Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. júl 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/106/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123469192
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6123469192.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Erika Vargu a členov senátu – sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Róberta Urbana,
v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., IČO: 50 387 189, so sídlom Priemyselná 10, Sučany,
právne zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Zboja, advokát s.r.o., so sídlom
Kuzmányho 4, Martin, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so
sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 699,89 eur s príslušenstvom, na
základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 2C/12/2024-104 zo dňa 6.
júna 2024 v spojení s opravným uznesením č. k. 2C/12/2024-121 zo dňa 26.6.2024 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 699,89 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
z priznanej istiny od 23.10.2023 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2.1. Východiskovo za nesporné súd prvej inštancie vyhodnotil, že dňa 24.2.2023 došlo v Žiline k

dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky Audi RS Q3, EČV:
A., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola spoločnosť SYSTEM SOLUTIONS, s.r.o. K vzniku
škody došlo prevádzkou motorového vozidla Škoda Kodiaq, EČV: A. v danom čase povinne zmluvne
poisteným u žalovaného. Poistná udalosť je u žalovanej evidovaná pod č. 9852499447.
2.2. V dôsledku dopravnej nehody bola poškodená nútená za účelom zabezpečenia svojich potrieb
z dôvodu poškodenia jej motorového vozidla, zapožičať si vozidlo u žalobcu, a to vozidlo značky zn.
HUYNDAI i30 CW EČV: B.. Uvedené skutočnosti vyplývajú zo zmluvy o prenájme vozidla č. 146/213 zo

dňa 1.3.2023, v zmysle ktorej žalobca poskytol poškodenej vyššie uvedené vozidlo od 1.3.2023. Nájom
trval 23 dní, t. j. do 23.3.2023, ktorá skutočnosť vyplýva z časti zmluvy týkajúcej sa vrátenia vozidla.
Denná sadzba prenájmu bola dohodnutá vo výške 55 eur. Za nájom vozidla žalobca vyúčtoval žalovanej
faktúrou č. 230179 zo dňa 23.3.2023, splatnou dňa 6.4.2023 sumu 1.149,82 eur.
2.3. V konaní bolo ďalej nesporné, že žalovaná uhradila poškodenému sumu 449,93 eur, a to nájomné
za obdobie 9 dní, keď žalovaná nerozporovala v konaní, ako ani v oznámení o poistnom plnení výšku
denného nájomného, avšak priznanú sumu v rozsahu 23 dní znížila o nájomné za 14 dní, keď mala za to,

že priznaná doba 9 dní je primeraná doba zapožičania náhradného vozidla, v ktorej je zahrnutý čas na
opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných
dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami.3.1. Žalovaná v konaní predložila odborné vyjadrenie č. 032/2024 zo dňa 13.3.2024 vypracované
znalcom z odboru doprava cestná C. D. E.. Žalobca v konaní rovnako súdu predložil odborné vyjadrenie
č. 10/2024 zo dňa 8.4.2024, vypracované znalcom z odboru doprava cestná C. F. G.. Znalci sa v

odborných vyjadreniach mali zaoberať posúdením časového rozsahu opravy vozidla značky Audi Q3,
EČV: A., tzn. poškodeným motorovým vozidlom.
3.2. Zo záverov odborného vyjadrenia C. D. E. vyplýva, že samotná oprava vozidla Audi Q3 (EČV:
A.) zohľadňujúca technologické postupy udávané výrobcom, v rozsahu, ako bolo predmetné vozidlo
poškodené pri škodovej udalosti dňa 24.2.2023, trvá cca 2 pracovné dni. Vzhľadom k celkovému

priebehu procesu opravy predmetného vozidla (k času opravy je nutné pripočítať čas na prijatie vozidla,
obhliadku vozidla, schválenie opravy poisťovňou a pod.) je možné z technického hľadiska predpokladať
maximálnu dĺžku opravy predmetného vozidla v úrovni približne 4 až 8 pracovných dní.
3.3. Zo záverov odborného vyjadrenia C. F. G. vyplýva, že znalec posudzuje z technického hľadiska
technológiu opravy poškodeného vozidla, počet normohodín použitých pri oprave vozidla, na základe
kalkulačného programu a doložených podkladov za opravu vozidla. Posúdenie časového rozsahu

opravy vozidla v značkovom autorizovanom servise Galimex s.r.o prevádzka Žilina nie je možné
jednoznačne a presne stanoviť.

