoru, že nie je správne, keď kvôli jednej hádke sa nemôže dostať už rok do svojho domu.

Uviedol tiež, že vo februári 2021 bola na súd podaná žaloba o vyporiadanie BSM. Žalovaný navrhol v
konaní vypočuť dospelú dcéru strán sporu, ktorá jediná najobjektívnejšie pozná a vie sa vyjadriť k situácii
v spolužití jej rodičov. Žalovaný bol totižto toho názoru, že jeho vylúčenie z rodinného domu situáciu
medzi stranami sporu nevyrieši. Riešením bude majetkovoprávne vysporiadanie strán sporu.
5/Z vykonaného dokazovania súd zistil, že stany sporu boli manželmi, keď ich manželstvo bolo

uzavreté dňa 27.10.1990 a rozvedené rozsudkom OS Malacky sp. zn. 34Pc10/2020 zo dňa 27.11.2020,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.12.2020. Strany sporu počas trvania manželstva nadobudli
nehnuteľnosti a to parc. č. XXXX/XXX o výmere 314 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/
XXXovýmere149m2-záhrada,parc.č.XXXX/XXXm2ovýmere146m2-zastavanáplochaanádvorie,
rodinný dom súp. č. XXX, všetko zapísané na LV č. 2019 OÚ Malacky, v katastrálnom území G..

6/Zo spisu OS Malacky sp. zn. 6C/12/2021 súd zistil, že žalovaný podal dňa 19.02.2021 žalobu o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode strán sporu. Toto konanie bolo
zastavené (po skoršom prerušení podľa § 163 CSP) uznesením zo dňa 21.12.2023 č.k. 6C/12/2021-87,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.01.2024.
7/Súd prvej inštancie potom konštatoval, že keďže konanie o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctvastránsporu,vedenénaOSMalackypodsp.zn.6C/12/2021bolozastavené,dochádzak
vzniku nevyvrátiteľnej právnej domnienky podielového spoluvlastníctva bývalých manželov s rovnosťou
podielov. Znamená to, že žalobkyňa a žalovaný sa zo zákona stali podielovými spoluvlastníkmi ich
spoločných nehnuteľností, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX OÚ Malacky, kat. odboru pre kat. úz.
G.. V čase rozhodovania súdu neexistuje už hmotnoprávny základ pre navrhované rozhodnutie súdu.

Podľa ust. § 146 ods. 2 Obč. zák. je možné rozhodnúť iba vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe
a k takému domu alebo bytu, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva. V čase rozhodovania
súdu strany sporu nie sú už ani manželia a nehnuteľnosti, ktoré pôvodne patrili do bezpodielového
spoluvlastníctva, sú už v ich podielovom spoluvlastníctve s tým, že podiely oboch spoluvlastníkov sú
rovnaké. Žalobu žalobkyne bolo preto potrebné zamietnuť.

8/O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP, a v spore
úspešnému žalovanému priznal právo na náhradu 100 % jeho účelne vynaložených trov.
9/Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa s tým, že zo strany žalovaného dochádza
naďalej k fyzickému a psychickému násiliu a len zmena spoluvlastníctva nehnuteľnosti z bezpodielového
na podielové nemôže byť dôvodom, pred ktorým bude jej život a zdravie ohrozené. Žalobkyňa

sa nestotožnila ani s výrokom o náhrade trov konania. Žalobu o vylúčenie žalovaného z užívania
nehnuteľnosti podala žalobkyňa na základe neodkladného opatrenia, v ktorom jej povinnosť podania
žaloby uložil súd. Žalobu podala v čase, kedy nehnuteľnosť bola v bezpodielovom spoluvlastníctve,
nemohla predvídať, že počas konania dôjde k zmene spoluvlastníctva, ktorú zmenu zapríčinili obestrany sporu. Počas konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa strany snažili
dospieť k dohode, resp. nehnuteľnosť predať, avšak neúspešne. Toto konanie bolo zastavené ex lege,
kedy došlo k vyporiadaniu BSM tak, že strany sporu sa stali podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti.

Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že bola v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešná,
podanie žaloby bolo uložené súdom za účelom ochrany jej telesnej a duševnej integrity, ku zmene
spoluvlastníctva nehnuteľnosti došlo až v priebehu konania, čo zavinili obe strany sporu, navrhla preto,
aby odvolací súd výrok rozsudku v časti trov konania zmenil tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania
neprizná. Podľa žalobkyne ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, priznanie náhrady trov žalovanému

sa javí ako rozporné s princípom spravodlivosti.
10/Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne sa s napadnutým rozhodnutím stotožnil.
Okrem iného poukázal na skutočnosť, že to bola žalobkyňa, ktorá z dôvodu nereálnej predstavy o
hodnote rodinného domu v BSM zapríčinila, že k jeho predaju nedošlo. Taktiež zastavenie súdneho
konania o vyporiadanie BSM zapríčinila svojou pasivitou žalobkyňa. Žalovaný nesúhlasil, že by vo
vzťahu k priznaniu náhrady trov konania išlo o dôvody hodné osobitného zreteľa, keď k zamietnutiu

žaloby došlo najmä z dôvodu pasivity žalobkyne, ktorá navyše neosvedčila existenciu akéhokoľvek
fyzického alebo psychického násilia žalovaného voči nej. Žalovaný bol pritom od roku 2020 vylúčený z
užívania spoločnej nehnuteľnosti, musel si zaobstarať náhradné bývanie a už viac ako 4 roky spoločnú
nehnuteľnosť neužíva a kontaktu so žalobkyňou sa vyhýba. Žalovaný taktiež upozornil, že strany sporu
obojstranne odsúhlasili zámer vyporiadania podielového spoluvlastníctva tak, že žalobkyňa odkupuje

spoluvlastnícky podiel žalovaného za sumu 140.000 euro, pričom k podpisu dohody má prísť v najbližšej
dobe. Žalovaný vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil.
11/Podaním zo dňa 28. augusta 2024 vzala žalobkyňa odvolanie v časti výroku o zamietnutí žaloby späť
vzhľadom na skutočnosť, že medzi stranami sporu došlo k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva k

nehnuteľnosti. V časti výroku o náhrade trov konania na odvolaní zotrvala.
12/Žalovaný v písomnom vyjadrení k čiastočnému späťvzatiu odvolania zotrval v plnom rozsahu na
svojomvyjadreníkodvolaniu,nesúhlasiacnajmästým,žebyvovzťahukpriznaniunáhradytrovkonania
išlo o dôvody hodné osobitného zreteľa, nakoľko k zamietnutiu žaloby došlo hlavne z dôvodu pasivity
žalobkyne a žalovaný bol v konaní plne úspešný.

13/Podľa § 369 ods. 1 CSP dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť.
14/Podľa § 369 ods. 3 CSP ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd
odvolacie konanie zastaví.
15/Podľa § 369 ods. 4 CSP ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich
odsekov primerane.

16/Vzhľadom na dispozitívny procesný úkon žalobkyne (späťvzatie odvolania v časti výroku o veci
samej), postupoval odvolací súd podľa zhora citovaného zákonného ustanovenia a odvolacie konanie
v tejto časti zastavil.
17/Právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo (§ 369 ods.
2 veta prvá CSP).

18/V časti týkajúcej sa náhrady trov prvoinštančného konania odvolací súd prejednal odvolanie
žalobkyne v rozsahu a z dôvodov ňou vymedzených (379, 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie je dôvodné.
19/Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

20/V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v
konaní (§ 255 CSP). Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza
do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania
podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť

v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako
aj v okolnostiach u strán sporu. Predkladateľ uviedol, že z dôvodu, že uplatnenie tohto osobitného
kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len výnimočne, má sa to vykladať
prísne reštriktívne. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť
ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.

21/Judikatúra tiež konštatovala, že toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by
zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd
povinnýskúmať,čivprejednávanejvecineexistujúzvláštneokolnostihodnéosobitnéhozreteľa,naktoré
je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie pretonie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, sp. zn.
2MCdo 17/2009).

