Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. marec 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4Tos/45/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6219010014
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6219010014.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr.
Jozefa Mikluša a JUDr. Petra Hunáka, PhD., v trestnej veci odsúdeného A. B., C. XX. XX. XXXX D.
E. F., pre zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d) Tr. zák. a iné, na neverejnom zasadnutí dňa
26. marca 2025, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec, pracovisko Veľký

Krtíš sp. zn. VK-10T/2/2019 zo dňa 05. augusta 2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Lučenec, sp. zn.
VK-10T/2/2019 zo dňa 05.08.2024 a okresnému súdu u k l a d á, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením sp. zn. VK-10T/2/2019 zo dňa 05. augusta 2024 senát Okresného súdu Lučenec podľa
§ 50 ods. 4 Tr. zák. nariadil odsúdenému A. B. vykonať trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky

nepodmienečne nariadený rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš, sp. zn. 10T/2/2019-206 zo dňa
01. 04. 2019. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. ho pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený v zákonnej lehote sťažnosť, a to podaním doručeným
prvostupňovému súdu dňa 21. 01. 2025. V písomných dôvodoch sťažnosti v podstate uviedol, že

okresný súd nemal postupovať podľa § 293 ods. 4 Tr. por. a ustanoviť obhajcu a konať v neprítomnosti
odsúdeného, pretože súdu bola známa jeho adresa v C. B., a to že odsúdený ju sám nahlásil
probačnému a mediačnému úradníkovi na okresnom súde. Dôvodil, že o tejto skutočnosti svedčí aj fakt,
že dňa 14. 01. 2025 bolo odsúdenému zaslané napadnuté uznesenie s tým, že bola adresa správne
uvedená a odsúdenému bol list prostredníctvom nemeckej pošty doručený. Namietal, že je nesprávny
záver okresného súdu, že sa ho nepodarilo predvolať, a to jednak poštou a jednak ani prostredníctvom

PZ, pričom nemohla byť teda naplnená fikcia § 293 ods. 4 Tr. por., pretože toto je možné vykonať v jeho
neprítomnosti len vtedy, ak nie je možné doručiť mu predvolanie na verejné zasadnutie.

Čo sa týka nariadeného psychologického poradenstva, odsúdený namietal, že probačnému
a mediačnému úradníkovi pri osobnom dohľade predložil zmluvu o poskytovaní odborného poradenstva
zo dňa 31. 05. 2018 ohľadne požívania alkoholu a inej návykovej látky, avšak uviedol, že nevie, prečo

nie je založená v spise.

Dôvodil, že na okresný súd sa dostavil (presný dátum uviesť nevedel), avšak v tom čase tam už
pracovala nová probačná a mediačná úradníčka, svedkyňa F. G. H., ktorá bola v tom čase na pracovisku
neprítomná, avšak ju zastupovala iná pracovníčka s tým, že sa podpísal. Domnieval sa preto, že neboli
splnené podmienky na vydanie uznesenia v jeho prítomnosti a taktiež bol nedostatočne zistený skutkový

stav v tom, že nebol preštudovaný probačný spis sp. zn. 10Pr/39/2019.Na základe uvedeného navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie prvostupňového súdu a vec
vrátil okresnému súdu s tým, aby konal v jeho prítomnosti a vykonal ním navrhované dôkazy, a to najmä
opätovným výsluchom probačných úradníkov, ktorí vykonávali jeho probáciu.

Podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený
orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie
predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Po postupe v zmysle tohto ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného bola
podaná dôvodne.

Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že A. B. bol rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č.k.
10T/2/2019 zo dňa 01. 04. 2019 uznaný vinným zo zločinu nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods.

1 písm. d) Tr. zák., z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. a z
prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 2 Tr. zák., za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 3 rokov, ktorý mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov s probačným
dohľadom. Zároveň mu uložil aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na 2 roky, zákaz požívania iných

návykových látok a povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným
úradníkomaleboinýmodborníkomprogramusociálnehovýcvikualeboinémuvýchovnémuporadenstvu.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 03. 04. 2019 a od nasledujúceho dňa začala odsúdenému
plynúť skúšobná doba podmienečného odsúdenia, ktorá plynula do dňa 03. 04. 2024.

Následne prvostupňový súd rozhodol sťažnosťou napadnutým uznesením.

Podľa § 52 ods. 1 Tr. zák. veta prvá, ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život, dodržiaval
podmienky probačného dohľadu a splnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil;
inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby.