4.1. Okresný súd sa nestotožnil s tvrdením žalovanej o nemožnosti priznať náhradu nájomného nad
rozsah 9 dní, keď doba opravy poškodeného vozidla v značkovom autorizovanom autoservise Galimex

s.r.o. prevádzka Žilina mala byť neprimerane dlhá.
Z vykonaného dokazovania totiž jednoznačne vyplynula doba, počas ktorej bolo vozidlo poškodenej v
oprave. Po celú dobu, kedy bolo poškodené vozidlo v oprave, si poškodená prenajala náhradné vozidlo.
Pokiaľ teda svoje vlastné vozidlo nemohla používať (v dôsledku poškodenia vozidla klientom žalovanej),
mala právo na prenájom náhradného vozidla, ktoré právo aj využila.

4.2. Ak žalovaná argumentuje odborným vyjadrením C. E., súd prvej inštancie poukázal na samotný
záver znalca C. E., ktorý potvrdil aj znalec C. G., a to že je možné znalecky konštatovať iba predpoklad
dĺžky opravy vozidla z technického hľadiska.
V predmetnom prípade však nastala situácia opravy poškodeného motorového vozidla
v konkrétnom autoservise, v ktorom konkrétnom autoservise (jedná sa o značkový autoservis) bolo

vozidlo v oprave po dobu 23 dní, tzn. nie dobu max. 8 dní, ktorá doba mala technicky zohľadňovať
primeranú dobu.
4.3. Znalec C. E. tak neposudzoval možnosť konkrétneho značkového servisu opraviť vozidlo v lehote
max. 8 dní, neposudzoval, koľko vozidiel mal autoservis prijatých
v oprave v konkrétne dni, ako dlho trvalo objednanie konkrétnych súčiastok, koľko zamestnancov

malo v rozhodnom čase dovolenku, boli práceneschopní, koľkí zamestnanci boli na pracovisku a mohli
sa venovať oprave poškodeného motorového vozidla. Poškodená nemala nijakú možnosť ovplyvniť
konanie značkového autoservisu, v ktorom bola vykonávaná oprava jej poškodeného vozidla, potom
nemôže znášať následky neopravenia vozidla v skoršom čase (technicky eventuálne možnom), keď
dokonca v konaní ani nebolo preukázané, že by autoservis Galimex s.r.o. pracovisko Žilina malo reálne

možnosti poškodené vozidlo opraviť v lehote max. 8 dní, alt. 9 dní, ako na to poukazovala žalovaná
v spojení s predloženým odborným vyjadrením. Naopak je to práve žalovaná, ktorá musí znášať
následky spojené s dĺžkou opravy motorového vozidla poškodenej, keď nepreukázala, že by ponúkla
poškodenej možnosť opravy v konkrétnom (inom) autoservise, kde by skutočne bolo v moci autoservisu
vykonať opravu v čase kratšom, ako tomu bolo oproti autoservisu Galimex s.r.o. V takomto prípade

odmietnutia vykonania opravy v autoservise, ktorý by bol ponúknutý zo strany žalovanej pre opravu
poškodeného motorového vozidla zo strany poškodenej, by žalovaná mohla namietať dobu opravy
poškodeného motorového vozidla.
V predmetnom prípade však ilustrovaná situácia nenastala.
4.4. Podľa súdu prvej inštancie potom žalovaná svojvoľne krátila náhradu za prenájom náhradného

motorového vozidla. Poškodená pri odovzdávaní poškodeného motorového vozidla nemá možnosť
zistiť, ako dlho bude reálne trvať oprava poškodeného motorového vozidla, nemá možnosť ovplyvniť
dĺžku opravy (a to ani keby vopred vedela, aká by mala byť predpokladaná dĺžka opravy vozidla z
technického hľadiska). Ak by aj zisťovala, ktorý autoservis by bol schopný opraviť vozidlo čo najrýchlejšie
(čo však rozhodne nie je jej povinnosť), neznamená to, že by dĺžka opravy reálne trvala tak, ako by

