Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. september 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/32/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723210954
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8723210954.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov

senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého
U. G., O.. X.XX.XXXX, bytom u otca, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny P., pochádzajúceho z matky G. Č., O.. X.XX.XXXX, V. B. XXX, právne
zastúpenej Mgr. Luciou Lorenčíkovou, advokátkou so sídlom Murgašova 86/1, Poprad, a otca E. G.,
O.. XX.X.XXXX, V. E. XXX/XX, X., právne zastúpeného JUDr. Petrom Behúňom, advokátom so sídlom
Nám. Sv. Egídia 44, Poprad, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní matky
proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 14P/133/2023-63, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I., III. a IV. vo vzťahu k osobnej starostlivosti.

II. Zrušuje rozsudok vo výrokoch II. a IV. v časti určenia výživného a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Otec maloletého podal návrh, ktorým žiadal, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Poprad č.k.
14P/100/2020-26 zo dňa 17.9.2020 tak, že zverí maloletého syna do jeho osobnej starostlivosti a matku
zaviazal výživným vo výške 200,- eur mesačne od právoplatnosti rozsudku a styk neupravil.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom

rozhodol tak, že:

I. Z v e r u j e maloletého U. G., O.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia
sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

II. Matka je povinná platiť výživné na maloletého U. G., O.. XX.XX.XXXX v sume 300,- eur mesačne
splatné k rukám otca, a to vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, počnúc dňom 01.10.2023.

III. Styk matky s maloletým U. G., O.. XX.XX.XXXX neupravuje.

IV. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok tunajšieho súdu č.k. 14P/100/2020-26 zodňa 17.09.2020 vo výroku o výchove a výžive.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že maloletý U. býva od júla 2023 prevažne s otcom, preto vzhľadom
k jeho veku rešpektoval názor maloletého a zveril ho do osobnej starostlivosti otca. Uviedol, že bývanie
v rodinnom prostredí je pre dieťa určite vhodnejšie ako bývanie na internáte. Výšku výživného zo strany
matky určil vo výške 300,- eur vychádzajúc z jej príjmu, ako aj potrieb maloletého syna. Styk maloletého

s matkou neupravil, keďže rodičia ho nežiadali upraviť.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 26 zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákona o rodine“), § 24, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 77 ods. 1
Zákona o rodine.

5. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej
len CMP“), podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento
zákon neustanovuje inak.

III. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania

6. Proti napadnutému rozsudku v celom rozsahu podala v zákonnej lehote odvolanie matka.
Argumentovala tým, že vzhľadom na vek syna a jeho predchádzajúce problémy spojené s počiatočnou
formou závislosti od počítačových hier (návštevy psychológa a špeciálneho pedagóga) a aj vzhľadom
k tomu, že otec nemá motiváciu maloletého syna kontrolovať a dozerať na neho, je pre maloletého

lepšou možnosťou bývanie na internáte, kde bude mať dozor a dohľad nad štúdiom. Jej záujmom nie
je ísť proti najlepšiemu záujmu maloletého syna, ale súd by mal dôsledne a zodpovedne zhodnotiť, či
vôľa maloletého vo veku XX rokov je to, s čím by sa mal stotožniť. Maloletý U. musí byť pravidelne
kontrolovaný. Uvedené potvrdzuje aj výpis z Edupage, z ktorého je zrejmé, že od otca má pravidelne
ospravedlnenú neprítomnosť, dokonca má dve neospravedlnené hodiny. Podľa výpisu známok prepadá

z angličtiny, matematiky, zlé známky má aj z dejepisu a iných predmetov. Je zrejmé, že otec nemá nad
synom dohľad. Matka so synom pravidelne telefonuje, nevie však zabezpečiť, aby sa učil a dodržiaval
režim.Súdvtakzávažnejveci,akojezmenavýchovnéhoprostredia,rozhodolnaprvompojednávaníbez
toho, aby sa zaoberal skutkovými okolnosťami uvedenými v jej vyjadrení, listinnými dôkazmi, či dokonca
vyjadrení kolízneho opatrovníka. Prihliadol len na názor maloletého, že nechce bývať na internáte. Svoje

rozhodnutie opiera o súrodenecké väzby, pričom sestra maloletého študuje a býva v M.. Žiadala, aby
odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že dňa 25.9.2023 vykonali osobný pohovor

