Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. júl 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/55/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7220010255
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Dudík
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7220010255.8

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Dudíka a sudcov JUDr.
Martina Baločka a JUDr. Jána Slovinského v trestnej veci proti obžalovanému A. B. pre obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. e) Tr.zák., na verejnom zasadnutí
konanom dňa 1. júla 2025, o odvolaní obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Mestského súdu

Košice zo dňa 10.03.2025, sp.zn. K2-1T/13/2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B. a prokurátora okresnej prokuratúry.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Mestský súd Košice s poukazom na rozsudok Okresného súdu Košice II zo
dňa 19.5.2023, sp.zn. 1T/13/2020, ktorým bol obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom
D. XX, C. - B., právoplatne uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej

výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. e) Tr.zák. (účinného do 5.8.2024), ktorý spáchal tak, že

-nakatastrálnomúzemívC.-B.pripoľnejcestevedúcejkpoľnohospodárskyvyužívanejpôdeodpresne
nezisteného času najmenej od mesiaca apríl 2019 až do 26.8.2019, kedy o 11.35 hod. bol obmedzený na
osobnej slobode príslušníkmi Obvodného oddelenia PZ Košice - Juh, pestoval celkovo 9 ks rastlín rodu

Cannabis (konope) o celkovej hmotnosti fajčiteľného materiálu 972,06 g s priemerným obsahom 2,1
% THC až 6,3 % THC (tetrahydrokannabinolu), čo predstavuje najmenej 1944 obvykle jednorazových
dávok na použitie a naviac v C. - B. v mieste trvalého bydliska v rodinnom dome na D. E. F. XXX/XX
vo vyššie uvedenom časovom období prechovával vysušené časti rastlín s priemerným obsahom 2,7 %
THC až 9,3 % THC (tetrahydrokannabinolu), čo predstavuje najmenej 1842 bežných jednotlivých dávok
drogy, kde celkové množstvo zaistenej rastliny rodu Cannabis (konope) predstavuje najmenej 1893,47 g,

čo zodpovedá najmenej 3786 obvykle jednorazovým dávkam na použitie v hodnote najmenej 7.573,88,-
€, pričom rastlina rodu Cannabis (konope) je v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov
zaradená do I. skupiny omamných látok,

- ktorým bol obžalovanému uložený podľa 76 ods. 1 Tr.zák. ochranný dohľad vo výmere 18 (osemnásť)

mesiacov a podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr.zák. ochranné liečenie psychiatrické ambulantnou formou ako
aj ochranné liečenie protitoxikomanické ambulantnou formou,

uložil podľa § 173 ods. 3 Tr.zák. (účinného od 6.8.2024) s použitím § 38 ods. 2 Tr.zák., § 39 ods. 1
Tr.zák. trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.Podľa § 51 ods. 1 Tr.zák. (účinného od 6.8.2024) s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Tr.zák. výkon uloženého
trestu podmienečne odložil a podľa § 51 ods. 2 Tr.zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov a
zároveň obžalovanému uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa§51ods.3Tr.zák.(účinnéhood6.8.2024)uložilobžalovanémuobmedzeniespočívajúcevzákaze
požívania omamných a psychotropných látok.

Podľa§51ods.3Tr.zák.(účinnéhood6.8.2024)uložilobžalovanémuobmedzeniespočívajúcevzákaze

pestovania rastlín a húb obsahujúcich omamné látky alebo psychotropné látky.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie obžalovaný, a to ústne do zápisnice o hlavnom pojednávaní.
V písomných dôvodoch svojho odvolania prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že rozsudkom
Mestského súdu Košice bol obžalovaný uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi

podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. e) Tr.zák. (účinného do 5.8.2024), za čo mu bol uložený
podľa § 173 ods. 3 Tr.zák. (účinného od 6.8.2024) s použitím § 38 ods. 2 Tr.zák., § 39 ods. 1 Tr.zák.
trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky, ktorý bol podľa § 51 ods. 1 Tr.zák. (účinného od 6.8.2024)
s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Tr.zák. podmienečne odložený, so skúšobnou dobou v trvaní 5 (päť)
rokov a zároveň mu bol uložený probačný dohľad v skúšobnej dobe.

