Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. august 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/82/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125200393
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5125200393.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členiek senátu JUDr. Miriam Štillovej, JUDr. Lucie Prčovej, v právnej veci osoby oprávnenej na
výživné: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, proti otcovi ako osobe povinnej platiť výživné: D.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, F., zastúpeného zástupcom Advokátska kancelária JUDr.
Halagan,s.r.o.,sosídlomFramborská253/21,Žilina,IČO:50626329,ozvýšenievýživnéhopreplnoleté
dieťa, o odvolaní otca ako osoby povinnej platiť výživné proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.
15Pc/3/2025-130 zo dňa 14. marca 2025 v spojení s uznesením č.k. 15Pc/3/2025-147 zo dňa 14. marca
2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v spojení s uznesením v napadnutých výrokoch I., II., súvisiacom výroku IV.
a v závislom výroku V. o trovách prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

Odvolanie otca zo dňa 25.04.2025 proti výroku III. rozsudku okresného súdu v spojení s uznesením,
o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č.k. 15Pc/3/2025-130 zo dňa 14. marca 2025 v spojení s uznesením č.k.

15Pc/3/2025-147 zo dňa 14. marca 2025 (ďalej len ,,rozsudok“) okresný súd výrokom I. vyživovaciu
povinnosť na plnoletú A. B., nar. XX.XX.XXXX od 15.01.2025 zvýšil zo sumy 160,- Eur mesačne na sumu
300,- Eur mesačne, ktorú je otec povinný platiť k rukám plnoletej dcéry vždy k 14. dňu v mesiaci vopred.
Výrokom II. zročné výživné za obdobie od 15.01.2025 do 31.03.2025 vo výške 356,67 Eur otcovi povolil
splácaťvmesačnýchsplátkachvovýške30,-Eursplatnýchspolusbežnýmvýživnýmstým,žeposledná
splátka bude vo výške 26,67 Eur, a to pod následkom straty výhody splátok. Výrokom III. vo zvyšnej
časti návrh zamietol. Výrokom IV. zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 21P/12/2018-192 zo dňa

01.03.2019 v časti III. výroku o výške bežného výživného. O nároku na náhradu trov prvoinštančného
konania rozhodol výrokom V. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na dňa 15.01.2025 doručený návrh osoby oprávnenej
na výživné (ďalej aj „navrhovateľka“), ktorým sa domáhala zvýšenia výživného zo sumy 160,- Eur na
sumu 400,- Eur, a to 5 rokov spätne a jeho zdôvodnenie, na nesúhlasné stanovisko osoby povinnej platiť
výživné - otca (ďalej aj ,,otec“), na vykonané dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa

s potvrdeniami o príjmoch otca, rozpismi mesačných výdavkov oboch účastníkov, pripojeným spisom
Okresného súdu Žilina sp.zn. 21P/12/2018, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi
a z neho zistený skutkový stav, ktorý právne posúdil za aplikácie § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 63 ods. 1 a 2, § 75
ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine a rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia.3. Okresný súd zvýraznil predmet konania, ktorým bol návrh na zvýšenie výživného z pôvodne určenej
výšky 160,- Eur na 400,- Eur, a to z dôvodu zmeny pomerov na strane navrhovateľky, ktoré spočívajú v

jej nástupe na vysokú školu. Navrhovateľka zároveň žiadala priznať výživné 5 rokov spätne.

4. Vo všeobecnosti okresný súd poukázal na to, že výživné zahrňuje čiastky určené na uspokojovanie
pravidelne sa opakujúcich potrieb, a to hmotných (bývanie, stravovanie, obuv, ošatenie) alebo
nehmotných (vzdelanie, zdravotná starostlivosť, krúžky a pod.). Pri posudzovaní otázky, čo súd zahrnie

do oprávnených nákladov na dieťa, sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne rodičov a dieťaťa.
Položky, ktoré sa pravidelne mesačne opakujú (strava, mobilný telefón), ale aj tie, ktoré sa opakujú
prevažnú väčšinu mesiacov v roku (družina, školné, stravné, poplatky za záujmovú činnosť a pod.), je
nutné uviesť v konkrétnej výške aktuálne za mesiac. Zdôraznil, že určenie výšky výživného na spotrebné
náklady dieťaťa, nie je bezhraničné, keďže nie je možné priznať spotrebné mesačné výživné vo výške
vyššej, ako sú preukázané náklady na dieťa, a to ani v prípade, ak by to pomery povinného rodiča

dovoľovali. Zákon o rodine kladie dôraz na to, že rodičia majú vyvinúť všetko úsilie, aby v rámci svojich
možností a schopností dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na deti v takom rozsahu,
aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby. Výdavky rodičov na svoje vlastné zabezpečenie (o to
viac, ak smeruje na prospech iných osôb, napr. ďalšia manželka) sú vo vzťahu k plneniu si zákonnej
vyživovacej povinnosti iba druhoradé. Majetkové pomery povinného rodiča, resp. jeho schopnosti a

možnosti sa posudzujú vo vzťahu k jeho zárobkovej činnosti (pracovnoprávny vzťah, SZČO a pod.).
V prípade, ak tento rodič vykazuje nízke príjmy, je možné jeho finančnú situáciu hodnotiť aj podľa iných
skutočností, napr. hnuteľné, nehnuteľné majetky, životná úroveň, dovolenky a pod..

5.Okresnýsúdkonštatoval,žepreurčenievýškyvýživnéhosúrozhodujúcereálnezárobkovéschopnosti

a možnosti rodiča, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho
charakteru. Pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti sa prihliada okrem iného aj na a) odôvodnené
potreby oprávnenej osoby, b) schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinnej osoby a c) rozpor
priznaného výživného s dobrými mravmi.

6. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané pomery navrhovateľky, a vyhodnotil, že
jej objektívne mesačné výdavky boli na úrovni do 600,- Eur, ktoré sú tvorené: a) ubytovanie do 150,-
Eur, b) strava do 250,- Eur, c) hygiena/obuv/ošatenie 100 až 130,- Eur, d) cestovné okolo 30,- Eur, e)
mobilný telefón 20,- Eur, f) literatúra - knihy 9,- Eur (110 : 12 mesiacov = cca 9). Mesačné výdavky
navrhovateľky, ktoré okresný súd považoval za nedôvodné v plnom rozsahu boli: a) strojček na zuby

60,- Eur, b) okuliare 328,- Eur a c) počítač 540,80 Eur, nakoľko podľa navrhovateľky boli ...„kúpené
počas strednej školy“, resp. „asi 3 roky dozadu....“, teda išlo o minulé výdavky, a preto ani nemohli
byť zahrnuté do odôvodnených výdavkov v danom konaní. Mesačný výdavok na lieky vo výške 45,-
Eur bol navrhovateľkou špecifikovaný iba všeobecným odkazom na bolesti, migrény a krčnú chrbticu,
a preto ho okresný súd nepovažoval za relevantný. Výdavok na bývanie vo výške 300,- Eur mesačne

považoval okresný súd pri študentovi vysokej školy za vysoko nadštandardný a v tomto smere považoval
za možné súhlasiť s otcom, ktorý upriamil pozornosť na možnosť ubytovania formou internátu. Okresný
súd registrujúc zvýšený dopyt študentov po takejto forme ubytovania a na druhej strane obmedzené
ubytovacie kapacity vysokých škôl doplnil dokazovanie za účelom zistenia výšky priemerných nájmov
3 - izbových bytov v G., z ktorého vyplynulo, že mesačný nájom vo výške 1.200,- Eur (z toho hradí

navrhovateľka 300,- Eur) nekorešponduje s jej finančnými možnosťami. Konštatoval, že z vykonaného
dokazovania neboli zistené také finančné možnosti otca, ktoré by odôvodňovali takto vysoké nájomné
a keďže dieťa kopíruje životnú úroveň svojich rodičov, nebolo možné tak vysoký výdavok považovať za
opodstatnený. Mesačný výdavok na stravu vo výške 300,- Eur okresný súd primerane ponížil, nakoľko
navrhovateľka uviedla, že si sama na byte v G. varí; z jej výpovede tiež vyplynulo, že si stravu so sebou

nosí aj vlakom zo F. do G., a preto videl priestor na korekciu. Za ďalší, z veľkej časti neodôvodnený
výdavok na strane navrhovateľky, vyhodnotil cestovné. Poukázal na všeobecnú notorietu, podľa ktorej
žiaci a študenti do 26 rokov alebo do dňa ukončenia 2. stupňa vysokoškolského vzdelania majú nárok na
100 % zľavu z cestovného, a preto sa ani touto skutočnosťou ďalej podrobne nezaoberal. Poukázal na
to, že navrhovateľka má možnosť kúpiť si „električenku“ za zvýhodnené a študentsky zaujímavé ceny,

pričom pásmo 100 & 101 zahrňuje prakticky celú G. (18,- Eur na mesiac pri neobmedzenej možnosti
využívať mestskú dopravu), z ktorého dôvodu uvádzanú výšku cestovného vyhodnotil ako neprimeranú.
Skutočnosť, že navrhovateľka si podľa jej vyjadrení nestihne rezervovať bezplatný cestovný lístok navlak, podľa okresného súdu nemôže ísť na ťarchu otca. Za naozaj opodstatnený výdavok v tomto smere
považoval nutnosť používať prímestskú dopravu z C. na vlakovú stanicu do F..

7. Okresný súd poznamenal, že ak chce navrhovateľka udržať takýto študentský nadštandard (tvrdené
mesačné výdavky na úrovni 1.000,- Eur, č.l. 55 a nasl. vyhlásenie o pomeroch bez započítania výdavkov
na strojček na zuby, počítač a okuliare), nemôže to byť za daného skutkového stavu nespravodlivo,
na úkor otca. Pomery jej matky totiž neboli predmetom dokazovania a ani predmetom tohto konania.
Pripomenul, že dieťa kopíruje životnú úroveň svojich rodičov a nie spolužiakov. V rámci rozvážneho

ekonomického uvažovania a uvedomenia si svojich finančných možností v spojení so skutočnosťou, že
štúdium na právnickej fakulte trvá obvykle 5 rokov, stojí na zváženie určitá konsolidácia výdavkov na
strane navrhovateľky, z ktorej premisy vychádzal pri skúmaní jej odôvodnených nákladov.

8. Vo vzťahu k pomerom otca mal okresný súd preukázané, že jeho objektívne mesačné výdavky sú
na úrovni okolo 1.200,- Eur (s touto sumou na pojednávaní napokon súhlasil aj jeho právny zástupca),

ktoré sú tvorené: a) výživné na navrhovateľku 160,- Eur, b) výživné na syna D. B. 100,- až 120,- Eur,
c) strava 300,- Eur, d) cestovné okolo 50,- až 75,- Eur, e) hygiena/obuv/ošatenie 50,- Eur, f) mobilný
telefón 18,- Eur, g) TV/internet 13,- Eur, h) nájomné 450,- Eur. Mesačné výdavky: a) poistenie + sporenie
17,- Eur, b) lieky pre manželku 45,- Eur, c) 15,- Eur PZP pre manželku (180,- Eur ročne) a d) splátka
pôžičky 102,26 Eur nepovažoval okresný súd za nevyhnutné, a to najmä z dôvodu jeho zákonnej

vyživovacej povinnosti k navrhovateľke. Tieto výdavky vyhodnotil ako výdavky, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť, pretože výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Potreba poistenia, sporenia,
PZP a liekov pre manželku na úkor vyživovacej povinnosti otca k navrhovateľke nebola na mieste.
Opodstatnenosť týchto výdavkov nebola zdôvodnená ani skutkovo a ani právne. Výdavok vo výške
102,26 Eur, predstavujúci splátku bezúčelového úveru, ktorého je otec dlžníkom (spolu s manželkou)

okresný súd taktiež nepovažoval za výdavok, ktorý by mal mať úplnú prednosť pred vyživovacou
povinnosťou. Podľa výpovede otca bol úver použitý na „zariadenie bytu, ktorý má v nájme, nakoľko išlo
o starý byt so starou linkou“. Podľa nájomnej zmluvy (č.l. 99 – 100 spisu) sa stal otec nájomcom od
januára 2018, spotrebiteľský úver si zobral na konci roka 2018. Prihliadnuc na vývoj cien (elektronika,
nábytok) a zariadenie predmetného bytu (čl. I nájomnej zmluvy - vybavenie bytu: kuchynská linka a

sociálne zariadenie) okresný súd nepovažoval sumu vo výške 7.000,- Eur v roku 2018 za primeranú,
práve naopak. Ak malo ísť o zariadenie bytu, kedy kuchynská linka predstavuje prakticky najväčšiu
investíciu, pričom tá v byte už bola, vyhodnotil tento výdavok vo veľkej časti za neprimeraný. Taktiež
výdavok na cestovné vo výške 100,- Eur mesačne zhodnotil v určitom rozsahu za nadhodnotený,
nakoľko podľa výpovede otca ide o ...„cestu z práce do práce, z H. D. G., je to asi 6,5 - 7 km, auto využíva

na cesty po meste aj za mamou“... . Bolo tak zrejmé, že cestovanie osobným motorovým vozidlom v
takto vymedzenom rozsahu nemôže, aj pri zohľadnení priemerných cien pohonných hmôt, dosahovať
tvrdených 100,- Eur mesačne.

