Rozsudok – Incidenčné spory ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. jún 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2CoKR/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124204400
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Gubová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:4124204400.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek senátu

JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v právnej veci žalobcu: U. S. Steel Košice,
s.r.o., so sídlom Vstupný areál U. S. Steel, 044 54 Košice, IČO: 36 199 222, právne zast.: Deloitte Legal
s.r.o., so sídlom Pribinova 34, 811 09 Bratislava, IČO: 36 868 019, proti žalovanému: Mgr. Ing. Miroslav
Zdychavský, so sídlom kancelárie Radlinského 5, 949 01 Nitra, IČO: 41 822 773, zn. správcu S1229,
správca úpadcu: TENZA Slovakia, spol. s r.o. „v konkurze“, so sídlom Chrenovská 14, 949 01 Nitra, IČO:
36 537 896, právne zast.: JURIDIKA advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Sládkovičova 1, 949 01
Nitra, IČO: 50 231 456, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného

súdu Nitra č.k. 20Cbi/5/2024-283 zo dňa 22.11.2024, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 20Cbi/5/2024-283 zo dňa 22.11.2024
potvrdzuje.

II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky
prihlásenej do konkurzného konania na majetok spoločnosti TENZA Slovakia, spol. s r.o. "v konkurze",

so sídlom: Chrenovská 14, 949 01 Nitra, IČO: 36 537 896, vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp.
zn. 29K/2/2021, ktorá bola zapísaná do zoznamu pohľadávok pod por. č. 38 z titulu náhrady škody,
ktorá vznikla žalobcovi z dôvodu nutnosti vykonania opráv na spekacom páse č. 4 vo výške 54.822,34
eur, ktorá je vymáhateľná a je nesporná v celom jej rozsahu, a teda čo do výšky, právneho dôvodu,
vymáhateľnosti a poradia a výrokom II. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
vo výške 100%. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 206n ods. 4, § 32 ods. 1, 2, 3 písm. b), ods. 5 a 9,
§ 29 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), § 255 ods. 1, § 262

ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd určil, že žalobca
je v konkurze vyhlásenom na majetok spoločnosti TENZA Slovakia, spol. s r.o. "v konkurze" vedenom
na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 29K/2/2021 veriteľom pohľadávky, ktorá bola prihlásená pod por.
č. 38 z titulu náhrady škody vo výške 54.822,34 eur a že jeho pohľadávka je vymáhateľná a nesporná v
celom rozsahu čo do výšky, právneho dôvodu, vymáhateľnosti a poradia. Žalobca v žalobe uviedol, že

si svoju pohľadávku prihlásil do konkurzného konania úpadcu, pričom pohľadávka bola zapísaná pod
por. č. 38. Žalovaný ako správca konkurznej podstaty úpadcu túto pohľadávku poprel v celom rozsahu,
čo do výšky, právneho dôvodu, vymáhateľnosti a poradia. Popretie oznámil žalobcovi listom zo dňa
18.03.2024, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 19.03.2024.3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav: uznesením Okresného
súdu Nitra sp. zn. 29K/2/2021 z 21.06.2021, zverejneným v OV č. 122/2021 dňa 25.06.2021, bol

vyhlásený konkurz na majetok úpadcu a žalovaný bol ustanovený do funkcie správcu. Žalobca si
po uplynutí zákonnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok do konkurzného konania úpadcu prihlásil
pohľadávku v celkovej výške 54.822,34 eur, ktorá bola zapísaná do zoznamu pohľadávok pod por. č. 38.
Žalovaný Oznámením o popretí pohľadávky zo dňa 18.03.2024, doručeným žalobcovi dňa 19.03.2024,
oznámil žalobcovi popretie prihlásenej pohľadávky čo do výšky, právneho dôvodu, vymáhateľnosti a

poradia. Žalobca podal dňa 16.04.2024 žalobu o určenie popretej pohľadávky. Súd prvej inštancie
konštatoval, že v zmysle § 32 ods. 9 ZKR žalobca je aktívne vecne legitimovaným na podanie žaloby a
žalovaný, ktorý poprel pohľadávku žalobcu, je pasívne vecne legitimovaný. Žaloba bola podaná včas.

4. Súd prvej inštancie poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Obdo/70/2016 z 30.01.2017, publikované ako judikát R 63/2017 a komentár k ZKR, § 32, tiež na nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11.09.2014, sp. zn. III ÚS 409/2013, a považoval za zrejmé,
že rozhodovanie súdu v konaní o incidenčnej žalobe sa obmedzuje na posúdenie toho, či dôvody
obsiahnutévpopieracomprejavesprávcuzodpovedajúskutočnostiavylučujúpohľadávkuzuspokojenia
v konkurze tak, ako bola prihlásená. Pri rozhodovaní súdu o incidenčnej žalobe bol v tomto spore
relevantný len obsah prihlášky veriteľa (žalobcu) a obsah popierajúceho prejavu správcu (žalovaného).

5. Žalobca v prihláške pohľadávky uviedol, že pohľadávka vznikla z titulu náhrady škody porušením
bodu 16.6 v spojení s bodom 16.7 prílohy č. 1 Zmluvy o dielo č. AG3A9AH0064. Škoda vznikla z titulu
odstránenia vád diela spekacieho pásu č. 4 (ďalej len „SP4“), vzniknutých v záručnej dobe, veriteľom,
resp. náhradným zhotoviteľom, namiesto úpadcu ako zhotoviteľa. Žalobca v prihláške uviedol vady,

ktoré vznikli na SP4 a ktoré boli odstránené náhradným zhotoviteľom. Žalobca v prihláške poukázal
na to, že časť vád reklamoval dňa 02.09.2020 a druhú časť vád reklamoval 03.08.2021. Úpadca v
zmluve poskytol záruku za akosť diela v trvaní 24 mesiacov od odovzdania a prevzatia diela. Dielo bolo
odovzdané 16.04.2019. Hodnoty PCDD a PCDD/F sa úpadca zaviazal spĺňať počas 66 mesiacov od
kolaudácie diela (t. j. od 26.09.2019). Keďže úpadca odmietol vykonať potrebné opravy nefunkčných

