Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. august 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/93/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123232515
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5123232515.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej
a členiek senátu JUDr. Miriam Štillovej, JUDr. Lucie Prčovej, v právnej veci navrhovateľa (otca): A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., zastúpeného právnym zástupcom Mgr. Františkom Řihákom,
advokátom, so sídlom Suvorovova 2678/19, Žilina a matky: E. F. F., G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.
H. XX/XX, C. C., zastúpenej zástupcom Advokátska kancelária Andrea Havelková, s.r.o., so sídlom D.

Dlabača 2748/28, 010 01 Žilina, IČO: 36 854 956, v konaní o zapretie otcovstva určeného súhlasným
vyhlásením rodičov k maloletému dieťaťu: I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpenému
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, so sídlom J. M. Hurbana 16, Žilina, ako kolíznym
opatrovníkom, o odvolaní navrhovateľa (otca) proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 9Pc/14/2023-84
zo dňa 25. februára 2025 vo výrokoch II., III., IV. a V., takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch II., III., IV. a V. p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. návrh zamietol. Podľa výroku II. Slovenská republika
má nárok na náhradu trov štátu v rozsahu 100 %. Výrokom III. uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť

trovy štátu vo výške 452,- Eur na účet Okresného súdu Žilina do 3 mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia. Podľa výroku IV. matka má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.Výrokom V.
uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť matke trovy právneho zastúpenia vo výške 702,42 Eur do 3
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal vydania

rozhodnutia, ktorým by súd určil, že nie je otcom maloletej I. B. a jeho odôvodnenie, na nesúhlas matky
s návrhom a jeho dôvody.

3. Okresný súd poukázal na vykonané dokazovanie oboznámením sa s návrhom, výsluchom účastníkov
konania, Znaleckým posudkom č. 38/2024 a z neho zistený skutkový stav, ktorý právne posúdil za
aplikácie § 108 ods. 3 CMP, § 84, § 90, § 91 ods. 1 a 2, § 93 ods. 1 Zákona o rodine v spojení s § 52,

§ 53, § 2 ods. 1 CMP, § 232 ods. 3 CSP, § 1 ods. 1, 3, § 11 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 1 a 5, § 16 ods.
3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb (ďalej „vyhláška“) a rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.

4. Z rodného listu mal okresný súd za preukázané, že dňa XX.XX.XXXX sa narodila maloletá I. B.. Ako
matka je uvedená E. F. F., nar. XX.XX.XXXX, ako otec je uvedený A. B., nar. XX.XX.XXXX - muž, ktorého

otcovstvo má byť zapreté. Zo zhodného vyjadrenia účastníkov vyplývalo, že otcovstvo k maloletej bolo
určené na základe súhlasného vyhlásenia rodičov v zmysle § 91 Zákona o rodine.5. Zo záveru znaleckého posudku podaného znalcom z odboru genetika, odvetvie: Analýza DNA,
vyplývalo, že na základe analýzy 15 polymorfných mikrosatelitných markerov je možné konštatovať, že

v každom systéme existuje kombinácia medzi genotypom matky a genotypom označeného muža, ktorá
je schopná vytvoriť genotyp dieťaťa. Pre každý analyzovaný systém bol vypočítaný index otcovstva.
Pravdepodobnosť otca vypočítaná na základe údajov o frekvencii vyšetrovaných znakov v našej
populácii má číselnú hodnotu 99,999996 %. Kombinovaný index otcovstva CPI dosiahol hodnotu 14
509 335. Dosiahnutá hodnota spoľahlivosti je väčšia ako 99,999 %, a teda dostačujúca na potvrdenie

označeného muža A. B., nar. XX.XX.XXXX ako biologického otca maloletej I. B., nar. XX.XX.XXXX.
Záver posudku znie: na základe analýzy DNA určuje A. B., nar. XX.XX.XXXX za biologického otca
maloletej I. B., nar. XX.XX.XXXX z matky E. F. F., G. F., nar. XX.XX.XXXX. Miera pravdepodobnosti
určenia označeného muža za biologického otca je viac ako 99,999 %.

