Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. marec 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/9/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122010410
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Michalanský

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7122010410.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského, sudcov

JUDr. Miroslava Baňackého, PhD. a JUDr. Petry Pavlisovej na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach
dňa 18. marca 2025, v trestnej veci proti obžalovaným A. B. staršiemu a A. B. mladšiemu, pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. o odvolaní
obžalovaných proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 12. novembra 2024 sp. zn. 8T/6/2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/ , ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste
a spôsobe jeho výkonu u obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX

Obžalovanému :
A. B., nar. XX.XX.XXXX v Spišskej Sobote, trvale bytom X. XXXX XXX/XX, C.
ukladá

Podľa § 364 ods. 1 , § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2 , § 41 ods.1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. pri povolení podmienečného odkladu trestu odňatia slobody určuje
obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka.

Inak napadnutý rozsudok zostáva nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Mestský súd Košice rozsudkom sp. zn. 8T/6/2022 zo dňa 12.11.2024 uznal obžalovaného A. B., nar.

XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.
zák. vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/
Tr. zák. pre skutok spáchaný tak, že

v Košiciach, na lesnej ceste vedúcej k hotelu D. E., vedľa cesty E 50 v smere na Prešov, dňa 12.10.2018
okolo 11:00 hod. v odstavenom motorovom vozidle zn. PRAGA V3S, EČV: F. XXX G., cez otvorené
dvere fyzicky napadli H. I., nar. XX.XX.XXXX, a to opakovanými údermi a kopancami do oblasti tváre a

hrude, čím mu spôsobili ľahké poranenia, a to pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy, zlomeninu nosových
kostí s malým posunutím úlomkov, zlomeninu nosovej priehradky s posunutím a pomliaždenie prednej
plochy hrudníka s dobou liečenia 21 dní, pričom pri tomto napadnutí zároveň rozbili čelné sklo a sklo
na dverách spolujazdca vyššie uvedeného motorového vozidla patriaceho poškodenému, čím svojímkonaním spôsobili H. I., nar. XX.XX.XXXX škodu vo výške 354,- EUR s DPH (poškodenie vozidla) a
škodu vo výške 1.718,- EUR (z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia).

Za to súd uložil obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX podľa § 364 ods. 1 , § 38 ods. 2 , § 41 ods. 1
Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odložil
a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. pri povolení podmienečného odkladu trestu odňatia slobody určil

obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX podľa § 44 Tr. zák. upustil od uloženia súhrnného trestu
vzhľadom na odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 5T/89/2020 zo dňa
25.09.2020, ktorým bol podľa § 364 ods. 1, § 156 ods. 1 Tr. zák. odsúdený na trest odňatia slobody v
trvaní 8 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok, ktorého
výkonmubolnariadenýaktorýajsčastivykonal,akoajoduloženiaďalšiehotrestuvovzťahuktrestnému

rozkazu Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 2T/91/2021 zo dňa 13.01.2022, ktorým mu bol uložený
trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov nepodmienečne so zaradením pre jeho výkon v ústave na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože pokladá tresty uložené skoršími rozhodnutiami
na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočné.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému

H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX škodu titulom bolestného 1718,- EUR a titulom poškodenia
motorového vozidla v sume 354,- EUR
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť Union
zdravotná poisťovňa, a. s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 284 831 škodu vo výške 171,46,- EUR.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení, odôvodnení a po poučení o možnosti podať opravný
prostriedok, obaja obžalovaní podali odvolanie, ktoré písomne odôvodnili prostredníctvom svojho
obhajcu. V písomných dôvodoch odvolania sa uvádza nasledovné.

Obžalovaní uviedli, že súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa nevenoval ani jedinému

argumentu obhajoby a na skutočnosti, ktoré svedčia o nevine obžalovaných súd vôbec neprihliadol,
a preto obžalovaní poukázali na nasledovné skutočnosti.