častí SP4, došlo k porušeniu bodu 16.6 VOP, podľa ktorého je úpadca povinný opraviť všetky vady,
ktoré sa na diele vyskytli počas záručnej doby. Úpadca opakovane odmietol reklamované vady odstrániť
a realizovať potrebné kroky na zabezpečenie riadneho a bezpečného fungovania SP4. Veriteľ ako
objednávateľ uzatvoril dňa 15.02.2023 Zmluvu o dielo č. BL907AN0061 so spoločnosťou Witkowitz
Slovakia, a.s. ako zhotoviteľom (náhradný zhotoviteľ), ktorej predmetom bola realizácia odprášenia

SP4 v zmysle realizačnej dokumentácie. Za opravy vád vystavil náhradný zhotoviteľ faktúry v celkovej
sume 1.817.579,30 eur, ktoré si žalobca ako náklady (vzniknutú škodu) uplatnil u úpadcu. Keďže
nároky veriteľa plynúce zo záručnej doby boli v rámci projektu zabezpečené formou bankovej záruky,
veriteľ toto právo využil a náklady vo výške 1.817.579,30 eur mu boli uhradené z bankovej záruky.
Prihlásená pohľadávka tak zodpovedá rozdielu medzi skutočnou škodou a nákladmi na odstránenie vád

vzniknutých počas záručnej doby vo výške 1.817.579,30 eur a sumy uhradenej z príslušnej bankovej
záruky vo výške 1.762.756,96 eur. Žalobca pripojil k prihláške pohľadávky nasledovné prílohy: Zmluva
o dielo č. AG3A9AH0064 z 08.11.2018, Príloha č. 1 (VOP), reklamácia z 02.09.2020, odpoveď úpadcu
na reklamáciu z 10.09.2020, odpoveď na neuznanie reklamácie z 25.09.2020, odpoveď II úpadcu
na reklamáciu z 09.10.2020, stanovisko úpadcu k odpovedi na neuznanie reklamácie z 09.12.2020,

odpoveď veriteľa na stanovisko úpadcu z 19.02.2021, reklamácia DAU z 03.08.2021, urgenčný list z
06.10.2021, znalecký posudok č. 12/2023, protokol o odovzdaní a prevzatí diela, technické zadanie z
14.12.2022, realizačná (projektová) dokumentácia, technická ponuka, cenová ponuka, Zmluva o dielo
č. BL907AN0061, protokol o odovzdaní a prevzatí diela zákazníkom z 28.09.2023, rozhodnutie č.
4968-30152/2019/ Bre/ 570020304/ KR-Z18, banková záruka, faktúry v celkovej sume 1.817.579,30 eur.

6. Z oznámenia žalovaného o popretí prihlásených pohľadávok vyplýva, že tento poprel prihlásenú
pohľadávku v celom rozsahu z dôvodu, že je sporná oprávnenosť uplatneného nároku veriteľa z dôvodu
možnej neoprávnenosti reklamácií vád diela veriteľom u zhotoviteľa/ dlžníka. Žalovaný sa v popretí
pohľadávky opiera o vyjadrenie úpadcu, podľa ktorého k vzniku možných vád dochádza nesprávnou

prevádzkou diela (dodaného úpadcom) zo strany veriteľa. Z uvedeného dôvodu mal správca za to, že
je vylúčená zodpovednosť úpadcu za vznik reklamovaných vád. Podľa správcu predložený znalecký
posudok nedostatočne objasňuje všetky príčiny prekračovania limitov koncentrácii tuhých znečisťujúcich
látok, ktoré môžu byť spôsobené aj nesprávnym prevádzkovaním diela veriteľom.7. Žalobca k prihláške pohľadávky priložil znalecký posudok č. 12/2023, ktorý bol vypracovaný Ústavom
súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Z uvedeného znaleckého posudku vyplýva, že na SP4

vznikli vady pod por. č. 1 až 11, ktoré žalobca uviedol v prihláške pohľadávky. Znalecký posudok v časti
III odpoveď 9 na otázku, či niektoré z uvedených vád by mohli byť spôsobené nesprávnou prevádzkou
zo strany žalobcu, jasne uvádza, že žiadna z uvedených vád nie je spôsobená nesprávnou prevádzkou
spekacích pásov zapríčinených zo strany žalobcu. Žalovaný sa v popieracom prejave vôbec nezaoberá
závermi znaleckého posudku, iba všeobecným spôsobom tento namieta, a to z dôvodu že znalecký

posudok nedostatočne objasňuje všetky príčiny prekračovania limitov koncentrácii TZL. Správca v tomto
prípade prehliadol, že predmetom prihlášky nie je pohľadávka vyplývajúca z titulu náhrady škody za
prekračovanie limitov koncentrácii TZL, ale predmetom prihlášky je škoda, ktorá vznikla žalobcovi z
dôvodu neodstránenia reklamovaných vád úpadcovi v rámci poskytnutej záruky. Medzi reklamovanými
vadami nie je uvedené ako jedna z vád prekračovanie limitov koncentrácii TZL.

8. Ďalším dôvodom popretia pohľadávky správcom bolo, že reklamácia vád diela je neoprávnená.
Žalovaný neoprávnenosť reklamácie však opiera iba o vyjadrenie úpadcu. Z popieracieho prejavu nie je
možné zistiť, z akého dôvodu považuje správca reklamáciu za neoprávnenú. Právna úprava § 32 ods. 1
ZKR ukladá správcovi povinnosť preskúmavať pohľadávky podľa účtovnej a inej dokumentácie úpadcu
a zoznamu záväzkov dlžníka. Správca je povinný vykonať vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť

stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Pri tomto zisťovaní prihliada aj na vyjadrenia dlžníka,
ale len v takom rozsahu, v akom ich možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené.
Zákon explicitne stanovuje, že dôvodom popretia pohľadávky nemôže byť len tá skutočnosť, že spornosť
pohľadávky vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka alebo z vyjadrenia dlžníka, alebo z vyjadrenia
osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka.