22/Ustanovenie § 150 ods. 1 OSP (aktuálne § 257 CSP) neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov
medzi účastníkmi konania, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil
svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri
tomto konaní dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel,
znášal svoje náklady, sa preto bude javiť spravodlivým predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností

súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu, s okolnosťami
uplatnenia nároku a pod. (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. 6 M Cdo
5/2011).
23/Podľa názoru odvolacieho súdu existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa možno
opodstatnene vzhliadnuť predovšetkým v okolnostiach danej veci. Konanie vo veci začalo (dňa
27.5.2020) v čase, kedy existovalo tak manželstvo strán sporu, ako aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo

k nehnuteľnosti, boli tak splnené podmienky pre rozhodnutie súdu v zmysle § 146 ods. 2 OZ. V
čase rozhodnutia súdu prvej inštancie strany sporu už neboli manželia (manželstvo bolo rozvedené
rozsudkom OS Malacky sp. zn. 34Pc/10/2020 zo dňa 27.11.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
02.12.2020) a nehnuteľnosti, ktoré pôvodne patrili do bezpodielového spoluvlastníctva, boli už v ich
podielovomspoluvlastníctvestým,žepodielyobochspoluvlastníkovsúrovnaké(konanieovyporiadanie

BSM bolo zastavené po skoršom prerušení podľa § 163 CSP, uznesením súdu prvej inštancie zo dňa
21.12.2023 č.k. 6C/12/2021-87, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.01.2024), pre ktoré dôvody súd
prvej inštancie žalobu zamietol. Odhliadnuc od vyššie uvedeného záveru prvoinštančného súdu (ku
správnosti ktorého sa odvolací súd vzhľadom na neexistenciu odvolania vo veci samej nevyjadruje),
musí odvolací súd konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie ovplyvnila najmä vyššie uvedená

zmena podmienok pre rozhodnutie vo veci samej danej ust. § 146 ods. 2 OZ, a toto tak nie je
výsledkom skutkového stavu, ktorý sa v sporovom konaní zisťuje podľa prejednacej zásady a zásady
kontradiktórnosti, kedy sa kladie dôraz na zodpovednosť strán v konaní a na povinnosti strán,
predovšetkým povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Ku zmene spoluvlastníctva nehnuteľnosti došlo
vpriebehutohtokonania,poprávoplatnomzastaveníkonaniaovyporiadanieBSM,kedyanijednastrana

nepodalanávrhnapokračovanievkonanípojehoprerušení(§163ods.1a2CSP),nemožnotakpasivitu
resp. príčinu zastavenia konania klásť len na stranu žalobkyne (v spore o vyporiadanie BSM v postavení
žalovanej), zastavenie konania o vyporiadanie BSM tak zhodne zavinili obe strany sporu. Žalobu o
vylúčeniežalovanéhozužívanianehnuteľnostipodalažalobkyňanazákladenariadenéhoneodkladného
opatrenia(uznesenieOSMalackyz30.4.2020č.k.32C/32/2020-27vspojeníspotvrdzujúcimuznesením

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.7.2020 č.k. 1Co/13/2020-80), v ktorom jej povinnosť podania
žaloby uložil súd. Zo strany žalobkyne tak nešlo o svojvoľné uplatnenie práva voči žalovanému, a hoci
výsledok konania svedčí v prospech žalovaného, k tomuto nedošlo na základe vyhodnotenia zisteného
skutkového stavu, ale na základe iných skutočností, ku ktorým svojou aktivitou (či naopak pasivitou)
prispeli obe sporové strany.

24/Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej
časti, týkajúcej sa nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, zmenil (§ 388 CSP) tak, že v
prvoinštančnom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
25/O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 2 CSP, a
vzhľadom na čiastočný úspech každej sporovej strany v odvolacom konaní vyslovil, že žiadna zo strán

nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
26/Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).