V prípade poškodeného H. I., ktorý mal podľa súdu skutok presvedčivo popísať, pri podaní trestného
oznámenia útočníkov nevedel ani len približne popísať a nevedel uviesť ani evidenčné číslo vozidiel,

ktoré páchatelia používali.

Zo znaleckého posudku H. E. I., K. vyplýva, že poškodený bol ošetrovaný po skutku na úrazovej
chirurgii, kde ošetrujúcemu lekárovi uviedol, že bol napadnutý skupinkou neznámych mužov, on sedel
v nákladnom aute, stiahli ho dole na zem, kopali do oblasti tváre a hrudníka, hlavy a nosa.

Následne bol H. I. už v postavení poškodeného vypočutý dňa 17.12.2018, kde vyšetrovateľke uviedol
úplneodlišnýpriebehudalosti,pričomužpresnevedel,žehomalnapadnúťA.B.H.aA.B.starší,ktorých
výzor podrobne popísal a uviedol aj evidenčné čísla vozidiel, a to napriek tomu, že tieto skutočnosti
v deň podania trestného oznámenia uviesť nevedel. Vysvetlil to tak, že na evidenčné čísla vozidiel si

spomenul až keď prišiel domov a meno mladšieho útočníka si našiel na Facebooku a to tak, že si nahodil
Rozhanovce a zistil jeho meno, že sa volá A. B.. Tu treba uviesť, že sociálnu sieť Facebook užívajú
milióny ľudí, pričom užívateľov je možné vyhľadávať výlučne podľa užívateľského mena a nie je možné
vyhľadávať užívateľov podľa bydliska, ako to tvrdil poškodený.

Poškodený vypovedal, že starší B. prišiel k nemu, vyskočil hore ku kabíne a udieral ho päsťami do tváre.
Potom pribehol aj mladší B. a tiež vyskakoval hore, začal ho biť, kopol ho do tváre a hrude, dookola
viackrát a obaja. Potom začal cúvať a obaja zoskočili.

Dňa 9.4.2019 poškodený predostrel vyšetrovateľke zase pozmenenú verziu udalosti a tvrdil, že mená

útočníkov sa dozvedel tak, že sa stretol s kamarátom a sa spýtal, že ako sa volajú, čo vozia drevo a
on povedal, že B.. Meno osoby, ktorého sa pýtal uviesť poškodený nevedel, a to napriek tomu, že ho
označil ako kamaráta. Samotný útok poškodený opísal tak, že najprv ho napadol starý, ktorý vyskakoval
hore a udieral ho päsťou, potom mladý vyskočil na stúpačku a kopal ho.Na hlavnom pojednávaní dňa 18.05.2022 k samotnej identifikácii obžalovaných poškodený uviedol, že
videl som, že mladý má tetovanie na ruke. Potom som pozrel na facebook a našiel som ho tam. Druhého

obžalovaného som spoznal hneď pri rekognícii, keď mi ukázali fotky, mladšieho som našiel na facebooku
podľa tetovania.

Z uvedeného je zrejmé, že poškodený pri každej jednej výpovedi uvádza iné skutočnosti ohľadom
identifikácie obžalovaných, preto nie je priestor pre žiadne pochybnosti ohľadom toho, že si poškodený

vymýšľal a teda krivo vypovedal.

Svedkom predmetného skutku mal mali byť L. B. a M. H.. Svedok L. B. vo svojej výpovedi z 9.4.2019
uviedol, že tí dvaja, ktorí ho bili vyskočili hore na auto naraz, držali sa držiaku na aute. Ten mladší udieral
H. rukou do tváre a nosa niekoľkokrát. Veľmi ho bili obaja. Uviedol tiež, mladšieho našiel na internete
na facebooku, lebo ako otec so synom sa rozprávali, tak sa tam dozvedel, že je A. a toho sa chytil pri

hľadaní. Na otázku vyšetrovateľky, či s H. I. prezerali profily oboch páchateľov na Facebooku svedok
odpovedal, že hej, pozerali sme.