s maloletým U. bez prítomnosti rodičov, z ktorého vyplýva, že maloletý U. je veľmi citlivý, téma rozvodu
rodičov, ako aj problémov v rodine ho neustále dojímala, s oboma rodičmi je veľmi rád, mama však býva
v E. F. a od nej by musel chodiť do školy tak, že bude cez týždeň tráviť čas na internáte, čo nechce. V
tom prípade by bol radšej pri otcovi, odkiaľ by do školy dochádzal každý deň autobusom alebo s otcom
na aute. U. uviedol, že ak by mama mala k dispozícii byt v P., kde by bývala, rád by s ňou trávil viac času

a súhlasil by aj s tým, aby bol jeden týždeň u otca a druhý týždeň u mamy. Matka maloletého v závere
pojednávania na otázku kolízneho opatrovníka, či by si vedela zabezpečiť bývanie v P. na celý týždeň,
odpovedala „áno“. Matka maloletého ich následne po vyhlásení rozsudku telefonicky kontaktovala, kde
uviedla, že v súčasnosti si byt v P. neplánuje kúpiť vzhľadom k vysokým cenám nehnuteľností a k
tomu, že syn bol napokon aj tak zverený do starostlivosti otca. Zo správy triednej učiteľky maloletého

bolo zistené, že záujem rodičov o maloletého syna je štandardný, čo dosvedčuje skutočnosť, že rodičia
sa zúčastnili posledného rodičovského združenia, každý zvlášť. Na prvom rodičovskom združení na
začiatku šk. roka sa dodatočne dostavila iba matka. Študijné výsledky sú priemerné, v predmete F.
mal žiak k I. štvrťroku hodnotenie nedostatočné, pričom rodičia boli o tom upovedomení. Žiaka je
potrebné vhodne nasmerovať a motivovať, aj vzhľadom k slabším výsledkom z ďalších predmetov.

U. má ku dňu 27.11.2023 spolu 20 ospravedlnených hodín a 1 neospravedlnenú hodinu. Vymeškané
hodiny ospravedlňuje otec, keďže U. býva s otcom. Matka sa o dieťa zaujíma, v prípade vymeškania z
vyučovania komunikuje prostredníctvom Edupage a informuje sa. Z vykonaného dokazovania je zrejmé,
žemaloletýU.odmietabývaťpočasštúdianastrednejškolenastredoškolskominternáteachcebývaťsosvojím otcom, čo vyjadril pri osobnom pohovore pred kolíznym opatrovníkom, ako aj osobne na súdnom
pojednávaní. V prípade, že sa zmenia podmienky na strane jeho matky a tá si zabezpečí bývanie v
P., je U. ochotný bývať u nej, prípadne by bol rád aj v striedavej starostlivosti oboch rodičov. Kolízny

opatrovník poukázal na to, že mal. U. je vo veku, v ktorom už dokáže vyjadriť svoj názor, a je preto z
ich pohľadu vhodné naň prihliadať.

8. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol správne a úplne
zistil skutočný stav veci a následne správne rozhodol. Aj naďalej zotrval na svojich predchádzajúcich

vyjadreniach, že je logické, účelné a prirodzené, aby maloletý syn býval v rodinnom dome spolu sním,
jeho sestrou a babkou. Bydlisko otca považuje U. za svoje prirodzené prostredie, kde žije od narodenia a
má tu príbuzných a kamarátov. So synom majú výborný vzťah, majú mnoho spoločných voľnočasových
aktivít, najmä futbal. Maloletý U. sa niekoľkokrát sám vyjadril, že nechce bývať na internáte, chce bývať
u otca. Otec uviedol, že odmieta tvrdenia matky, aby sa synovi nevenoval, výchovne na neho nepôsobil
a neviedol ho k zodpovednosti. Na pojednávaní bolo zo strany kolízneho opatrovníka uvedené, že

U. je dyslektik a dysgrafik, o čom otec nemal vedomosť. Z uvedeného dôvodu navštívil s maloletým
synom Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva, boli vykonané testy a o výsledkoch majú
byťinformovaní.Jepravdou,žeštudijnévýsledkysynasazhoršili,alejetoprirodzenýdôsledokprechodu
na strednú školu, adaptáciu, pričom je evidentné, že sa U. neustále zlepšuje. Psychická záťaž, ktorej
matka maloletého vystavuje, k jeho psychickej pohode neprispieva. Otec ďalej doplnil, že od vyhlásenia

rozsudku matka neprejavuje skutočný záujem o syna a syn neprejavuje záujem o kontakt s matkou.
Od vyhlásenia rozsudku bol syn u matky jedenkrát od 18.11. do 19.11.2023 a neboli spolu ani počas
obdobia vianočných sviatkov. Ak by matka chcela byť so synom, má možnosť bývať v dvojgeneračnom
rodičovskom dome v obci susediacej s obcou X. (kde otec býva) v F. V.. Otec v závere dodal, že vrúcny
vzťah medzi dieťaťom a matkou absentuje aj u ich plnoletej dcéry, ktorá tiež býva u otca a v kontakte s