9. Pri posudzovaní príjmov a opodstatnených výdavkov otca považoval okresný súd za potrebné

prihliadnuť aj na jeho životný štandard - dovolenky a trávenie voľného času (č.l. 72 – 80 spisu), ale
najmä na skutočnosť, že ...„každý mesiac ide do mínusu vďaka kreditnej karte, kde má povolené
prečerpanie k účtu, tam je permanentne mínus 1.000,- Eur“..., pričom mu ...„významným spôsobom
pomáha aj manželkin syn, dvaja synovia a tiež mi pomáha aj moja mama“. Neopomenul ani skutočnosť,
že otec je živnostník a živnostenské oprávnenie má iba pozastavené. Z daňového priznania za rok 2023

vyplýval zisk vo výške 4.527,20 Eur, čo otec okomentoval, že neplatil odvody, tie by ho „dobehli“, a
preto živnosť pozastavil. Okresný súd túto živnosť považoval za ukážku, že otec je schopný vyvinúť
väčší finančný výtlak, ako prezentoval. Strohé konštatovanie o nerentabilite z dôvodu odvodov, nebolo
možné v konaní o výživnom automaticky akceptovať. Za hlavný náznak signalizujúci vyšší životný
štandard otca, ako prezentoval, okresný súd považoval jeho mesačné výdavky (pôvodne až na úrovni

okolo 1.650,- Eur - č.l. 44 a nasl. vyhlásenie o pomeroch + výživné 160,- Eur pre navrhovateľku),
následne znížené o pomernú časť mesačnej splátky spotrebiteľského úveru. Uzavrel, že pre určenie
vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň rodiča. Mieru životnej úrovne možno preukázať
výškou mesačných nákladov povinného rodiča. Smerodajnou môže byť výška položiek, ktoré nie sú
pre život nevyhnutné, a ktoré signalizujú prebytok prostriedkov (dovolenky, pohonné hmoty, poistky,

sporenia a pod.). Ak povinný rodič argumentuje, že jemu samému prispievajú na úhradu jeho potrieb iné
osoby alebo úhradu potrieb realizuje ďalšími záväzkami, je nutné zvážiť, či ide o odôvodnené potreby a
najmä, či sa nejedná iba o snahu modifikovať svoje majetkové pomery za účelom dosiahnutia nižšiehovýživného. Až potom, ako povinný rodič zabezpečí svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, má právo
použiť ostatné finančné prostriedky na uspokojovanie ďalších potrieb.

10. Podľa okresného súdu, ak je otec schopný mať pri ním priznanom čistom príjme vo výške 960,- Eur
výdavky presahujúce tento príjem o tretinu, musí byť schopný zabezpečiť aj vyššie výživné pre svoje
dieťa. Tiež sa pozastavil nad tvrdením, že jeho životný štýl je dotovaný viacerými osobami - manželkou,
jej synom, ich dvoma synmi a napokon aj jeho matkou. Na druhej strane, podiel majetkovo aktívnych/
produktívnych ľudí (manželka, jej syn, jeho dvaja synovia) sa môže na životnej úrovni prejaviť. Nie

je prípustná disproporcionalita, keď rodič s nadštandardnými výdavkami bude povinný platiť dieťaťu
výživné v takej miere, aby boli zabezpečené iba bežné výdavky dieťaťa.

11. Podľa okresného súdu, ak má otec za cieľ dosiahnuť vyšší životný štandard, resp. je si schopný
tento životný štandard udržať (je irelevantné z akých zdrojov), otázka primeraného výživného na jeho
dcéru - navrhovateľku musí byť na piedestáli jeho výdavkov. Vhodným presmerovaním (konsolidovaním)

svojich výdavkov (ktoré ani nemusia byť potrebné), je otec schopný zabezpečiť požadované výživné pre
študenta vysokej školy.

12. Pri zohľadnení vyššie uvedených odôvodnených výdavkov navrhovateľky a otca, ako aj jeho príjmu
a životného štandardu bol okresný súd názoru, že výživné vo výške 300,- Eur predstavuje sumu, ktorú

je otec schopný zabezpečiť a ktorá je zároveň primeraná k požiadavkám navrhovateľky (polovica jej
odôvodnených výdavkov), a to aj pri prihliadnutí na skutočnosť, že navrhovateľka je zverená do osobnej
starostlivosti jej matky.

13. Okresný súd uviedol, že ním určená výška výživného napokon korešponduje aj s Metodikou

pre výpočet výživného, ktorá pri 2 deťoch študujúcich na vysokej škole považuje za postačujúce
výživné vo výške 20 % z čistej mzdy povinného rodiča. Dodal však, že táto metodika má iba
odporúčacícharakter,súdňouniejeviazaný,nakoľkomusízohľadňovaťindividuálnosťkaždéhoprípadu
plynúcu z vykonaného dokazovania. Každé jedno rozhodnutie o výživnom je založené na riešení čisto
individuálnych otázok, ktoré nemôžu byť považované za pravidlo pre iné prípady. Súd pri výpočte

výživného postupuje podľa platnej právnej úpravy, nakoľko podľa Čl. 144 ods. 1 Ústavy SR je preň
záväzným iba ústava, ústavný zákon, príslušné medzinárodné zmluvy a zákony. Len pre porovnanie
uviedol, že v Českej republike existuje taktiež obdobná tabuľka určovania výšky výživného, ktorá má
odporúčací charakter, podľa ktorej dieťaťu staršiemu ako 18 rokov prináleží výživné v rozsahu 19 - 25
% z čistej mzdy povinného rodiča. Rakúska súdna prax vychádza z rozsahu 16 - 22 % z čistej mzdy

povinného rodiča, samozrejme s ohľadom na vek oprávneného dieťaťa.

