Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. júl 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5CoCsp/20/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123365328
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6123365328.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a členiek

senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Danice Hovančákovej, v spore žalobcu: SPP - distribúcia,
a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, Bratislava-Ružinov, IČO: 35 910 739, zast.: Mgr. Miroslav Hanec,
advokát, so sídlom Hruštiny 602, Žilina, IČO: 37 976 486, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX/XX, D., zast.: JUDr. Peter Majerník, advokát, so sídlom Werferova 1, Košice, o zaplatenie
10 943,84 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 11.
marca 2024 č. k. 67Csp/119/2023-258

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej aj súd prvej inštancie alebo aj súd) napadnutým rozsudkom zaviazal
žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 10.943,84 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od
07.07.2022 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (prvý výrok) a priznal žalobcovi
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku (druhý výrok).

2. Rozhodol tak o peňažnom nároku žalobcu titulom náhrady škody za neoprávnený odber plynu.
Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že 08.04.2022 bola u žalovaného na odbernom mieste
(C. XXX/XX, D.) vykonaná kontrola odberného miesta, dňa 14.04.2022 bola uskutočnená výmena
meradla umiestneného neprístupne z ulice. Na meradle (plynomeri) bola poškodená plomba v dôsledku
pôsobenia cudzieho predmetu. Žalobca faktúrou z 16.06.2022 vyúčtoval náhradu škody za neoprávnený
odber zemného plynu v sume 10.943,84 eur za obdobie od 03.06.2021 do 08.04.2022 a výpočtom
škody z 16.06.2022 bol žalovaný informovaný o spôsobe výpočtu škody (310 dní nelegálneho odberu,

2 plynové spotrebiče). Žalovaný si nebol vedomý zásahov do plynomeru a tvrdil, že plynomer bol
v uvedenom stave už v roku 2019 (pri prevzatí meradla).

3. Vec právne posúdil podľa § 2 písm. c), § 49 ods.6 písm. d) a j), § 64 ods. 6 písm. c), j) a k), § 72 ods.5,
8 a 9, § 74 ods. 4 a 5, § 82 ods.1 až 4 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej aj ZoE), § 489 OZ a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

4. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu mal súd danú oprávnením na základe povolenia Úradu pre
reguláciu sieťových odvetví. Plyn v distribučnej sieti je majetkom žalobcu a ten účtuje dodávateľom
plyn, ktorý prejde cez merače. Ako prevádzkovateľovi distribučnej siete svedčí aktívna vecná legitimácia
žalobcovi priamo zo ZoE.5. S poukazom na judikatúru najvyšších súdnych autorít (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn.
1Cdo/107/2008, 4Cdo/30/2009, nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 114/2020) uviedol, že

zodpovednosť odberateľa (žalovaného) za neoprávnený odber plynu je objektívna a v danom prípade
boli naplnené všetky zákonné predpoklady na priznanie žalovaného nároku – neoprávnený odber,
protiprávny úkon a príčinná súvislosť. Odberateľ zodpovedá už len za fakt, že odoberal plyn
s meradlom, ktoré malo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Zákon teda pre prípad
neoprávneného odberu plynu nevyžaduje ani preukázanie toho, kto porušenie zabezpečenia meradla

vykonal, no ak má pre taký prípad odberateľ za škodu zodpovedať, prevádzkovateľ distribučnej siete
musí nad všetky pochybnosti preukázať, že došlo k porušeniu takého zabezpečenia meradla, aké
sa v čase jeho montáže na meradle nachádzalo. V danom prípade tak žalobca učinil predložením
znaleckého posudku, v ktorom znalec jednoznačne ustálil, že „bez akýchkoľvek pochybností možno
konštatovať, že sporné odtlačky značky neboli vytvorené nástrojom, ktorý vytvoril kontrolné odtlačky a
teda tieto sporné odtlačky neboli vytvorené nástrojom na to určeným“. Žalobca skutočne preukázal, že

žalovaný odberal plyn pomocou meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácií.
Vychádzajúc zo skutkového stavu mal súd za to, že v danom prípade bola naplnená skutková podstata
neoprávneného odberu plynu podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, pretože
žalovaný odoberal plyn meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii, zodpovedá preto žalobcovi za škody, ktoré neoprávneným odberom spôsobil.

6.Súdmalzato,žežalobcapreukázalvšetkypodmienkypreuplatnenienárokuzodpovednostivzniknutú
škodu - neoprávnený odber, protiprávny úkon - odber plynu meradlom, ktoré malo poškodenú plombu,
ako to vyplynulo zo znaleckého dokazovania a príčinnú súvislosť, ktorá spočíva v tom, že údaj z takéhoto
meradla nie je použiteľný.

