Rozsudok – Dedičské právo ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. jún 2024

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 35C/49/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323202021
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Dojčánová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2024:2323202021.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Z. súd G. v konaní pred sudkyňou E.. W. C., v právnej veci žalobcov: I. J., nar. XX.X.N., bytom E. Č.. N.,

2. T.. S. P., nar. XX.XX.N., bytom E. Č.. N., obaja zast.: I. kancelária T. & P. s.r.o., O.: XX XXX XXX, so
sídlom G., U. XXX/XX, proti žalovanej: S. J., nar. XX.X.N., bytom P. F. R. Č.. N., zast.: D.. T. R., advokát
so sídlom Š., D. N./X, o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané a o určenie neplatnosti závetu, takto

r o z h o d o l :

I. J. určuje, že dôvody vydedenia žalobcov, uvedené poručiteľom ich otcom E.. S. J.Ó., nar. XX.X.N.,
zomr. XX.XX.N., naposledy bytom P. F. R., v A. o vydedení, spísanej formou notárskej zápisnice pod
sp.zn.: F. N./N., F. N./N., F. N./N., dňa XX.XX.N., notárom D.. P. P., so sídlom v Š., nie sú dané.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

O.. W. zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. W. za žalobou doručenou súdu X.X.XXXX domáhali, aby súd určil, že dôvody vydedenia žalobcov,
uvedené poručiteľom ich otcom E.. S. J., F.. XX.X.N., W.. XX.XX.N., F. T. P. F. R. (ďalej len poručiteľ), v A.
o vydedení, spísanej formou notárskej zápisnice pod sp.zn.: F. N./N., F. N./N., F. N./N., C. XX.XX.N., F.
D.. P. P., J. J. R. Š., nie sú dané, a že závet poručiteľa zo dňa XX.XX.XXXX zriadený vo forme notárskej
zápisnice pod sp.zn.: F. N./N., F. N./N., F. N./N., dňa XX.XX.XXXX, notárom D.. P. P., J. J. R. Š., je v

časti opomenutia zákonných dedičov - žalobcov neplatný.
V odôvodnení žaloby uviedli, že sú deťmi poručiteľa a sú považovaní za dedičov zo zákona v prvej
dedičskej skupine. K dedeniu v prípade žalobcov však nedošlo z dôvodu, že poručiteľ zanechal závet
a listinu o vydedení. W. na pojednávaní v rámci dedičského konania uviedli, že dôvody vydedenia
neuznávajú, na základe čoho bolo dedičské konanie prerušené a žalobcovia boli odkázaní na podanie
žalobyprotižalovanejstým,žedôvodyvydedenianiesúdané,tedaneexistujú.C.vydedeniaspočívajúci
v tom, že žalobcovia trvalo neprejavovali o poručiteľa opravdivý záujem, ktorý ako potomkovia mali

prejavovať, žalobcovia neuznávajú. E. žalobcov sa s poručiteľom rozviedla v roku XXXX, pričom po
rozvode v tom časom maloletých žalobcov súd zveril do opatery matky a následne na návrh poručiteľa
upravil styk tak, že poručiteľ mal právo na styk so žalobcami každú prvú sobotu v mesiaci od XX.XX
hod do XX.XX hod za prítomnosti matky. J. však riadne so žalobcami nerealizoval, pričom pri občasných
stretnutiach sa správal nevhodne, voči matke prejavoval agresívne správanie, čo vyústilo do rodinných
konfliktov,akčastémupodávaniuvzájomnýchnávrhovnariešeniedanejsituáciepríslušnýmiorgánmi.J.
taktiež zaviazal poručiteľa na platenie výživného vo výške X.XXX,- Sk mesačne (neskorším rozsudkom

z XX.X.XXXX vo výške X.XXX,- Sk na žalobkyňu a X.XXX,- Sk na žalobcu). H. si však svoju vyživovaciu
povinnosť voči žalobcom neplnil zodpovedne a pravidelne, preto bola matka žalobcov nútená využívať
služby súdneho exekútora, resp. obrátiť sa aj na orgány činné v trestnom konaní, kedy až po začatí
trestných stíhaní a pod ťarchou uloženia trestu poručiteľ zameškané výživné doplácal. R. k neustálymproblémom, ktoré poručiteľ jeho rodine spôsoboval (voči matke sa správal agresívne, v prípade, ak
nebolo možné realizovať styk z dôvodu ochorenia niektorého z detí, resp. z iného dôležitého dôvodu,
tento ihneď podával návrhy na príslušné orgány), bola matka žalobcov nútená sa spolu s maloletými v

roku XXXX presťahovať do C. P., aby sa vzťahy medzi bývalými manželmi upokojili, čo síce znamenalo
pre žalobcov ďalšiu záťaž (zmenu školy, okruhu priateľov a adaptáciu na nové bývanie), avšak matka
mala primárne v záujme, aby sa nastolil v rodinných vzťahoch pokoj a pohoda, a aby žalobcovia neprišli
orodinnéväzbysotcom,keďžesitátomyslela,žepoupokojenísituáciesabudestykrealizovaťčastejšie
a v pokojnej atmosfére. C. X.X.XXXX sa poručiteľ dostavil na styk aj so svojou matkou. H. stretnutie

matke žalobcov vopred ohlásil spolu s vyhrážkou, že pri zabránení styku sa obráti na príslušné orgány.
J. zrejme neprebehlo podľa jeho predstáv a preto podal na matku žalobcov trestné oznámenie, pričom
o tohto momentu sa o žalobcov prestal absolútne zaujímať a na stretnutia s nimi nechodil. W. bola
svedkom mnohých konfliktov medzi rodičmi za ich spolužitia, svedkom agresívneho správania starého
otca z otcovej strany voči matke. Aj napriek tomu však ako dieťa mala záujem stretávať sa s otcom,
poručiteľ rovnaký záujem o ňu, ani jej brata žiaľ neprejavoval, nezaujímal sa o jej potreby, bránil sa

a vyhýbal sa adekvátnemu či už finančnému, ale aj morálnemu zabezpečeniu jej potrieb či už počas
detstva, ale aj neskôr, počas vysokoškolského štúdia. H. ju nikdy nekontaktoval na jej narodeniny, R.
alebo iné sviatky, resp. pri dôležitých životných udalostiach. Q. jej neoznámil ani udalosti zo svojho
života, založenie novej rodiny, nepozval ju ani jej brata na svadbu a vôbec nemal záujem ich začleniť do
svojho nového života. Po dlhej odmlke sa žalobcovia s poručiteľom stretli až v roku XXXX pred budovou

gymnázia v G., nakoľko sa konala stretávka zo školy rodičov žalobcov. W. tam prišli kvôli nadviazaniu
kontaktu s poručiteľom, ten ich však vôbec nepozdravil, nehlásil sa k nim, ba priam sa im vyhýbal a
snažil sa od nich držať čo najďalej. Z tejto udalosti ostali žalobcovia veľmi sklamaní a rozčarovaní,
pričom žalobkyňa sa s poručiteľom stretla následne v roku XXXX, kedy ho stretla cestou zo školy. E.
záujem ísť otca pozdraviť, a teda pokúsiť sa o nadviazanie kontaktu s ním, avšak keď ju poručiteľ zbadal,

obrátil sa a vydal sa opačným smerom, aby sa vzdialil. W. sa celý život veľmi trápila nezáujmom svojho
otca, tento ju nepodporoval a nenavštevoval ani v detstve, pričom ju ešte viac zarmútilo, keď pri každej
možnej príležitosti o nadviazanie kontaktu ju otec ignoroval, nemal záujem s ňou nadviazať akýkoľvek
vzťah. W. zhodne uviedli, že v roku XXXX ich na sociálnej sieti M. kontaktovala B. J., dcéra žalovanej.
W. však odmietla možnosť nadviazať s ňou kontakt, nakoľko išlo o snahu o zblíženie pre ňu cudzej

osoby, a nie zo strany poručiteľa, pričom ju mrzelo, že o ňu ako o biologickú dcéru otec nejaví žiaden
záujem a naopak má vybudovaný vzťah s jeho nevlastnou dcérou. W. v predmetnom kontakte však
videl jedinečnú príležitosť na nadviazanie kontaktu s otcom, a preto to využil, komunikoval s nevlastnou
dcérouporučiteľa,ajkeďajtejtovkonverzáciiuviedol,žezostranyporučiteľažiaľnebolavyvinutážiadna
snaha o osobné kontaktovanie jeho a jeho sestry, čo pramenilo už z minulosti, kedy sa s nimi prestal

stretávať už v detstve. W. sa však napriek celkovému nezáujmu otca s poručiteľom osobne stretol tesne
pred jeho osemnástimi narodeninami v lokálnej reštaurácii. Q. ho žalobca navštívil v jeho dome v P. F.
R.. F. je preto pravdou, že by sa žalobcovia o poručiteľa nezaujímali. W. počas stretnutia poručiteľovi
aj jeho nevlastnej dcére vysvetlil, že má záujem spoznať poručiteľa ako človeka, a že nechápe, prečo
nebola zo strany poručiteľa žiadna snaha spoznať žalobcu a byť súčasťou jeho života, a to napriek

skutočnosti, že ich matka nikdy nebránila deťom v styku s poručiteľom a chcela, aby si deti vybudovali
plnohodnotný vzťah sa poručiteľom. W. však nadobudol pocit, že o nadviazanie kontaktu sa snažila
len poručiteľova nevlastná dcéra a že zo strany poručiteľa tam žiadna úprimná snaha o nadviazanie
rodinných vzťahov nebola. Po dovŕšení dospelosti poručiteľ prestal kontaktovať žalobcu na veľmi dlhý
čas. C. X.XX.XXXX sa žalobca stretol s poručiteľom, pričom od tohto času až do júna XXXX boli spolu v

častom kontakte, stretávali sa, často spolu volali telefonicky aj cez aplikáciu R., žalobca poručiteľovi prial
vždy na sviatky, na R., F. rok a taktiež mu zablahoželal aj k narodeninám. V období od roku XXXX až do
roku XXXX žalobca navštívil poručiteľa viackrát osobne, avšak poručiteľ nikdy neprejavil žiadny záujem
navštíviť žalobcov na mieste ich trvalého bydliska, ani sa nesnažili ich navštíviť o R. T., kde títo dlhodobo
žijú. H. ako otec žalobcov trvalo o nich záujem neprejavoval, a to napriek tomu, že sami mali záujem

otca spoznať a stretávať sa s ním. C. toho bolo, že ich nenavštevoval, ba dokonca ich ani finančne
nepodporoval, keď matka sa musela platenia výživného domáhať cestou exekútora. Zo strany poručiteľa
však odmietavý postoj voči žalobcom pretrvával aj v dospelosti. H. sa teda okrem vyhýbania plneniu
vyživovacej povinnosti, vyhýbal aj plneniu citových potrieb svojich detí, ako aj záujmu a rodičovskej
podpore, ktorú deti potrebujú. F. tomu sa žalobcovia snažili s poručiteľom zblížiť. Zo strany poručiteľa

sa žalobcom v detstve ani v dospelosti nedostalo žiadnej pozornosti, aj napriek tomu, že o túto sami
stáli. J. žalobca poručiteľa kontaktoval, usiloval sa o jeho záujem a o jeho pozornosť. F. preto hovoriť
o neprejavovaní opravdivého záujmu zo strany žalobcov, ale zo strany poručiteľa. J. poručiteľ nemalzáujem sa so žalobcami ako svojimi biologickými deťmi stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské
vzťahy.

2. W. vo vyjadrení k žalobe uviedla, že stav vedúci k vydedeniu žalobcov nastal z dôvodu viacnásobného
neúspešného pokusu o kontakt za účelom nadviazania vzťahov medzi poručiteľom a žalobcami. W. v
2. rade nemala žiadny kontakt s otcom, zriekla sa aj jeho priezviska, pri kontakte s nevlastnou sestrou
B. ho oslovila „ten človek“ a uviedla, že túto kapitolu života má v sebe už uzavretú. F. neprejavila
žiadny záujem skontaktovať svojho otca. W. v 1. rade aj napriek viacnásobným pokusom zo strany

svojho otca kontakt zakaždým bezdôvodne ukončil. Po bezdôvodnom ukončení kontaktu zo strany
žalobcu v 1. rade poručiteľ o svojom kroku oboch žalobcov vydediť nepochyboval, na čom nič nezmenila
ani krátka epizóda kontaktu so žalobcom v roku XXXX až XXXX, nakoľko napriek snahe poručiteľa
nedošlo k nadviazaniu skutočných rodinných vzťahov, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že žalobca kontakt
s poručiteľom jednostranne ukončil. H. mal za to, že skutočným dôvodom jeho neexistujúceho vzťahu
so žalobcami bolo konanie ich matky, ktorého následkom bolo úplné prerušenie kontaktu s jeho deťmi.

