Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. júl 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/19/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4122212888
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Šiffalovič

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:4122212888.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.DanyŠiffalovičačlenieksenátu

JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: E. B., F.. XX.XX.XXXX, Q.
H. XXX XX F., zast. JUDr. Viktor Mlynek, advokát, Štúrova 43, 949 01 Nitra, IČO: 53 109 538, proti
žalovanému: ITALMARE, s.r.o., Preseľany 474, 956 12 Preseľany, IČO: 44 478 194, zast. CONSU L
s.r.o., Gajova 4, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 858 552, o uloženie povinnosti
umožniť žalobcovi nahliadnuť do účtovných a iných dokladov spoločnosti, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 28Cb/96/2022-139 zo dňa 31.10.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 28Cb/96/2022-139 zo dňa 31.10.2023

potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) I. výrokom žalobu zamietol a II. výrokom
priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, o ktorých bude rozhodnuté
samostatným uznesením. Súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 122 ods. 1, 2, § 125 ods. 1, § 126,
§ 133 ods. 1, § 134, § 135 ods. 1, § 135a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len
„OBZ“), § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

2. V odôvodení rozhodnutia uviedol, že žalobou zo dňa 13.12.2022 sa žalobca domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým súd zaviaže pôvodne žalovanú - E. P., F.. C. XX.XX.XXXX, Q. H. D.Z. XXX/X, XXX
XX F., na vydanie kompletného účtovníctva spoločnosti ITALMARE, s.r.o., sídlo: Preseľany 474, 956 12
Preseľany, IČO: 44 478 194 (všetky účtovné doklady za obdobie od 01.01.2013 do dňa vydania tohto
rozsudku) a dokumentácie súvisiacej s peňažnými a nepeňažnými záväzkami spoločnosti ITALMARE,
s.r.o. vo vzťahu k tretím osobám, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie uznesením

zo dňa 17. mája 2023 č.k. 28Cb 99/2022-63 rozhodol o zmene žaloby, zastavení konania voči E. P. a
vstupe do konania na strane žalovaného: ITALMARE, s.r.o. so sídlom Preseľany 474, 956 12 Preseľany,
IČO:44478194.Žalovanývovyjadrenízodňa16.06.2023uviedol,žeargumentáciažalobcuobsiahnutá
v žalobe, ako aj vo vyjadrení zo dňa 03.04.2023 je nelogická a zavádzajúca a žalobu považuje za
zmätočnú a nedôvodnú.

3. Súd návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom žalobcu a O.. E. zamietol z dôvodu, že

tvrdenia, na ktoré mali byť žalobca a svedkyňa vypočutí, boli už v doterajšom konaní bez dôvodných
pochybností overené a išlo by o nadbytočný dôkaz.
Uviedol, že v konaní nebolo sporné, že žalobca bol spoločníkom a zároveň konateľom spoločnosti
ITALMARE, s.r.o. so sídlom Preseľany 474, 956 12 Preseľany, IČO: 44 478 194. Zo spoločenskejzmluvy spoločnosti ITALMARE, s.r.o. zo dňa 28.12.2012, o založení spoločnosti vyplýva, že spoločníkmi
spoločnosti boli a aktuálne aj sú spoločníci: Martina Karkošková s výškou vkladu: 2.500,- eur a Mariano
Cuomo s výškou vkladu: 2.500,- eur. Obchodný podiel spoločníkov predstavuje práva a povinnosti

spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti, ktorého výška bola určená pomerom vkladu
spoločníka k základnému imaniu spoločnosti a je u spoločníka Martina Karkošková: 50 % a spoločníka
Mariano Cuomo: 50 % (SZ článok 4. a článok 6.). Konateľmi spoločnosti boli a sú: Martina Karkošková
a Mariano Cuomo s tým, že v mene spoločnosti je oprávnený konať každý z konateľov samostatne
(článok7.SZ).Základnéprávaapovinnostispoločníkaboliuvedenévčlánku8.SZ.Uvedenéskutočnosti

vyplývali aj z úplného znenia SZ ku dňu 24.03.2014.