Podľa ust. § 173 ods. 3 Tr.zák. účinného od 6.8.2024 hrozí páchateľovi po preukázaní viny trest odňatia
slobody v trvaní 7 až 15 rokov.

Podľa ust. § 39 ods. 3 písm. d) Tr.zák. účinného od 6.8.2024, súd pri ukladaní trestu pod zákonom

ustanovenú trestnú sadzbu nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako 2 roky, ak je v osobitnej časti
tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby aspoň 5 rokov.

Teda, v tejto prejednávanej veci je dolná hranica 7 rokov, a teda zákonné obmedzenie v zmysle § 39
ods. 3 písm. d) Tr.zák. je v trvaní nie kratšie ako 2 roky.

Vzhľadom na uvedené, po zohľadnení všetkých okolností a zákonných predpokladov, nič nebránilo súdu
uložiť aj nižší, mimoriadne znížený podmienečný trest.

Uloženie nižšieho, mimoriadne zníženého trestu obžalovaný odôvodňuje nie len už skôr vyhlásenými

rozhodnutiami Krajského súdu Košice v tejto trestnej veci, v ktorých bola konštatovaná potreba aplikovať
mimoriadne zníženie trestu, ktorá sa aj rozsudkom Okresného súdu Košice II aplikovala, a bol uložený
mimoriadne znížený trest na samej dolnej hranici (podľa Trestného zákona účinného do 5.8.2024), teda
odôvodňuje to aj potrebou nadviazať na tieto, skôr vyslovené právne úvahy, ale aj na okolnosti a to
osobné pomery, ktoré sa nezmenili v čase rozhodovania u obžalovaného a ktoré spočívajú v psychickom

staveobžalovaného,jehopohnútku,závažnosťadopadnaspoločnosťatoprisúčasnomsplneníďalších
podmienok uvedených v § 39 ods. 1 Tr.zák.

Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach rozsudok Mestského súdu Košice v jeho
napadnutej časti podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr.por. zrušil a podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sám rozsudkom

rozhodol.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie aj prokurátor, voči výroku o treste v neprospech obžalovaného
a to ústne do zápisnice o hlavnom pojednávaní. V písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že vo
vzťahu k uloženému trestu súd v napadnutom rozsudku z 10.03.2025 uviedol nasledovné právne úvahy:

V prvom rade súd uviedol, že obžalovanému bol trest ukladaný podľa Trestného zákona účinného od
06.08.2024, pretože tento je pre neho priaznivejší. Novela Trestného zákona nanovo upravila aj drogové
trestné činy, kde právna kvalifikácia po novele zodpovedá zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania
s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr.zák.

Rovnako, ako pri predchádzajúcom rozsudku súd zastáva názor, že v danej veci sú splnené podmienky
naaplikáciupostupupodľa§39ods.1Tr.zák.,ktorýjemožnéodôvodniťajokolnosťamiprípadu,nakoľko
Trestný zákon č. 300/2005 Z.z. neprevzal ustanovenie § 88 Tr.zák. č. 140/1961 Z.z., v zmysle ktoréhona okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby sa prihliadne len vtedy, keď pre svoju
závažnosť podstatne zvyšuje stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť (citované zákonné
ustanovenie vylučovalo možnosť mimoriadneho zníženia trestu s poukazom na okolnosti prípadu pri

kvalifikovaných skutkových podstatách). V nadväznosti na uvedené poukazuje súd na to, že aj keď
u obžalovaného bolo zaistené značné množstvo omamnej látky, ako aj väčšie množstvo rastlín rodu
Cannabis (konope), z vykonaných dôkazov nijako nevyplýva, že by obžalovaný s omamnými látkami
aj skutočne obchodoval. Napriek tejto skutočnosti sa však u obžalovaného jedná o obchodovanie s
omamnou látkou, keďže aktuálna právna úprava v tomto smere obmedzila prechovávanie omamnej

