Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. máj 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoCsp/36/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5720200681
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5720200681.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a
sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., so
sídlom Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, právne zastúpeného Roman Kvasnica a partneri,
s.r.o., so sídlom Piešťany, Žilinská cesta 130, proti žalovanému A. A., nar. XX.X.XXXX, bytom B., C.
D. XXX/X, zastúpenému splnomocneným zástupcom Centrum správnej pomoci Galanta, občianske

združenie so sídlom Galanta, Staničná 1702/10, o zaplatenie 6.653,87 eur s príslušenstvom, na základe
odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 24Csp/14/2020-155 zo dňa 7. júna 2022
v spojení s opravným uznesením č. k. 24Csp/14/2020-234 zo dňa 13. júna 2023 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu (v celom rozsahu) zamietol, keď dospel k záveru, že

právo na vrátenie poskytnutého úveru je premlčané. Vychádzal z toho, že žalovaný dlhodobo úver
nesplácal riadne a včas a pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti naposledy zaplatil splátku splatnú
27.9.2015. Žalobca teda mohol uplatniť právo podľa § 565 Obč. zák. pre nesplnenie splátky splatnej dňa
27.10.2015 a v zmysle § 101 a § 103 Obč. zák. od toho dňa začala plynúť i premlčacia doba.
2. Okresný súd konštatoval, že pre plynutie premlčacej doby nie je podstatné, či veriteľ uplatní právo
podľa§565Obč.zák.prenesplneniesplátky,prenesplneniektorejtakmôžeučiniťpoprvýkrátalebopre

nesplnenie inej splátky. V zmysle § 101 Obč. zák. je rozhodujúcim okamih, kedy sa právo mohlo vykonať
po prvý raz; „v opačnom prípade by veriteľ mohol nedôvodne spôsobiť nezačatie plynutia premlčacej
doby odkladaním uplatnenia práva podľa § 565 Obč. zák“. Nakoľko premlčacia doba v súdenej veci
uplynula dňa 27.10.2018 a žaloba bola podaná dňa 26.3.2020, „uplatnené právo je premlčané“. Okresný
súd dodal, že „začiatok premlčacej doby potvrdzujú“ aj ním (napríklad) označené rozhodnutia iných
odvolacích súdov.

3. K námietkam žalobcu uviedol, že jeho tvrdenie o tom, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti nedošlo
podľa § 565 Obč. zák., ale na základe ustanovení úverovej zmluvy, považuje za účelové. Zmluvné
dojednanie o možnosti ukončiť splácanie úveru v splátkach v prípade omeškania dlžníka so splátkami,
nie je totiž ničím iným, ako dohodou, ktorú predpokladá práve dotknuté zákonné ustanovenie. Obdobne
okresný súd neakceptoval námietku žalobcu o neprimeranom skrátení premlčacej doby veriteľa, keďže
§ 103 Obč. zák. výslovne predpokladá takéto skoršie plynutie premlčacej doby; dokonca bez ohľadu na

spotrebiteľskýcharakterzmluvnéhovzťahu.Akonedôvodnúvyhodnotilajnámietkuotom,žečiastočným
plnením po vyhlásení predčasnej splatnosti vyvolal žalovaný podľa § 407 ods. 3. Obch. zák. účinky
uznania dlhu; čím došlo k plynutiu novej premlčacej doby. Okresný súd konštatoval, že Občiansky
zákonník i Obchodný zákonník obsahujú komplexnú úpravu premlčania a v zmysle § 52 ods. 2 Obč.
zák. je v spotrebiteľských veciach vylúčené čo i len čiastočné použitie úpravy Obchodného zákonníka.
Doplnil, že podľa Občianskeho zákonníka musí byť uznanie dlhu vykonané písomnou formou.

4. O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že v spore plne úspešnému žalovanému priznal ich
náhradu proti žalobcovi v celom rozsahu.5. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý sa alternatívne
domáhal jeho zmeny tak, že žalobe bude (plne) vyhovené, alebo jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie

konanie a rozhodnutie. Poukazoval na to, že v prípade dohody o práve veriteľa žiadať zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (dohoda podľa § 565 Obč. zák.) je na veriteľovi, či a kedy
toto svoje oprávnenie využije. Uvedené je zrejmé aj z termínu „môže“ vymedzeného v § 565 Obč. zák.;
oprávnenie zosplatniť úver má teda dispozitívny charakter. Takýto výklad danej právnej normy zaujal
i Najvyšší súd SR vo veci sp. zn. 4Cdo/75/2007.