9. Správca poprel prihlásenú pohľadávku aj z dôvodu, že nebola preukázaná zodpovednosť úpadcu
za vady, pričom vychádza z toho, že vady diela môžu byť spôsobené aj nesprávnym prevádzkovaním
diela veriteľom. Správca sa opiera o bod 16.9 VOP, podľa ktorého „zo záruky sú vylúčené škody na
zariadeniach, ktoré boli spôsobené prirodzeným opotrebením, chybnou alebo nedbanlivou obsluhou

zo strany zamestnancov objednávateľa, nevhodnými prevádzkovými prostriedkami a podmienkami“.
V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na znalecký posudok č. 12/2023, ktorý vylúčil, že by boli
vady diela spôsobené nesprávnou prevádzkou zo strany žalobcu. Správca v popretí pohľadávky zo dňa
18.03.2024 neuviedol, v čom mala spočívať nesprávna prevádzka zo strany žalobcu, ktorá by viedla k
vzniku reklamovaných vád.

10. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca v prihláške pohľadávky dostatočne podrobne opísal
právny dôvod vzniku pohľadávky a jej výšku, a na preukázanie svojich tvrdení pripojil všetky potrebné
listiny. Správca sa v popretí pohľadávky nevysporiadal s jednotlivými tvrdeniami žalobcu, ako ani
pripojenými listinami, a preto dospel súd prvej inštancie k záveru, že dôvody obsiahnuté v popieracom

prejave správcu nezodpovedajú skutočnosti a nevylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako
bola prihlásená.

11. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie listinným dôkazom (Laboratorní zpráva z 06.10.2021),
ktorý žalovaný predložil súdu dňa 18.10.2024, a to s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania

v zmysle § 153 CSP, keďže by vykonanie tohto dôkazu vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
(a to z dôvodu umožnenia žalobcovi sa oboznámiť s týmto dôkazom) a žalovanému nič nebránilo
predložiť tento listinný dôkaz už skôr. Súd nemal preukázaný žiadny dôvod, ktorý bránil žalovanému
vyjadriť sa a predložiť dôkazy v súdom určenej lehote. Zároveň pri hodnotení dôkazov neprihliadol
na listiny predložené žalovaným, a to: Odborné vyjadrenie spoločnosti GreMi KLIMA, s.r.o. podané

prostredníctvom tímu A. B. C. a A. D. E., a Odborné vyjadrenie pod názvom Posouzení realizovaných
prací dle príloh prihlášky pohledávek USSK vypracované A. D. E., a to s poukazom na § 11 zákona č.
382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v spojení s § 51a ods. 1 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti SR č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresne súdy, krajské
súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy. Vzhľadom k tomu, že A. B. C. bol a stále je konateľom úpadcu

a A. D. E. je bývalý zamestnanec materskej spoločnosti úpadcu, ktorá sa ako subdodávateľ podieľala
na dodaní diela žalobcovi, z čoho je zrejmé, že oba odborné posudky vypracovali osoby, ktoré sa
podieľali na dodaní diela žalobcovi, mal súd prvej inštancie pochybnosti o ich nezaujatosti. Navyše
v predložených listinách nie je deklarovaná odborná spôsobilosť uvedených osôb podávať odbornévyjadrenia. V prípade, ak žalovaný nesúhlasil so znaleckým posudkom predloženým žalobcom, mohol
navrhnúť vykonanie dokazovania odborným vyjadrením, pričom by súd vyžiadal odborné vyjadrenie od
odborne spôsobilej osoby.

12. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaný z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e) a h) CSP. Žalovaný namieta, že vzhľadom
naabsenciuvykonaniariadnehodokazovaniavpredmetnejvecisúdprvejinštancienezistilvdostatočnej
miere skutkový stav potrebný pre rozhodnutie. Vytýka, že súd prvej inštancie takmer nevysvetlil, akým

spôsobom jednotlivé dôkazy vyhodnotil, resp. ich vyhodnotil v ich vzájomnej súvislosti tak, ako to v
krátkosti uviedol v odôvodnení rozhodnutia, v dôsledku čoho má rozsudok prvky arbitrárnosti. Nesúhlasí
s postupom súdu prvej inštancie, ktorý s odkazom na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít
uviedol, že pri rozhodovaní súdu o incidenčnej žalobe je v tomto spore relevantný len obsah prihlášky
veriteľa (žalobcu) a obsah popierajúceho prejavu správcu (žalovaného). Potom by žalovaný ako správca
v rámci incidenčného konania už nemohol v zásade uvádzať v rámci svojich podaní žiadne tvrdenia ani

skutočnosti, okrem tých, ktoré sú uvedené v jeho popieracom prejave. Takýto postoj k incidenčnému
konaniu je však neprípustný, keďže sa tým úplne popiera jeho zmysel. Žalovaný naďalej trvá na
všetkých tvrdeniach a skutočnostiach, ktoré uviedol vo svojom popieracom prejave, ako aj vo vyjadrení
k podanej žalobe s tým, že dostatočne odôvodnil svoj popierací prejav a dôvody, pre ktoré je pohľadávka
sporná, pričom, ak by nebolo nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie, tieto svoje tvrdenia

