Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/38/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123378898
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6123378898.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov

Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Renáty Krajčiovej, v právnej veci žalobcu: AI – invest s.r.o., so sídlom
cesta k lesu 10482/5, 036 01 Martin, IČO: 46 271 341, zastúpeného spoločnosťou: ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA JUDr. Ján Segeč s.r.o.,
so sídlom Skuteckého 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 258 039, proti žalovanému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXXXX/XXX, XXX XX D., zastúpenému spoločnosťou: AK JUDr. Repáň
a partneri, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 25, 036 01 Martin, IČO: 50 711 776, o zaplatenie
sumy 1.133,76 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k.

27C/5/2024-85 zo dňa 25. septembra 2024, vedenej na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 6Co/38/2025,
takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 27C/5/2024-85 zo dňa 25. septembra 2024 vo výroku
III. nasledovne:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.133,76
eur od 12.10.2023 do 30.10.2023.

Vo zvyšnej časti, t.j. v časti o zaplatenie úrokov z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.133,76 eur za obdobie
od 08.07.2023 do 11.10.2023 a za deň 31.10.2023 žalobu z a m i e t a .

Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Vozvyšnejčasti,t.j.vovýrokochI.aII.zostávarozsudokOkresnéhosúduMartin č.k.27C/5/2024-85
zo dňa 25. septembra 2024 n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomokresnýsúdzastavilkonanievčastiozaplateniesumy1.074,00eursúrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne od 31.01.2023 do zaplatenia (výrok I.). Súčasne uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 59,78 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 31.10.2023 do
zaplatenia (výrok II.) a vo výroku III. žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy
1.133,76 eur od 08.07.2023 do 31.10.2023 zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán
nemá nárok na ich náhradu (výrok IV.).
2.Vodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedol,ženávrhomnavydanieplatobnéhorozkazu/žaloboudošlou

(upomínaciemu) súdu dňa 16.8.2023 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 1.313,76 eur s
úrokom z omeškania 5 % ročne od 08.07.2023 do zaplatenia.
3. Žalobca svoj nárok skutkovo odôvodnil tak, že dňa 14.07.2022 došlo k uvoľneniu kvetináča zo
zábradlia terasy bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí, vo vchode č. XXX, bytového domuE., zapísaného na liste vlastníctva (ďalej aj „LV“) č. XXXX pre k. ú. C., s jeho následným pádom
na zastrešenie terasy bytu č. X nachádzajúceho sa na X. poschodí, vo vchode č. XXX, toho istého
bytového domu, čím došlo k poškodeniu, resp. zničeniu časti zastrešenia terasy bytu č. X. Byt č.

XX je vo vlastníctve žalovaného a byt č. X je vo vlastníctve žalobcu. Dňa 15.07.2022 po zistení
poškodenia/zničeniačastizastrešeniaterasybolažalobcomnamiestoprivolanáhliadka00PZ,ktorávec
zaokumentovala. Dňa 17.07.2022 bol žalobca informovaný F. B., že došlo k pádu kvetináča z bytu č. XX
na zastrešenie terasy bytu č. X, ktorý dňa 18.07.2022 informoval žalobcu o tom, že táto udalosť bola
nahlásená príslušnej poisťovni. Dňa 21.07.2022 bol vykonaný Zápis zo škody

zo zodpovednosti spoločnosťou UN1QA pojištovna, a.s. Dňa 16.08.2022 podal žalobca na
polícii trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania prečinu poškodzovania cudzej veci, ktoré však
bolo uznesením povereného príslušníka OO PZ pod ČVS:ORP-577/MZ-MT-2022, zo dňa 16.09.2022,
odmietnuté. Dňa 02.09.2022 bol vypočutý v tejto veci žalovaný, ktorý vo svojej výpovedi potvrdil,
že poškodeniu/zničeniu zastrešenia terasy bytu č. X. došlo v dôsledku pádu kvetináča zo
zábradlia terasy bytu č. XX, ktorého je on výlučným vlastníkom. Žalobca si nechal opraviť poškodené/

zničené zastrešenie terasy bytu č. X spoločnosťou Maximat, s.r.o., so sídlom Nezbudská Lúčka 70, 013
24 Strečno, IČO:
45 397 953. Za dodávku a montáž nového zastrešenia mu bola dodávateľom vystavená faktúra č.
VF20230006, zo dňa 28.06.2023, vo výške 944,80 eur bez DPH. Následne žalobca žalovanému faktúru
č. 2023001, zo dňa 28.06.2023, vo výške 1.133,76 eur, ktorá bola splatná dňa 07.07.2023, ktorý nárok

mu vyplýva z ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca si voči žalovanému uplatnil aj náhradu
ušlého zisku v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka vo výške 180,00 eur, ku ktorému došlo v
dôsledku spôsobenej škody a na to nadväzujúcej potreby takto spôsobenú škodu odstrániť (prítomnosť
pri ohliadke poisťovňou žalovaného, prítomnosť pri zameraní poškodeného zastrešenia terasy bytu č. X
a pri jeho oprave, resp. montáži nového zastrešenia. Ušlý zisk si žalobca vyúčtoval faktúrou č. 2023002,

zo dňa 28.06.2023, vo výške 180,00 eur, ktorá bola splatná dňa 07.07.2023. Napriek výzve žalobcu zo
dňa 06.07.2023 mu však žalovaný spôsobenú škodu ani sčasti nenahradil. Žalovaný sa teda dostal s
plnením svojho záväzku voči žalobcovi do omeškania. Žalobca si preto s poukazom na ust. § 517 ods.
1 a 2 Občianskeho zákonníka voči nemu uplatnil i nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania
vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 08.07.2023.

4. Na výzvu (upomínacieho) súdu žalobca podaním označeným ako Upomínacie konanie - Oprava
vád návrhu na vydanie platobného rozkazu upravil/opravil svoj nárok tak, že žiada od žalovaného
úhradu istiny 1.133,76 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 08.07.2023 do zaplatenia. Toto podanie
žalobcu súd vyhodnotil ako čiastočné späťvzatie žaloby (oproti pôvodne uplatňovanému nároku na
zaplatenie 1.313,76 eur s príslušenstvom). Vzhľadom na to, že k tomuto čiastočnému späťvzatiu došlo

pred doručením žaloby/návrhu na vydanie platobného rozkazu žalovanému, v zmysle § 145 ods. 2 CSP
súd konal ďalej o zvyšku nároku (1.133,76 eur s príslušenstvom) bez rozhodovania o zastavení konania
v časti nároku vzatého späť. Následne Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz č. k. 39Up/
l 326/2023-25 zo dňa 04.10.2023, ktorým zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi istinu
1.133,76 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 08.07.2023 do zaplatenia.

5. Z výpisu z účtu na č. 1. 75 spisu vyplýva, že UNIQA pojišťovna, a.s., uhradila sumu 1.074,00 eur v
prospech účtu klienta F. B., so splatnosťou 25.10.2023. Následne došlo k úhrade tejto sumy z účtu F.
B. v prospech účtu žalobcu dňa 30.10.2033.
6. Žalobca v reakcii na výzvu konajúceho súdu, či trvá na podanej žalobe v celom rozsahu, v podaní
došlom súdu dňa 23.09.2024 vzal svoju žalobu späť v rozsahu istiny 1.074,00 eur a, vychádzajúc z

obsahu predmetného podania, aj čo do príslušenstva - úroku z omeškania od 31.10.2024 do zaplatenia.
Predmetné čiastočné späťvzatie žaloby žalobca odôvodil tak, že mailom zo dňa 18.09.2024 bol právnym
zástupcom žalovaného informovaný o tom, že úhradu vo výške 1.074,00 eur zo dňa 30.10.2023
realizovala na účet žalobcu matka žalovaného, a to z dôvodu, že na jej účet bolo poskytnuté plnenie z
poisťovne na úhradu škody spôsobenej žalovaným, o čom však žalobca nemal vedomosť. Na základe

