Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. júl 2023

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 23Cb/11/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119408922
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Coboriová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2023:6119408922.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

12 23Cb/11/2020

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Janou Coboriovou v právnej veci žalobcu: A. B. C., so sídlom:
Zámočnícka 165/3, 068 01 Medzilaborce, správca konkurznej podstaty úpadcu: VIBO, a.s. v konkurze,
so sídlom: 082 53 Petrovany 476, IČO: 36 474 029, zastúpený: JUDr. Gábor Száraz, advokát, so sídlom:
Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 41 986 491, proti žalovanému: AGRI CS Slovakia s.r.o., so

sídlom: Zlatomoravecká cesta 504, 949 01 Nitra, IČO: 31 421 105, zastúpený: advokátska kancelária
agner & partners, s.r.o, so sídlom: Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 36 722 758, o zaplatenie sumy
81.535,72 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

12 23Cb/11/2020

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd žalovanému p r i z n á v anárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

10 23Cb/11/2020

1. Žalobou zo dňa 31.10.2019, doručenou súdu dňa 31.10.2019, sa žalobca domáhal vydania

platobného rozkazu v upomínacom konaní Okresným súdom Banská Bystrica. Advokát žalobcu
v odôvodnení žaloby uviedol, že žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o nájme nebytového priestoru
dňa 15.06.2015. Nájomné bolo v zmluve dohodnuté vo výške 2.500,- eur bez DPH mesačne, t. j.
3.000,- eur s DPH. Po podpise zmluvy žalovaný uhradil žalobcovi kauciu vo výške 9.000,- eur, ktorá
mala slúžiť na zabezpečenie povinnosti s plnením nájomného, alebo na zabezpečenie prípadných
škôd. Nájomná zmluva trvala od 15.06.2015 do doručenia odstúpenia od zmluvy o nájme nebytových
priestorov zo dňa 22.01.2018 zo strany žalovaného. Odstúpenie od zmluvy bolo žalobcovi doručené

dňa 08.02.2018. Z uvedeného dôvodu žalobca eviduje voči žalovanému pohľadávku z titulu nájmu za
obdobie od 15.06.2015 do 08.02.2018 spolu vo výške 95.035,72 eura. Žalovaná obchodná spoločnosť
zaplatila žalobcovi iba nájom za mesiac august 2016, zvyšnú časť neuhradila. Správkyňa žalobcu
doplnila na základe uvedenej skutočnosti súpis majetku o súpisové zložky majetku č.13 až 46, súpis bolzverejnený v Obchodnom vestníku dňa 12.07.2019. Keďže si žalovaný neplnil svoje povinnosti z titulu
plnenia nájmu, žalobca si zaúčtoval zloženú kauciu 9.000,- eur na najskôr splatný nájom za mesiac júl
2015, august 2015 po 3.000,- eur a za mesiac jún 2015 a september vo výške 1.500,- eur. Úpadca

eviduje úhradu nájomného za mesiac august 2016 vo výške 3.000,- eur. Úpadca účtuje po priradení
kaucie a akceptácie zaplateného nájomného pohľadávky voči žalovanému vo výške 83.035,72 eura.
Doplnenie súpisu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 12.07.2017.

2. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobca odôvodnil vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka VIBO a.s.

uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 16.05.2018, sp. zn. 4K/24/2017, ktorým bola zároveň
ustanovená správkyňa konkurznej podstaty Ing. Eva Orbánová so sídlom kancelárie: Slovenská 69,
080 01 Prešov. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 22.05.2018, č. 97/2018.
Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 04.09.2018, sp. zn. 4K/24/2017 bola odvolaná správkyňa
Ing. Eva Orbánová a do funkcie správcu bola ustanovená Ing. Marta Prigancová so sídlom kancelárie:
Zámočnícka 165/3, Medzilaborce. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 10.09.2018,

č. 174/2018. Žalobca listom zo dňa 17.07. vyzval žalovaného na úhradu splátok, žalovaný sa
k predžalobnej upomienke vyjadril a uviedol, že faktúry vystavené žalobcom sú bezpochyby vystavené
dodatočne a že klientovi neboli nikdy doručené a nemá ich zaradené ani v účtovníctve.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní platobný rozkaz dňa 15.11.2019, sp. zn.

29Up/1493/2019-174, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením a navrhol
pokračovať v konaní.

4. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že popiera všetky skutkové tvrdenia žalobcu. V prvom rade
namietol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu s poukazom na § 78 ods.6 ZoKR. Správca

je oprávnený speňažovať majetok len za podmienok ustanovených zákonom, iba ak nie je zapísaný
do súpisu s poznámkou. Správkyňa zverejnila v Obchodnom vestníku súpis majetku všeobecnej
podstaty s poznámkou spornosti, a preto žalobca nebol oprávnený podať voči žalovanému žalobný
návrh. Žalovaný okrem toho namietol uhrádzanie nájomného a tvrdil, že od mesiaca jún 2015 do
mesiaca august 2016 preukázateľne, riadne a včas uhrádzal nájomné na účet žalobcu v celkovej

výške 43.500,- eur, zároveň pripojil výpis z bankového účtu, tento doklad je aj súčasťou incidenčného
spisu na Okresnom súde Prešov, sp. zn. 2Cbi/29/2018. Žalovaný ďalej namietal porušovanie povinnosti
prenajímateľa s poukazom na dohodnutý účel nájmu v zmluve zo dňa 15.06.2015. Okrem iného bol
v zmluve dohodnutý účel predmetu nájmu: predaj a servis (oprava a montáž) poľnohospodárskej
techniky. Prenajímateľ v zmluve vyhlásil, že stavebné určenie je v súlade s účelom nájmu. Uvedené