to bolo poškodenej vopred avizované. Totiž je úplne v poriadku očakávať, že doba opravy sa vplyvom
nepredvídateľných situácií (napr. PN zamestnancov, dovolenky, nedodanie súčiastok, neskoré dodanie
súčiastok, reklamácie s dodaním nesprávnych súčiastok) môže predĺžiť. Uvedená skutočnosť zo strany
znalca C. E. v odbornom vyjadrení zohľadnená nebola, keď sám uviedol, že konštatuje technickúmožnosť opravy vozidla, nie reálnu možnosť opravy vozidla v konkrétnom autoservise. Je evidentné, že
znalec bez návštevy konkrétneho autoservisu ani
k reálnej možnosti opravy vozidla v konkrétnom autoservise dospieť nemohol.

4.5. Na základe toho okresný súd uzavrel, že žalobcovi (ako právnemu nástupcovi poškodenej) vznikol
nárok na náhradu nájomného za požičané náhradné vozidlo po celú dobu, pokiaľ bolo poškodené
vozidlo v oprave. Dodal, že neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby
hľadal najrýchlejšiu opravovňu, resp. robil preukázateľne výber medzi servismi a požičovňami podľa
podmienok, ktoré ponúkajú tak, aby čo možno v najväčšej miere vyhovel poisťovni škodcu. V opačnom

prípade by sa jednalo o neprimerané zaťažovanie poškodeného, keďže už stav poškodenia jeho
motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je výrazne obmedzujúcim stavom pre
poškodeného.

5.1. Ďalej žalovaná v konaní rozporovala dobu nájmu náhradného vozidla dňa 23.3.2023, keď z
predloženej faktúry za opravu poškodeného vozidla vyplynulo, že vozidlo bolo opravené už dňa

22.3.2023, tzn. v tejto deň mala poškodená (právna predchodkyňa žalobcu) svoje motorové vozidlo k
dispozícii. Žalobca nespochybnil, že by dňom 22.3.2023 bolo vozidlo skutočne opravené, keď uvedená
skutočnosť vyplýva aj z faktúry č. OF2325 350900.
5.2. Súd prvej inštancie v tejto spojitosti argumentoval, že v konaní nebolo preukázané, že by poškodená
mala reálnu možnosť vyzdvihnutia opravy motorového vozidla dňa 22.3.2023, keď predmetná oprava

mohla byť uskutočnená napríklad vo večerných hodinách. Žalovaná si z dátumu uvedenom na faktúre
vyvodila dôsledky bez toho, aby sama ďalej skúmala, či skutočne v predmetný deň bolo vozidlo
pripravené na vyzdvihnutie.
Vkonanínenastalasituácia,kedybysipoškodenámotorovévozidlovyzdvihlaoniekoľkodní,poškodená
si motorové vozidlo vyzdvihla deň po uskutočnenej tvrdenej oprave poškodeného motorového vozidla.

Nie je teda možné jednoznačne konštatovať, že už v deň vystavenia faktúry servisom bolo možné, aby
si poškodená opravené vozidlo prevzala (rovnaký záver prijal Krajský súd v Žiline, sp. zn. 7Co/37/2022).
5.3. Podľa okresného súdu tak bolo užívanie prenajatého náhradného vozila počas doby po oprave
vozidla až do skutočného odovzdania opraveného motorového vozidla
v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou (poistnou udalosťou) a žalobcovi vznikol nárok na

náhradu nájomného v rozsahu celej preukázanej doby trvania nájmu, a to od 1.3.2023 do 23.3.2023,
t. j. v rozsahu 23 dní.

6.1. Súd prvej inštancie zhrnul, že nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov spojených so
zabezpečením náhradného motorového vozidla za dobu opravy poškodeného vozidla z titulu škodovej

udalosti, ktorá bola zavinená klientom žalovanej, bola žalobcom preukázaná. Poškodená, teda právna
predchodkyňa žalobcu, z titulu škodovej udalosti nemohla svoje motorové vozidlo užívať a dôvodne si
zabezpečila náhradné vozidlo, preto aj náklady spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla,
a to nájomné, ktoré bolo preukázané, že bolo zaplatené, patrí do právneho nároku poškodenia.
Poškodená bola nútená vynaložiť náklady súvisiace so zabezpečením motorového vozidla spôsobom