uvedeného mal žalobca predmetnú platbu za jednoznačne identifikovanú, zobral čiastočne žalobu späť.
Súhlas žalovaného s týmto čiastočným späťvzatím prejavil právny zástupca žalovaného na
pojednávaní dňa 25.09.2024. Okresný súd preto v zmysle § 145 ods. 2 CSP konanie v
uvedenom rozsahu zastavil (výrok I. napadnutého rozsudku).
7. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 14.07.2022 došlo k poškodeniu zastrešenia terasy bytu č. X

vo vlastníctve žalobcu v bytovom dome E. v dôsledku uvoľnenia
a následného pádu kvetináča z balkóna bytu č. XX vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný svoju
zodpovednosť nepopieral. Vo výpovedi v rámci konania vedeného na podklade trestného oznámenia
žalobcu žalovaný potvrdil, že v predmetný deň došlo k zničeniu zastrešenia terasy bytu č. X v dôsledkupádu kvetináča zo zábradlia terasy bytu č. XX v bytovom dome E., ktorého je výlučným vlastníkom, na
adrese jeho trvalého pobytu.
8. Súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že žaloba bola podaná na súd

predčasne. Zo Zápisu zo škody zo zodpovednosti zo dňa 21.07.2022 je zrejmé, že žalobca, ktorý
sa predmetného šetrenia-obhliadky zúčastnil (konateľ žalobcu), mal v zmysle ním podpísanej listiny
vedomosť, že likvidácia škody prebieha na základe poistného vzťahu medzi otcom žalovaného F. B. a
UNIQA, pojišťovna, a.s. Z obsahu predmetnej listiny tiež vyplýva, že žalobcovi bolo zrejmé, že likvidácia
poistnej udalosti prebehne podľa dokladov, s tým, že žalobca je povinný príslušné doklady za opravu

zaslať označenej poisťovni a oznámiť jej svoje číslo účtu. Uvedené povinnosti si však žalobca nesplnil, a
tieto úkony nezrealizoval. K oprave zastrešenia, ktoré bolo poškodené dňa 14.07.2022, žalobca pristúpil
až takmer o rok, v súvislosti s čím mu bola dňa 28.06.2023 spoločnosťou Maximat, s.r.o., fakturovaná
oprava predmetného zastrešenia vo výške 944,80 eur bez DPH. Následne žalobca vystavil žalovanému
faktúru č. 2023001
vo výške 1.133,76 eur za opravu a tiež faktúru č. a 2023002 na sumu 180,00 eur za stratu času,

všetko včítane DPH, ktoré zaslal na meno žalovaného A. B. a na adresu G. XXXX/XX, H. A.. Podľa
názoru konajúceho súdu žalobca predmetnú výzvu/zaslanie faktúr nezrealizoval správne, pretože ich
žalovanému zaslal na nesprávnu adresu. Hoc aj na príslušnom LV č. XXXX vedeného pre obec D.,
kat. úz. C. je zapísaný ako vlastník bytu č. XX A. B., G. XXXX/XX, H. A., žalobcovi muselo byť z
toho istého listu vlastníctva muselo byť zrejmé, že žalovaný je vlastníkom bytu č. XX, z ktorého terasy

došlo k pádu kvetináča na zastrešenie terasy bytu č. X vo vlastníctve žalobcu. Podľa názoru okresného
súdu preto primárnou adresou, na ktorú mal žalobca adresovať uvedené faktúry v súvislosti s opravou
zastrešenia jeho terasy, je logicky adresa bytu č. XX vo vlastníctve žalovaného - teda C. XXXXX/XXX,
D., odhliadnuc od skutočnosti, že v zmysle Zápisu zo škody zo zodpovednosti zo dňa 21.07.2022
bola predmetná škoda, resp. škodová/poistná udalosť riešená poisťovňou UNÍQA pojišťovna, a.s., s

ktorou v zmluvnom vzťahu bol nie žalovaný A. B., ale jeho otec F. B., keď zároveň v zmysle obsahu
predmetného zápisu bolo doklady za opravu a číslo účtu potrebné (poškodeným) zaslať poisťovni, nie
škodcovi, a ani poistenému. Žalobca v spore argumentoval tým, že z predmetného zápisu mu bola
známa adresa (žalovaného) G. XXXX/XX, H. A., keď táto tiež vyplývala z LV č. XXXX a na tejto adrese
komunikovala aj poisťovňa. V danej súvislosti prvoinštančný súd zdôraznil, že žalobca si zamieňa osoby

žalovaného A. B. a jeho otca F. B.. Žalovaným v tomto spore je A. B., avšak pokiaľ žalobca poukazuje
na údaj o bydlisku poisteného v Zápise zo škody zo zodpovednosti zo dňa 21.07.2022 alebo
že poisťovňa komunikovala/adresovala svoje podania na uvedenú adresu, súd poukázal na skutočnosť,
že poisteným, a teda v zmluvnom vzťahu s poisťovňou nebol žalovaný, ale jeho otec
F. B.. Pokiaľ by aj súd pripustil, že žalobca mohol/mal zaslať podklady na likvidáciu poistnej udalosti nie

priamo poisťovni, ale poistenému (ktorý by následne konal so svojou poisťovňou), potom tieto podklady
mali byť zaslané na meno otca žalobcu, teda F. B., a na adresu G. XXXX/XX, H. A.. Žalobca však zaslal
predmetné podklady na uvedenú adresu, ale na meno žalovaného - A. B..
9. Ak teda žalobca na základe údajov na LV č. XXXX vedenom pre obec D., kat. úz. C., disponoval
informáciou, že žalovaný je vlastníkom bytu č. XX, javilo by sa najlogickejšie adresovať mu výzvu na

úhradu škody na adresu predmetného bytu. Aj z obsahu uznesenia ČVS:ORP-577/MZ-MT-2022 zo dňa
16.09.2022 predloženého samotným žalobcom, v ktorom je na str. 2 v rámci vyjadrenia žalovaného
uvedené, že A. B. je vlastníkom bytu č. XX v bytovom dome E. na adrese jeho trvalého pobytu. Teda
aj z tohto dôvodu neobstojí argumentácia žalobcu, že nemal odkiaľ vedieť adresu (trvalého pobytu),
na ktorú mal žalovanému zasielať výzvu na úhradu škody, resp. podklady na uplatnenie poistného

plnenia.
10. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca pred podaním žaloby vedel, že predmetná škodová udalosť
je riešená ako poistná udalosť na základe poistenia otca žalovaného -F. B.. Zároveň žalobca vedel, že
je povinný predložiť podklady pre účely likvidácie predmetnej poistnej udalosti buď poisťovni, prípadne
poistenému - otcovi žalovaného F. B. (poistný vzťah medzi F. B. a UNIQA, pojišťovna, a.s., je zrejmý aj

z predmetného Zápisu zo škody zo zodpovednosti zo dňa 21.07.2022 a touto informáciou disponoval
žalobca aj priamo od menovaného, ako to on sám uvádza v žalobe). Napriek tomu žalobca tak neurobil
a vyššie označené faktúry nezaslal poisťovni ani poistenému - otcovi žalovaného F. B., ale žalovanému,
avšak na adresu, ktorá nebola ani adresou jeho trvalého pobytu, a nebola to ani adresa, na ktorej by sa
žalovaný zdržiaval. S takýmto ne/doručením nemôžu byť spojené právne dôsledky.

