Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. júl 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/80/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123275248
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6123275248.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a sudcov JUDr.

Júliusa Tótha a JUDr. František Čisovský, v spore žalobcu: POVIX, spol. s r.o., so sídlom Komenského
2652/2, 069 01 Snina, IČO: 36 480 185, zastúpený: POPOVIČ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Timonova
4B, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 669 177 proti žalovanému: AGROKOM - PLUS,
spol. s r.o., so sídlom Pod Hrádkom 13373/30, 080 05 Prešov, IČO: 36 450 642, zastúpený: JUDr. Alojz
Naništa, advokát, Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, IČO: 35 519 193, o zaplatenie sumy 177,48 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 21Cb/41/2023-96 z 14.
novembra 2023 v spojení s opravným uznesením č.k. 21Cb/41/2023-145 z 25. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 21Cb/41/2023-96 z 14.
novembra 2023 v spojení s opravným uznesením č.k. 21Cb/41/2023-145 z 25. apríla 2025.

II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu
zamietol (výrok I.), žalovanému priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 177,48 eur za

účelne vynaložené náklady na právne služby, ktoré mu vznikli v dôsledku neoprávneného uplatňovania
neexistujúcejpohľadávkyzostranyžalovaného.Naozrejmenieuviedolchronológiupodstatnýchudalostí
z ktorej vyplynulo, že žalobca si dňa 08.03.2022 ústne objednal náhradny diel (Pumpa AT190309),
následne sa dňa 10.03.2022 vzájomne dohodli na zrušení objednávky. Žalovaný vystavil žalobcovi
faktúru č. 63-2-0000009 zo dňa 17.05.2022 na tzv. „Manipulačný poplatok“ vo výške 302,11 eur
s DPH. Nasledovalo opakované vymáhanie tejto faktúry zo strany žalovaného. V reakcii na obťažujúce
konanie zaslal žalobca žalovanému list s označením Vyjadrenie k faktúre č. 63-2-0000009 a jej vrátenie

zo dňa 22.07.2022. Dňa 26.01.2023 žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu zaslal žalobcovi
predžalobnú výzvu a vyzval ho opätovne na zaplatenie tvrdenej (neexistujúcej) pohľadávky deklarovanej
predmetnou faktúrou. V reakcii na predžalobnú výzvu zaslal žalobca žalovanému dňa 31.01.2023 list s
označením Vyjadrenie k listu č. Ak-1/23-Na zo dňa 26.01.2023 a predžalobná výzva zo dňa 31.01.2023.
Žalobca doplnil, že v listoch adresovaných žalovanému vyvrátil tvrdenia žalovaného a upozornil ho na
neexistenciu právneho základu a na vznik škody z dôvodu potreby právnej pomoci. Žalobca si uplatnil
u žalovaného náklady za poskytnuté právne služby a vyzval ho na jej zaplatenie (faktúra č. 20230001

a faktúra č. 20230005).
Žalobca bol toho názoru, že žalovaný porušil prevenčnú povinnosť (§ 415 OZ) a konal protiprávne,
čím spôsobil žalobcovi škodu v zmysle § 420 OZ a § 373 ObZ. Náklady na právne služby vznikli
žalobcovi v priamom dôsledku neodôvodneného vymáhania neexistujúcej pohľadávky, pričom žalobcabol nútený sa brániť a odvrátiť hroziacu škodu (§ 419 OZ, § 380 ObZ). Pri výpočte škody postupoval
podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. a z tarifnej hodnoty 302,11 eur (§10
ods. 2), ktorou preukazoval účelne vynaložené náklady na prípravu zastúpenia, vyjadrenia k faktúre a

výzvam žalovaného, právne úkony na odvrátenie škody, spolu v sume 177,48 eur s DPH.
K nároku žalovaného na tzv. manipulačný poplatok uviedol, že žalovaný voči nemu uplatňoval
neexistujúcu pohľadávku vo forme tzv. manipulačného poplatku, ktorý bol neskôr v komunikácii
označený ako zmluvná pokuta. Namietal, že k platnému dojednaniu zmluvnej pokuty nikdy nedošlo
– chýbal totiž výslovný súhlas žalobcu a nebola dodržaná písomná forma, ktorú zákon pre zmluvnú

pokutu vyžaduje (§ 544 ods. 2 OZ). Z tohto dôvodu bola pohľadávka podľa žalobcu právne neexistujúca
alebo aspoň absolútne neplatná. Mal zato, že z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že nárok
žalovaného na manipulačný poplatok (zmluvnú pokutu) bol neoprávnený, a teda náklady na právnu
obranu boli opodstatnené. Medzi žalobcom a žalovaným nikdy nebola uzatvorená žiadna písomná
zmluva, nebol zaviazaný nikdy k žiadnym všeobecným obchodným podmienkam.
Žalobca v rámci záverečnej reči uviedol, že nárok nie je uplatňovaný podľa § 121 ods. 3 Občianskeho

zákonníka ako príslušenstvo pohľadávky, ale ako škoda. Žalovaný pristúpil k uplatneniu neexistujúcej
pohľadávky, pričom každý veriteľ, alebo domnelý veriteľ má povinnosť uplatňovať si naozaj len to, k
čomu má právo.