vyhlásenie však nebolo pravdivé, pretože predmet nájmu nebol spôsobilý na to, aby v ňom nájomca
mohol vykonávať dohodnutý účel nájmu. Žalovaný písomne vyzval prenajímateľa na splnenie si
svojej zmluvnej povinnosti, prenajímateľ si napriek výzve svoju povinnosť nesplnil. Žalovaný nemohol
objektívne predmet nájmu riadne užívať a bol nútený prenajaté priestory uviesť do užívania spôsobilého
stavu. Žalovaný bol nútený pristúpiť k úprave prenajatých priestorov na vlastné náklady, čím

predmet nájmu výrazne zhodnotil a o hodnotu týchto úprav sa úpadca preukázateľne obohatil. Po
vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu si žalovaný v konkurze uplatnil pohľadávky vo výške nákladov
vynaložených na úpravu predmetu nájmu a tieto mu boli v rámci incidenčného konania vedeného
na Okresnom súde Prešov sp. zn. 2Cbi/29/2018 aj priznané. Žalovaný bol nútený urobiť rozsiahle
a nákladné úpravy predmetu nájmu a zároveň bol oprávnený uplatňovať si voči žalobcovi zákonné

právo na odpustenie nájomného a toto právo si za mesiac august 2016 až február 2018 aj uplatnil vo
výške 100 % podľa § 674 Občianskeho zákonníka. Zároveň si žalovaný jednostranne započítal svoje
pohľadávky na odpustenie nájomného proti pohľadávkam žalobcu na zaplatenie nájomného listom zo
dňa 15.06.2015.

5. Žalobca v žalobnom návrhu uznal a nerozporoval, že nájomný vzťah zanikol ku dňu 08.02.2018
odstúpením od zmluvy zo strany nájomcu. Týmto zároveň uznal a potvrdil opodstatnenosť nárokov
žalovaného voči žalobcovi. Úpadca sa opakovane pokúšal od žalovaného dosiahnuť platbu na
neexistujúce pohľadávky, ktoré úpadca ani nikdy neúčtoval v účtovníctve. Prvýkrát tak urobil
prostredníctvom právneho zástupcu, a to listom zo dňa 11.03.2019. Uvedená skutočnosť je potvrdená

aj tým, že správkyňa úpadcu tesne pred začatím sporu doplnila súpis všeobecnej podstaty o položky č.
13 až č. 46, doplnený súpis bol v Obchodnom vestníku zverejnený dňa 12.07.2019. Žalovaný okamžite
požiadal správkyňu o vylúčenie pohľadávok zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu. Následne ho
správkyňa vyzvala na uvedenie dôvodov a predloženie dôkazov, ktoré zapísanie majetku do súpisuvylučujú. Dňa 02.08.2019 bolo zverejnené v Obchodnom vestníku zapísanie poznámky o spornom
zápise k súpisovým položkám majetku všeobecnej podstaty č. 13 až 46. Žalovaný sa opätovne vyjadril
listom zo dňa 04.09.2019. Zmluva nestanovovala platenie nájomného na základe faktúry, ale na základe

aktuálne dohodnutého splátkového kalendára. Faktúry na platby nájomného predložené žalobcom
sú fiktívne a boli vystavené účelovo až v roku 2019 pred podaním žaloby, o čom svedčí množstvo
nezrovnalostí v týchto faktúrach. Tieto faktúry neboli žalovanému zaslané a žalovaný ich ani neeviduje
vo svojom účtovníctve. Z dôvodu právnej istoty vzniesol žalovaný voči uplatnenému nároku aj námietku
premlčania, a to v časti zaplatenia nájomného za mesiac jún 2015 až október 2015. Nárok na vrátenie

kaucie vo výške 9.000,- eur si žalovaný prihlásil v konkurze, Okresný súd Prešov mu jeho pohľadávku
uznal, a to rozsudkom zo dňa 28.05.2019.

6. Advokát žalobcu sa k podanému odporu písomne vyjadril vo svojej replike. Uviedol, že v danom
prípade správkyňa ako žalobkyňa daný majetok nespeňažuje, ale vymáha, a to súdnou cestou, poukázal
na § 92 ods.1 ZoKR. Faktúry boli vystavené v súlade so zmluvou o nájme nebytových priestorov. Okrem

toho namietol plnú moc, ktorú žalovaný udelil na podanie odporu. Žalobca zároveň navrhol pokračovať
v konaní na príslušnom súde.

7. Žalovaný v duplike zo dňa 22.05.2020 uviedol, že v zmysle § 91 ods.1 ZoKR sa speňažovaním
rozumejú všetky právne úkony správcu, ktorými prevádza spísaný majetok tvoriaci konkurznú podstatu

na peňažné prostriedky vyjadrené v mene euro. Úkonom speňaženia sa majetok konkurznej podstaty
transformuje na výťažok, ktorý následne slúži na uspokojovanie veriteľov. Speňažovaním tak nie sú
len typické odplatné úkony, ktorými sa majetok odpredá, ale aj úkony, ktoré majetok transformujú na
peňažné prostriedky nominované v eurách. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nebol oprávnený podať
žalobný návrh podľa § 78 ods.6 ZoKR.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 12.08.2020, na ktoré sa dostavil iba advokát žalovaného,
súd v zmysle § 180 CSP prejednal vec v neprítomnosti strán sporu, vykonal dokazovanie oboznámením
sa s obsahom predložených listinných dôkazov a rozhodol (prvý rozsudok).

9. Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledovný skutkový stav: uznesením Okresného súdu Prešov
zo dňa 16.05.2018, sp. zn. 4K/24/2017-93 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka: VIBO a.s., IČO:
36 474 029, so sídlom: Petrovany 476. Za správcu bola ustanovená Ing. Eva Orbánová. Uznesenie
bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 22.05.2018, č. 97/2018, právoplatnosť nadobudlo dňa
23.05.2018. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 04.09.2018, sp. zn.4K/24/2017-145 bola

odvolaná správkyňa Ing. Eva Orbánová a bola ustanovená správkyňa Ing. Marta Prigancová, so sídlom:
Zámočnícka 165/3, Medzilaborce. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 10.09.2018
č.174/2018, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.09.2018.

10. Podľa § 14 ods. 5 písm. a) zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ZoKR), začatie

konkurzného konania má tieto účinky, dlžník je povinný obmedziť výkon činnosti len na bežné právne
úkony; ak dlžník poruší túto povinnosť, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá, právnemu úkonu
však možno v konkurze odporovať,

11. Podľa § 44 ods. 1 ZoKR, oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu

a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza
na správcu, správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

12. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva
subjektu – žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento

hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného
práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je
imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj
v prípade, že ju žiaden z účastníkov nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví,
neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.06.2010, sp. zn. 2

Cdo 205/2009).13. Podľa citovaného zákonného ustanovenia (§ 44 ods. 1 ZoKR), vyhlásením konkurzu je správca
oprávnený konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa jeho majetku. Správca koná ohľadne tohto majetku
v mene a na účet úpadcu. Vyhlásením konkurzu úpadca nestráca právnu subjektivitu, naďalej má

spôsobilosť na právne úkony v takom rozsahu ako ju mal do vyhlásenia konkurzu. Súdne konania
týkajúce sa majetku podliehajúceho konkurzu však možno začať iba na návrh správcu alebo podaním
proti správcovi, jedná sa o hmotnoprávne účinky vyhlásenia konkurzu. Žaloba, ktorá bola podaná po
vyhlásení konkurzu úpadcom alebo proti úpadcovi, musí byť zamietnutá, pretože dispozičné právo
k majetku podstaty prešlo na správcu, t. j. z nedostatku aktívnej alebo pasívnej legitimácie úpadcu, ktorý

stratil hmotné právo nakladať s majetkom podstaty. Aktívne alebo pasívne legitimovaným je v takýchto
konaniach správca, aj keď sa nestáva účastníkom hmotnoprávnych vzťahov. Žalobu o nárokoch úpadcu
podanú úpadcom po vyhlásení konkurzu treba zamietnuť, pretože dispozičné oprávnenie k majetku
prešlo na správcu konkurznej podstaty, t. j. pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie (R (ČR) 52/1998,
SJ 159/2003).

14. Žalobu o zaplatenie sumy 81.535,72 eura s príslušenstvom podala po vyhlásení konkurzu,
dňa 26.02.2020, obchodná spoločnosť VIBO, a.s. v konkurze, teda úpadca zastúpený správcom
konkurznej podstaty. Súd sa nielen na námietku žalovaného (ktorý však namietol nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu z iného právneho dôvodu) zaoberal aktívnou vecnou legitimáciu žalobcu
a na základe toho, čo už uviedol vyššie dospel k záveru, že žalobca, obchodná spoločnosť VIBO,

a.s. v konkurze (úpadca) nemala a nemá aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, pretože okamihom
vyhlásenia konkurzu prešlo podľa § 44 ods. 1 ZoKR právo nakladať s majetkom úpadcu, ktorý podlieha
konkurzu, na správcu konkurznej podstaty. Keďže žaloba nebola podaná správcom, aktívne vecne
legitimovaný subjektom v zmysle zákonnej úpravy, súd žalobu zamietol a ďalej sa uplatneným nárokom
z hmotnoprávnej stránky nezaoberal.

15. Proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 12.08.2020, sp. zn. 23Cb/11/2020-315, podal
v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Odvolací súd uznesením zo dňa 25.10.2022, sp. zn.
15Cob/16/2021-373, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.01.2023, zrušil rozsudok súdu prvej
inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Odvolací súd poukázal v odôvodnení zrušujúceho

uznesenia na listinný dôkaz nachádzajúci sa v spise na č.l. 145, plnomocenstvo, ktorým Ing. Marta
Prigancová, správca konkurznej podstaty úpadcu VIBO a.s. v konkurze splnomocnila advokáta JUDr.
Gábora Száraza na jej zastupovanie vo veci vymáhania pohľadávok v celkovej sume 95.035,72 eura.
Splnomocnenie je zo dňa 10.07.2019. Návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní bol
Okresnému súdu Banská Bystrica doručený dňa 31.10.2019, pričom tento návrh podal splnomocnený

zástupca JUDr. Gábor Száraz. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobu, návrh na vydanie platobného
rozkazu zo dňa 31.10.2019 nepodal úpadca, spoločnosť VIBO a.s. v konkurze tak, ako to uviedol súd
prvej inštancie v bode 14 svojho rozsudku, ale oprávnený splnomocnený zástupca správcu konkurznej
podstaty úpadcu. Podľa odvolacieho súdu zo spisu nevyplýva skutočnosť, že by obchodná spoločnosť
VIBO a.s. v konkurze splnomocnila JUDr. Gábora Száraza na podanie žaloby, a teda pri vydávaní