11. Z podkladov predložených žalovaným, osobitne zo Žiadosti o zaslanie dokladov vystavenej UNIQA,
pojišťovna, a.s. zo dňa 11.10.2023, vyplýva, že podklady k likvidácii poistnej udalosti (faktúra za
opravu) boli označenej poisťovni doručené až dňa 11.10.2023, spolu s platobným rozkazom vydaným
upomínacím súdom. Dovtedy ani označená poisťovňa ani žalovaný (a ani poistený - otec žalovanéhoF. B.) týmito podkladmi nedisponovali. Ani poisťovňa preto nemohla šetriť poistnú/škodovú udalosť
a poskytnúť za ňu poistné plnenie, a ani žalovaný nemal vedomosť o výške škody, ktorú by mal
plniť žalobcovi. Následne bezprostredne došlo k plneniu poisťovne v prospech účtu poisteného - otca

žalovaného - F. B. vo výške 1.074,00 eur a o niekoľko dní neskôr aj k plneniu v rovnakej
výške od otca žalovaného na účet žalobcu.
12. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že nárok žalobcu na
zaplatenie zvyšku istiny, t. j. 59,76 eur, je dôvodný. Ku škode došlo porušením právnej povinnosti
žalovaného, ktorý svoju zodpovednosť za škodu v zásade nespochybňoval. Napokon aj z obsahu

výpovede žalovaného v rámci konania ČVS:ORP-577/MZ-MT-2022 je zrejmé, že žalovaný zistil, že
kvetináč, ktorý mal umiestnený na zábradlí terasy, v dôsledku búrky a silného vetra spadol a poškodil
zastrešenie terasy bytu č. X vo vlastníctve žalobcu. Ako vyplynulo z vyjadrení (konateľa) žalobcu,
žalovaný mu už uhradil DPH vyčíslenú vo faktúre č. 2023001 vystavenej žalobcom. Keďže
celková škoda, resp. majetková ujma žalobcu predstavuje výšku žalobcom uplatnenej istiny 1.133,76
eur, pričom v prospech žalobcu bola doposiaľ plnená suma 1.074,00 eur, v ktorom rozsahu istiny došlo

neskôr
k späťvzatiu žaloby, okresný súd zaviazal žalovaného na úhradu zvyšku uplatneného nároku žalobcu
výrokom II. napadnutého rozsudku a zároveň priznal žalobcovi aj úrok z omeškania z uvedenej sumy
59,76 eur, však len od doby, čo žalobcovi čiastočne (1.074,00 eur) plnila poisťovňa, resp. po tom, čo
bolo poistné plnenie zaslané na účet žalobcu (30.10.2023). Z okolností prejednávaného

prípadu popísaných vyššie je totiž zrejmé, že žalobca mal vedomosť, že podklady k likvidácii škodovej/
poistnej udalosti má zaslať poisťovni, čo však neurobil. Tieto podklady zaslal poisťovni urobil dodatočne
žalovaný. Žalovaný sa dostal
do omeškania následne až na základe vedomosti, v akom rozsahu bol žalobca uspokojený
z titulu poistného plnenia poisťovňou. Inak povedané, za opísaných okolností bolo podľa názoru súdu

namieste požadovať od žalobcu, aby prioritne riešil svoj nárok s poisťovňou otca žalovaného a až
následne, podľa rozsahu uspokojenia jeho nároku z poistného plnenia,
so žalovaným.
13. Konajúci súd mal teda z vykonaného dokazovania preukázané, že žalovaný nadobudol vedomosť o
výške škody žalobcu - poškodeného až v súvislosti s doručením žaloby, príslušných faktúr a platobného

rozkazu (keďže doručovanie faktúr a výzvy
na úhradu/náhradu škody žalovanému na adresu G. XXXX/XX, H. A., bolo neúčinné, v dôsledku čoho
sa tieto podklady sa nedostali do dispozičnej sféry žalovaného) a zároveň po čiastočnom
uspokojení žalobcu v rozsahu poistného plnenia (1.074,00 eur), s prihliadnutím na individuálne okolnosti
tejto veci v zmysle predchádzajúceho bodu odôvodnenia, a preto výrokom III. napadnutého rozsudku

zamietol žalobu žalobcu v časti o zaplatenie úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.133,76
eur od 08.07.2023 do 30.10.2023.
14. O trovách konania súd okresný súd rozhodol podľa § 255, § 256 ods. 1 CSP. Konštatoval, že žaloba
ako taká bola podaná na súd dôvodne, ale vzhľadom na okolnosti veci predčasne. Predčasnosť podania
žaloby jednak vyplýva zo skutočnosti, že žalobca vedel, že predmetná škodová udalosť sa

bude riešiť ako poistná udalosť a v rámci poistného vzťahu medzi otcom žalovaného F. B. a UNIQA,
pojišťovna, a.s., v súvislosti s čím mal žalobca predložiť poisťovni alebo menovanému poistenému
príslušné podklady (faktúry, číslo účtu atď.). Žalobca tak však neučinil a namiesto toho podal na súd
žalobu proti škodcovi - žalovanému. Zároveň k podaniu žaloby žalobcom voči žalovanému došlo bez
toho,žebyžalobcariadne,t.j.spriloženýmipodkladmi,vyzvalžalovanéhonanáhraduškody(minimálne

tak, aby sa uplatnenie nároku dostalo do sféry dispozície žalovaného). Po doručení
platobného rozkazu s prílohami (faktúrami preukazujúcimi náklady opravy zastrešenia) žalovanému,
žalovaný, resp. jeho otec F. B. ako poistený, bezodkladne kontaktoval poisťovňu a o necelé tri týždne
neskôr už došlo k poistnému plneniu na účet poisteného. Následne bolo toto plnenie poukázané z účtu
poisteného na účet žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že sporu (v jeho prevažujúcom rozsahu)

bolo možné zabrániť, pokiaľ by si žalobca riadne splnil povinnosti, ktoré pre neho vyplývali napríklad
zo Zápisu zo škody zo zodpovednosti zo dňa 21.07.2022 (doručenie dokladov za opravu a uvedenie
čísla účtu poisťovni). Vzhľadom na potvrdené narušené vzťahy medzi stranami nemožno vylúčiť ani
úmysel žalobcu vyvolať súdny spor prezentovaný v rámci procesnej obrany žalovaným. Zároveň súd
konštatoval, že štandardne si opravu škody zabezpečuje samotný poškodený, ktorý vie najlepšie časovo

aj iným spôsobom koordinovať opravu. Súčasne tým možno predísť situácii, že by opravu dojednal
škodca a poškodený by s jej realizáciou nebol spokojný, v súvislosti s čím by mohli vznikať ďalšie spory
a pod. Navyše na účet žalobcu došla dňa 30.10.2023 úhrada 1.074,00 eur, ktorá v zmysle výpisu z účtu
bola dostatočne identifikovaná „platba za škodovú udalosť 5000456322, poškodenie lexanu", pričomoznačenie škodovej udalosti je zrejmé napríklad aj zo žalobcom predloženého Zápisu zo škody
zo zodpovednosti zo dňa 21.07.2022. Prvoinštančný súd sa preto nestotožnil s tvrdením
právneho zástupcu žalobcu v čiastočnom späťvzati žaloby, že až na základe oznámenia právneho

zástupcu žalovaného mailom dňa 18.09.2024 mali jednoznačne identifikovanú platbu vo výške 1.074,00
eur zo dňa 30.10.2023 tak, aby na ňu mohol náležite procesne reagovať. Žalobca teda neurobil príslušný
procesný úkon (čiastočné späťvzatie žaloby), naopak, v rámci písomného podania doručeného súdu
pred pojednávaním dňa 09.09.2024 zotrval na podanej žalobe, v súvislosti s čím vznikli v konaní ďalšie
trovy (napr. spojené s účasťou právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 09.09.2024

a potrebou jeho odročenia).
15. Zároveň mal konajúci súd za to, že aj žalovaný ako škodca mohol a mal vyvinúť náležité úsilie
a starostlivosť i záujem o proces likvidácie škodovej udalosti. Pokiaľ v októbri 2023 došlo najskôr k
plneniu poisťovne na účet otca žalovaného - F. B. vo výške 1.074,00 eur a následne menovaným v
uvedenej sume na účet žalobcu, žalovaný rovnako toto neoznámil žalobcovi ani súdu skôr, ale učinil
tak právny zástupca žalovaného až na pojednávaní dňa 09.09.2024, ktorý však

zároveň nevedel preukázať predmetné plnenie a aj preto bolo pojednávanie odročené a vytýčený termín
ďalšieho pojednávania, v súvislosti
s čím vznikli ďalšie trovy konania. Teda aj žalovaný, ktorý zrejme nedostatočne (s
oneskorením) oznámil svoju právnemu zástupcovi, že došlo k (poistnému) plneniu v
prevažnej časti nároku, a neposkytol mu príslušné podklady, nekonal s náležitou starostlivosťou.