by aj náležite preukázal. Popierací prejav bol jasný a dostatočný na účinné popretie pohľadávky.
Zároveň, konajúci súd nesprávne rozdeľuje, resp. pomenúva popretý právny dôvod vzniku prihlásenej
pohľadávky, pretože prekračovanie limitov TZL je základom reklamovaných vád, zodpovednosť za
ktoré je v predmetnej veci sporná, a ktorú si žalobca nakoniec, s poukazom na príslušné ustanovenia
VOP, ktoré sú súčasťou spisu, ako súčasť zmluvy o dielo, uplatnil ako škodu, pretože tieto tvrdené

vady podľa jeho názoru neboli úpadcom odstránené. Žalovaný s odkazom na rozhodovaciu prax
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie NS SR 3 Obdo 70/2016 z 30.01.2017), na ktorú
zhodne poukázal súd prvej inštancie, vytýka v odvolaní, že zásadu incidenčného konania aplikoval súd
prvej inštancie v predmetnej veci nesprávne. Zo samotného popieracieho prejavu žalovaného je zrejmé,
že predmetnú pohľadávku poprel v celom jej rozsahu aj čo do právneho dôvodu jej vzniku, a preto všetky

skutočnosti, ktoré boli žalovaným v rámci konania uvedené týkajúce sa toho, že právny dôvod vzniku
predmetnej pohľadávky je sporný ako aj skutočnosti týkajúce sa spornosti predloženého znaleckého
posudku, resp. skutočností v ňom uvedených, bol konajúci súd povinný pri svojom rozhodovaní
zohľadniť. Naopak, konajúci súd viackrát v odôvodnení poukazuje na nemožnosť rozširovania dôvodov
popretia v rámci incidenčného konania, avšak v žiadnom z bodov odôvodnenia rozsudku neuvádza,

v čom konkrétne rozširovanie dôvodov popretia zo strany žalovaného spočíva. Žalovaný má za to, že
prihlásenú pohľadávku poprel správne, konajúc s odbornou starostlivosťou, v celom rozsahu, explicitne
vrátane právneho dôvodu jej vzniku. V rámci popieracieho prejavu odôvodnil spornosť uvedeného
atribútu prihlásenej pohľadávky, pričom to, v čom spornosť spočíva, náležite rozpísal a podložil a
vysporiadal sa aj s predloženým znaleckým posudkom. Žalovaný v rámci odvolacej argumentácie ďalej

nesúhlasil s procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý neprihliadal na žalovaným predložené
odborné vyjadrenie: „Posouzení realizovaných prací dle príloh prihlášky pohledavek USSK“ od A.
D. E. zo dňa 10.10.2024 a odborné vyjadrenie spoločnosti Odštepný závod GreMi KLIMA, s.r.o. s
názvom „Připomínky k dokumentu „Znalecký posudok č. 12/2023 - OP:AJ3090M022'', pretože súd
mal pochybnosti o ich nezaujatosti. Uvedené pochybnosti o nezaujatosti však konajúci súd dostatočne

neodôvodnil, pričom len stroho uviedol, že p. A. D. E. je bývalý zamestnanec materskej spoločnosti
úpadcu (a teda nie priamo úpadcu) a p. A. B. C. je konateľ úpadcu (ktorého kompetencie však
počas vyhláseného konkurzu de lege prechádzajú na ustanoveného správcu). Zároveň, konajúci súd
ďalej uvádza, že v predložených listinách nie je deklarovaná odborná spôsobilosť uvedených osôb
podávať odborné vyjadrenia. Predmetnú povinnosť týkajúcu sa deklarovania odbornej spôsobilosti v

podanom vyjadrení však strane sporu žiadny právny predpis neukladá. Postup súdu považuje žalovaný
za nedôvodný a arbitrárny. Nesúhlasí s hodnotením dôkazov zo strany súdu prvej inštancie, ktorý
skutočnosti uvádzané v žalobcom predloženom znaleckom posudku bez ďalšieho preberá ako nesporné
do svojho rozhodovania a odôvodnenia svojho rozhodnutia, a to bez toho, aby znalecký posudok
hodnotil v spojitosti s ďalším predloženými dôkazmi a skutočnosťami uvedenými žalovaným, pričom

tieto ani nehodnotil a to kvôli svojmu nesprávnemu procesnému postupu. Podľa názoru žalovaného
mal súd prvej inštancie hodnotiť predložené odborné vyjadrenia ako listinné dôkazy, a to v zmysle
zásady voľného hodnotenia dôkazov, pričom ak by pri rozhodovaní vzal predložené vyjadrenia, ako
aj laboratórnu analýzu do úvahy, musel by dôjsť k takým zisteniam, ktoré by mali za následok inérozhodnutie vo veci. K včasnosti doručenia odborných vyjadrení žalovaný na obranu uviedol, že tieto
mu boli doručené až 11.10.2024. K zaujatosti a neodbornosti osôb resp. subjektov, ktoré odborné
vyjadreniapripravili,žalovanýuviedol,ženezaujatosťaodbornosťuvedenýchosôbjenesporná,nakoľko

odborné vyjadrenia vypracovali odlišné subjekty od úpadcu na žiadosť správcu, predmetom posúdenia
sú odborné a špecificky technické otázky, ktoré vie posúdiť len osoba, ktorá sa tejto činnosti venuje,
čo je práve spoločnosť GreMi KLIMA, s.r.o., resp. p. A. E., ide o objektívne posúdenie technických
otázok dlhoročnými odborníkmi v tejto oblasti (nie o subjektívne názory bývalých, teda nie súčasných
zamestnancov úpadcu, resp. spolupracovníkov úpadcu, alebo síce aktuálneho konateľa úpadcu, ktorý

však od roku 2021, teda od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu nemá v rámci úpadcu takmer
žiadne kompetencie, pretože tieto de lege počas konkurzu vykonáva ustanovený správca). Žalovaný
ďalej nesúhlasí s postupom súdu prvej inštancie, ktorý nevykonal dokazovanie listinným dôkazom
(Laboratorní správa z 06.10.2021), pretože podľa názoru súdu by vykonanie tohto dôkazu vyžadovalo
nariadenie ďalšieho pojednávania, a to z dôvodu umožnenia žalobcovi oboznámiť sa s týmto dôkazom
a žalovanému nič nebránilo podať tento listinný dôkaz už skôr. Žalovaný namieta, že už z dátumu