6. V konkrétnostiach súdenej veci žalobca uviedol, že až jeho požiadavkou o zaplatenie celého dlhu (t.j.
najskôr dňom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti) mu vznikol nárok na zaplatenie splátok splatných od
27.4.2017 do 27.6.2021. Preto je začiatok premlčacej doby pre splátky splatné po vyhlásení mimoriadnej
splatnosti nevyhnutné určiť až dňom 24.4.2017. Odvolateľ dával do pozornosti Všeobecné obchodné
podmienky, Obchodné podmienky pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní pre... a produktové
obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery..., v ktorých (všetkých) dokumentoch je

vymedzená povinnosť dlžníka po vyhlásení mimoriadnej splatnosti zaplatiť (celú) pohľadávku v lehote
určenej bankou v oznámení o zosplatnení.
7. Keďže mimoriadna splatnosť bola v súdenej veci vyhlásená ku dňu 24.4.2017 a lehota na dobrovoľné
plnenie začala plynúť najskôr dňa 6.5.2017 (dňom doručenia oznámenia o zosplatnení), pred týmto
dátumom si žalobca nemohol uplatňovať celú zosplatnenú pohľadávku na súde a nemohla plynúť ani

premlčacia doba. Dodal, že po dni 27.5.2015 sa do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti stalo splatnými
17 splátok.
8. Podľa odvolateľa je v zmysle § 565 Obč. zák. (alinea druhá) nevyhnutné považovať za splátku,
pre ktorú bola vyhlásená splatnosť, splátku bezprostredne predchádzajúcu úkonu zosplatnenia; t. j
vsúdenomprípadesplátkusplatnú27.3.2017.Nadväznepremlčaciadobabyuplynulaaždňa27.3.2017;

avšak žaloba bola na súd podaná už dňom 25.2.2020. Žalobca doplnil, že okresný súd sa vyhol odpovedi
na druhú vetu § 565 Obč. zák., z ktorého je zrejmé, že ak žalobca nevyužil oprávnenie zosplatniť úver
po troch žalovaným nezaplatených splátkach, vždy tak mohol urobiť pri ďalšom nesplácaní dlhu, až po
splátke splatnej po 27. dni toho-ktorého mesiaca. Žalobca pri riadnom nesplácaní úveru vždy mal iba
jeden mesiac na rozhodnutie, či v nasledujúcom mesiaci využije svoje právo na vyhlásenie mimoriadnej

splatnosti.

9. Žalovaný navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Poukazoval na to, že úverové podmienky, VOP
a ani obchodné podmienky nemôžu byť „akceptovateľné“, lebo neboli s ním prejednané a ani zmluvnými
stranami podpísané. Napriek tomu mal za to, že prípad porušenia vymedzený v čl. 8 ods. 1 úverových

podmienok nastal už v roku 2015 a žalobca podal žalobu až dňa 25.2.2020; čiže „je nesporné, že
k premlčaniu došlo“.
10. Stotožňoval sa so záverom okresného súdu, že žalobca síce mohol právo podľa § 565 Obč. zák.
uplatniť kedykoľvek, ale pre plynutie premlčacej doby je podstatné, kedy ho mohol uplatniť po prvý
raz. Uviedol, že vyjadrenie žalobcu o existencii dohody medzi stranami o možnosti vyhlásiť mimoriadnu

splatnosť úveru nebolo uplatnené pred okresným súdom. Doplnil, že predformulovaná podmienka
v úverovej zmluve o tom, že sa oboznámil s VOP, či úverovými podmienkami a zaväzuje sa ich
dodržiavať, je „neplatnou neprijateľnou podmienkou“.

11. V následnej reakcii žalobca zotrval na podanom odvolaní, vrátane súvisiacej argumentácie. Tvrdil,

že k inkorporácii VOP a úverových podmienok došlo v „absolútnom súlade“ s platným právom
i rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych a európskych súdnych autorít (napr. rozsudok Súdneho
dvora EÚ C-42/15). Odkazoval i na ustanovenia zákona o bankách, ktoré (taktiež) boli z jeho strany
rešpektované. Nadväzne mal žalobca za to, že medzi stranami došlo k platnému dojednaniu možnosti
zosplatniť úver.