matkou nie je. Dcéra študuje a býva v M. iba počas študijných dní, inak býva v rodinnom dome spolu s
otcom. Matka so svojimi deťmi nekomunikuje, resp. komunikuje len s U. len sporadicky, cez vianočné
obdobie im ani netelefonovala, ani nezaslala textovú správu. Otec navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP ), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má

zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody,
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66
CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku
bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej
stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené

podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP vo výrokoch I. (o zverení
maloletého do osobnej starostlivosti otca), III. (o neupravení styku s matkou ), IV. (o zmene rozsudku č.k.
14P/100/2020-26 zo dňa 17.09.2020 vo vzťahu k výkonu osobnej starostlivosti ) a vo výroku o určení
výživného II. a IV. (o zmene rozsudku č.k. 14P/100/2020-26 zo dňa 17.09.2020 vo vzťahu k výživnému)
bolo potrebné rozsudok zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP a v súlade s ustanovením § 391 ods. 1

CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

12. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„Zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom
sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d)okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e)
ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,
telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity

dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality
a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného
prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

13. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je zmena úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností k mal. U.. Predmetom odvolacieho konania vzhľadom na odvolacie námietky matky
maloletého je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej
inštancie rozhodol o zverení maloletého do osobnej starostlivosti otca (výrok I.), zaviazal matku na
plnenie vyživovacej povinnosti k maloletému synovi (výrok II.), styk syna s matkou neupravil (výrok
III.) a rozhodol o zmene rozsudku č.k. 14P/100/2020-26 zo dňa 17.09.2020 vo vzťahu k výkonu

osobnej starostlivosti a výživnom (výrok IV.). Matka nesúhlasí so zverením maloletého syna do osobnej
starostlivosti otca.

14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, vo vzťahu k
zvereniu mal. U. do starostlivosti otca dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil

skutočný stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel k správnym skutkovým zisteniam a tieto
aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a
úvahamiprihodnotenídôkazovnastranejednejaprávnymizáverminastranedruhej.Súdprvejinštancie
neporušil právo účastníkov na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje
žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom

posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Súd
prvej inštancie vo vzťahu k zvereniu mal. U. do starostlivosti otca je vo svojej argumentácii obsiahnutej
v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok súdu je
presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj
spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne

vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd nezistil v
tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na
podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto
súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti
dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací súd

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku vo vzťahu k zvereniu mal. U. do starostlivosti otca
preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty matky v odvolaní.

15. Matka svoju odvolaciu argumentáciu vo vzťahu k zvereniu mal. U. do osobnej starostlivosti otca
postavila na svojom presvedčení, že má pochybnosti o dostatočnej starostlivosti otca o maloletého,

tvrdí, že maloletý má problémy spojené s počiatočnou formou závislosti od počítačových hier (návštevy
psychológa a špeciálneho pedagóga), otec nemá motiváciu maloletého syna kontrolovať a dozerať
na neho. Matka sa domáha zverenia dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti a chce preukázať
nekompetentnosť otca vo vzťahu k mal. U..

16.Odvolacísúdnepovažovalzapotrebnédoplňovaťdokazovanie,pretožeskutočnýstavzistenýsúdom
prvejinštancieboldostatočnýpreprijatierozhodnutiaonajvhodnejšejformeúpravyosobnejstarostlivosti
o maloletého. Odvolací súd v tomto smere uvádza, že vzhľadom na doposiaľ vykonané dokazovanie,
s poukazom aj na hospodárnosť konania, ako aj stanovisko kolízneho opatrovníka, by doplňovanie
dokazovania aj podľa názoru odvolacieho súdu neprinieslo žiadne nové výsledky vzhľadom na už

ustálený skutočný stav veci zistený ďalšími dôkazmi, realizovanými na súde prvej inštancie, správami
kolízneho opatrovníka a ktorý vyplynul i z celkového správania sa a konania účastníkov v priebehu
súdneho konania.

17. Žiada sa však zdôrazniť, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o zverení maloletého U. do osobnej

starostlivosti otca nezaložil výlučne na názore dieťaťa v prospech otca maloletého, keď uvedený záver
je akceptovateľný aj v kontexte ďalších vykonaných dôkazov (rozvedených podrobne v odôvodnení
napadnutého rozsudku), najmä výsluchov rodičov, správami kolízneho opatrovníka, ako aj listinných
dôkazov v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd sa rovnako ako súd prvej inštancie priklonilk rešpektovaniu prvoradého záujmu maloletého a s prihliadnutím na všetky okolnosti prejednávanej
veci považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie o zverení maloletého do osobnej starostlivosti otca za
správne.