vyhotovenia správy je zrejmé, že táto bola vyhotovená v čase, keď prebiehala predsúdna komunikácia
medzi úpadcom a žalobcom, ktorá sa týkala vzniknutých vád na predmetnom diele (v rámci riešenia
reklamačného konania) predmetná laboratórna správa bola prílohou jedného z listov úpadcu, ktorý
adresoval žalobcovi v rámci reklamačného konania ho priamo označuje ako dôkaz v žalobe (a prílohu
prihlášky pohľadávky) a predkladá ho súdu. Je teda zrejmé, že žalobca o existencií a obsahu predmetnej

laboratórnej správy vedomosť mal, a to pomerne dlhý čas, pričom na jej závery v rámci vzájomnej
komunikácie s úpadcom, resp. neskôr so žalovaným aj reflektoval. Predmetná laboratórna analýza,
ktorej obsah a výsledky boli opísané vo vyjadrení žalovaného, ktoré je súčasťou spisu, môžu mať
pre rozhodnutie súdu v predmetnej veci podstatný význam, a to aj vzhľadom na objektívnu zložitosť
predmetnejveci.Žalovanývzhľadomnauvedenénavrhujeodvolaciemusúdu,abyodvolanímnapadnuté

rozhodnutie zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi vo výške 100%.

13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že je
nesporná nezaujatosť a odbornosť osôb, ktoré vypracovali odborné stanoviská. Vyhláška Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre
okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy (ďalej len „vyhláška") v § 51a ods. 1
jednoznačne ustanovuje, že pri výbere osoby znalca je potrebné prihliadnuť na dôvody, ktoré vylučujú
znalca z podania znaleckého posudku, zároveň ustanovuje aj využitie tohto paragrafu pri odborných
vyjadreniach. Dôvody, kedy má byť znalec, resp. osoba, ktorá podáva odborné vyjadrenie vylúčená, sú

uvedené v § 11 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ Zákon o znalcoch“) nasledovne: Osoba má byť vylúčená, „ ak
možno mať pre jeho pomer k veci, k zadávateľovi alebo k inej osobe, ktorej sa úkon týka, pochybnosť
o jeho nezaujatosti“. Žalobca považuje za jednoznačné, že existujú pochybnosti o nezaujatosti osôb,
ktoré odborné vyjadrenia vypracovávali, keďže sa jedná o bývalého zamestnanca materskej spoločnosti

úpadcu Tenza Slovakia, ktorá sa subdodávateľsky podieľala na dodaní diela a konateľa Tenza Slovakia.
Žalobca zároveň uviedol, že v zmysle právnej teórie v prípade, ak odborné vyjadrenie zadováži strana
sporu sama, je následne na uvážení súdu, či tento dôkaz vykoná alebo nie, a zároveň je na posúdení
súdu aj to, či osoba, ktorá odborné vyjadrenie vypracovala, je v problematike dostatočne odborne
zdatná, a či jej skúsenosti a vedomosti poskytujú dostatočnú záruku správnosti záverov uvedených v

odbornom vyjadrení. Súd tak aj v konaní urobil, s čím sa žalobca v plnej miere stotožňuje, rovnako
ako s argumentom súdu, že v prípade, ak žalovaný nesúhlasil so znaleckým posudkom predloženým
žalobcom a od avizovaného predloženia súkromného oponentského znaleckého posudku upustil, mohol
navrhnúť vykonanie dokazovania odborným vyjadrením, pričom súd by vyžiadal odborné vyjadrenie
od osoby s dostatočne preukázanou odbornou spôsobilosťou a nezaujatým postavením voči predmetu

konania, stranám sporu a Tenza Slovakia ako úpadcovi a dodávateľovi predmetného diela. Ďalej
sa žalobca nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že súd nesprávne aplikoval zásadu incidenčného
konania spočívajúcu v tom, že je to práve správcom uskutočnené popretie pohľadávky a tam uvedené
skutočnosti, ktoré určujú predmet incidenčného konania, v dôsledku čoho sa súd v rámci konania
nezaoberal skutočnosťami, ktoré nie sú uvedené v popretí pohľadávky. Žalovaný taktiež tvrdí, že súd

neopodstatnene uviedol v rozsudku nemožnosť rozširovania dôvodov popretia v rámci konania, nakoľko
sa žalovaný domnieva, že nešlo o snahu o rozšírenie dôvodov popretia. S týmto tvrdením žalovaného sa
žalobca nestotožňuje, nakoľko žalovaný v rámci predloženého vyjadrenia k žalobe odkazuje (cituje) už
vyššie spomínané odborné vyjadrenia a laboratórnu správu, čím nepochybne rozširuje dôvody popretiao nové informácie. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške
100%.

14. Žalovaný v odvolacej replike naďalej argumentuje, že konajúci súd neprihliadol na podané
odborné vyjadrenia v rámci svojho rozhodovania v predmetnej veci. Má za to, že súd prvej inštancie
nesprávne aplikoval zásadu sudcovskej koncentrácie a nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočnostiam, čím bol v predmetnej veci naplnený odvolací dôvod podľa §

365 ods. 1. písm. b) CSP. Predložené listiny (odborné vyjadrenia a Laboratórnu správu) doručil súdu
prvej inštancie spolu s jeho prvým vyjadrením k podanej žalobe v predmetnej veci pred uskutočnením
prvého pojednávania a teda predložené listiny boli žalovaným doručené súdu prvej inštancie včas, s
prihliadnutím na objektívne okolnosti, keďže k vyhotoveniu odborných vyjadrení v predmetnej veci prišlo
až po uplynutí súdom určených lehôt na vyjadrenie sa k podanej žalobe.