12. Rovnako žalovaný zotrval na svojom postoji už skôr prezentovanom v odvolacom konaní. V reakcii
na bezprostredný obsah odvolacej repliky protistrany dodal, že predmetom odvolania sú/môžu byť len
tie dôvody, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní; na neskoršie podané dôvody sa neprihliada.

13. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§

379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1
písm. b/, c/ v spojení s § 391 ods. 1 CSP.14. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je neoddeliteľnou súčasťou ústavného práva
na súdnu a inú právnu ochranu, ako aj základného práva na spravodlivý súdny proces. Odôvodnenie
napadnutého rozsudku z daného pohľadu vykazuje znaky až určitej formulárovitosti a tým i arbitrárnosti.

Z pomerne strohého odôvodnenia (významnými sú fakticky len body 13. až 18. odôvodnenia
preskúmavaného rozhodnutia; celkovo cca 20 riadkov) nie je možné ustáliť, aké boli východiská či úvahy
okresného súdu, ktoré ho viedli k vysloveniu určujúcich záverov. Zároveň samotné rozhodujúce závery
nie sú vymedzené, resp. pomenované dostatočne jasne.

15. Okresný súd v bode 18. odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorým v podstate ukončuje
svoje bezprostredné (právne) hodnotenie, konštatuje, že „uplatnené právo (bez akéhokoľvek jeho
vymedzenia)jepremlčané“.Vbode13.odôvodnenia,ktorýmdotknutéhodnotenieuvádza, oniečoširšie
vyslovuje, že „právo na vrátenie poskytnutého úveru je premlčané“. Vo vzťahu k otázke premlčaniu, ktorá
je základom jeho verdiktu, sa však vyjadruje k premlčaniu práva podľa § 565 Obč. zák.
16. Nadväzne je možné doslova len hádať, akú argumentačnú konštrukciu zvolil okresný súd. Javí sa, že

vychádza z premisy, že pokiaľ je dohodnuté oprávnenie veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, je veriteľ povinný tak vykonať hneď v prípade prvého porušenia povinnosti
dlžníka platiť riadne a včas jednotlivé splátky; a ak tak veriteľ nepostupuje, vystavuje sa riziku premlčania
nároku na zaplatenie (celej) svojej pohľadávky. Akoby okresný súd nerozlišoval medzi právom na
zaplatenie pohľadávky a medzi oprávnením veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie

niektorej splátky; t.j. vyhlásiť jej predčasnú splatnosť.
17. Bez ohľadu na to, že ide len o dedukciu, ktorá úvahám okresného súdu vôbec nemusí zodpovedať,
je v danej spojitosti náležitou námietka žalobcu, že okresný súd sa nevyporiadal s jeho argumentáciou
prezentovanou už v priebehu prvoinštančného konania, že oprávnenie podľa § 565 Obč. zák.
predstavuje len možnosť, a nie povinnosť správania veriteľa v rámci zmluvného vzťahu. Krajský súd

považuje predmetné vyjadrenie žalujúcej strany za vecne opodstatnené a zodpovedajúce zneniu §
565 Obč. zák. Navyše, priamo z textu označenej právnej normy (jej druhej vety) vyplýva zánik daného
oprávnenia pre neuplatnenie práva, a nie jeho premlčanie; už vôbec nie „úplné premlčanie“ práva
domáhať sa zaplatenia (celej) pohľadávky. Na druhej strane neobstojí tvrdenie žalobcu o jeho oprávnení
zosplatniť úver/pohľadávku len na základe zmluvných dojednaní (vrátane dojednaní obsiahnutých

v „obchodných podmienkach“) mimo rámec zákonnej úpravy § 565 (v spojení s § 53 ods. 9) Obč. zák.