Na hlavnom pojednávaní dňa 7.11.2023 však už svedok vypovedal, že na facebooku nijaké osoby
nehľadal, a zároveň poprel, že by sa s poškodeným po skutku rozprával. Rovnako v rozpore s jeho

predchádzajúcou výpoveďou ako aj v rozpore s výpoveďou poškodeného uviedol, že ako prvý začal
útočiť mladý B. potom mal vyskočiť na V3S-ku aj A. B. starší a obaja poškodeného bili.

Je dôležité tiež poukázať na to, že svedok L. B. v rámci rekognície obžalovaného B. staršieho neopoznal
a ako páchateľa označil inú osobu. Uvedené je možné vysvetliť jedine tým, že obžalovaný B. starší nemá

vytvorený profil na Facebooku, teda poškodený nevedel ukázať svedkovi, koho má na rekognícii ako
páchateľa označiť.

Svedok M. H. sa rekognície odmietol zúčastniť, čo už samo o sebe veľa napovedá. V prípravnom konaní
vypovedal, že videl len mladšieho, ktorý vyskočil hore a dával kopačky H., keďže sedel na kraji, tak viacej

nevidel, nevidel, či ho aj ten druhý bil. Napriek tomu, že tento svedok v prípravnom konaní uviedol, že na
druhého nevidel, na hlavnom, pojednávaní tvrdil, že ten druhý stál dole a ťahal poškodeného za nohu.

Čo sa týka znaleckého posudku H. E. I., považujú za dôležité - vybočený doľava, čo svedčí, že sila
skutočne pôsobila na nos spredu, mierne sprava - doľava a teda nie zľava doprava, ako to tvrdil

poškodený.

Znalec H. E. I., K. na hlavnom pojednávaní na otázku obhajcu, či je možné, aby nos poškodeného bol
posunutý doľava, keď poškodený opakovane uvádzal, že ho bili do ľavej strany tváre a teda že nos
poškodenéhovybočilprotismerupôsobeniaúderovznalecokreminéhouviedol,ževposudkuneuviedol,

že zranenia vznikli vtedy, keď sedel v kabíne pozerajúc sa smerom dopredu, keďže výpovede sa rôznia
a on nevie povedať, kde došlo k zraneniu (či v kabíne, alebo či poškodeného vytiahli z kabíny a k
zraneniam došlo mimo nej, napríklad na zemi).

S poukazom na uvedené je zrejmé, že rozporuplné výpovede poškodeného a svedkov L. B. a M.

H. sú jedinými usvedčujúcimi dôkazmi proti obžalovaným, pričom tieto výpovede nie sú rozporné len
navzájom, ale sú aj v rozpore s ostatnými vykonanými dôkazmi.

Bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaní sa žalovaného skutku nemohli dopustiť, nakoľko sa v
danom čase nachádzali v Malej Ide. Uvedené jednoznačne potvrdili svedkovia L. I., N. I., H. O., H. I. ako

aj svedok N. P.. Svedkovia potvrdili výpoveď obžalovaných a zhodne vypovedali, že v predmetný deň
boli obžalovaní v Malej Ide maľovať strechu.

Súd výpovede uvedených svedkov označil za vopred pripravené a nedôveryhodné z dôvodu, že ide
o priateľov obžalovaných a z dôvodu, že všetci menovaní svedkovia s odstupom niekoľkých rokov si

presne pamätali, čo v inkriminovaný deň robili, kde a kedy sa nachádzali. Svedkyňa H. O. si presne
pamätala, čo robila 12.10.2018, avšak čo robila 15.10.2018 uviedla, že nevie, čo robila a na ďalšiu
otázku, čo robila 9.10.2018 odpovedala, že bola v práci, teda presne si pamätá, čo robila v deň skutku,
nepamätá si čo robila tretí deň po skutku a následne si už pamätá, čo robila tri dni pred skutkom.Uvedené odôvodnenie súdu považujú obžalovaní za prejav hrubej svojvôle súdu nezlučiteľnú s
garanciami spravodlivého procesu.