H. ako otec nevynechal žiadnu dostupnú možnosť sa o žalobcoch informovať cez okruh známych, vždy
vedel, ako sa majú, čo je s nimi, pričom sa sporadicky dostal aj k ich aktuálnym detským fotografiám. H.
mal za to, že sa jeho bývalá manželka spolu so žalobcami sťahovala zámerne, za účelom zamedzenia
styku poručiteľa s jeho deťmi. E. detí neinformovala poručiteľa o ich potrebách ako aj o zdravotnom stave
žalobcov. Q. to bolo aj v lete XXXX, kedy žalobkyňa utrpela vážne zranenie hlavy a bola vo veľmi vážnom

stave hospitalizovaná. Na svadbe žalovanej a poručiteľa boli len oni a dvaja svedkovia. Na stretávke
nedošlo k žiadnemu tvrdenému pokusu zo strany žalobcov o nadviazanie kontaktu s poručiteľom. E.
žalobcov sa zúčastnila len jednej stretávky a zo spolužiakov poručiteľa ich tam nikto nezahliadol. H.
vynaložil veľa úsilia na vybudovanie si vzťahu so svojimi deťmi a žalovaná je presvedčená, že by s
potešením takúto príležitosť využil, keďže bol maximálne láskavý a dobrý človek, plný srdečnosti, ktorí

svoje deti veľmi miloval a veľmi trpel situáciou, ktorú vytvárala matka jeho detí. P. poručiteľ nedisponoval
účasťou na sociálnych sieťach, požiadal o pokus nadviazať kontakt svoju nevlastnú dcéru B.. W. s
poručiteľom vytvorila veľmi harmonické rodinné prostredie, do ktorého mali záujem začleniť aj jeho deti,
k čomu však vzhľadom na odmietavé správanie ich matky, ako aj samotných žalobcov, nikdy neprišlo. H.
si spolu so žalovanou za účelom tvorby rodinných vzťahov so žalobcami zadovážili X-miestne motorové

vozidlo, aby mohli chodiť s deťmi spoločne na výlety. Na každé narodeniny žalobcov a R. poručiteľ spolu
so žalovanou kúpili darčeky aj žalobcom a odložili do skrine s tým, že raz bude mať poručiteľ možnosť im
ich odovzdať. Po presťahovaní sa do rodinného domu poručiteľ a žalovaná darčeky nakoniec darovali,
nakoľko všetky dovtedy uskutočnené pokusy o stretnutie a nadviazanie vzťahu s deťmi poručiteľa boli
neúspešné, čo sa nezmenilo ani po dovŕšení ich plnoletosti. To, že poručiteľ mal záujem o riadny kontakt

s deťmi a z jeho strany išlo o úprimnú snahu o citovú väzbu potvrdzuje aj to, že obchodnú spoločnosť,
ktorú spolu so žalovanou založili pomenovali na základe mena jeho syna I.. H. bol silne rodinne založený
človek, prijal dve deti žalovanej, vychovával ich, chránil akoby boli jeho vlastné, pričom ich deti považoval
za svoje vnúčatá. C. žalovanej bral ako svoje a bol na ne právom hrdý, no zároveň bol pri každej
spomienke na svoje deti nešťastný a zlomený, nakoľko odmietajú byť súčasťou jeho života. H. prvom

pokuse o obnovenie vzťahu medzi poručiteľom a žalobcom v roku XXXX, kedy mal žalobca XX rokov,
poručiteľ mimo iného s rodinou v P. nad R. oslávili dodatočne žalobcove narodeniny, ktorých súčasťou
bola slávnostná torta, odovzdanie gratulácie a odovzdanie darčekov zo strany poručiteľa ako aj ďalších
rodinných príslušníkov. H. ďalšom pokuse o nadviazanie citového vzťahu so žalobcom z konca roka
XXXX si žalobca opätovne prevzal dary zo strany poručiteľa ako reproduktory, M. prehrávač a následne

bol žalobca s poručiteľom v kontakte niekoľko mesiacov, pričom tento kontakt bez uvedenia dôvodu
jednostranne ukončil. Ak by poručiteľ prostredníctvom svojej nevlastnej dcéry neoslovil žalobcov v roku
XXXX a v roku XXXX, žalobcovia by ho do dnešného dna nekontaktovali. Z komunikácie so sociálnej
sieti je zrejmé, že žalobcovia vedeli, kde poručiteľ býva, kde podniká a teda mali možnosť ho kedykoľvek
kontaktovať aj osobne. H. mal z konania žalobcu pocit, že kontakt s otcom nadviazal za účelom zistenia

veľkosti jeho majetku. P. žalobcov je v príkrom rozpore s dobrými mravmi, kedy nemali záujem o kontakt
so svojím otcom za jeho života, a po jeho smrti chcú nadobudnúť časť jeho majetku proti jeho vôli, ktorú
za svojho života jednoznačne deklaroval.

3. J. vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov v 1. a 2. rade, žalovanej, svedkov - E.. G. P., T. P.,

O. J. L. T., J. A., B. J., Q. Q., W. Q., L. J., T.. O. M., I. M., Q. R., Q. Q., S.. I. Q., E.. H. Q., H. J., W. M., S. I.,
Q. B., P. P., Q. U., závetom a listinou o vydedení z X.XX.XXXX, uznesením Z. súdu G. sp. zn. XXD/XXX/
XXXX z XX.X.XXXX, rozsudkom Z. súdu G., sp. zn. XXC/XX/XXXX - XX z XX.X.XXXX, spisom Z. súdu
G., sp. zn. XXP/XXX/XX, upovedomením o začatí exekúcie pod EX XXX/XXXX, uznesením OO PZ R.z XX.X.XXXX, uznesením Z. prokuratúry v C. J. z XX.X.XXXX, uznesením OO PZ G. z XX.X.XXXX,
potvrdeniami o nedostavení sa poručiteľa na realizáciu styku, oznámením o nemožnosti uskutočniť styk
s deťmi z XX.X.XXXX, úradným záznamom z X.XX.XXXX, a zistil tento skutkový stav veci:

4. H. dňa X.XX.XXXX formou notárskej zápisnice spísanej na F. úrade D.. P. P., notára so sídlom
v R., zn. F. N./N., F. N./N. spísal W. a A. o vydedení, ktorými celý svoj majetok, veci hnuteľné i
nehnuteľné, majetkové práva a iné majetkové hodnoty prechádzajúce dedičského postupnosťou poručil
manželke - žalovanej a vydedil žalobcov v 1. a 2. rade, nakoľko trvalo o neho neprejavujú opravdivý

záujem, ktorý by ako potomkovia mali prejavovať. E. uviedol, že v roku XXXX sa rozviedol so svojou
prvou manželkou, matkou jeho detí, ktorá ich po rozvode viedla tak, že napriek jeho snahe mu nebolo
umožňované stretávať sa s deťmi, takisto vylučovala akýkoľvek styk týchto detí s jeho rodinou. P. jeho
deti nadobudli plnoletosť, bol vykonaný z jeho strany pokus o nadviazanie kontaktu, rozumných vzťahov
medzi otcom a deťmi, avšak tieto jeho snahy neboli úspešné. Q. času deti žijú vo R. T., žiadnym
spôsobomhonekontaktujú,nikdysinanehonespomenú,anivprípadejehoživotnýchsviatkov,prípadne

R., pravdepodobne sa pre ne stal cudzou osobou. Q. stav nastal bez jeho zavinenia, napriek jeho vyššie
spomínanej snahe o nadviazanie prirodzených kontaktov s jeho deťmi. H. výslovne určil že dôsledky
vydedenia sa vzťahujú aj na potomkov jeho vydedených detí.

5. K. Z. súdu G. prostredníctvom notára E.. P. P., sp. zn. XXD/XXX/XXXX z XX.X.XXXX bolo dedičské

konanie po poručiteľovi prerušené a žalobcovia boli odkázaní na podanie žaloby o určenie, že dôvody
vydedenia v listine o vydedení zo dňa X.XX.XXXX nie sú dané, teda neexistujú.

6. W. pri svojom výsluchu uviedol, že je synom poručiteľa, nemá na neho veľa spomienok, keď bol
malý. Z. ich nenavštevoval. S. sa rozišli, keď mal X roky. Z. ich mal navštevovať každú druhú sobotu

v mesiaci, žalobca si však stretnutia s ním nepamätá. Z. sa vyhýbal aj plateniu vyživovacej povinnosti,
nepodporoval ich ani emocionálne. T. to veľmi ťažké. F. tomu s ním žalobca nadviazal kontakt, keď
mal XX rokov. B. ho aj navštevovať do P.. H. za ním do E. nikdy neprišiel. W. ho v jeho dome navštívil
veľa krát. E. žalobcom a poručiteľom prebiehala konverzácia a žalobca bol nadšený, že sa s ním môže
stretnúť. H. prial k uzdraveniu, k jeho sviatkom. U. poručiteľ o žalobcov ako deti záujem neprejavoval,

žalobca už ako dospelý o komunikáciu záujem prejavil. K prvému kontaktu došlo po tom, ako žalobcu
dcéra žalovanej oslovila na sociálnej sieti a on jej napísal, že by sa s otcom chcel stretnúť. Z. ho dovtedy
žiadnym spôsobom nekontaktoval. W. si nepamätá, že by od otca dostával nejaké darčeky. W. však
darčekyaninepotreboval,potrebovalotca,ktorýbystálpriňom.F.poručiteľaporozchoderodičovvnímal
tak, že on si založil vlastnú rodinu a na nich nemal čas. H. sám mu to nikdy nevysvetlil. E. žalobcovi

povedala, kto je jeho otcom a kde žije, možno keď mal päť rokov, ale nikdy z jej strany na otca nič zlého
nepočul. H. mu, čo poručiteľ robí, kedy sa narodil, také drobnosti. W. sa potom pýtal aj ostatných ľudí,
snažil sa o ňom dozvedieť informácie. E. mu ukazovala aj fotografie otca aj z ich spoločného života
pred ich rozvodom. V čase rozvodu bol žalobca strašne malý, takže si to nepamätá. P. však mal XX
rokov a navštívil otca, ktorého sa pýtal, prečo za nimi nechodil. H. mu, že ak by došlo ku konfliktu,

nevedel by zaručiť, že by mamu žalobcov neudrel. W. sa chcel s poručiteľom stretnúť aj predtým, ako ho
skontaktovala dcéra žalovanej, chcel aby kontaktoval poručiteľ jeho a matku, keďže mal XX rokov. Ak by
k tomu nedošlo, chcel ho kontaktovať po dosiahnutí plnoletosti. Do roku XXXX žalobca za poručiteľom
pár krát išiel. F. je to ľahké, keď sa otec roky nezaujíma. H. sa bavili o viac veciach, žalobca chcel, aby za
nimi prišiel do E.. H. nechcel, nikdy za nimi neprišiel a preto sa kontakt prerušil. P. sa prerušil zo strany

otca, pretože neprišiel za nimi. W. otca prosil, aby kontaktoval aj matku a prišiel za nimi, pretože žalobca
nič nechcel robiť mame za chrbtom, veď ona ich vychovala. E. nechcel ublížiť, najmä keď mal len XX
rokov. F. videl otca v roku XXXX v P., normálne sa bavili, žalobca ho prosil, aby prišiel za nimi. F. medzi
nimi žiadny konflikt. Na futbalovom zápase sa s ním žalobca nestretol. V roku XXXX potom obnovili
kontakt. E. žalobcu vedela o tom, že sa žalobca v roku XXXX s poručiteľom stretával. T. nadšená, že

bolo na čase, ale nepáčilo sa jej, že ich najprv nekontaktoval on, ale nevlastná sestra a že žalobca musel
chodiť za ním. P. žalobca chodil za otcom, autom pre neho chodila nevlastná sestra. W. si myslí, že z
dôvodu, že otec za nimi nechcel prísť do E.. F. to však tak žalobcovi nepovedal. Po roku XXXX žalobca
žil v zahraničí a odtiaľ otca nekontaktoval.

7. W. pri svojom výsluchu uviedla, že je dcérou poručiteľa. T. staršia keď sa rodičia rozviedli v roku XXXX,
od otca sa odsťahovali už v roku XXXX. J. si, že na začiatku otec chodil do E. a oni za ním do R.. Má na
neho aj jednu peknú spomienku, ako spolu pozerali film. V roku XXXX sa presťahovali do C. P. pričom
od matky vie, že otec ich už viac nekontaktoval. V roku XXXX sa konala stretávka v škole rodičov, naktorú išli s matkou, bratom a známym. W. sa tam aj otec, mama žalobkyňu upozornila, že je to on, ale
žalobkyňa ho spoznala aj podľa fotiek. H. sa k nim však nehlásil, prešiel okolo nich ku kamarátom. J.
ho aj a v roku XXXX, keď šla s kamarátkou v G. zo školy, a kamarátke povedala, že je to on. P. ju

však poručiteľ zbadal, obrátil sa iným smerom. To ju v tom čase ako XX ročnú teenegerku mimoriadne
zranilo. F. ako jej kamaráti nezažila citovú ani finančnú podporu otca. Z. ju nekontaktoval, ani keď mala
XX, nehlásil sa k nej. P. tomu, že ju to tak zranilo, sama otca nekontaktovala, nakoľko sa bála, že ju
odmietne. M. a dúfala, že ju bude kontaktovať on, k čomu však nedošlo, a to ju tiež zranilo. V roku XXXX
nevlastná sestra napísala bratovi a až on ju musel upozorniť, aby kontaktovala aj žalobkyňu. F. to otec,

bola to pre žalobkyňu cudzia osoba, ktorú nikdy nevidela. Ak by to bol otec, jej reakcia by bola iná. P. cez
tretiu osobu však nie je osobným kontaktom. Z. vedel, kde bývajú, vedeli o nich jeho známi, napriek tomu
im ani neblahoželal na sviatky, ani k maturite. W. otca potrebovala pri sebe, nie len finančne, ale ako
niekoho, kto by pri nej stál. T. sa, že ju odmietne, tak ako sa to stalo dvakrát. W. má na poručiteľa malé
spomienky z detstva, mama im ukazovala fotky, ale nikdy o ňom nič zlé nepovedala. Do ich rozvodu ich
zaťahovať nechcela. H. im, kde býva, aj o jeho druhej manželke. W. vie, že medzi rodičmi boli konflikty,

nevie však čo bolo ich dôvodom. Zo strany matky voči otcovi ovplyvňovaná nebola. W. má spomienky,
že ich poručiteľ po rozvode navštevoval a oni ho navštevovali v R.. F. žiadnu spomienku, že by sa s
otcom nechcela stretnúť. Po roku XXXX sa však už nestretávali a pri stretnutiach v roku XXXX a XXXX
to bol on, kto kontakt odmietol. W. priamo poručiteľa nekontaktovala. P. mala žalobkyňa XX rokov, matka
jej povedala, že keď sa tak rozhodne, nech sa poručiteľom stretne. F. poručiteľa v detstve žalobkyňa

vnímala len tak, že zrazu prestal byť súčasťou ich života. K dôvodu sa vyjadriť nevie.