6. Za podaný znalecký posudok si znalec vyúčtoval znalečné, ktoré mu bolo priznané uznesením zo dňa

25.09.2024 vo výške 452,- Eur a bolo uhradené z rozpočtových prostriedkov súdu.

7. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd preukázané, že návrh na zapretie otcovstva nie je
dôvodný, nakoľko znaleckým dokazovaním, skúmaním vzoriek DNA bolo preukázané, že navrhovateľ
je otcom maloletého dieťaťa. Jeho tvrdenia sa nepreukázali, a preto návrh zamietol.

8. Okresný súd poukázal na to, že povinnosť súdu rozhodnúť o trovách konania sa týka v nesporovom
konaní i trov štátu. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, je preto súd povinný o týchto trovách štátu
(pokiaľ vznikli) rozhodnúť. Štát má v konaní o náhradu trov postavenie procesnej strany, z ktorého
procesného postavenia preň vyplýva nárok na náhradu tých trov, ktoré mu vznikli. Štát vo všeobecnosti

neznáša trovy dôkazu, vrátane trov znaleckého dokazovania. To platí aj v prípade, ak trovy znaleckého
dokazovania nemôžu byť podľa § 253 ods. 2 CSP preddavkované. V zásade platí, že trovy dokazovania
je povinná nahradiť strana, ktorú zaväzuje povinnosť nahradiť trovy konania ako celku v nadväznosti na
procesný neúspech alebo zavinenie zastavenia konania. Trovy dôkazu súd pomerne nerozdeľuje podľa
§ 255 ods. 2 CSP.

9. Okresný súd konštatoval, že v konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie. Znalcovi bolo priznané
znalečné vo výške 452,- Eur za vyhotovenie znaleckého posudku, pričom znalečné bolo vyplatené
z rozpočtových prostriedkov súdu. Preddavok na znalecké dokazovanie zložený nebol. Okresný súd
povinnosť nahradiť trovy štátu uložil navrhovateľovi, keďže návrh na zapretie otcovstva bol posúdený

ako nedôvodný.

10. Vzhľadom na výšku trov konania štátu okresný súd určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP dlhšiu lehotu
ako 3 dni na splnenie povinnosti nahradiť štátu trovy konania, a to lehotu 3 mesiacov od právoplatnosti
rozsudku.

11. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 53 CMP. Matka bola vo veci úspešná, čím jej vzniklo
právo na náhradu trov konania. Matke vznikli trovy právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia
boli uplatnené a vyčíslené zo strany právnej zástupkyne na pojednávaní nasledovne: V roku 2023 boli
vykonané dva úkony, a to prevzatie a príprava a vyjadrenie sa k návrhu. V roku 2024 boli vykonané

2 právne úkony, a to účasť na pojednávaní 03.05.2024 a odpoveď na výzvu súdu - vyjadrenie sa k
znaleckému posudku. V roku 2025 bol vykonaný 1 úkon, a to účasť na pojednávaní 25.02.2025. Tarifná
odmena v prípade, kde nemožno určiť hodnotu sporu pre rok 2023 predstavuje 96,31 Eur za jeden úkon
a režijný paušál 12,52 Eur bez DPH, pre rok 2024 tarifná odmena predstavuje 105,62 Eur a režijný
paušál 13,73 Eur bez DPH a pre rok 2025 tarifná odmena predstavuje 114,15 Eur a režijný paušál 14,84

Eur bez DPH. Advokátska kancelária je platcom DPH. Z vyššie uvedeného si matka uplatnila náhradu
trov právneho zastúpenia vo výške 702,742 Eur.