V prvom rade v rámci konania nebol dokazovaný vzájomný vzťah medzi predmetnými svedkami a
obžalovanými a už vôbec z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by išlo o vzťah priateľský. Výlučne z
výpovede H. O. vyplýva, že vzťah medzi jej bratom L. I. a A. B. ml. je kamarátky a svedok N. P. vypovedal,
že pozná A. B. staršieho, nakoľko aj on je strechár.

Čo sa týka spochybňovania výpovede svedkov z dôvodu, že si pamätali, čo presne v ten deň robili,
poukazujú na to, že svedkovia boli vo vzťahu k inkriminovanému dňu opakovane vypočúvaný a navyše,
maľovanie strechy nie je taká činnosť, ktorú by vykonávali bežne a ako aj svedkyňa H. O. hodnoverne
vysvetlila, maľovanie strechy plánovali dlhšiu dobu.

Je tiež ťažko pochopiteľné, z akého dôvodu tento argument súd neaplikoval aj v prípade poškodeného
a svedkov L. B. a M. H., ktorí rovnako navzdory odstupu niekoľkých rokov uvádzali, čo v predmetný deň
robili, kde a kedy sa nachádzali. Zásadným rozdielom však je, že na rozdiel od svedkov, ktorý vypovedali
v prospech obžalovaných, poškodený a svedkovia B. a H. v priebehu konania svoje výpovede menili a
práve táto skutočnosť odôvodňuje vyhodnotenie ich výpovedí za nevierohodné.

Vo vzťahu k výpovedi svedkyne H. I. poukazujú na to, že strecha sa maľovala podľa výpovede svedkov
dva alebo tri dni, pričom svedkyňa nevedela uviesť ktorý deň obžalovaných videla.

Súd je pri hodnotení dôkazov povinný postupovať v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov

uvedenej v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. Dôkazný postup je potrebné vyčerpávajúcim spôsobom
popísať a logicky i vecne presvedčivým spôsobom zdôvodniť. Táto požiadavka vyplýva z ustanovenia
§ 168 ods. 1 Tr. por., ktoré upravuje požiadavky kladené na odôvodnenie rozsudku. V zmysle tohto
ustanovenia je potrebné vyložiť, ktoré skutočnosti vzal súd pri svojom rozhodnutí za preukázané, o
ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov (najmä

ak si vzájomne odporujú). Z odôvodnenia musí byť tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal z obhajobným
tvrdením obžalovaného a akými právnymi úvahami sa riadil, keď posúdil ním zistené skutočnosti podľa
príslušných ustanovení Trestného zákona v otázke viny a trestu. Niet sporu o tom, že procesné predpisy
ponechávajú hodnotenie vykonaných dôkazov na voľnú úvahu súdu prvého stupňa, avšak voľná úvaha
nemôže byť absolútna a nesmie byť prejavom ľubovôle, resp. svojvôle. Vykonané dôkazy súd prvého

stupňa nesmie hodnotiť jednostranne, napríklad v neprospech obžalovaného.

Na preukázanie viny obžalovaného, súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím
nenarušenú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo
preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale

súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Vykonané dôkazy musia jednoznačne a s
najvyšším stupňom istoty preukazovať, že skutok uvedený v obžalobe sa stal, a že práve obžalovaný je
skutočne osobou, ktorá sa žalovaného skutku dopustila. V prípade existencie akýchkoľvek rozumných
pochybností o tom, či sa obžalovaní žalovaného skutku dopustili, je potrebné tieto pochybnosti vykladať
v ich prospech v zmysle zásady in dubio pro reo a nie naopak. Ani vysoký stupeň podozrenia sám o

sebe nevytvára zákonný podklad pre odsudzujúci výrok.