14. Pokiaľ išlo o deň splatnosti výživného, okresný súd poukázal na to, že výživné sa poskytuje vopred
a jeho zmyslom je zabezpečiť oprávnenému prostriedky na živobytie v danom mesiaci, a preto nie
je žiaduce, aby oprávnený „úveroval“ povinného. Deň splatnosti by tak mal byť v danom mesiaci čo

najskorší, aby oprávnený stihol svoje potreby v primeranom čase uspokojiť. Bremeno zabezpečenia
finančných prostriedkov zaťažuje povinného, a preto nie je vhodné prihliadať na výplatný termín u jeho
zamestnávateľa. Pôvodným rozsudkom bola splatnosť stanovená k 15. dňu v mesiaci a navrhovateľka
žiadala ...„o výživné pred 15. dňom, stačí aj 14., len aby som dokázala nájom do 15. polnoci zaplatiť“...
s tým, že... „ak by to otec platil načas bolo by to v poriadku“. Okresný súd uprednostnil potreby

navrhovateľky ako osoby oprávnenej na výživné, čo však neznamená, že sa účastníci nemôžu dohodnúť
aj na inej splatnosti (napr. 15. deň v mesiaci). Stanovená splatnosť výživného na 14. deň v mesiaci
tak predstavuje poistku pre navrhovateľku v prípade, ak by bol otec výrazným spôsobom platobne
nedisciplinovaný.

15. Keďže výživné pri plnoletom dieťati možno podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine priznať odo dňa začatia
súdneho konania, okresný súd vypočítal zročné výživné za obdobie od 15.01.2025 do 31.03.2025 vo
výške 356,67 Eur. Navrhovateľka podala návrh na zvýšenie výživného dňa 15.01.2025, ktorým dňom
začalo súdne konanie. Okresný súd určil splatnosť výživného na 14. deň v mesiaci, rozsudok bol
vyhlásený dňa 14.03.2025, a teda výživné za mesiac marec 2025 bolo v čase vyhlásenia rozsudku už

splatné. Rozdiel medzi pôvodným výživným (160,- Eur) a súdom zvýšeným (300,- Eur) je 140,- Eur. Za
mesiac január 2025 predstavuje tento rozdiel 4,51 Eur/1 deň (140 : 31 dní = 4,51). Návrh na zvýšenie
výživného bol podaný 15.01.2025, a teda pomerná suma zročného výživného za tento mesiac je 76,67Eur (4,51 x 17 dní). Zročné výživné za mesiac február a marec 2025 je potom 280,- Eur (140 x 2).
Celková výška zročného výživného je 356,67 Eur (76,67 + 140 + 140).

16. Okresný súd požiadavke otca splácať zročné výživné v primeraných splátkach vyhovel a povolil
zročné výživné vo výške 356,67 Eur (o niečo vyššia suma jedného bežného výživného) otcovi splácať v
mesačných splátkach vo výške 30,- Eur splatných spolu s bežným výživným s tým, že posledná splátka
bude vo výške 26,67 Eur. V tomto smere prihliadol na výšku bežného a zročného výživného (300 +
356,67) a bol názoru, že je spravodlivé povoliť otcovi splácať zročné výživné v mesačných splátkach.

Jednorazovým nevyplatením zročného výživného nebude navrhovateľka finančne ohrozená a otcovi sa
poskytne potrebný priestor na splácanie.

17. Na záver okresný súd skonštatoval, že priznanie zvýšeného výživného nebolo podľa § 75 ods. 2
Zákona o rodine v rozpore s dobrými mravmi. V konaní bol identifikovaný stret dvoch záujmov, avšak
neboli zistené žiadne významné odchýlky od iných bežných konaní o výživnom, resp. od bežných zásad

slušnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu skúmania súladu s dobrými mravmi.

18. Okresný súd návrh na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov - brata a matky navrhovateľky
zamietol ako nadbytočný a nehospodárny a navrhovateľkou uvádzané dôvody vyhodnotil ako
nerelevantné a s prejednávanou vecou nesúvisiace. Zo strany navrhovateľky nebola nijakým spôsobom

zdôvodnená potreba vykonania výsluchu týchto osôb. Skutočnosti, ktorými odôvodňovala vykonať
výsluchy, nemali žiadnu spojitosť s konaním o zvýšenie výživného pre plnoletú osobu.

19. Okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 21P/12/2018-192 zo dňa 01.03.2019 v
časti III. výroku o výške bežného výživného, nakoľko výživné zvýšil.

20. Vo zvyšnej časti návrh (výživné prevyšujúce priznaných 300,- Eur a požiadavka na priznanie
výživného 5 rokov spätne), ako nedôvodný zamietol. Poukázal na ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine s tým,
že keďže konanie bolo začaté dňa 15.01.2025 od tohto dátumu zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na
navrhovateľku a zároveň od tohto dňa vyčíslil zročné výživné.

21. Podľa okresného súdu určené výživné je schopné zabezpečiť odôvodnené potreby navrhovateľky
ako študentky vysokej školy.

22.Onáhradetrovkonaniarozhodolpodľa§52CMPtak,žežiadenzúčastníkovnemánároknanáhradu

trov konania.

23. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie osoba povinná z výživného - otec
navrhovateľky (ďalej len ,,otec“) prostredníctvom zástupcu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP,
pretože sa nestotožnil so zhodnotením vykonaných dôkazov. Otec uviedol, že jeho náklad spočívajúci

v mesačnej splátke bezúčelového úveru vo výške 102,26 Eur nie neodôvodnený, nakoľko finančné
prostriedky, ktoré mu boli na jeho základe poskytnuté, použil na zariadenie bytu, ktorý má v nájme.
Poskytnuté finančné prostriedky vo výške 7000,- Eur boli aj na rok 2018 v primeranej výške k účelu ich
využitia. Nové, kompletné zariadenie do bytu za 7000,- Eur nie je možné považovať za neprimeraný a
neodôvodnený náklad, nakoľko má právo udržiavať primeraný bytový štandard. Výdavok vo výške 100,-

Eur na cestovné je dôvodný a v primeranej výške, nakoľko okrem pohonných hmôt je potrebné vziať
do úvahy aj náklady na údržbu motorového vozidla, servis, povinné zmluvné poistenie, absolvovanie
prehliadok a iné výdavky. Práve skutočnosť, že ide do mínusu, len potvrdzuje, že dosahovaný príjem vo
výške 960,- Eur mesačne je jeho skutočným príjmom a zároveň prezentované náklady, ktoré uviedol,
sú skutočnými nákladmi. Otec nie je schopný platiť výživné na plnoletú dcéru vo výške 300,- Eur

mesačne, ako určil okresný súd, pretože táto výška určeného výživného nekopíruje jeho majetkové
pomery, možnosti a schopnosti. Otec má pozastavenú živnosť od 01.01.2024 na základe dohody so
zamestnávateľom. Dôvod pozastavenia logickým spôsobom vysvetlil na pojednávaní, kedy uviedol, že
ďalšie prevádzkovanie živnostenského oprávnenia by pre neho nebolo rentabilné, nakoľko by mu vznikla
povinnosť platiť poistné do Sociálnej poisťovne, pričom dosiahnutý zisk za daňovacie obdobie rokov