12. Trovy právneho zastúpenia pozostávali z: prevzatie a príprava zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a)
- rok 2023, vyjadrenie k návrhu (§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky) - rok 2023, účasť na pojednávaní (§

13a ods. 1 písm. e) vyhlášky - rok 2024, vyjadrenie sa k znaleckému posudku (§ 13a ods. 1 písm. c)
vyhlášky - rok 2024, účasť na pojednávaní (§ 13a ods. 1 písm. e) vyhlášky - rok 2025. Výpočtový základ
pre rok 2023 - 1/13 výpočtového základu (§ 11 ods. 1 vyhlášky) t. j. 96,31 Eur = prevzatie a príprava a
vyjadrenie sa k návrhu v roku 2023 = 2 x 96,31 eur = 192,62Eur a režijný paušál 2 x 12,52 Eur. Výpočtovýzáklad pre rok 2024 - 1/13 výpočtového základu, (§ 11 ods. 1 vyhlášky) t.j. 105,62 Eur - vyjadrenie k
znaleckému posudku a účasť na pojednávaní = 2 x 105,62 Eur = 211,24 Eur a režijný paušál 2 x 13,73
Eur. Výpočtový základ pre rok 2025 - 1/13 výpočtového základu (§ 11 ods. 1 vyhlášky), t.j. 114,15 Eur =

účasť na pojednávaní 114,15 Eur a režijný paušál 14,84 Eur. S poukazom na uplatnené a vyčíslené trovy
právneho zastúpenia a citované zákonné ustanovenia okresný súd priznal matke náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 702,74 Eur vrátane DPH.

13. Povinnosť uhradiť trovy právneho zastúpenia matke uložil navrhovateľovi do 3 mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia. Vzhľadom na výšku trov okresný súd určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP
dlhšiu lehotu ako 3 dni na splnenie povinnosti nahradiť trovy právneho zastúpenia.

14. Proti tomuto rozsudku, a to výrokom II. až V., v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ
(otec, ďalej aj ,,otec“) podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP. Navrhovateľ sa nestotožnil s
rozhodnutím okresného súdu a jeho odôvodnením, keď mal za to, že v napadnutej časti okresný súd

nerešpektovalexistujúceobjektívneskutočnostinajehostrane,ktorévyplývajúzpredloženýchlistinných
dôkazov a súčasne tak nesprávne vyhodnotil a právne posúdil okolnosti, na základe ktorých pristúpil k
podaniu samotného žalobného návrhu. Navrhovateľ nielenže bol preukázateľne existujúcim psychickým
nátlakom matky donútený k podaniu návrhu, ale v kontexte jeho sociálnej a životnej situácie sa dostáva
vydaným rozhodnutím konajúceho súdu aj do stavu, akéhosi domnelého potrestania jeho osoby za to,

že si dovolil uplatniť svoje práva, resp. brániť sa proti šikanóznemu a pomerne nátlakovému správaniu
sa matky, a to aj za aktívnej účasti pracovníčok ÚPSVaR. Zdôraznil, že matka svoje prvé pochybnosti
o navrhovateľovom otcovstve k maloletej I., okrem skorších súkromných rozhovorov, vyslovila verejne
aj pred tretími osobami už v novembri roku 2022 a aj na stretnutí ÚPSVaR u pani kolíznej opatrovníčky
pani F., rovnako v tom období aj na spoločných mediačných sedeniach u mediátorky pani G. a doslovne

uviedla, že „si mám na dcérku I. dať spraviť testy DNA, či je vôbec moja“. Neskôr sa takto tiež viackrát
vyjadrila a zopakovala to aj pred kolíznou pracovníčkou pani A. a aj na stretnutiach so psychologičkou
ÚPSVaR pani E., a vedomosť o týchto vyjadreniach matky majú aj pracovníčky CDR pani J. a pani G..
Po viacerých výzvach a posmešných vyjadreniach matky a jej rodinných príslušníkov, ako aj takmer
úplnému a nezmyslenému aktívnemu zabraňovaniu navrhovateľovi v osobnom kontakte s maloletou