3. Žalovaný v konaní na súde prvej inštancie uviedol, že nárok na zaplatenie sumy 302,11 eur si uplatnil

oprávnene. Dodal, že išlo o náhradu reálnych nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s neprevzatím
tovaru. Teda o kompenzáciu skutočne vynaložených nákladov, ktoré žalobca svojím konaním spôsobil.
Poprel, že by týmto úkonom (uplatnením pohľadávky) konal protiprávne, alebo že by tým zasahoval
do práv žalobcu. Namietal, že mu nevznikla žiadna povinnosť nahrádzať žalobcovi náklady na právne
zastúpenie, pretože neporušil žiadnu právnu povinnosť a jeho pohľadávka bola založená na zmluve

a všeobecných obchodných podmienkach, ktoré neboli žalobcom napadnuté súdnou cestou, ale len
predžalobnou výzvou. Aj keby bola jeho pohľadávka následne sporná alebo neúspešne vymáhaná,
neznamená to automaticky, že by išlo o protiprávny zásah do práv žalobcu, ktorý by zakladal povinnosť
náhrady škody podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na jeho strane je stále actio nata na
uplatnenie pohľadávky, o ktorej žalobca tvrdí, že neexistuje, pričom na uplatnenie pohľadávky ešte

neuplynula premlčacia doba. Bol takisto toho názoru, že uplatňované náklady na právne zastúpenie zo
strany žalobcu nie sú účelne vynaložené, keďže nešlo o zložitý právny úkon a žalobca mohol reagovať
sám, bez právneho zástupcu, čím by sa vyhol týmto nákladom. Poukazujúc na čl. 2.3 Ústavy SR mal
za to, že argumentácia žalobcu o protiprávnosti konania žalovaného je nedôvodná a neakceptovateľná,
keďže napísanie upomienky, resp. predžalobnej výzvy na zaplatenie pohľadávky nie je a nemôže byť

protiprávnym úkonom.
K uplatneniu manipulačného poplatku voči žalobcovi ďalej uviedol, že na základe e-mailovej objednávky
žalobcu zo dňa 08.03.2022 na dodanie náhradného dielu Pumpa AT190309 objednal v ten istý deň
náhradný diel podľa požiadaviek žalobcu, u dodávateľa AGROSERVIS spol. s r. o., ktorý objednal
uvedenú pumpu u zahraničného dodávateľa so sídlom v USA. Žalobca následné 10.03.2022 zistil, že

objednaný typ pumpy AT190309 je nesprávny. Poprel dohodu o zrušení objednávky so žalobcom. Dodal,
že žalobca bol upozornený zo strany žalovaného, že za neodobratie objednaného tovaru mu bude
účtovaný manipulačný poplatok. Objednávka sa už u dodávateľa nedala zrušiť a žalovanému dodacím
listom vystaveným dňa 25.04.2022, okrem iného dodal aj pumpu, ktorú si objednal žalobca, ktorú
následne vrátil, o čom predložil dodací list zo dňa 2.5.2022. Dodávateľ mu v dôsledku toho vyfakturoval

tzv. manipulačný poplatok vo výške 302,11 eura, ktorý zaplatil 20.05.2022.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil s poukazom na ustanovenie Obchodného zákonníka - §
261 ods. 1 upravujúcej pôsobnosť Obchodného zákonníka, § 409 ods. 1 upravujúceho kúpnu zmluvu
a ustanovenia upravujúce náhrady škody - § 373, § 378 a § 379, ako aj na ustanovenia Občianskeho

zákonníka upravujúce náhradu škody - § 415, § 419 a § 420 ods. 1, ods. 2 a ods. 3.

5. Pri hodnotení právneho posúdenia súd prvej inštancie uviedol, že v obchodnoprávnych vzťahoch je
náhrada škody viazaná na existenciu záväzku a je dôsledkom porušenia záväzku. Túto viazanosť treba
vidieť v štádiu vzniku povinnosti nahradiť škodu. Po vzniku záväzku na náhradu škody táto viazanosť

prestáva jestvovať a záväzok na náhradu škody existuje nezávisle od pôvodného záväzkového vzťahu,
t. j. toho, ku ktorému patrí povinnosť, ktorá bola porušená. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za
škodu v zmysle § 373 sú: a) protiprávny úkon, b) vznik škody, c) príčinná súvislosť (kauzálny nexus)
medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Všetky uvedené predpoklady majú objektívnu povahu.Zodpovedná strana sa môže od zodpovednosti oslobodiť (liberovať), ak preukáže, že k nesplneniu
povinnosti došlo v dôsledku okolností vylučujúcich zodpovednosť (§ 374 ods. 1). Existenciu všetkých
troch predpokladov zodpovednosti musí preukázať poškodený. Ten, kto škodu spôsobil, preukazuje

okolnosti vylučujúce jeho zodpovednosť; ak ich preukáže, oslobodí sa od povinnosti nahradiť škodu.
Obchodný zákonník ustanovuje pre jednotlivé zmluvné typy aj iné predpoklady vzniku zodpovednosti za
škodu. Preto uvedené predpoklady vzniku zodpovednosti majú všeobecný charakter a uplatnia sa len
za predpokladu, že pri jednotlivých zmluvných typoch nie sú ustanovené iné predpoklady. Ide tu o vzťah
všeobecnej a osobitnej právnej úpravy.

6. V bodoch 23. až 26. odôvodnenia sa súd prvej inštancie podrobne zaoberal právnou teóriou
zaoberajúcou sa predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu a subjektom oprávneným požadovať
náhradu škody.