7. V dôsledku poškodenej montážnej plomby nemožno údaje o spotrebe zemného plynu odvodiť od
meradla (plynomeru), keďže pri porušení montážnej plomby zaniká platnosť overenia meradla a ním
zaznamenané údaje nemožno považovať za hodnoverné. V tomto smere súd poukázal na § 19 zákona o
meteorológii,podľaktoréhourčenémeradlájemožnépoužívaťnadanýúčel,akmajúplatnéoverenie,ak

sa toto vyžaduje, teda záväzný údaj o spotrebe môže poskytnúť výlučne plynomer s platným overením.
Podľa tohto ustanovenia uvedené meradlo, vzhľadom na jeho poškodenie, nebolo možné použiť údaj z
meradla o množstve odobratého plynu na ktorom bolo porušené zabezpečenia.

8. Ohľadom výšky náhrady (skutočnej škody) súd konštatoval, že ju nemožno ustáliť na základe

objektívnych a spoľahlivých predpokladov a preto bola určená výpočtom v súlade s vyhláškou č.
449/2012 Z. z. (ďalej aj Vyhláška) a žalobca má nárok aj na náhradu nákladov spojených so zisťovaním
a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu. Zároveň súd priznal žalobcovi aj nárok na
zákonné úroky z omeškania v požadovanom rozsahu.

9.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1tak,žepriznalprocesneplneúspešnémužalobcovi
nárok na plnú náhradu trov konania, nezistiac žiaden dôvod pre aplikáciu § 257 CSP.

10. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. b), e), f), a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu

zamietne, prípadne napadnuté rozhodnutie zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie.
V prvom rade opakovane namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Konštatoval, že žalobca nie je
jediným subjektom oprávneným uplatňovať nárok na náhradu škody, keď zákonodarca v § 82 ods.2
ZoE uvádza viaceré subjekty. Predložiac cenník plynu pre rozhodné obdobie od spoločnosti Slovenský
plynárenský priemysel, a.s. uviedol, že konečná cena plynu pre odberateľa pozostáva z viacerých

položiek (cena plynu, distribúcia plynu, preprava plynu). Vychádzajúc z vyúčtovacích faktúr za dodávku
zemného plynu za obdobie 07.06.2020 – 02.06.2021 vypočítal, že cena za distribúciu plynu sa podieľa
na konečnej cene cca v pomere 34%. Keďže vyhláška (pri výpočte škody) berie do úvahy predpokladanú
spotrebu, spôsobená škoda nemôže prestavovať vypočítanú celú škodu (v ktorej je zahrnutá zložka za
dopravu plynu a samotná cena plynu). Nesúhlasil zo závermi súdu v bode 27. odôvodnenia (o tom,

že žalobca má v distribučnej sieti vlastný plyn, ktorý nakupujú dodávatelia zemného plynu), nakoľko
v prípade ich správnosti by bol žalobca dodávateľom a zmluvný vzťah by musel byť medzi žalobcom
a žalovaným, nie medzi SPP, a.s. ako dodávateľom a žalovaným. K preukázaniu vzniku a výšky škody
žalovaný poukázal na odôvodnenie (súdom) citovaného nálezu Ústavného súdu (III.ÚS 114/2020).Mal za to, že súd pochybil, ak na uvedené rozhodnutie odkázal v rozsahu, v ktorom vyhovuje jeho
rozhodnutiu. Závery ústavného súdu sú použiteľné aj v tomto konaní. Opätovne poukázal na skutočnosť,
že žalobca ako vlastník distribučnej siete vie, aké množstvo plynu je prepravované v jednotlivých

lokalitách a vie, aké množstvo plynu bolo skutočne namerané v koncových zariadeniach. Množstvo
skutočne odobraného plynu je teda zistiteľné a samotná skutočnosť, že takéto zisťovanie si vyžaduje
viac úkonov na strane žalobcu, nemôže byť na ťarchu žalovaného. Odôvodnenie rozhodnutia v časti
ustaľovania výšky škody (a nemožnosti zistiť ju inak než vyhláškou) považoval za nedostatočné.
Namietal aj žalobcom uplatnenú škodu vo forme nákladov na zistenie neoprávneného odberu, posudku

na meradlo, overovania a opravy plynomeru tak, ako mali vyplývať z výpočtu škody z 16.06.2022. Výška
týchto nákladov nebola žiadnym spôsobom preukázaná a z popisu nákladov nevyplýva, o aké náklady
sa má jednať. Žalovaný zároveň namietal správnosť vstupných údajov pri výpočte škody – konkrétne
referenčnej ceny zemného plynu. S poukazom na § 441 OZ a zopakujúc svoje tvrdenia o poškodení
meradla už v čase preberania nehnuteľnosti, uviedol, že žalobca nevykonal žiadnu kontrolu meradla
v čase prepisu odberného zariadenia na žalovaného a počas nasledujúcich 2 odpočtov spotreby nezistil