dcérou I., navrhovateľ po dlhom rozhodovaní a zisteniach, ktoré takmer s určitosťou preukazovali
existenciu dôvodnej pochybnosti o tom, že navrhovateľ by mohol byť biologickým otcom, a že bývalá
partnerka mu bola viackrát neverná s inými mužmi a dokonca chcela podstúpiť interupciu, vyhovel
matke a podal návrh na súd. Z matkinho vyjadrenia a správania sa, po nezmyselnom odchode zo
spoločnej domácnosti a úmyselnému zabraňovaniu kontaktu otca s dcérou I., navrhovateľ usúdil, že

ani matka sama s určitosťou nevedela a nebola si istá, s kým počala dieťa I.. Po podaní návrhu na
zapretie otcovstva dňa 04.07.2023, bol okamžite na navrhovateľa vyvíjaný extrémny nátlak zo strany
pracovníčok ÚPSVaR, psychologičky pani E. a kolegýň pani A., aby tento návrh „rýchlo stiahol zo súdu,
že čo ak skutočne nebude I. jeho?“ Tieto skutočnosti sa opakovane udiali pri osobných stretnutiach
navrhovateľa na pôde ÚPSVaR Žilina. Nespornou a preukázateľnou skutočnosťou je, že otec sa k

znalcovi dostavil na prvé pozvanie spoločne s dcérou I. na testovanie DNA už dňa 22.06.2024. Matka
sa dostavila na testovanie až viac ako mesiac po testovaní otca s dcérou I.. Aj z tohto konania matky
je zrejmé, že si ešte ani v tom čase nebola istá, s kým mohla počať maloletú I.. Uvedené skutočnosti,
podľa navrhovateľa, dostatočne preukazujú, že bol zo strany matky doslova donútený k podaniu návrhu,
a to nielen v rámci spoločnej komunikácie a posmešných poznámok pred tretími osobami, ale rovnako

tak aj konaním matky vo vzťahu k maloletej I., s ktorou matka navrhovateľovi neumožňovala pravidelný
osobný styk, a to i napriek právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu Okresného súdu Žilina. Tieto
skutočnosti v konaní navrhovateľ namietal a opakovane zdôraznil, že matka maloletej navrhovateľa
donútila k podaniu návrhu, a teda aj primárne zavinila samotné konanie a následky z neho plynúce.
Ďalej poukázal na podstatnú skutočnosť, a to, že mu bola priznaná bezplatná právna pomoc na základe

Rozhodnutia Centra právnej pomoci, Kancelária Žilina, ČRZ: 136390/2022 zo dňa 05.12.2022. Pri
posudzovaní nároku navrhovateľa na priznanie bezplatnej právnej pomoci, muselo a aj preverovalo
centrum právnej pomoci, materiálnu a finančnú situáciu na strane navrhovateľa. Až následne bola
navrhovateľovi priznaná bezplatná právna pomoc. Z označeného rozhodnutia CPP je teda zrejme, že
navrhovateľ je osobou, na strane ktorej preukázateľne existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré

oprávňujú konajúci súd na to, aby nezaviazal navrhovateľa na náhradu trov konania voči matke a
rovnako tak voči Slovenskej republike. Navrhol napadnuté rozhodnutie okresného súdu v napadnutej
časti zrušiť, resp. zmeniť tak, že žiadna zo strán konania nemá nárok na náhradu trov konania.15. K doručenému odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý sa
s rozhodnutím prvoinštatnčného súdu stotožnil.