platobného rozkazu v upomínacom konaní došlo k pochybeniu, pokiaľ bol za žalobcu označený
subjekt VIBO a.s. v konkurze. Argumentácia súdu prvej inštancie, že obchodná spoločnosť VIBO a.s.
vkonkurzeniejevecnelegitimovanýmžalobcom,tedanezodpovedáskutkovémustavuanemohlotobyť
dôvodom na zamietnutie žaloby. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie vo veci ďalej konať s aktívne
vecne legitimovaným žalobcom Ing. Marta Prigancová, správca konkurznej podstaty úpadcu VIBO a.s.

v konkurze a po zistení skutkového stavu rozhodnúť o uplatnenom nároku žalobcu podľa výsledkov
vykonaného dokazovania.

16. Po vrátení veci súdu prvej inštancie sa súd oboznámil s obsahom zrušujúceho uznesenia vydaného
odvolacím súdom, čl. 373 a jeho pozornosti neušlo, že v záhlaví uznesenia označil Krajský súd v Nitre

ako žalobcu VIBO, a.s. v konkurze, teda ako žalobcu neoznačil správkyňu konkurznej podstaty. Takto
označený žalobca sa zhoduje s označením žalobcu v žalobe zo dňa 31.10.2019 ako aj v platobnom
rozkaze vydanom Okresným súdom Banská Bystrica dňa 15.11.2019. V uznesení odvolacieho súdu
tak vznikol rozpor medzi označeným žalobcom v záhlaví a odôvodnením uznesenia, v ktorom odvolací
súd prikázal súdu prvej inštancie ďalej konať s aktívne vecne legitimovaným žalobcom - Ing. Marta

Prigancová, správca konkurznej podstaty úpadcu VIBO a.s. v konkurze. Súdu prvej inštancie neprináleží
polemizovaťsrozhodnutímnadriadenéhosúdu,jeviazanýjehoprávnymnázoromprezentovanýmvjeho
rozhodnutí a preto vec opätovne prejednal a rozhodol s tým, že žalobu podal aktívne vecne legitimovaný
žalobca Ing. Marta Prigancová, správca konkurznej podstaty úpadcu VIBO a.s. v konkurze.17. Po vrátení veci odvolacím súdom na ďalšie konanie a rozhodnutie súd vo veci nariadil pojednávanie,
na ktorom advokátka žalobcu uviedla, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva

o nájme nebytového priestoru zo dňa 15.06.2015, na základe ktorej obchodná spoločnosť VIBO a.s.
prenajímala obchodnej spoločnosti žalovaného predmet nájmu za odplatu vo výške 2.500,- eur bez DPH
mesačne. Predmetom tejto zmluvy bolo dočasné užívanie stavby, nebytových priestorov pre nájomcu
v súvislosti s výkonom jeho podnikateľskej činnosti, predaj a servis poľnohospodárskej techniky. Zo
strany žalovaného došlo dňa 22.11.2018 k odstúpeniu od zmluvy, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa

08.02.2018. Predmetné odstúpenie považoval žalobca ako aj jeho právny predchodca za neplatné.
Žalovaný vo svojich početných písomných vyjadreniach poukazoval na svoje uplatnenie práva na
odpustenie nájomného za jednotlivé mesiace, čím si započítal svoju povinnosť hradiť nájomné voči
žalobcovi. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že účelom nájmu nie je v súlade so stavebným
určením stavieb a priestorov v ňom nachádzajúcich sa. Poukázal na článok 2 bod 2 zmluvy o nájme.
Vzhľadom na znenie tohto článku nemožno akceptovať uplatnené právo žalovaného na odpustenie

nájomného. Zároveň nemožno akceptovať jednostranné započítania zo strany žalovaného, ktoré boli
doručované žalobcovi. Viaceré písomnosti odosielané žalovaným žalobcovi, teda obchodnej spoločnosti
VIBO a.s. neboli doručené, o čom svedčia viaceré doručenky predložené žalovaným v konaní. Zásielky
neboli doručené z dôvodu, že adresát je neznámy, resp. zásielka nebola prevzatá, boli doručované
na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri. K námietkam žalovaného uviedla, že faktúra je len

účtovným dokladom, v predmetnom konaní je nárok žalobcu preukázaný nájomným vzťahom. V článku
2 bod 2 zmluvy bolo dohodnuté, že nájomné bude nájomca uhrádzať prenajímateľovi v mesačných
splátkach podľa splátkového kalendára tvoriaceho prílohu č. 2 zmluvy vždy do 15-eho dňa v mesiaci.
Zo samotnej zmluvy nevyplýva pre žalobcu povinnosť vystavovať faktúry. Faktúry správca vyhotovil
z dôvodu, že chcel tieto nároky zapísať do súpisu majetku. Žalovaný nebol oprávnený uplatňovať si

zľavu z nájomného vo výške 100% ani v zmysle zmluvy o nájme, pretože zmluva neumožňuje poskytnúť
zľavu vo výške 100%. Občiansky zákonník hovorí o primeranej zľave, resp. o pomernej zľave, pričom
žalobca má za to, že v danom prípade žalovaný predmet nájmu užívať mohol, nemal také vady, pre
ktorý by ho nemohol užívať. K tomu prečo žalobkyňa nepostupovala podľa § 78 ods. 6 ZoKR sa
nevedela vyjadriť, avšak toto ustanovenie nebránilo správkyni podať žalobu o plnenie. Konanie vedené

