Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. máj 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 2Nt/22/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124011688
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Ondrejová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4124011688.2

Uznesenie

Okresný súd Nitra, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Ondrejovou, v trestnej veci odsúdeného
A. A., pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno
c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona, o návrhu odsúdeného
na povolenie obnovy konania v právoplatne skončenej trestnej veci Okresného súdu Nitra sp. zn.
3T/80/2023, na verejnom zasadnutí v Nitre dňa 14.05.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku súd návrh odsúdeného A. A., narodeného XX.XX.XXXX v Nitre,
trvale bytom B., C. D. XXX/X, toho času vo výkone trestu v Ústave na výkon trestu odňatia slobody
Hrnčiarovce nad Parnou, zo dňa 18.11.2024 na povolenie obnovy konania v právoplatne skončenej
trestnej veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 3T/80/2023 zo dňa 23.04.2024, právoplatnej
dňa23.04.2024 zamieta,pretoženezistilpodmienkyobnovykonaniapodľa§394Trestnéhoporiadku.

o d ô v o d n e n i e :

Odsúdený A. A. (ďalej len „odsúdený“) podal dňa 20.11.2024 na Okresný súd Nitra návrh na povolenie
obnovy konania v právoplatne skončenej trestnej veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.
3T/80/2023, v ktorej bol rozsudkom zo dňa 23.04.2024, právoplatným dňa 23.04.2024 uznaný vinným zo
zločinuútoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek1 písmeno a), odsek 2 písmeno c) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona a bol mu podľa § 323 odsek 2 Trestného
zákona, pri zohľadnení poľahčujúcich okolností podľa § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona

a priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno h), písmeno m) Trestného zákona, s použitím § 38 odsek
2, odsek 5 Trestného zákona a § 41 odsek 1 a § 42 odsek 1 Trestného zákona uložený súhrnný trest
odňatiaslobodyvovýmerepäťrokovasedemmesiacov,sozaradenímdoústavunavýkontrestuodňatia
slobody so stredným stupňom stráženia podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona. Zároveň
podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona mu bol uložený trest prepadnutia veci špecifikovanej
vo výroku rozsudku. Súčasne postupom podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd zrušil výrok o treste

odňatia slobody uložený obžalovanému A. A. rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 21T/87/2020,
právoplatný dňa 07.04.2021, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Návrh na povolenie obnovy konania odsúdený prostredníctvom svojej obhajkyne odôvodnil novelizáciou
Trestného zákona, vykonanou zákonom č. 40/2024 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť dňom 06.08.2024 a

ktorá podľa odsúdeného má pozitívnu retroaktivitu na jeho prípad (článok 50 odsek 6 Ústavy Slovenskej
republiky, § 2 odsek 1 Trestného zákona). V súvislosti s uvedenou novelou poukazoval na pôvodné
znenie § 38 odsek 5 Trestného zákona, ktoré bolo zmenené a nahradené novým pre páchateľa
priaznivejším ustanovením § 38 odsek 3 Trestného zákona. Toto nové ustanovenie nebolo súdu
v pôvodnom konaní pri ukladaní trestu známe. Mal za to, že stratu účinnosti pôvodného ustanovenia
§ 38 odsek 5 Trestného zákona s poukazom na princíp retroaktivity v prospech páchateľa možno

podriadiť pod ustanovenie § 394 odsek 4 písmeno b) Trestného zákona. V tejto súvislosti poukazoval
aj na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26.11.2013, sp. zn.Tpj 44/2013 podľa ktorého: „Možnosť zmeny rozsudku vo výroku o treste nemožno v štádiu konania
o povolení obnovy konania odmietnuť, keď sa má pri novom rozhodovaní vychádzať z (dokonca
významne) odlišnej trestnej sadzby“. S ohľadom na to, že predmetná novelizácia je takou skutočnosťou,

ktorá môže pre odsúdeného privodiť priaznivejšie rozhodnutie o treste, žiadal povoliť obnovu konania vo
vyššie uvedenej trestnej veci podľa § 394 odsek 1, odsek 4 písmeno b) Trestného poriadku a súčasne
navrhol, aby súd prerušil výkon trestu, ktorý v súčasnosti vykonáva podľa § 398 odsek 3 Trestného
poriadku.