8. W. pri svojom výsluchu uviedla, že je druhou manželkou poručiteľa. Q. bol inteligentným,
vysokoškolsky vzdelaným človekom v odbore detská psychológia. J. sa pre svoje deti zabezpečiť zdravé
prostredie, svoju rodinu miloval a aj svoje firmy pomenoval po nich. T. to jeho manželka, kto vyvolával

konflikty, deštruktívne narúšala manželské spolužitie a prostredníctvom detí ho vydierala. M. krát ho
bezdôvodne udávala na políciu, že prechováva marihuanu, že ju bije, uráža na cti. H. odmietal prostredie
v rodine bývalej manželky pre výchovu svojich detí. O kontakt s deťmi sa snažil prostredníctvom súdu,
vždy sa však musel báť, ako styk skončí, keďže ho veľakrát fyzicky napadli. Aj v roku XXXX, keď
chcel deti zobrať na sviatky, ho bývalá manželka napadla a zranila mu oko. H. konflikty nevyvolával,

bola to matka žalobcov, kto bol nesocializovaný, odmietala aj kontakt s jeho rodinou. H. rozhodnutím
boli deti zverené do starostlivosti matke, ktorá ich potom odmietla poručiteľovi dávať. On preto začal
účelovo zanedbávať vyživovaciu povinnosť s tým, že peniaze jej dá len vtedy, keď mu ona dá deti. P.
mu deti nedávala, vyčkával s platením výživného po dobu tak, aby nebola naplnená skutková podstata
trestného činu. C. nesmeli prevziať dary s tým, že oni všetko majú. H. žiadal aj políciu o záznam, že mu

nebol umožnený styk. Aj poručiteľovu matku bolelo, že nebola s vnúčatami v kontakte a snažili sa deti
navštevovať v škole. W. si to vzhľadom na vek nepamätajú, aj tomuto ich matka následne zabránila. E.
žalobcov neoboznamovala poručiteľa o zdravotnom stave detí, aj o ťažkom úraze žalobkyne v X.rade
sa dozvedel len cez lekára. H. im nakupovali darčeky, ktoré im nemohli odovzdať a ktoré deti nemohli
prevziať. P. sa s poručiteľom zobrali, kúpili X-miestne auto, aby ako rodina mohli chodiť na výlety.

T. sa snažili zachovať aj pre potreby žalobcov. P. správaniu matky žalobcov mal poručiteľ obavy o
svoju slobodu. W. chcela, aby si bývalá manželka poručiteľa uvedomila, čo svojim deťom a poručiteľovi
spôsobuje. Aj v čase, keď pracovala v zahraničí, odmietla pomoc, ktorú jej poručiteľ ponúkal. D. kontakt a
jeho snaha ustali, keď bol právnym zástupcom upozornený, že ak bude v konaniach pokračovať, matke
žalobcov by hrozila finančná pokuta a zmena zverenia detí. To poručiteľ nechcel, radšej riskoval to,

že deti dospejú do štádia, že o otca nebudú mať záujem. H. ako sa žalobkyňa v X.rade vzdala mena,
sa poručiteľ rozhodol, že ďalej nebude nikoho traumatizovať. R. hľadali cestu, avšak poručiteľ nemal
odvahu robiť ďalšie kroky a zo strany žalobcov žiadny kontakt nebol, len komunikácia cez facebook. H.
ideoto,žeporučiteľnechodildoE.,boltosámžalobcavX.rade,ktosaobával,žebysamatkadozvedela
o kontakte s otcom. W. bola pri tom, že matka žalobcov poručiteľovi nezdvíhala telefón, keď sa ju na

prianie žalobcu v X.rade snažil kontaktovať. H. ako sa poručiteľ dozvedel, že žalobca v X.rade bol kvôli
tomu vyhodený z domu a presťahoval sa k starým rodičom, išiel hneď za ním na futbalový zápas. J.
kontakt s ním odmietol a poslal ho preč. F. je pravdou, že by žalobca v X.rade od poručiteľa neprijímal
dary, v roku XXXX mu poručiteľ odovzdal príslušenstvo k PC. W. neverí, že by žalobcovia neboli matkou
proti poručiteľovi vedení, keďže vie, že sa s ním nesmeli stýkať. Je na ich svedomí, že v dospelosti

neurobili žiadne kroky. F. je pravdou, že poručiteľ vyvolával konflikty, to matka žalobcov odmietala deti
odovzdať, pričom poručiteľ sa tohto práva potom vzdal, keďže nechcel spôsobovať traumu. Aj keď sa
mal styk realizovať, obával sa tam chodiť sám. I. žalobca nemal o neho záujem a žalobkyňa v X.rade
sa vyjadrila, že s tým človekom nechce nič mať. W. sa v rámci komunikácie predovšetkým zaujímal omajetok poručiteľa. W. nebola svedkom toho, že by poručiteľ sám kontaktoval žalobcov v ich dospelosti.
V priebehu štyroch rokov až do roku XXXX sa poručiteľ o realizáciu styku s deťmi veľa krát pokúšal.
R. bol odmietnutý, deti museli povedať, že sa s ním nechcú stretnúť a nechcú prijať darčeky, na čo on

zavolal políciu. Do roku XXXX poručiteľ podal návrh na výkon rozhodnutia ohľadne styku s maloletými
deťmi dvakrát. Po tomto roku už nie, z dôvodu hrozby sankcií voči matke žalobcov. W. nemá vedomosť
o tom, že by poručiteľ finančne, alebo iným spôsobom podporoval žalobcov v detstve, alebo počas
štúdia. Do roku XXXX žalobcov kontaktoval na sviatky a posielal im dary. Do roku XXXX navštevoval
poručiteľ deti. Po obnovení kontaktu v roku XXXX bolo zo strany žalobcu striktne dané, aby po neho

nešiel poručiteľ, ale dcéra žalovanej. W. navštevoval poručiteľa v domácnosti poručiteľa. E. žalobcov
poručiteľovi nedvíhala telefón, odmietala s ním komunikovať.

9. J. E.. G. P., matka žalobcov, pri svojom výsluchu uviedla, že je pre ňu náročné hovoriť o minulých
traumách. H. pred súdom odznelo, že poručiteľ bol detským psychológom, či v novinách bolo uvedené,
že bol logopédom, tieto skutočnosti sa nezakladajú na pravde. R. špeciálnu pedagogiku a v týchto

odboroch nepôsobil. W. sa na gymnáziu, pričom už počas štúdia sa u neho prejavovalo problémové
správanie. H. nebol stvorený pre rodinu, nebol zrelý pre rodinný život. V priebehu ich manželstva sa
jeho správanie nenapravilo, nevybudoval si vzťah k deťom, ten sa ani neupevňoval. J. ho prosila, aby sa
venoval rodine. W. psychický teror, veci sa mali diať podľa jeho predstáv. T. to emočné vydieranie, a keď
nepomohlo, tak agresia. J. sa sťažovať nechodila, dusila to v sebe. H. ide o poslednú realizáciu styku

so žalobcami, poručiteľ sa u nich objavil, keď už bývali v C. P.. P. prišiel, deti za ním chceli ísť von. On
chcel ísť do vnútra, na čo mu svedkyňa povedala, že ho nebude púšťať do bytu a že s odstupom času,
počas ktorého nechodil, sa to nedá násilím. P. sa ho svedkyňa pýtala na dôvod, tak uviedol jeho matku,
ktorú označil za vadnú. T. to niekedy okolo roku XXXX. J. nemala od poručiteľa telefonáty ohľadne toho
ako sa majú deti. R. povinnosť voči žalobcom si neplnil riadne a včas. J. nevie o tom, že by podporoval

žalobcov mimo určeného výživného v ich detstve či počas štúdia. W. nekontaktoval na sviatky, či na
narodeniny, to práve žalobkyňu v 2. rade najviac bolí. J. nemá vedomosť o tom, že by poručiteľ sám
kontaktoval žalobcov v dospelosti. R. o tom, že žalobca v 1. rade bol v dospelosti opakovane u nich.
F. o tom, že by ho otec navštevoval. J. mala vedomosť, že žalobca v 1. rade sa s otcom stretáva, po
návrate z návštev ju o tom informoval. O kontakte žalobcu v 1. rade v rokoch XXXX-XXXX sa svedkyňa

nedozvedela okamžite, povedal jej to až s odstupom. T. prekvapená. W. v 2. rade to veľmi bolelo, že
otec oslovil žalobcu v 1. rade a ju nie. J. v stretávaní sa s otcom nebránila, nereagovala na to negatívne,
žalobca v 1. rade sa kvôli tomu nemusel odsťahovať z domácnosti. V čase, keď svedkyňa pracovala v
zahraničí, starostlivosť o žalobcov zabezpečovala babka. H. svedkyňa neoboznámila s tým, že nemôže
starostlivosť o deti vykonávať, pretože ten nemal záujem o kontakt s nimi. J. zo spoločného bytu neodišla

dobrovoľne, poručiteľ jej povedal, že ak neodíde, je to posledný deň jej života. H. ide o informovanie
poručiteľa o zdravotnom stave, študijných výsledkoch jeho detí, svedkyňa uviedla, že k nemu nehľadala
cestu. Po rozvode za ním s nimi chodila, kým sa situácia nevyhrotila. W. v X.rade si zmenila priezvisko
na základe vlastného želania k XX.narodeninám, z úcty ku starým rodičom. H. ide o vzťah otca s deťmi,
bol veľmi nezrelý, podozrieval ju, že sú niekoho iného, potom, že budú postihnuté. Po narodení dcéry

svedkyni povedal, že do roka a pol ho nezaujíma a potom sa má ozvať. H. bol spoločenský, vždy sa
flákal niekde inde. F. sa z čoho žijú, objavoval sa len sporadicky. Po narodení dcéry svedkyňa asi po XX
dňoch odišla z manželského internátu k rodičom, kvôli nezáujmu bývalého manžela. F. za dcérou chodil,
rysovalo sa im spoločné bývanie v E., on však chcel ísť do R. a svedkyňa sa mu musela podriadiť. V tom
čase dcéra už mala viac ako X,X roka. H. nebol typ, čo by sa dcére venoval. F. ju do jasličiek, ale aj s tým

boli problémy. H. ide o motiváciu k druhému dieťaťu, svedkyňa uviedla, že bola naivná. E. spoločný účet,
ku ktorému nemala dispozičné právo, o všetkom rozhodoval poručiteľ. Aj keď ostala s I. na materskej,
mala k dispozícii minimum finančných prostriedkov. H. jej odchodom z domácnosti poručiteľ predal auto,
čím rodinu finančne zruinoval. T. tak naivná, že poručiteľ v jej mene aj podnikal a potom ju tým vydieral.

XX. J. T. P., stará matka žalobcov, pri svojom výsluchu uviedla, že poručiteľ, jej zať, ich vodil za nos. T.
zvláštny, klamal im. W. o žalobcov nemal, nestaral sa. Aj keď sa narodili, svedkyňa musela ísť pre nich
do pôrodnice, jeho nikde nebolo. F. k nim vôbec vzťah, o nič sa nestaral, na deti neplatil. C. svedkyne to
nejak riešila, ale bolo to zbytočné. P. už mu niečo hrozilo, tak výživné vyplatil. K deťom bol ľahostajný. P.
po ne mal prísť, tak neprišiel, alebo, keď už deti boli pripravené, tak zrazu odišiel. S deťmi sa nestretával,

nekontaktoval ich na sviatky či narodeniny. P. boli žalobcovia dospelí, I. sa s otcom stretol. I. otca
vyhľadal, keď mal XX rokov, jeho matka na to reagovala normálne, bolo to jeho rozhodnutie. J. nemá
vedomosť o tom, že by jej dcéra bránila styku poručiteľa s deťmi.XX. J. O. J. uviedol, že bol jedenkrát svedkom kontaktu poručiteľa a žalobcov, a to keď poručiteľ a
matka žalobcov mali stretávku ako trieda. Q. sa na ulici stretli a on deti, ktoré tam boli tiež, ignoroval,
ani sa im nepozdravil. H. ide o styk poručiteľa s deťmi, keď boli maloletí, svedok vie o X-X prípadoch,

kedy bolo dohodnuté, že príde. C. boli pripravené a on napokon neprišiel. F. svedkom toho, že by sa
styk realizoval. H. sám výživné neplatil, stále sa to podávalo na súd. V čase stretávky svedok s matkou
žalobcov tvorili pár. J. ich tam viezol, poručiteľ išiel po chodníku a oni tam stáli. J. sa akoby tam vôbec
neboli, nepozdravil sa im. C. ho neoslovili.

XX. J. L. T., rodinná známa žalobcov, pri svojom výsluchu uviedla, že ju prekvapuje, že deti sú postihnuté
kvôlirodičom.W.akodetisaunejhrávali,pričomajonajerozvedenáajejsynajehootecnavštevoval.Od
žalobcov tam vtedy zaznelo, že ako je to dobré, že otec jej syna navštevuje. J. si preto myslí, že poručiteľ
deti nenavštevoval. H. si vyživovaciu povinnosť neplnil, na sviatky či narodeniny deti nekontaktoval. J.
bola bútľavou vŕbou pre I. I. S., pričom I. za ňou prišiel s tým, čo má robiť, že ho otec kontaktoval, že
sa chce stretnúť. J. mu na to povedala, že je to jeho otec a že nech zistí, čo od neho chce. I. za ním

potom išiel, v tom čase mal asi XX rokov. V dospelosti svedkyňa vie len o tom jednom stretnutí, keď tam
išiel I. na obed. I. nekontaktoval priamo otec, ale tretia osoba. H. ide o tento kontakt, matke žalobcov to
nebolo jedno, že po toľkých rokoch, ale I. jej povedal, že ide k otcovi. H. I. to nemalo žiadne následky.
J. si nemyslí, že by matka žalobcov bránila poručiteľovi v styku.