2023 bol len vo výške 4527,20 Eur. Vzhľadom k tomu, že by mu vznikla povinnosť platiť poistné do
Sociálnej poisťovne minimálne vo výške 300,- Eur mesačne, ďalšie prevádzkovanie živnosti nemalo
ekonomický zmysel. Z uvedeného dôvodu sa dohodol so svojím zamestnávateľom, že mu navýši
mesačnú mzdu, k čomu došlo z vymeriavacieho základu vo výške 816,- Eur na vymeriavací základvo výške 1250,- Eur mesačne od 01.01.2024, kedy aj k pozastaveniu živnostenského oprávnenia
došlo. Z uvedeného úvahy prvoinštančného súdu uvedené v odseku 50. odôvodnenia považoval
za nepreukázané špekulácie, nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní. Podľa otca nie je možné

akceptovať nepreukázané tvrdenia prvoinštančného súdu, že je schopný vyvinúť väčší finančný výtlak,
ako prezentoval. Otec je schopný dotovať svoje životné náklady len vďaka pomoci poskytnutej zo strany
jeho rodiny a vďaka tomu, že každý mesiac prečerpáva limit svojej kreditnej karty až do jej maximálneho
prečerpania tisíc Eur. K poukazu okresného súdu, že určená výška výživného korešponduje s Metodikou
pre výpočet výživného uviedol, že jeho príjem predstavuje sumu 960,- Eur v čistom, pričom 20% z tohto

príjmu predstavuje sumu 192,- Eur. Okresný súd určil výživné vo výške 300,- Eur, čo predstavuje rozdiel
takmer o 110,- Eur od tabuľkou určeného výživného. Otec si uvedomuje, že metodika má odporúčací
charakter, avšak jej úlohou je zabezpečiť predvídateľnosť rozhodnutí vo veciach agendy starostlivosti
o maloletých. Navrhol napadnuté rozhodnutie zmeniť a zvýšiť výživné zo sumy 160,- Eur mesačne na
sumu 210,- Eur mesačne, ktoré je povinný platiť k rukám plnoletej dcéry vždy do 14. dňa v mesiaci
vopred.

24. K doručenému odvolaniu otca sa písomne vyjadrila navrhovateľka (č.l. 159 spisu), ktorá mala
za to, že súd prvej inštancie vec skutkovo a právne správne posúdil. Odvolanie otca považovala za
nedôvodné a jeho argumentáciu za nespôsobilú zrušiť prvoinštančné rozhodnutie. Uviedla, že otec má
iba nevyhnutné výdavky cca 1200,- Eur, teda asi ťažko bude mať príjem iba 960,- Eur, čo okresný

súd správne vyhodnotil. Vyživovacia povinnosť otca je jeho zákonnou povinnosťou, ktorá má prednosť
pred inými výdavkami. Pokiaľ išlo o výdavky navrhovateľky, okresný súd neprihliadal na niektoré
navrhovateľkou vyčíslené výdavky, a preto je zrejmé, že postupoval správne a vo vzťahu k určeniu
výživného vo vyššej sume zohľadnil relevantné skutočnosti. Podľa navrhovateľky otec v zásade môže
dosiahnuť vyšší príjem, aby vedel zabezpečiť nielen svoje potreby, ale aj riadne mohol plniť vyživovaciu

povinnosť.Ajsúdprvejinštanciemalpreukázané,ževýživnéotecneplatínačas.Odroku2019,kedybola
naposledy vyživovacia povinnosť upravená, došlo na strane navrhovateľky k zmene. Navrhla odvolanie
otca zamietnuť a napadnutý rozsudok potvrdiť.

25. K doručenému vyjadreniu navrhovateľky sa písomne vyjadril otec prostredníctvom zástupcu (č.l.

162-163 spisu). Uviedol, že počas celého konania a aj v odvolaní jednoznačným spôsobom vysvetlil,
akým spôsobom dokáže svoje životné náklady vo výške 1200,- Eur pokrývať aj napriek tomu, že má
príjem len vo výške 960,- Eur v čistom. Zdôraznil, že svoje životné náklady je schopný pokrývať vďaka
pomoci poskytnutej zo strany rodiny a prečerpávaním limitu kreditnej karty. K možnosti dosiahnuť vyšší
príjem uviedol, že jeho príjmy dosahujú takmer výšku priemernej mzdy v národnom hospodárstve, nie

je osobou s vysokoškolským vzdelaním, nedisponuje žiadnymi osobitnými kvalifikačnými predpokladmi,
ktoré by ho na trhu práce akýmkoľvek spôsobom favorizovali oproti ostatným účastníkom. Tvrdenie
navrhovateľky, ohľadom jeho možnosti dosiahnuť vyšší príjem, považoval za nepreukázanú špekuláciu.
Uviedol, že vyvíja maximálnu snahu na to, aby dokázal pokryť životné náklady a plnil vyživovaciu
povinnosť voči svojim deťom v čo najvyššej možnej miere, dôkazom o ktorej skutočnosti je fakt, že počas

konania prezentoval stanovisko, že je ochotný prispievať na výživu navrhovateľky vo vyššej sume, avšak
nie vo výške 400,- Eur, a to 5 rokov spätne. Navrhol napadnuté rozhodnutie zmeniť.

26. K doručenému vyjadreniu otca sa písomne vyjadrila navrhovateľka (č.l. 165 spisu), ktorá uviedla,
že výživné nebolo zvýšené od roku 2019, a teda je prirodzené a žiaduce, aby bolo zvýšené, keďže sa

jej pomery výrazne zmenili. Okresný súd dôsledne a detailne posúdil všetky príjmy a výdavky ako na
strane navrhovateľky, tak aj otca. Výživné priznané v sume 300,- Eur je vzhľadom na to, že je študentkou
vysokej školy, ako aj s ohľadom na nevyhnutné náklady a výdavky na jej výživu primerané a nejde
o nadštandardnú, ani vysokú sumu.

27.Postupomokresnéhosúdu,atopodanímzodňa23.06.2025bolovyjadrenienavrhovateľkydoručené
na vedomie otcovi, prostredníctvom zástupcu.

28. Do momentu konania a rozhodovania krajským súdom ďalšie podania nenasledovali.

29. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného
v zákonnej lehote osobou oprávnenou, a to výživou povinným - otcom, prejednal vec postupom
bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem, a za aplikácieustanovenia § 65, § 66 CMP a contrario v spojení s ustanovením § 155 CMP rozsudok okresného
súdu v spojení s uznesením (ďalej len ,,rozsudok“) v napadnutých výrokoch I., II., súvisiacom výroku IV.
a v závislom výroku V. o trovách prvoinštančného konania potvrdil ako v týchto výrokoch vecne správne

rozhodnutie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP. Odvolanie otca proti výroku III. rozsudku odmietol
podľa § 386 písm. b) CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere
hlasov 3: 0.

30. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané výživou povinnou osobou,

a to otcom navrhovateľky, bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v
Žiline č.k.15CoP/82/2025-175 zo dňa 31.07.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v
zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 04.08.2025 a na webovej stránke Krajského
súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským
súdom.

31. K odvolaniu podanému otcom navrhovateľky ako osoby povinnej z výživného (ďalej aj ,,otec“) a
jeho dôvodom krajský súd poukazuje na to, že konanie o návrhu navrhovateľky bolo konaním, ktoré
sa začína len na návrh (§ 155 CMP), preto odvolací súd bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
otca navrhovateľky. Z odvolania podaného otcom vyplynulo, že nesúhlasil so spôsobom hodnotenia

vykonaných dôkazov okresným súdom, na základe čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

32. Pre posúdenie odvolacích dôvodov nebolo potrebné nariadiť pojednávanie, resp. doplniť
dokazovanie, ak pre rozhodnutie okresného súdu bolo v potrebnom a dostatočnom rozsahu vykonané
dokazovanie, z ktorého krajský súd vychádzal pri vyhodnotení odvolacích dôvodov. Potreba ďalšieho

dokazovania v odvolacom konaní nebola zistená ani krajským súdom, a preto bolo vychádzané len
z obsahu spisového materiálu, ak účastníci tohto konania, najmä odvolateľ, ani nevzniesli žiadny
presvedčivý dôkaz, potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania by mohla zaručiť spravodlivé konanie
(rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/218/2009, sp.zn.

3Cdo/51/2011, sp.zn. 3Cdo/186/2012, sp.zn. 7Cdo/56/2011). Krajský súd zvýrazňuje, že okresný súd
z vykonaného dokazovania zistil skutkový stav v akceptovateľnom rozsahu potrebnom pre rozhodnutie.
Skutočný stav veci zistený okresným súdom bol dostačujúcim pre jeho rozhodnutie, následne aj pre
posúdenieodvolania,aakodvolacísúdnepristúpilkzopakovaniualebodoplneniudokazovania,nedošlo
týmto jeho postupom k porušeniu práva odvolateľa na spravodlivý súdny proces.

33. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu navrhovateľky na zvýšenie
výživného zo sumy 160,- Eur na sumu 400,-Eur mesačne, a to päť rokov spätne. Súd prvej inštancie
napadnutým rozsudkom návrhu navrhovateľky v časti zvýšenia výživného na sumu 300,- Eur od
15.01.2025 čiastočne vyhovel (výrok I. v spojení s výrokom II. rozsudku), vo zvyšnej časti návrh zamietol

(výrok III.), zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 21P/12/2018-192 zo dňa 01.03.2019 v časti
III. výroku o výške bežného výživného (výrok IV.). Odvolaním otca bol napadnutý rozsudok okresného
súdu v celom rozsahu.

34. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku

a argumenty otca predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či boli splnené podmienky pre
zvýšenie výživného otca na navrhovateľku a v akom rozsahu. Podstatou odvolania otca bola námietka
nesprávneho vyhodnotenia jeho mesačných výdavkov, a to splátky bezúčelového úveru a cestovného,
ako aj, že úvahy okresného súdu vyjadrené v odseku 50. odôvodnenia nemajú oporu vo vykonanom
dokazovaní, keďže vysvetlil dôvody pozastavenia živnosti. Podľa otca z ním dosahovaného príjmu nie je

v jeho možnostiach a schopnostiach platiť okresným súdom zvýšené výživné na navrhovateľku v sume
300,- Eur, preto žiadal zmeniť rozsudok okresného súdu znížením sumy výživného na sumu 210,- Eur.

35. Odvolací súd uvádza, že ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty otca nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie viažucim sa k napadnutým výrokom I., II.

a súvisiacemu výroku IV. odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

36. Nebol naplnený odvolací dôvod, podľa ktorého súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnemu posúdeniu skutkových zistení. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožnovytknúť, že by zohľadnil skutočnosti, ktoré nevyplývali z vykonaných dôkazov alebo prednesov
účastníkov konania, prípadne neboli inak preukázané počas konania. Rovnako nemožno konštatovať,
že by okresný súd opomenul rozhodujúce skutočnosti relevantné pre danú vec, ktoré boli preukázané

vykonanými dôkazmi, alebo, že výsledok hodnotenia dôkazov by nezodpovedal zistenému skutkovému
stavu v súlade s ustanoveniami procesného predpisu. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie v kontexte vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia krajský súd
konštatuje, že okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie a dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy
v zmysle Čl. 10 CMP, pričom každý dôkaz hodnotil jednotlivo a zároveň v súvislosti s ostatnými dôkazmi.

Pri rozhodovaní dôsledne prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré vyšli počas konania najavo, v súlade
so zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa § 191 ods. 1 CSP. Dodáva odvolací súd, že hodnotenie
dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti
pre rozhodnutie. Aktuálna procesná právna úprava vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov,
majúcej základ v ústavnom princípe nezávislosti súdov.

37. Prioritne krajský súd poukazuje na to, že okresný súd z vykonaného dokazovania zistil skutkový stav
veci v akceptovateľnom rozsahu, z ktorého skutkového stavu zisteného okresným súdom vychádzal aj
odvolací súd.

38. Okresný súd zákonne postupoval, ak v rámci vykonávaného dokazovania vyhodnocoval

zmenu pomerov oproti poslednému súdnemu rozhodnutiu. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k.
21P/12/2018–192 zo dňa 01.03.2019 okrem iného bola určená povinnosť otcovi navrhovateľky
prispievať od 01.01.2018 mesačne na výživu v tom čase maloletej navrhovateľky sumou 160,- Eur
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Krajský súd má za to, že nepochybne k zmene
pomerov oproti poslednému súdnemu rozhodnutiu došlo už samotnou dĺžkou doby, ktorá uplynula od

posledného súdneho rozhodnutia, t.j. doba piatich rokov. Už samotná táto doba dávala základ pre
zvýšenie vyživovacej povinnosti otcovi navrhovateľky.

39. Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým
stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu. Krajský súd konštatuje, že došlo ku

kvalifikovanej zmene pomerov oproti poslednému súdnemu rozhodnutiu o výživnom, ak relevantnosť
sa zisťovala porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi tak, ako
boli zisťované k predchádzajúcemu súdnemu rozhodnutiu. To, či príslušná zmena dosahuje relevantnú
intenzitu pre zmenu rozhodnutia posudzuje súd v tej ktorej konkrétnej veci. K zmene pomerov môže
dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Pre určenie výšky (zvýšenej)

vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa,
že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Miera životnej úrovne rodiča
je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi a môže ju preukazovať aj výška mesačných nákladov rodiča,
a to v súhrne, ale aj v jednotlivých položkách, pričom smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré
nie sú pre život nevyhnutné, napríklad úvery.

40. Krajský súd, na základe skutkového stavu zisteného okresným súdom, má za to, že došlo ku
kvalifikovanej zmene pomerov oproti poslednému súdnemu rozhodnutiu, ktorá dávala základ pre
zvýšenie vyživovacej povinnosti otcovi navrhovateľky, a toto zvýšenie zo sumy 160,- Eur mesačne na
sumu 300,- Eur mesačne zodpovedá nielen odôvodneným výdavkom a potrebám navrhovateľky, ale aj

schopnostiam a možnostiam otca navrhovateľky.
41. V danej veci došlo k zmene pomerov, ktorá bola dôsledkom objektívneho plynutia času na strane
navrhovateľky, ktorá oproti poslednému súdnemu rozhodnutiu dosiahla vek plnoletosti, je študentkou
vysokej školy, a to prvého ročníka Právnickej fakulty, bakalárskeho stupňa v G., jej vek v čase
rozhodnutia okresného súdu bol 21 rokov oproti poslednému súdnemu rozhodnutiu, keď bola vo

veku 15 rokov, t.j. k času rozhodovania bola navrhovateľka cca o 5 rokov staršia. S pribúdajúcim
vekom, štúdiom, nepochybne narastajú životné potreby dieťaťa a nevyhnutne aj náklady spojené
s jeho výživou. Vzhľadom k uvedenému okresný súd vecne správne skonštatoval zmenu pomerov na
strane navrhovateľky ako oprávnenej z výživného, a to v náraste jej potrieb, preukázaných výdavkov.
Okresný súd dôsledne posudzoval výdavky navrhovateľky, a tieto ako objektívne vynaložené ustálil

na úrovni do 600,- Eur za situácie, že ako študentka navštevuje vysokú školu mimo miesta bydliska,
má zvýšené výdavky na ubytovanie, či stravovanie, teda dochádza k značnému zvýšeniu jej výdavkov
v súvislosti so zabezpečením vzdelania. V danej veci tak boli splnené podmienky pre zvýšenie
výživného otca k navrhovateľke. Opakuje odvolací súd, že už len samotným uplynutím doby odposledného rozhodovania o výživnom došlo objektívne k podstatnej zmene pomerov u navrhovateľky,
čím vzrástli jej odôvodnené potreby vo všetkých oblastiach života. Teda od poslednej úpravy výživného
u navrhovateľky, vzhľadom na vysokoškolské vzdelávanie, známe výdavky súvisiace s týmto vzdelaním,

navštevovaním školy mimo bydliska, jednoznačne došlo k zmene pomerov majúcich vplyv na výšku
výživného. Je zrejmé, že pôvodne určené výživné na sumu 160,- Eur nepokryje ani najnutnejšie výdavky
navrhovateľky (ubytovanie, strava).

42. Neobstoja, podľa názoru odvolacieho súdu, námietky otca ako povinného z vyživovacej povinnosti

o nesprávnom zhodnotení jeho majetkových pomerov, možností a schopností. V tejto súvislosti
poukazuje odvolací súd na to, že aj v pomeroch otca došlo k zmene. V čase pôvodného rozhodnutia
o výživnom otec pracoval vo firme ADACOM progatec s.r.o. a jeho čistý príjem bol cca 500,- Eur. Od
1.3.2023 je otec samostatne zárobkovo činná osoba, u ktorej bol podľa daňového priznania za rok
2023 zistený ročný príjem 11 318,-Eur, výdavky vo výške 6 790,80 Eur, základ dane 4 527,20 Eur.
Čistý mesačný príjem otca, napriek pozastaveniu živnosti od 1.1.2024, u zamestnávateľa ADACOM

progatec s.r.o. sa oproti pôvodnému rozhodnutiu zvýšil, a to na sumu cca 960,- Eur. Oproti pôvodnému
rozhodnutiu o výživnom sa u otca nezmenilo to, že žije s manželkou a má vyživovaciu povinnosť voči
plnoletému synovi D., ktorú plní vo výške 100 - 120,- Eur mesačne (nebolo rozporované, že v čase
rozhodovania okresného súdu bol študentom V. ročníka vysokej školy). Okresný súd v odseku 46.
odôvodnenia ustálil objektívne mesačné výdavky otca na úrovni okolo 1 200,-Eur, s ktorou sumou na

pojednávaní súhlasil aj právny zástupca otca. Na tomto mieste sa žiada poukázať odvolacím súdom
aj na to, že pokiaľ išlo o objektívne výdavky na nájomné v sume 450,- Eur, strava, ako i TV/internet,
tak na takýchto výdavkoch sa predsa musí pomerne podieľať i manželka otca ( k času rozhodovania
okresného súdu poberala nemocenské dávky), s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Nemožno vytknúť
okresnému súdu nesprávne posúdenie neprimeranosti výdavku na bezúčelový úver v sume 7 000 Eur

vzatý na konci roka 2018 na zariadenie bytu, a to na mesačnú splátku v sume 106,26 Eur, pretože, ak
bol z väčšej časti použitý na kuchynskú linku, tak táto podľa nájomnej zmluvy už v byte bola. Okresný
súd správne, ako dôvodný len v časti, zhodnotil otcom uvádzaný výdavok na cestovné do práce a späť
pri vzdialenosti 6,5-7 km. V tejto súvislosti sa žiada zvýrazniť to, že výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodičov. Je potrebné súhlasiť so záverom okresného súdu i v tom, že pri posudzovaní príjmov

a opodstatnených výdavkoch otca bolo nutné vziať do úvahy i jeho životnú úroveň - dovolenky, trávenie
voľného času, pretože životná úroveň povinného rodiča nemôže byť posudzovaná len so zreteľom na
súčasne dosahovaný príjem, ale aj na výdavky, ktoré vynakladá.