poškodenie zabezpečenia meradla. Z toho dôvodu je spoluzodpovedný za vzniknutú škodu. Žalobca
sa ako vlastník distribučnej siete nemôže úplne zbaviť zodpovednosti za riadne zabezpečenie jeho
meradiel. Ak žalobca zanedbal riadnu kontrolu meradla, je spoluzodpovedný za vznik škody. Pokiaľ
by žalobca postupoval ako riadny hospodár, poškodenie meradla by zistil už v júli 2019, prípadne pri
nasledujúcich odpočtoch stavu meradla. Žalovaný považuje za rozporné s účelom a zmyslom ZoE, ak

žalovaný, ktorý porušenie zabezpečenia nespôsobil, by zodpovedal za celú škodu. Mal za to, že žalobca
si počínal v rozpore s § 415 OZ. Dodal, že súd porušil právo žalovaného na spravodlivé súdne konanie,
keď napriek návrhu právneho zástupcu a prítomnosti žalovaného odmietol ho vypočuť a vykonať dôkazy,
ktoré mohli prispieť k preukázaniu spoluzodpovednosti žalobcu za vzniknutú škodu. Vytýkal taktiež súdu
opomenutie ust. § 450 OZ, a síce nevyužitie moderačného práva súdu, ktoré je súd povinný skúmať ex

offo, na ktorého naplnenie boli podľa žalovaného splnené predpoklady.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. V prvom
rade poukázal na skutočnosť, že žalobca v konaní uvádza nové tvrdenia a dôkazy (cenník dodávateľa),
ktoré neboli predložené v pôvodnom konaní a jedná sa o neprípustné novoty. V reakcii na ne žalobca

predložil nové prílohy (predložené rozhodnutia súdov, cenník overenia plynomerov k 01.01.2022,
referenčná cena plynu pre účely vyvažovania za apríl 2022 a priemer ceny za obdobie od 03.06.2021
do 08.04.2022). Zdôraznil, že tvrdenia žalovaného v odvolaní ho nezbavujú objektívnej zodpovednosti
za neoprávnený odber plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE. Opätovne poukázal na skutočnosť,
že vzťah medzi stranami nie je spotrebiteľský, čo opätovne konštatoval aj Najvyšší súd SR (napr.

v rozhodnutí sp. zn. 7Cdo/283/2020 z 21.04.2022). Škoda žalobcovi vzniká automaticky samotným
odberom zemného plynu, nakoľko tento plyn bol odoberaný z distribučnej siete žalobcu prostredníctvom
meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii – takéto automaticky stráca platné
overenie. Znalecký posudok nesporne preukázal neoprávnený zásah do meradla. V konaní nebolo
sporným, že k odberu plynu došlo – odberné miesto žalovaného je zapojené do distribučnej siete

žalobcu (s jednoznačným identifikátorom POD). S poukazom na viaceré rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR (4Cdo/106/2020, 3Obdo/49/2019) a odvolacích súdov zdôraznil, že samotný odber plynu
automaticky spôsobuje vznik škody. Ohľadom aktívnej vecnej legitimácie zdôraznil, že v tomto prípade
ide o nelegálny odber plynu, ktorý nie je viazaný na zmluvu žalovaného s dodávateľom plynu. V dôsledku
porušeného meradla takéto automaticky stratilo platné overenie a jeho údaje nie je možné použiť

na obchodné účely. Dodávateľ preto žalovanému v rozhodnom období vyúčtoval nulovú spotrebu.
Plyn, ktorý odoberal žalovaný, patril žalobcovi a preto je žalovaným odkazovaný cenník dodávateľa
irelevantný. Opätovne poukázal na to, že žalobca je vlastníkom distribučnej siete (do ktorej dodáva plyn
vo svojom vlastníctve). Takýto plyn následne za obchodné ceny predáva dodávateľom – v množstvách
zaznamenaných na meradlách. Distribútor (žalobca, pozn. odvolacieho súdu) účtuje dodávateľom

množstvo plynu na základe údaja z číselníka meradla (ak má meradlo platné overenie). Preto, nakoľko
dodávateľ vyúčtoval žalovanému nulovú spotrebu a vrátil mu zaplatené zálohové platby, žalovaný
neoprávnene odoberal plyn priamo z distribučnej siete žalobcu. V zmysle § 82 ods.2 ZoE vznikla
škoda a nárok na celú náhradu škody žalobcovi. K žalovaným odkazovanému nálezu Ústavného súdu
III.ÚS 114/2020 odkázal na svoje predchádzajúce podania. Poukázal na iné skutkové okolnosti veci,