XX. J. J. A., stará matka žalobcov, pred súdom uviedla, že deti veľmi milovala a popritom nemá povolenie
ani možnosť, aby sa s nimi stretávala. R. ich navštevovala na byte, neotvárali jej však dvere, nosila im
darčeky, ale nedovolili jej ich odovzdať. J. aj tortu I. na narodeniny a aj S., nepustili ju však do bytu. H.
na ulici a všetci ju pritom videli. C. musela odovzdať susede, ale ani od nej to neprijali. Aj so synom
išla za nimi, ani vtedy sa však nemohla s nimi stretnúť. T. ich pozrieť aj v škole, kde učiteľka dovolila

stretnutie počas XX-minútovej prestávky. Na druhý deň však do školy išla nevesta s tým, že svedkyňa
duševne narúša city vnúčat. F. povolenie, aby svoje vnúčatá milovala. Q. pokusy o stretnutie prebehli,
keď bol I. prvák a S. vo štvrtom ročníku základnej školy. O. sa o nich aj cez známych, stretnúť ich však
nemohla. H. nebol zlý, nesprával sa hrubo, každý ho mal rád, chcel viackrát vidieť svoje deti, ale nebolo
mu to povolené. I. svedkyňa videla naposledy, keď mal XX rokov. H. na pol hodinu, na rýchlo mu niečo

pripravila a dala mu XX,- L.. J., že príde aj nabudúce, dvere mal stále otvorené, ale viac neprišiel. S.
od stretnutia v škole nevidela. V kontakte s deťmi svedkyni a jej synovi bránila nevesta G.. Z. dve sa
nikdy v zlom nerozprávali. H. svedkyni hovoril, že deti v dospelosti kontaktoval. J., že poručiteľ s deťmi
nemal kontakt, ho veľmi bolela, bol z toho ku koncu už chorý, že ho deti nenavštevujú, nekontaktujú, I.
mu prisľúbil, že bude volať, ale nezavolal. J. je presvedčená, že si poručiteľ plnil vyživovaciu povinnosť.

E. výživného, keď mal I. XX rokov a bol u nich, dostal aj darček. J., že zavolá, aj mobil mu poručiteľ
kúpil, ale na XX rokov boli styky znovu prerušené.

XX. J. B. J., dcéra žalovanej, uviedla, že s poručiteľom sa rozprávali, že píše závet a prečo ho píše.
F. otca spoznala niekedy v roku XXXX-XXXX, keď sa zoznámil s jej matkou a keď sa presťahovali na

R.. Po sobáši sa nasťahovali do jeho bytu, ten neprerábali, nakoľko sa predpokladalo, že ich budú
navštevovať aj žalobcovia a chceli, aby sa vracali do známeho prostredia. P. poručiteľ chodil za deťmi,
vždy sa vrátil smutný, nakoľko tie mu neboli vydané, nemal ani informáciu o zranení dcéry, dozvedel sa
o tom, až keď sa vrátili z G., pričom hneď šli do nemocnice. F. dcéry v nemocnici potom jeho bývalá
manželka zakázala. O deťoch sa chodil informovať aj do školy, záležalo mu na nich. E. o nich informácie

od známych, zaujímal sa o ne a celá situácia ho ničila. Z. vždy rátali s tým, že majú súrodencov, kúpili aj
auto, aby mohli chodiť na spoločné výlety, kupovali sa im darčeky. T. v ich životoch, aj keď v nich neboli.
P. sa okolo roku XXXX presťahovali do domu, poručiteľ sa svedkyne pýtal, či by nemohli kontaktovať
deti cez sociálne siete, keďže prešlo XX rokov a situácia sa možno zmenila. J. oslovila oboch. S. kontakt
odmietla, s tým, že túto kapitolu života má uzavretú. I. jej odpísal, že záujem má, pýtal sa prečo práve

teraz. J. navrhla, že by bolo fajn, keby sa stretli, posielala mu aj fotky otca. F. k stretnutiam aj prišlo,
niekoľkokrát, z čoho sa poručiteľ veľmi tešil. F. sa začali menej rozprávať o otcovi a viac o svedkyni a
jej rodine, I. však začal kontakt obmedzovať, nedvíhal ani telefón, pričom písal, že matka mu kontakt
zakazuje a on je od nej závislý. Z. sa pokúsil o kontakt a išiel za I. na futbal, odkiaľ ho I. poslal preč. J. sa
jeho situáciu pochopiť, komunikácia upadla, svedkyňa sa mu pokúšala písať, ale on nereagoval. H. ide

o stretnutia, chodili pre žalobcu oni, buď svedkyňa alebo poručiteľ, nikdy ho však nevyzdvihli doma. E.
žalobcu vyhodila z domu, lebo sa začas stretávať s poručiteľom. H. bol rodinne založený, svoju rodinu
miloval a bola pre neho všetkým. T. človekom, ktorý vždy každého podržal. W. vedeli, kde bývajú, mali
možnosť ich kontaktovať. H. sa bál vyvolania ďalšieho konfliktu s bývalou manželkou. W. ho prosil, abysa s jeho matkou porozprával, ale on sa bál konfliktu. P. sa oň aj pokúsil, tak mu nedvíhala telefón. W. sa
neinformovali, čo sa s poručiteľom stalo, neprišli na pohreb, len žalobca volal, že dostal predvolanie od
notára a chcel vedieť, čo môžu očakávať a na čom sú. H. ťažko znášal, že ho žalobcovia nekontaktujú,

pri každej rodinnej príležitosti ich spomínal, strašne ho to ranilo a bol z toho nešťastný. Na svadbe matky
s poručiteľom svedkyňa nebola z dôvodu, že tam nemohli byť jeho deti. T. to pre neho bolestivé, že takýto
deň nemohol stráviť s nimi a svojimi deťmi. W. poručiteľ napísal, lebo chcel ochrániť svoju manželku a
svoju rodinu. H. ide o styk, poručiteľ naň vždy išiel, ale vrátil sa s tým, že stretnutie s deťmi mu nebolo
dovolené, alebo, že tam vznikol cirkus, o ktorom vedela celá dedina. F. k tomu malo prísť, keď mal I. XX

rokov. H. tam išiel vždy, keď mal možnosť, nariadený styk by nikdy nevynechal. J. bola prítomná pri tom,
keď poručiteľ kontaktoval matku žalobcov telefonicky. H. neplatil výživné na deti mesačne, robil to ale v
rámci zákona, aby sa nedostal do väzenia a aby bývalú manželku prinútil realizovať styk s maloletými.
W. kontaktoval na sviatky, narodeniny, kupoval im darčeky. P. však darčeky skončili v koši, tak to vzdal,
ale vždy sa kupovali, že možno raz sa odovzdajú. S I. si poručiteľ telefonoval. S. sa pokúsil skontaktovať
prostredníctvom svedkyne, keďže nemal sociálnu sieť. Z. kontaktu sa obával, keďže nechcel vyvolať

konflikt. W. neoznámili, že poručiteľ zomrel a že bude pohreb.

XX. J. Q. Q., kamarát poručiteľa, uviedol, že poručiteľ robil všetko, aby udržal rodinu po kope. J. bol
veľakrát svedkom, že sa s bývalou manželkou hádali, nie raz mu vyhodila veci cez okno. J. sa, že
prišiel, že ho žena vyhodila a či u nich môže prespať. R. chcel dobre pre rodinu. H. ide o rodinu bývalej

manželky, žije sa ťažko, keď je otec alkoholik a sestra retardovaná. Je možné, že aj to bolo dôvodom
nedorozumení. H. urobil všetko, aby deti boli vychované čo najlepšie. H. sa pokúšal navštevovať deti,
keď boli maloleté, jeho žena ho však k nim nepustila. C. kontaktoval aj keď boli staršie, snažil sa im
zavolať, ale takmer nikdy sa to nepodarilo. H. deti navštevoval, ale nie vždy sa mu to podarilo. P. si
veľké auto, aby mohli chodiť na dovolenku a v tejto súvislosti ich kontaktoval. C. im posielal, ale deti ich

nedostali. J. kontakty na deti, ale neúspešne. So synom asi aj hovoril.

XX. J. W. Q. uviedla, že rodičia žalobcov bývali v E. u rodičov bývalej manželky poručiteľa. O. manželstvo
bolozpočiatkuvporiadku,neskôrtozačaloškrípať.S.zázemietamneboloideálne,aniprevýchovudetí.
E. viackrát problémy, poručiteľ do domácnosti svedkyne chodil, keď sa pohádali. H. svoje deti miloval,

aj s manželom svedkyne chodili so staršou dcérou kočíkovať, mal deti veľmi rád. P. bývali v E., začal
podnikať, pričom svoj prvý podnik nazval podľa dcéry. H. sa odsťahovali do Š. a rozviedli. P. prišla matka
poručiteľa a snažila sa deťom odovzdať darčeky, tie vyhadzovali. P. sa rozviedli a poručiteľ chcel prísť
pozrieťdeti,takmuichväčšinoumatkažalobcovnedala.Akmuichajdala,pričomsvedkyňasprevádzala
ako svedok na prechádzke v lesoparku, bývalá manželka volala políciu, že ich poručiteľ obťažuje. Aj

svedkyni vyčítala, že nestojí na jej strane a preto kontakt s ňou rozviazala. J. učila na základnej škole a
poručiteľ jej zvykol volať, či nevie o deťoch a ako sa S. v škole darí. Aj po rozvode sa snažil, kúpil veľké
auto, aby mohol deti z oboch manželstiev voziť na výlety. H. si volali zriedka, ale raz svedkyni zavolal,
že I. s ním obnovil kontakt. I. asi po dvoch týždňoch jej volal znovu, že či nevie, čo je s I., lebo sa mu
neozýva. H. sa snažil, keď však za deťmi chodil a nemal s nimi kontakt, tak to bolo ťažké. H. svedkyne

zo strany matky bolo zabránené, aby poručiteľ kontakt s deťmi obnovil.

XX. J. L. J., teta žalobcov a švagriná žalovanej, uviedla, že poručiteľ sa dlhé roky snažil dostať deti na
svoju stranu, nebolo mu to však dovolené. C., že keď dosiahnu dospelosť, tak ho vyhľadajú. C., keď boli
maloleté, tak poručiteľ mal len povinnosti, ale práva žiadne. H. bol dobrý človek, pomáhal druhým, trpel

však tým, že nemohol vidieť vlastné deti. E. poručiteľa cez deti vydierala, že ak neurobí, čo žiada, deti
neuvidí. J. je presvedčená, že táto krivda poručiteľa zdravotne poznačila. H. nechcel žiadne konflikty,
niekto mu poradil, aby počkal do plnoletosti detí. E. žalobcov poručiteľovi stále bránila v styku, keď boli
maloletí. P. boli deti staršie, nevlastná sestra sa pokúsila o kontakt. E. žalobcov si vymýšľala dôvody,
prečo poručiteľ nemôže vidieť deti, dokonca ho pred policajtom obvinila, že zneužíval dcéru, resp. ho

obvinila, že užíva drogy. W. to veľmi zle, poznačilo ho to, aj keď o tom nehovoril. W. napísal, lebo bol
ukrivdený za toľké roky. B. sa so synom porozprávať, prečo sa odmlčali a nedovolili, aby sa k nim priblížil,
ale podľa svedkyne k tomu už nedošlo. H. sa pravidelne dostavoval na nariadený styk, keď mu ich však
matka dlho nedávala a on už to vzdal, tak situáciu využila a keď neprišiel, podala trestné oznámenie.
R. povinnosť si plnil, stalo sa, že nezaplatil, keď do neho jeho matka tlačila. P. mal I. XX rokov, dostal

telefón, aby boli v kontakte. V detstve sa to nedalo dávať deťom dary, matka to nedovolila.

XX. J. T.. O. M. uviedla, že bola spolužiačkou pani P. a poručiteľa na strednej škole. H. sa zúčastňuje
stretávok, pani P. si pamätá asi len z jednej. S ňou a poručiteľom sa stretávali a priatelili pred ichrozvodom. J. si nepamätá, či sa niektorej zo stretávok zúčastnili žalobcovia. H. sa s deťmi po rozvode
manželstva snažil stretnúť, bývalá manželka ich však nepustila von. Za deti bojoval, ale ona mu
stretávanie neumožnila. R. aj policajtov, boli tam spory. R. zo začiatku platil, keď mu však matka žalobcov

neumožňovala styk s deťmi, tak sa zaprel a chcel ju takto donútiť, aby mu stretávanie umožnila. H.
výživné doplatil. J. nevie o tom, že by deti podporoval iným spôsobom.

XX. J. I. M. uviedol, že do roku XXXX mal s poručiteľom veľmi blízky vzťah a z jeho rozprávania vie, že
mal problémy pri stretávaní sa s deťmi, hoci o tieto stretnutia bojoval. J. povedal, že mu nebola daná

možnosť s deťmi sa stretávať, bývalá manželka mu to buď nedovolila, alebo mu hovorila, že sa s ním deti
nechcú stretnúť. D. s ním svedok bol v E., keď chcel takéto stretnutie realizovať, cez bránu sa rozprával
s bývalou manželkou, ktorá mu hovorila, že deti ho nechcú vidieť a že prečo prišiel. P. styku s deťmi
mal poručiteľ aj nejaké súdne spory, chcel s nimi nadviazať kontakt, ale nebolo mu to umožnené. H.
ide o výživné, bol niekedy v omeškaní. J. s manželkou ho presvedčili, aby to zaplatil, inak sa s deťmi
nebude stretávať.