jeho prenájmu, keďže po dobu opravy nemohla používať svoje motorové vozidlo. Škoda v tejto súvislosti
vzniknutá na strane poškodenej, je škodou v rozsahu účelne vynaložených nákladov na nájom tohto
náhradného motorového vozidla. Skutočnou škodou bolo nájomné za prenajaté motorové vozidlo, k
prenájmu ktorého bola poškodená donútená poistnou udalosťou, za ktorú zodpovedá klient žalovanej.
Škoda spočívajúca v tom, že poškodená vynaložila náklady na zapožičanie osobného automobilu,

prípadne aj vyššie náklady v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložila na prevádzku svojho
automobilu, ktoré nemohla používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu,
ktorú je škodca povinný nahradiť
v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. To, že takáto škoda v majetkovej sfére poškodenej
ako právnej predchodkyne žalobcu aj nastala, bolo preukázané tým, že došlo

k úhrade nájomného, a to vo forme započítania s pohľadávkou prenajímateľa. Náhrada nákladov za
používanie motorového vozidla reparuje poškodenej stav, keď nemohla z titulu poistnej udalosti používať
svoje motorové vozidlo.
6.2. Žalobca vyfakturoval poškodenej za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o prenájme vozidla
zo dňa 1.3.2023, a to faktúrou č. 230179 zo dňa 23.3.2023 sumu 1.149,82 eur. Pri zohľadnení nespornej

skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalovanou v sume 449,93 eur, je potom žalobcom v tomto
konaní uplatnená pohľadávka vo výške 699,89 eur uplatnená dôvodne (fakturovaná suma: 1 149,82 eur
- uhradená suma: 449,93 eur = priznaná suma: 699,89 eur) a toto právo bolo žalobcovi ako subjektu
aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 v spojení s §4 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z. z. a podľa všeobecných hmotno-právnych ustanovení vyplývajúcich z
úpravy § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe skonštatovania súdu vychádzajúceho
z výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotených podľa § 191 CSP.

7.1. Žalobca si v konaní uplatnil aj úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na
poskytnutie poistného plnenia, t. j. od 23.10.2023, ktoré úroky z omeškania žalovaná rozporovala, keď
uviedla, že sa svojím konaní nedostala do omeškania.
7.2. Súd prvej inštancie sa s uvedeným názorom žalovanej nestotožnil. V predmetnom prípade

posledným dňom, kedy mohla žalovaná žalobcovi poskytnúť plnenie bolo 2.5.2023
v súlade s § 11 ods. 7 zákona o PZP a to s poukazom na ukončenie poistného šetrenia dňom 17.4.2023,
keď omeškanie nastáva po uplynutí 15 dní odo dňa skončenia poistného šetrenia. So splnením záväzku
zaplatiť žalobcovi náhradu škody je tak žalovaná v omeškaní od nasledujúceho dňa (16-tym dňom po
ukončení poistného šetrenia). Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t. j. neposkytne
poistné plnenie v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo popri

poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorý základ je daný v § 517 ods. 2 občianskeho
zákonníka.
7.3. Na základe toho okresný súd žalobcovi priznal aj úrok z omeškania vo výške 9 % (základná úroková
sadzba ECB k 1. dňu omeškania + 5 percentuálnych bodov), a to v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to od 23.10.2023,

keďvsúladesozásadouneultrapetitumsúdnemôžepriznaťomeškanieskôr,akotopožadovalžalobca.

8. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi ako úspešnej
strane sporu priznal proti žalovanej právo na ich náhradu v rozsahu 100 %.

9.1. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná a domáhala sa zmeny v podobe zamietnutia
žaloby, alternatívne zrušenia rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
9.2. Zdôraznila, že nijako nerozporuje rozsah škôd vzniknutých na motorovom vozidle, avšak s
poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax súdov je neprimerané, aby oprava motorového vozidla trvala
neúmerne dlhú dobu, a tým sa zvyšovali náklady na poskytovanie náhradného vozidla poškodenému.