4. Súd ďalej uviedol, že s existenciou obchodného podielu je spojená účasť spoločníka v spoločnosti,
jeho práva a povinnosti. Zo zákona ako aj zo spoločenskej zmluvy vyplývajú pre spoločníka určité práva
a povinnosti a tomu zodpovedajúce práva a povinnosti spoločnosti. Práva spoločníka je možné rozdeliť
na:

- nemajetkové práva, medzi ktoré patrí napr. právo podieľať sa na riadení spoločnosti a jej kontrole,
právo na kontrolu činnosti spoločnosti a právo byť informovaný o záležitostiach spoločnosti, právo
spoločníka uplatňovať nároky v mene spoločnosti voči konateľom spoločnosti; právo spoločníka byť
zapísaný v zozname spoločníkov; právo zúčastňovať sa na valnom zhromaždení, hlasovať na valnom
zhromaždení;právopožiadaťozvolanievalnéhozhromaždenia,pokiaľvkladspoločníkadosahujeaspoň

10 % základného imania, právo zvolať valné zhromaždenie v prípade nečinnosti konateľov a pod.,
- majetkové práva, medzi ktoré patrí právo na podiel na zisku; na vyrovnací podiel; podiel na likvidačnom
zostatku; disponovať so svojím obchodným podielom, právo prevziať záväzok na nový vklad pri
zvyšovaní základného imania.
Okrem práv priznaných spoločníkovi mu patria aj povinnosti vyplývajúce zo zákona a spoločenskej

zmluvy.
Medzi majetkové povinnosti spoločníka patri vkladová povinnosť, príplatková povinnosť, povinnosť
spoločníka poskytnúť náhradu inému spoločníkovi v zmysle § 106, povinnosť spoločníka znášať trovy
súdneho konania v prípade neúspechu v súdnom konaní podľa §122 ods. 3 OBZ.
Medzi nemajetkové povinnosti spoločníka možno zaradiť zákaz konkurencie obsiahnutý v § 136 OBZ,

pokiaľ sa podľa úpravy v spoločenskej zmluve vzťahuje aj na spoločníkov. Ďalšou nemajetkovou
povinnosťou môže byť povinnosť osobného podieľania sa na činnosti spoločnosti, resp. na konkrétnych
činnostiach alebo úkonoch podľa úpravy spoločenskej zmluvy, pokiaľ je táto povinnosť v nej obsiahnutá.
Súd uviedol, že pokiaľ ide o nemajetkové práva spoločníka, patrí k nim právo podieľať sa na riadení
spoločnostiajejkontrole.Tietoprávarealizujúspoločnícihlasovanímnavalnomzhromaždení.Spoločník

sa na riadení spoločnosti nepodieľa priamo, ale len nepriamo prostredníctvom rozhodovania valného
zhromaždenia. Spoločník nemá právo konať v mene spoločnosti a do jeho právomoci nepatrí ani
obchodné vedenie spoločnosti, ktoré právomoci sú zverené do pôsobnosti konateľa spoločnosti.
Poukázal na to, že v tomto prípade sa však navrhovateľ ako konateľ a zároveň spoločník spoločnosti
ITALMARE, s.r.o. na riadení spoločnosti podieľal priamo.

Na riadení a kontrole spoločnosti sa spoločníci podieľajú svojou účasťou na valnom zhromaždení, na
ktorom hlasujú o návrhoch týkajúcich sa riadenia spoločnosti, predkladajú návrhy týkajúce sa riadenia
spoločnosti a rozhodujú o osobách konateľov, ich odmeňovaní, ako aj o spôsobe konania v mene
spoločnosti.
Ďalším nemajetkovým právom spoločníka je byť informovaný o záležitostiach spoločnosti a nahliadania

do dokladov spoločnosti. Spoločníci realizujú toto právo osobne a priamo, jednak ako právo požadovať
od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a jednak ako právo nahliadať do dokladov
spoločnosti. Kontrolovať účtovné doklady môžu spoločníci aj prostredníctvom tretích osôb. Vzhľadom
na všeobecné ustanovenie § 122 pri realizácii tohto práva je vhodné konkretizovať jednotlivé oprávnenia
spoločníkovvspoločenskejzmluve,resp.vstanovách.Dokladmispoločnosti,doktorýchmôžespoločník

nahliadať, sú všetky doklady súvisiace s fungovaním spoločnosti a v súvislosti s realizáciou predmetu
jej činnosti, najmä účtovné doklady a zmluvy, ktoré uzatvára konateľ v mene spoločnosti.

5. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že nakoľko žalobca ako spoločník a zároveň
konateľ spoločnosti ITALMARE, s.r.o. mal uvedené práva a povinnosti ako spoločník a zároveň ako

konateľ spoločnosti, nemal dôvod na podanie žaloby o uloženie povinnosti umožniť mu nahliadnuť do
účtovných a iných dokladov spoločnosti, nakoľko mal sám toto právo a mohol ho realizovať, pokiaľ by
si plnil povinnosti spoločníka a zároveň konateľa spoločnosti ITALMARE, s.r.o. Ako spoločník a zároveňkonateľ spoločnosti mal prístup k účtovným a iným dokladom spoločnosti. Na podanie žaloby teda nebol
daný žiadny zákonný dôvod.

6. Nad rámec uvedeného súd poznamenal, že žalobca ako spoločník a zároveň konateľ spoločnosti
sa vie zákonným spôsobom vyššie uvedeným, oboznámiť s dokladmi spoločnosti s poukazom na
ustanovenie § 135 ods. 1 OBZ (povinnosť konateľa informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti)
v spojení s § 122 ods. 1 OBZ (nemajetkové právo spoločníka podieľať sa na riadení spoločnosti a jej
kontrole, právo na kontrolu činnosti spoločnosti a právo byť informovaný o záležitostiach spoločnosti).

Nakoľko žalobca v konaní neuniesol bremeno tvrdenia, súd žalobu s poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti a zákonné ustanovenia zamietol.

7. Keďže zamietnutie žaloby znamenalo úspech žalovaného v konaní, súd mu priznal nárok na náhradu
trov konania v plnej výške s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP s tým, že o výške trov konania rozhodne
podľa § 262 ods. 2 CSP, podľa ktorého o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktoré odôvodnil tým,
že podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností a podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nesúhlasil so závermi súdu a mal za to, že už v priebehu
súdneho konania bolo riadne preukázané, že žalobca mal záujem a viackrát sa pokúšal o sprístupnenie
účtovníctva žalovaného od druhej konateľky pani Karkoškovej, avšak táto mu to bezdôvodne sústavne
odmieta. Zdôraznil, že celé účtovníctvo žalovaného má k dispozícii len druhá konateľka žalovaného,

pričom žalobca ani nemá vedomosť, kde presne sa účtovníctvo nachádza, čo znamená, že jedine
súdnym rozhodnutím je možné „prinútiť“ žalovaného, konajúc prostredníctvom druhej konateľky čo sa
týka disponovania s účtovníctvom, aby žalobcovi bolo umožnené do neho nahliadnuť buď osobne,
resp. ním splnomocnenej osobe, čo žalobca vzhľadom aj na jeho dlhodobý pobyt v Taliansku aj urobil,
stretlo sa to však s odmietavou reakciou druhej konateľky. Bol toho názoru, že neobstojí ani argument

súdu, že žaloba je nedôvodná, pretože žalobca sa môže svojho práva domáhať inak, nakoľko ak by
sa aj žalobca ako spoločník žalovaného domáhal sprístupnenia účtovníctva prostredníctvom valného
zhromaždenia, z prístupu druhej spoločníčky (konateľky) je zrejmé, že takýto postup bude opakovane
z jej strany zmarený.
Žalobca zároveň namietol postup súdu, že nevykonal žalobcom navrhovaný dôkaz, a to výsluch svedka

O.. E., ktorá vie potvrdiť, že žalobca ju splnomocnil za účelom nahliadnutia do účtovníctva žalovanej,
avšak toto druhá konateľka žalovaného bezdôvodne zmarila, teda súd nevykonal žalobcom navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a nemohol tak dospieť k spravodlivému
rozhodnutiu. Zamietnutie žaloby súdom považoval za neodôvodnené a nezákonné. Vzhľadom na
uvedené sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý považoval argumentáciu žalobcu, ktorou odvolanie
odôvodňuje, za účelovú a zavádzajúcu a napadnutý rozsudok za vecne správny a zákonný. Súd prvej
inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne vysporiadal so všetkými tvrdeniami a

relevantnými dôkazmi, ktoré boli v priebehu konania predložené a vykonané, pričom závery, ku ktorým
súd dospel sú logické a dostatočne presvedčivé.
Žalovaný sa nestotožnil s aplikáciou odvolacieho dôvodu obsiahnutého v ustanovení § 365 ods. 1 písm.
f) CSP, nakoľko tento predpokladá také skutkové zistenia, na základe ktorých súd posúdil danú vec po
právnej stránke nesprávne. Zastával názor, že kľúčovým aspektom prejednávaného sporu je postavenie