Majú za to, že konajúci súd napadnutým rozsudkom porušil všetky uvedené pravidlá trestného konania
a teda hrubým spôsobom odignoroval jednu zo základných a kľúčových zásad trestného konania a
to zásadu in dubio pro reo, ktorá stanovuje nie možnosť, ale povinnosť súdu rozhodovať v prospech

obžalovaného, pokiaľ o jeho vine existujú pochybnosti, ktoré nie je možné odstrániť.

V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti žiadajú, aby odvolací súd starostlivo zvážil všetko vyššie
uvedené a navrhujú, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por. zrušil
a obžalovaných podľa § 285 písm. c/ Tr. por. s pod obžaloby prokurátora oslobodil, alternatívne podľa

§ 322 ods. 1 Tr. por., vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a
rozhodol.K dôvodom odvolania obžalovaných sa písomne vyjadril prokurátor. Vo vzťahu k opodstatnenosti
a správnosti rozhodnutia súdu ohľadom uznania viny a uloženiu trestu, v plnom rozsahu poukazuje
na záverečnú reč intervenujúceho prokurátora a odôvodnenie rozsudku súdom, s ktorým sa v plnom

rozsahu stotožňuje a v detailoch na neho poukazuje.

Výpoveď poškodeného je v podstatných rysoch konzistentná, presvedčivá, autentická a je potrebné
vnímať ju aj v kontexte záveru znaleckého posudku č. 33/2020 znalkyne F. Q. R. z odboru Psychológia.
Poškodený identifikoval obžalovaných na základe vyhľadávania na facebooku, čo potvrdil predloženou

fotografiou, ktorú stiahol na internete a doložil ju do vyšetrovacieho spisu. Pre informáciu dodáva, že pri
hľadaní ľudí na sociálnej sieti facebook, je možné ich „filtrovať“ pomocou mesta, vzdelania, práce, resp.
priateľov, nielen výlučne podľa užívateľského mena.

K napádanej hodnovernosti svedkov M. H. a L. B. je potrebné poznamenať, že je rozdiel vypovedať
o tak dynamickej a emočne vypätej udalosti, ako je priebeh spáchania skutku a je rozdiel vypovedať

o udržiavacích prácach na streche. Svedkovia M. H. a L. B. nie sú v žiadnom príbuzenskom ani
priateľskom vzťahu s poškodeným, boli priamymi svedkami inkriminovaného skutku a v podstatných
skutočnostiach potvrdili výpoveď poškodeného. Výpovede skupiny svedkov svedčiacich v prospech
obžalovaných možno naopak považovať za pripravené a účelové v snahe exkulpovať obžalovaných zo
spáchania stíhaných trestných činov, predovšetkým z dôvodu kamarátskeho vzťahu medzi A. B., ml. a

L. I. a A. B., st. a N. P.. Obžalovaní sami označili tieto osoby za kamarátov, čo vyplýva z ich výpovedí
učinených na hlavnom pojednávaní. V ďalšom poukazuje na vyhodnotenie týchto výpovedí súdom.

Za zmienku stojí skutočnosť, že tak poškodený, ako aj svedkovia L. B. a M. H. od úplného počiatku
(od podania trestného oznámenia, vrátane jeho doplnení, až po výpovede na hlavnom pojednávaní)

opakovane uvádzali, že páchatelia prišli na miesto činu na vozidlách V3S a červenom terénnom aute
zn. Mitschubishi, pričom nemožno považovať len za zhodu náhod, že vlastníkom identických vozidiel,
čo do značky i farby, bol v čase spáchania skutku aj práve obžalovaný A. B., st.

Skutočnosť, že poškodený v čase podania trestného oznámenia nevedel uviesť mená páchateľov len

neguje verziu obžalovaných, že šlo o pomstu, nakoľko ak by poškodený takýto motív mal, celkom zrejme
by tak učinil už pri podaní trestného oznámenia.