V súvislosti s rozhodovaním o podmienečne odloženom treste odňatia slobody doterajšia súdna prax
jednoznačne konštatuje, že esenciálnou zložkou pre rozhodnutie súdu je skutočnosť, či odsúdený v
priebehu plynutia skúšobnej doby viedol riadny život. Pokiaľ ide o riadny život, uvedenému pojmu
zodpovedá také správanie posudzovanej osoby, pri ktorom táto osoba dodržiava právny poriadok a

ďalšie normy občianskej spoločnosti, plní si svoje povinnosti voči štátu aj voči spoločnosti, nezneužíva
svoje práva voči spoluobčanom, nenarušuje občianske spolužitie, nedopúšťa sa trestných činov,
priestupkov a iných deliktov. Znakom riadneho života je i beztrestnosť, hoci nemusí sama o sebe
vždy znamenať, že podmienečne odsúdený vedie riadny život a naopak. Dôvodom na rozhodnutie,
že trest, ktorého výkon bol podmienečne odložený, sa vykoná, je nielen skutočnosť, že podmienečne

odsúdený spáchal v skúšobnej dobe ďalší trestný čin ale aj skutočnosť, že inak nežil riadnym životom,
alebo nevyhovel uloženým podmienkam (nenahradil škodu spôsobenú trestným činom, resp. nezaplatil
zameškané výživné, ak boli uložené). Podmienka vedenia riadneho života je splnená najmä vtedy,
ak podmienečne odsúdený plní základné povinnosti občana tak v súkromnom živote, ako aj voči
spoločnosti. Riadny život preto nemožno stotožňovať len s bezúhonnosťou. Z uvedených zásad vyplýva,

že pre konštatáciu, že odsúdený neviedol v skúšobnej dobe riadny život musí byť preukázané, že
odsúdený závažným spôsobom porušuje normy spoločenského správania sa.

Preskúmaním spisového materiálu krajský súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol predčasne,
keď vyslovil, že odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil.

Podľa § 293 ods. 3 Tr. por. verejné zasadnutie sa koná za prítomnosti obvineného.

Podľa § 293 ods. 5 Tr. por. verejné zasadnutie sa vykoná v neprítomnosti obvineného aj vtedy, ak mu
upovedomenie o verejnom zasadnutí bolo riadne a včas doručené a bol poučený o možnosti konania

verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti alebo za podmienok uvedených v § 292 ods. 5.Podľa obsahu čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.

Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Trestného poriadku, ale aj vzhľadom na obsah príslušných
článkov Ústavy SR, krajský súd dospel k záveru, že okresný súd pochybil, keď vo veci vykonal dňa
05. 08. 2024 verejné zasadnutie v neprítomnosti odsúdeného.

Krajský súd uvádza, že verejné zasadnutie sa vykoná vždy za prítomnosti obvineného (§ 293 ods. 3 Tr.
por.). Trestný poriadok síce používa pojem obvinený, avšak tento pojem v sebe pre účely ustanovení
o verejnom zasadnutí zahŕňa aj osoby, ktoré môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté (§ 294 ods. 1 Tr.
por.). Verejné zasadnutie je možné vykonať v neprítomnosti obvineného (alebo osoby, ktorá môže byť
rozhodnutím súdu priamo dotknutá) iba v prípade naplnenia zákonných výnimiek uvedených v § 293 Tr.
por.Idepredovšetkýmosituáciu,akniejemožnéobvinenému(aleboosobe,ktorámôžebyťrozhodnutím

súdu priamo dotknutá) doručiť predvolanie na verejné zasadnutie a z toho dôvodu ustanovený obhajca
bol o verejnom zasadnutí riadne upovedomený (§ 293 ods. 4 Tr. por.). Tento dôvod je spolu s § 293 ods. 7
Tr. por. výnimkou, kedy je možné vykonať verejné zasadnutie v neprítomnosti predvolaného obvineného
(alebo predvolanej osoby, ktorá môže byť rozhodnutím súdu priamo dotknutá), avšak o uvedenú situáciu
sa v posudzovanej veci nejedná.

Pokiaľ ide o možnú aplikáciu ustanovenia § 293 ods. 5 Tr. por., krajský súd uvádza, že táto výnimka
sa nevzťahuje na konanie v neprítomnosti predvolanej osoby, ktorá môže byť rozhodnutím súdu priamo
dotknutá. Trestný poriadok umožňuje rozhodnúť podľa tohto ustanovenia výlučne v prípade, keď súd
doručí upovedomenie o konaní verejného zasadnutia, čím vo svojej podstate deklaruje, že účasť osoby,

ktorej je upovedomenie doručované, nepovažuje za nevyhnutnú. V prípade predvolania je však osobná
účasť nevyhnutná, preto je vylúčené vykonať verejné zasadnutie v neprítomnosti predvolanej osoby.