18. Zo skutočne zisteného stavu súdom prvej inštancie vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu
Poprad č.k. 100/2020-26 zo dňa XX.X.XXXX bolo manželstvo rodičov rozvedené, a na čas po rozvode
manželstva uzavreli rodičia rodičovskú dohodu, na základe ktorej bol maloletý syn zverený do osobnej
starostlivosti matky, styk s otcom nebol upravený a otec sa zaviazal uhrádzať výživné vo výške 100,-

eur mesačne. Maloletý U. má v súčasnosti XX rokov, je v starostlivosti otca, ktorý sa o maloletého syna
riadne stará a vo výkone jeho starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Maloletý chce byť zverený
do osobnej starostlivosti svojho otca. Vzťah rodičov je vážne narušený, komunikácia značne konfliktná,
aj napriek intervencii opatrovníka, ako aj súdu v snahe eliminovať konflikt, tento naďalej pokračuje.
Rodičovský konflikt sa vyostril do takej miery, že úpravu výkonu ich rodičovských práv a povinností
nemožno učiniť dohodou. Maloletý U. nastúpil v školskom roku 2023/2024 na F. D. Š. Z. X. P.. Otec

maloletého aj naďalej býva v rodinnom dome vo X., spolu s plnoletou dcérou a svojou matkou. Matka
maloletého sa odsťahovala do E. F. do novopostaveného rodinného domu v jej vlastníctve. Maloletý U.
už počas prázdnin pred nástupom na strednú školu býval prevažne v domácnosti otca a prejavil vôľu
bývať v jeho domácnosti z dôvodu, že cestovanie do školy z miesta bydliska otca mu trvá 30 minút.
Nesúhlasí s ubytovaním na internáte.

19. V preskúmavanom prípade má najvyššiu prioritu najlepší záujem mal. dieťaťa. Ten vyhodnocuje súd
v každej jednotlivej veci osobitne, za pomoci kritérií, demonštratívne vymedzených zákonodarcom v čl.
5 Zákona o rodine.

20.SúdprvejinštanciepreukázateľnestarostlivoakomplexneposudzovalzáujmymaloletéhoU.,čímdal
súd jasne najavo, že dieťa nie je len pasívnym a objektívnym pozorovateľom udalostí, ktoré sa ho týkajú,
ale je predovšetkým dôležitým subjektom práva, ktorému je venovaná pozornosť. Súd vyhodnocoval
záujem maloletého spoločne so všetkými skutočnosťami, ktoré vyšli počas konania najavo, preto
rozhodnutie súdu prvej inštancie zohľadňuje záujem maloletého, osobnosť rodičov, vzťah rodičov k

dieťaťu, vzťah maloletého ku každému rodičovi a súrodenecké väzby. Súd prvej inštancie riadne
zohľadnil všetky kritériá významné pre rozhodnutie o vhodnej forme osobnej starostlivosti o maloletého,
vysporiadal sa s najvýznamnejšími skutkovými okolnosťami a odôvodnenie svojho rozhodnutia založil
na uprednostnení záujmu maloletého podloženého vykonaným dokazovaním.

21. Odvolací súd tu uvádza, že pri určení miery prihliadania na zistený názor maloletého musí súd
zohľadňovaťvekavyspelosťkonkrétnehodieťaťa.Názordieťaťa,ktorésavekomblížikplnoletosti,nieje
možné v zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa opomenúť v žiadnom konaní pred všeobecnými
súdmi, ktoré sa týka rozhodovania o jeho živote. (porovnaj Rozsudok ESĽP Neulinger a Shuruk proti
Švajčiarsku zo dňa 6. júla 2010, č. 41615/07, Rozsudok ESĽP vo veci Zelikha Magomadova v. Rusko

zo dňa 8. januára 2020, č. 58724/14. Nález ÚS ČR zo dňa 18.12.2014, sp. zn. I.ÚS 1708/14, nález
ÚS ČR zo dňa 3.3.2021, sp. zn. II.ÚS 1338/20). Povinnosťou súdu je spoľahlivo zistiť názor maloletého
dieťaťa a považovať jeho prianie za zásadné vodítko pri hľadaní jeho najlepšieho záujmu, a to osobitne
za predpokladu, že je maloletý schopný názor na jeho najlepší záujem vyjadriť a vnímať jeho následky,
nemávýchovnýproblémaschopnostiobochrodičovzaistiťstarostlivosťodieťasúvzásaderovnocenné.