7. Súd prvej inštancie v rámci právneho hodnotenia uviedol, že vykonaným dokazovaním nebolo

preukázané, že by žalovaný bol tým subjektom, od ktorého môže žalobca požadovať náhradu škody,
špecifikovanej v žalobnom návrhu, keďže nebolo preukázané, že žalovaný je tým subjektom, ktorý podľa
zákona za škodu, uplatnenú žalobou žalobcu, zodpovedá, vzhľadom na to, že nebolo preukázané,
že by žalovaný porušil nejaký svoj záväzok, ktorý by sa riadil ustanoveniami Obchodného zákonníka.
Bolo preukázané, že medzi sporovými stranami došlo ku konkludentnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy,

predmetom ktorej bola dodávka náhradného dielu Pumpa AT190309 zo strany žalovaného v prospech
žalobcu. Nebolo však preukázané, že by v rámci obchodno-záväzkového vzťahu založeného vyššie
uvedenou konkludentne uzavretou kúpnou zmluvou alebo v súvislosti s týmto obchodno-záväzkovým
vzťahom žalovaný porušil nejaké svoje povinnosti, porušením ktorých by žalobcovi v priamej
bezprostrednej príčinnej súvislosti vznikla škoda, ktorú si žalobca uplatnil voči žalovanému žalobou

a ktorá je predmetom tohto konania. Napísanie upomienky, resp. predžalobnej výzvy na zaplatenie
pohľadávky nie je a nemôže byť protiprávnym úkonom. Nejedná sa v takom prípade o porušovanie
povinnosti, ale o výkon práva, hoci doposiaľ nebola meritórnym spôsobom potvrdená dôvodnosť
pohľadávky uplatňovanej v predžalobnej výzve žalovaného. Ak by aj táto pohľadávka bola v konečnom
dôsledku nedôvodná, ani v takomto prípade by samotná výzva na zaplatenie tejto pohľadávky nemala

bezprostrednú príčinnú súvislosť s nákladmi na právne služby, ktoré žalobca vynaložil. Ak sa žalobca v
súvislosti s takouto výzvou rozhodol pre právne služby a mal s tým náklady, tieto nie sú v priamej, ale
len v odvodenej príčinnej súvislosti s predžalobnou výzvou žalovaného. Ak je žalobca presvedčený, že
predmetná pohľadávka žalobcu je nedôvodná, nemusel na výzvy žalovaného vôbec reagovať. Žalobca
nemá právo si svojpomocne, násilne svoju pohľadávku vymôcť. Svoju pohľadávku by si mohol nútene

vymáhať len cez súdneho exekútora a len v prípade, že by disponoval právoplatným exekučným titulom.
Iná situácia by preto nastala, ak by už žalovaný prípadne svoju predmetnú pohľadávku vymáhal voči
žalobcovi v súdnom konaní a bol neúspešný. V takom prípade by mal žalobca, v tom inom konaní
v pozícii žalovaného, nárok na náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia a v takom
prípade by boli náklady na právne služby, v rámci súdneho konania, vynaložené účelne. Ale ani v

takom prípade by nemal žalobca nárok na úhradu nákladov za právnu pomoc, ktorú vynaložil pred
súdnym konaním, keďže by tu chýbala účelnosť vynaložených nákladov, lebo by sa v takom prípade
nejednalo o vymáhanie alebo bránenie jeho práva a navyše vynaložené náklady na právnu službu
by neboli v priamej, bezprostrednej príčinnej súvislosti s predžalobnou výzvou žalovaného. Konajúci
súd v rámci dokazovania v tomto konaní ako predbežnú otázku neriešil dôvodnosť alebo nedôvodnosť

predmetnej pohľadávky žalovaného, aj keď sa toho žalobca dožadoval, keďže zo strany sporových
strán neboli navrhnuté a zo strany súdu neboli preto vykonané také dôkazy, na základe ktorých by
mohol súd túto dôvodnosť alebo nedôvodnosť jednoznačne posúdiť, ale hlavne neriešil túto otázku z
dôvodu, že vzhľadom na uplatnený nárok žalobcu a okolnosti tohto prípadu, nebolo pre rozhodnutie
súdu posúdenie dôvodnosti alebo nedôvodnosti predmetnej pohľadávky žalovaného potrebné. V

kontexte vyššie uvedeného je potrebné doplniť, že ustanovenie § 380 Obchodného zákonníka, na
ktorý poukazuje žalobca, definuje náklady, ktoré sa považujú za škodu, v zúženom rozsahu, pretože
spája tieto náklady s ich príčinou - porušením povinnosti druhej strany. Nemôže ísť o akékoľvek
náklady, ktoré vznikli v súvislosti s porušením povinnosti, ale len tie náklady, ku ktorým porušenie
povinnostipriamoviedloaktorébolinevyhnutnespätésprotiprávnymkonaním.Bezprostrednoupríčinou

vynaloženia nákladov žalobcu, ktoré uplatňuje žalobou, je jeho povinnosť, ktorá vyplynula z uzatvorenej
mandátnej zmluvy medzi ním a právnym zástupcom a obsahovo na túto zmluvu nadväzuje a nie
teda samotná výzva alebo výzvy žalovaného. Rozhodnutie žalobcu o zvolení si právneho zástupcu
bolo jeho dobrovoľným rozhodnutím a nedávalo mu žiadnu istotu, že žalovaný nepodá žalobu vočižalobcovi na zaplatenie sumy 302,11 eur. Ujma definovaná v § 380 Obchodného zákonníka teda
nie je akákoľvek ujma, ktorá vznikla poškodenej strane, ale len ujma v priamej príčinnej súvislosti
s porušením záväzkových povinností škodcom. Do takto stanoveného rámca sa odmena za úkony