čo reflektoval aj samotný Ústavný súd v rozhodnutí II. ÚS 319/2021, ktoré potvrdzuje právny názor
a výpočet škody žalobcu. Poukázal tiež na aktuálne rozhodnutia odvolacích súdov, ktoré popierajú
aplikáciu sporného nálezu ústavného súdu (III. ÚS 114/2020), ktorý je odklonom od ustálenej judikatúry
ÚS SR a Najvyššieho súdu SR. K namietanej výške škody zdôraznil, že vzhľadom na poškodeniezabezpečenia meradla, toto automaticky stratilo platné overenie a údaje na ňom zaznamenané nie sú
spoľahlivé. Preto musí byť výška škody vypočítaná len prostredníctvom ZoE. Tento vykonávací predpis
určuje spôsob výpočtu škody a v žiadnom prípade nepočíta s maximálnym a nepretržitým množstvom

odobraného zemného plynu . Vo výpočte škody je to jednoznačne uvedené – typ spotrebiča a jeho
prevádzka v hodinách. Práve na kompenzáciu zvýhodnenia žalobcu uplatnením inštitútu objektívnej
zodpovednosti zákonodarca výrazne znížil hodnoty množstva plynu, ktoré žalovaný mohol pre takýto
prípad reálne odobrať, zohľadniac ročné obdobie, spotrebiče, charakter bývania a iné. Zdôraznil, že
vzhľadom na nemožnosť použitia údajov z meradla, žalobca nemôže žiadnym spôsobom zistiť množstvo

nameraného plynu na koncovom zariadení, čo je v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou vyšších
súdnych autorít. Citujúc § 1 ods.14 vyhlášky č. 449/2012 Z.z. poukázal na to, že má nárok popri náhrade
škody aj na nevyhnutné náklady uplatnené v žalobe, pričom jednotlivé položky sú preukázané listinami
predloženými žalobcom. Žalovaným spochybnenú výšku referenčnej ceny zemného plynu považuje
s odkazom na vyhlášku č. 449/2012 Z. z. za správnu, akcentujúc skutočnosť, že za účelom zmiernenia
dopadu energetickej krízy použil žalobca na účely určenia výšky škody aritmetický priemer referenčných

cien za celé obdobie, čím si de facto uplatnil cca o 30% nižšiu sumu, než na akú mal nárok. Žalovaným
predloženú fotografiu (ktorá má preukazovať poškodenie meradla už v čase prevzatia nehnuteľnosti
žalovaným) považuje za dôkaz neskoro uplatnený (až na pojednávaní 11.03.2024) a stotožňuje sa
s posúdením súdu, ktorý na ňu aplikujúc sudcovskú koncentráciu konania neprihliadal. Zdôraznil tiež, že
uvedená fotografia je v merite veci bezpredmetná – nezachytáva plombu (pričom znalec zistil, že plomba

bola nahradená falošnou). Odmieta tvrdenia o zavinení poškodeného, keďže žalobcovi zo žiadneho
predpisu nevyplýva povinnosť vykonať kontrolu meradla v čase prepisu odberného zariadenia. Žalovaný
mal v zmysle zákona o energetike možnosť (ktorú nevyužil) požiadať o namontovanie nového meradla.
Skutočnosť, že počas nasledujúcich 2 fyzických odpočtov (po prevzatí nehnuteľnosti) nebolo hlásené
podozrenie na porušenie zabezpečenia meradla, preukazuje to, že v tom čase porušené nebolo. Preto

bol neoprávnený odber účtovaný len od posledného fyzického odpočtu do demontáže predmetného
meradla. Nedôvodnú považoval žalobca aj navrhovanú moderáciu škody – nakoľko žalovaný žiadnym
spôsobom nepreukázal žiadne relevantné dôvody pre jej aplikáciu. Opätovne zdôraznil, že už použitím
priemeru referenčných cien plynu došlo k značnému zníženiu výšky škody. Poukázal tiež na to, že
výška škody bola vypočítaná v súlade so zákonom. Dodal, že tieto závery sú plne v zhode s aktuálnym

rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/32/2022.

12. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas

oprávnenouosobouprotirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanieprípustné,beznariadeniapojednávania
v zmysle § 385 ods. 1 a contrario CSP, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP, z hľadísk odvolaním
uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

14. Odvolateľ uplatnil odvolacie dôvody, podľa ktorých súd nesprávnym procesným postupom znemožnil

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP), súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP)
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

písm. h/ CSP).

