Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. marec 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5CoCsp/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117208360
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1117208360.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu

JUDr. Jany Richterovej a JUDr. Milana Chalupku v spore žalobkyne: T. W., B.. XX.X.XXXX, O. X. P. X.
B. X., J. XXX/X, zast. Mgr. Evou Ivančovou, advokátkou v Bánovciach nad Bebravou, M. R. Štefánika
55/2, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25,
o zaplatenie 442,21 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 10. marca 2023 č.k. 15Csp/31/2017-130 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1/Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu

442,21 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 442,21 eur od 16.03.2017 do
zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, súčasne žalobkyni priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
2/Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že v postavení dlžníka uzatvorila so žalovaným v postavení veriteľa
dňa 04.10.2015 zmluvu o úvere č. 301900578, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni úver vo
výške 700,- eur a žalobkyňa sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške
542,- eur, t.j. celkovo zaplatiť čiastku vo výške 1.242,- eur, v 9. pravidelných mesačných splátkach po

138,- eur, počnúc dňom 26.10.2012. Okresný súd Bánovce nad Bebravou rozhodol rozsudkom č.k.
4C/186/2014-73 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 6Co/1101/2015-113, že zmluva
je bezúročná a bez poplatkov. Žalobkyňa splatila z titulu predmetného úveru sumu 1.142,21 eur, pričom
sumu 442,21 eur, ktorú preplatila z dôvodu úrokov a poplatkov, považuje za bezdôvodné obohatenie
zo strany žalovaného a preto ho listom z 28.02.2017 vyzvala na uhradenie tejto sumy, na túto výzvu
žalovaný reagoval odmietavo.
3/Žalovaný vo vyjadrení k žalobe nárok žalobkyne považoval s odkazom na § 107 ods. 1 Občianskeho

zákonníka za premlčaný, poukázal na to, že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo, nakoľko zmluva je
stále platná. Na základe týchto skutočností žiadal, aby súd žalobu zamietol.
4/Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 04.10.2012 mal súd prvej inštancie za preukázané,
že žalobkyňa ako dlžník so žalovaným ako veriteľom uzatvorili zmluvu, ktorej predmetom bolo
poskytnutie sumy 700,-eur, pričom žalobkyňa mala túto sumu vrátiť žalovanému v 9 mesačných
splátkachá138,-eur,počnúcdňom26.10.2012,tedacelkovomalazaplatiťčiastku1.242eur.Zpotvrdení
o prevzatí finančných prostriedkov (č.l. 7-9) súd zistil, že žalobkyňa uhradila žalovanému v období od

25.10.2012 do 25.07.2013 sumu spolu vo výške 629,19 eur. Z potvrdenia na č.l. 6 spisu vyplýva, že
žalobkyni strhli zo mzdy v mesiacoch 10/2013 až 7/2014 sumu spolu vo výške 517,07 eur v prospech
žalovaného.5/Okresný súd Bánovce nad Bebravou rozhodol rozsudkom č.k. 4C/186/2014-73 v spojení s
potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 6Co/1101/2015-113 tak, že Zmluva o úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 04.10.2012 je bezúročná a bez poplatkov.

6/Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom konania je nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného
obohatenia, ktoré je právom majetkovým, ktoré tak v súlade s § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka
podlieha premlčaniu. Pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia Občiansky zákonník upravuje
subjektívnu, ako aj objektívnu premlčaciu dobu. Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno
oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň

jedna z uvedených lehôt. V danej veci žalobkyňa uzatvorila so žalovaným zmluvu o úvere, ktorá
však neobsahovala všetky zákonom o spotrebiteľských úveroch vyžadované náležitosti, a preto sa
považuje za bezúročnú a bez poplatkov v zmysle rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou
č.k. 4C/186/2014-73, potvrdeného rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 6Co/1101/2015-113. V
konaní nebolo sporné, že žalobkyňa z predmetného úveru splatila spolu 1.142,21 eur, teda žalovanému
zaplatila viac ako len požičaná istina, a to o 442,21 eur, čím sa žalovaný bezdôvodne obohatil, keď od