16. Matka v písomnom vyjadrení uviedla, že odvolanie otca považuje za nedôvodné, ktorým len
pokračuje v podaniach, ktoré sú v tomto konaní od počiatku bezúspešným uplatňovaním práv, počnúc
účelovým a šikanóznym návrhom a odvolaním končiac. Uviedla, že otec v priebehu konania nereagoval
na vykonané dokazovanie a výsledky znaleckého posudku, čím zavinil nepochybne tú časť trov
konania, a to v časti po doručení znaleckého posudku, z ktorého záverov nepochybne vyplýva, že

je otcom dieťaťa, ku ktorému navrhoval otcovstvo zaprieť. Je presvedčená, že výlučne otcom sú
zavinené celé trovy konania, nakoľko podal návrh v rámci šikanovania matky a jej prenasledovania, z
úplne vymyslených dôvodov sa rozhodol podať návrh na zapretie otcovstva k maloletej. Má dôvodné
podozrenie, že nevzal svoj návrh po doručení znaleckého posudku späť, pretože chcel vo veci verejné
pojednávanie, na ktorom by mohol pokračovať v nepravdivých obvineniach a hanení matky aj pred
súdom. Matka od počiatku konania poprela výmysly otca o tom, že ho motivovala a vyzývala k podaniu

návrhu. Otcom uvádzané styky matky s inými mužmi sú bludmi, ktoré otec prezentuje ako realitu. Je
to zrejmá pomsta zo strany otca voči matke za rozpad ich vzťahu. Poukázala na závery znaleckého
dokazovania vo veci vedenej pod sp.zn. 21P/160/2022, kde znalcom bolo konštatované, že otcova
povaha vykazuje abnormality, ktoré v náleze popísal. Zo znaleckého posudku a zistení vyplývajúcich z
vykonaného znaleckého dokazovania je zrejmé, že tvrdenia matky o tom, že dôvody údajne vedúce otca

k podaniu návrhu na zapretie otcovstva vychádzajú z jeho utkvelých predstáv a vymyslených tvrdení.
Pokiaľ otec aj v odvolaní zotrváva na vymyslených tvrdeniach, tak tieto nepreukázal ani len sčasti.
Ani jeden z procesných predpisov, ktorými sa spravuje toto konanie, nezbavuje účastníka konania
povinnosti preukázať svoje tvrdenia, a to najmä tie, ktoré sú vo vzťahu k meritórnemu rozhodnutiu
relevantné a medzi účastníkmi sporné. Preto okresný súd správne rozhodol o povinnosti otca, aby

nahradil matke trovy konania, ktoré zavinil podaním šikanózneho a nedôvodného návrhu na zapretie
otcovstva. Nerozumela tvrdeniu otca, že vydaním napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa náhrady
trov konania sa dostáva do stavu domnelého potrestania jeho osoby za to, že si dovolil uplatniť svoje
práva a brániť sa proti šikanóznemu a pomerne nátlakovému správaniu sa matky, pretože aj z odbornej
literatúry a rozhodnutí všeobecných súdov jednoznačne vyplýva, že trovy konania plnia dve významné

funkcie, a to preventívnu a sankčnú. Nie je preto vadou, ani chybou napadnutého rozsudku, že okresný
súd priznal matke nárok na náhradu trov konania voči otcovi, ktorého návrh bol zjavne nedôvodný
a šikanózny. Dodala, že ak otec vníma konanie o zapretí otcovstva, ako uplatňovanie svojich práv
proti šikanóznemu a pomerne nátlakovému správaniu matky, tak už len toto východisko je zjavne
mylné. Otec nemal nikdy pochybnosti o svojom otcovstve, ako ani matka mu svojím správaním nikdy

nezadala skutočnú príčinu na takéto pochybnosti. Naopak v konaní, ktoré bolo vedené súčasne s týmto
konaním, sa domáhal úpravy práv a povinností k maloletej I., ku ktorej súčasne otcovstvo v tomto
konaní spochybňoval, ktorá rozpoltenosť je dôkazom, že podal návrh nedôvodne. Otec svoje tvrdenia
o promiskuitnom správaní sa matky produkoval nielen v tomto konaní, ale aj v konaní vedenom na
Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 21P/160/2022, v ktorom ich tiež ani len sčasti nepreukázal. Dôvody,