15. Odvolací súd má za to, že tieto odvolacie dôvody neboli naplnené.

16. Argumenty uvedené žalovaným v odvolaní neumožňujú prijať iné závery a nie sú spôsobilé

spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Odvolateľ v podanom odvolaní (v jeho podstatnej časti)
len zopakoval svoje námietky a argumenty prednesené pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa
súd v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite vysporiadal, aj s tým, prečo na ne neprihliadol Ani
počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej. Vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody preskúmavanej časti

rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Preto len
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd
uvádza nasledovné.17.Predmetomkonaniajezaplateniepeňažnejsumy,ktorúsižalobcaprotižalovanémuuplatňujetitulom
náhrady škody v dôsledku neoprávneného odberu zemného plynu na odbernom mieste C. XXX/XX, D..
Ide o nárok upravený osobitným zákonom, ktorým je zákon o energetike, z ktorého vychádzal aj súd,

keď tento v prvom rade správne posúdil, že v súvislosti s uplatnenou náhradou škody došlo na strane
žalovaného k neoprávnenému odberu plynu – konkrétne podľa § 82 ods.1 písm. d) ZoE.

18. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE, neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom,
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré

nebolo namontované prevádzkovateľom siete.

19. Podľa § 82 ods. 2 ZoE, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi
plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi
zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je
povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a

prevádzkovateľovi distribučnej siete.

20. Podľa § 82 ods. 3 ZoE, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a
spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu
ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).

21. K namietanému nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu odvolací súd odkazuje na závery
formulované súdom prvej inštancie (v bodoch 26. až 27, 29. odôvodnenia). Aj keď odvolateľ
namietal, že odôvodnenie súdu nemá podklad vo vykonanom dokazovaní ani v žiadnych zákonných
ustanoveniach, odvolací súd zdôrazňuje, že záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého považoval

žalobcu (ako prevádzkovateľa distribučnej siete SPP) za aktívne legitimovaný subjekt, je v súlade s
rozhodovacou praxou súdov, vrátane rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (napr. rozhodnutie NS SR sp.
zn. 5Obdo/32/2018, bod 44. odôvodnenia).

22. Pokiaľ odvolateľ námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie podoprel tvrdením o tom, žalobca

v konaní nepreukázal, že do jeho distribučnej siete je pripojené odberné miesto odberateľa (že je
prevádzkovateľom distribučnej siete, ktorý je oprávnený uplatňovať predmetný nárok voči žalovanému),
uvedené prvý krát začal tvrdiť až v odvolacom konaní, nie už v samotnom konaní vedenom na
súde prvej inštancie, v ktorom sa uvedeným nebránil. Odvolací súd predmetnú odvolaciu námietku
posúdil ako neprípustnú, pretože ohľadne nej nenastal ani jeden z prípadov predpokladaných v § 366

CSP, kedy prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené
v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť. Predmetná argumentácia odvolateľa
ako prostriedok procesnej obrany nebola uplatnená v konaní pred súdom prvej inštancie, netýka sa
procesných podmienok, netýka sa vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, ňou žalovaný
nepreukazuje, aby v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

a napokon nejde o prostriedok procesnej obrany, ktorý by žalovaný bez svojej viny nemohol uplatniť
v konaní pred súdom prvej inštancie.

23. Odvolateľ v odvolaní v časti týkajúcej sa vzniku škody nedôvodne vytkol súdu, že tento, pokiaľ
citoval odôvodnenie nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 114/2020, urobil tak iba v rozsahu,

v ktorom to vyhovuje jeho rozhodnutiu a že závery ústavného súdu mal aplikovať v celom rozsahu.
K tomu odvolací súd uvádza, že nerozumie dosť dobre predmetnej odvolacej námietke. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie, pokiaľ citoval nález ústavného súdu sp.
zn. III. ÚS 114/2020, uvedené použil na podporu svojho právneho záveru o tom, že žalovaný je
zodpovedným subjektom za odber plynu, ktorý odoberal pomocou meradla s porušeným zabezpečením

proti neoprávnenej manipulácii, ktorá zodpovednosť je objektívna. V prejednávanom prípade ide teda
o prípad zodpovednosti odberateľa na protiprávnom stave spočívajúcom v naplnení § 82 ods. 1 písm.
d) zákona o energetike, pretože žalobca preukázal, že žalovaný odoberal plyn pomocou meradla
s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, tak, ako uvedené vyplýva aj z bodu 34.
odôvodnenia napadnutého rozsudku. Odvolateľ okolnosť, že zabezpečenie na meradle bolo porušené

a okolnosť, že v rozhodnej dobe k odberu dochádzalo, nespochybnil.24. Odvolací súd nemohol pripísať relevanciu ani odvolaniu v časti výšky škody, keď odvolací súd má
za to, v zhode s názorom súdu prvej inštancie, že v prejednávanom prípade nemožno výšku vzniknutej
škody ustáliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov.