15. Žalobca v odvolacej duplike poukázal na vyjadrenie žalovaného, ktorý sám uviedol, že súd prvej
inštancie mal predmetné odborné vyjadrenia hodnotiť ako listinné dôkazy, čím sám žalovaný deklaruje,
že osoby, ktoré podali tieto vyjadrenie, nie sú ani odborne spôsobilé ani nezaujaté a že samotné
dokumenty nespĺňajú atribúty odborného vyjadrenia. Žalobca v tejto súvislosti zdôraznil, že tvrdenia
vpredložených„odbornýchvyjadreniach“predstavujúlensubjektívnenázoryosôb,ktoréichpodali,ktoré

sú navyše veľmi úzko prepojené s úpadcom Tenza Slovakia, pričom sa navyše podieľali na dodaní diela
SP4,atedamajúosobitnýzáujemnavýsledkupredmetnéhokonania.Uvedenévyjadreniapretonemôžu
byť považované za odborné, ale len za písomné listinné dôkazy sumarizujúce subjektívne názory
vybraných osôb k tvrdeniam žalovaného, bez znakov odbornosti a nezaujatosti. Postup súdu prvej
inštancie, keď pri hodnotení dôkazov neprihliadol na tieto odborné vyjadrenia predložené žalovaným,

považuje preto žalobca za správny.

16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP a § 196a ZKR prejednal vec podľa
§ 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania,
pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP

oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 06.06.2025. Rozsudok
bolverejnevyhlásenýdňa17.06.2025.Pooboznámenísasprocesnýmpostupomsúduprvejinštancie,s
obsahom súdneho spisu, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadreniami v odvolacom konaní a listinami
založenými v súdnom spise, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

18.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Podľa § 32 ods. 1 ZKR, každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma
a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca

pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb v rozsahu, v akom ich možno považovať za
vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť
stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom
rozsahu, len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu,
vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva

sporná v miere, ktorá odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade
konania o určení popretej pohľadávky úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže
byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo
vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo
predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov.

20. Podľa § 32 ods. 2 ZKR, prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ
prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho
dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradiazabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je
možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.

21. Podľa § 32 ods. 3 písm. b) ZKR, pohľadávku možno poprieť do 30 dní od zverejnenia zapísania
pohľadávky do zoznamu pohľadávok v registri úpadcov, ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky.

22. Podľa § 32 ods. 5 ZKR, ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť,
pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré

uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak
bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel,
veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že
konal s odbornou starostlivosťou.

23. Podľa § 32 ods. 9 ZKR, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou,

pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené
na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí
pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy,
ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

24. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu
dôvodov odvolania žalovaného a konania, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, odvolací súd konštatuje
vecnú správnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného
skutkového stavu vyvodil správne právne závery, svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou
ustanovenia § 220 ods. 2 CSP dostatočne presvedčivo odôvodnil a jeho závery nie sú arbitrárne. Z

odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie.
Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného
procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok
nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.

25. Odvolací súd má za nesporné, že uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 29K/2/2021 zo dňa
21.06.2021, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 25.06.2021, súd vyhlásil konkurz na majetok
spoločnosti TENZA Slovakia, spol. s r.o. Žalobca si do konkurzu prihlásil pohľadávku, ktorú evidoval
voči spoločnosti TENZA Slovakia, spol. s r. o., pričom tá bola zapísaná pod por. č. 38. Žalovaný túto
pohľadávku poprel dňa 15.03.2024 v celom rozsahu, pričom popierací prejav bol žalobcovi doručený

dňa 19.03.2024. Pohľadávka spočívala v neuhradenej časti sumy vo výške 54.822,34 eur z titulu
náhrady škody porušením bodu 16.6 VOP v spojení s bodom 16.7 VOP prílohy č. 1 Zmluvy o dielo č.
AG3A9AH0064.

26. Z obsahu spisu z Oznámenia o popretí pohľadávky zo dňa 18.03.2024 je zrejmé, že správca poprel

pohľadávku žalobcu č. 38 v konkurze vedenom na majetok úpadcu, a to v celom rozsahu, explicitne
čo do výšky, právneho dôvodu, vymáhateľnosti a poradia. V rámci dôvodu popretia správca uviedol, že
je sporná oprávnenosť uplatneného nároku veriteľa z dôvodu možnej neoprávnenosti reklamácií vád
diela veriteľa u zhotoviteľa/dlžníka, pričom do úvahy pripadajúce reklamačné konanie ešte neskončilo,
resp. nepreukázala sa zodpovednosť úpadcu za vady. Správca v popieracom prejave ďalej uviedol, že

podľa vyjadrenia dlžníka k vzniku možných súvisiacich vád diela, ktorých vznik zodpovednosti zo strany
dlžníka odmieta, dochádza nesprávnou prevádzkou diela (dodaného dlžníkom) zo strany veriteľa, čo
podľa názoru správcu vylučuje zodpovednosť dlžníka za vznik reklamovaných vád. Podľa dostupných
informácií a predložených dokladov/listín je sporné, či došlo k porušeniu zmluvných záväzkov zo strany
zhotoviteľa/dlžníka z titulu zodpovednosti za vady diela z poskytnutej záruky za akosť diela a teda

nárok veriteľa je v celom rozsahu sporný, nakoľko nedošlo k splneniu predpokladov zodpovednosti
za vady diela. V prípade, že za súvisiace vady nezodpovedá dlžník v zmysle čl. 16.9. VOP veriteľa,
alebo v prípade uznania a odstránenia vád diela úpadcom ako zhotoviteľom (napr. prostredníctvom
subdodávateľa) v zmysle čl. 16.6 VOP veriteľa, nemôže dôjsť k vzniku pohľadávky veriteľa v zmysle
prihlášky. Správca ďalej v rámci popretia uviedol, že znalecký posudok predložený veriteľom pokladá