právnej služby ako ujma poškodenej strany nedá zaradiť a v tomto konkrétnom prípade zohľadniť. Tretím
predpokladom zodpovednosti za škodu, popri porušeniu právnej povinnosti (protiprávnemu konaniu)
a vzniknutou škodou, je príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a spôsobenou škodou. Táto
príčinná súvislosť je daná, ak škoda vznikla v dôsledku protiprávneho konania škodcu. Škoda musí
byť nesprostredkovaným následkom protiprávneho konania, ktoré je jej hlavnou príčinou, nesmie ísť o

príčinu len vedľajšiu. Pokiaľ príde k reťazeniu jednotlivých príčin a následkov, musí škoda bezprostredne
vzniknúť z konania škodcu. V posudzovanej veci uzavretie mandátnej zmluvy medzi žalobcom a
právnym zástupcom za účelom odpovede na upomienku, resp. predžalobnú výzvu nie je nevyhnutným
dôsledkom konania žalovanej strany. Náklady, ktoré žalobca vo vzťahu k právnemu zástupcovi vynaložil,
tak nie sú bezprostredne spôsobené konaním žalovaného a nespĺňajú preto kritéria škody, ktorá mala
byť spôsobená protiprávnym konaním. Žalobcom uplatňovaný nárok nie je a nemôže byť škodou, ktorá

mu mala vzniknúť protiprávnym konaním žalovaného. Ak žalovaný vníma vynaložené náklady na právnu
pomoc ako svoju škodu, v dôsledku neexistencie protiprávneho konania zo strany žalovaného, ako aj
v dôsledku neexistencie priamej bezprostrednej, priamej príčinnej súvislosti medzi nákladmi za právnu
pomoc, ktoré žalobca vníma ako svoju škodu a konaním žalovaného, nemôže byť žalovaný v tomto
konaní zaviazaný na náhradu škody, ktorú si voči nemu žalobca uplatnil a je predmetom tohto konania.

Inak povedané, keďže žalovaný neporušil žiadny svoj záväzok, resp. žiadnu svoju zmluvnú povinnosť,
prípadne nedopustil sa žiadneho protiprávneho konania, absentuje tu teda už prvý predpoklad vzniku
zodpovednosti za škodu v zmysle § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, a to protiprávny úkon.
Logicky tak potom musí absentovať aj tretí vyššie uvádzaný predpoklad, ktorým je príčinná súvislosť
medzi protiprávnym úkonom (existencia takéhoto protiprávneho úkonu preukázaná nebola) a škodou,

ktorá mala žalobcovi vzniknúť a ktorú špecifikuje v žalobnom návrhu. Z toho nepochybne vyplýva,
že ak žalobcovi skutočne vznikla škoda, ktorú uvádza v žalobnom návrhu, za túto žalovaný nenesie
zodpovednosť,t.j.nezodpovedázaňu,lebonebolaspôsobenávpríčinnejsúvislostisporušenímnejakej
povinnosť zo strany žalovaného, ktorá by mu vyplývala z ustanovení Obchodného zákonníka, prípadne
iných právnych predpisov spadajúcich pod obchodné právo.

8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1 CSP a priznal úspešnému žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti neúspešnému
žalobcovi.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Odvolanie podal z odvolacích dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. d), e), f), g) a h) CSP.

10. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný neporušil žiadnu právnu povinnosť
a že v prípade postupu žalovaného išlo o výkon práva. Mal za to, že už v žalobe vymedzil, že

protiprávne konanie žalovaného spočívalo v uplatňovaní neexistujúcej pohľadávky voči žalobcovi,
pričom protiprávnosť jeho konania je zvýraznená skutočnosťami: a) zo strany žalovaného opakovane
dochádza a dochádzalo ku konaniu bez právneho základu, na ktoré musel žalobca aktívne reagovať a
brániť svoje práva, b) naliehavosť aktívnej obrany žalobcu bola a je zvýraznená zámerom žalovaného
uplatniť si ,manipulačný poplatok (označenú neexistujúcu pohľadávku) súdnou cestou (čo žalovaný

opakovane deklaroval vo svojich listoch adresovaných žalobcovi), c) žalobcovi s ohľadom na postup
žalovaného bez právnej podstaty odôvodnene vznikli aktívnou kvalifikovanou obranou jeho práv
dodatočné náklady spočívajúce v účelne vynaložených nákladoch na úkony právnej služby v súvislosti
s právnou pomocou, ktorá mu musela byť z tohto dôvodu poskytnutá, d) vynaloženie týchto nákladov
žalobcom bolo a je preukázané priloženými dokladmi, e) žalobca má právo na náhradu svojich nákladov,

ktoré takto dôvodne vynaložil, keďže tieto predstavujú účelne vynaložené náklady na odvrátenie vyššie
uvedenej škody (§ 419 OZ a súvisiace, § 380 ObZ a súvisiace) a f) tieto náklady neboli doposiaľ zo
strany žalovaného uhradené.