Plne akceptuje svoju povinnosť nahradiť poškodenému náhradu za použitie náhradného motorového
vozidla, avšak vyžaduje, aby výška tejto náhrady bola určená v súlade so zákonom a ustálenou
rozhodovacou praxou súdov. Z tohto dôvodu priznala žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi,
náhradu len za 9 dní trvania prenájmu náhradného vozidla.
9.3. Odvolateľ pripomenul, že opravné úkony boli fakturované v trvaní 7 normohodín prác (faktúra

autoservisu č. OF2325 350900). Aj pri zohľadnení dôb obstarania náhradných dielov a vykonania
obhliadok vozidla, je 23 dní neprimerane dlhé obdobie, v ktorom bolo vozidlo umiestnené v servise
za účelom opravy. Žalovaná má za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal dôvody, ktoré by
opodstatňovali uvedenú dĺžku opravy poškodeného vozidla. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno,
ktoré ho zaťažuje v otázke preukázania nadmernej dĺžky opravy, ktorá sa následne odzrkadlila aj v

dĺžke prenájmu náhradného motorového vozidla. Bremeno zodpovednosti za takýto postup servisu
následne nemôže byť presunuté na žalovaného, ktorý uvedenú skutočnosť nijako nevedela ovplyvniť.
Na základe primeranej dĺžky potrebnej na opravu vozidla a zaobstaranie náhradných dielov, pri
zohľadnení technologických postupov udávaných výrobcom pre daný typ vozidiel, čas potrebný na
presun poškodeného vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany

žalovanej pri poskytovaní súčinnosti žalovaný riadne priznal a uhradil poškodenému náklady za nájom
náhradnéhovozidlazaobdobie8dnítrvaniaprenájmu.Podľažalovanejvyššieuvedenouargumentáciou
dostatočne preukázala, že dĺžka opravy motorového vozidla poškodeného bola neúmerne dlhá,
autoservis zadržiaval vozidlo aj po skončení opravy ďalších 14 dní a z tohto dôvodu nebol v súlade so
stanoviskom NBS povinný nahradiť poškodenému neprimerane dlhé obdobie využívania náhradného

vozidla. Zároveň žalovaná nemôže niesť zodpovednosť za predlžovanie vybavenia poistnej udalosti
z dôvodov na strane autoservisu, a to neúmerne dlhou dobou vykonávania opravy.
9.4. Opätovne žalovaná upozornila na Odborné vyjadrenie vypracované C. D. E., znalcom z odboru
doprava cestná, ktorý sa vyjadril, že: „Vzhľadom
k celkovému priebehu procesu opravy predmetného vozidla VW Golf (pozn. chyba vpísaní - správne:

Audi Q3) v autoopravovni (k času opravy je nutné pripočítať čas na prijatie vozidla, obhliadku vozidla,
schválenie opravy poisťovňou a pod.) je možné z technického hľadiska predpokladať maximálnu dĺžku
opravy predmetného vozidla v úrovni približne 4 až 8 pracovných dní. Vzhľadom na reálnu dĺžkusamotnej opravy je v uvedenom čase aj výrazná časová rezerva na ďalšie úkony popisované v texte
odborného vyjadrenia“.
9.5. Vzhľadom na uvedený záver mal odvolateľ za to, že v uvedenej časovej rezerve sú zahrnuté

aj všetky eventuality, ktoré môžu počas vykonávania opravy nastať a na ktoré aj poukázal súd prvej
inštancie v odôvodnení svojho rozsudku. Zároveň C. E. pri výpočte dĺžky doby opravy uvedenej vyššie
počítal s využitím len jedného pracovníka autoservisu
(s využitím viacerých pracovníkov možno túto dobu výrazne skrátiť). Aj keď C. E. vypočítal z technického
hľadiska dobu opravy poškodeného motorového vozidla na 2 - 4 pracovné dni, túto dobu opravy

navýšil na dvojnásobok (4 - 8 pracovných dní), aby ňou boli dostatočne pokryté všetky situácie, ktoré
v autoservise môžu nastať počas vykonávania opravy. C. E. teda prihliadol aj na iné okolnosti, ktoré
mohli predĺžiť dobu opravy, teda neposudzoval dĺžku dobu opravy iba z technického hľadiska, ako to
nesprávne vyhodnotil súd prvej inštancie, ktorý sa v tomto stotožnil s odborným vyjadrením C. G..
9.6. Pokiaľ ide o odborné vyjadrenie C. G., podľa žalovanej nemá žiadnu výpovednú hodnotu, nakoľko C.
G. posudzoval stav motorového vozidla a nie dĺžku jeho opravy a k dĺžke opravy sa žiadnym spôsobom