Keďže bol odsúdený na verejné zasadnutie, podľa doručeniek v spise, riadne predvolaný, okresný súd
nemal v súlade s uvedeným zákonnú možnosť vykonať verejné zasadnutie v jeho neprítomnosti, keďže

nebolinaplnenépodmienkynakonanievneprítomnostiosoby,ktorámohlabyťrozhodnutímsúdupriamo
dotknutá, podľa § 293 ods. 4 Tr. por., ani podľa § 293 ods. 5 Tr. por. Rozhodnutie o premene trestu
odňatia slobody je dramatickým zásahom do práva na osobnú slobodu osoby. Je preto nevyhnutné,
aby dotknutá osoba mala priestor na vyjadrenie svojho postoja k dodržiavaniu podmienok probačného
dohľadu počas verejného zasadnutia. Navyše v prípade podozrenia z obštrukcií zo strany odsúdeného,

má konajúci súd zákonné možnosti ako zabezpečiť jeho účasť na verejnom zasadnutí, či už uložením
poriadkovej pokuty, alebo predvedením tejto osoby na verejné zasadnutie. Žiada sa však dodať, že
vykonanie verejného zasadnutia v neprítomnosti predvolanej osoby je aj v prípade identifikovanej
obštrukcie naďalej nezákonným prostriedkom na vysporiadanie sa so vzniknutou situáciou, pokiaľ súd
už predtým vyhodnotil, že účasť tejto osoby na verejnom zasadnutí je nevyhnutná.

Vykonaním verejného zasadnutia v neprítomnosti odsúdeného nesmie byť konanie ako celok dotknuté
v takej miere a takým spôsobom, aby bolo pozbavené podstatných rysov a štandardov spravodlivého
procesu. Právo odsúdeného osobne sa zúčastniť konania pred súdom je totiž i v judikatúre Európskeho
súdu pre ľudské práva považované za základný prvok práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods.

1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách.

S poukazom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že v dôsledku uvedeného došlo k podstatnej
chybe konania, boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť právo obhajoby, ktoré pochybenie
nie je možné napraviť v rámci sťažnostného konania.

Navyše je potrebné uviesť, že okresný súd skúmal správanie odsúdeného počas plynutia uvedenej
skúšobnej dobe v posudzovanej veci, pričom zistil, že odsúdený sa v priebehu plynutia skúšobnej
doby nedopustil trestného činu a dopustil sa len dvoch nepodstatných priestupkov, pričom však
neabsolvoval súdom nariadené psychologické poradenstvo v rámci probačného dohľadu a porušil

podmienky probačného dohľadu tým, že počas 5 ročnej skúšobnej doby kontaktoval probačného
a mediačného úradníka len 5 krát. V tejto súvislosti je však potrebné poukázať na písomné dôvody
sťažnosti odsúdeného, kde argumentoval podrobením sa odbornému poradenstvu, o čom priložil aj
doklad.Krajský súd vo svetle najmä tejto vyššej uvedenej skutočnosti dospel preto k právnemu názoru, že
pre objektívne posúdenie a kvalifikované rozhodnutie o osvedčení či neosvedčení sa odsúdeného

počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, bude potrebné sa vysporiadať s uvedenou
skutočnosťou, teda v tomto smere bude potrebné preskúmať, či odsúdený sa podrobil súdom uloženej
povinnosti, keďže aj táto skutočnosť totiž môže mať podstatný vplyv na rozhodovanie o tom, či sa
odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil.

Úlohou okresného súdu s ohľadom na uvedené závery krajského súdu bude opätovne vykonať
verejné zasadnutie za splnenia zákonných podmienok, vytvoriť priestor pre účasť odsúdeného podľa
úmyslu prvostupňového súdu predvolať odsúdeného a opätovne sa zaoberať rozhodovaním o premene
podmienečného trestu odňatia slobody odsúdeného posudzujúc podmienky podľa § 432 ods. 2, 3 Tr.
zák. a následne vo veci opätovne rozhodnúť.

Na záver krajský súd uvádza, že neuniklo jeho pozornosti, že prvostupňový súd rozhodol podľa § 50
ods. 4 Tr. zák., na ktorý postup neboli splnené zákonné podmienky, keďže mal postupovať podľa § 52
ods. 1 Tr. zák.

Vychádzajúc z ust. § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší

napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, uloží orgánu, proti ktorého
rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd v zmysle citovaného ustanovenia napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu, aby v nej znovu konal a rozhodol.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4 Tr. por. v spojení s §
180 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.