11. Dodal, že aby bolo možné vôbec uvažovať o výkone akéhokoľvek práva, predmetné právo musí mať

v prvom rade právny základ, resp. titul, čo na strane žalovaného dané nebolo a čo bolo preukázané
aj predloženými podkladmi a vyjadreniami žalobcu. V žalobe dostatočne skutkovo a právne vymedzil a
zároveň predložil potrebné listinné dôkazy pre právne posúdenie otázky, či si žalovaný uplatňoval voči
žalobcovi zrejme nedôvodný a neexistujúci nárok.12. Žalobca odôvodenie súdu prvej inštancie považoval za arbitrárne. K otázke dôvodnosti nároku
žalovaného uplatňovaného voči žalobcovi sa však súd prvej inštancie nevyjadril, resp. len nesprávne

konštatoval, že táto otázka bola v konaní bezpredmetná. Prehliadnutie a nevyhodnotenie tejto
predbežnej právnej otázky súdom prvej inštancie (bez náležitého odôvodnenia, prečo ju považoval súd
zabezpredmetnú)považovalzapodstatnúvadukonania,ktorámalazanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci.
Nesúhlasil s právnym názorom súdu o tom, že neboli navrhnuté a neboli súdom vykonané dôkazy

potrebné pre posúdenie dôvodnosti alebo nedôvodnosti žalovaným uplatňovaného nároku. V priebehu
konania pred súdom prvej inštancie boli navrhnuté a zároveň aj vykonané listinné dôkazy označené
súdom prvej inštancie v bode 9. odôvodnenia rozsudku a z ktorých vyplývali zároveň aj všetky skutkové
okolnosti potrebné pre právne posúdenie tejto právnej otázky. Žalobca predložené listinné dôkazy
považoval za postačujúce na preukázanie toho, že žalovanému nemohla svedčať ním uplatňovaná
pohľadávka.

13. Nesúhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že „napísanie upomienky, resp. predžalobnej
výzvy na zaplatenie pohľadávky nie je a nemôže byť protiprávnym úkonom“. Súd nesprávne
zamieňa podstatu protiprávneho konania žalovaného, ktorým je opakované bezdôvodné uplatňovanie
neexistujúcej pohľadávky voči žalobcovi s formou tohto úkonu, ktorým je podanie vo forme predžalobnej

výzvyaleboupomienky.Súddefactokonštatoval,ževýkonprávanemáakékoľvekhranice,čopovažoval
za arbitrárne, protiústavne a nesprávne. Účelom čl. 2 ods. 3 Ústavy SR nie je vytvoriť právny základ
pre protiprávne správanie.

14. Za absurdné považoval tvrdenie súdu, že mal vyčkať na podanie žaloby zo strany žalovaného

a dodal, že ani v tomto prípade by mu nepatrila náhrada už vynaložených trov právneho zastúpenia
(ktorej sa žalobca domáha touto žalobou titulom náhrady škody), nakoľko sa jedná o náklady vynaložené
pred súdnym konaním a nie v súdnom konaní, a teda ide o zložku presahujúcu inštitút náhrady trov
konania.

15. Žalobca sa domáha žalobou uplatneného plnenia titulom náhrady škody spočívajúcej v nákladoch
na právne zastúpenie, ktoré žalobca vynaložil v súvislosti s odvracaním škody v podobe neoprávnene
uplatňovanej pohľadávky žalovaným (ktorá z hľadiska práva neexistuje, čo bolo potrebné zo strany súdu
prvej inštancie posúdiť v rámci predbežnej otázky, ak to bolo potrebné pre rozhodnutie vo veci).

16. Vzhľadom na (ne)vymedzenie právneho titulu žalovaným uplatňovanej pohľadávky, ktorý zvolil v
rozhodnom čase sám žalovaný, identifikovaného iba ako „Manipulačný poplatok -AT 90309“ a následne
v konaní identifikovaným ako zmluvná pokuta (hoci nebola platne písomne dojednaná) boli nadväzujúce
úkony obrany žalobcu pred uplatňovanou pohľadávkou dôvodné.

17. Žalobca bol toho názoru, že dôvodne vynaložil náklady, ktoré by mu inak nevznikli, a to na
odvracanie škody spočívajúcej v neoprávnene uplatňovanej pohľadávke, ktorú vymedzoval žalovaný
ako pohľadávku titulom zmluvnej pokuty (ktorá de facto a ani de iure neexistuje a nie je na ňu právny
nárok).

18. V podanom odvolaní sa žalobca zaoberal aj príčinnou súvislosťou a dodal, že príčinou vzniku
uplatňovaných nákladov je protiprávne konanie žalovaného (špecifikované v odvolaní a v podaniach
a vyjadreniach žalobcu), ktorý si voči žalobcovi nedôvodne uplatňoval neexistujúcu pohľadávku.
Nesúhlasil s názorom súdu, že mal vyčkávať na podanie žaloby zo strany žalovaného a že príčinou
nákladov žalobcu je mandátna zmluva uzatvorená medzi žalobcom a advokátom. Uzavretie mandátnej

zmluvy bolo nevyhnutným dôsledkom konania žalovaného za účelom odpovede na upomienku, resp.
predžalobnú výzvu. Príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom týchto
nákladov možno jednoducho zhrnúť tým, že tieto náklady vynaložené na účelné bránenie práv žalobcu
(o čom svedčí aj skutočnosť, že žalovaný upustil od protiprávneho konania) by nesporne neboli vznikli,
pokiaľ by žalovaný nekonal protiprávne a neuplatňoval si opakovane voči žalobcovi neexistujúcu

pohľadávku. V pozitívnom význame naopak nevyhnutne platí, že tieto náklady vynaložené na bránenie
práv žalobcu vznikli v priamej a bezprostrednej súvislosti s nedôvodným uplatňovaním neexistujúcej
pohľadávky žalovaného.19. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

20. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať
žalovanému náhradu trov odvolacieho konania. Bol toho názoru, že žalobca vzhľadom na obsah
odvolania vymedzil iba odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP.