na OS Prešov sp. zn. 2Cbi/15/2020 o vylúčenie majetku zapísaného do súpisu všeobecnej podstaty je
prerušené do právoplatného skončenia v tejto veci. Žalovaný sa mohol domáhať prešetrenia činnosti
správcu. Okrem toho žalovaný predmet nájmu v zmysle zmluvy užíval o čom svedčí aj skutočnosť, že
spočiatku nájomné aj platil a taktiež zložil kauciu v zmysle zmluvy. Preto považujú listinné písomnosti zo
strany žalovaného, ktorými sa domáha uplatnenia práva na odpustenie nájomného, resp. započítania

pohľadávok za účelové.

18. Advokátka žalovaného na pojednávaní uviedla, že poukazuje na nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu, nakoľko majetok úpadcu môže správca speňažovať zákonným spôsobom len
za predpokladu, že je zapísaný v súpise majetku bez poznámky spornosti. Správkyňa zaviedla súd

tým, že predložila spolu so žalobným návrhom zverejnenie bez zápisu poznámky zo dňa 12.07.2019.
Z opatrnosti a z dôvodu právnej istoty uplatnila námietku premlčania vo vzťahu k uplatnenému nároku
žalobcu za mesiace jún až október 2015. V zmysle nájomnej zmluvy žalobca uhrádzal nájomné za
mesiace jún 2015 až august 2016 spolu vo výške 43.500,- eur, o čom žalovaný predložil súdu dôkaz,
výpis z účtu zo dňa 03.09.2018. Zaplatenie nájomného za august 2016 uznal i žalobca. Čo sa týka

nájomného za mesiace september 2016 až február 2018, teda do zániku zmluvy nájomca riadne
a v súlade s právnymi predpismi si uplatňoval voči prenajímateľovi zákonné právo na zníženie nájmu,
odpustenie nájomného, zľavu z nájomného a tieto si predvídateľným spôsobom započítal. Čo sa týka
kaucie 9.000,- eur s DPH, nestotožnila sa s tvrdenia žalobcu, že táto bola započítaná na najskôr splatný
nájomzamesiacejúnažseptember2015,nakoľkosprávkyňavpopieracomaktevzákonomustanovenej

lehotetútoskutočnosťneuviedla.ZrozsudkovOkresnéhosúduPrešovsp.zn.2Cbi/29/2018aKrajského
súdu Prešov sp. zn. 4CoKR/7/2019 vyplýva a potvrdzuje žalovanému uvádzané skutočnosti, existenciu
podstatného porušenia zmluvy zo strany žalobcu, z toho plynúci nárok na zľavu vo výške 100 %,
odpustenie nájmu a započítanie a taktiež nemožnosť započítania kaucie správkyňou. Faktúry, ktoré boli
žalovanému doručené boli vystavené dodatočne, nemalo byť fakturované DPH. Navrhla, aby si súd

vyžiadal správu z finančnej správy o tom, či žalobca ako platiteľ DPH predložil orgánom finančnej správy
také kontrolné výkazy, v ktorých by boli uvedené jednotlivé faktúry na zaplatenie nájomného za obdobie
jún 2015 až február 2018. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania advokátky strán sporu nemali.19. Finančné riaditeľstvo SR súdu oznámilo, že preverovaním údajov v kontrolných výkazoch daňových
subjektov bolo zistené, že čísla faktúr uvedené v žiadosti súdu sa nenachádzajú v kontrolnom výkaze
žalobcu ani žalovaného.

20. Advokát žalobcu zaslal súdu záverečnú reč v písomnej podobe dňa 11.07.2023, advokát žalovaného
predniesol záverečnú reč na pojednávaní dňa 12.07.2023 v súlade s písomným podaním, ktoré založil
do spisu.

21. Na doplnenie už zisteného skutkového stavu súd uvádza, že dňa 12.07.2019 zverejnila správkyňa
konkurznej podstaty úpadcu Ing. Marta Prigancová v Obchodnom vestníku č. 133/2019 doplnenie
súpisu všeobecnej podstaty o nové súpisové položky č.13 až 46, ktorými si uplatnila proti žalovanému
zaplatenie faktúr vystavených na základe nájomnej zmluvy zo dňa 15.06.2015 za mesiace jún 2015
až február 2018 spolu vo výške 95.035,72 eura. Výzvou zo dňa 24.07.2017, ktorá bola správkyni
konkurznejpodstatydoručenádňa29.07.2019,vyzvalžalovanýsprávkyňunaodstránenieprotiprávneho

vzťahu – vylúčenie pohľadávok zo súpisu. Zápis predmetných pohľadávok bol podľa žalovaného hrubým
prekročením oprávnení správcu konkurznej podstaty, ktorý je zároveň v rozpore s požiadavkou viesť
konanie s odbornou starostlivosťou. Žalovaný zároveň vo výzve uviedol konkrétne výhrady k zápisu
jednotlivých pohľadávok do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu. Podľa žalovaného správkyňa zapísala
do súpisu neexistujúce pohľadávky, išlo o protiprávne získanie finančných prostriedkov od žalovaného.