Úprava starostlivosti o maloletých blížiacich sa veku plnoletosti, ktorá by bola proti riadne zistenému
názoru dieťaťa, za situácie, keď nie sú dané špecifické okolnosti rozumne odôvodňujúce odchýlenie sa
od vyjadreného názoru, predstavuje zásah do súkromného a rodinného života dieťaťa v zmysle čl. 10
ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a porušuje princíp najlepšieho záujmu dieťaťa podľa čl. 3 ods.
1 Dohovoru o právach dieťaťa. Ak je dieťa natoľko rozumovo a emocionálne vyspelé, že je schopné

posúdiť dosah svojich rozhodnutí, pričom nevyšli najavo skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že
by vyjadrené názory dieťaťa neboli autentické alebo, že by jeho vôľa bola účelovo a systematicky
normovaná zo strany tretích osôb, je potrebné názor dieťaťa považovať za podstatnú skutočnosť
ovplyvňujúcu rozhodnutie súdu, a to najmä v kontexte najlepšieho záujmu dieťaťa. V prípade, ak sa
súdu javí možná manipulácia maloletého dieťaťa zo strany rodičov, prípadne inej tretej osoby, mal by sa

uvedenú situáciu pokúsiť riešiť prostredníctvom nariadenia odbornej pomoci všetkým zainteresovaným
subjektom rodinnoprávneho vzťahu.22. Odvolací súd pri prieskume napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, upriamil
svoju pozornosť na vyššie uvedené skutočnosti. Maloletý U. v čase rozhodovania súdu bol vo veku
XX rokov, jeho názor bol zisťovaný kolíznym opatrovníkom aj zákonným sudcom, pričom jednoznačne

uviedol, že má rád oboch rodičov, ale počas štúdia nechce bývať na internáte a tento svoj názor
rozumne a logicky vysvetlil. Nebolo zistené, aby bol vo svojich názoroch niekým ovplyvňovaný, rozprával
spontánne, podrobne opísal jeho vzťah k obom rodičom. V súhrnne možno konštatovať, že maloletý
U. má vytvorený blízky vzťah k obom rodičom, pozná očakávania svojich rodičov, mamu považuje
za prísnejšiu vo výchove vo vzťahu k plneniu školských povinností, zo strany rodičov nepociťuje

vytváranie neprimeraného tlaku, obaja rodičia sú mu nápomocní, ak má problém. Logicky zdôvodnil
svoj názor, prečo nechce byť zverený do osobnej starostlivosti matky, ako aj to, prečo chce byť zverený
do starostlivosti otca. Z vykonaného pohovoru s maloletým kolíznym opatrovníkom, ako aj zákonným
sudcom vyplýva, že maloletý je veľmi citlivý a téma rozvodu rodičov a problémov v rodine ho neustále
dojíma, podrobne opísal celú rodinnú situáciu, ako aj dôvody jeho rozhodnutia uvedomujúc si všetky
dôsledky s tým spojené.

23. Odvolací súd sa plne stotožňuje s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým maloletého
zveril do osobnej starostlivosti otca a styk matky s maloletým synom neupravil. V súvislosti s dôslednou
realizáciou participačných práv dieťaťa (práva dieťaťa byť informovaný o prebiehajúcom konaní a práva
dieťaťa vyjadriť svoj názor vo veciach, ktoré sa ho týkajú), ako aj povinnosťou súdu svojím rozhodnutím

docieliť to, aby bolo realizované právo dieťaťa na rodinný život a jeho právo byť v rovnocennom kontakte
s oboma rodičmi je potrebné v každej veci podrobne zistiť skutočný stav a rozhodnúť v najlepšom
záujme dieťaťa. V tomto konaní zo skutočne zisteného stavu vyplýva, že najlepší záujem dieťaťa
je týmto rozhodnutím naplnený. Je pravdou, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vychádzal
predovšetkým z prejaveného názoru maloletého U.. Je však potrebné si uvedomiť, že U. bol v čase

rozhodovania súdu prvej inštancie vo veku XX rokov (o dva mesiace XX rokov), teda vo veku, kedy vie
jasne a zrozumiteľne formulovať svoj názor, ktorý súd zistil dôsledne a priamo konajúcim sudcom. Súd
prvej inštancie vychádzajúc zo záverov vykonaného dokazovania s uvedomením si veku maloletého
správne a zákonne rozhodol, ak rešpektoval vôľu maloletého a zveril ho do osobnej starostlivosti otca,
pričom styk maloletého s matkou neupravil. V konaní nebolo zistené nič, čo by nasvedčovalo tomu, že

maloletý je zo strany otca, alebo inej osoby manipulovaný, resp. svoj názor nevyjadril slobodne.