21. Nesúhlasil s námietkami žalobcu o zmätočnosti odôvodnenia rozsudku, resp. nedostatku

v odôvodnení, keďže napadnuté rozhodnutie zodpovedá zákonným požiadavkám vyplývajúcim z § 220
ods. 2 CSP.

22. Žalovaný sa obšírnejšie vyjadroval k samotnej pohľadávke voči žalobcovi a mal zato, že táto
existovala na základe objednávky žalobcu, ktorú následne jednostranne zrušil. Keďže objednávka
už bola potvrdená a vyvolala náklady uplatnil si manipulačný poplatok ako oprávnený nárok. Teda

pohľadávka žalovaného voči žalobcovi bola reálna a nie neexistujúca ako tvrdí žalobca, pričom v
podanom odvolaní nerozlišuje medzi neexistujúcou pohľadávkou a nedôvodnou pohľadávkou.

23. Pokiaľ žalobca tvrdí, že mu žalovaný spôsobil škodu, keďže musel vynaložiť náklady na právne
zastupovanie tak tieto náklady nie sú škodou v právnom zmysle, ale bežnými trovami konania, ktoré

sú súčasťou súdneho sporu. Náklady, ktoré žalobca vo vzťahu k právnemu zástupcovi vynaložil, tak
nie sú bezprostredne spôsobené konaním žalovaného a nespĺňajú preto kritéria škody, ktorá mala byť
spôsobená protiprávnym konaním. Ak žalobcovi skutočne vznikla škoda, ktorú uvádza v žalobnom
návrhu, za túto nenesie zodpovednosť žalovaný, t. j. nezodpovedá za ňu, lebo nebola spôsobená
v príčinnej súvislosti s porušením nejakej povinnosť zo strany žalovaného, ktorá by mu vyplývala z

ustanovení Obchodného zákonníka, prípadne iných právnych predpisov spadajúcich pod obchodné
právo. Okrem toho nie je možné automaticky predpokladať, že každé vynaložené právne náklady
predstavujú škodu, ktorú má nahradiť druhá strana.

24. Žalovaný konštatoval, že súd vec po právnej stránke posúdil podľa právnej normy, ktorá na zistený

skutkový stav dopadá, správne určenú právnu normu správne vyložil a na daný skutkový stav ju aj
správne aplikoval.

25. V odvolacej replika žalobca zotrval na dôvodoch podaného odvolania. K tvrdeniam žalovaného
týkajúcich sa uhradenia manipulačného poplatku dodávateľovi v dôsledku zrušenej objednávky

a následného vrátenia dodaného tovaru uviedol, že uhradenie tohto poplatku sa týka právneho vzťahu
medzižalovanýmajehododávateľom.Tátoskutočnosťvžiadnomohľadnenezakladápovinnosťžalobcu
na úhradu, resp. jeho preplatenie. Opakovanými výzvami žalovaný v podstate sledoval preplatenie
manipulačného poplatku, ktorý uhradil svojmu dodávateľovi, avšak bez právneho titulu voči žalobcovi.
Žalovaný uvedeným nerealizoval vlastné hospodárske záujmy, ale konal účelovo v rozpore so zásadou

poctivého obchodného styku na úkor žalobcu bez akéhokoľvek právneho základu. Uvedený postup
žalovaného smeroval k tomu, aby žalobcu prinútil k „dobrovoľnej“ úhrade neexistujúcej pohľadávky.

26. Žalovaný v odvolacej duplike zotrval na svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu a navrhol napadnutý
rozsudok potvrdiť.

27. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo
podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné,
bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie

žalobcu je nedôvodné.

28. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

29. Žalobca podanie odvolania odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. d), e), f), g) a
h) CSP. Z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že v podanom odvolaní uplatnil aj námietku arbitrárnosti
odôvodnenia napadnutého rozsudku, teda námietku spadajúcu pod odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1
písm. b) CSP. Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.30. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný
procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva,

a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces.

31. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd uvádza, že inou vadou
sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod

§ 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

32. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej

inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy
veci vyplýva, že strana sporu, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci

boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a
ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

33. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom

postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

34. V zmysle odvolacej námietky podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej

obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
alebo ich strana bez svojej viny nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

35. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne
posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany
sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri

aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide,
ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis,
ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia
skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán
sporu). Použitie správneho ustanovenia, ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne

priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke
treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

36. Aj keď základom rozhodnutia odvolacieho súdu je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, keďže sa

stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto na jeho skutkové a právne závery odkazuje,
odvolací súd považuje za potrebné na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím
dôvodom žalobcu uviesť nasledovné:37. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s prihliadnutím na odvolanie žalobcu, odôvodnenie
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj skutočnosti osvedčené obsahom spisu bolo posúdiť,

či v danej veci boli splnené zákonné podmienky pre zamietnutie žaloby, ktorou sa žalobca domáhal
uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 177,48 eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody.