Znalec H. E. I., K. z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia, v znaleckom posudku č.
109/2018, vrátane jeho doplnenia výsluchom znalca na hlavnom pojednávaní, okrem iného dostatočne

ozrejmil, aký bol pravdepodobný mechanizmus zranení a že tento zodpovedá tomu, čo uvádzal
poškodený i svedkovia.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach postupom podľa §
319 Tr. por. odvolanie obžalovaných proti rozsudku Mestského súdu Košice sp. zn. 8T/6/2022 zo dňa

12.11.2024 zamietol ako nedôvodné.

Na podklade odvolania obžalovaných krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval mestský súd v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre
rozhodnutie o vine, treste a náhrade škody, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12
Tr. por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. mestský súd jasne
a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia
a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dostatočne zaoberal aj
obhajobou obžalovaných. Odôvodnenie napadnutého rozsudku mestského súdu je teda zrozumiteľné,

logické a presvedčivé.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal
žiadne pochybnosti o závere mestského súdu, že obžalovaní sa dopustili konania tak, ako je to uvedenévo výrokovej časti napadnutého rozsudku a keďže sa so závermi mestského súdu vo výroku o vine
stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Skutkovým okolnostiam zodpovedá aj ustálenie právnej kvalifikácie konania obžalovaných ako prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a prečinu
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.,
keďže obžalovaní spoločným konaním poškodenému úmyselne ublížili na zdraví, a zároveň na mieste
verejnosti prípustnom sa dopustili výtržnosti tým, že poškodeného napadli.

Krajský súd poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej rozhodnutie
okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto právneho názoru
krajský súd tak v celom rozsahu poukazuje na zistený skutkový stav a spôsob hodnotenia vykonaného
dokazovania, vo vzťahu k otázke usvedčenia obžalovaných zo spáchania skutku, ktorý im za vinu kládla
obžaloba, ktorý považuje za vecne správny a výstižný.

Vina obžalovaného musí byť preukázaná bez rozumných pochybností, pričom nepostačuje len
existencia dôvodného podozrenia. Po zhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomných
súvislostiach, mal aj krajský súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaní spáchali
skutok, ktorý im je podľa obžaloby kladený za vinu. Krajský súd v odvolacom konaní nezistil žiadne
také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených v

napadnutom rozsudku mestského súdu. Obžalovaní boli zo spáchania trestnej činnosti usvedčení
zákonnými dôkazmi.

Dôkazy,naktorémestskýsúdpoukázalvodôvodnenísvojhorozsudku,tvoriavosvojomsúhrneucelenú,
logickú a ničím nespochybniteľnú reťaz dôkazov, na základe ktorých je možné jednoznačne a bez

akýchkoľvek pochybností ustáliť vinu obžalovaných.

Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že nezodpovedá skutočnosti obhajoba obžalovaných
spočívajúcavtvrdení,žerozhodnutieoichvinejezaloženénarozporuplnýchvýpovediachpoškodeného
a svedkov L. B. a M. H., ktoré sú jedinými usvedčujúcimi dôkazmi proti obžalovaným a taktiež nemožno

súhlasiť s tvrdením obhajoby, že bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaní sa žalovaného skutku
nemohli dopustiť, nakoľko sa v danom čase nachádzali v Malej Ide.

Aj napriek tomu, že obžalovaní popierajú spáchanie skutku, tak usvedčujúce výpovede poškodeného a
svedkov korešpondujú s predloženými znaleckými posudkami.

Skutkové okolnosti vyplývajú jednoznačne z výpovede poškodeného, ktorá je zároveň podporovaná
ďalšími svedeckými výpoveďami a znaleckými posudkami, na ktoré súd prvého stupňa poukázal.
V relevantných a podstatných rysoch sa výpovede poškodeného a svedkov L. B. a M. H. zhodovali.
Prirodzene vo výpovediach sú isté odchýlky, ktoré však nie sú diametrálne odlišné a ani podstatné.