žalobkyne prijal plnenia, na ktoré nárok nemal.
7/K samotnému bezdôvodnému obohateniu súd poukázal na závery nálezu Ústavného súdu SR z
12. mája 2020, sp. zn. III. ÚS43/2020, v zmysle ktorého „Bezúročnosť úveru nastupujúca ako ex
lege dôsledok porušenia konkrétnych ustanovení zákona o spotrebiteľskom úvere, má v prípade
spotrebiteľovho plnenia nad rámec požičanej istiny ten následok, že na strane prijímajúceho veriteľa

vzniká bezdôvodné obohatenie. Jeho základ je daný porušením zákona už v priebehu kontraktačnej
fázy, pričom však toto porušenie nemá vplyv na platnosť spotrebiteľskej zmluvy ako takej. Zmluvný vzťah
je v takomto prípade založený relevantným právnym titulom, na základe ktorého sú zmluvné strany
povinné si navzájom plniť (aj keď zo strany spotrebiteľa v obmedzenom rozsahu, nekorešpondujúcom
s ustanoveniami zmluvy o úrokoch, poplatkoch).

8/Pokiaľ ide o plynutie 2-ročnej subjektívnej premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia,
súd poukázal na závery rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo/29/2021 z 28. septembra 2021, v zmysle
ktorých „pre začiatok jej plynutia je potrebné vychádzať z momentu, kedy si žalobkyňa sama musela
byť vedomá, že bez existujúceho (platného) právneho dôvodu previedla na účet žalovaného určitú
čiastku, resp. čiastky. Týmto momentom je aj podľa dovolacieho súdu porada, ktorú absolvovala

žalobkyňa ako priemerná spotrebiteľka - fyzická osoba s jej právnou zástupkyňou, kedy sa dozvedela
o rozpore niektorých jednotlivých konkrétnych dojednaní zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom
úvere so zákonnou úpravou (túto vedomosť je potrebné odlišovať od znalosti právnej kvalifikácie
plnenia poskytnutého žalobkyňou nad rámec základnej sumy úveru ako bezdôvodného obohatenia)."
Najvyšší súd Slovenskej republiky v označenom rozhodnutí mal teda za to, že pokiaľ ide o plynutie

2-ročnej subjektívnej premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné vychádzať
zo skutočnej, nie z predpokladanej vedomosti oprávneného o tom, že na jeho úkor k získaniu
bezdôvodného obohatenia došlo, a kto ho získal. Rozhodujúce nie je, či možnosť dozvedieť sa tieto
skutočnosti mal už skôr. V takomto spore je potom potrebné individualizovať, kedy žalobkyňa nadobudla
vedomosť o tom, že došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, a kto sa na jej úkor bezdôvodne obohatil.

Vychádzať treba z reálneho momentu, kedy sa žalobkyňa dozvedela o tom, že sa žalovaná na jej
úkor bezdôvodne obohatila (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 121/2009,
rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5 Co 107/2017).
9/V danej veci žalobkyňa uviedla, že o skutočnosti, že na strane žalovaného mohlo dôjsť k
bezdôvodnému obohateniu sa dozvedela až právoplatnosťou rozhodnutia Okresného súdu Bánovce

nad Bebravou č.k. 4C/186/2014-73, v konaní pred súdom nebola zastúpená. Žalobkyni tak začala plynúť
dvojročná subjektívna premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia dňom 26.08.2016, kedy
nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 4C/186/2014-73,
teda až vtedy sa mohla žalobkyňa ako spotrebiteľ v konaní nezastúpený advokátom dozvedieť, že
žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil. Keďže žalobu podala na súd dňa 04.04.2017, svoj nárok