38. Zodpovednosť za škodu je v Obchodnom zákonníku upravená ako zodpovednosť za porušenie

povinnosti zo záväzku, teda je koncipovaná ako objektívna zodpovednosť, t.j. zavinenie sa nevyžaduje.
Z objektívnej obchodnoprávnej zodpovednosti za škodu je možné sa liberovať. Liberačné dôvody
Obchodný zákonník označuje ako okolnosti vylučujúce zodpovednosť. Žalobca si v konaní uplatňuje
náhradu škody voči žalovanému a teda bolo jeho povinnosťou nielen preukázať protiprávny úkon
žalovaného, vznik škody, ale aj príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti (príčinou) a vznikom
škody (následkom), tzn. vzťah príčiny a následku. Všeobecným základom vzniku právnej zodpovednosti

je porušenie právnej povinnosti, teda správanie, ktoré sa prieči právu, a preto je protiprávne. Úkon je
protiprávny, ak ním bola porušená právna povinnosť.

39. Na vznik práva na náhradu škody musia byť splnené podmienky vyplývajúce z tzv. príčinnej súvislosti

(kauzálneho nexusu) medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. Uvedené tvrdenie skonštatoval
aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze pod sp. zn. I. ÚS 177/08 zo dňa 1. marca 2010, podľa
ktorého je základnou podmienkou vzniku zodpovednostného vzťahu príčinná súvislosť medzi konaním
(opomenutím) škodcu a vzniknutou škodou u poškodeného, ktorá musí byt' predvídateľná. Uvedené je
explicitne vyjadrené aj v normatívnom texte Obchodného zákonníka, ktorý uvádza, že kto poruší svoju

povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane.

40. Žalobca v podanom odvolaní uplatnil odvolaciu námietku aj z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d)
CSP, ktorá je bližšie špecifikovaná v bode 12. odôvodnenia rozsudku. Odvolací súd má zato, že táto

odvolacia námietka je skôr zameraná na nesprávne právne posúdenie zo strany súdu prvej inštancie (§
365 ods. 1 písm. h) CSP). Žalobca takú vadu konania, ktorá by spadala pod ustanovenie § 365 ods. 1
písm. d) CSP neuvádza a žiadnu z ním uvádzaných skutočností v podanom odvolaní ani nemožno pod
takúto vadu subsumovať. Preto odvolací súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.

41.Pokiaľideonámietkužalobcupodľa§365ods.1písm.e)CSP,týkajúcusanevykonanianavrhnutých
dôkazov odvolací súd poukazuje na to, že z konania pred súdom prvej inštancie nevyplýva, a ani zo
samotného odvolania, ktoré dôkazy navrhnuté žalobcom neboli zo strany súdu prvej inštancie vykonané.
Žiadne takéto dôkazy, ktoré neboli vykonané, ale navrhované žalobcom v odvolaní neuvádza a ani

žiadne takéto dôkazy nevyplývajú z konania na súde prvej inštancie. Preto odvolací súd považuje túto
námietku za nedôvodnú.

42. Pokiaľ žalobca v rámci tejto námietky považoval za nesprávny postup súdu prvej inštancie, že

mal súd vyhodnotiť dôkazy, ktoré predložil a sú súčasťou súdneho spisu a ktoré mali preukazovať
neoprávnenosť nároku žalovaného na zaplatenie tzv. manipulačného poplatku, a ktoré súd síce vykonal
ako uviedol (bod 9. odôvodnenia napadnutého rozsudku), ale sa nezaoberal ich vyhodnotením, teda či
uplatnenie manipulačného poplatku zo strany žalovaného bolo dôvodné, tak odvolací súd sa v plnom
rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie uvedenom v bode 28. odôvodnenia

napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie však jednoznačne uviedol, že vzhľadom na uplatnený
nárok žalobcu a okolnosti tohto prípadu, nebolo pre rozhodnutie súdu, posúdenie dôvodnosti alebo
nedôvodnosti pohľadávky žalovaného, potrebné riešiť túto otázku. Odvolací súd je toho názoru, že
opätovne ide zo strany žalobcu o nestotožnenie sa a nesúhlas s právnym posúdením veci zo strany
súdu prvej inštancie a odvolaciu námietku podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

43. Odvolací súd je toho názoru, že žalobca v podanom odvolaní nijako nešpecifikuje ani odvolaciu
námietku v zmysle § 365 ods. 1 písm. g) CSP, v zmysle ktorej zistený skutkový stav neobstojí, pretožesú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené.
V podanom odvolaní žalobca neuvádza žiadne takéto prostriedky, ktoré z jeho strany neboli uplatnené
a ktoré uplatňuje až teraz v podanom odvolaní. Preto ani túto odvolaciu námietku nemožno vyhodnotiť

inak ako nedôvodnú.

44. Pokiaľ žalobca uvádza, že preukázal vznik škody ako aj kauzálny nexus (bližšie pozri bod 10. a 18.
odôvodnenia rozsudku) odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu

prvej inštancie týkajúcim sa právneho zhodnotenia uplatneného nároku žalobcu z titulu náhrady škody
a na tieto závery v plnom rozsahu poukazuje.