látky na najviac „vo väčšom množstve“, pričom pri prechovávaní „značného“, „veľkého“ a „mimoriadne
veľkého“ množstva je z pohľadu zákonodarcu možné odôvodnene predpokladať, že minimálne časť z
tohto množstva nebude určená len na osobnú spotrebu, ale bude určená na ďalšiu distribúciu alebo
na účely získania majetkového prospechu. Z tohto dôvodu preto takéto konanie pojmovo patrí už pod
pojem „obchodovanie“ v zmysle ustanovenia § 135b ods. 2 Tr.zák. (a to aj bez toho, aby bolo páchateľovi
„obchodovanie“ aj skutočne preukázané).

Súd ďalej poukazuje predovšetkým na závažnosť konania obžalovaného a celkový dopad jeho konania
na spoločnosť, ako aj na pohnútku, ktorá obžalovaného viedla k spáchaniu trestného činu (subjektívne
vnímané zlepšenie zdravotného stavu v oblasti alergií a atopického ekzému), tiež na prechovávanie drog
výlučne pre vlastnú potrebu, ako aj na výraznú prevahu poľahčujúcich okolností pri nezistení žiadnej

priťažujúcej okolnosti.

Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že obžalovaný je plne závislý na marihuane, jedná sa o
kompletne rozvinutý syndróm závislosti bez schopnosti dlhodobej absencie mimo chránené prostredie.
Obžalovaný doposiaľ nebol liečený na závislosť na návykových látkach, čo zvyšuje riziko pokračovania

v trestnej činnosti, a preto má súd za to, že je potrebné obžalovaného dočasne vyradiť z takéhoto
závadového prostredia a pomôcť mu k účinnej náprave a takýmto spôsobom výrazne znížiť riziko
nežiaducej recidívy. Pri rozhodovaní súdu v prospech mimoriadneho zníženia trestu zavážil aj pomer
priznaných poľahčujúcich a priťažujúcich okolností u obžalovaného v tom smere, že všetky zistené
poľahčujúce okolnosti, ktoré inak samy osebe sú len všeobecnými poľahčujúcimi okolnosťami, v

konkrétnom prípade v súhrne a v spojení s ostatnými okolnosťami prípadu nadobudli taký význam, že ich
bolo možné posúdiť ako výnimočnú okolnosť prípadu v zmysle § 39 ods. 1 Tr.zák. (R 21/1970), keďže
preukazujú, že v prípade obžalovaného nejde o nebezpečného recidivistu, a napokon aj uvedomenie
si protiprávnosti a nebezpečnosti činu so snahou po náprave napomáhaním objasnenia prejednávanej
trestnej činnosti a vyjadrením súhlasného postoja k ochrannému liečeniu.

Je pri tom nesporné, že v záujme zákonnosti má súdom uložený trest spĺňať aj podmienku primeranosti.
Podľa zásady uvedenej v § 34 ods. 1 Tr.zák. má trest plniť nielen represívnu funkciu, teda zabraňovať v
páchaní ďalšej trestnej činnosti, ale i výchovnú funkciu, teda vytvárať podmienky pre výchovu páchateľa,
aby viedol riadny život.

S poukazom na všetky uvedené skutočnosti preto súd obžalovanému mimoriadne znížil ukladaný trest
s použitím § 39 ods. 1 Tr.zák. a uložil mu trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestu odňatia slobody
vo výmere 4 roky. Výkon uloženého trestu bol zároveň podmienečne odložený na dlhšiu skúšobnú dobu
v trvaní 5 rokov, keďže s prihliadnutím na doterajší život obžalovaného a prostredie, v ktorom žije, ako

aj na okolnosti prípadu, sa na zabezpečenie ochrany spoločnosti a jeho nápravu nejaví okamžitý výkon
uloženého trestu ako nevyhnutný. Vzhľadom na skutočnosť, že uložený trest odňatia slobody presahuje
3 roky, uložil súd obžalovanému obligatórne aj probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej
dobe, pričom ako súčasť probačného dohľadu boli obžalovanému uložené aj primerané obmedzenia a
povinnosti, majúce priamy vzťah k prejednávanej trestnej činnosti, ktorých porušenie bude dôvodom pre

rozhodnutie o výkone podmienečne odloženého trestu odňatia slobody.