25.Relevantnýmbolo,akouvedenékonštatujeajsúdprvejinštancie(bod37.odôvodnenianapadnutého
rozsudku), že v dôsledku poškodenej montážnej plomby nemožno údaje o spotrebe zemného plynu
odvodiť od meradla (plynomeru), keďže pri porušení montážnej plomby zaniká platnosť overenia
meradla a ním zaznamenané údaje nemožno považovať za hodnoverné. V tomto smere súd správne

poukázal na príslušné znenie zákona o metrológii (súd síce uvádza § 19 zákona o metrológii, správne
ide o § 16 aktuálne platného zákona č. 157/2018 Z.z. o metrológii), podľa ktorého určené meradlo je
možné používať na daný účel, ak má platné overenie, ak sa toto vyžaduje. Z uvedeného vyplýva,
že záväzný údaj o spotrebe môže poskytnúť výlučne plynomer s platným overením. V prejednávanom
prípade uvedené meradlo, keďže vykazovalo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,
nespĺňalo podmienku plynomeru s platným overením a preto z takého meradla nebolo možné použiť

akýkoľvek údaj o množstve odobratého plynu.

26. Pokiaľ išlo o spochybnenie vstupných údajov, najmä „referenčnej ceny zemného plynu“, odvolateľ
nedôvodne namietal, že napriek tomu, že opakovane spochybnil správnosť použitých vstupných údajov
pri výpočte výšky škody, súd sa touto jeho zásadnou argumentáciou nezaoberal. Predmetná námietka

súvisí s právom na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu a vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorého judikatúra ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre
rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,
ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Ako

vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu, iba skutočnosť, že žalobca, či žalovaný, sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňujú, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
súdneho rozhodnutia (porovnaj napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS188/06).

27. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, argumentácia súdu k výške škody vyplýva

najmä z bodu 39., keď súd následne dospel k záveru o tom, že žalobcom požadovaná výška škody
bola určená v súlade s ustanovením § 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č.
449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu
(bod 40. napadnutého rozsudku). Predmetná vyhláška pritom nestanovuje iba "metodiku" v podobe
vzorca pre výpočet škody, ale stanovuje tiež tzv. vstupné údaje, najmä referenčnú cenu plynu, ktorú

ale žalobca nestanovuje ľubovoľne, pretože táto je daná podľa údaja zverejneného na webovom sídle
prevádzkovateľa distribučnej siete. Žalovaný na pojednávaní vo veci síce spochybnil správnosť výpočtu
konečnej škody, keď poukázal na to, aká bola spotreba na danom odbernom mieste v predchádzajúcom
roku 2020-2021, čím mienil preukázať, že suma, ktorá vstupovala ako referenčná cena, nemohla byť
správna, uvedená argumentácia ale nemôže obstáť, pokiaľ referenčná cena (v zmysle vyhlášky) nie

je stanovená v závislosti od spotreby daného odberného miesta za predchádzajúce obdobie. Išlo teda
o argument žalovaného, ktorý nebol rozhodujúcim pre rozhodnutie a preto ani súd prvej inštancie
nepochybil, ak sa s ním v odôvodnení rozsudku osobitným spôsobom nevysporiadal.

28. Odvolateľ nedôvodne namietal, že škoda vo forme nákladov na zaistenie neoprávneného odberu

vrátane dopravy, posudku na meradlo, overenie plynomeru G4-G6 a oprava plynomeru G1, 6-G6
v celkovej výške 217,59 € nespadá pod položky, ktoré si žalobca bol oprávnený v zmysle § 82 ZoE
a vyhlášky č. 449/2012 Z.z. proti žalovanému uplatniť. Ako totiž vyplýva priamo z § 1 ods. 14 tejto
vyhlášky, žalobca má nárok aj na tieto náklady ako nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené
so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu.