V hlavných črtách skutku poškodený a svedkovia vypovedali zhodne, rozdiely medzi výpoveďami sa
týkajú nepodstatných okolnosti a sú skôr prejavom prirodzeného procesu, ktorým sa ukladajú a následne
vyvolávajú spomienky z pamäti osôb. Podľa krajského súdu rozhodne nie je výpoveď poškodeného
avýpovedesvedkovvrozporesďalšímivykonanýmidôkazmi.Výpoveďpoškodenéjesícepotvrdzovaná
hlavne výpoveďami svedkov, ale je objektivizovaná aj ďalšími vykonanými dôkazmi.

Ani krajský súd nemal dôvod pochybovať o hodnovernosti tvrdení poškodeného, a to aj s ohľadom na
závery znaleckého posudku F. Q. R., podľa ktorého boli výpovede poškodeného zo psychologického
hľadiska vyhodnotené ako autentické, presné a identické s reálne prežitým.

Poškodený ako aj svedkovia L. B. a M. H. už od podania trestného oznámenia opakovane a zhodne
uvádzali, že obžalovaní prišli na miesto činu na motorových vozidlách V3S a terénnom aute Mitschubishi
červenej farby, pričom skutočnosť, že poškodený nevedel pri podaní trestného oznámenia uviesť mená
páchateľov a ani evidenčné čísla vozidiel nie je dôvod, ktorý by v danom prípade zakladal pochybnosti
o vierohodnosti jeho ďalších výpovedí, pri ktorých už mená páchateľov uviedol. V súlade s názorom

prokurátora krajský súd v tejto súvislosti dodáva, že nemožno považovať len za zhodu náhod, že
vlastníkom identických vozidiel, čo do značky i farby, bol v čase spáchania skutku aj práve obžalovaný
A. B. starší. Aj z výpovede svedka F. J. je zrejmé, že s poškodeným sa pokúšali zistiť, kto mohli byť
páchatelia, ktorí ho napadli, a preto následne pri ďalšej výpovedí ich mená uviedol.Na druhej strane aj podľa názoru krajského súdu sú výpovede ďalších vypočutých svedkov, ktorí svedčili
v prospech obžalovaných, nedôveryhodné. Správne a logicky vysvetlil mestský súd z akého dôvodu

považuje tieto výpovede za nevierohodné a vopred pripravené. Zároveň v predmetnej trestnej veci blízky
vzťah týchto svedkov k obžalovaným, pričom tento vzťah potvrdili samotní obžalovaní, vzhľadom aj na
obsah ich výpovedí a ďalšie vykonané dôkazy, oslabuje ich výpovednú hodnotu.

V rámci hodnotenia vykonaného dokazovania sa súd prvého stupňa zodpovedne a dostačujúco

vysporiadal aj s obhajobnými tvrdeniami obžalovaných, vrátane výpovede svedkov, ktorí vypovedali
v prospech obžalovaných.

Krajský súd prijal záver, že obžalovaní sa dopustili protiprávneho konania, ktoré bolo správne
kvalifikované ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. vo forme spolupáchateľstva
podľa § 20 Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. vo forme spolupáchateľstva

podľa § 20 Tr. zák., a to na základe súhrnu vykonaných dôkazov, ktoré na seba nadväzujú a dopĺňajú sa,
berúc do úvahy aj ich rozsah, výpovednú hodnotu a celkovú dôkaznú silu. Za danej dôkaznej situácie
nebolo možné aplikovať zásadu in dubio pro reo, ktorej sa obžalovaní domáhali.

Na základe uvedených skutočností možno taktiež konštatovať, že obhajobné tvrdenia obžalovaných

uvádzané v odvolaní ako aj v konaní pred súdom prvého stupňa boli vykonaným dokazovaním
vyvrátené. Tvrdenia obžalovaných tak považuje krajský súd za účelové v snahe vyhnúť sa následkom
trestnoprávnej zodpovednosti.

