Uznesenie – Majetok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. september 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123010548
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slovinský
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7123010548.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slovinského a sudcov JUDr.
FrantiškaŠevčovičaaJUDr.MartinaBaločka,naverejnomzasadnutíkonanomdňa17.septembra2024,
v trestnej veci proti obžalovanému A. A., pre prečin neoprávneného používania cudzieho motorového
vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Mestského
súdu Košice zo dňa 9.11.2023 sp. zn. 7T/16/2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. d) Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok.

Podľa § 322 ods.1 Tr. poriadku vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom mestský súd uznal obžalovaného A. A. za vinného z prečinu neoprávneného

používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák., na tom skutkovom
základe, že:

v B. C. D. E. C. F. X sa v presne nezistenej dobe od 19:00 hod. dňa 20.02.2022 do 07:50 hod. dňa
21.02.2022 za pomoci pravého kľúča a bez vedomia a súhlasu vlastníka vozidla G. H. H. zmocnil
osobného motorového vozidla zn. B. I., modrej metalízy, evidenčné číslo B. XXX J., VIN: D., ktorého

hodnota bola ku dňu 20.02.2022 vo výške 12.055,- eur, a následne toto vozidlo bez vedomia a
súhlasu majiteľa neoprávnené používal do presne nezisteného času, avšak najviac do 16:00 hod.
dňa 21.02.2022, nakoľko v tomto čase bolo predmetné vozidlo nájdené na poľnej ceste nad ul. K. v
katastrálnom území L. M. v B..

Za to obžalovanému mestský súd uložil podľa § 216 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 42 ods. 1, § 37 písm.
h), m) Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 30 (tridsať) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste rozsudku OS Košice II sp. zn. 5T 48/2022 zo dňa
18.1.2023, právoplatný dňa 16.3.2023 v spojení s uznesením Krajského súdu Košice sp. zn. 7To 11/2023
zo dňa 16.3.2023, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodeného G. H. H., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom B., E. C.

XXX/X a N. H. O. so sídlom K. H., P. X, Q., zastúpenú G. G. K., nar. X.XX.XXXX s nárokom na náhradu
škody odkázal na civilný proces.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, a to čo do výroku o vine, ako aj do výroku o treste
a náhrade škody. Cíti sa byť nevinný a mrzí ho, že sa rozhodovalo o jeho živote v jeho neprítomnosti.

Konkrétny večer opísal na polícii, keď bol prípad rozdelený na tri rôzne prípady. Nerozumie tomu, prečo
je vec rozdelená na tri časti. To, že viedol motorové vozidlo, pri ktorom bol hliadkou zastavený na severe
nepopiera, ale to neznamená, že viedol vozidlo, ktoré sa vyšetruje. Na polícii uviedol okolnosti skutku,
a to, že šiel smerom domov, cez parkovisko pri splave nad Jazerom, kde počul hudbu v aute. Pristavil sa,
nakoľko poznal tam prítomného chlapca z videnia. Volá sa J., priezvisko nepozná. Boli tam s ním aj dve

mladšie podnapité dievčatá. Porozprávali sa a sedel s nimi aj v aute. Popíjali alkohol. Dodnes netuší, kto
boli tie mladé dievčatá. Sedel v aute aj vpredu aj vzadu. Bavili sa, netušil, že išlo o odcudzené motorové
vozidlo. Vôbec by nepovedal, že niekomu bolo odcudzené, keď sa tam tak zabávali. To auto neriadil.

Následne dňa 14.2.2024 obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu doplnil dôvody odvolania s tým,
že sa necíti byť vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu podanou obžalobou kladie za vinu, a preto

považuje rozsudok prvostupňového súdu za nesprávny.

Z odôvodnenia napádaného rozsudku vyplýva, že zo spáchania obžalobného skutku by mali
obžalovaného usvedčovať iba dva nepriame dôkazy. Prvým z nich je výpoveď poškodeného, ktorý
na hlavnom pojednávaní, rovnako ako v prípravnom konaní popísal udalosti zo dňa 20.02.2022,

ktoré predchádzali skutku ako aj udalosti, ktoré nasledovali dňa 21.02.2022, pričom jeho výpoveď sa
nijako nedotýka priamo osoby obžalovaného, ani ho priamo ako osobu zo spáchania daného skutku
neusvedčuje. Druhým kľúčovým dôkazom mal byť znalecký posudok Kriminalisticko-expertízneho
ústavu PZ Košice, na základe ktorého malo byť preukázané, že pôvodcom majoritnej časti zaistenej
biologickej stopy vo vozidle bol odsúdený, pričom na mieste sa nachádzali biologické stopy minimálne

dvoch osôb.