16. Hoc teda došlo k žalovanému plneniu po začatí konania, avšak za vyššie uvedených okolností
mal okresný súd za to, že nemožno žalovanému pripísať zavinenie na zastavení konania (v dôsledku
späťvzatia žaloby v prevažnej časti nároku pre uskutočnenie žalovaného plnenie v prospech žalobcu
po začatí konania), keď navyše v prípade sumy 1.074,00 eur ani nešlo o plnenie žalovaného, (ale plnila
poisťovňa v súvislosti s poistným vzťahom medzi ňou

a poisteným - otcom žalovaného F. B., ktorý následne zaslal plnenie poisťovne žalobcovi). Zároveň
pri zohľadnení neúspechu žalovaného v časti (o zaplatenie 59,76 eur s príslušenstvom), mal okresný
súd za to, že rozhodnutie, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, je v súdenom
prípade spravodlivé a splní aj preventívny účel (predchádzanie predčasnému podávaniu žalôb, včasné
informovanie protistrany a súdu

o poskytnutí/prijatí plnenia, včasná aktivita strany voči jej právnemu zástupcovi).

17. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, a to proti jeho
výrokom III. a IV., ktorý sa domáhal jeho zmeny v napadnutom časti tak,
že odvolací súd uloží žalovanému zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.133,76

eur od 08.07.2023 do 31.10.2023, a súčasne prizná žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania (prvoinštančného i odvolacieho) v rozsahu 100 %.
18. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP].

19. Žalobca predovšetkým, že nesúhlasil s argumentáciou súdu prvej inštancie uvedenou v bodoch 29.
a 30. napadnutého rozhodnutia. Zdôraznil, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že poškodený
musí čakať s uplatnením svojej pohľadávky (titulom náhrady škody) do času, kedy škodcovi jeho
poisťovňa na základe poistnej zmluvy a z nej vyplývajúceho poistného krytia nahradí celú, prípadne
časť škody, ktorú spôsobil. Žalovaný si bol vedomý skutočnosti, že spôsobil škodu na majetku žalobcu.

Uvedené vyplýva aj z uznesenia OO PZ ČVS:ORP-577-MZ-MT-2022 zo dňa 16.09.2022,
v ktorom konaní bol dňa 02.09.2022 žalovaný vypočutý, kde uviedol, že celú vec považoval za vyriešenú
tým, že konateľovi žalobcu odovzdal číslo na pani z poisťovne. Skutočnosť, že žalovaný bol
pre prípad spôsobenia škody na cudzom majetku poistený, ho ešte nezbavuje povinnosti nahradiť túto
škodu žalobcovi ako poškodenému. Žalovaný však v danom prípade neurobil žiadne kroky k náhrade

škody vzniknutej žalobcovi. Keďže v čase podania žaloby uplynula už viac ako polovica premlčacej doby
stanovenej v ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, úvahy konajúceho súdu o tom, že žaloba bola
podaná predčasne, nie sú správne a nezodpovedajú vykonanému dokazovaniu. Občiansky zákonník
v ust. § 100 a nasl., resp. § 450 a nasl., neobsahuje ustanovenia, na základe ktorých by bol ten, kto
spôsobil škodu, oprávnený počkať s jej náhradou až do času, kedy o takejto škodovej udalosti rozhodne

poisťovňa, resp. že by riešenie škodovej udalosti poisťovňou by spôsobovalo spočívanie premlčacej
doby.Žalobcavyzvalžalovanéhonanáhraduškodyvýzvouzodňa06.07.2023, kuktorejpriložilidoklady
odôvodňujúce výšku škody – faktúry. Túto výzvu žalobca zaslal na adresu trvalého pobytu žalovaného
(G. XXXX/XX, XXX XX H. A.), ktorú uviedol ako adresu trvalého bydliska žalovaný aj v podanom odpore.Ak teda žalobca výzvu na plnenie zaslal na adresu trvalého bydliska žalovaného, postupoval správne
a takáto výzva sa preto musela dostať do dispozičnej sféry žalovaného. Úvaha okresného súdu o tom,
že žalobca mal adresovať predmetnú výzvu na adresu bytu, ktorého je žalovaný vlastníkom, nemá oporu

v žiadnom právnom predpise. Navyše, vlastníctvo nehnuteľnosti ešte neznamená, že sa tam vlastník
zdržuje a že sa doručovaná výzva dostane do jeho dispozičnej sféry. Doručovaním právnych úkonov
na adresu trvalého bydliska sa naopak zabezpečí to, aby sa takéto právne úkony dostali do dispozičnej
sféry adresáta. Žalobca teda podal žalobu až potom, ako na úhradu jeho pohľadávky na náhradu škody
vyzval žalovaného doporučenou písomnou výzvou na adrese jeho trvalého bydliska.

20. Nadväzne citujúc ust. § 255 ods. 1 a 2, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP žalobca uviedol, že v civilnom
sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v
konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, súd jej prizná tiež celú náhradu konania. Ak mala strana
úspech len čiastočný, náhradu trov súd pomerne rozdelí. Ak je úspech a neúspech vyvážený, súd
vysloví, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Platí teda, že žalobca má plný
úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu, naopak, žalovaný má plný úspech, ak je žaloba

v plnom rozsahu zamietnutá. Keďže v posudzovanom prípade podal žalobca na súd žalobu dôvodne
a pred jej podaním poskytol žalovanému možnosť dobrovoľne splniť svoju povinnosť (zaslaním výzvy
na adresu jeho trvalého bydliska), odvolateľ je toho názoru, že má nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100%. Neobstojí preto argumentácia súdu prvej inštancie, že žalovaný nadobudol vedomosť o
výške škody žalobcu – poškodeného až v súvislosti s doručením žaloby, príslušných faktúr a platobného

rozkazu (keďže doručovanie faktúr a výzvy
na úhradu/náhradu škody žalovanému na adresu trvalého bydliska G. XXXX/XX, H. A., bolo neúčinné
a tieto sa nedostali ani do sféry dispozície žalovaného. Takýto záver súdu je totiž v rozpore s vykonaným
dokazovaním a nemá ani oporu v zákone. Odvolateľ vyčítal konajúcemu súdu, že ak považoval
doručenie výzvy na adresu trvalého bydliska žalovaného za neúčinné, v odôvodnení svojho rozhodnutia

už nijako nevysvetlil, na základe akých právnych úvah dospel k tomuto záveru. Keďže žalobca poskytol
žalovanému možnosť dobrovoľne splniť si svoju povinnosť zaslaním výzvy na adresu jeho trvalého
bydliska, nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.133,76 eur od
08.07.2023 do 31.10.2023 je dôvodný.

21. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako
vecne správny potvrdiť. Súčasne si uplatnil voči žalobcovi nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
22. Uviedol, že na základe skutkového a právneho stavu, ktorý považoval za nesporný a dostatočne
osvedčený, po naplnení zákonných predpokladov vydal zákonný rozsudok, ktorý je súčasne riadne

odôvodnený. I napriek tomu, že z napadnutého rozsudku je nesporné dostatočné odôvodnenie
i argumenty, ktoré súd pojal za základ svojho rozhodnutia, žalobca tieto právne závery spochybňuje,
hoci práve oni sú logickým vyústením právneho hodnotenia konajúceho súdu. Žalobca pritom vo
svojom opravnom prostriedku neprodukuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by vnášali čo i len čiastočnú
pochybnosť o správnosti takto okresným súdom ustálených právnych záverov. Napadnutý rozsudok

plne korešponduje s postupom v zmysle CSP, je založený na správnom právnom posúdení veci
a má oporu v logických súvislostiach, čo dáva základ pre hodnotenie rozhodnutia ako zákonného.
Vychádzajúc z uvedeného označil žalovaný odvolanie žalobcu za absolútne nedôvodné. Zdôraznil,
že na vydanie napadnutého rozsudku boli v tomto spore splnené formálne zákonné predpoklady.
Okresný súd správne prihliadal aj na materiálnu stránku veci, najmä na predchádzajúcu procesnú