samotnej žaloby na neakceptovaní základnej právnej skutočnosti, a to pozícii žalobcu ako spoločníka a
zároveň konateľa v spoločnosti ITALMARE, v čoho dôsledku stráca žaloba svoje opodstatnenie nielen
v rovine právnej, ale aj logickej.
Mal za to, že tvrdenia žalobcu ohľadom jeho „nevedomosti“, kde konkrétne sa účtovníctvo spoločnosti
nachádza, resp. o jeho dlhodobom pobyte v zahraničí nemôžu obstáť z hľadiska relevancie. Ako konateľ

spoločnosti má v zmysle litery zákona povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, čo prinajmenšom
zahŕňa aj elementárne vedomosti, akými informácie ohľadom uloženia účtovných dokladov nepochybne
sú.Účelovosť obrany žalobcu je aj v jeho tvrdeniach ohľadom splnomocnenia pani O.. E., konateľky
spoločnosti EKKM, s.r.o., na nahliadnutie do účtovníctva žalovaného. Konkrétne žalobca na jednej
stranetvrdí,ževzhľadomnasvojdlhodobýpobytvTalianskunemávedomosť,kdepresnesaúčtovníctvo

spoločnosti ITALMARE nachádza, no na druhej strane na nahliadnutie do účtovníctva splnomocní
subjekt bez akejkoľvek väzby na žalovaného. Inými slovami, pani O.. E. má vedieť, kde presne sa
účtovníctvo žalovaného nachádza.

10. V spojitosti s navrhovaným výsluchom pani O.. E. sa plne stotožnil so záverom súdu o jeho

nadbytočnosti a neúčelnosti. Ani sám žalobca v odvolaní neuviedol jediný relevantný argument, ktorý
by zakladal potrebu predmetný výsluch vykonať. V priebehu súdneho konania žalovaný jasne uviedol
dôvody nesprístupnenia účtovných dokladov pani O.. E..

11. K tvrdeniu žalobcu, že v priebehu súdneho konania sa podarilo preukázať, že pani Karkošková
mu bezdôvodne odmieta sprístupniť účtovníctvo spoločnosti ITALMARE uviedol, že počas konania na

súde prvej inštancie sa podarilo preukázať, že pani Karkošková si riadne plní svoje povinnosti konateľa
spoločnosti, bez toho aby žalobcovi bránila vo výkone jeho práv konateľa a spoločníka.

12. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, žalobca ako spoločník a zároveň konateľ spoločnosti ITALMARE,
s.r.o. mal práva a povinnosti ako spoločník a zároveň aj ako konateľ spoločnosti. Žalovaný sa stotožnil

s právnym názorom súdu, že žalobca nemal dôvod na podanie žaloby o uloženie povinnosti umožniť
mu nahliadnuť do účtovných a iných dokladov spoločnosti, nakoľko mal sám toto právo a mohol ho
realizovať. Ako spoločník a zároveň konateľ spoločnosti mal prístup k účtovným a iným dokladom
spoločnosti. Na podanie žaloby teda nebol daný žiadny zákonný dôvod. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

13. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

14. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, preskúmal vec v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín
verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na

úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom
spisu, odvolaním žalobcu, vyjadrením žalovaného k odvolaniu odvolací súd dospel k záveru, že neboli
naplnené odvolacie dôvody, a rozsudok č.k. 28Cb/96/2022-139 zo dňa 31.10.2023 je potrebné potvrdiť
ako vecne správny.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku,
pretoževykazujeznámkyvecnejsprávnosti.Vodvolanížalobcaneargumentuježiadnymiskutočnosťami
a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej
inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v

odvolaníuvedenéargumentyniesúspôsobiléprivodiťinéprávnehodnoteniestavuveci.Nazdôraznenie
správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