XX. J. Q. R., nevlastná sestra žalobcov a dcéra žalovanej, uviedla, že z detstva si pamätá, že už od
prvého zoznámenia s poručiteľom sa im tento venoval, hral sa s nimi, zaujímal sa o ich záľuby a snažil
sa ich podporovať. To od ich biologického otca nepoznali. H. ich mal veľmi rád a vychovával ich s láskou.
Už pri prvom stretnutí povedal, že má dve deti, dcéru vo veku svedkyne. P. sa presťahovali do bytu, v

ktorom oni pôvodne žili, nerobili sa tam žiadne zmeny kvôli tomu, aby to ostalo čo najviac pôvodné, keď
prídu na návštevu poručiteľove deti. S. o deťoch poručiteľa debatovali. H. bol nešťastný aj z toho, ako
mal súdom určené hodiny pre styk s deťmi. K. ho, že ich mohol vidieť len raz mesačne a cítil to ako
odopretie jeho práv. Na stretnutia sa snažil chodiť pravidelne, ale vždy prišiel s tým, že mu povedali, že
deti sú choré alebo ho nechcú vidieť alebo na nich sám videl, že majú strach. F. tam nešiel s prázdnymi

rukami, ale väčšinou tie veci priniesol domov alebo ich nechal tam alebo ich skúšal nechať u susedov.
H. väčších príležitostiach sa dohadovali aj s babkou, ktorá sa s deťmi stretávala v škole cez prestávku
a tam im tie dary odovzdávala. B. všetkých známych zisťoval informácie o deťoch, v škole zisťoval, aké
majú známky, ako sa im darí. D. sa mu podarilo získať aj ich školské fotografie, čomu sa veľmi tešil a
mal ich odložené. F. mu právnik odporučil chodiť na stretnutia so svedkami, že matka možno v takom

prípade nebude tak agresívna a neodoprie mu právo vidieť deti. F. tam chodil za účasti polície, ale aj
vtedy mu povedali, že deti sa ho boja, že ho nechcú vidieť. H. ide o neskorší kontakt poručiteľa s I., prvý
krát to bolo neúspešné a im bolo jasné, že to spôsobila I. matka. C. sa, že ho vyhodila z domu, musel
ísť k babke s tým, že vrátiť sa môže, až keď sa prestane stretávať s otcom. H. dúfal, že sa to zmení,
keď bude I. dospelý a chápal, že v tom čase bol závislý na matke. H. I. vždy hovoril, že za ním môže

prísť kedykoľvek, kúpil mu aj telefón, aby boli v kontakte, hovoril, že po tých rokoch sú si vlastne cudzí,
napriek tomu si však k sebe našli cestu. K. si, ž skúsil všetky spôsoby okrem možnosti, aby odňali deti
matke. Z. to tým, že sa to ťahalo roky, že deti ho už nepoznajú a nechcel ich odtrhnúť od matky a zobrať
do cudzieho prostredia. H. sa rozhodol počkať do ich dospelosti, kedy sa mohli samé rozhodnúť, či ho
chcú alebo nechcú. H. tom druhom kontakte s I. sa veľmi tešil, o každom stretnutí a rozhovore svedkyni

nadšene rozprával. F. však zistil, že ho I. zapiera, že s ním komunikuje tak, aby o ňom nikto nevedel. F.
I. začal aj túto komunikáciu sabotovať, nedvíhal poručiteľovi telefón, alebo keď dvihol stále mal nejaký
program a nehovoril s ním. H. sa na to sťažoval, že on sa o komunikáciu a kontakt stále snaží, ale zo
strany I. to bolo čoraz menej. F. povedal, že to nemôže byť len z jeho strany. H. to trápilo, dúfal, že si
vytvorí vzťah so synom. P. bol chorý, odmietol, aby I. kontaktovali s tým, že ten o neho nemá záujem

a že ho nechce. F., aby vedel o jeho chorobe, hoci oni ho prehovárali. F. si ani, aby im povedali o jeho
smrti. H. bol pripravený dať mu všetku lásku a I. mu pritom neskutočne ublížil. W. v 2. rade povedala, že
to už uzavrela a komunikáciu odmietla. S. svedkyne kúpili X-miestne vozidlo s odôvodnením, aby mohli
chodiť všetci spolu, keď prídu deti poručiteľa. W. sa o poručiteľa nezaujímali, nepriali mu k sviatkom,
neinformovali sa o ňom. P. poručiteľ povedal, že spísal závet, tak sa mu vysmiali, pretože ho spisoval,

keď mal ísť na operáciu pruhu. On povedal, že chcel urobiť všetko, čo môže pre ich mamu, lebo všetko
čo majú, si vybudovali oni dvaja a je to len ich. H. platil výživné zo začiatku pravidelne. H. ho chcel
odovzdávať v hotovosti pri návštevách, keď však ani to nepomohlo, platil tak, ako mu zákon povoľoval,
jeden krát za tri mesiace alebo za pol roka a snažil sa tak dobojovať styku s deťmi. Na základnej škole
sa snažil žalobcov podporovať, ale bolo to odmietnuté. F. ich počas štúdia nepodporoval. W. kontaktoval

na sviatky a narodeniny, nosil im dary, ale veľa krát to priniesol naspäť, veľa darčekov ostalo u nich v
skrini. H. kontaktoval žalobcov v dospelosti sprostredkovane cez sestru svedkyne. J. a mama žalobcu
v 1. rade o jeho kontakte s poručiteľom nemohli vedieť. H. hovoril, že s nimi nechce byť za zle.XX. J. Q. Q., bývalý sused žalobcov a kamarát žalovanej, uviedol, že poručiteľ mu párkrát povedal, že
sa pokúšal o kontakt so žalobcami, ale bývalá žena mu ich nechce dať. D. poručiteľa zobral do dediny,
kde bývala bývalá manželka poručiteľa. H. tam, poručiteľ zazvonil a čakal vonku. Z. vyšla von, začala

kričať, dala mu facku a to bolo všetko. H. raz rozbil dvere na byte, kde bývali žalobcovia, keď ho bývalá
manželka nechcela pustiť do vnútra. R. prišiel ku svedkovi na WC a hovoril, že nevie čo má robiť. F. pod
vplyvom alkoholu. To, že ho nechcela pustiť do vnútra sa stalo viackrát, svedok nevie prečo.

XX. J. S.. I. Q., uviedol, že pokiaľ ide o stretávanie sa poručiteľa s deťmi po rozvode manželstva, v XX.

rokoch tam boli nejaké snahy, skoro vždy však poručiteľ prišiel s tým, že mu deti neboli vydané, lebo
boli choré, alebo sa s ním stretnúť nemohli. B. tam aj s policajtmi. D. prišiel s previazanou ľavou rukou
a keď sa ho svedok pýtal, hovoril, že svokra alebo svokor ho išli udrieť latou, z ktorej trčali klince a on
ako sa bránil, tak ho tie klince poranili. P. na neho, že ho zabijú. Z týchto neúspešných stretnutí chodil
nešťastný a deprimovaný, priznal, že už nevládze, celá tá rodina sa voči nemu stavala nepriateľsky. J.
bol spolužiakom poručiteľa na gymnáziu, bol na všetkých stretávkach. T. manželku poručiteľa si pamätá

asi len z jednej a to v začiatkoch. C. tam nevidel, na tieto stretávky deti zvyčajne nebrali.

XX. J. E.. H. Q., kamarát žalovanej, uviedol, bol spolužiakom poručiteľa aj na základnej škole, aj na
gymnáziu, spolužiačkou bola aj jeho bývalá na manželka na gymnáziu. T. manželku poručiteľa si pamätá
asi len z jednej stretávky. H. sa s deťmi po rozvode snažil stretávať, svedok ho tam párkrát viezol, vtedy

mu však vždy bol kontakt s deťmi odopretý bývalou manželkou. H. o styk boli, aj keď bol žalobca v
1. rade dospelý, poručiteľ mu kúpil telefón, následne však táto snaha o stretávanie bola prerušená zo
strany syna poručiteľa. Q., že bývalá manželka nebola ochotná dávať mu deti, snažil sa poručiteľ výživné
využiť ako nástroj na vymáhanie styku. R. však vždy doplatil. C. kupoval darčeky, ale svedok nevie o
tom, že by im prispieval na štúdium.

XX. J. H. J., zať žalovanej, uviedol, že poručiteľ miloval svoje vnúčatá a svoju rodinu. Od svokra vie,
že mal záujem o kontakt so žalobcami, keď tento skončil, bol z toho smutný, že sa to nepodarilo, ako
si predstavoval.

XX. J. W. M., krstná matka poručiteľa uviedla, že matku žalobcov spoznala v nemocnici, kde pracovala
ako sestra. I. sa svedkyni nezdravila, len za ňou prišla a ponosovala sa na manžela a jeho mamu. H.
ju svedkyňa nevidela, len po ich rozvode, keď vozila babku žalobcov do E. na R. noc a R. s darčekmi a
matka žalobcov z dvora kričala, že nič neprevezme a keď áno, tak to hodí do koša. V E. boli asi päťkrát.
Aj otec žalobcov sa snažil, ale nebolo mu umožnené, aby deti videl a ani darčeky neprevzali. P. s deťmi

neumožnila bývalá manželka poručiteľa. J. si myslí, že keď boli deti staršie, mohli za otcom chodiť tak,
aby o tom ich matka nevedela. W. otca aj navštívil. H. sa čo majú, ale keď sa vrátil do I., tak telefonický
kontakt prerušil. H. sa svedkyni na to aj sťažoval a bol smutný z toho, ako kontakt s I. dopadol. H. to
psychicky zle znášal, snažil sa hľadať kompromis, ale psychicky bol takýmto spôsobom týraný. D. bývala
manželka svedkyni povedala, že sa mu pomstí. H. si vyživovaciu povinnosť plnil. V dospelosti poručiteľ

žalobcov hľadal, ale oni stále menili miesto, dcéra si zmenila aj meno. J. sa sťahovali, aby ich nemohol
nájsť. H. žalobcovi v 1. rade nakúpil veci, telefón, notebook, dostal, čo chcel. W. poručiteľ napísal, lebo
ani jednu tehlu nedali do domu, mrzelo ho, že žalobca ani nedvihol telefón, keď od neho odišiel. J.
u rodičov žalobcov, či už v Š. alebo v E. nikdy nebola, lebo matka žalobcov nedovolila stretávanie s
príbuznými, ani na svadbe neboli. Do E. svedkyňa šla tam, kde povedala babka žalobcov. W. tam šli s

ňou, dvakrát ju sprevádzala svedkyňa a trikrát manžel svedkyne. H. svedkyni fotky žalobcov neukázal,
lebo ich nemal.

XX. J. S. I., priateľ poručiteľa, uviedol, že poručiteľovi vlastné deti strašne chýbali, často ich spomínal,
bol nešťastný a sklamaný z toho, že s nimi nemá kontakt. P. boli ešte malé, každá návšteva končila

hádkou, pričom poručiteľ videl, že tým škodí vlastným deťom, ktoré miloval. Z rozprávania poručiteľa
svedok vie, že mu v stretávaní bránila bývalá manželka. P. boli deti dospelé, jedenkrát tam bol jeho syn.
B. ho ohlásila, keď si poručiteľ zlomil nohu. H. si robil nádeje, že sa budú stretávať, k tomu však nedošlo.
W. a listinu o vydedení poručiteľ spísal z dôvodu, že to čo mali, vybudovali so žalovanou, kontakt s deťmi
nemal vôbec, chýbali mu a to boli asi hlavné dôvody.

XX. J. Q. B. pred súdom uviedol, že so žalovanou je v priateľskom vzťahu a od útleho detstva poznal aj
poručiteľa, s ktorým bývali v jednom vchode. H. so žalovanou postavili dom, brali si kvôli tomu aj pôžičku.
J. má vedomosť, že B. nadviazala kontakt s I., lebo jeho otca trápilo, že má syna a pritom ho nemá.T. tam skúška, pričom I. prišiel, sľúbil, že spolu pôjdu na výlet do B., k čomu napokon nedošlo. H. bol
nadšený z tohoto stretnutia, dúfal, že sa budú stretávať aj ďalej, keď však ďalší styk neprebehol, bol
sklamaný, že to celé zastalo a nechápal prečo. P. boli žalobcovia maloletí, poručiteľ skúšal nadviazať

vzťah, keď však prišiel do dediny, kde bývali, vždy sa spustil veľký krik, matka detí ho tam nepustila.
H. nechcel deťom spôsobovať zlo. D. vlastná matka ho obviňovala, že deti nedostatočne kontaktuje a
tak ju zobral jedenkrát so sebou, pričom po tejto skúsenosti aj ona uznala, že to nedáva zmysel. H. ide
o závet a listinu o vydedení, podľa svedka poručiteľ dospel k názoru, že keďže jeho deti s ním nechcú
kontakt a deti z druhého manželstva s ním majú dobrý vzťah a pomáhali aj na dome, prečo by deti z

prvého manželstva mali dediť.

XX.J.P.P.,dlhoročnýkamarátžalovanej,predsúdomuviedol,žeporučiteľsasnažilsdeťmikontaktovať,
ale zo strany bývalej manželky mu v tom bolo bránené. Q. situácia trvala už v čase keď sme v XX.
rokoch spoznali. H. trápilo, že sa s deťmi nevedel skontaktovať. F. pri jednej návšteve v P. u poručiteľa a
žalovanej, tam svedok zazrel syna poručiteľa. B. vynakladala úsilie, aby sa s deťmi poručiteľa stretávali.

P. svedkovi prišiel ako jednorazová vec, podľa jeho vedomostí tam následne ďalší progres v stretávaní
nebol. H. bol z toho nešťastný. H. svedka si poručiteľ plnil vyživovaciu povinnosť, možno v jednom
období platil neskôr, ale úmyselne sa plateniu nevyhýbal. O týchto veciach hovorili ako kamaráti. J. nemá
vedomosť, že by poručiteľ sám priamo žalobcov kontaktoval. W. a listinu o vydedení podľa svedka spísal
kvôli tomu, že počas jeho života mu bolo bránené, aby sa s deťmi stretával. S S. si postavili dom, čím

si splnili sen a zároveň sa veľmi zadlžili.

XX. J. Q. U. pred súdom uviedol, že so žalovanou je v priateľskom vzťahu a poznal aj poručiteľa. H.
mal deti rád a chcel ich viackrát navštíviť, ale ich matka to nepovolila. O týchto veciach sa s poručiteľom
rozprávali.F.ztohodobrýpocit.Vdospelostikontaktsožalobcamineprebehol,jedenkrátsasožalobcom

stretli, keď mal poručiteľ zlomenú nohu. H. to trápilo, viackrát to spomínal, aj firmu podľa nich pomenoval.
F. sa o tom už nerozprávali, pretože kontakt medzi nimi nebol. W. a listinu o vydedení poručiteľ spísal,
lebo s nimi nevedel držať kontakt.