Na základe uvedeného vyzval žalovaný správkyňu, aby bezodkladne vylúčila príslušné pohľadávky
zo súpisu majetku úpadcu. Dňa 02.08.2019 zverejnila správkyňa konkurznej podstaty úpadcu
v Obchodnom vestníku č. 148/2019 poznámku o spornom zápise. Pochybnosti sporného zápisu podľa
zverejneného záznamu svedčia v prospech žalovaného z dôvodu námietok o neexistencii pohľadávok,
nároku na zaplatenie mesačného nájomného. Podľa zverejneného záznamu bola poznámka vyznačená

dňa 29.07.2019. Listom zo dňa 08.08.2019 oznámila správkyňa žalovanému, že ho vyzýva, aby v lehote
30 dní od doručenia tejto výzvy uviedol dôvody a predložil dôkazy, ktoré zapísanie majetku do súpisu
vylučujú. Dňa 30.08.2019 sa k výzve správkyne vyjadril advokát žalovaného. Podrobne sa vyjadril
k jednotlivým položkám súpisu majetku a odôvodnil, prečo podľa jeho názoru pohľadávky zapísané do
súpisu majetku pod číslom 13 až 48 neexistujú. Opätovne požiadal správkyňu, aby pohľadávky vylúčila

zo všeobecnej podstaty úpadcu.
22. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 28.05.2019 sp. zn. 2Cbi/29/2018-322, súd určil, že
pohľadávky žalobcu (AGRI CS Slovakia s.r.o.) prihlásené do konkurzu na majetok úpadcu u VIBO
a.s. č.1 až 7 v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Prešov, sp. zn. 4K/24/2018, sú
nesporné čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti v celej výške. Okresný súd Prešov v odôvodnení

rozsudku okrem iného uviedol, že správca nedôvodne poprel žalobcom prihlásené nároky. V konaní
bolo jednoznačne žalobcom definované, že účel nájmu, užívanie predmetu nájmu v súvislosti s výkonom
podnikateľskejčinnostižalobcuneboloreálne,pričomúpadcanapriekopakovanýmžiadostiamavýzvam
žalobcu skutočný stav nezosúladil s dohodnutým účelom nájmu. V konkurznom konaní si žalobca
uplatnil nárok pozostávajúci z troch druhov odlišných pohľadávok: nárok na vrátenie kaucie vo výške

9.000,- eur, pohľadávku na vrátenie nájomného vo výške 3.000,- eur, náklady spojené s dodanými
stavebnými prácami a materiálmi na rekonštrukciu objektov, ktorých vlastníkom je úpadca. Žalovaná
na spochybnenie týchto nárokov neuviedla vlastné relevantné a preukázané tvrdenia o predmetných
skutkových okolnostiach, nepripojila žiadne dôkazy a ani ich neoznačila. Podľa súdu žalobca
jednoznačne a dostatočne preukázal právny dôvod, poradie, vymáhateľnosť a výšku prihlásených

pohľadávok a tieto doložil relevantnými listinnými dôkazmi. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo
dňa 14.05.2020, sp. zn. 4CoKR/7/2019-400, potvrdil rozsudok Okresného súdu Prešov, oba rozsudky
nadobudli právoplatnosť dňa 12.06.2020.

23. Podľa § 78 ods. 1 ZoKR, do súpisu správca zapisuje aj majetok, ktorého zahrnutie do všeobecnej

podstaty alebo oddelenej podstaty je sporné. Ak je sporné, či majetok patrí do podstaty, zapíše sa
do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných
dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie majetku do súpisu. Pri spornom zápise správca v súpise
poznamená dôvody sporného zápisu a uvedie osobu, v ktorej prospech pochybnosti sporného zápisu
svedčia. Ak správca ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemôže zistiť osobu, v prospech ktorej

pochybnosti sporného zápisu svedčia, poznámku o spornom zápise zo súpisu vymaže po uplynutí 30
dní od zverejnenia sporného zápisu v Obchodnom vestníku. Iné poznámky o spornom zápise správca
vymaže zo súpisu, len čo s odbornou starostlivosťou zistí, že zahrnutie majetku do všeobecnej podstaty
alebo oddelenej podstaty je nesporné.Podľa § 78 ods. 2 ZoKR, správca bezodkladne po zverejnení sporného zápisu v Obchodnom vestníku
písomne vyzve osobu, v prospech ktorej do súpisu zapísal poznámku, aby do 30 dní od doručenia výzvy

uviedla dôvody a predložila dôkazy, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučujú. Ak správca na základe
uvedených dôvodov a predložených dôkazov s odbornou starostlivosťou zistí, že vyzvaná osoba má
právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, majetok zapísaný do súpisu bezodkladne po súhlase
príslušného orgánu zo súpisu vylúči; inak navrhne súdu, aby takejto osobe uložil podať žalobu voči
správcovi.

Podľa § 78 ods. 4 ZoKR, súd uloží osobe uvedenej v návrhu správcu, aby v lehote určenej súdom nie
kratšej ako 30 dní podala žalobu proti správcovi. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá
sa, že zahrnutie veci do súpisu je nesporné. O následku zmeškania tejto lehoty súd vyzvanú osobu
poučí. Ak je to potrebné, súd na návrh správcu vydá uznesenie osvedčujúce, že vyzvanej osobe márne
uplynula lehota na podanie tejto žaloby.

Podľa § 78 ods. 6 ZoKR, majetok zapísaný do súpisu možno speňažiť za podmienok ustanovených
týmto zákonom, iba ak nie je zapísaný do súpisu s poznámkou, nevedie sa na súde konanie o jeho
vylúčení zo súpisu a nie je zapísaný do súpisu v inom konkurze.