17. Žalobca podanou žalobou v znení súdom pripustenej zmeny žaloby navrhol uložiť žalovanému
povinnosť umožniť žalobcovi nahliadnuť v sídle žalovaného do všetkých účtovných dokladov a

dokumentácie súvisiacej s peňažnými a nepeňažnými záväzkami žalovanej vo vzťahu k tretím osobám
za obdobie od 01.01.2013 do dňa vydania rozsudku a umožniť žalobcovi vyhotoviť si zo sprístupnených
dokumentov výpisy, odpisy a kópie, vrátane obrazových záznamov, a to všetko v lehote do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia,
nepreukázal ním tvrdené skutočnosti, preto žalobu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému

trovy konania v celom rozsahu. Žalobca s uvedeným nesúhlasil a rozsudok súdu prvej inštancie napadol
odvolaním z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) CSP.18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, spisového materiálu, odvolania žalobcu a
vyjadreniažalovanéhokodvolaniudospelkzáveru,žesúdprvejinštanciedospelnazákladevykonaných
dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Zistenia súdu prvej inštancie

majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú
odôvodnené zrozumiteľne, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových
strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti
súdneho rozhodnutia.

19. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo
nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani
o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné

bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností
vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho, kto existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.
Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky
v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe
vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho

nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

20. Žalobca nesúhlasil so záverom súdu o nedôvodnosti žaloby a v odvolaní namietal, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže už aj z
vykonaného dokazovania v tomto súdnom konaní vyplýva, že žalovaný, resp. jeho druhá konateľka

preukázateľne nesprístupnila žalobcovi účtovníctvo a doklady, dokumentáciu spoločnosti, napriek tomu,
že žalobca je spoločník a konateľ žalovaného, ktorý sa zjavne snažil o nahliadnutie do účtovníctva
spoločnosti prostredníctvom využitia inštitútov obchodného práva. Hoci žalobca v odvolaní nesúhlasil so
záverom súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena v prejednávanej veci, ani v odvolacom
konaní neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by správnosť uvedeného záveru konajúceho súdu

spochybnili. Odvolací súd sa stotožnil s konštatovaním súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobca
ako spoločník a zároveň konateľ spoločnosti ITALMARE, s.r.o. mal práva a povinnosti ako spoločník a
zároveň ako konateľ spoločnosti, ktoré súd podrobne citoval v bodoch 31. až 39. napadnutého rozsudku,
na ktoré odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje. Súd správne dospel k záveru, že žalobca nemal
dôvod na podanie žaloby o uloženie povinnosti umožniť mu nahliadnuť do účtovných a iných dokladov

spoločnosti, nakoľko ako spoločník a zároveň konateľ spoločnosti mal prístup k účtovným a iným
dokladom spoločnosti a mohol toto právo realizovať v súlade so zákonom, pokiaľ by si plnil povinnosti
spoločníka a zároveň konateľa spoločnosti ITALMARE, s.r.o. Stotožnil sa aj s názorom žalovaného, že
žalobca v postavení spoločníka a konateľa spoločnosti mal práva a povinnosti ako spoločník a zároveň
aj ako konateľ spoločnosti, ktorý má v zmysle litery zákona povinnosť konať s odbornou starostlivosťou,

čo prinajmenšom zahŕňa aj elementárne vedomosti, akými informácie ohľadom uloženia účtovných
dokladov nepochybne sú. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k názoru, že súd prvej inštancie
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a správne uzavrel, že na
podanie predmetnej žaloby nebol daný žiadny zákonný dôvod.

21. Odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal ním
navrhovanýdôkaz,atovýsluchsvedkaO..E.,potrebnýnazistenierozhodujúcichskutočnostíanemohol
tak dospieť k spravodlivému rozhodnutiu. Odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle § 185 ods. 1 CSP
súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Z uvedeného je zrejmé, že súd nemusí vykonať
všetky navrhované dôkazy, zároveň je však potrebné, aby v súlade s § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení

rozsudku vysvetlil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Uvedenú povinnosť súd prvej inštancie
splnil, keď v bode 16. napadnutého rozhodnutia uviedol, že návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania
výsluchom žalobcu a O.. E. zamietol z dôvodu, že tvrdenia, na ktoré mali byť žalobca a svedkyňa
vypočutí, boli už v doterajšom konaní bez dôvodných pochybností overené a išlo by o nadbytočný dôkaz.
Podľa názoru odvolacieho súdu takýto postup nemožno súdu prvej inštancie vytýkať ako nesprávny, ale

naopak, súladný so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania.

22. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na

tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).

23. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Nitra č.k.
28Cb/96/2022-139 zo dňa 31.10.2023 potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

25. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).