24. S odvolacími námietkami matky spočívajúcimi v tom, že v prípade, ak by syn býval na internáte, bol
by zabezpečený lepší dohľad nad synom v učení a dochádzke do školy, nemožno súhlasiť. V prvom
rade je povinnosťou a úlohou rodičov dieťa vychovávať, čo zahŕňa nielen vyživovaciu povinnosť k

dieťaťu, ale aj starostlivosť o to, aby si riadne plnilo povinnú školskú dochádzku, v rámci voľného času
a prostredníctvom krúžkov, alebo športu dolaďovala jeho osobnosť a vývin. Je potrebné si uvedomiť,
že školský internát nie je výchovno - vzdelávacou inštitúciou (nie je to škola), je to prostredie, kde
študent strednej školy býva, stravuje sa a pripravuje sa do školy a trávi voľný čas počas školského
vyučovaniavprípade,aknastúpinatakýdruhstrednejškoly,ktorýsanenachádzavmiestejehobydliska.

V danom prípade táto podmienka nie je splnená, keďže maloletý U. môže bývať v domácom prostredí,
v domácnosti otca, kde je prítomná aj jeho sestra a babka. Z tohto pohľadu nemožno preferovať a
nie je v najlepšom záujme maloletého bývanie na internáte počas stredoškolského štúdia a to navyše
za situácie, kedy to sám U. odmieta a v domácnosti otca sa cíti dobre a spokojne. Spolu s otcom
majú aj spoločnú záľubu vo futbale, ktorému sa maloletý rekreačne venuje a spolu s otcom chodia na

futbalové zápasy. Maloletý U. je napriek svojmu veku citlivým dieťaťom a preferuje domáce prostredie.
Z uvedených dôvodov matkine odvolacie námietky považoval odvolací súd za nedôvodné a v rozpore
s najlepším záujmom maloletého U..

25. Spornou otázkou výkonu rodičovských práv a povinností ostáva aj výška vyživovacej povinnosti

matky. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uložil matke povinnosť prispievať na výživu mal. U. sumou
300,- eur mesačne. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, rozsahom vykonaného
dokazovania a skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, zohľadňujúc námietky matky, považuje
skutočný stav za nedostatočne zistený pre spravodlivé rozhodnutie vo veci. V nadväznosti na uplatnené
odvolacie námietky odvolací súd uvádza, že neúplné zistenie skutočného stavu veci považuje za

nesprávny procesný postup, ktorým znemožnil účastníkom konania, aby uskutočňovali im patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok
zároveňnemožnoodstrániťvodvolacomkonanídodržiavajúczásadudvojinštančnostisúdnehokonania.
V prejednávanom prípade sa de facto presúva dokazovanie na odvolací súd, proti záverom ktoréhoúčastníci konania nie sú oprávnení podať riadny opravný prostriedok. Za daného stavu odvolací súd
zrušil napadnutý rozsudok postupom vyplývajúcim z ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP a v rozsahu zrušenia
vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje rozhodnutie argumentuje

nasledovne.

26. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že otec býva v rodinnom dome v jeho vlastníctve s príjmom
vo výške 1.500,- eur mesačne. Matka maloletého býva rodinnom dome v jej vlastníctve s príjmom v
priemere 1.400,- eur mesačne.

27. Odvolací súd poukazuje na to, že v konaniach, ktoré sa riadia Civilným mimosporovým poriadkom,
je súd povinný zistiť skutočný stav veci a to aj v prípade, ak sú účastníci konania nečinní. Uplatňuje
sa tu tzv. vyšetrovacia zásada, to znamená, že súd z úradnej moci je povinný vykonať všetky dôkazy
potrebné pre rozhodnutie vo veci.

28. Podľa § 35 CMP, je súd povinný zisťovať skutočný stav veci, ktorý je podkladom pre rozhodnutie.
Znamená to, že súd je povinný zistiť v konaní skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho
priblíženia sa hmotnoprávneho rozsahu práv a povinností a právom chránených záujmov.

29. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na

zistenie skutočného stavu veci.