nevyjadril, len uviedol, že posudzovanie dĺžky opravy by bolo neekonomické. Navyše toto Odborné
vyjadrenie neobsahuje ani znaleckú doložku v zmysle § 209 ods. 2 CSP, na rozdiel od žalovanou
predloženého odborného vyjadrenie, ktoré túto doložku obsahuje.
9.7. Zároveň žalovaná namieta arbitrárnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie,
z ktorého nie je zrejmé, z akých dôvodov na súd prvej inštancie priklonil k záverom odborného vyjadrenia

C. G.. Vzhľadom na to, že do konania boli predložené dve protichodné odborné vyjadrenia, mal súd
prvej inštancie nariadiť kontrolné znalecké dokazovania na odstránenie týchto nezrovnalostí, nakoľko
nebol odborne spôsobilý sám posúdiť sporné otázky technického charakteru.
9.8. Dôvodným podľa odvolateľa by mohlo byť zapožičanie si náhradného motorového vozidla len
po dobu do ukončenia opravy poškodeného motorového vozidla, t. j. v tomto prípade do 22.3.2023.

Nemôže byť na ťarchu žalovanej, že poškodený si prevzal opravené motorové vozidlo až dňa 23.3.2023.
Motorové vozidlo poškodeného bolo dňa 22.3.2023 opravené a mohol si ho z autoservisu prevziať
(opak žalobca nepreukázal). To, že sa poškodený rozhodol čakať do vystavenia krycieho listu zo strany
žalovaného, aby nemusel opravu poškodeného motorového vozidla uhradiť z vlastných zdrojov (a
následne čakať na jej preplatenie) bolo výlučne rozhodnutím poškodeného, čo taktiež nemôže byť

pripísané na ťarchu žalovanej. Opačný názor by viedol k absurdnému záveru, že poškodený si môže
prenajať „náhradné“ motorové vozidlo na akúkoľvek dlhú dobu. V tejto súvislosti žalovaná poukázala
na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. IV.ÚS 2043/17 zo dňa 14.2.2018, zaoberajúce sa otázkou
nemravnosti účelového navyšovania nákladov na odstraňovanie škôd v systéme povinného zmluvného
poistenia zodpovednosti za škodu a parazitovania na tomto systéme zo strany tretích osôb. Autoservis,

ktorý vykonával opravu a ktorý je zároveň aj zmluvným partnerom havarijného poisťovateľa, nemohol
mať vzhľadom na zmluvným vzťah medzi ním a havarijným poisťovateľom pochybnosti o tom, či mu
tento nevyplatí cenu opravy poškodeného motorového vozidla, preto nemal dôvod zadržiavať motorové
vozidlo do vystavenia krycieho listu.
9.9. Čo sa týka nároku žalobcu na úroky z omeškania, tento je podľa odvolateľa potrebné posúdiť podľa

zákona o PZP, nakoľko uvedený právny predpis ako lex specialis obsahuje aj špeciálnu právnu úpravu
omeškania poisťovateľa. Právny predchodca žalobcu si u žalovanej uplatnil nárok na náhradu škody
dňa 5.4.2023. Žalovaná dňa 18.4.2023 poskytla žalobcovi v zmysle § 11 ods. 6 písm. b) zákona o PZP
vysvetlenie, z akého dôvodu znížil poistné plnenie, t. j. pred uplynutím 3-mesačnej zákonnej lehoty.
Žalovanáukončilašetreniedňa17.4.2023avyplatilapoistnéplnenievovýške449,93eurdňa19.4.2023.

Žalovaná dodržala aj zákonom stanovenú 15-dňovú lehotu na plnenie, preto sa nemohla dostať do
omeškania s plnením svojho záväzku.

10. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobca navrhoval rozsudok okresného súdu potvrdiť. Poukázal
na relevantné závery aplikačnej praxe súdov SR v obdobných veciach, zopakoval podstatné body

konštatované súdom prvej inštancie, osobitne vo vzťahu
k predloženým odborným vyjadreniam.