Hrozba výkonu trestu počas dlhšej skúšobnej doby, spojená s dohľadom probačného a mediačného
úradníka a už právoplatne uloženými ochrannými opatreniami (ochranným dohľadom a ochranným
psychiatrickým a protitoxikomanickým liečením v ambulantnej forme), by mala podľa názoru súdu

dostatočne zabezpečiť ochranu spoločnosti, ako aj nápravu obžalovaného. Takto uložený trest je možné
zároveň považovať za trest primeraný, zákonný a spravodlivý, zohľadňujúci všetky vyššie popísané
okolnosti týkajúce sa osoby obžalovaného a okolností prípadu a dostatočný aj pre dosiahnutie účelu
trestu z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie.S vyššie uvedenými právnymi úvahami súdu sa nemožno stotožniť z nižšie uvedených dôvodov:

V prvom rade prokurátor uvádza, že súd správne postupoval, keď napadnutým rozsudkom z 10.03.2025
rozhodoval len o výroku o treste.

Predchádzajúcim rozsudkom bývalého Okresného súdu Košice II pod sp.zn. 1T/13/2020 z 19.05.2023
bol obž. B. uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných

a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.
1 písm. c), d), ods. 2 písm. e) Tr.zák. účinného do 05.08.2024, aj keď správne malo byť uvedené do
30.04.2022. Avšak trestné sadzby podľa Trestného zákona účinného do 30.04.2022 a po 01.05.2022
zostali nezmenené.

Za to mu bol uložený podľa § 172 ods. 2 Tr.zák. s poukázaním na § 36c), j), l), n), § 38 ods. 3, ods. 8 a

§ 39 ods. 1 Tr.zák. účinného v čase spáchania skutku nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 5
rokov so zaradením pre jeho výkon do ústavu so stredným stupňom stráženia, ako aj trest prepadnutia
veci (nožníc s plastovou rukoväťou červenej farby a kovovej drvičky).

Napokon bol obžalovanému podľa § 76 ods. 1 Tr.zák. uložený ochranný dohľad v trvaní 18 mesiacov

a podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr.zák. ochranné liečenie psychiatrické ambulantnou formou a ochranné
liečenie protitoxikomanické ambulantnou formou.

Na základe odvolania obžalovaného podaného proti rozsudku bývalého Okresného súdu Košice II z
19.05.2023 Krajský súd v Košiciach uznesením podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 a § 322 ods. 1 Tr.zák.

zrušil napadnutý rozsudok len vo výroku o treste a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Prokurátor konštatuje, že obžalovaný už bol rozsudkom bývalého Okresného súdu Košice II z
19.05.2023 právoplatne uznaný vinným za obzvlášť závažný zločin podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d),

ods. 2 písm. e) Tr.zák. účinného v čase spáchania skutku. Napriek uvedenému súd vo svojom rozsudku
z 10.03.2025 už obžalovanému ukladal trest podľa § 173 ods. 3 Tr.zák. účinného od 06.08.2024, keďže
táto je pre páchateľa priaznivejšia. V dôsledku uvedeného došlo k diskrepancii medzi výrokom o vine
a výrokom o treste, keďže tieto boli uložené podľa iných zákonných ustanovení, resp. podľa Trestného
zákona s rôznou časovou účinnosťou.

Podľa § 2 ods. 1 Tr.zák. sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase keď
bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré
zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

Prokurátor má za to, že o vine, ako aj o treste sa musí rozhodovať podľa účinnosti rovnakého Trestného
zákona. Z gramatického výkladu ustanovenia prvej vety § 2 ods. 1 Tr.zák. (účinného do 30.04.2022,
do 05.08.2024, ale aj po 06.08.2024) je zrejmé, že ide o konjunkciu a nie alternatívu tam uvedených
slovných spojení, konkrétne „trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá“.