aktivitu žalovaného, t. j. zbytočných a účelových konaní pre navyšovanie trov konania nehospodárnosti,
zmysel CSP, ako i splnenie všetkých zákonných predpokladov potrebných pre rozhodnutie, pričom
správne usúdil a toto vydal v intenciách uvedených záverov. Citujúc článok 17 CSP žalovaný uviedol,
že je v ňom vyjadrený jeden zo základných ústavnoprávnych princípov riadneho fungovania justície,
ktorým je princíp hospodárnosti konania alebo tzv. procesnej ekonómie, ktorý sa netýka len určitej fázy

konania, ako napríklad princíp ústnosti, ale tento princíp má byť uplatňovaný v celom konaní od jeho
začatia až po právoplatné skončenie veci. Hoci žalovaný nie je povinný zdôvodňovať a hlbšie rozoberať
argumentačne a právne dostatočne odôvodnený napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, žalobcom
uvádzané nedostatky v údajnom odopretí jemu patriacich práv možno
pri komplexnom pohľade na obsah odvolania hodnotiť ako výlučne zavádzajúci, ktorého účelom je

oddialenie právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

23. Žalobca vo svojej odvolacej replike zotrval na svojej argumentácii prezentovanej v podanom
odvolaní.24. Konštatoval, že žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu neuvádza žiadne relevantné skutočnosti
spôsobilé spochybniť odvolaciu argumentáciu žalobcu. Odvolateľ zopakoval, že pojem
„procesné zavinenie“ použitý v ust. § 256 CSP sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, zásada

zodpovednosti za zavinenie inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na
posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania (Števček a spol., Civilný sporový
poriadok, Veľké komentáre, vydavateľstvo C. H. Beck, str. 934). Naďalej teda platí, že ak sa pre
správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť
žalobcovitrovykonania,pretoženespornezavinilzastaveniekonania.Idenajmäoprípady,keďžalovaný

po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť. Dôvodnosť žaloby sa
pritom posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu
žaloby nedošlo. Rozhodnou je skutočnosť, že žalovaný splnil to, čoho sa žalobca domáhal a že len
z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť (Števček a spol., Civilný sporový poriadok, Veľké komentáre,
vydavateľstvo C. H. Beck, str. 935). V posudzovanom prípade bol jediným dôvodom, pre ktorý došlo
k zastaveniu konania v časti o zaplatenie sumy 1.074,00 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od

31.10.2023dozaplatenia,plneniežalovaného,realizovanéprostredníctvomjehomatky.Tátoskutočnosť
dodatočne vyplynula z emailu právneho zástupcu žalovaného, na základe čoho si žalobca mohol túto
platbu bez najmenších pochybností (vzhľadom na rozdiel v osobe škodcu a osoby, ktorá mu poskytla
náhradu škody) stotožniť s jeho nárokom na náhradu škody spôsobenej žalovaným. Pokiaľ okresný
súd poukázal na skutočnosť, že právny zástupca žalobcu pred pojednávaním dňa 09.09.2024 trval na

podanej žalobe, toto jeho stanovisko vyplývalo z toho, že platbu na účte žalobcu nebolo možné z vyššie
uvedených dôvodov jednoznačne identifikovať a zo strany žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu,
pred pojednávaním dňa 09.09.2024 nebolo žalobcovi ani jeho právnemu zástupcovi poskytnuté žiadne
vyjadrenie/vysvetlenie, prečo došlo k čiastočnej náhrade škody spôsobenej žalovaným plnením tretej
osoby. Zároveň ani táto osoba žalobcovi nepreukázala, že je oprávnená plniť za žalovaného ako dlžníka.

Aj na pojednávaní dňa 09.09.2024 právny zástupca žalovaného oznámil súdu, že plnenie zo strany
matky žalovaného je vlastne plnením žalovaného na náhradu škody, ktorá je predmetom tohto konania,
ale on sám nevedel toto plnenie v tom čase preukázať. Právny zástupca žalobcu sa pritom riadne a včas
ospravedlnil z neúčasti na uvedenom pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania, t. j. aby nedošlo
k zbytočnému a nehospodárnemu navyšovaniu trov konania. Pre rozhodnutie o trovách konania je teda

rozhodujúce, že k zastaveniu konania v časti o zaplatenie sumy 1.074,00 eur s úrokom z omeškania 5
% ročne od 31.10.2023 do zaplatenia došlo v dôsledku plnenia žalovaného, ktoré bolo realizované až
po začatí konania. Vo vzťahu k výroku, ktorým súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 59,76 eur
s úrokom z omeškania 5 % ročne od 31.10.2023 do zaplatenia, už žalobca v podanom odvolaní
konštatoval, že v tejto časti mal v spore úspech 100 %.

25. Žalovaný vo svojej odvolacej replike zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii prezentovanej
v štádiu prvoinštančného i odvolacieho konania.
26. Nesúhlasil s argumentáciou žalobcu vo vzťahu k aplikácii ust. § 256 ods. 1 CSP. V danej
súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.ÚS 988/12,

z ktorého vyplýva, že „pri rozhodovaní o náhrade trov konania by mal súd zohľadňovať samotný
účel civilného procesu, ktorým je poskytovanie ochrany porušeným alebo ohrozeným skutočným
subjektívnym hmotným právam a právom chránených záujmov. Civilné súdne konanie nemôže byť
oddelené od svojho skutočného spoločenského poslania
a nemôže sa stať iba nástrojom slúžiacom k vytváraniu ľahkého a nijak neodôvodneného zisku na úkor

protistrany, predstavujúcu v úhrade trov za zastúpenie advokátom. Nie je preto porušením práva na
spravodlivý proces podľa článku 36 ods. 1 Listiny a práva na právnu pomoc v konaní pred súdom podľa
článku 37 ods. 2 Listiny, ak súd neprizná náhradu nákladov na zastupovanie advokátom“.
27. V predmetnom konaní nejde o prípad, kedy bolo žalobe celkom vyhovené a to
z dôvodu predčasnosti jej podania na súd, ako aj úmyselného konania žalobcu, ktorým žalobca sledoval

práve následné vyvolanie súdneho konania a zaťaženie žalovaného aj s navýšenými
trovami, vzniknutými s podaním žaloby a poskytnutým právnym zastúpením. Konanie a jeho priebeh
bolo určované najmä správaním žalobcu, kedy žalovaný nemal vedomosť o výzve žalobcu na zaplatenie
žalovanej istiny, o ktorej sa dozvedel až z podanej žaloby. Následne došlo k okamžitému zaplateniu
plnenia do dispozície žalobcu zo strany žalovaného, ktoré mu bolo poisťovňou poskytnuté. Tvrdenie

žalobcu, že mal záujem o mimosúdne riešenie veci je preto účelové, čo aj prvoinštančný
súd pri rozhodovaní o trovách konania zohľadnil a na túto skutočnosť v odôvodnení
rozhodnutia aj poukázal.28. Súd prvého stupňa správne posúdil otázku zavinenia žalobcu majúcu za následok čiastočné
späťvzatie žaloby a prihliadol na to, čo bolo dôvodom, pre ktorý bolo konanie sčasti zastavené.
Keďže na čiastočnom späťvzatí bolo dané nepochybne zavinenie žalobcu, treba z pohľadu § 255 ods.