Z uvedeného teda vyplýva, že pre vyslovenie viny svedčia len dva nepriame dôkazy, ktoré
však nepreukazujú, že došlo k naplneniu základných znakov skutkovej podstaty trestného činu
neoprávneného užívania cudzieho motorového vozidla podľa ust. § 216 ods. 1 Tr. zák. a to najmä jeho

objektívnej stránky. Pre naplnenie objektívnej stránky totiž musí byť v tomto prípade preukázané, že
páchateľ sa reálne zmocnil cudzieho motorového vozidla a zároveň, že mal úmysel prechodne vozidlo,
ktorého sa zmocnil aj užívať. V zmysle odborných výkladov a judikatúry k uvedenému ustanoveniu
„Trestný čin neoprávneného užívania cudzej veci podľa § 249 Tr. zák. (teraz § 216 Tr. zák. - pozn. autora)
vyžaduje, aby sa páchateľ zmocnil veci väčšej hodnoty (teraz malej hodnoty - pozn. autora) v úmysle ju

prechodne užívať (R 26/1966).“ Z toho vyplýva, že páchateľ, ktorý sa zmocní takej veci a potom s ňou
prechodne nakladá spôsobom, ktorý nemožno považovať za užívanie (napr. odtlačením motorového
vozidla na iné miesto), nemôže sa dopustiť trestného činu podľa citovaného ustanovenia Trestného
zákona, lebo z jeho konania sa nedá vyvodiť, že by sa zmocnil veci v úmysle ju prechodne užívať. To
isté platí napríklad aj vtedy, ak by sa páchateľ dostal do interiéru motorového vozidla, zanechal by v ňom

svoje biologické stopy (bez ohľadu na dôvod) a následne by z neho vyšiel a odišiel z miesta preč bez
úmyslu zmocniť sa predmetného vozidla.

K pojmu zmocniť sa právna teória uvádza, že na dokonanie trestného činu nestačí, že páchateľ do
motorového vozidla vnikne a pokúša sa naštartovať motor alebo inak uviesť vozidlo do pohybu. Taktiež

by nešlo o neoprávnené spoluužívanie cudzieho motorového vozidla, ktorého sa zmocnila za účelom
prechodného užívania iná osoba. V danej situácii nie sú pre túto druhú osobu naplnené znaky trestného
činu neoprávneného užívania cudzej veci podľa § 249 ods. 1 Tr. zák. (teraz § 216 Tr. zák. - pozn. autora),
hoci ten, kto sa vo vozidle viezol, vedel, že vozidlo bolo odcudzené (R 16/1993). V danej trestnej veci
nebolo jednoznačne preukázané, že by sa vo vozidle mal nachádzať iba obžalovaný. Stále existuje

pochybnosť, že vo vozidle mohol byť aj niekto iný, ktorý nemusel zachovať biologické stopy (odtlačky),
nakoľko mohol mať na rukách napríklad rukavice.

Skutkový stav ako bol zistený v predmetnom konaní podľa názoru obžalovaného absolútne
nepreukazuje, že sa skutok stal tak, ako je uvedený v rozsudku a že ho spáchal obžalovaný. Výpoveď

poškodenéhooudalostiachotom,akozistil,žedošlokodcudzeniujehomotorovéhovozidla,atiežajako
sa vozidlo našlo, či znalecký posudok preukazujúci, že sa vo vozidle našli biologické stopy obžalovaného
nepreukazujú, že obžalovaný naplnil svojím konaním skutkovú podstatu trestného činu podľa ust. §
216 Tr. zák. Ani vo vyšetrovaní a ani počas súdneho konania nebol vykonaný žiaden dôkaz, ktorý bypreukazoval zmocnenie sa predmetného vozidla žalovaným a ani to, že žalovaný toto vozidlo užíval.
To, že sa vo vozidle našla stopa obžalovaného nepreukazuje to, že by sa vozidla zmocnil alebo ho čo
i len po krátku dobu užíval.

Obžalovaný trvá na tom, že predmetného motorového vozidla sa nezmocnil a ani ho neužíval a je
presvedčený o tom, že v konaní bol čo i len čiastočne preukázaný opak tohto jeho tvrdenia a tým
preukázané, že skutok, ktorý sa mu kladie za vinu spáchal skutočne on.

V nadväznosti na uvedené poukazujú tiež na to, že súčasná judikatúra uznáva výsledky pachovej
identifikácie (resp. alternatívne odtlačky) len ako dôkaz nepriamy, použiteľný len v uzavretom kruhu
nepriamych dôkazov, alebo ako dôkaz podporný k priamemu dôkazu. Pachová identifikácia sama o sebe
preto nemôže slúžiť ako hlavný usvedčujúci dôkaz viny obžalovaného, ale musí byť doplnená inými
dôkazmi.