XX. S. Z. súdu G., sp. zn. XXC/XX/XXXX - XX z XX.X.XXXX, bolo manželstvo poručiteľa a E.. G.

P. rozvedené a v tom čase maloletí žalobcovia boli zverení do výchovy a opatery matke a otcovi sa
určila povinnosť platiť na výživu maloletej S.P. a maloletého I. každému po X.XXX,- Sk mesačne na čas
po rozvode. V odôvodnení rozsudku je uvedené, že po narodení dcéry S. XX.XX.XXXX začali medzi
manželmi vznikať prvé nezhody, a to z toho dôvodu, že poručiteľ častejšie dával prednosť kamarátom
a spolužiakom, následkom čoho sa matka žalobcov s dvojtýždňovou S. odsťahovala k svojim rodičom.

H. ich sporadicky navštevoval a sporadicky platil aj na výživu maloletej. V marci XXXX bol manželom
pridelený mestský byt v Š., kde spolu začali žiť. E. i napriek menším manželským nezhodám začalo
byť harmonické a dňa XX.X.XXXX sa narodil maloletý I.. D. narodením opätovne nastali konflikty medzi
manželmi, a to z dôvodu, že poručiteľ sa často zdržiaval mimo domu, nastala v rodine finančná kríza,
pretože manželka bola na materskej dovolenke. J. poručiteľ priznal, že o rodinu sa nestaral tak, ako

by mal, avšak vyplývalo to z jeho zaneprázdnenosti, pretože študoval, pracoval a aj podnikal. Z. iného
poručiteľ bez dohody s manželkou rozhodoval o závažných otázkach, ako napríklad zakúpil osobný
automobil bez súhlasu manželky v čase finančnej krízy. V júni XXXX manželka odišla zo spoločnej
domácnosti. H. deti sporadicky navštevoval, na jeseň XXXX im prispel na výživu sumou XXXX,- Sk.
Od tej doby na výživu maloletých detí neprispel až do času, kým neboli upravené súdnou cestou

rodičovské práva a povinnosti. E. sa hádali aj v čase, keď už nežili v spoločnej domácnosti, ako napríklad
na R. XXXX, kedy sa opätovne pohádali kvôli financiám. J. konštatoval, že z finančnej krízy ako aj
z častej neprítomnosti poručiteľa vznikali medzi manželmi hádky, pretože manželka sa sama starala
o dve maloleté deti. H. jej pri výchove a v domácnosti pomáhal minimálne, avšak na druhej strane
zabezpečoval príjem rodiny, s tým však, že pri používaní finančných prostriedkov viac-menej rozhodoval

sám. I. príčinu rozvratu súd videl rozdielnosť povahových vlastností, zanedbávanie rodiny zo strany
poručiteľa, ako aj finančné problémy v rodine.

XX. Z úradného záznamu spísaného na Z. úrade v G., odbore sociálnych vecí a rodiny dňa X.XX.XXXX
vyplýva, že sa dostavil poručiteľ, ktorý uviedol, že bol svoje deti navštíviť dňa X.X.XXXX, kedy mu matka

neotvorila dvere. Na základe dohody sa ďalší styk uskutočnil XX.X.XXXX v čase od XX.XX do XX.XX
hod, ktorý matka predčasne ukončila a otcovi deti nevydala. V stredu XX.X.XXXX sa poručiteľ dozvedel
o úraze maloletej S. a jej hospitalizácii a v ten deň navštívil nemocnicu a asi XX minút sa s dcérourozprával. E. mu neoznámila, čo sa s dcérou stalo. C. X.XX.XXXX deti opätovne navštívil, matka mu
otvorila dvere a oznámila, že deti sú choré.

XX. Z upovedomenia o začatí exekúcie pod EX XXX/XXXX vydaného súdnym exekútorom O.. P. F. dňa
XX.X.XXXX vyplýva, že na základe návrhu matky žalobcov a rozvodového rozsudku začalo XX.X.XXXX
exekučné konanie na vymoženie zaostalého výživného za obdobie od X.X.XXXX do XX.X.XXXX vo
výške XX.XXX,- Sk a bežného výživného vo výške X.XXX,- Sk od X.X.XXXX.

XX. V konaní vedenom na Z. súde G. pod sp. zn. XXP/XXX/XX matka žalobcov dňa X.X.XXXX navrhla
zvýšenie výživného, ktoré od rozvodového konania nebolo upravené, pričom odôvodnené potreby
maloletých sú vyššie. E. deti vychováva sama, otec okrem výživného ničím neprispieva. Od februára
XXXX otec neplatí ani výživné na deti. Z. maloletých v priebehu konania poukazoval na to, že sa oženil
a žije v kompletnej rodine a jeho manželka má dve deti z predchádzajúceho manželstva vo svojej
starostlivosti. D. bývalý manžel má na výživnom dlh asi XX.XXX,- Sk. J. dcéra manželky navštevuje 9.

triedu ZŠ a je prijatá na konzervatórium, s ktorého návštevou sú predpokladané zvýšené výdavky, bude
bývať na internáte. F. kurz angličtiny, ruštiny, hry na klavír a operný spev. E. dcéra jeho manželky taktiež
navštevuje základnú umeleckú školu. Z. poukazoval na to, že musel pracovať tvrdo, aby zabezpečil
novú rodinu. Od rozvodu manželstva deti nevidel. C., že uhrádza pôžičku X.XXX,- Sk mesačne, ktorú
dostali za účelom zakúpenia klavíra. S. Z. súdu G., sp. zn. XXP/XXX/XX - XX z XX.X.XXXX súd zvýšil

vyživovaciu povinnosť poručiteľa voči maloletej S. na sumu X.XXX,- L. a maloletému I. na X.XXX,-
L.. V odôvodnení uviedol, že od posledného rozhodnutia o vyživovacej povinnosti poručiteľa uplynul
už dlhý čas, počas ktorého odôvodnené potreby maloletých detí značne vzrástli. Z. sa nemôže proti
zvýšeniu vyživovacej povinnosti brániť tým, že sa stará o ďalšie dve deti svojej manželky, ktorej bývalý
manžel si vyživovaciu povinnosť neplní riadne a v rámci ich starostlivosti má náklady s ich návštevou

jazykový kurzov a základnej umeleckej školy. D. vyživovacia povinnosť voči týmto dvom deťom je totiž
iba podporná, s poukazom na to, že žije s nimi v spoločnej domácnosti, avšak prvoradá jeho vyživovacia
povinnosť voči vlastným deťom. Q. neobstojí ani jeho obrana v poukazovaní daňového základu, keď z
daňového priznania vyplývajú jeho príjmy v priemere XXXXX Sk mesačne a hoci vykázal dosť vysoké
aj výdavky v podnikateľskej činnosti, je treba zdôrazniť, že o podnikateľských investíciách sa môže

rozhodovať až po splnení si vyživovacej povinnosti voči svojim deťom, ktoré majú právo na rovnakú
životnú úroveň ako žijú ich rodičia. P. súd v Q., rozsudkom č.k. XXCo/XXX/XX-XXX z XX.X.XXXX
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

XX. K. z XX.X.XXXX pod Z.-XXX/SA-XX OO PZ R. odložilo vec podozrenia z trestného činu zanedbania

povinnej výživy, ktorého sa dopustil poručiteľ, nakoľko ten využil ustanovenie o účinnej ľútosti a zaostalé
výživné dodatočne uhradil. H. bolo zistené, že poručiteľ si vyživovaciu povinnosť prestal plniť v januári
XXXX a výživné uhradil naposledy v mesiaci jún XXXX v sume X.XXX,- Sk, čím mu vznikol dlh na
výživnom v sume XX.XXX,- Sk za obdobie od X/XXXX do XX.X.XXXX. C. XX.X.XXXX poručiteľ predložil
príslušnému policajnému orgánu potvrdenie o úhrade XX.XXX,- Sk, čím vyrovnal dlh na zaostalom

výživnom.

XX. K. z XX.X.XXXX pod XPv XX/XX-X prokurátorka Z. prokuratúry v C. J. zastavila trestné stíhanie
vedené proti poručiteľovi za trestný čin zanedbania povinnej výživy, ktorého sa mal dopustiť tým, že v
období od X.X.XXXX do XX.X.XXXX si riadne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom,

pričom v rozhodnom období bol živnostníkom a za uvedené obdobie mu vznikol dlh na výživnom vo
výške XX.XXX,- Sk, pretože zanikla trestnosť činu, nakoľko trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky
a obvinený si svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.

XX. K. zo XX.X.XXXX pod Z.-XXX/GA-GA-XXXX zo XX.X.XXXX OO PZ G. odložilo podozrenie zo

spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy, ktorého skutku sa dopustil poručiteľ tým, že ako otec
žalobcovsivočinimriadneneplnilvyživovaciupovinnosťazamesiacedecemberXXXX,januárafebruár
XXXX mu vznikol dlh vo výške XXX,XX L., nakoľko zanikla trestnosť činu podľa §86a Q. zákona.

XX. A. z XX.X.XXXX poručiteľ oznámil matke žalobcov, že z vážnych rodinných dôvodov nemôže

uskutočniť súdom stanovenú návštevu detí, ktorú uskutoční v náhradnom termíne XX.X.XXXX.

XX. Z písomných potvrdení H. R. zo X.XX.XXXX, X.X.XXXX, X.X.XXXX, X.X.XXXX. Q. P. z X.X.XXXX,
Z.G. T. z X.X.XXXX, X.X.XXXX, X.X.XXXX, X.XX.XXXX, X.XX.XXXX, X.XX.XXXX, vyplýva, že poručiteľsa v uvedených dňoch nedostavil v súdom určenom čase, t.j. od XX.XX do XX.XX hod za účelom
uskutočnenia návštevy detí za prítomnosti matky na miesto trvalého bydliska detí do E..

XX. Z predloženej komunikácie prostredníctvom sociálnej siete M. medzi žalobcom v 1. rade a
nevlastnou dcérou poručiteľa B. J. vyplýva, že dňa XX.X.XXXX nevlastná dcéra poručiteľa oslovila
žalobcu v 1. rade s tým, že má záujem sa s ním rozprávať, pretože majú spoločného človeka - poručiteľa.
W. bol zo záujmu o kontakt a stretnutie prekvapený, pretože dovtedy sa s poručiteľom veľmi nestretával,
rodičia sa rozviedli, keď bol malý, čiže sa na neho veľmi nepamätá. Z komunikácie z XX.X.XXXX

vyplýva, že poručiteľ a žalobca v 1. rade si dohodli stretnutie. W. nevlastnej sestre uvádzal, že žiadosť
(o stretnutie) mohla prísť skôr, veď bolo veľa narodenín, R., hocičoho, načo ona napísala, že poručiteľ
sa mohol pokúšať o to skorej, ale sa bál, že ho odmietnu. W. reagoval, že bol malý, otec nebol, a po
čase si na to zvykol, a teraz je to pre neho zvláštne. Na otázku nevlastnej sestry, ako na možnosť
stretnutia reagovala matka žalobcu, žalobca uviedol, že matka povedala, že nie je proti, len ho mohol
skôr pohľadať, veď ona ho neblokovala. C. X.X.XXXX žalobca nevlastnej sestre napísal, že sa poručiteľ

musí vysporiadať s matkou žalobcu. Na začiatku mu nič nepovedala, povedala, že mu bude XX a môže
ísť za ním. Q. však začala frflať, pričom žalobca nerozumie, čo má za problém. E. mu povedala, že
nerozumie, prečo ho iba teraz vyhľadal otec, ale to už žalobca poručiteľovi povedal. V rámci komunikácie
XX.X.XXXX žalobca napísal, že otec nevolal a pýtal sa, či sa rozprávali s matkou. Na otázku nevlastnej
sestry či by nechcel niekedy prísť k nim, napísal, že sa treba dohodnúť s matkou. Ak ho ona pustí,

tak žiadny problém, on by išiel. Q. na tom, aby sa najprv otec dohodol s matkou. C. XX.X.XXXX
nevlastná sestra žalobcovi napísala, že sa doma rozhodli, že kým žalobca nebude samostatný, dovtedy
sa nebudú vmiešavať, ak by hocičo potreboval, nech sa ozve, ale jeho otec nevie pomôcť, ak žalobcu
mama nepustí. Na opätovné pokusy o komunikáciu v septembri až novembri XXXX žalobca odpovedal
XX.XX.XXXX, keď zopakoval, že je potrebné, aby sa o tom dohodli rodičia, teraz sa už aj on cíti hlúpo. C.

X.X.XXXX nevlastná sestra žalobcovi napísala, že R. boli u nich po jeho sms ešte lepšie. V januári XXXX
sa žalobca informoval na zdravotný stav poručiteľa a prial mu jeho zlepšenie. Z následnej konverzácie
vyplýva,žemedzižalobcomaporučiteľomdošlokosobnémuajtelefonickémukontaktu.C.XX.XX.XXXX
žalobcanaopätovnénaliehanienevlastnejsestryuviedol,žebývasmamouanemôžerobiť,čosizmyslí.
K následnému obnoveniu komunikácie došlo až v roku XXXX.

XX. Z predloženej komunikácie prostredníctvom sociálnej siete M. medzi žalobkyňou v 2, rade a
nevlastnou dcérou poručiteľa B. J. vyplýva, že dňa XX.X.XXXX nevlastná dcéra poručiteľa oslovila
žalobkyňu v 2. rade s ponukou na stretnutie. W. v 2. rade ponuku odmietla s tým, že túto etapu svojho
života, ktorá ju viazal k tomu človeku, ukončila a aj v ďalšom by to chcela udržiavať na minime. K., že

to nie je proti nim, ani proti nemu, ale nechce narušiť minulosť.