11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne
legitimovaná strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal

rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1
CSP potvrdil.12.1. Krajský súd nevidí dôvod pre zmenu (svojho) ustáleného právneho záveru, ktorý korešponduje
určujúcim úvahám Ústavného súdu vysloveným v jeho náleze vydanom pod sp. zn. III. ÚS 602/2022
dňa 16. februára 2023, v zmysle ktorých „Účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať

škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného,
až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo“., resp. že „účelnosť
nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu
opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry
poškodeného na ďalšie používanie

12.2. Žalovaná v tejto spojitosti nijako nevysvetlila, ako prakticky mohol poškodený prispieť k skráteniu
opravy vozidla. Vo všeobecnosti je poškodený po dopravnej nehode ponechaný „napospas“ žalovanej
a jej zmluvnému partnerovi – servisu, ktoré nesú hlavnú ťarchu preskúmania stavu vozidla a jeho opravy.
Podľa argumentov žalovanej sa mal poškodený pravdepodobne domáhať vydania vozidla a čakať na
ďalšie kroky servisu. Z pohľadu odvolacieho súdu išlo ale o organizáciu práce autoservisu, ktorého
efektivita nemôže byť ponechaná na „kontrolu“ poškodeného. Žalovaná sa teda takýmto spôsobom

pokúša nenáležite zbaviť vlastnej zodpovednosti za efektívne a rýchle vybavovanie poistných udalostí.
12.3. Zároveň, vo vzťahu k tejto nosnej odvolacej námietke akcentujúcej vlastné odborné vyjadrenie
žalovanej ohľadne dĺžky opravy vozidla (hoci žalovaná sama pripúšťa, že ide o predpoklad dĺžky opravy
„z technického hľadiska“, s následným odhadom v podobe všeobecného stanovenia časovej rezervy
úvahou) upriamuje odvolací súd pozornosť žalovanej aj na nález Ústavného súdu SR vydaný (v čase

po rozhodnutí odvolacieho súdu) v konaní vedenom pod sp. zn. I. ÚS 291/2025 dňa 6.8.2025. V rámci
neho Ústavný súd vytkol príslušnému súdu nerešpektovanie/odklon od jeho skorších záverov (t. j.
predovšetkým od vyššie označeného nálezu III. ÚS 602/2022 zo dňa 16. februára 2023), keď všeobecný
súd
(v obdobnej veci) za podstatnú dobu považoval nevyhnutnú dobu opravy na podklade žalovanou

stanoveného rozsahu poškodenia vozidla a kalkulácie nákladov na opravu (t. j. taktiež v zmysle
žalovanou predloženého odborného vyjadrenia, ako je tomu i v súdenej veci). Podľa Ústavného súdu
SR je takýto záver/postup „protirečení s ústavným súdom konštatovanou ústavnou udržateľnosťou
stanoveného účelu náhradného motorového vozidla, ako aj účelnosťou nákladov na nájom motorového
vozidla a v neposlednom rade aj

s primeranosťou nákladov súvisiacich s prenájmom náhradného vozidla., ktorá je previazaná
s kontinuálne pretrvávajúcou potrebou užívania tohto náhradného vozidla“.

13.1. K námietke odvolateľa ohľadom toho, že prenájom vozidla trval ešte deň po tom, ako bola zo
strany servisu dokončená oprava, odvolací súd poznamenáva, že žalovaná okrem samotných tvrdení

nepredložila súdu dôkaz, ktorým by preukázala, že poškodený mal/mohol vozidlo zo servisu reálne
vyzdvihnúť už v deň vystavenia faktúry za opravu.
13.2. Zároveň platí, že žalovanou podsúvaný záver o opodstatnenosti prenájmu náhradného vozidla
maximálne/len do času vykonania opravy, t. j. bez ohľadu na doručenie krycieho listu naráža na
(ústavným súdom) jednoznačne zadefinovaný limit atribútu účelnosti (nákladov na náhradné vozidlo),

ktorým (limitom) je moment, kedy poškodený môže reálne opäť využívať svoje opravené vozidlo.
Týmto určujúcim okamihom momentom (s dôrazom na nemožnosť ovplyvnenia prevzatia zo strany
poškodeného) teda/však nie je moment ukončenia opravy, ale v osobitostiach danej veci až odovzdanie
vozidla do dispozičnej sféry poškodeného bezprostredne po vystavení krycieho listu.