29. Námietka nepreukázania výšky týchto nákladov a ich špecifikácie, bola prvý krát použitá až
v odvolacom konaní, nie už v samotnom konaní vedenom na súde prvej inštancie. Odvolací súd
predmetnú odvolaciu námietku posúdil ako neprípustnú, pretože ohľadne nej nenastal ani jeden
z prípadov predpokladaných v § 366 CSP, kedy prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť.
Predmetná argumentácia odvolateľa ako prostriedok procesnej obrany nebola uplatnená v konaní pred
súdom prvej inštancie, netýka sa procesných podmienok, netýka sa vylúčenia sudcu alebo nesprávneho
obsadenia súdu, ňou žalovaný nepreukazuje, aby v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následoknesprávne rozhodnutie vo veci a napokon nejde o prostriedok procesnej obrany, ktorý by žalovaný bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

30. Odvolací súd sa nestotožnil ani so žalovaným tvrdeným zavinením žalobcu na vzniku škody, ktoré
podľa odvolateľa malo spočívať v porušení prevenčnej povinnosti žalobcu v zmysle § 415 OZ. Odvolateľ
predmetnú odvolaciu námietku založil výlučne na tvrdení o tom, že žalobca ako riadny hospodár mal
zistiť poškodenie už v čase prepisu odberného zariadenia na žalovaného (v roku 2019, kedy žalovaný
kúpou nadobudol nehnuteľnosť, ktorá je odberným miestom zemného plynu), pretože mal za to, že

poškodenie je viditeľné už z fotografie, ktorú si vyhotovil v čase preberania nehnuteľnosti v roku 2019.
Rozhodným obdobím priznanej náhrady škody ale bolo obdobie od 3.6.2021 do 8.4.2022 v súvislosti
so zisteným poškodením meradla z apríla 2022, ktoré ako súdom zistený skutkový stav odvolateľ
nespochybňoval. Ako správne podotkol žalobca vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu, počas
nasledujúcich dvoch fyzických odpočtov po prevzatí nehnuteľnosti žalovaným, nebolo k odpočtom dané
hlásenie podozrenia na porušenie zabezpečenia meradla. Žalobcovi zo žiadneho právneho predpisu

nevyplývala povinnosť vykonať kontrolu určeného meradla v čase prepisu odberného zariadenia na
žalovaného ako nového odberateľa, odvolateľ sám ani na žiadne zákonné ustanovenie neodkazuje.
Naopak žalobca v čase, kedy nadobudol nehnuteľnosť, mohol ako nový odberateľ žiadať žalobcu
o bezplatnú výmenu meradla, aby tým vylúčil svoju zodpovednosť za to, že meradlo mohlo byť prípadne
poškodené už v čase prepisu (čo tvrdí žalovaný).

31. Pokiaľ odvolateľ namietal, že súd napriek jeho výslovnému návrhu a prítomnosti žalovaného na
pojednávaní, tohto odmietol vypočuť a tiež odmietol vykonať dôkazy, ktoré mohli prispieť k preukázaniu
spoluzodpovednosti za vzniknutú škodu na strane žalobcu, uvedenú námietku spojil s porušením práva
žalovaného na spravodlivé súdne konanie.

32. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci
toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu. Je totiž v právomoci súdu posúdiť to, či a aké dôkazy
na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie
(rozhodnutieÚstavnéhosúduSRsp.zn.I.ÚS52/03).Zuvedenéhorezultuje,žesúdvcivilnomsporovom

konaní nie je viazaný návrhmi sporových strán na vykonanie dokazovania a nie je ani povinný vykonať
všetky navrhované dôkazy, pretože posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré
z nich budú v rámci dokazovania vykonané je vždy vecou súdu (§ 132 ods. 1, § 185 ods. 1 až 3 CSP),
a nie sporových strán. Súd teda nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu.

33.Pomernečastýmdôvodomnevykonanianavrhovanéhodôkazujeokolnosť,ženávrhneboluplatnený
včas a uvedené súvisí nielen so zásadou hospodárnosti konania, ale tiež s inštitútom sudcovskej
koncentrácie konania upravenej v § 153 CSP, ktorý znamená, že strany sporu nie sú oprávnené
vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom štádiu konania.
Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje (za

zákonom stanovených podmienok) procesnoprávne účinky. Absencia týchto úkonov sa prejaví v tom,
že súd na procesný úkon neprihliada. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby
strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Napríklad nie je želateľné, aby strana
sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať
zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania.

Nemožno však vylúčiť, že predloženie skutkového tvrdenia alebo dôkazného návrhu až na pojednávaní
je v konkrétnom prípade dôvodné, napríklad ak je bezprostrednou reakciou na nové skutočnosti,
ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku
a prostriedkov procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na
jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní, alebo či prijme procesnú sankciu,

ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné účinky ( Civilný
sporový poriadok, Komentáre, Števček a kol., Nakladatelství C.H.Beck, 2016, strana 578).