XX. C. o telefonickej komunikácii medzi žalobcom v 1. rade a poručiteľom v období rokov XXXX a XXXX
neboli v konaní relevantné vzhľadom na dátum spísania listiny o vydedení.

XX. H. § 137 zák. č. XXX/XXXX Z.z. B. sporový poriadok žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

XX. H. § 192 zák. č. XXX/XXXX Z.z. B. mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.) ak niekto pred

potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý
dedičstvo neodmietol, ide o spor o dedičské právo.

XX. H. § X93 ods. 1 C.m.p. ak rozhodnutie sporu o dedičskom práve závisí iba na právnom posúdení
skutočností, ktoré medzi účastníkmi nie sú sporné, súd uznesením rozhodne, s ktorým účastníkom bude

ďalej konať a ktorému účastníkovi účasť v konaní o dedičstve ukončuje.

XX. H. § 194 ods. 1, 2, X C.m.p.(1) Ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením
po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné,
aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia

ako jeden mesiac.
(2) J. pokračuje v konaní s účastníkmi podľa výsledku sporu.
(3) Ak žaloba nebola podaná v lehote, ak bolo konanie o žalobe zastavené alebo ak bola žaloba
odmietnutá, platí, že spor o dedičské právo bol rozhodnutý v neprospech žalobcu.

XX. H. § 469a ods. X písm. b) Z. zákonníka poručiteľ môže vydediť potomka, ak o poručiteľa trvalo
neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.

XX. H. § 469a ods. X Z. zákonníka o náležitostiach listiny o vydedení a jej zrušení platia obdobne
ustanovenia §476 a XXX; v listine o vydedení však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

XX. H. dedičské konanie po poručiteľovi bolo prerušené z dôvodu, že žalobcovia ako deti poručiteľa
neuznali listinu o vydedení poručiteľa. Na určenie tejto spornej skutočnosti prostredníctvom určovacej
žaloby, teda či sú dané dôvody vydedenia, ich poverený notár odkázal uznesením, ktorým bolo konanie
prerušené. W. vyvolané sporom o dedičské právo, ktorý vznikol v priebehu konania o dedičstve, sú
žalobami o určenie právnej skutočnosti (podľa § 137 písm. d) C.s.p.). O. procesná prípustnosť vyplýva

z ustanovenia § 194 C.m.p.

XX. J. o dedičské právo podľa § 192 C.m.p. vzniká, ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva
tvrdí, že je dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol. Ak rozhodnutie
sporu o dedičskom práve, ktorý vznikol počas konania o dedičstve, závisí na posúdení spornej

skutkovej otázky, postupuje dedičský súd (notár ako súdny komisár) podľa § 194 C.m.p.. N. dedičského
súdu je identifikovať spornú skutočnosť, posúdiť sporné skutkové tvrdenia účastníkov z hľadiska
pravdepodobnosti a pokúsiť sa o dosiahnutie zmieru. Ak sa spor o dedičské právo neskončí zmierom,
dedičský súd (notár ako súdny komisár) odkáže účastníka, ktorého skutkové tvrdenia vyhodnotil ako
menej pravdepodobné, na podanie žaloby. W. návrh je potom vymedzený uznesením dedičského súdu.

O. spornej skutočnosti je potrebné vykonať tak, aby predmetom konania o žalobe bola výlučne otázka
skutková a nie otázka, ktorá zahŕňa aj právne posúdenie veci. H. posúdenie sa má vykonať v konaní o
dedičstve podľa § 193 C.m.p.. H. žaloby podľa § 194 C.m.p. preto nemá byť určenie neplatnosti alebo
platnosti závetu alebo vydedenia, má ním byť riešená skutková otázka (napr. či dôvody vydedenia sú
dané alebo či opomenutí potomkovia sú dedičmi po poručiteľovi). Až na základe rozsudku o určení

právnej skutočnosti bude úlohou dedičského súdu (notára ako súdneho komisára) vec právne posúdiť
a vyhodnotiť, či je listina o vydedení, resp. závet platný alebo neplatný.

XX. Na základe zistenia, že potomkovia poručiteľa neuznávajú listinu o vydedení a závet poručiteľa
z dôvodu neexistencie uvedeného dôvodu vydedenia, notár odkázal potomkov poručiteľa, na ktorých

sa dôvod vydedenia vzťahoval, na podanie žaloby o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané. F.
tak vymedzil spornú právnu skutočnosť, ktorá mala byť obsiahnutá v žalobnom petite. Na základe
uvedeného súd konštatuje, že žaloba je v časti, v ktorej sa žalobcovia domáhajú určenia, že dôvody
vydedenia uvedené v listine o vydedení nie sú dané, je procesne prípustná. H. sa však žalobcovia
zároveň domáhali určenia neplatnosti závetu poručiteľa zo dňa XX.XX.XXXX v časti opomenutia

zákonných dedičov, takto podaná žaloba o určenie neplatnosti závetu nie je žalobou o určení právnej
skutočnosti podľa § 194 C.m.p., pretože neobsahuje určenie konkrétnej spornej skutočnosti (skutkovej
otázky). H. žaloba tak v tejto časti z pohľadu § 137 písm. d) C.s.p. nie je procesne prípustnou, a preto
ju treba bez ďalšieho vecného prejednania zamietnuť (výrok II. tohto rozsudku).

XX. Vo vzťahu k listine o vydedení žalobcovia namietali, že dôvod, ktorý poručiteľ v listine uviedol, nebol
daný.R.jejednostrannýprávnyúkonporučiteľa,ktorýmtentoprejavujesvojuvôľu,abyjehopotomokako
neopomenuteľný dedič nedostal z niektorého zo zákonných dôvodov svoj dedičský podiel. F. obsahovou
náležitosťou tohto prejavu vôle je výslovné uvedenie dôvodu vydedenia. L. vydedenia je nutné posúdiť
s prihliadnutím na okolnosti každého jednotlivého prípadu. C. vydedenia musí existovať v čase spísania

listiny o vydedení. Na neskoršiu zmenu sa neprihliada, ak je poručiteľ nezobral do úvahy (poručiteľ môže
do doby svojej smrti listinu o vydedení zrušiť alebo zmeniť) (viď rozsudok NS SR sp. zn. XCdo/XX/
XXXX). C. vydedenia sa musia týkať vždy samotného priameho potomka poručiteľa. R. k uvedenému sa
súd v konaní nezaoberal dôkazmi a výpoveďami strán a svedkov vzťahujúcimi sa na udalosti, ktoré saodohrali po spísaní závetu, keďže tieto nie sú pre rozhodnutie súdu relevantné. P. šlo okolnosti týkajúce
sa opätovného obnovenia kontaktu medzi žalobcom a poručiteľom koncom roku XXXX, keďže k tomuto
došlo po spísaní listiny o vydedení.

XX. H. musí konkrétny dôvod vydedenia uviesť výslovne v listine o vydedení s časovou a miestnou
špecifikáciou aby sa predišlo prípadnému sporu. T. uvedenie tohto dôvodu by bola listina o vydedení
absolútne neplatná. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že dôvod vydedenia musí byť pod sankciou
neplatnosti právneho úkonu konkretizovaný tak, aby bol zrozumiteľný nielen dotknutému subjektu, ale

aj subjektu nezúčastnenému.

XX. H. v listine o vydedení špecifikoval dôvod vydedenia nielen zákonnou citáciou § 469a ods. X písm.
b) OZ (vydedil žalobcov v 1. a 2. rade, nakoľko trvalo o neho neprejavujú opravdivý záujem, ktorý
by ako potomkovia mali prejavovať), ale ďalej ho špecifikoval tým, že v roku XXXX sa rozviedol so
svojou prvou manželkou, matkou jeho detí, ktorá ich po rozvode viedla tak, že napriek jeho snahe mu

nebolo umožňované stretávať sa s deťmi, takisto vylučovala akýkoľvek styk týchto detí s jeho rodinou.
P. jeho deti nadobudli plnoletosť, bol vykonaný z jeho strany pokus o nadviazanie kontaktu, rozumných
vzťahov medzi otcom a deťmi, avšak tieto jeho snahy neboli úspešné. Q. času deti žijú vo R. T., žiadnym
spôsobomhonekontaktujú,nikdysinanehonespomenú,anivprípadejehoživotnýchsviatkov,prípadne
R., pravdepodobne sa pre ne stal cudzou osobou. Q. stav nastal bez jeho zavinenia, napriek jeho vyššie

spomínanej snahe o nadviazanie prirodzených kontaktov s jeho deťmi. H. výslovne určil že dôsledky
vydedenia sa vzťahujú aj na potomkov jeho vydedených detí.

XX. H. ide o dôvod vydedenia spočívajúci v tom, že žalobcovia trvalo neprejavovali o poručiteľa skutočný
záujem, ako by ako potomkovia prejavovať mali, pri úvahe, či ide o dôvod vydedenia uvedený v § 469a

písm. b) Z. zákonníka, t. j. neprejavovanie opravdivého záujmu potomka o poručiteľa treba považovať
za významný vzťah medzi poručiteľom a potomkom, najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného
vnútorného vzťahu a nielen predstieraného, formálneho. L. takéhoto kvalifikovaného vzťahu možno
vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov, napr. z osobného, prípadne písomného styku, zo vzájomnej
starostlivosti potomka a poručiteľa a pod., pričom pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia

v tomto ustanovení uvedený, nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto
záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo. F., či potomkovi v prejavovaní opravdivého
záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany potomka nejde o nezavinené
neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu. J. prax je ustálená v tom, že zákonný dôvod vydedenia
uvedený v § 469a ods. X písm. b) Z. zákonníka vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo

potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu. H. posúdení dôvodov vydedenia
podľa § 469a ods. X písm. b) Z. zákonníka je potrebné taktiež zisťovať, či potomok poručiteľa mal reálnu
možnosť o poručiteľa prejaviť skutočný záujem, ktorý by ako potomok mal prejaviť, t. j. či poručiteľ mal
sám záujem sa s dieťaťom stýkať a udržovať s ním bežné príbuzenské vzťahy. R. totiž prichádza do
úvahy len tam, kde poručiteľ o tento blízky príbuzenský vzťah stojí, kde sa ho nezáujem potomkov

osobne citovo dotýka, kde mu tento stav vadí, a nie, ak ide o situáciu, kedy je mu tento stav ľahostajný,
prípadne kedy k nemu i podstatne prispel (pozri napr. rozsudok F. súdu SR z X.XX.XXXX, sp. zn. X B.
XXX/XX, rozsudok F. súdu SR z XX.X.XXXX, sp. zn. X B. XXX/XXXX).

XX. H. posudzovaní existencie dôvodov vydedenia musel súd vychádzať z konkrétnych okolností, zo

širšieho pohľadu nahliadať na kvalitu vzťahov medzi poručiteľom a žalobcami a za týmto účelom bolo
vykonané rozsiahle dokazovanie. Z tohto dokazovania vyplynulo, že vzťahy medzi poručiteľom a jeho
deťmi boli narušené a štandardne sa nevyvíjali od útleho detstva žalobcov. Z rozvodového rozsudku
jednoznačne vyplýva, že medzi rodičmi žalobcov začali vznikať nezhody už po narodení žalobkyne v
2. rade z dôvodu, že poručiteľ dával prednosť spolužiakom a kamarátom a na výchove a výžive dcéry

sa podieľal len sporadicky. Q. spory sa prehĺbili po narodení žalobcu v 1. rade, nakoľko poručiteľ sa
často zdržiaval mimo domu a ako sám priznal, o rodinu sa nestaral tak ako mal, čo malo vyplývať
z jeho zaneprázdnenosti. Na základe toho súd ako jednu z príčin rozvratu manželstva konštatoval
zanedbávanie rodiny zo strany poručiteľa. H. svedkovia na strane žalovanej vo svojich výpovediach
popisovali poručiteľa ako človeka, ktorý bol rodinne založený a pre ktorého bola rodina všetkých, súd

tentoichpohľadnaporučiteľavovzťahukjehonovejpartnerkeanovejrodine,ktorúsiporozvodezaložil,
nespochybňuje. R. na vyjadrenie samotného poručiteľa v rozvodovom konaní je však nutné prijať, že
priority a hodnoty poručiteľa sa v jeho neskoršom veku zmenili, možno pod vplyvom novej partnerky a
novej rodiny, tieto sa však nepremietli do jeho vzťahu k biologickým deťom - žalobcom.XX. E. žalobcov s nimi opustila spoločnú domácnosť v roku XXXX, k rozvodu došlo v máji XXXX, kedy
mala žalobkyňa v 2. rade X rokov a žalobca v 1. rade takmer X roky. Z vykonaného dokazovania vyplýva,

ženapriekrozvodumanželstvanedošlomedzirodičmižalobcovkstabilizáciivzťahov,naďalejmedzinimi
pretrvávali konflikty, pričom ich centrom boli práve v tom čase maloletí žalobcovia. V konaní o zvýšenie
výživného iniciovanom matkou žalobcov v roku XXXX, teda päť rokov po rozvode, sa poručiteľ vyjadril,
že deti nevidel od rozvodu manželstva. I. vyplýva z predložených dôkazov, toto tvrdenie poručiteľa
nebolo pravdivé, keďže ako vyplýva z úradného záznamu sám pred zamestnankyňou odboru sociálnych

vecí a rodiny dňa X.XX.XXXX popisoval svoj kontakt s deťmi v roku XXXX, ktorý však bol limitovaný a
obmedzovaný matkou žalobcov. H. vypočutí svedkovia vinu na nerealizovaní riadneho styku poručiteľa
s maloletými deťmi pripisovali výlučne za vinu matke žalobcov, ani toto tvrdenie nie je jednoznačne
preukázané, keďže žalobcovia do spisu založili potvrdenia príbuzných a známych, z ktorých vyplýva, že
poručiteľ sa v priebehu rokov XXXX a XXXX opakovane nedostavil na súdom stanovený styk s deťmi,
pričom len v roku XXXX to bolo v deviatich prípadoch. S. s vyjadrením poručiteľa vyznieva aj vyjadrenie

žalovanej, ktorá pri svojom výsluchu uviedla, že poručiteľ do roku XXXX žalobcov kontaktoval na sviatky
a posielal im dary a do roku XXXX ich aj navštevoval. H. vyjadrenia žalovanej od roku XXXX sa poručiteľ
prestal o styk so žalobcami pokúšať. F. až v roku XXXX kontaktovala žalobcov prostredníctvom sociálnej
siete nevlastná dcéra poručiteľa.