správca za „deklaratórny“, nedostatočne objasňujúci (všetky) príčiny prekračovania limitov koncentrácií
tuhých znečisťujúcich látok, ktoré môžu byť spôsobené aj nesprávnym prevádzkovaním diela veriteľom.27. Správca poprel pohľadávku čo do dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia z dôvodu, že je
sporná oprávnenosť uplatneného nároku veriteľa z dôvodu možnej neoprávnenosti reklamácií vád diela
veriteľom u zhotoviteľa/ dlžníka. Správca má za to, že nebola preukázaná zodpovednosť úpadcu za

vady, pričom vychádza z toho, že vady diela môžu byť spôsobené aj nesprávnym prevádzkovaním diela
veriteľom. Správca odkazuje na bod 16.9. VOP veriteľa, v zmysle ktorého „ zo záruky sú vylúčené škody
na zariadeniach, ktoré boli spôsobené prirodzeným opotrebením, chybnou alebo nedbanlivou obsluhou
zo strany zamestnancov objednávateľa, nevhodnými prevádzkovými prostriedkami a podmienkami.“
Odvolací súd sa v tejto súvislosti stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý správne vyhodnotil,

že znalecký posudok č. 12/2023, predložený žalobcom k žalobe, ktorý bol zároveň prílohou k prihláške,
vylúčil, že by vady diela boli spôsobené nesprávnou prevádzku diela zo strany žalobcu (č.l. 170,
Znalecký posudok č. 12/2023 str. 69 - otázka č. 9). Správca v rámci popretia pohľadávky síce
spochybnil znalecký posudok, avšak len všeobecne tým, že označil znalecký posudok za deklaratórny
a nedostatočne objasňujúci príčiny prekročenia limitov koncentrácií tuhých znečisťujúcich látok, ktoré
môžu byť spôsobené aj nesprávnym prevádzkovaním diela, avšak nekonkretizoval, v čom mala

spočívať nesprávna prevádzka diela veriteľom, ktorá by vylučovala zodpovednosť úpadcu za škody
v rámci záruky. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že v prípade, ak žalovaný
nesúhlasil so znaleckým posudkom predloženým žalobcom, ktorý vylúčil nesprávne prevádzkovanie
diela žalobcom a od predloženia súkromného oponentského znaleckého posudku žalovaný upustil
(uvedené avizoval v oznámení o popretí pohľadávky), mohol najmä vzhľadom na rozporné tvrdenia strán

týkajúce sa príčin vzniku vád diela, navrhnúť vykonanie dokazovania odborným vyjadrením postupom
podľa § 206 CSP, pričom súd prvej inštancie by vyžiadal odborné vyjadrenie od osoby s odbornou
spôsobilosťou.

28. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie má za to, že žalobca v prihláške pohľadávky

dostatočne podrobne opísal právny dôvod vzniku pohľadávky a jej výšku, čo preukázal pripojenými
listinami. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že pohľadávka žalobcu vznikla z titulu náhrady škody
porušením zmluvných povinností žalovaného v zmysle zmluvy o dielo dojednanej medzi stranami
sporu. Keďže úpadca odmietol vykonať potrebné opravy nefunkčných častí diela SP4, došlo z jeho
strany k porušeniu bodu 16.6 VOP, podľa ktorého je „úpadca povinný opraviť všetky vady, ktoré sa

na diele vyskytli počas záručnej doby“. Žalobca k prihláške pohľadávky priložil znalecký posudok č.
12/2023, ktorý vylúčil, že by vady diela boli spôsobené nesprávnou prevádzkou zo strany žalobcu.
Pokiaľ žalovaný poprel pohľadávku aj z dôvodu možnej neoprávnenosti reklamácie vád diela žalobcom
u žalovaného/zhotoviteľa, čo by vylučovalo vznik zodpovednostného vzťahu úpadcu/žalovaného za
vady diela, pričom správca úpadcu zároveň uviedol, že do úvahy pripadajúce reklamačné konanie ešte

neskončilo, odvolací súd je toho názoru, že predmetnú pohľadávku poprel správca z opatrnosti, bez
dostatočne zisteného skutočného stavu a svoje úvahy v popieracom prejave založil len na vyjadreniach
úpadcu. Pokiaľ žalovaný nie relevantne spochybnil žalobcom predložený znalecký posudok, odvolací
súd naopak zdôrazňuje, že predmetný znalecký posudok objasnil, že vady diela neboli spôsobené
nesprávnou prevádzkou zo strany žalobcu. Nárok žalobcu na náhradu škody z titulu odstránenia vád

diela SP4, vzniknutých v záručnej dobe náhradným zhotoviteľom namiesto úpadcu ako zhotoviteľa, je
teda dôvodný.

29. Žalovaný v rámci odvolania namieta formalistický postup súdu prvej inštancie, ktorý s odkazom na
rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít uviedol, že pri rozhodovaní súdu o incidenčnej žalobe

je v tomto spore relevantný len obsah prihlášky veriteľa (žalobcu) a obsah popierajúceho prejavu
správcu (žalovaného). V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že incidenčné konanie je vyvolané
popieracím prejavom správcu po prihlásení pohľadávky veriteľa v konkurze a jeho účelom primárne
nie je preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom. Incidenčné konanie je zamerané v prvom rade
na zistenie, či pohľadávka veriteľa bola správcom správne popretá a popierací prejav správcu obstojí,

a teda či dôvody popretia obsiahnuté a zadefinované v popieracom prejave správcu zodpovedajú
skutočnosti, sú opodstatnené a právne relevantné pre vylúčenie popretej pohľadávky z uspokojenia
v konkurze tak, ako bola prihlásená. Týmto rozsahom je vymedzený rámec incidenčného konania.
Odvolací súd má za to, že odvolateľom namietaný postup súdu prvej inštancie je vecne správny a plne
súladný s rozhodovacou praxou súdov Slovenskej republiky. V tejto súvislosti je plne aplikovateľný nález

Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 409/2013-49 zo dňa 11.09.2014, rovnako aj uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 30.01.2017, sp. zn. 3Obdo/70/2016, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 7/2017 pod R 63/2017.30. Podstata obmedzenia incidenčného konania na obsah popieracieho prejavu znamená len to,
že správca nesmie rozširovať dôvody popretia, čo však neznamená, že strany v konaní nemôžu
uvádzať doplňujúce tvrdenia, predkladať dôkazy k doplňujúcim tvrdeniam v rozsahu popieracieho

prejavu správcuvočiprihlásenejpohľadávkeveriteľa.Odvolacísúduvádza,ževzhľadomnaskutočnosť,
že aj incidenčné konanie má povahu sporového konania v zmysle CSP, predkladanie dôkazov sa
spravuje v súlade so sudcovskou a zákonnou koncentráciou konania. Pokiaľ žalovaný v rámci odvolacej
argumentácie namieta nesprávnu aplikáciu zásady koncentrácie súdom prvej inštancie, ktorý nevykonal
dokazovanie listinným dôkazom (Laboratorní správa z 06.10.2021), a to s poukazom na sudcovskú

koncentráciu podľa §153 CSP, odvolací súd v procesnom postupe súdu prvej inštancie nezistil
nedostatky, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie súdu prvej inštancie. Z obsahu spisu vyplýva,
že výzva na vyjadrenie sa k žalobe a označenie dôkazov bola doručená žalovanému dňa 10.05.2024.
Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 13.06.2024 žiadal predĺžiť lehotu na vyjadrenie o 60 dní, z
dôvodu prebiehajúcich rokovaní s právnym zástupcom správcu v predmetnom incidenčnom konaní.
Žalovaný sa vyjadril k žalobe a predložil súdu listinný dôkaz (Laboratorní správa z 06.10.2021) prvý krát

až dňa 18.10.2024, t.j. viac ako 5 mesiacov po doručení výzvy na vyjadrenie sa k žalobe, a 5 dní pred
pojednávaním, pričom už z dátumu vyhotovenia listiny je zrejmé, že ju mohol predložiť súdu skôr, resp.
nič nebránilo žalovanému reagovať na obsah žaloby a predložiť súdu predmetnú listinu skôr. Žalovaný
zdôraznil vo vyjadrení, ktorého prílohou bola predmetná Laboratorní analýza z 06.10.2021, že analýza
bola vykonávaná v rámci reklamácie časti diela - prekračovania výstupných koncentrácií TZL, pričom

„z výsledkov laboratórnej analýzy rukávcov vyplýva, že rukávce sú funkčné v zmysle dohodnutých
parametrov s výnimkou existencie „nálepov“ pri niektorých vzorkách.“ Žalovaný vo vyjadrení uviedol,
že „vzhľadom na vyjadrenie TENZA ČR nemožno reklamáciu žalobcu uzavrieť, keďže chýbajú kritické
prevádzkové dáta a nemožno ju zatiaľ ani považovať za oprávnenú.“ Z uvedeného je podľa názoru
odvolacieho súdu zrejmé, že ani pripustenie tohto dôkazu by nemohlo zmeniť meritórne rozhodnutie

súdu a privodiť žalovanému priaznivejšie postavenie, nakoľko analýza jednoznačne nevylučovala
zodpovednosť úpadcu za vady v rámci záruky.

31. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie vychádzal zo samotného obsahu popieracieho
prejavu správcu, z ktorého vyplýva, že správca sa nevysporiadal s tvrdeniami žalobcu, ktoré zakladajú

oprávnenosť uplatňovaného nároku veriteľa, najmä vo vzťahu k znaleckému posudku predloženého
žalobcom. Dôvody, ktoré uviedol žalovaný v popieracom prejave nezodpovedajú skutočnosti (rozpor
so záverom znaleckého posudku, neukončené reklamačné konanie) a nevylučujú preto pohľadávku z
uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. Zároveň odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že
správca je povinný vykonať v zmysle ustanovenia § 32 ods. 1 ZKR aj vlastné šetrenie. V posudzovanom

prípade vychádzal správca z vyjadrenia úpadcu a nepredložil znalecký posudok, pre ktorý zabezpečoval
podklady, ako bolo avizované v popieracom prejave, a z ktorého by vyplýval prípadne iný záver.

32. Pokiaľ žalovaný v rámci odvolacej argumentácie ďalej nesúhlasil s procesným postupom súdu prvej
inštancie, ktorý neprihliadal na žalovaným predložené odborné vyjadrenie: „Posouzení realizovaných

prací dle príloh prihlášky pohledavek USSK“ od A. D. E. zo dňa 10.10.2024 a odborné vyjadrenie
spoločnostiOdštepnýzávodGreMiKLIMA,s.r.o.snázvom„Připomínkykdokumentu„Znaleckýposudok
č. 12/2023 - OP:AJ3090M022'', pretože súd mal pochybnosti o ich nezaujatosti, odvolací súd aj
túto námietku žalovaného považuje za nedôvodnú a odkazuje na bod 28 odôvodnenia napadnutého
rozsudku, kde sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal a odôvodnil svoj postup.

33. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani
nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výroku napadnutého rozsudku, odvolací
súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vecnesprávneaztohodôvoduodvolacísúdviazanýodvolacímidôvodmivzmysle§380CSPnapadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil, nakoľko
neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané odvolateľom.

34.Odvolacísúdpotvrdilnapadnutýrozsudokajvovýrokuotrováchkonania,nakoľkosúdprvejinštancie
správne v súlade s § 255 a § 262 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov konania v súlade so zásadou

úspechu v konaní.35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

36. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzeným § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu
môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. - Exekučný poriadok).