ktoré viedli otca k podaniu návrhu na zapretie otcovstva, spočívajú a vychádzajú z jeho povahových čŕt.
Otec je zjavne presvedčený, že ho matka podvádzala, čo je však len následkom jeho paranoje. Otec
bol v konaní zastúpený, a teda mal byť aj poučený o možných následkoch podania takéhoto návrhu.
Zopakovala, že nie je pravdou, že otca vyzývala súkromne, či verejne na podanie návrhu na zapretie
otcovstva a ani na to, že by súkromne, či verejne vyslovila akékoľvek pochybnosti o navrhovateľovom

otcovstve k maloletej I.. Len skutočnosť, že otcovi bola poskytnutá bezplatná právna pomoc, ktorú
zneužíva, nakoľko je matka presvedčená, že mu na ňu nevznikol nárok, pretože otec má príjem, vlastní
nehnuteľnosť,máosobnémotorovévozidloarovnakotakajúspory, nemôžebyťdôvodomnato,abysúd
nepriznalmatkenároknanáhradutrovkonania,ktorémuselavynaložiťvtomtokonaní.Navrhlarozsudok
okresného súdu v napadnutom rozsahu potvrdiť, s priznaním nároku na náhradu trov odvolacieho

konania v rozsahu 100 %.

17. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 03.06.2025 bolo vyjadrenie matky doručené
navrhovateľovi a kolíznemu opatrovníkovi, ktorú možnosť vyjadriť sa kolízny opatrovník nevyužil.

18. Navrhovateľ v podanom vyjadrení zotrval na skutkových a právnych tvrdeniach uvedených v
odvolaní. Mal za to, že matka sa zameriava iba na jeho vykreslenie ako osoby, ktorá nemá žiadne
práva a ani len právo na to, aby si dovolil s matkou nesúhlasiť, ktoré správanie praktizuje dlhodobo.
Vyjadrenie neobsahuje žiadnu relevantnú argumentáciu spochybňujúcu uvádzané odvolacie dôvody.Podľa otca matka svojím správaním po narodení dcéry I. úmyselne vyvolala stav, ktorým sa snažila
spochybniť otcovstvo navrhovateľa, a priamo ho tak donútila k podaniu návrhu. Nepočítala s tým, že
bude brániť, respektíve uplatňovať svoje zákonné právo. Aj inými krokmi sa snažila vytvoriť tlak na

navrhovateľaadostaťhodosituácie,abynebolschopný,čiužvrámcisvojichfyzickýchalebofinančných
možností plnohodnotne uplatniť existujúce právo. Matka úmyselným konaním, spolu s odopieraním
styku s maloletou I., vytvárala na neho tlak, aby musel prestať s bránením svojich práv a podvoliť sa jej
požiadavkám. Zdôraznil, že dôvody, ktoré označil v návrhu a uviedol aj v podanom odvolaní, sú pravdivé.
Za účelové a z kontextu vytrhnuté označil tvrdenia matky, v ktorých argumentuje závermi Znaleckého

posudku č. 16/2024 vypracovaného v rámci konania sp.zn. 21P/160/2022. Subjektívne tvrdenia matky
o navrhovateľovi a jeho duševnom stave nesúvisia s predmetom tohto konania.

19. K doručenému vyjadreniu otca sa osobne vyjadrila matka, ktorá dôrazne nesúhlasila zvlášť so
skutočnosťou, že na neho vyvíjala psychický nátlak, pretože je to práve naopak. Od jej odchodu zo
spoločnej domácnosti sa navrhovateľ jej a deťom snaží neustále znepríjemňovať život, robiť prieky,

nahrávať ju, prenasledovať, dehonestovať. Všetky tieto aktivity, na ktoré má na rozdiel od nej ako
nepracujúci človek na invalidnom dôchodku dostatok času, považovala za akt pomsty. Poukázala na
svoju výpoveď na pojednávaní dňa 03.05.2024 o tom, že finančné zabezpečenie rodiny počas ich
vzťahu bolo z veľkej miery na jej pleciach, obzvlášť od roku 2021. Navrhovateľ mal v období 2016 -
2022 viaceré pracovné výpadky z dôvodu PN alebo zdravotných následkov, od jari 2021 bol dlhodobo