45. Odvolací súd je toho názoru, že vo veci nie je daný právny základ na uplatnený nárok. Zo strany
žalobcunebolapreukázanáobjektívnazodpovednosťzaškoduvzmysleObchodnéhozákonníka,keďže

nebolo preukázané žiadne porušenie povinnosti žalovaného, v dôsledku ktorého (porušenia povinnosti)
by žalobcovi vznikla škoda uplatnená v žalobe. Nebolo preukázané porušenie povinnosti ani splnenie
podmienok objektívnej zodpovednosti žalovaného v zmysle § 373 ObZ. Žiadne porušenie povinnosti
však na strane žalovaného preukázané nebolo.

46. Suma uplatnená žalobou by mohla predstavovať iba náklady spojené s uplatnením pohľadávky
(§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) manipulačného poplatku, avšak takúto pohľadávku by mohol
uplatniť iba žalovaný voči žalobcovi.

47. Pokiaľ ho žalovaný vyzýval na plnenie povinnosti zo záväzkového vzťahu ide o uplatnenie práva
žalovaným zo záväzkového vzťahu, ktoré nemožno považovať za porušenie povinnosti, ktoré by viedlo
k vzniku škody. Posudzovanie, či si žalovaný dôvodne uplatnil manipulačný poplatok je bez právneho
významu v tomto konaní, ktorého predmetom nie je zaplatenie manipulačného poplatku.

48. V odvolacej replike žalobca takisto uviedol, že konanie žalovaného považuje za konanie v rozpore
so zásadou poctivého obchodného styku. Odvolací súd k danému uvádza, že ani táto jeho námietka
však nepreukazuje dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku v podanej žalobe a pre posúdenie merita

veci je bezpredmetná.

49. Odvolací súd po preskúmaní veci takisto dospel k záveru, že námietka žalobcu týkajúca sa
arbitrárnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku, t.j. nedostatočnej odôvodnenosti a nepresvedčivosti

(nepreskúmateľnosti) písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu, nie je dôvodná.

50. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil v dostatočnom
rozsahu (v zmysle zásad uvedených v ust. § 220 CSP) tak, aby bol pre strany sporu, ale aj pre

tretie osoby zrozumiteľný. Písomné vyhotovenie rozsudku je v súlade s § 220 ods. 2 CSP, keďže
závery v ňom obsiahnuté sú dostatočné, keď súd prvej inštancie náležite sumárne posúdil skutkové
zistenia v nadväznosti na vyhodnotenie celkovej dôkaznej situácie, čím napadaný rozsudok tak napĺňa
požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti a prekúmateľnosti. V danej veci súd prvej inštancie v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysvetlil z akého dôvodu považoval

žalobu žalobcu za nedôvodnú.

51. Odvolací súd uvádza, že žalovaný odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie aj z dôvodu
nesprávnych skutkových zistení (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP). Odvolací súd vo všeobecnosti k námietke

ohľadom nesprávnych skutkových zistení súdu prvej inštancie uvádza, že ak žalobca v podanom
odvolaní namietal skutkové závery súdu prvej inštancie, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči
výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo204/2009, v zmysle ktorého „... dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania
najavo (§ 191 ods. 1 CSP)“.

52. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade
spožiadavkamiaprávnyminázormistránsporu(I.ÚS50/04).Doobsahutohtozákladnéhoprávanepatrí

aniprávoúčastníkakonaniavyjadrovaťsakspôsobuhodnotenianímnavrhnutýchdôkazovsúdomalebo
dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97).

53. Zákon nepredpisuje a ani predpisovať nemôže pravidlá, z ktorých by malo vychádzať hodnotenie
jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu preto, že hodnotenie dôkazov

je zložitý myšlienkový postup, ktorého podstatou sú jednak dielčie, jednak komplexné závery sudcu o
vierohodnosti správ získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré
skutočnosti stranami tvrdené má sudca za preukázané, a ktorými tvorí zistený skutkový stav. Základom
hodnotiaceho postupu sudcu sú okrem ľudských a odborných skúseností pravidlá logického myslenia,
ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Je na zvážení súdu, ktorému dôkaznému

prostriedku prizná väčšiu vypovedaciu schopnosť a vierohodnosť. Pritom súd nie je viazaný žiadnym
poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

54. Odvolací súd nezistil taký postup súdu prvej inštancie, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie

uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opiera o nesporné tvrdenia a
relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní.

55. Odvolací súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale

len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa
nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské
práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/08), nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010 rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008].

56. Odvolací súd z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nezistil rozpor skutkových okolností a
právnych argumentov s pravidlami formálnej logiky. Napadnutý rozsudok dáva jasné a zrozumiteľné

odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Z
odôvodnenia súdneho rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Zároveň sa rozhodnutie súdu prvej
inštancie opiera o nesporné tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom
konaní. Odvolací súd preto konštatuje, že vo vzťahu k žalobcom tvrdeným pochybeniam súdu prvej

inštancie, ktoré mali viesť k porušeniu práva na spravodlivý proces, k nesprávnym skutkovým zisteniam
alebo právnemu posúdeniu veci, či k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci (odvolacie dôvody podľa § 365
ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP), odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, či podaného
odvolania nezistil v konaní pred súdom prvej inštancie také pochybenia, ktoré svojou intenzitou mohli
viesť k vecne nesprávnemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie.

57. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav,
vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, keď žalobu žalobcu zamietol. Preto odvolací
súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

58. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v tomto odvolacom konaníúspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalobca. O
výšketrovtohtoodvolaciehokonaniapodľa§262ods.2CSProzhodnesúdprvejinštanciesamostatným
uznesením.

59. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na

súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).