Z vyššie uvedených dôvodov považuje napadnutý rozsudok za rozporný s ustanovením § 2 Tr.zák.

Ďalejprokurátoruvádza,žesícemožnoakceptovaťprávneúvahysúdutýkajúcesaaplikácieprocesného
inštitútu o mimoriadnom znížení trestnej sadzby podľa § 39 ods. 1 Tr.zák., ktoré sú v podstate identické,
ako v rozsudku z 19.10.2023, avšak súd vzhľadom na použitie z časového hľadiska „nesprávneho“

Trestného zákona porušil aj ustanovenie § 39 ods. 3 písm. c) Tr.zák. účinného do 30.04.2022.

Obžalovaný B. bol právoplatne odsúdený za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.
1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. e) Tr.zák. účinného v čase spáchania skutku, teda do 30.04.2022,

za ktorý zákonodarca umožňuje uložiť trest odňatia slobody od 10 do 15 rokov. V zmysle § 39 ods. 3
písm. c) Tr.zák. účinného v čase spáchania skutku pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú
sadzbu, nemožno uložiť trest odňatia slobody pod 5 rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná
hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň 10 rokov.V neposlednom rade si dovolí uviesť, že nebolo rozhodnuté o zaistených veciach, a to výrokom o
prepadnutí veci.

Preto navrhuje, aby súd II. stupňa z dôvodov uvedených v § 321 ods. 1 písm. d) Tr.por., pri nezmenenom
výroku o ich vine a ochrannom opatrení, zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám uložil
obžalovanému nasledovné tresty:
- podľa § 172 ods. 2 Tr.zák. s poukázaním na § 36c), j), l), n), § 38 ods. 3, ods. 8 a § 39 ods. 1 Tr.zák.

účinného v čase spáchania skutku nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov so zaradením
pre jeho výkon do ústavu so stredným stupňom stráženia,
- trest prepadnutia veci (nožníc s plastovou rukoväťou červenej farby a kovovej drvičky).

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu a uviedol, že
obhajoba považuje použitie ust. § 173 ods. 3 Tr.zák. účinného od 6.8.2024 za správne a zákonné,

teda súd správne aplikoval neskorší zákon, ktorý je pre obžalovaného priaznivejší a to oproti zákonu,
účinnému v čase spáchania trestného činu.

Podľa ust. § 2 ods. 1 Tr.zák. sa trestnosť činu posudzuje a trest ukladá podľa zákona účinného v čase,
keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť

viaceré zákony, trestnosť činu a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

Naopak, obhajoba nesúhlasí s právnym názorom prokuratúry, že konajúci súd aplikoval nesprávny
Trestný zákon, dôsledkom čoho je diskrepancia medzi výrokom a vine a výrokom o treste, keďže na
jednotlivé výroky sa aplikovali rôzne ustanovenia Trestného zákona s rôznou časovou účinnosťou.

Súd teda správne aplikoval výhodnejšiu resp. priaznivejšiu zákonnú úpravu pre obžalovaného a to ako
celok.

Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach odvolanie prokurátora Okresnej

prokuratúry Košice II podľa ust. § 319 Tr.por. zamietol.

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len

vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. a zistil nasledovné:

Úvodom krajský súd poukazuje na to, že okresný súd vo veci už rozhodol rozsudkom sp.zn. 1T/13/2020
zo dňa 17.07.2020, ktorým uznal obžalovaného za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi

podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. e) Tr.zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody
v trvaní 5 rokov a 6 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Zároveň mu súd uložil ochranný dohľad vo výmere 18 mesiacov, ochranné liečenie psychiatrické a
ochranné liečenie protitoxikomanické ambulantnou formou, ako aj trest prepadnutia nožníc s plastovou
rukoväťou červenej farby a kovovej drvičky.