24. Správca je povinný vyhotoviť súpis majetku úpadcu do 30 dní od vyhlásenia konkurzu, túto lehotu mu
môže súd opakovane predlžiť. Pri zápise majetku dochádza k situáciám, že správca zapíše do súpise
majetok, ktorý sa nachádza u tretej osoby, alebo si uplatňuje na tento majetok právo tretia osoba, a teda
tentomajetokjezosúpisuvylúčený.Právotretejosobymôžebyťuplatnenénasúde,aleboudlžníkaešte
predvyhlásenímkonkurzuaajpredjehozápisomdosúpisumajetku.Spornosťmajetkumôževyplývaťaj

z iných právnych skutočností. Správca nemôže zneužívať svoju právomoc a zapísať do súpisu majetok,
o ktorom nebude sporné, že nepodlieha konkurzu len preto, aby získal výhodnejšiu pozíciu v súdnom
konaní. Správca zapíše do súpisu ako sporný taký majetok, o ktorom určité skutočnosti nasvedčujú, že
by mohol patriť do konkurznej podstaty, ale nie je to jednoznačne preukázané. Spornosť zápisu môže
zistiť až potom ako je zápis zverejnený v Obchodnom vestníku. Po zverejnení súpisu v Obchodnom

vestníku je správca povinný písomne vyzvať osobu v prospech ktorej je poznámka, aby v lehote 30
dní od doručenia výzvy uviedla dôvody a predložila dôkazy, pre ktorý má byť majetok vylúčený zo
súpisu. Uznanie práva tretej osoby sa prejavuje v tom, že správca vylúči majetok zo súpisu a zverejní to
v Obchodnom vestníku. Pokiaľ správca neuzná dôvody tretej osoby, je povinný ju bezodkladne vyzvať
na podanie žaloby na súde v lehote 30 dní od doručenia výzvy proti správcovi a zároveň poučiť tretiu

osobu, že ak nepodá žalobu na súde v stanovenej lehote, toto právo zaniká. Tretia osoba je oprávnená
podať žalobu aj bez výzvy správcu, toto právo jej vzniká momentom zápisu sporného majetku do súpisu.
Tretia osoba sa domáha vylúčenia majetku určovacou žalobou, v prípade, že súd dospeje k záveru, že
žaloba bola podaná dôvodne, rozhodne o vylúčení majetku zo súpisu.

25. V konaní bolo preukázané, že na Okresnom súde Prešov prebieha excidančné konanie pod sp. zn.
2Cbi/15/2020,ovylúčenievecizosúpisumajetkuúpadcuvkonkurze,ktoréhopredmetomsúpohľadávky
uplatnené v tomto súdnom konaní.

26. Súčasťou konkurznej podstaty sú aj pohľadávky, ktoré má správca v pozícii veriteľa voči dlžníkom

úpadcu. Tieto pohľadávky je správca povinný vymáhať alebo ich môže speňažiť formou postúpenia
pohľadávok. V súdnej praxi opakovane podávajú dlžníci vylučovacie žaloby s odôvodnením, že dlh nikdy
nevznikol. Takejto žalobe nemôže súd vyhovieť. Neexistenciu dlhu môže osoba označená správcom
alebo dlžník namietať pri vymáhaní pohľadávky správcom. Vylučovacia žaloba by mohla byť podaná
len takou osobou (za predpokladu existencie pohľadávky), ktorá by tvrdila, že je veriteľom, a teda

pohľadávka patrí jej a nie úpadcovi, nikdy však nie dlžníkom. Speňažovaním majetku v konkurze sa
rozumie prevedenie všetkého majetku, ktorý podlieha konkurzu, na peňažné prostriedky v slovenskej
mene za účelom uspokojovania veriteľov. Za speňažovanie sa považuje aj zabezpečenie peňažnej
hotovosti úpadcu, prijímanie plnení z úpadcových peňažných pohľadávok a odplatný prevod úpadcovho
podniku alebo jeho časti. Účelom speňažovania majetku podliehajúceho konkurzu je získať čo najvyšší

výťažok, v čo najkratšom čase, s vynaložením čo najnižších nákladov. Pri speňažovaní majetku správca
postupuje s odbornou starostlivosťou.27. Súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a existujúcou súdnou praxou dospel k záveru,
že správkyňa konkurznej podstaty, aktívne vecne legitimovaný subjekt, podala žalobu na zaplatenie
dlžnej sumy žalovanou spoločnosťou v súlade s právnou úpravou. Je povinnosťou správcu vymáhať

pohľadávky od dlžníka úpadcu aj formou podania žaloby na plnenie, v tomto prípade nie je dôvodná
excidančná žaloba podaná veriteľom dlžníka na vylúčenie pohľadávok z konkurznej podstaty. Súd
neprihliadol na obranu žalovaného, ktorý tvrdil, že žaloba bola podaná v rozpore s § 78 ods. 6
ZoKR, nakoľko správkyňa speňažuje majetok zapísaný v súpise majetku úpadcu s poznámkou. Žalobu,
ktorou sa správkyňa domáha peňažného plnenia, vymáha pohľadávky úpadcu, nemožno považovať

za speňažovanie majetku. Speňažovaním majetku sa rozumie premena hmotného aj nehmotného
majetku úpadcu na peňažné prostriedky. Predmetom konania je zaplatenie peňažných prostriedkov do
konkurznej podstaty úpadcu, nie speňažovanie majetku.