Obžalovaný navyše považuje odôvodnenie rozsudku za nedostatočné, nakoľko logicky z neho
nevyplýva, prečo by sa mal svojim konaním obžalovaný dopustiť spáchania trestného činu
neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla v intenciách ustanovení Trestného zákona.
Konajúcisúdvrozsudkunevysvetlil,akodospelkzáveru,žeobžalovanýsajednakcudziehomotorového
vozidla zmocnil, ako aj že mal úmysel ho užívať, resp. že ho skutočne užíval. Nielenže o tom neexistujú

žiadne priame dôkazy, ale súd, ktorý mal k dispozícii iba dôkazy nepriame sa s uvedeným stavom
v odôvodnení svojho rozsudku absolútne nevysporiadal. Konajúci súd iba pár vetami zhodnotil, že
z vyššie uvedeného vykonaného dokazovania vyplynulo, že celkom jednoznačne a nepochybne bol
zistený skutkový stav tak, ako je uvedené v tomto rozsudku.

Obžalovaný teda rozsudok považuje za arbitrárny, pričom v zmysle ustálenej súdnej praxe nedostatočne
zdôvodneným rozhodnutím súdu došlo k porušeniu jeho ústavného práva na spravodlivý súdny proces.

Vzhľadom na uvedené, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by sa bol obžalovaný dopustil skutku,
ktorý sa mu kladie za vinu, ako aj, že by svojím konaním naplnil skutkovú podstatu trestného činu

neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák.,
v zmysle zásady „in dubio pro reo” preto navrhuje odvolaciemu súdu, aby rozsudok Mestského súdu
Košice sp. zn. 7T/16/2023 zo dňa 09.11.2023 zrušil a sám vo veci rozhodol tak, že obžalovaného
oslobodzuje spod obžaloby.

K dôvodom odvolania obžalovaného sa vyjadril prokurátor tak, že v plnom rozsahu zotrváva na podanej
obžalobe a napadnutý rozsudok považuje za správny, zákonný a presvedčivo odôvodnený.

K obrane obžalovaného je možné uviesť, že táto pozostáva fakticky len z tvrdenia, že na parkovisku
pri splave nad Jazerom začul z neznámeho auta hudbu, pozastavil sa pri tomto aute, pretože poznal

„chalana” z videnia. Nastúpil do vozidla, kde sa aj s „chalanom” menom J. zabávali aj s nejakými dvoma
dievčatami, pričom sedel vo vozidle vpredu aj vzadu.

Predmetné tvrdenia obžalovaného je nevyhnutné vyhodnotiť ako účelové, nepravdivé, nepresvedčivé a
nelogické. Je len ťažko uveriteľné, že obžalovaný sa až do momentu podania odvolania konzistentne

vzdával svojej obrany bez toho, aby si bol vedomý svojej viny. Obžalovaný nevypovedal v prípravnom
konaní, svoju obranu (skutkový popis) nezaujal ani pri vydaní trestného rozkazu a dokonca ani na
hlavnom pojednávaní. Javí sa byť nezmyselným, že obžalovaný doslova tajil svoju nevinu, a to ako pred
vyšetrovateľom, sudcom, prokurátorom, tak aj pred vlastným obhajcom. Rovnako je neuveriteľné, že
aj v momente, keď sa obžalovaný rozhodol brániť, na svoju obranu nedokázal uviesť, ale ani približne

popísať, identitu alebo kontaktné údaje ani jednej z údajne troch osôb, ktoré mali byť svedkami jeho
neviny. Ďalej je v rozpore so základnou logikou tvrdenie obžalovaného, že k autu pristúpil, nakoľko
spoznal „chalana”. Vzhľadom na dátum a čas skutku k danej udalosti mohlo dôjsť iba za vizuálnych
podmienok bez slnečného svetla, teda za tmy. Verzia udalostí, kedy obžalovaný v tme z diaľky
spoznáva osobu, ktorej identitu nevie uviesť, nastupuje do vozidla, kde v rámci zábavy a pijatiky z

neznámych dôvodov používa volant vozidla, je nevyhnutné odmietnuť ako neprijateľnú, fantazijnú, a
preto nepravdivú.

Vzhľadom na uvedené navrhuje odvolanie obžalovaného zamietnuť.K vyjadreniu prokurátora sa následne vyjadril obžalovaný, ktorému nie je zrejmé, či obžaloba sa
vyjadrovala len ku skutočnostiam uvedeným v jeho odvolaní alebo aj k tým, ktoré uviedol v podaní

„Doplnenie dôvodov odvolania”, ktoré podal na tunajšom súde dňa 14.02.2024. Totiž aj keď je doručenie
vyjadrenia obžaloby na súd potvrdené dňom 21.02.2024, obžaloba sa vo vyjadrení vôbec nevenuje
podstatným tvrdeniam obžalovaného, ktoré uvádza v rámci odvolacieho konania a ktoré poukazujú na
nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie, čo do otázky naplnenia skutkovej podstaty trestného činu,
ktorého spáchanie sa obžalovanému kladie za vinu.