Na základe odvolania obžalovaného a prokurátora okresnej prokuratúry voči výroku o treste Krajský
súd v Košiciach uznesením sp.zn. 6To/93/2020 zo dňa 08.12.2020 podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm.
c) Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Okresný súd v zmysle intencií zrušujúceho uznesenia krajského súdu doplnil dokazovanie a vo veci
opätovne rozhodol dňa 19.05.2023 rozsudkom, ktorým obžalovanému uložil podľa § 172 ods. 2
Tr.zák. s poukazom na § 36 písm. c), písm. j), písm. l), písm. n), § 38 ods. 3, ods. 8, § 39 ods. 1
Tr,zák. trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu s minimálnym

stupňom stráženia. Zároveň mu súd uložil ochranný dohľad vo výmere 18 mesiacov, ochranné liečenie
psychiatrické a ochranné liečenie protitoxikomanické ambulantnou formou, ako aj trest prepadnutia
nožníc s plastovou rukoväťou červenej farby a kovovej drvičky.Opätovne na základe odvolania obžalovaného voči rozsudku Krajský súd v Košiciach uznesením sp.zn.
6To/77/2023 zo dňa 18.01.2024 podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok
vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec vrátil súdu prvého stupňa,

aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Mestský súd v zmysle intencií zrušujúceho uznesenia krajského súdu doplnil dokazovanie a vo veci
opätovne rozhodol dňa 10.03.2025, sp.zn. K2-1T/13/2020 rozsudkom, s poukazom na rozsudok
Okresného súdu Košice II, sp.zn. 1T/13/2020 zo dňa 19.05.2023, ktorým bol právoplatne uznaný za

vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d),
ods. 2 písm. e) Tr.zák. (účinného do 06.08.2024) a ktorým mu bol uložený ochranný dohľad vo výmere
18 mesiacov, ochranné liečenie psychiatrické ako aj ochranné liečenie protitoxikomanické ambulantnou
formou, uložil podľa 172 ods. 3 Tr.zák. (účinného od 06.08.2024) s použitím § 38 ods. 2, § 39 ods.
1 Tr,zák. trest odňatia slobody v trvaní 4 roky, ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu

v trvaní 5 rokov s probačným dohľadom. Zároveň mu súd uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze
požívania omamných a psychotropných látok a obmedzenie spočívajúce v zákaze pestovania rastlín a
húb obsahujúcich omamné látky alebo psychotropné látky.

Čo sa týka otázky viny obžalovaného A. B., táto už bola definitívne uzavretá v predchádzajúcom

rozhodnutí krajského súdu (uznesenie KS Košice zo dňa 18.01.2024, sp.zn. 6To/77/2023) a terajšie
odvolanie obžalovaného ako aj prokurátora okresnej prokuratúry smerovalo len čo do výroku o treste.

Mestský súd Košice svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že napriek skutočnosti, že obžalovaný bol v
predmetnej veci právoplatne uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej

výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. e) Tr.zák. (účinného do 05.08.2024), je možné pri
ukladaní trestu aplikovať neskorší, pre obžalovaného priaznivejší zákon ako celok, zodpovedajúci vyššie
uvedenej právnej kvalifikácii.

V posudzovanom prípade je predmetom rozhodovania krajského súdu len rozhodovanie o treste,
a teda trest možno ukladať podľa zákona účinného v čase rozhodovania krajského súdu cez aplikáciu
ustanovenia § 2 ods. 1 Tr.zák. a na tento predmet vzťahovať tento Trestný zákon ako celok, v dôsledku
čoho nedôjde k zmiešavaniu Trestných zákonov z rôznych časových období.

To, že o vine obžalovaného už bolo rozhodnuté podľa predchádzajúceho Trestného zákona nič nemení
na vyslovenom názore, prečo krajský súd na výrok o treste použil jeden Trestný zákon ako jeden celok.

O zmiešavaní Trestných zákonov z rozličných období účinnosti je možné hovoriť vtedy, ak by jeden výrok
o treste bol ukladaný podľa zákona účinného do 06.08.2024 a druhý výrok o inom druhu treste by bol

ukladaný po 06.08.2024.