2 CSP dôvodiť, že žalobca minimálne v tomto rozsahu nemal vo veci úspech. Naproti tomu,
v tejto časti bol úspešný žalovaný. Preto pri aplikácii zásad ukladania povinnosti znášať trovy konania,
mal byť tento úspech zohľadnený v prospech žalovaného. Žalovaný tiež v konaní znáša trovy spojené s
právnym zastúpením, kedy iba jeho využitím dokázal v konaní úspešne brániť svoje práva. Nepriznanie
trov konania prvoinštančným súdom potom vzhľadom na okolnosti konania, dostatočne vysvetlené

v odôvodnení napádaného rozhodnutia, vyjadrujú primeranosť zaťaženia strán sporu tak, že tieto
si bude znášať každý samostatne. V tejto časti je teda rozhodnutie okresného súdu správne a zákonné.
29. Rovnako prvoinštančný súd s prihliadnutím na postup žalobcu pri uplatňovaní nároku, správne
nepriznal žalobcovi požadovaný úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.133,76 eur od 08.07.2023 do
30.10.2023.Zosprávaniažalovanéhojenepochybné,čovkonaníbolo idostatočnepreukázané,
že žalovaný si bol vedomý vzniku škody a túto riešil prostredníctvom poistenia a následného uspokojenia

žalobcu z tohto plnenia. Podklady potrebné k likvidácii poistnej udalosti boli však žalovanému doručené
až spoločne s platobným rozkazom. Takýto postup žalobcu možno preto hodnotiť jedine
ako účelový. Rozvrátené vzťahy medzi jednotlivými vlastníkmi v bytovom dome teda nepochybne viedli
žalobcu k takému konaniu, aby žalovanému spôsobil čo najvyššie majetkové postihnutie vyvolaním tohto
konania a s tým spojenému vzniku trov, to všetko bez toho, aby poskytol žalovanému možnosť takémuto

postihu predísť. Pritom žalovaný nepochybne sledoval uspokojenie žalobcu z poistného plnenia, čo
osvedčujú aj v konaní preukázané skutočnosti - poukázanie plnenia poisťovne do dispozície žalobcu
takmer okamžite po jeho pripísaní na účet otca žalovaného F. B..

30. Pred svojím rozhodnutím odvolací súd v súlade s ust. § 382 CSP vyzval obidve sporové strany,

aby sa vyjadrili k možnej aplikácii § 563 Občianskeho zákonníka a § 257 CSP, ktoré pri doterajšom
rozhodovaní veci neboli použité.

31. Žalobca vo svojom vyjadrení k tejto výzve namietal možnú aplikáciu ust. § 257 CSP, pretože
podľa jeho názoru v súdenom spore nie sú splnené zákonné podmienky pre aplikáciu tohto zákonného

ustanovenia. Jedná sa o bežnú pohľadávku, ktorú žalobca zažaloval
po lehote jej splatnosti, pričom žalovaný mal možnosť prevziať si predžalobnú výzvu žalobcu na adrese
trvalého bydliska, ale neurobil tak. Ani po vydaní platobného rozkazu žalovaný neurobil žiadne kroky
k ukončeniu sporu, resp. nezvyšovaniu trov konania. Na podporu svojej argumentácie žalobca rozsiahlo
citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/102/2017, keď akcentoval,

že túto normu nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné
zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu
k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto časti vyskytujú a tento dôvod
je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať,
či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody.

Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (napr. nálezy
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III.ÚS 292/07 a I.ÚS 303/2012), ale ide o prvok individualizácie,
nie ľubovôle zo strany súdu (napríklad nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III.ÚS 727/2000).
Ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi
stranami (pozri nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 2862/07). Použitie § 257 CSP neodôvodňuje ani

fakt, že strana nie je solventná, alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je
lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, a teda inými
slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok.

32. Žalovaný vo svojom vyjadrení k výzve odvolacieho súdu poukázal na svoju argumentáciu v priebehu

prvoinštančného i odvolacieho konania. Zopakoval, že až do dňa doručenia platobného
rozkazu s prílohami nemal vedomosť o svojej povinnosti plniť žalobcovi. Na tom bola založená i obrana
žalovaného v spore keď argumentoval, že žaloba v tomto spore bola podaná na súd predčasne pretože
žalobcamuúčelovoposlalvýzvu naplnenienainúadresu,ktorániejeadresoujehobydliskaana
ktorej sa nezdržiava. Súd prvej inštancie toto rešpektoval a vec právne posúdil v intenciách predčasnosti

podania žaloby. Nakoľko splatnosť dlhu žalovaného nevyplýva zo žiadnej dohody účastníkov, ani zo
žiadneho právneho predpisu a ani rozhodnutia súdu, nebol ani ustálený/určený termín na
plnenie veriteľovi (žalobcovi). Tento termín mohla teda ustáliť iba výzva žalobcu, ku
ktorej nedošlo z vyššie uvedených dôvodov, pretože žalovanému sa táto nedostala do dispozičnejsféry a preto sa nemohol sa dostať do omeškania s plnením dlhu žalobcovi. Uvedená skutočnosť
zakladá potom opodstatnenosť posúdenia veci tak, že termín plnenia nebol daný a nárok nemohol
byť zákonne uplatnený, z ktorého dôvodu je ho potrebné zamietnuť. Na podporu svojej argumentácie

žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7MCdo/15/2011 zo
dňa 27.09.2012, ktorý sa zaoberal otázkou úrokov z omeškania pri vzniku zodpovednosti za škodu,
jej rozsah a moment, kedy je počiatok okamihu omeškania. V danom prípade bol nárok žalobcu voči
žalovanému síce spojený so spáchaním trestného činu, za ktorý bol žalovaný aj právoplatne uznaný
vinným, no vo vzťahu k začiatku plynutia omeškania dovolací súd vyslovil jasný právny názor, keď dospel

k záveru, že súdy správne použili aj ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá
rieši otázku úrokov z omeškania, uverejnenú pod č. 4 Zbierky stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky v zošite 5/2002, pričom treba zdôrazniť, že pri nároku na náhradu škody čas
plnenia nie je určený dohodou ani právnym predpisom, jeho splatnosť preto treba posudzovať podľa ust.
§ 563 Občianskeho zákonníka, ako správne konštatuje aj odvolací súd.
33. Vo vzťahu k vyššie uvedenej argumentácii a s tým spojeným právnym záverom žalovaného, že

nebola ustálená lehota výzvy na plnenie, nie je podľa názoru žalovaného namieste na súdený spor
aplikovať ust. § 257 CSP, keďže podľa jeho názoru žalobca nárok neuplatnil zákonne a súd ho nemôže
preto v konaní priznať.

34. Ďalšie podania strán sporu neboli v štádiu odvolacieho konania produkované.

35. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa ust. § 385 CSP
a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie podľa § 388 CSP
vo výroku III. zmenil spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

36. Po preskúmaní obsahu spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že opravný prostriedok
žalobcu proti výroku III. napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie je čiastočne dôvodný. Rozhodnutie
okresného súdu je totiž založené na nesprávnom právnom posúdení veci. V tejto súvislosti odvolací súd
uvádza, že skutkový stav zistený súdom prvej inštancie (pozri bod 15. až 27. napadnutého rozhodnutia)

považuje za správny a z tohto skutkového stavu preto vychádzal pri svojom rozhodovaní.

37. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa
po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

38. Ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka predpokladá situáciu, keď čas splnenia dlhu nie je
daný vôbec, teda nevyplýva z dohody účastníkov, z právneho predpisu a nie je určený ani súdnym
rozhodnutím.Vovzťahuksplniteľnostitakéhotodlhujepotrebnévychádzaťzpredpokladu,žeprimárnym
záujmom veriteľa je to, aby bola jeho pohľadávka uspokojená čo najskôr. Dlžníkovi súčasne nemožno

odoprieť právo zbaviť sa svojho dlhu riadnym plnením iba z toho dôvodu, že z obsahu záväzkového
vzťahu nevyplýva splatnosť dlhu. V tejto súvislosti možno uzavrieť, že za daných okolností a pri absencii
iného dojednania je dlh splniteľný od svojho vzniku a splatným sa stáva v deň nasledujúci
po žiadosti veriteľa o plnenie. Žiadosť o plnenie je jednostranným adresovaným právnym úkonom
veriteľa, ktorým je záväzne determinovaná splatnosť dlhu. Dlžník je povinný tejto žiadosti vyhovieť

a v prípade nesplnenia záväzku v deň nasledujúci po jej doručení sa dostáva do omeškania (§ 517
Občianskeho zákonníka). Žiadosť veriteľa o plnenie je neformálnym právnym úkonom, avšak z hľadiska
právnej istoty veriteľa možno rozhodne odporučiť zachovanie písomnej formy a preukázateľného
spôsobu doručenia. Voči jej adresátovi, ktorým je vždy dlžník, pôsobí výzva od okamihu, keď mu dôjde.