uplatnila v rámci plynutia 2-ročnej subjektívnej premlčacej lehoty.
10/K námietke premlčania vznesenej žalovaným je možné aplikovať i ust. § 107 ods. 1, ods.
2 Občianskeho zákonníka, pričom súd dospel k záveru, že v danom prípade treba aplikovať
až desaťročnú premlčaciu lehotu na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom ide o úmyselné
bezdôvodné obohatenie, ktoré sa premlčí za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Bezdôvodné

obohatenie súd považoval za úmyselné z dôvodu, že žalovaný má dlhodobo v predmete činnosti ako
nebankový subjekt poskytovanie úverov a bolo jeho povinnosťou poznať a dodržať právne predpisy
vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Aj napriek tomu neprijateľné zmluvné podmienky sú obsiahnuté
v množstve ním uzatváraných zmlúv o úveroch so spotrebiteľmi, ktorí pri podpise zmlúv nie súčasto schopní tieto náležite posúdiť, preto konanie žalovaného možno hodnotiť ako úmyselné konanie
zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Súd preto dospel k záveru,
že nárok bol uplatnený v rámci dvojročnej subjektívnej lehoty na uplatnenie práva, keď sa žalobkyňa v

skutočnosti dozvedela o bezdôvodnom obohatení najskôr 26.08.2016, keď súd právoplatne rozhodol, že
úver je bezúročný a bez poplatkov. Následne po porade s právnym zástupcom podala dňa 04.04.2017
žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia. Podporne poukázal súd na rozsudok Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 14Co/7/2016, ktorý vo svojom rozhodnutí konštatoval, že v danom prípade u žalovaného
POHOTOVOSŤ s.r.o. ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, lebo žalovaný je nebankovým subjektom

pôsobiacim na finančnom trhu v Slovenskej republike a neuvedenie RPMN do zmluvy o spotrebiteľskom
úvere je úmyselným porušením zákona, čo spôsobilo, že bezdôvodné obohatenie žalovaný získal
úmyselne a nároky z bezdôvodného obohatenia nemôžu byť premlčané a je potrebné aplikovať
desaťročnú premlčaciu lehotu na uplatnenie práva.
11/Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti (zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov) mal súd za
to, že žalobný návrh je v celom rozsahu dôvodný, a preto mu vyhovel a zaviazal žalovaného žalobkyni

zaplatiť sumu 442,21 eur predstavujúcu sumu bezdôvodného obohatenia, o ktoré sa žalovaný obohatil
na úkor žalobkyne, pričom na uvedené plnenie nemal nárok. Bezdôvodné obohatenie zodpovedá sume,
ktorú žalobkyňa uhradila na účet žalovaného formou vykonaných zrážok zo mzdy, resp. uhradených
priamo žalovanému nad rámec poskytnutých úverových prostriedkov vo výške 700 eur. Súd súčasne
priznal žalobkyni aj úroky z omeškania v uplatnenej výške 5% ročne, ktoré boli uplatnené v riadnej

percentuálnej výške odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty na plnenie určenej vo výzvy na
vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j. od 16.03.2017.
12/O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP.
13/Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný namietajúc, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo a
akýkoľvek nárok na jeho vydanie podlieha zákonnej subjektívnej i objektívnej premlčacej lehote. Vydania
bezdôvodného obohatenia sa žalobca môže domáhať v subjektívnej dvojročnej lehote od okamihu, keď
sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel. Žalovaný má za to, že táto lehota žalobkyni už márne uplynula.
Zdôraznil, že pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná

premlčacia doba, a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna, pričom ich začiatok je upravený odlišne.
Tieto premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký,
že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte
plynie druhá premlčacia doba. Premlčanie subjektívnej lehoty je možné odôvodniť presne tak, ako to vo
svojom rozhodnutí vedenom pod sp. zn. 17Co/372/2015 uviedol Krajský súd v Trenčíne dňa 27.4.2016,

ktorý svoje rozhodnutie oprel o vedomosť dlžníka o bezdôvodnom obohatení spočívajúcom v platbách
na úroky a poplatky úveru, ktorá vzniká v zásade v okamihu prvej platby dlžníka nad rámec poskytnutej
istiny. Žalovaný teda poukázal na to, že nárok žalobkyne zo zmluvy sa stal premlčaný v subjektívnej
premlčacej lehote v celom rozsahu dňa 13.11.2015, teda po uplynutí subjektívnej lehoty, ktorá začala
plynúť dňa 13.11.2013, kedy žalobkyňa poukázala na účet žalovaného splátku nad rámec sumy istiny.