28. Podľa § 673 Občianskeho zákonníka, nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady veci,
ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom alebo ak sa spôsob užívania

nedohodol primerane povahe a určeniu veci.

Podľa § 674 Občianskeho zákonníka, ak nájomca môže užívať prenajatú vec z dôvodov uvedených v §
673 iba obmedzene, má nájomca nárok na primeranú zľavu z nájomného. Prenajímateľ si však musí
započítať náklady, ktoré ušetril, a cenu výhod, ktoré mal z toho, že nájomca užíval vec len obmedzene.

Podľa § 675 Občianskeho zákonníka, právo na odpustenie alebo na poskytnutie zľavy z nájomného
sa musí uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatní do šiestich
mesiacov odo dňa, keď došlo ku skutočnostiam toto právo zakladajúcim.

29. Predmet nájmu musí byť nájomcovi odovzdaný v stave, ktorý je spôsobilý na dohodnuté užívanie.
Prenajatá vec môže mať faktické alebo právne vady. Faktické vady sa týkajú samotného predmetu
nájmu a znamenajú, že predmet nájmu nemá vlastnosti stanovené zákonom alebo vymienené v zmluve.
V prípade faktických vád má nájomca okrem iných oprávnení aj oprávnenie neplatiť dohodnuté nájomné
alebo žiadať primeranú zľavu z nájomného. Dôvodom, ktorý má za následok zánik povinnosti platiť

nájomné, je vada veci, ktorú nájomca nespôsobil. Táto vada musí byť súčasne príčinou toho, že
vec nemožno užívať spôsobom, ktorý bol dojednaný v nájomnej zmluve alebo spôsobom, ktorý
zodpovedá povahe a účelovému určeniu veci. Právo na odpustenie nájomného závisí od bezodkladného
ohlásenia vady zakladajúcej toto právo. Nájomca si musí toto právo uplatniť u prenajímateľa bez
zbytočného odkladu a toto právo trvá až do okamihu, kedy nastala skutočnosť užívať predmet nájmu

bez obmedzenia.

30. Skutočnosť, že predmet nájmu trpel faktickými vadami, ktoré žalovanému ako nájomcovi bránili
vec užívať bola preukázaná v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov, sp. zn. 2Cbi/29/2018-322.
V rozsudku zo dňa 28.05.2019, sp. zn. 2Cbi/29/2018-322, súd okrem iného uviedol, že účel nájmu,

užívanie predmetu nájmu v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti žalobcu nebolo reálne, pričom
úpadca napriek opakovaným žiadostiam a výzvam žalobcu skutočný stav nezosúladil s dohodnutým
účelom nájmu. Žalovaná (SKP) na spochybnenie týchto nárokov žalobcu neuviedla vlastné relevantné
a preukázané tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, nepripojila žiadne dôkazy a ani
ich neoznačila. Podľa súdu žalobca jednoznačne a dostatočne preukázal právny dôvod, poradie,

vymáhateľnosť a výšku prihlásených pohľadávok a tieto doložil relevantnými listinnými dôkazmi. Krajský
súd v Prešove rozsudkom zo dňa 14.05.2020, sp. zn. 4CoKR/7/2019-400, potvrdil rozsudok Okresného
súdu Prešov, oba rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 12.06.2020.

31. Žalovaný v tomto konaní preukázal, že u prenajímateľa (úpadcu) namietal nemožnosť prenajatú

vec užívať dohodnutým spôsobom aj písomne, konkrétne listom zo dňa 08.02.2016 aj 24.07.2019 bez
zbytočného odkladu. Žalobkyňa v konaní netvrdila a teda ani nepreukazovala neexistenciu faktických
vádnaprenajatejveci,respektíveodstránenievytknutýchvádnájomcom,úpadcom.Žalovanýsivsúlade
s § 675 Občianskeho zákonníka uplatnil nárok na odpustenie nájomného písomne dňa 16.01.2017,
24.05.2017, 19.06.2017, 18.07.2017, 24.08.2017, 27.09.2017, 27.10.2017, 27.11.2017, 22.12.2017,

22.01.2018, 19.02.2018 a 20.02.2018. Uplatnenie nároku oznamoval žalovaný úpadcovi písomne na
adresu sídla spoločnosti zapísaného v obchodnom registri. Úpadcovi boli niektoré zásielky doručené,
niektorésineprevzalvúložnejlehoteaniektorésavrátiliodosielateľovispoznámkou„adresátneznámy“.
Nakoľko všetky zásielky boli úpadcovi riadne doručované na sídlo spoločnosti, súd ich považoval zadoručené. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že úpadcovi nevznikol nárok na zaplatenie
nájomného v súlade s písomne uzatvorenou nájomnou zmluvou zo dňa 15.06.2015 a preto žalobu
zamietol. Žalovaný ako nájomca oznámil úpadcovi bez zbytočného odkladu faktické vady predmetu

nájmu, úpadca ako prenajímateľ vytknuté vady neodstránil a preto si žalovaný v súlade s § 675
Občianskeho zákonníka uplatnil odpustenie nájomného.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. Súd žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu, teda žalovaný mal v konaní plný úspech a preto mu
priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške proti žalobkyni.

35. O výške trov konania súd rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

2 23Cb/11/2020

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd
v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Nitra.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno

napraviť v konaní pred odvolacím súdom,c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody

neexistovali.