30. Hmotnoprávnou podmienkou v zmysle Zákona o rodine na to, aby mohol súd pristúpiť k zmene
vyživovacej povinnosti, je zmena pomerov na strane oprávneného, teda maloletého dieťaťa alebo
na strane povinného rodiča, ktorý je zaviazaný platením výživného. V zmysle judikatúry je potrebné

prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Dôvodom na zmenu
vyživovacejpovinnostimôžubyťlenvtedy,aksazávažnejšímspôsobomprejaviavpomerochúčastníkov
konania v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia pôvodného rozhodnutia o výživnom.

31. Odvolací súd poukazuje na to, že zmenou pomerov v zmysle ustanovenia § 78 Zákona o rodine sa

rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného,
ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen
prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce
rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšenie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých
vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania

súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa
použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného - ide o ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 4 a 5,
ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Je potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k
deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné
a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené.

32. V posudzovanom prípade zo stručného odôvodnenia vzťahujúceho sa k vyživovacej povinnosti
matky nie je možné ustáliť, či súd prvej inštancie na zákonné kritériá ust. § 62 a § 75 ods. 1 Zákona
o rodine prihliadal, akým spôsobom ich vyhodnotil, z ktorých konkrétnych dôkazov a preukázaných
skutočností v otázke určenia výživného vychádzal, či a s akým výsledkom sa vôbec zaoberal

relevantnými otázkami nastolenými vo vzťahu k určeniu výšky výživného na maloleté dieťa, a to vo
vzťahu k zmene pomerov na strane oboch rodičov, otázke výšky ich životnej úrovne a k rozsahu
odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Z obsahu súdneho rozhodnutia tiež nie je zrejmé, akú výšku
nákladov na odôvodnené potreby maloletého mal súd prvej inštancie preukázanú, keďže odôvodnenie
rozsudku vzťahujúce sa k výroku o výživnom je len veľmi všeobecné a stručné. Následne prijal súd

všeobecný záver, že „matka deklarovala príjem vo výške 1.400,- eur mesačne, pričom súd zistil, že
jej príjem bol vyšší a vzhľadom na potreby dieťaťa určil výživné zo strany matky vo výške 300,- eur
mesačne.“

33. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie nie je možné zistiť životnú úroveň rodičov, ktorá je

smerodajná, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého
svojho rodiča. Životná úroveň majetkovo lepšie zabezpečeného rodiča ovplyvňuje životnú úroveň
dieťaťa. Miera životnej úrovne rodiča je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukazovať
napríklad výška mesačných nákladov rodiča, a to v súhrnne, ale aj jednotlivé položky. Smerodajnoumôže byť výška týchto položiek, ako je účty za mobilný telefón, dovolenky, pohonné hmoty do auta,
poistky, sporenie, osobné motorové vozidlo, ktoré má rodič vo vlastníctve vlastníctvo nehnuteľnosti a
podobne. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových

pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť
nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni.

34.Súdprvejinštanciesavosvojomdokazovanívôbecnezaoberalodôvodnenýmipotrebamimaloletého
syna, či došlo k ich zmene od posledného rozhodnutia súdu o výživnom. Základnou podmienkou

správneho určenia výživného je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Súd musí ustáliť výšku mesačných
nákladov na dieťa a to dôsledným vyčíslením mesačných nákladov na dieťa a to pravidelných aj
nepravidelných a posúdením ich dôvodnosti so zameraním nielen na ich opodstatnenosť pre rozvoj
dieťaťa, ale aj v súvislosti so životnou úrovňou rodičov. Pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje,
je potrebné zohľadniť aj výdavky na voľnočasové aktivity, dovolenky, detské tábory a podobne. Z
uvedeného vyplýva, že miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká

a je závislá od vyššie uvedených faktorov, ako sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov.
Samozrejme pri určení vyživovacej povinnosti je súd povinný zohľadniť aj osobnú starostlivosť o dieťa
a či má povinný rodič aj iné vyživovacie povinnosti.

35. Pri zisťovaní majetkových pomerov na strane oboch rodičov musí súd podrobne zistiť nielen ich

príjmové pomery, ale aj ich základné výdavky, ako sú výdavky na stravu, bývanie, cestovné do práce
a podobne. Pri určení vyživovacej povinnosti povinného rodiča súd vychádza z jeho celovej životnej
úrovne, pričom prihliada aj na to, akou mierou sa podieľa na osobnej starostlivosti o dieťa.

36. V zmysle uvedeného vzhliadol odvolací súd nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie, čo sa

usiloval zdôvodniť v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia. Každopádne, bez riadneho vyporiadania
sa so zákonnými kritériami určovania výživného, učinil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
nepreskúmateľným. Pokiaľ sa v posudzovanej veci v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie
týmitopodstatnýmiskutočnosťaminezaoberal,nevyhodnocovalicharozhodnutieodôvodnillenstručnou
všeobecnou konštatáciou, ním prijaté rozhodnutie týkajúce sa vyživovacej povinnosti matky voči

maloletému dieťaťu je nedostatočné, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné.