34. Aj z uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 530/2018 vyplýva: Keďže sudcovskú koncentráciu
konania uplatňuje príslušný sudca podľa vlastnej úvahy, spadá do jeho kompetencie rozhodnúť, či na

prostriedok procesného útoku či obrany, ktorý strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo
so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, bude prihliadať.35.Vprejednávanomprípadezástupcažalovanéhopredniesolnávrhvýsluchužalovanéhoaznaleckého
dokazovania až na pojednávaní konanom dňa 11.3.2024, hoci mu nič nebránilo v tom, aby tieto návrhy
urobil súčasťou, či už podaného odporu proti platobnému rozkazu alebo súčasťou nasledujúceho

vyjadrenia, na ktoré bol súdom vyzvaný, pretože potreba týchto návrhov nenastala až na pojednávaní
zo dňa 11.3.2024, na ktorom žalobca nepredniesol žiadne nové skutočnosti a ani nové dôkazy. Súd
v súvislosti s predmetnými návrhmi uplatnenými až na pojednávaní, v súlade s § 153 CSP nemusel na
tieto návrhy prihliadnuť ako na prostriedok procesnej obrany, pretože žalovaný a jeho zástupca tento
prostriedok procesnej obrany nepredložili včas. Pokiaľ preto súd rozhodol, že nepripúšťa vykonávanie

ďalšieho dokazovania, neporušil právo žalovaného na spravodlivé súdne konanie.

36. Napokon odvolateľ mal za to, že súd mal pri rozhodovaní uplatniť aj moderačné právo v zmysle §
450 OZ.

37. Podľa § 450 OZ, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme

pritomzreteľnajmänato,akokuškodedošlo,akoajnaosobnéamajetkovépomeryfyzickejosoby,ktorá
ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno
vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

38. Inštitút moderačného práva, ako ho pozná Občiansky zákonník vo svojom § 450, predstavuje

právnu normu s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou. Použitie moderačného práva podľa §
450 OZ si vyžaduje zo strany súdu posúdenie, či vôbec existujú okolnosti, ktoré je možné podriadiť
pod pojem dôvody hodné osobitného zreteľa, keď zákonodarca tieto okolnosti uvádza iba príkladmo.
Ako vyplýva z podaného odvolania, odvolateľ vzhliadol existenciu takýchto okolností, ktoré vymedzil
neexistenciou zavinenia na jeho strane, tiež okolnosťou, že zabezpečenie meracieho zariadenia bolo

poškodené už v čase preberania nehnuteľnosti a napokon v okolnosti absolútnej neprimeranosti výšky
požadovanej náhrady vo vzťahu ku skutočne spôsobenej škode. Odvolací súd ale, na rozdiel od názoru
odvolateľa, označené nepovažuje za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal pristúpiť
k primeranému zníženiu uplatnenej náhrady škody. Tvrdená okolnosť neexistencie zavinenia na strane
žalovaného je založená na hypotetickej obrane odvolateľa, ktorú tento opakovane použil v konaní

v súvislosti so zodpovednosťou za neoprávnený odber plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE, pretože
v prejednávanom prípade ide o objektívnu zodpovednosť, t.j. zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie
povinnej osoby. Súd preto ani nehodnotil, či žalovaný (ne)zavinil neoprávnený odber a táto otázka
ani relevantnou nebola. V rovine tvrdenia zostala tiež tvrdená okolnosť, že zabezpečenie meracieho
zariadenia bolo poškodené už v čase preberania nehnuteľnosti, pretože aj keď v súvislosti s týmto

tvrdením predložil fotografiu, navrhovaný dôkaz k nej (oslovením znalca, nech sa vyjadrí, či je možné
z fotografie zistiť poškodenie plomby), súd nepripustil. Napokon v hypotetickej rovine je odvolateľom
uvedená okolnosť neprimeranosti výšky požadovanej náhrady vo vzťahu k skutočne spôsobenej škode,
pokiaľ v prejednávanom prípade výšku skutočnej škody nie je možné určiť; práve to bol zákonný dôvod
na to, aby žalobca pristúpil k výpočtu náhrady škody použitím metodiky podľa príslušnej vyhlášky.

39. Odvolateľ iné okolnosti odôvodňujúce postup podľa § 450 OZ sám neprodukoval, súčasne
ani odvolací súd v žiadnej v priebehu konania tvrdenej a preukázanej okolnosti nevzhliadol dôvod
osobitného zreteľa dávajúci podklad pre použitie moderačného práva podľa § 450 OZ, teda na to, aby
primerane znížil požadovanú náhradu škody. Potom nie je dôvodná odvolacia námietka, že súd mal pri

rozhodovaní uplatniť aj moderačné právo v zmysle § 450 OZ.

40.Zovšetkýchvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdnapadnutýrozsudokakovecnesprávnypotvrdil
podľa § 387 ods. 1 CSP, vrátane výroku o trovách konania ako závislého výroku, proti ktorému odvolateľ
osobitné námietky ani nevzniesol.

41. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov
odvolacieho konania proti žalovanému v plnom rozsahu.

42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).