39. Pri hmotnoprávnych úkonoch sa nevyžaduje skutočné doručenie a prevzatie písomnosti
zachytávajúcej právny úkon. Zvlášť významné bude doručovanie jednostranných právnych úkonov, tak
ako tomu bolo v prejednávanej veci. Účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v
režime Občianskeho zákonníka, resp. celkovo v oblasti súkromného práva predpokladá, že prejav vôle
dôjde, resp. je doručený adresátovi, t.j. že sa dostane do sféry jeho dispozície – až týmto okamihom

začína právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane. Slovné spojenie „dostane do jeho dispozičnej
sféry“ nemožno vykladať v zmysle procesnoprávnych predpisov. Je ním potrebné rozumieť objektívnu
možnosť neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. Právna teória i súdna
prax takou možnosťou chápe nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom,ale i také prípady, kedy doručením listu obsahujúceho prejav vôle, do bydliska alebo sídla adresáta, či do
jeho poštovej schránky, poprípade i vhodením oznámenia do poštovej schránky o uložení takej zásielky,
nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu objektívnu príležitosť zoznámiť sa

s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil s obsahom
hmotnoprávneho úkonu, postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať jej obsah (napr. rozsudok
Najvyššieho súdu ČR zo dňa 08.06.2011 sp. zn. 26Cdo 268/2011; uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
dňa 28.01.2011 sp. zn. 5Cdo 129/2010).

40. Rozhodujúce je teda objektívne hľadisko, t.j. ak sa preukáže, že adresát mal reálnu možnosť
oboznámiť sa s prejavom vôle, nastávajú právne účinky jednostranného právneho úkonu obsahujúceho
takýto prejav bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. Pre čas dôjdenia prejavu
vôle ďalej platí, že prejav vôle musí dôjsť adresátovi v čase, v ktorom sa podľa obvyklých okolností
mohol s obsahom prejavu vôle oboznámiť; záleží teda na tom, kedy adresát mal a mohol predpokladať
prijatie prejavu vôle. Dôjdením prejavu vôle do dispozičnej sféry adresáta sa završuje proces účinného

doručenia právneho úkonu a od tohto momentu je právny úkon pre konajúci subjekt záväzný a
nemožno ho jednostranne odvolať. Princíp doručovania právnych úkonov ako podmienku ich účinnosti
vyplývajúcej nielen z ust. § 45 Občianskeho zákonníka, ale aj ako jednu zo základných zásad
súkromného práva ani jedna zo strán sporu v tomto konaní nespochybnila. Je však neprípustné, aby
k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností účastníkov právnych vzťahov dochádzalo na

základe prejavu vôle konajúceho subjektu bez toho, aby mal adresát minimálne objektívnu možnosť sa
s týmto úkonom oboznámiť - ak má byť určitý právny úkon uskutočnený jednou osobou významný pre
inú osobu, musí mať táto osoba aspoň príležitosť spoznať jej obsah (musí dôjsť do jej dispozičnej sféry).

41. V posudzovanom prípade zostalo medzi stranami sporu sporné, či žalobca pred podaním žaloby

na súd riadne doručil žalovanému listinu „Výzva na úhradu FA zo dňa 06.07.2023 (ďalej aj „výzva“)
a teda, či žalovanému ako adresátovi tohto právneho úkonu bola zo strany žalobcu poskytnutá možnosť
oboznámiť sa s jeho obsahom a taktiež istotu, aby účinky daného právneho úkonu nenastali bez
toho, že mu to nebolo umožnené. Ako už bolo uvedené vyššie, účinnosť adresovaných jednostranných
hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho zákonníka, resp. celkovo v oblasti súkromného práva,

predpokladá, že prejav vôle subjektu realizujúceho právny úkon sa dostane do dispozičnej sféry
adresáta, pretože až týmto okamihom začína právny úkon voči nemu pôsobiť. Okresný súd správne
uzavrel, že pokiaľ žalobca zasielal žalovanému predmetnú výzvu na adresu G. XXXX/XX, XXX XX H.
A., ktorá je ako adresa trvalého bydliska uvedená na liste vlastníctva č. XXXX, pre kat.
úz. C., obec a okres D., žalovaný nemal objektívnu možnosť zoznámiť sa s týmto jemu adresovaným

právnym úkonom, keďže na uvedenej adrese nebýva a jeho bydliskom je práve byt č. XX na adrese C.
XXXX/XXX, XXX XX D., v bytovom dome E., kde sa aj reálne zdržiava a v ktorom má súčasne sídlo aj
žalobca. Aby sa teda výzva žalobcu zo dňa 06.07.2023 dostala do sféry vplyvu príjemcu (žalovaného),
je potrebné, aby sa žalovaný adresa, ktorú žalobca uviedol na obálke, bola adresou jeho bydliska,
ktorým je potrebné rozumieť miesto, v ktorom sa žalovaný zdržiava v úmysle sa tam trvalo zdržiavať

(a to aj v prípade ak by bol prihlásený na trvalý pobyt na inej adrese). Až vtedy by sa zásielka dostala
do sféry adresáta, pričom nie je dôležité, či sa adresát s jej obsahom oboznámil alebo nie. Žalobca
úplne opomína fakt, že aj v platobnom rozkaze, ktorý vydal upomínací súd dňa 04.10.2023, je uvedená
adresa bydliska žalovaného C. XXXX/XXX, XXX XX D., (ktorá je zároveň adresou jeho trvalého bydliska)
a kde ju žalovaný aj dňa 10.10.2023 riadne prevzal, a táto je zhodná i s jeho adresou uvedenou v

podanom odpore zo dňa 18.10.2023 (č. l. 31 p.v. spisu), ktorý bol žalobcovi upomínacím súdom
doručený na vyjadrenie.
42. Možno teda zhrnúť, že hoci žalobca vo svojom opravnom prostriedku tvrdil, že výzva zo dňa
06.07.2023 sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného, pretože ju riadne doručil na
adresu jeho trvalého pobytu G. XXXX/XX, XXX XX H. A., (ktorá je uvedená na liste vlastníctva č. XXXX

pre okres a obec D., kat. územie C.), ktorú uviedol aj v žalobe, odvolací súd v zhode so súdom prvej
inštancie konštatuje, že tomu tak nebolo. Žalovaný má totiž od roku 2020 evidovaný trvalý pobyt na
adrese C. XXXX/XXX, XXX XX D., kde býva vo svojom byte č. XX v bytovom dome E. vo vchode č.
XXX na X. poschodí, ktorá skutočnosť je žalobcovi ako jeho susedovi (vlastníkovi bytu č. X na tej istej
adrese) nepochybne známa. Jedná sa teda o bydlisko i trvalý pobyt žalovaného, na adresu ktorého

bol žalobca povinný mu doručiť i výzvu zo dňa 06.07.2023. Žalobca teda v tomto spore nepreukázal
rozhodujúce objektívne hľadisko, t.j., že adresát (žalovaný) mal reálnu možnosť už pred podaním žaloby/
návrhu na upomínací súd (t.j. pred 16.08.2023) oboznámiť sa s výzvou zo dňa 06.07.2023. V dôsledku
toho nenastali právne účinky tohto jednostranného právneho úkonu žalobcu vo vzťahu k žalovanémutak ako to tvrdil v spore žalobca, ale tieto nastali až dňa 10.10.2023, kedy si žalovaný prevzal zásielku
(obsahujúcu platobný rozkaz, návrh na jeho vydanie i výzvu žalobcu zo dňa 06.07.2023), z Okresného
súdu Banská Bystrica doručovanú mu v upomínacom konaní sp. zn. 39P/1326/2023. Túto skutočnosť

výslovne namietal žalovaný vo svojom odpore proti platobnému rozkazu, v ktorom tiež uviedol, že sa na
adrese G. XXXX/XX, XXX XX H. A. dlhodobo nezdržiava, a ktorý bol následne dňa 11.01.2024 doručený
na vyjadrenie splnomocnenému zástupcovi žalobcu.
43. S poukazom na argumentáciu odvolacieho súdu prezentovanú v bode 37. až 42. odôvodnenia
tohto rozhodnutia je zrejmé, že až dňa 10.10.2023 sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného výzva