37.Povrátenívecijeúlohousúduprvejinštanciedoplniťdokazovaniesozameranímsanaurčenievýšky
výživného posúdením všetkých relevantných zákonných kritérií pre jeho priznanie (§ 75 ods. 1 Zákona
o rodine). Súd zistí príjem matky z jej pracovného pomeru, na akej pracovnej pozícii pracuje, zohľadní

príjmy matky, ale aj jej celkový majetok, vlastníctvo a jej životnú úroveň, a za týmto účelom si súd v
súlade s ustanovením § 35 CMP zabezpečí všetky relevantné dôkazy. Odvolací súd poukazuje na to, že
vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia. Zo strany rodiča, ktorý sa o dieťa osobne stará, je potrebné na
osobnú starostlivosť prihliadnuť ako na formu plnenia vyživovacej povinnosti. Napriek tomu je potrebné,
aby súd v konaní zistil aj výšku príjmu tohto rodiča. Dôsledné zistenie a ustálenie príjmu rodičov, ako

aj oprávnených potrieb maloletých detí a riadne odôvodnenie výšky priznaného výživného je potrebné
aj z dôvodu posúdenia, či došlo k relevantnej zmene pomerov zakladajúcej dôvod zmenu rozhodnutia.
V ďalšom konaní súd prvej inštancie vec znova prejedná, vykoná dokazovanie za účelom zistenia aj
odôvodnených potrieb maloletého. Zistený skutočný stav veci posúdi podľa príslušných ustanovení
o vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, v spojení so spoločnými ustanoveniami o výživnom podľa

Zákona o rodine, opätovne vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie riadne a zákonne odôvodní podľa §
220 ods. 2 CSP tak, aby jeho závery vyplývali zo zisteného skutočného stavu veci a úvahy, ktorými sa
riadil pri rozhodnutí, boli preskúmateľné a logicky správne.

38. Vychádzajúc z vyššie uvedenej argumentácie odvolací súd dospel k záveru, že vykonané

dokazovanie týkajúce sa majetkových pomerov účastníkov konania nebolo vykonané, preto nebolo
možné spoľahlivo zistiť výšku vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletému. Až po doplnení
dokazovania v naznačenom smere a zistení skutočného stavu veci bude môcť súd prvej inštancie vo
veci opätovne rozhodnúť.

39. Odvolací súd ďalej poukazuje na ustanovenie § 220 ods. 2 CSP a z toho vyplývajúcu povinnosť súdu
na riadne a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Po vrátení veci a doplnení dokazovania
za účelom zistenia skutočného stavu, musí súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia jasne
uviesť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z akého dôvodunevykonal ostatné dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, z akých dôkazov vychádzal a ako ich
vyhodnotil, ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Odôvodnenie
súdneho rozhodnutia musí byť presvedčivé, jasné a zrozumiteľné. Povinnosť súdu poskytnúť dostatočné

odôvodnenie súdneho rozhodnutia (preskúmateľnosť súdneho rozhodnutia) je spojené s garanciou
práva na spravodlivé súdne konanie. Z recentnej judikatúry Ústavného súdu SR je možné vyvodiť záver,
že ak odôvodnenie rozhodnutia neposkytuje odpoveď na podstatné argumenty strán a tak porušuje
požiadavku čl. 6 ods. 1 Dohovoru, resp. čl 46 ods. 1 Ústavy SR, ide o nesprávny procesný postup súdu
porušujúci právo na spravodlivý proces.

40. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I.
(v časti zverenia maloletého U. do osobnej starostlivosti otca), III. (o neupravení styku s matkou), IV. (o
zmene rozsudku č.k. 14P/100/2020-26 zo dňa 17.09.2020 vo vzťahu k výkonu osobnej starostlivosti) ako
vecne správny potvrdil postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, v spojení s ustanovením
§ 2 ods. 1 CMP. Keďže súd nevykonal dokazovanie so zameraním sa na zistenie a dôsledné posúdenie

všetkých zákonných kritérií pre určenie výšky výživného, odvolací súd zrušil rozsudok vo výrokoch II.
o určení výživného a IV. (o zmene rozsudku č.k. 14P/100/2020-26 zo dňa 17.09.2020 vo vzťahu k
výživnému) postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) CSP a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1, 2 CSP).

41. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancii tiež o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

42. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná

ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).