43. Za preukázaného stavu, že nielen tvrdené, ale i objektívne ustálené výdavky otca prevyšujú ním

deklarovaný mesačný príjem, okresný súd dospel k správnemu záveru, že otec s ohľadom na svoju
životnú úroveň musí byť schopný zabezpečiť aj vyššie výživné pre navrhovateľku, ktorá má podľa §
62 ods. 2 Zákona o rodine právo sa na tejto životnej úrovni podieľať. Dodáva odvolací súd, že každý
rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť
zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje,

či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné. Otcovi navrhovateľky pre zachovanie
svojej životnej úrovne nič nebráni buď aktívnejšie sa realizovať na trhu práce, resp. v podnikateľskom
prostredí s ohľadom na predmety činnosti v živnostenskom oprávnení (nie poukazom na pomoc ďalších
osôb) v snahe o dosiahnutie lepšieho zárobku, keď chce poukazovať na svoje výdavky, alebo sa
snažiť znížiť svoje výdavky. Odvolací súd dáva v tejto časti do pozornosti odvolateľa odseky 50. až

53. odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde okresný súd vychádzajúc zo zisteného skutkového
stavu dostatočne zrozumiteľne uvádza, že pri určení výšky zvýšeného výživného vychádzal nielen
z deklarovaného príjmu otca, ale tiež prihliadol na jeho celkovú životnú úroveň tak, ako v konaní vyšla
najavo.

44. Pokiaľ otec v podanom odvolaní poukazoval na to, že výška určeného zvýšeného výživného sa
odchyľuje od zavedenej rozhodovacej praxe, ktorá je reflektovaná v Metodike pre výpočet výživného,
tak odvolací súd poukazuje na to, že práve pre nemožnosť v reálnom živote matematicky vyčísliť
všetky náklady na výživu dieťaťa v širšom zmysle bola vypracovaná i Metodika výpočtu výživného,
avšak je nevyhnutné zohľadniť to, že určenie výšky výživného je vždy výsledkom posúdenia vysoko

individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s
okolnosťami relevantnými v iných veciach, pretože kritériá na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti
(napr. schopnosti, možnosti, majetkové pomery, životná úroveň povinného, ako aj odôvodnené potreby
dieťaťa a ďalšie) sú rozdielne v každej veci a odlišujú sa od prípadu k prípadu.45. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie pri určení zvýšeného výživného, správne vychádzal
nielenzpreukázanéhodosahovanéhopríjmuotca,odôvodnenýchpotriebnavrhovateľky,vynakladaných

výdavkov, ale aj životnej úrovne otca ako povinného, svoj postup náležite zdôvodnil, pričom s uvedenými
závermi nemá odvolací súd dôvod polemizovať.

46. K vecnej správnosti rozsudku okresného súdu, ktorým zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k
navrhovateľke, sa primerane poukazuje aj na ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorého každý

rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu
povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté
dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z.
o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.), t.j. ak
táto zákonná úprava bez ohľadu na možnosti, schopnosti povinného stanovuje vyživovaciu povinnosť
v minimálnom rozsahu už na novonarodené dieťa, o to viac otec navrhovateľky, vzhľadom k tomu, že

okrem pôvodne určeného výživného inak na navrhovateľku neprispieva, je povinný si plniť okresným
súdom zvýšenú vyživovaciu povinnosť.

47. Pokiaľ ide o počiatok určenia vyživovacej povinnosti odvolací súd uvádza, že okresný súd postupoval
v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorého právo na výživné sa nepremlčuje. Možno

ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Deň začatia konania procesný predpis určuje
ako deň, keď bol súdu doručený návrh na jeho začatie a v danom prípade sa tak stalo 15.01.2023.
Nedoplatok na zvýšenom výživnom okresný súd správne ustálil, po zohľadnení otcom plateného
výživného, na sumu 352,16 Eur, vo vzťahu ku ktorému dlhu mu povolil splátky.

48. Z vyššie uvedených záverov, keďže okresný súd vo veci na základe dostatočne vykonaného
dokazovania riadne zistil skutkový stav, zistené skutkové okolnosti správne vyhodnotil vo vzťahu
k podmienkam § 78 ods. 1, § 75 ods. 1, § 62 ods.1, 2, 4, 5, § 63 ods. 1 Zákona o rodine, odvolací súd
preto rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch I., II., súvisiacom výroku IV.
v spojení so závislým výrokom V. o trovách prvoinštančného konania potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1

CSP, ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie.

49. Vo vzťahu k druhému výroku rozsudku krajského súdu, ktorým došlo k odmietnutiu odvolania otca zo
dňa 25.04.2025 proti výroku III. rozsudku okresného súdu, ktorým bol vo zvyšnej časti návrh zamietnutý,
krajský súd zdôrazňuje, že prípustnosť odvolania má vo všeobecnosti nielen stránku objektívnu,

ale aj stránku subjektívnu. Objektívna stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho odvolateľa a
zohľadňuje (len) vecný aspekt tohto opravného prostriedku, či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu
zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je odvolanie prípustné. Objektívna prípustnosť odvolania je
vymedzená v § 355 a nasl. CSP a § 59, § 60 CMP určujúcim podmienky, v prípade splnenia ktorých
je odvolanie prípustné. Na rozdiel od toho sa subjektívna stránka prípustnosti odvolania viaže na

osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie, či je u neho
daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie (hoci aj proti rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému
týmto opravným prostriedkom); takým dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím súdu prvej inštancie
bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý, bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho
pomery. Záver o tom, že podané odvolanie je prípustné, predpokladá zaujatie záveru o prípustnosti tak

po stránke objektívnej, ako aj po stránke subjektívnej. Posúdenie subjektívnej prípustnosti odvolania,
ale vo všeobecnosti predchádza posúdeniu objektívnej prípustnosti odvolania (primerane uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo 240/2012 zo dňa 12.11.2012). Odvolací súd pri
posudzovaní subjektívnej prípustnosti odvolania dospel k záveru, že právo podať ho prináleží len tomu
účastníkovi, ktorému bola rozhodnutím spôsobená ujma, pričom v danom prípade výrokom III. rozsudku,

ktorým došlo k zamietnutiu zvyšnej časti návrhu, otcovi žiadna ujma na jeho právach spôsobená nebola.
Preto otec, vzhľadom na rozhodnutie okresného súdu o zamietnutí zvyšnej časti návrhu, nie je osobou
subjektívne oprávnenou na podanie odvolania. Podstatným je totiž porovnanie výsledku konania s
právami a povinnosťami odvolateľa. Z uvedeného otec v tejto časti podaného odvolania nebol osobou
oprávnenou na podanie odvolania a v tejto časti jeho odvolanie bolo preto odmietnuté podľa ust. § 386

písm. b) CSP, podľa ktorého odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.50. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 52
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, pretože neboli zistené dôvody podľa §
54 a § 55 CMP pre iné rozhodnutie o týchto trovách.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.