práceneschopný a v súčasnosti je na invalidnom dôchodku. V januári 2021 mu poskytla svoje životné
úspory na vyplatenie bývalej manželky z podielu na rodinnom dome z titulu BSM, ktoré jej do dnešného
dňa v plnej výške nevrátil. Keďže s navrhovateľom neplánovane otehotnela vo veku 44 rokov v jeseni
2021, v tom momente pochopila, že sa od neho žiadnej pomoci a podpory nedočká, práve naopak.
Počas tehotenstva okrem iného mala vysoké výdavky na rôzne vyšetrenia, vzhľadom na vyšší vek,

ktoré si výlučne hradila sama, taktiež zabezpečila všetky potreby a výbavičku pre dieťa. Uvedomila si,
že spoločný život s navrhovateľom, spojený s manipuláciou, šikanou, nevhodným správaním z jeho
strany, nemal žiadnu perspektívu. Čestne prehlásila, že A. B. je otcom maloletej I., že nemala a nemá
žiadneho iného intímneho priateľa od času kedy začal vzťah s otcom dieťaťa, nezabraňuje otcovi dieťaťa
v styku s dieťaťom, ten je upravený rozhodnutím súdu, nikdy otca neposielala na test otcovstva a ani

mu nezadala na takéto konanie žiaden dôvod. Zdôraznila, že navrhovateľ zneužíva bezplatné právne
zastupovanie. Navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny s priznaním náhrady trov
konania v rozsahu 100 %.

20. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 01.08.2025, bolo vyjadrenie matky doručené na

vedomie kolíznemu opatrovníkovi a navrhovateľovi prostredníctvom právneho zástupcu.

21. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba, proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 písm. m) CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal rozhodnutie

v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa § 65 a § 66 CMP a rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III. IV. a V potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa §
387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

22. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej

inštancie napadnutým rozsudkom, ktorého výrokmi II., III. IV. a V. priznal štátu nárok na náhradu trov
konaniaauložilnavrhovateľovipovinnosťzaplatiťštátutrovykonaniavovýške52,-Euraúspešnejmatke
priznal nárok na náhradu trov konania, navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť matke trovy právneho
zastúpenia v sume 702,42 Eur, a to s určenou lehotou na plnenie do troch mesiacov od právoplatnosti
rozsudku.

23. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisového materiálu, rozsudku okresného súdu v napadnutej
časti a argumentácie odvolateľa dospel k záveru, že súd prvej inštancie v časti rozhodnutia o náhrade
trov štátu, ako aj rozhodnutia o priznaní nároku matke na náhradu trov právneho zastúpenia dospel
k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil, pričom jeho rozhodnutie viažuce

sa k napadnutým výrokovým častiam je správne a logicky zdôvodnené. Odvolateľ neuviedol žiadne
relevantné dôvody, ktoré by boli spôsobilé vyhodnotiť skutkový alebo právny stav inak24. Podľa § 49 ods. 1 CMP účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde
o trovy konania, ktoré platí štát.

25. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

26. Podľa § 53 CMP v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych
úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom,

ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

27. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

28. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým

sa konanie končí.

29. Odvolací súd poukazuje na to, že v mimosporových konaniach v zásade medzi účastníkmi nie je
charakteristický spor o právo, ide o konania svojou povahou osobité, v ktorých súdy realizujú verejnú
moc pri poskytovaní právnej ochrany, a to z úradnej povinnosti s cieľom ochrany práv účastníkov pri

súčasnom presadzovaní verejného záujmu. V typických mimosporových konaniach preto platí, že každý
z účastníkov si hradí trovy konania sám (§ 49 CMP) a žiaden z nich nemá nárok na ich náhradu od iného
účastníka (§ 52 CMP). Ustanovenie § 53 CMP upravuje, v ktorých taxatívne vymedzených prípadoch
je prelomené generálne pravidlo, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Patria
sem všetky konania o rodičovstve a veci týkajúce sa notárskych úschov. Medzi konania o určenie