žalobcu zo dňa 06.07.2023, v zmysle ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka s použitím ust. § 563
Občianskeho zákonníka žalovaný bol povinný uhradiť žalobcovi uplatnenú sumu (t.j. sumu 1.133,76
eur) do 11.10.2023. Až od 12.10.2023 sa žalovaný dostal do omeškania so splnením tohto dlhu vo
vzťahu k žalobcovi, od ktorého dňa žalobcovi prináleží aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania.
Keďže k úhrade časti tejto sumy vo výške 1.074,00 eur (jej pripísaním na účet žalobcu) došlo dňa
30.10.2023, v nadväznosti na právoplatné výroky I. a II. napadnutého rozsudku žalobcovi prináležia

úroky z omeškania zo sumy 1.133,76 eur len za obdobie od 12.10.2023 do 30.10.2023.
44. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil výrok III. napadnutého rozsudku tak, že
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 1.133,76 eur za obdobie od 12.10.2023 do 30.10.2023 a vo zvyšnej časti, t.j. v časti o zaplatenie
úrokov z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.133,76 eur za obdobie od 08.07.2023 do 11.10.2023 a za

deň 31.10.2023 žalobu žalobcu zamietol.
45. V danej súvislosti odvolací súd uvádza, že vzhľadom na právoplatnosť výroku I., ktorým okresný súd
zastavil konanie v časti o zaplatenie 1.074,00 eur s úrokom z omeškania
5 % ročne od 31.10.2023 do zaplatenia, ako aj výroku II., v ktorom okresný súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 59,76 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 31.10.2023 do

zaplatenia (§ 226 CSP), a jeho viazanosť rozsahom podaného odvolania (§ 379 CSP) odvolací
súd mohol aktuálne rozhodovať len o tej časti rozsudku súdu prvej inštancie (výrok III.), ktorým bola
žaloba v časti o zaplatenie úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.133,76 eur od 08.07.2023 do
31.10.2023 zamietnutá.

46. Vo zvyšnej časti, t. j. vo výrokoch I. a II. nenapadnutých odvolaním, zostal rozsudok okresného súdu
nedotknutý týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.

47. O nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) rozhodol krajský súd podľa § 262
ods. 1 v spojení s § 257 a § 396 ods. 1 a 2 CSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na ich náhradu.

48. V zmysle § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa. Účelom tohto zákonného ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky
právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto
ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol

celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými
podmienkami uvedenými
v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania,
než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Zákon vyžaduje pre realizáciu tohto
sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné

osobitného zreteľa. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery
oboch strán sporu, prihliada na postoj subjektov v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k
záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s
ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa.

50. Ako už bolo uvedené vyššie, Civilný sporový poriadok vo svojom ust. § 257 upravuje možnosť
súdu výnimočne nepriznať náhradu trov konania strane, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Východiskom pre ich hodnotenie je pomerne bohatá judikatúra súdov
k ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ktorého účel a podmienky sú v podstate totožné s aktuálne účinným
ustanovením § 257 CSP. Vyplýva z nej, že pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa je

potrebné prihliadať tak na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán sporu, teda nielen
toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím
výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy však treba zobrať tiež okolnosti, ktoré viedli k súdnemuuplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj strán v konaní. (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6MCdo 5/2011 zo dňa 18.01.2012).

49. Odvolací súd prihliadol na individuálne okolnosti prejednávaného prípadu popísané už súdom
prvej inštancie v napadnutom rozsudku (pozri body 14. a 15. odôvodnenia tohto rozhodnutia) a
tiež samotný účel civilného sporového konania, ktorým je poskytovanie ochrany porušeným alebo
ohrozeným skutočným subjektívnym hmotným právam a právom chránených záujmov. Civilné sporové
konanie však nemôže byť oddelené od svojho skutočného spoločenského poslania a nemôže sa stať

iba nástrojom slúžiacim k vytváraniu ľahkého a nijak neodôvodneného zisku na úkor protistrany. Je
všeobecne známe, že subjekty súkromnoprávnych, ale aj verejnoprávnych vzťahov často využívajú tzv.
zdanlivo zákonné prostriedky s cieľom dosiahnuť nedôvodné zvýhodnenie. V prípade tzv. šikanózneho
výkonu práva subjekty síce postupujú formálne v súlade so zákonom, avšak ich skutočným cieľom je
dosiahnutie výhody zjavnom rozpore s účelom zákona, ako je tomu i v prípade žalobcu, ktorý podal
na súd žalobu voči žalovanému v čase, keď jeho pohľadávka ešte nebola splatná (15.01.2024) a pred

jej podaním nepostupoval dôsledne. Hoci bezprostredne po páde kvetináča na jeho strechu inicioval
(zbytočné) trestné konanie voči žalovanému a žalovaný mu poskytol plnú súčinnosť za účelom jeho
odškodnenia z poistnej zmluvy uzavretej jeho otcom, žalobca takmer rok zostal pasívny, následne
po opravy strechy neposkytol súčinnosť poisťovni za účelom likvidácie poistnej udalosti predložením
potrebných dokladov, ktoré od neho poisťovňa žiadala pri zápise a obhliadke poistnej

udalosti. Žalovanému preto až do 10.10.2024 nebola vôbec známa výška uplatnenej
škody, napriek tomu, že obidve sporové strany bývajú v tom istom vchode bytového domu E.. Okrem
toho aj úhradu časti žalovanej istiny vo výške 1.074,00 eur po začatí konania (30.10.2024) nerealizoval
žalovaný, ale jeho matka z účtu, na ktorý poukázala poisťovňa plnenie z poistnej zmluvy uzavretej
otcom žalovaného. Netreba tiež opomínať fakt, že žalobca zrealizoval opravu poškodenej strechy až

dňa 28.06.2023 prostredníctvom spoločnosti Maximat, s.r.o., Strečno a nadväzne faktúrou z toho istého
dňa vyfakturoval žalovanému sumu 1.133,76 eur faktúrou č. 2023001 a ušlý zisk vo výške 180,00 eur
faktúrou č. 2023002, obidve faktúry splatné 07.07.2023. Žalobu podal žalobca na súd dňa 16.08.2023
a k úhrade sumy 1.074,00 eur (poukázanej poisťovňou otcovi žalovaného - F. B. dňa 25.10.2023)
došlo matkou žalovaného, ktorá preposlala túto sumu žalobcovi, ktorému bola pripísaná na účet dňa

30.10.2023 s poznámkou „Platba za škodovú udalosť 5000456322, poškodenie Lexanu“. Ťažko teda
možno hovoriť o tom, že žalobca nevedel túto platbu identifikovať, a preto nemohol zobrať skôr žalobu
späť. Z procesného hľadiska je tiež rozhodnou skutočnosť,
6že žalovaný v predmetnej časti nesplnil to, čoho sa žalobca od neho žalobou domáhal. Túto platbu
mohol však včas preukázať súdu i žalovaný, ktorý rovnako ako žalobca nereagoval v spore v súlade

so zásadou procesnej ekonómie.
50. Odvolací súd pritom nespochybňuje, že žalovanému v dôsledku vzniknutej škodovej udalosti
vznikla povinnosť nahradiť škodu žalobcovi. Pri dodržaní zásad štandardnej komunikácie žalobcu a
žalovaného po vzniku škody, bolo však nepochybne možné predísť vzniku tohto sporu a s ním spojených
trov. Obidve strany sporu mohli totiž vyvinúť väčšiu snahu na zrealizovanie opatrení, ktoré by viedli

k uspokojeniu nároku žalobcu. Vzájomná komunikácia je kľúčom k riešeniu konfliktov a nedorozumení.
Takýto proaktívny prístup, ktorým by sa žalobca, či žalovaný snažili minimalizovať vznik tohto sporu však
v súdenom prípade u obidvoch absentoval. Všetky tieto jedinečné okolnosti súdeného sporu odvolací
súd vyhodnotil ako dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré ani jednej zo strán nepriznal nárok na
náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho), keďže takéto rozhodnutie súčasne zodpovedá i

spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi stranami sporu.

51. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné

uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane
pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /
Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný

poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).