Na verejnom zasadnutí súd vykonal dokazovanie prečítaním na vec sa vzťahujúcich listinných dôkazov,
najmä návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, jeho doplnenia, odpisom registra trestov,
lustráciou v ZVJS, zároveň súd oboznámil aj podstatný obsah pripojeného spisu Okresného súdu Nitra
sp. zn. 3T/80/2023, z neho najmä obžalobu, rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 3T/80/2024 zo
dňa 23.04.2024, nariadenie výkonu trestu, uznesenie o započítaní väzby, hlásenie zmien, uznesenie
Okresného súdu Trnava sp. zn. 8Nt/9/2025 zo dňa 18.03.2025, právoplatné dňa 18.03.2025 o zmene

spôsobu výkonu trestu odňatia slobody, uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5Tos/253/2024
zo dňa 23.01.2025, právoplatné dňa 05.03.2025 o zamietnutí sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu
Okresného súdu Trnava sp. zn. 5PP/61/2024 zo dňa 14.10.2024.

Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 3T/80/2023 vyplynulo, že na A. A. podal prokurátor Okresnej

prokuratúry Nitra dňa 19.12.2023 obžalobu č. 2 Pv 732/19/4403 pre skutok uvedený v obžalobe. Na
hlavnom pojednávaní dňa 23.04.2024 odsúdený potom, ako využil svoje právo nevypovedať, urobil
vyhlásenie podľa § 257 písmeno b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku kladeného mu
za vinu v obžalobe, súd jeho vyhlásenie prijal a vykonal dokazovanie v súvislosti s výrokom o treste,
náhrade škody alebo ochrannom opatrení a následne ho uznal vinným zo zločinu útoku na verejného

činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138
písmeno a) Trestného zákona a podľa § 323 odsek 2 Trestného zákona, pri zohľadnení poľahčujúcich
okolností podľa § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona a priťažujúcich okolností podľa § 37
písmeno h), písmeno m) Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 5 Trestného zákona a § 41
odsek 1 a § 42 odsek 1 Trestného zákona mu bol uložený súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody

vo výmere päť rokov a sedem mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona. Zároveň podľa § 60
odsek 1 písmeno a) Trestného zákona mu bol uložený trest prepadnutia veci - osobné motorové vozidlo
zn. E. XXX F., čiernej farby, VIN: G., evidenčné číslo E.. Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd
zrušil výrok o treste odňatia slobody uložený rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 21T/87/2020,

právoplatný dňa 07.04.2021, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Oboznámením listín súd zistil, že odsúdený bol doposiaľ 8 krát súdne trestaný za druhovo rôznorodú
trestnú činnosť (vrátane aktuálneho trestu), z toho v jednom prípade sa na neho hľadí akoby nebol

odsúdený, v jednej trestnej veci sa osvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, v troch
prípadoch mu bol uložený trest zrušený neskorším rozhodnutím, v jednom prípade bol z výkonu trestu
podmienečne prepustený s následným osvedčením sa a v jednej veci došlo k zániku trestnosti činu
v dôsledku novely Trestného zákona. V súčasnosti odsúdený od 19.08.2024 vykonáva trest odňatia
slobody uložený rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 3T/80/2023 v Ústave na výkon trestu odňatia

slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra v záverečnom návrhu uviedol, že nedošlo k splneniu podmienok
prípustnosti povolenia obnovy konania v zmysle § 394 odsek 1 Trestného poriadku, nakoľko v návrhu
odsúdeným uvádzané dôvody nie sú skutočnosťami súdu skôr neznámymi, ale mal za to, že sú dôvodmi,

ktoré sa týkajú zmeny právneho stavu, ktoré inštitút obnovy konania nerieši. Vzhľadom k absencii
podmienok prípustnosti obnovy konania navrhol návrh zamietnuť ako nedôvodný.

Obhajkyňa odsúdeného na verejnom zasadnutí zotrvala na podanom písomnom odôvodnení návrhu
a žiadala, aby súd povolil obnovu konania v prospech odsúdeného a zrušil napadnutý rozsudok

Okresného súdu Nitra sp. zn. 3T/80/2023 z 23.04.2024 čo do výroku o treste a zároveň navrhla, aby
súd odsúdenému prerušil výkon trestu, ktorý v súčasnej dobe vykonáva.Odsúdený na verejnom zasadnutí žiadal o obnovu konania vzhľadom na zmenu zákona, ktorá je pre
neho priaznivejšia ohľadom ustanovenia § 38 odsek 5 Trestného zákona, ktorý bol použitý pri jeho
odsúdení, keď pri ukladaní trestu podľa zákona v znení účinnom od 06.08.2024 pri opätovnom spáchaní

zločinu sa zvyšuje spodná hranica o jednu tretinu a nie o jednu polovicu, ako to bolo v jeho prípade,
preto žiadal, aby mu súd upravil trest, zrušil pôvodný trest a vymeral nový trest podľa Trestného zákona.

Podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku, obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom
alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr

neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 394 odsek 4 Trestného poriadku, skutočnosťou skôr neznámou podľa odsekov 1 až 3 je aj
a) rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého rozhodnutím prokurátora alebo súdu
Slovenskej republiky alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo
slobody obvineného, ak negatívne dôsledky tohto rozhodnutia nemožno inak napraviť,

b)strataúčinnostiprávnehopredpisu,jehočastialeboniektoréhoustanoveniapodľačl.125ods.3ústavy
voči rozsudku vydanému na základe aplikácie takého právneho predpisu jeho časti alebo niektorého
ustanovenia, ak tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný.

Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku, súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí

podmienky obnovy konania podľa § 394.

Súd po oboznámení sa so spisom Okresného súdu Nitra sp. zn. 3T/80/2023, s návrhom odsúdeného,
po vyjadrení procesných strán na verejnom zasadnutí skúmal, či sú v danom prípade splnené zákonné
podmienky pre povolenie obnovy konania v súlade s ustanovením § 394 Trestného poriadku.

Účelom obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku je odstrániť nedostatky v skutkových
zisteniach právoplatných rozhodnutí, pokiaľ dodatočne vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy,
ktoré neboli rozhodujúcemu orgánu skôr známe. Z hľadiska splnenia podmienok obnovy konania nie
je rozhodujúce, či o skutočnostiach alebo o dôkazoch, ktoré sa v návrhu uplatňujú, vedel v pôvodnom
konaní navrhovateľ, ale je rozhodujúce či tieto skutočnosti alebo dôkazy boli alebo neboli známe súdu

(R 10/1976).

V konaní o povolenie obnovy konania sa tak súd obmedzuje na zistenie, či vyšli najavo skutočnosti
alebo dôkazy ako to predpokladá ustanovenie § 394 odsek 1, odsek 4 Trestného poriadku. Novým
dôkazom je dôkaz, ktorý nebol v pôvodnom konaní obsiahnutý v spise, alebo nebol vykonaný, alebo

dôkaz vykonaný s novým obsahom. Skutočnosťou predtým neznámou sa rozumie objektívne existujúci
jav, ktorý je v tej istej veci dôkazom, alebo ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci,
ktoránebolapredmetomdokazovaniaalebozisťovaniapredrozhodnutím,ktoréhosaobnovatýka.Nové
skutočnosti v konaní o povolení obnovy konania treba zvyčajne preukazovať novými dôkazmi (naplnenie
prvej podmienky k povoleniu obnovy konania). Na povolenie obnovy konania je však tiež potrebné zistiť,

či nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme samy osebe, alebo v spojení so skutočnosťami
a dôkazmi už skôr známymi odôvodňujú iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne
uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený
druh trestu bol v zrejmom rozpore s účelom trestu (druhá podmienka na povolenie obnovy konania).

Účelom obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku však nie je revízia pôvodného
trestného stíhania, ani verifikovanie pôvodne vykonaných dôkazov, či spochybňovanie spôsobu, akým
ich hodnotil súd v pôvodnom konaní. Tieto sú totiž nezvratné, nemožno ich meniť, ani inak korigovať a
dôkazy, ktoré už boli vykonané v pôvodnom konaní nemožno opakovať (revízia pôvodného rozhodnutia
a predchádzajúceho mu konania prichádza do úvahy pri podaní dovolania, ak sú splnené zákonné

podmienky pre uplatnenie tohto, od obnovy konania odlišného mimoriadneho opravného prostriedku).
Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, nejde o ďalší riadny opravný prostriedok, ako je
to napríklad pri odvolaní, teda akýkoľvek zásah do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu je
prípustný iba vo výnimočných prípadoch.Odsúdený napadol pôvodné rozhodnutie súdu z dôvodu, že trest uložený rozsudkom Okresného súdu
Nitra sp. zn. 3T/80/2023 zo dňa 23.04.2024 bol vydaný na základe časti právneho predpisu (§ 38 odsek

5 Trestného zákona v znení účinnom do 06.08.2025), ktorý neskôr stratil účinnosť podľa článku 125
odsek 3 Ústavy SR, a teda trest uložený právoplatným rozsudkom, ktorý nie je vykonaný, je v rozpore
s ustanovením § 38 odsek 3 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 a pri súčasnej aplikácii
ktorého by súd mohol uložiť odsúdenému trest miernejší, čo je pre odsúdeného priaznivejšia zmena
zákona.