18.Nadokreslenienedôslednostiokresnéhosúduprivyhotovovaníodôvodnenianapadnutéhorozsudku
krajský súd dodáva, že § 220 CSP neumožňuje (okresnému) súdu nahradiť jasné a výstižné vysvetlenie
svojho rozhodnutia odkazom na iné súdne rozhodnutia (bližšie napr. aj rozhodnutie Najvyššieho súdu

sp. zn. 7Cdo/211/2022 z 27.4.2023). Takéto oprávnenie procesný kódex v § 452 – aj to za špecifických
podmienok – priznáva dovolaciemu súdu. Súčasne platí, že závery rozhodnutí (iných) odvolacích súdov
v obdobných veciach nie sú pre konajúce súdy záväzné (§ 193, eventuálne § 391 ods. 2 CSP) a
nepredstavujú ani ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v zmysle článku 2 ods. 2
Základných princípov CSP.

19. Navyše, pokiaľ sa krajský súd oboznámil s niektorými rozhodnutiami, na ktoré odkazuje
okresný súd, tie vôbec nekorešpondujú so závermi vymedzenými v napadnutom rozsudku. Napríklad
v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41CoCsp/34/ /2021 je výslovne konštatované,
že premlčacia doba nezačala plynúť dňom splatnosti najstaršej omeškanej splátky (čo je však podstata
napadnutého rozhodnutia okresného súdu); obdobne v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

3CoCsp/20/2020 je premlčacia doba počítaná od zročnosti splátky, pre ktorú bola mimoriadna splatnosť
vyhlásená, a nie od zročnosti splátky, pre ktorú mohla byť (po prvýkrát) vyhlásená.

20. Okresný súd uvádza, že skutkový stav ustálil na základe nesporných skutkových tvrdení
a vykonaného dokazovania. Ako sám výslovne konštatuje v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

i v zápisnici o pojednávaní dňa 7.6.2022, ktorá zodpovedá i zvukovému záznamu (jedinému
autentickému zaznamenaniu priebehu úkonu súdu – § 98 CSP), dokazovanie vykonal iba zmluvou
o úvere a výpisom z úverového účtu.
21. Základom pre jeho úvahy sú však okolnosti týkajúce sa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru, pričom dôkazy bezprostredne sa vzťahujúce k danému právnemu úkonu nevykonal. Rovnako

nezodpovedá vyjadreniam žalovaného, že skutkové okolnosti ohľadne dojednania oprávnenia veriteľa
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru boli nesporné. Naopak, žalovaný zásadným spôsobom namieta
(čo platí i pre odvolacie štádium konania) existenciu, resp. platnosť takéhoto zmluvného dojednania.22. Úlohou okresného súdu v ďalšom konaní bude vec prejednať a rozhodnúť podľa
štandardnýchpravidielprejednávania(sporových)meritórnychvecí.Uvedenézahŕňanáležitévykonanie
dokazovania; samozrejme, v zmysle § 204 CSP s možnosťou jeho zákonom predkladaného

zjednodušenia. Pokiaľ niektoré z navrhnutých dôkazov okresný súd nevykoná, procesným uznesením
vysloví zamietnutie konkrétneho dôkazného návrhu a v odôvodnení rozhodnutia vysloví, prečo dotknutý
dôkaz nevykonal.
23. V rámci skutkového zadefinovania žalobného nároku bude okresný súd vychádzať len z tých tvrdení,
ktoré žalobca ako skutkový základ vymedzil bezprostredne v žalobe. Vzhľadom na ustanovenie § 294

CSP v aktuálnom štádiu konania už neprichádza do úvahy ich podstatná zmena, či doplnenie. V zmysle
skutkového vymedzenia žaloby sú pritom zásadnými okolnosti viažuce sa k zosplatneniu úveru (od
súvislostí dojednania takéhoto oprávnenia veriteľa až po vyhodnotenie rešpektovania § 565 a 53 ods.
9 Obč. zák. v konkrétnostiach súdeného prípadu).
24. Samozrejmosťou musí byť vyhotovenie (konečného) rozhodnutia s odôvodnením zodpovedajúcim
požiadavkám § 220 ods. 2 CSP; čoho súčasťou bude i vyvarovanie sa vyššie spomínaným formálnym

a obsahovým nedôslednostiam.

25. Ako výrok závislý od meritórneho výroku musel byť zrušený tiež výrok o nároku na náhradu trov
prvoinštančného konania. V novom rozhodnutí v zmysle § 396 ods. 3 CSP rozhodne okresný súd
i o nároku na náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania.

26. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie n i e j e prípustné.