V danom prípade však o takúto situáciu nejde.

V súvislosti s ďalšími námietkami prokurátora okresnej prokuratúry a obžalovaného ohľadom uloženého

trestu krajský súd uvádza nasledovné:

Novela Tr.zák. vykonaná zákonom č. 40/2024 Z.z., účinná od 06.08.2024 upravila aj drogové trestné
činy.

Teda právna kvalifikácia konania obžalovaného po tejto novele pri ukladaní trestu, zodpovedá zločinu
neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1,
ods. 3 písm. e) Tr.zák.

Zmiernená trestná sadzba za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných

látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. e)
Tr.zák. účinného od 06.08.2024 teda predstavuje 7 až 15 rokov.Mestský súd v súlade so stavom veci a zákonom priznal obžalovanému 3 poľahčujúce okolnosti, a to
konkrétne, že viedol riadny život pred spáchaním trestného činu (§ 36 písm. j) Tr.zák.), spáchal trestný
čin v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej choroby (§ 36 písm. c) Tr.zák.), ako aj skutočnosť, že

napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom (§ 36 písm. n) Tr.zák.). Poľahčujúcu
okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr.zák. (priznanie a úprimné oľutovanie spáchaného trestného činu),
u obžalovaného nebolo možné konštatovať vzhľadom na skutočnosť, keď uviedol vo svojej záverečnej
reči, že sa považuje za nevinného.
Priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr.zák. nezistil.

Mestskýsúdnepochybilanipriukladanítrestuobžalovanému,kedyzobraldoúvahy §39ods.1Tr.zák.a
uložilobžalovanémutrestodňatiaslobodypoddolnúhranicu,domnievajúcsa,žetakýtotrestvzhľadomk
okolnostiam prípadu, vzhľadom na pomery páchateľa, ako aj vzhľadom na potrebu ochrany spoločnosti
pred obžalovaným je postačujúci.

Trest odňatia slobody v trvaní 4 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov
s probačným dohľadom aj podľa krajského súdu zodpovedá všetkým zákonným kritériám pre ukladanie
trestu uvedeným v § 34 ods. 1, ods. 3 a ods. 4. Tr.zák., podľa ktorých treba zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov.

Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenia páchateľa spoločnosťou, trest má postihovať iba páchateľa
tak, aby bol zabezpečený čo i len najmenší vplyv na jeho rodinu a jeho blízke osoby. Takýto trest krajský
súd považuje za primeraný a spravodlivý.

Vzhľadom na povahu trestného činu mestský súd správne uložil obžalovanému aj obmedzenie

spočívajúce v zákaze požívania omamných a psychotropných látok a obmedzenie spočívajúce v zákaze
pestovania rastlín a húb obsahujúcich omamné látky alebo psychotropné látky.

V tomto smere úvahy teda obžalovaného ako aj prokurátora okresnej prokuratúry nie sú takej podstaty
a kvality, aby spochybnili správnosť záverov a argumentácie, použitej v napadnutom rozsudku.

Nakoľko mestský súd pri rozhodovaní o treste obžalovaného náležitým spôsobom prihliadol ku všetkým
okolnostiam, ktoré mali vplyv na jeho druh a výmeru, obdobne aj krajský súd hodnotiac osobu
obžalovaného dospel k záveru, že účel trestu sledovaný zákonom, bude u neho splnený takým druhom
a výmerou trestu, aký mu bol uložený mestským súdom. Takýto trest krajský súd považuje za primeraný

a spravodlivý.

Záverom krajský súd uvádza, že hoci mestský súd nerozhodol o zaistených veciach (nožnice s plastovou
rukoväťou červenej farby a kovovej drvičky), a to výrokom o prepadnutí vecí, krajský súd nevidí vecný
dôvod na to, aby mestský súd následne o týchto veciach rozhodol samostatným rozhodnutím.

Na základe uvedeného preto krajský súd odvolanie obžalovaného a prokurátora okresnej prokuratúry
ako nedôvodné podľa § 319 Tr.por. zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.