K vyššie uvedenému súd uvádza, že podľa § 394 odsek 4 písmeno b) Trestného poriadku skutočnosťou
skôrneznámoupodľaodsekov1až3ustanovenia§394Trestnéhoporiadku,jestrataúčinnostiprávneho
predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia podľa článku 125 odsek 3 ústavy voči rozsudku
vydanému na základe aplikácie takéhoto právneho predpisu jeho časti alebo niektorého ustanovenia, ak
tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný. Zákon č. 40/2004 Z. z., ktorým sa mení

a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. zmenil okrem iného znenie ustanovenia § 38 tak, že znie:

„(1)Na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu
okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú
dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby.

(2) Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
(3) Pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o
jednu tretinu.
(4) Pri opätovnom spáchaní obzvlášť závažného zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej

trestnej sadzby o jednu polovicu; v takom prípade sa ustanovenie odseku 3 nepoužije.
(5) Ustanovenia odsekov 3 a 4 sa nepoužijú, ak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný trest alebo súhrnný
trest podľa § 41 ods. 2 alebo podľa § 42, ak by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa
neprimerane prísne.
(6) Zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 a 4 sa vykoná iba v rámci zákonom

ustanovenej trestnej sadzby; základom na zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou
hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej
sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody
na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.“

Z vyššie uvedeného vyplýva, že citovaným zákonom došlo k zmene ustanovení § 38 Trestného zákona,
avšak v žiadnom prípade týmto postupom nedošlo k strate jeho účinnosti podľa čl. 125 odsek 3 Ústavy
SR. Súd podotýka, že do znenia ustanovenia § 38 Trestného zákona došlo zásahom zákonodarnej
moci, a nie rozhodnutím Ústavného súdu SR o nesúlade takýchto ustanovení s ústavou. Ani príslušné
ustanovenia zákona č. 40/2024 Z. z., a to ani v jeho prechodných ustanoveniach, neupravujú zásah do

právoplatného rozhodnutia súdu v dôsledku zmeny v jednotlivých ustanoveniach Trestného zákona a aj
ustanovenie § 405b odsek 1 Trestného poriadku upravuje postup výlučne v dôsledku zániku trestnosti
činu podľa § 84 Trestného zákona.

Odsúdený je presvedčený, že zmenou Trestného zákona vyšli najavo nové skutočnosti, ktorými je súd

povinný sa v právoplatne skončenej veci rozsudkom zo dňa 23.04.2024 riadiť. Úmyslom zákonodarcu
v súvislosti s novelizáciou Trestného zákona účinného od 06.08.2024 však nebolo prehodnocovanie
každého právoplatne uloženého trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený podľa platných a účinných
trestných predpisov do 06.08.2024. Zmena príslušných ustanovení Trestného zákona v čase po
nadobudnutí právoplatnosti rozsudku vyhláseného v pôvodnom konaní nie je dôvodom na povolenie

obnovy konania, ak zákon neustanovuje inak, pretože podstatou obnovy konania je naprávať možné
skutkové omyly, pričom pri zmene zákona sa nemení skutok, ale mení sa právo. Súd zdôrazňuje, že ak
by zákonodarca mienil povoliť postup ako to uvádza odsúdený, uviedol by to priamo v zákone č. 40/2024
Z. z. a o nutnosti takéhoto postupu nehovorí ani nález Ústavného súdu SR č. 215/2024 Z.z.

Súd nezistil splnenie podmienok na povolenie obnovy konania, pretože odsúdený neuviedol iné dôvody,
ktorými by sa mal súd pri povolení obnovy konania zaoberať. Je potrebné ešte raz zdôrazniť, že
nadobudnutie účinnosti novely Trestného zákona č. 40/20024 Z.z. od 06.08.2024 malo priamy dopad
na tie konania, kde zanikla trestnosť činu a uložený trest ešte nebol vykonaný, prípadne na takétrestné konania, ktoré v čase účinnosti novely Trestného zákona neboli ešte právoplatne skončené,
teda kde ešte prebiehalo trestné konanie. V takom prípade sa po účinnosti novely Trestného zákona
(od 06.08.2024) konanie páchateľa posudzovalo a trest sa ukladal podľa zákona, ktorý bol ako celok

pre páchateľa priaznivejší tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 2 odsek 1 Trestného zákona (časová
pôsobnosť). V konaní o povolenie obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku tak
nemožno bez relevantných nových dôkazov, či nových skutočností súdu skôr neznámych (ktoré
odsúdený v konaní nepredložil) nanovo posudzovať trestnosť činu, či primeranosť trestu uloženého
odsúdenému v pôvodnom konaní.

Vzhľadom na hore uvedené úvahy súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky obnovy konania
uvedené v § 394 Trestného poriadku, preto súd návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania podľa
§ 399 odsek 2 Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) pracovných dní od jeho oznámenia. O sťažnosti

rozhoduje na Krajský súd v Nitre.
Sťažnosť má odkladný účinok.