14.1. Napokon, pokiaľ žalovaná spochybňuje žalobcovi priznaný úrok z omeškania, je potrebné uviesť,
že povinnosť poisťovateľa plniť vzniká v zákonom určenej lehote (§ 11 ods. 7 prvá alinea zákona
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a v zákonom/v zmluve vymedzenom
rozsahu. Je pritom neprijateľné stotožňovať výšku (zákonného) nároku na poistné plnenie s výškou

nároku uznanou poisťovateľom. Pokiaľ text zákona hovorí o poistnom plnení, má na mysli objektívne
danú/preukázanú výšku poistného plnenia, a nie subjektívne – poisťovateľom – vyhodnotený rozsah. Ak
teda poisťovateľ rozsah poistného plnenia zistí nesprávne (nie je podstatné, či vedome, alebo či „len“
na základe vlastných nedôsledností), t. zn. plnenie, ktoré by mal poškodenému objektívne poskytnúť,
neopodstatnene zníži, potom úrok z omeškania je sankciou aj za toto nesprávne zistenie rozsahu

plnenia, resp. nedôvodné zníženie plnenia pre poškodeného.
14.2. Ak by sa akceptoval výklad prezentovaný odvolateľom; t. j., že na to, aby sa nedostal do omeškania
s poistným plnením, mu postačuje v zákonom stanovenej lehote troch mesiacov od oznámenia
škodovej udalosti poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie, prečo mu poistné plnenie nepatrí,resp. prečo je krátené, malo by to absurdné dôsledky. Práve takýto prístup totiž vedie k nevhodnej
praxi, kedy poisťovne pri prvom posúdení nároku poškodeným ich nároky neopodstatnene výrazne
krátia, eventuálne ich vôbec neuznávajú. Činia tak v podstate bez akéhokoľvek rizika, pretože ak ich

dotknuté subjekty (spravidla až po opakovanej vzájomnej niekoľko mesiacov trvajúcej komunikácii) aj
zažalujú, v zmysle nimi prezentovaného výkladu by sa v omeškaní mohli/mali ocitnúť až právoplatnosťou
súdneho rozhodnutia. Je nepochybné, že ide o maximálne účelovú argumentáciu, popierajúcu zmysel
aj ustanovenia § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z.
14.3. Podstatou zakomponovania dotknutých povinnosti/lehôt pre poisťovateľa do nášho právneho

poriadku (aj pod tlakom európskych inštitúcií) nebolo len dosiahnutie, aby poisťovatelia formálne
písomne odpovedali poškodeným, prečo ich nároky neuspokoja, ale naopak, aby v čo najkratšom čase
(bez zbytočného odkladu) bolo prešetrenie poistných udalostí ukončené a hlavne, aby poškodení boli
za škody im spôsobené odškodnení. V predkladacej/dôvodovej správe k zákonu č. 381/2001 Z. z. sa
dokonca hovorí o „základnom práve poistiteľa na poistné plnenie, ktorým budú odškodňované obete
dopravných nehôd“. Vo vzťahu k poškodeným je nutné tiež pripomenúť, že títo majú charakter tzv.

nútených veriteľov. Ich pohľadávka nevzniká ako dôsledok slobodného rozhodnutia, t. j. kontraktačného
prejavu ich vôle, ale naopak, je dôsledkom protiprávneho konania tretích osôb voči ním, resp. voči ich
majetku. Nadväzne aj z daného pohľadu žalovanú zaťažuje povinnosť zaplatiť úroky z omeškania podľa
§ 11 ods. 8 označeného zákona.

15. Zhrnúc konštatované, krajský súd pristúpil k potvrdeniu napadnutého rozsudku ako vecne
správneho, vrátane závislého výroku o trovách, voči ktorému neboli vznesené žiadne konkrétne
odvolacie námietky.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.

1 CSP, pričom vychádzal z úspechu žalobcu v odvolacom konaní. O výške týchto trov rozhodne po
právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník súdu prvej inštancie.

17. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.