Odvolací súd preskúmal výrok o treste v prípade oboch obžalovaných a dospel k záveru, že mestský súd

pri ukladaní trestu obžalovanému A. B. mladšiemu vykonal v náležitom rozsahu zákonné dokazovanie
a objasnil všetky skutočnosti a tieto vecne vyhodnotil.

Mestský súd sa dôsledne vysporiadal s osobou obžalovaného A. B. mladšieho a jeho predchádzajúcim
životom. Krajský súd má taktiež za preukázané, že z odpisu registra trestov je zrejmé, že obžalovaný

A. B. mladší má dva záznamy.

Krajský súd sa stotožnil s názorom mestského súdu, že vzhľadom na spôsob spáchania činu, jeho
následok, osobu páchateľa a možnosti jeho nápravy je upustenie od uloženia súhrnného trestu odňatia
slobody podľa § 44 Tr. zák. vzhľadom na odsúdenie a tresty uložené mu trestným rozkazom Okresného

súdu Košice-okolie sp. zn. 5T/89/82020 zo dňa 25.09.2020 a trestným rozkazom Okresného súdu
Košice-okolie sp. zn. 2T/91/2021 zo dňa 13.01.2022, dostačujúce na nápravu obžalovaného ako aj na
ochranu spoločnosti.

Vo vzťahu k výroku o treste v prípade obžalovaného A. B. staršieho dospel krajský sú k odlišnému záveru

oproti názoru mestského súdu.

Z odpisu registra trestov je zrejmé, že obžalovaný A. B. starší bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný,
a to rozhodnutím Mestského súdu Košice sp. zn. 2T/448/87 zo dňa 13.10.1987.

Krajský súd dospel v tomto prípade k odlišnému ustáleniu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností oproti
mestskému súdu. Krajský súd u obžalovaného zistil jednu priťažujúcu okolnosť, a to v zmysle § 37 písm.
h/ Tr. zák., pretože obžalovaný spáchal viac trestných činov. Oproti rozhodnutiu mestského súdu však
krajský súd aplikoval jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Tr. zák., a to že pred spáchaním
prejednávaných trestných činov viedol obžalovaný riadny život. Obžalovaný bol síce jedenkrát súdne

trestaný, avšak toto odsúdenie bolo zahladené, pričom ide o odsúdenie staršieho dáta, a teda možno
konštatovať, že obžalovaný preukázal schopnosť napraviť sa.

Pri určovaní druhu a výmery trestu obžalovanému A. B. staršiemu sa krajský súd riadil základnými
zásadami uvedenými v ustanovení § 34 Tr. zák. a prihliadol na všetky konkrétne okolnosti spojené

so spôsobom spáchania trestného činu, jeho následkom, zavinením, poľahčujúcimi a priťažujúcimi
okolnosťami, zistenými pomermi osoby páchateľa a možnosťou jeho nápravy.Krajský súd ukladal trest ako trest úhrnný podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. za trestný čin najprísnejšie trestný,
ktorým je v danom prípade prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. Krajský súd podľa § 38 ods. 2
Tr. zák. prihliadol aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti.

Vychádzajúc z takto zistených skutočností dospel krajský súd vzhľadom na závažnosť a charakter
trestnej činnosti v predmetnej trestnej veci a dĺžku konania ako aj na jednu priťažujúcu okolnosť a jednu
poľahčujúcu okolnosť k záveru, že z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie postačí na
naplnenie účelu trestu aj uloženie kratšieho úhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov

s podmienečným odkladom jeho výkonu na kratšiu skúšobnú dobu v trvaní 1 roka.

Pokiaľ ide o výrok o povinnosti obžalovaných spoločne a nerozdielne nahradiť spôsobenú škodu
Union zdravotnej poisťovni, a. s., ako aj poškodenému, a to titulom bolestného a titulom poškodenia
motorového vozidla, tak ani krajský súd nemá žiadne pochybnosti o zákonnosti tohto výroku, keďže ide
o sumy, ktoré boli v rámci dokazovania jednoznačne preukázané.

Z uvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku,
pričom toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.