rodičovstvasazaraďujekonanieourčeniematerstva,ourčenieotcovstva,ozapretieotcovstvaakonanie
o prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva dieťaťom, pričom vo všetkých prípadoch ide o
konania návrhové. Do tejto skupiny patrí teda aj predmetné konanie, v ktorom sa navrhovateľ domáhal
zapretia otcovstva určeného súhlasným vyhlásením rodičov.

30. Všeobecne pre posúdenie úspechu navrhovateľa s návrhom, ako aj samotnej nutnosti vedenia
konania pred súdom je rozhodujúce to, že na strane ktorého z účastníkov bol dôvod neúspechu a do akej
miery sa výrok rozhodnutia vo veci samej zhoduje s navrhovaným petitom návrhu. V posudzovanom
prípade došlo k určeniu otcovstva k maloletej I. súhlasným vyhlásením rodičov a zapretie otcovstva
bolo možné v súdnom konaní (§ 93 Zákona o rodine), a preto z pohľadu úspešnosti účastníka v

spore je určujúci iba výrok súdu, ktorým rozhodol vo veci samej. V predmetnej veci okresný súd
návrh navrhovateľa zamietol, a preto tak možno hovoriť o plnom úspechu matky v konaní. Nemožno
súhlasiť s tvrdením otca, že práve v dôsledku správania sa a postoja matky bol nútený podať
predmetný návrh, pretože svoje tvrdenia v tomto ohľade žiadnym spôsobom nepreukázal. Naopak
Znalecký posudok č. 38/2024 vypracovaný znalcom K. G. D., podľa ktorého na základe analýzy DNA

bolo určené, že navrhovateľ je viac ako 99,999 % pravdepodobnosťou biologickým otcom maloletej
I., potvrdil konzistentné tvrdenia matky v priebehu celého prvoinštančného konania o tom, že návrh
navrhovateľa nie je dôvodný a jeho tvrdenia nemajú relevantný základ. Navrhovateľ podal nedôvodný
návrh, a preto okresný súd podľa § 53 CMP mohol vzhľadom na predmet konania rozhodnúť odchylne
od generálneho pravidla, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a mohol priznať

nárok na náhradu trov konania účastníkovi (v tomto prípade návrhom uplatnená náhrada trov právneho
zastúpenia, ktorá bola priznaná v sume 702,42 Eur), ktorý mal v konaní úspech, a tým je matka.

31. Rovnako správne okresný súd postupoval i pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov štátu. V
preskúmavanej veci išlo o trovy znalečného v sume 452,- Eur, ktoré nie sú trovami, ktoré v zmysle

zákona má znášať štát, a preto, ak ich okresný súd zaplatil, má nárok na ich náhradu. Uložená povinnosť
navrhovateľovi nahradiť trovy štátu, vznikla dôvodne, ak výsledok znaleckého dokazovania, ktorý dôkaz
navrhovateľ navrhol, sa stal základom pre rozhodnutie vo veci, t.j. pre zamietnutie návrhu navrhovateľa
ako nedôvodného.

32. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní poukazoval na to, že mu bola priznaná centrom právnej pomoci právna
pomoc, tak uvádza odvolací súd, že táto okolnosť neznamená súčasne aj zbavenie zodpovednosti
účastníkakonaniazavýsledokkonania,astýmspojenúpovinnosťnahradiťtrovykonania,ktorévkonaní
vznikli, či už iným účastníkom alebo aj štátu.33. Z vyššie uvedených záverov, preto krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch
II., III., IV. a V. potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods.1 CSP.

34. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení
s ust. § 396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia. Spôsoby výkonu rozhodnutia sú upravené v § 378 a nasl. CMP.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie

a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.