Keďže žalobkyňa žalobou uplatnila nárok na súde až dňa 4.4.2017, nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia je premlčaný na základe uplynutia subjektívnej premlčacej doby. Žalovaný preto navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil tomuto na ďalšie konanie.
14/Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázala na správne posúdenie plynutia
dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia súdom prvej inštancie.

Rozsudok súdu prvej inštancie považovala za vecne i právne správny a navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
15/Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu a z dôvodov ním vymedzených (379, 380
ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že toto dôvodné nie je.
16/Tvrdenie žalovaného v odvolaní, že na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu nedošlo, tento

nepodporil žiadnymi skutočnosťami, ide o tvrdenie nepodložené.
17/Podľa § 107 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

18/Odvolací súd je zhodne so súdom prvej inštancie toho názoru, že v danom prípade 2-ročná
subjektívna premlčania doba neuplynula, žalobkyňa sa o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvedela
dňom 26.08.2016, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Okresného súdu Bánovce nad Bebravou
č.k. 4C/186/2014-73, až kedy sa mohla žalobkyňa (ako spotrebiteľ v konaní nezastúpený advokátom)dozvedieť, že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil. Keďže žalobu podala na súd dňa
04.04.2017, svoj nárok uplatnila v rámci plynutia 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby. V prípade
bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením bez právneho dôvodu je rozhodujúci subjektívny

okamih, kedy oprávnený zistí také okolnosti, z ktorých možno vyvodiť, že ide o plnenie bez právneho
dôvodu. Podstatné teda je, kedy sa dotknutá osoba dozvie, že plniť nemala a nie že plnila. Nepostačujú
pochybnosti o tom, či sa plniť nemalo, ale skutočnosť, že sa osoba, ktorá plnila, dozvie o skutkových
okolnostiach bezdôvodného obohatenia.
19/Odvolací súd je rovnako názoru, že v súdenej veci neuplynula ani objektívna premlčacia doba, ktorá

plynie od realizovaného plnenia. Žalobkyňa dňa 13.11.2013 poukázala na účet žalovaného prvú splátku
nad rámec sumy istiny, 10-ročná objektívna premlčacia doba by uplynula 13.11.2023, pokiaľ žaloba
bola podaná na súd dňa 04.04.2017, bola podaná pred uplynutím premlčacej doby. V danom prípade
plynie 10-ročná objektívna premlčacia doba z dôvodu úmyselného bezdôvodného obohatenia. Žalovaný
dlhodobo realizuje veľké množstvo úverov takej povahy, ako je úver poskytnutý žalobkyni, dlhodobo
ignoruje právnu úpravu zameranú na ochranu spotrebiteľov tým, že v zmluvách o úvere absentujú

obligatórne náležitosti, sú v nich uvádzané neprijateľné zmluvné podmienky, čo nemožno hodnotiť inak,
ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu.
20/Odvolací súd mal po preskúmaní veci za to, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci,
vykonal riadne dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods.
1,2,3 CSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne

zhodnotil (§ 191 CSP) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré
v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 CSP). Správne,
presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Odvolaciemu súdu potom neostalo, než napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie, z hľadiska jeho vecnej správnosti, potvrdiť, podľa § 387 ods. 1 CSP.

21/V odvolacom konaní úspešnej žalobkyni odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP v plnom rozsahu.
22/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).