Obžaloba vo vyjadrení k odvolaniu len stroho konštatuje: „Predmetné tvrdenia obžalovaného je
nevyhnutné vyhodnotiť ako účelové, nepravdivé, nepresvedčivé a nelogické. Je len ťažko uveriteľné, že
obžalovaný sa až do momentu podania odvolania konzistentne vzdával svojej obrany bez toho, aby si
bol vedomý svojej viny.“

Obžalovanému však nie je zrejmé, z čoho obžaloba pri svojom tvrdení o „nevyhnutnosti vyhodnotenia”
tvrdení obžalovaného vychádza. Obžaloba na podklade aplikácie zásady materiálnej pravdy vo svojom
vyjadrení vôbec nepoukazuje na iné dôkazy, ktoré boli v doterajšom konaní vykonané a bola nimi
nesporne preukázaná vina obžalovaného. Obžalovaný v podanom odvolaní uviedol priebeh skutkového
deja tak ako sa stal. To, že pre obžalobu tento priebeh z nám neznámych dôvodov vyznieva účelovo

ešte neznamená, že sa tak nestal. Potreba preukázania nepravdivosti daných tvrdení obžalovaného
zaťažuje obžalobu. Preukázanie tvrdenia, že obžalovaný sa skutočne zmocnil predmetného vozidla
poškodeného a toto neoprávnene skutočne užíval, svedčí práve na ťarchu obžaloby. Tým, že obžaloba
bez vykonania riadneho dokazovania v smere preukázania nepravdivosti tvrdení obžalovaného len
vykonáva bezprecedentný záver o nevyhnutnosti vyhodnotenia jeho tvrdení ako nepravdivých, obžaloba

očividne popiera základnú zásadu trestného práva, a to, že na každého sa javí ako na nevinného do
doby preukázania jeho viny.

Z priebehu konania, ako aj odôvodnenia napádaného rozsudku totiž nevyplývajú žiadne dôkazy, ktorými
by bola preukázaná vina obžalovaného. Ako obžalovaný poukázal v doplnení dôvodov odvolania,

zo spáchania obžalobného skutku by ho mali usvedčovať iba dva nepriame dôkazy, a to výpoveď
poškodeného na hlavnom pojednávaní a znalecký posudok Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ
Košice, ktorým bola zistená biologická stopa obžalovaného vo vozidle poškodeného.

Ani vo vyjadrení obžaloby sa neuvádzajú žiadne iné dôkazy, ktoré by preukazovali, že vyjadrenia

obžalovaného v jeho odvolaní sú nepravdivé, resp., že v konaní bola nesporne preukázaná jeho vina
a to, že svojím konaním naplnil skutkovú podstatu trestného činu podľa ust. § 216 Tr. zák. V konaní
totiž nijak nebolo preukázané zmocnenie sa predmetného vozidla obžalovaným a ani to, že toto vozidlo
užíval.

Ani vyjadrenia obžalovaného v jeho odvolaní nevyvracajú jeho tvrdenie, že predmetného motorového
vozidla sa nezmocnil a ani ho neužíval.

Nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by sa bol obžalovaný dopustil skutku, ktorý sa mu kladie za
vinu, ako aj že by svojím konaním naplnil skutkovú podstatu trestného činu neoprávneného používania

cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák., obžalovaný trvá na podanom
odvolaní a navrhuje odvolaciemu súdu, aby rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 7T/16/2023 zo
dňa 09.11.2023 zrušil a sám vo veci rozhodol tak, že obžalovaného oslobodzuje pod obžaloby.

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť

a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.

Odvolací súd skôr než začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť, zisťoval, či odvolanie je prípustné a či
bolo podané včas oprávnenou osobou a či nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania.

Po splnení prieskumnej povinnosti a na základe obsahu odvolania obžalovaného A. A., dospel krajský
súd k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu bolo predčasné, a to aj s poukazom na dôvody
odvolania obžalovaného s dôrazom na to, že nebola naplnená skutková podstata podľa § 216 ods. 1,ods. 2 písm. c) Tr. zák. Súčasne poukazuje, že je potrebné podrobnejšie sa zaoberať výškou škody a to
aj s prihliadnutím na novelu Trestného zákona a Trestného poriadku.

Ksprávnymaúplnýmskutkovýmzisteniamsúddospejelenvtedy,keďvykonávšetkydosiahnutédôkazy,
a to zásadne zákonným spôsobom a následne ich potom jednotlivo a vzájomne v súhrne zákonne
a správne vyhodnotí a odôvodní.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd napadnuté rozhodnutie Mestského súdu Košice podľa § 321 ods. 1

písm. d) Tr. por. zrušil a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.