XX. Z uvedeného vyplýva, že od ukončenia spolužitia rodičov v roku XXXX do roku XXXX bol kontakt
poručiteľaažalobcovminimálnyazároveňvýraznepoznačenýpretrvávajúcimikonfliktmimedzibývalými
manželmi (svedkovia popisovali hádky, fyzické útoky, urážky rodinných príslušníkov, vyhadzovanie
darčekov), v dôsledku čoho, vzhľadom na vek žalobcov, museli byť tieto situácie mimoriadne stresujúce.
F. po roku XXXX už k žiadnej realizácii styku medzi otcom a deťmi nedochádzalo, a to na základe

rozhodnutia poručiteľa, ktorý podľa tvrdenia žalovanej a ňou navrhnutých svedkov v snahe vyhnúť
sa ďalším konfliktom s matkou poručiteľa, ktoré by prípadne viedli k zmene zverenia detí, toto svoje
rodičovské právo neuplatňoval. P. poručiteľa v žiadnom prípade nemožno pripísať za vinu žalobcom,
ktorí sa na jeho rozhodnutí žiadnym spôsobom nepodieľali. Ak aj zo strany detí došlo k odmietnutiu
kontaktu s otcom, vzhľadom na ich výrazne nízky vek a stresujúce okolnosti vyvolané konfliktmi

rodičov, by ich pocity boli absolútne pochopiteľné. V danom prípade bolo povinnosťou rodičov, a
teda aj poručiteľa, vytvoriť také podmienky, hoci aj prostredníctvom ingerencie súdu alebo sociálneho
pracovníka, aby tento styk prebiehal v pokoji a prostredí umožňujúcom formovanie vzťahu rodiča a
dieťaťa. H. však tieto možnosti nevyužil a sám a jednostranne uskutočnil rozhodnutie, že sa s deťmi
stretávať nebude. H. tak nebol takmer vôbec súčasťou života žalobkyne v 2. rade od jej šiestich rokov

a žalobcu v 1. rade od troch rokov, žiadnym spôsobom sa nepodieľal na ich výchove, na utváraní ich
osobnosti, formovaní hodnôt, neposkytoval im žiadnu citovú podporu, nebol prítomný pri ich zásadných
životných rozhodnutiach. H. názoru súdu nie je akceptovateľné očakávanie poručiteľa, že mu žalobcovia
po dosiahnutí dospelosti budú prejavovať úctu a rešpekt ako k rodičovi, keď ich sám k týmto hodnotám
nepriviedol.

XX.W.jepotrebnézdôrazniť,žeokremvyššieuvedenýchrodičovskýchpovinností,ktorésiporučiteľvoči
žalobcom neplnil, z jeho strany dochádzalo opakovanie aj porušovaniu povinnosti riadne a včas plniť
vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, a to dokonca v rozsahu pol roka v období január XXXX - júl
XXXX, júl XXXX - január XXXX, či tri mesiace v období december XXXX - február XXXX, v dôsledku čoho

matka žalobcov podala proti nemu trestné oznámenia. Q. konaním poručiteľ ohrozoval uspokojovanie
základných existenčných potrieb a hoci toto jeho konanie nikdy nemalo trestnoprávne následky, z
morálneho hľadiska a z hľadiska prejavovania oprávneného záujmu rodiča o svojich potomkov je
odsúdeniahodné. O to viac, že poručiteľ musel mať vedomosť o potrebách svojich biologických detí,
keďže sám žil v spoločnej domácnosti s novou manželkou a jej dvomi dcérami, ktoré boli o niečo staršie

ako žalobcovia. Z konania o zvýšenie výživného vyplýva, že potreby nevlastných detí však poručiteľ
uprednostňoval pred potrebami jeho biologických detí, keď výdavkami na ich výchovu a starostlivosť
odôvodňoval nemožnosť zvýšenia výživného, hoci ako uviedol súd v predmetnom konaní, táto povinnosť
poručiteľa bola len podporná. R. svedkovia nepravidelné a oneskorené plnenie vyživovacej povinnosti
odôvodňovali snahou poručiteľa donútiť matku žalobcov, aby mu umožnila styk s deťmi. Q. tvrdenia by

mohli súvisieť s oneskoreným plnením výživného poručiteľom do roku XXXX, kedy mal podľa žalovanej
snahu styk realizovať, ktoré však nebolo žalobcami dokladované. Z predložených rozhodnutí v trestných
veciach však vyplýva, že poručiteľ si túto povinnosť neplnil ani po roku XXXX, keď už snahu o kontakt
s deťmi pre obavu z konfliktu s bývalou manželkou vzdal. H. svojím konaním len zvýraznil neexistenciuzáujmu o vzťah medzi ním a žalobcami a prehĺbil materiálnu, sociálnu a finančnú závislosť žalobcov
na ich matke ako jedinej osobe, ktorá riadne a pravidelne zabezpečovala ich výchovu a nevyhnutné
potreby.Zvykonanýchvýsluchovbolopreukázané,žeporučiteľnadrámecvýživnéhožalobcomžiadnym

spôsobom neprispieval, a to ani počas ich štúdia. P. darčekov, ktoré boli následne odložené do skrine,
nemohlo byť pre potreby detí relevantné, keďže o takomto konaní poručiteľa nemali vedomosť a nemali
z neho ani žiaden prospech.

XX. W. v konaní uvádzali, že pred dosiahnutím dospelosti mal poručiteľ možnosť o kontakt s nimi, ktorí

oni sami iniciovali, a to počas stretávky rodičov zo strednej školy. W. túto skutočnosť rozporovala s tým,
žežiadenzosvedkovichnastretávkenevidel.R.svedkoviasavtejtosúvislostivyjadrililenvtomzmysle,
že si na takúto situáciu nepamätajú. W. v 2. rade zároveň popisovala aj následný pokus v roku XXXX ako
šestnásťročná, kedy poručiteľa stretla cestou zo školy. E. záujem ísť otca pozdraviť, a teda pokúsiť sa o
nadviazanie kontaktu s ním, avšak keď ju poručiteľ zbadal, obrátil sa a vydal sa opačným smerom, aby
sa vzdialil. W. sa celý život veľmi trápila nezáujmom svojho otca, tento ju nepodporoval a nenavštevoval

ani v detstve, pričom ju ešte viac zarmútilo, keď pri každej možnej príležitosti o nadviazanie kontaktu
ju otec ignoroval, nemal záujem s ňou nadviazať akýkoľvek vzťah. J. poukazuje na zjavnú ojedinelosť
týchto stretnutí, čo je v zjavnom rozpore s tvrdením žalovanej a svedkov o tom, že poručiteľ mal výraznú
snahu byť súčasťou života svojich detí, že o ich živote získaval informácie od svojich známych, a napriek
tomu si nenašiel žiadnu príležitosť nadviazať s nimi kontakt v neskoršom veku a v prípade žalobkyne

v 2. rade po dosiahnutí jej plnoletosti.

XX. B. tieto okolnosti je potom následne potrebné nazerať na snahu o nadviazanie komunikácie so
žalobcami zo strany nevlastnej dcéry v roku XXXX. W. v 2. rade uviedla, že sa celý život veľmi trápila
nezáujmom svojho otca, tento ju nepodporoval a nenavštevoval ani v detstve, pričom ju ešte viac

zarmútilo, keď pri každej možnej príležitosti o nadviazanie kontaktu ju otec ignoroval, nemal záujem
s ňou nadviazať akýkoľvek vzťah. W. v 2. rade dosiahla plnoletosť ešte v roku XXXX, poručiteľ však
nerealizoval žiadne kroky, aby s ňou nadviazal akýkoľvek kontakt. I. bolo uvedené vyššie, pokus o
kontakt prišiel až o štyri roky zo strany nevlastnej dcéry poručiteľa, ktorá bola pre žalobkyňu v 2. rade
cudzou osobou, pričom podľa názoru súdu je možné vcítiť sa do toho, že žalobkyňu veľmi ranilo a

zarmútilo to, že ju kontaktuje niekto, s kým má poručiteľ tak blízky a láskyplný vzťah, ktorý jej bol zo
strany poručiteľa odopretý. H. názoru súdu odmietnutie sprostredkovaného kontaktu cez tretiu osobu
zo strany žalobkyne v 2. rade bolo vzhľadom na okolnosti vývoja vzťahu dcéry a otca pochopiteľné. L.
skutočného záujmu poručiteľa o žalobkyňu v 2. rade následne spochybňuje skutočnosť, že zo strany
poručiteľa už nedošlo k žiadnemu pokusu o nadviazanie priameho kontaktu.

XX. H. ide o žalobcu v 1. rade, ten na záujem o kontakt s nevlastnou sestrou a následne s poručiteľom
reagoval, z tohto mal radosť a na to, že spozná svojho otca a jeho rodinu reagoval pozitívne. J. však
považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobca v 1. rade mal v tom čase len XX rokov, žil s matkou a
bol na nej v celom rozsahu závislý. Q. muselo zodpovedať aj jeho rozhodovanie, pokiaľ ide o kontakt

s poručiteľom a jeho rozsah. Z predloženej komunikácie cez sociálnu sieť vyplýva, že hoci žalobca
spočiatku uvádzal, že jeho matka proti stretávaniu s poručiteľom nenamietala, neskôr svoje stanovisko
zmenila a žalobca v 1. rade to musel rešpektovať, pričom súčasne žiadal, aby poručiteľ kontaktoval za
týmto účelom matku žalobcu a aby sa oni dohodli. Z tejto konverzácie nevyplýva, že by žalobca záujem
o kontakt stratil. U. žalovaná a ňou navrhnutí svedkovia túto zmenu postoja považovali za bezdôvodnú,

je nutné poukázať na už vyššie spomínané neplnenie si rodičovských povinnosť zo strany poručiteľa
pokiaľ ide o výživné, keď poručiteľ opätovne nezaplatil výživné v období od decembra XXXX do februára
XXXX, keď so žalobcom komunikovali, nevlastná sestra spomenula aj sms od žalobcu k R. XXXX. V tejto
situácii vyznieva až absurdne, že svedkovia zdôrazňujú, že poručiteľ žalobcu obdaroval telefónom a ten
sa zachoval nevďačne, keď na druhej strane si poručiteľ voči nemu riadne neplnil vyživovaciu povinnosť.

H. hodnotení rodinných vzťahov súd zároveň upozorňuje na nedostatok empatie na strane novej rodiny
poručiteľa voči žalobcovi v 1. rade, a to konkrétne vo vzťahu ku komunikácii z XX.XX.XXXX. F. dcéra
poručiteľatamuvádza,žesaakorodinarozhodli,žekýmžalobcanebudesamostatný,nebudúsadojeho
vzťahov vmiešavať. Je zarážajúce, že hoci oni toto rozhodnutie prijali ako rodina, od žalobcu očakávali,
že sa rozhodne bez ohľadu na pocity či názory svojej matky alebo sestry, ktoré predstavovali jeho rodinu

a jeho zázemie. Z tejto konverzácie zároveň nevyplýva, že by poručiteľ rešpektoval prianie žalobcu a
pokúsil sa kontaktovať priamo matku žalobcu a o celej situácii sa dohodnúť. H. naopak akúkoľvek úpravu
či zlepšenie vzťahov opätovne sabotoval nezaplatením výživného riadne a včas.XX. Na základe vykonaného dokazovania tak súd dospel k záveru, že dôvody vydedenia podľa §
469a ods. X písm. b) OZ vymedzené v listine o vydedení z X.XX.XXXX nie sú dané a žalobe v tejto
časti vyhovel. R. dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že to bol poručiteľ kto od útleho detstva

zanedbával potreby svojich detí, neprejavoval o ne opravdivý záujem, ohrozoval uspokojovanie ich
existenčných potrieb, v dôsledku k čoho nedošlo ani k vytvoreniu štandardného vzťahu medzi ním
a žalobcami, zodpovedajúceho vzťahu otca a jeho detí. R. na prístup poručiteľa ako aj ich matky,
žalobcovia nemali v detstve ani v čase dospievania reálnu možnosť o poručiteľa prejaviť skutočný
záujem a udržovať s ním bežné príbuzenské vzťahy, keďže s poručiteľom neboli v žiadnom kontakte.

H. k tomuto stavu podstatne prispel, pričom na tom nič nezmenila ani krátkodobá snaha o nadviazanie
kontaktu so žalobcom v 1. rade v rokoch XXXX-XXXX, v rámci ktorej poručiteľ mal voči žalobcovi len
očakávania bez toho, aby mu poskytol záruku, že bude jeho potreby a rozhodnutia rešpektovať. R.
na neexistenciu akýkoľvek základov pre opätovné vybudovanie blízkeho vzťahu a vzťahu rešpektu a
dôvery, zavinenú poručiteľom, nie je možné nedostatok opravdivého záujmu pripísať za vinu žalobcom.

XX. H. § X55 ods. X C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

XX. H. § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

XX. H. § 262 ods. X C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

XX. W. si žalobou uplatnili dva samostatné určovacie nároky, na určenie neplatnosti závetu a na určenie
neexistencie dôvodov vydedenia. W. boli úspešní v časti jedného nároku (v časti, v ktorej súd žalobe

vyhovel) a žalovaná v časti druhého (v časti, v ktorej súd žalobu zamietol). N. žalobcov tak predstavoval
50%azodpovedalúspechužalovanejvrovnakomrozsahu.Súdtakprirozhodovaníonárokunanáhradu
trov konania vychádzal z ust. §255 ods. 2 C.s.p. a žiadnej o strán nepriznal právo na náhradu trov
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Galanta.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.