Uznesenie – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. júl 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Obdo/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122300693
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Moravčíková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:6122300693.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey
Moravčíkovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a JUDr. Lenky Praženkovej, v spore
žalobcu Profit F4, s.r.o., Jánošíkova 3, Košice, IČO: 45 588 163, zastúpeného JUDr. Viktorom Sásfaiom,
advokátom, Ruskov 45, Ruskov, proti žalovanému Vladimírovi Baltesovi, Holubyho 11, Košice, IČO:
30 309 379, zastúpenému JUDr. Timeou Schwarcovou, advokátkou, Pražská 4, Košice, o zaplatenie 1

600 eur s príslušenstvom, vedenom aktuálne na Mestskom súde Košice pod sp. zn. K2-35/62/2022, o
dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Cob/38/2024-160 zo dňa 30.
augusta 2024, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie žalovaného o d m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom pre zmeškanie
č. k. K2-35Cb/62/2022-113, zo dňa 13.9.2023 v prvom výroku rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi istinu vo výške 1 600 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 1
600 eur od 17.4.2021 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
vo výške 40 eur. Druhým výrokom priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v

rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej
inštancie.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel
ústne zmluvu o sprostredkovaní prenájmu nehnuteľnosti, ktorej je žalovaný vlastníkom. Žalovaný
súhlasil s odmenou vo výške jedného mesačného nájmu v prípade, ak žalobca sprostredkuje prenájom

nehnuteľnosti žalovaného. Žalobca sprostredkoval nájomcu predmetnej nehnuteľnosti, ktorý doposiaľ
predmet nájmu riadne užíva, a uplatnil si nárok na sumu 1 600 eur, ktorú napriek výzvam žalovaný
nezaplatil.
3. Súd prvej inštancie za účasti sporových strán a ich právnych zástupcov uskutočnil pojednávanie v
dňoch 18.1.2023 a 22.3.2023. Pojednávanie konané dňa 22.3.2023 bolo odročené (okrem iného) za
účelom výsluchu žalovaného na 19.4.2023. V tejto súvislosti súd uložil právnej zástupkyni žalovaného,

aby zabezpečila účasť žalovaného na pojednávaní. Po odročení pojednávania vytýčeného na 19.4.2023
na neurčito, odôvodneného žiadosťou právnej zástupkyne žalovaného, a následnej zmene zákonného
sudcu, súd vo veci nariadil pojednávanie na 13.9.2023 o 8:10 hod., na ktoré predvolal právnych
zástupcov strán sporu (č.l. 105).

4. Na pojednávanie konané dňa 13.9.2023 sa dostavil konateľ žalobcu a jeho právny zástupca.

Právna zástupkyňa žalovaného ani žalovaný, ktorého účasť na pojednávaní mala jeho právna
zástupkyňa zabezpečiť v zmysle povinnosti uloženej jej uznesením súdu vyhláseným na pojednávanídňa 22.3.2023, sa na pojednávanie nedostavili a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili.
Predvolanie na pojednávanie bolo právnej zástupkyni žalovaného riadne a včas doručené do vlastných
rúk uplynutím úložnej lehoty s fikciou doručenia dňa 11.8.2023. Právna zástupkyňa žalovaného, resp.

jej prostredníctvom aj žalovaný, boli v predvolaní na pojednávanie zároveň poučení, že ak sa na
pojednávanie vo veci nedostaví a svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlní, súd
na návrh druhej strany rozhodne o žalobe rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Keďže právna zástupkyňa
žalovaného neospravedlnila svoju neúčasť, resp. neúčasť žalovaného, na pojednávaní, ani nepožiadala

o jeho odročenie, súd v súlade s § 180 CSP vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti žalovanej strany.
Právny zástupca žalobcu navrhol, aby súd vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie v zmysle § 274
CSP, keďže boli splnené zákonné podmienky na takéto rozhodnutie.

5. Súd prvej inštancie po osvedčení splnenia predpokladov vyžadovaných ustanovením § 274 CSP
rozhodol o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, ktorým žalobe vyhovel. Pri odôvodnení

rozhodnutia súd použil § 275 CSP.

6. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením č. k. 3Cob/38/2024-160 zo dňa 30.8.2024
v prvom výroku odvolanie žalovaného proti rozsudku (pre zmeškanie) odmietol. Druhým výrokom
žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

7. Odvolací súd reagujúc na odvolacie námietky a s poukazom na obsah spisu uviedol, že vychádzajúc
z § 110 ods. 1 CSP dovodil, že ak § 274 CSP používa termín „žalovaný“ nepochybne sa to
vzťahuje aj na advokáta ako zástupcu, ktorého splnomocnenie nemožno obmedziť. Preto ak sa
advokátka pojednávania nezúčastnila, svoju neúčasť neospravedlnila včas a závažnými okolnosťami

a bola poučená o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, súd
prvej inštancie postupoval v zmysle procesných predpisov, ak návrhu žalobcu na vydanie rozsudku
pre zmeškanie vyhovel. Ďalej uviedol, že nie je relevantná ani námietka, že žalovaný nebol na
pojednávaniepredvolaný(tedanebolanipoučený),pretožesúdprvejinštanciehopredvolaťaninemusel
(a ani ho nepredvolal). Skutočnosť, že právna zástupkyňa žalovaného navrhla na preukázanie tvrdení

vznesených v rámci procesnej obrany ako dôkazný prostriedok výsluch žalovaného, v dôsledku čoho
jej súd prvej inštancie uložil na pojednávaní dňa 22.3.2023 povinnosť zabezpečiť jeho účasť na ďalšom
pojednávaní, neznamená, že nebola v konaní splnená podmienka podľa § 274 CSP.

8. Odvolací súd záverom uviedol, že formalistický výklad § 274 CSP je nežiadúci, najmä ak súdne

konanie trvá dlhšiu dobu, pričom vo veci sa uskutočnilo viac pojednávaní a žalovaný nebol nečinný, a
napriekkogentnosti§274CSPbypričistogramatickomvýkladealipnutínaformálnychznakochvydanie
rozsudkuprezmeškaniemohloznamenaťjehovydanieporušenieprávanaspravodlivýproces.Odvolací
súd zároveň dospel k záveru, že boli splnené formálne podmienky pre rozhodnutie súdu rozsudkom
pre zmeškanie, pričom z obsahu spisu nevplývalo, že by žaloba bola zjavne bezdôvodná, pričom však

nemohol považovať za preukázané skutkové tvrdenia odvolateľa prezentované v odvolaní. S ohľadom
na uvedené konštatoval, že nakoľko v prejednávanej veci boli naplnené procesné podmienky pre
rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, odvolanie žalovaného proti napadnutému rozsudku
ako neprípustné odmietol.

9. Voči rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie. Prípustnosť
dovolania vyvodzoval z § 420 písm. f) CSP, majúc za to, že v konaní došlo k vade, pretože súdy
nesprávnym procesným postupom znemožnili strane, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

10. Dovolateľ mal za to, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie vo vzťahu k jeho
námietkam, tiež že súd použil formalistický gramatický výklad a lipol na formálnych znakoch vydania
rozsudku pre zmeškanie v zmysle § 274 CSP, keďže žalovaný bol od začiatku konania aktívny a
rozporoval tvrdenia žalobcu. Rozhodnutie odvolacieho súdu je arbitrárne z dôvodu, že odvolací súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia neuvádza také zásadné dôvody, ktoré by umožňovali súdu sa odkloniť

od ustálenej judikatúry súdov pri akceptovaní procesnej aktivity dovolateľa v konaní pri vydaní rozsudku
pre zmeškanie.11. Ďalej uviedol, že v napadnutom rozhodnutí absentuje riadne odôvodnenie toho, ako sa odvolací
súd vysporiadal s otázkou splnenia materiálnej podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, keďže
žalovaný bol aktívny. Dovolateľ mal za to, že procesná aktivita žalovaného v súdnom konaní je jedna

z podmienok, ktorá sa musí skúmať pri posudzovaní splnenia podmienok pre vydanie rozsudku pre
zmeškanie žalovaného podľa ust. § 274 CSP.

12. Tvrdil, že v konaní postupoval v súlade s princípom hospodárnosti konania, pričom žalovaný
(osobitne) na pojednávanie dňa 13.9.2023 „ako svedok“ predvolaný nebol. S ohľadom na uvedené

namietal, že vzhľadom na dĺžku konania a jeho jednorazovú neúčasť na pojednávaní dňa 13.9.2023
nemôže túto súd hodnotiť ako procesnú pasivitu bez riadneho a zrozumiteľného odôvodenia v
napadnutom rozhodnutí. Dovolateľ podporne poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 233/2019, sp. zn. IV. ÚS 201/2024, na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 9Co/167/2020 a tiež Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo/6/2023. Záverom
uviedol, že odvolací súd opomenul pri svojom rozhodovaní vziať do úvahy procesnú aktivitu žalovaného

počas trvania celého konania.

13. Dovolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súdu prvej inštancie. Zároveň navrhol,
aby dovolací sú priznal žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

14. Žalobca sa k dovolaniu žalovaného nevyjadril.

15. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala včas strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), bez

nariadeniadovolaciehopojednávania(§443CSP)dospelkzáveru,žedovolaniežalovanéhojepotrebné
odmietnuť.

16. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

17. Podľa § 447 písm. c) CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je dovolanie prípustné.

18. Dovolateľ v dovolaní namietal porušenie práva na spravodlivý proces v dôsledku nesprávneho
procesného postupu spočívajúceho v opomenutí skúmania materiálnej stránky splnenia podmienok
pre vydanie rozsudku pre zmeškanie a v príliš formalistickom prístupe súdu, rozpornom s ustálenou
judikatúrou.

19. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP, na ktoré dovolateľ odkazoval v dovolaní, zakladá prípustnosť a
dôvodnosť dovolania v prípade, ak miera porušenia procesných práv strany, v dôsledku nesprávneho
procesného postupu súdu, nadobudla intenzitu porušenia jej práva
na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný

postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj
porušenie procesných práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky.

20. Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 420 CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa

tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver)
dovolacieho súdu, že k dovolateľom vymedzenému dôvodu zmätočnosti skutočne došlo.

21. Dovolací súd musel prednostne posúdiť, či napadnuté uznesenie odvolacieho súdu možno
považovať za rozhodnutie vo veci samej, resp. rozhodnutie, ktorým sa konanie končí v zmysle dikcie

ustanovenia § 420 CSP.

22. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v základnom procesnom predpise možno uzavrieť, že
rozhodnutiami odvolacieho súdu, vydanými formou uznesenia, ktorýmisa konanie končí, sú nepochybne uznesenie o odmietnutí odvolania (§ 386 CSP), uznesenie o zastavení
odvolacieho konania pre späťvzatie odvolania (§ 369 ods. 3 CSP), uznesenie o zastavení odvolacieho
konania v dôsledku nezaplatenia súdneho poplatku, uznesenie o pripustení späťvzatia žaloby a zrušení

rozhodnutia súdu prvej inštancie a zastavení konania (§ 370 CSP).

23. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje
následok procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní. V kontradiktórnom procese majú byť
nositeľom procesnej iniciatívy sporové strany - žalobca iniciuje konanie a má mať záujem na efektívnom

vedení „svojej právnej veci“ a rovnako žalovaný, ak má v spore procesne obstáť, musí vyvíjať iniciatívu
vo forme svojej procesnej obrany.

24. V súvislosti s rozsudkom pre zmeškanie dovolací súd zdôrazňuje, že dovolateľ má dve možnosti,
ako sa proti takémuto rozhodnutiu brániť (za splnenia zákonom stanovených podmienok). Pri návrhu
na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa § 277 ods. 2 CSP, súd skúma zmeškanie

pojednávania z ospravedlniteľného dôvodu, resp. aj odvolaciemu šetreniu podlieha ospravedlniteľný
dôvod.Predpokladynavydanierozhodnutiasatedatýmtonávrhomnazrušenierozsudkuprezmeškanie
neskúmajú. Podľa § 356 písm. b) CSP prichádza do úvahy odvolanie voči kontumačnému rozsudku
(rozsudku pre zmeškanie), avšak len v prípade, že neboli na vydanie tohto rozsudku splnené podmienky.
Postup podania odvolania voči kontumačnému rozsudku pojmovo predpokladá, že strana sporu

rozporuje existenciu podmienok ustanovených v § 273, resp. § 274 CSP. Strana sporu tak nenamieta
existenciu ospravedlniteľného dôvodu pri splnení podmienok zákona, kedy sa uplatňuje návrh na
zrušenie kontumačného rozsudku, avšak namieta nesplnenie zákonných podmienok vo forme absencie
niektorého z predpokladov stanovených v zákone pre vydanie kontumačného rozsudku. Ide tak o dva
rozličné inštitúty, ktorými sa strana sporu bráni voči vydaniu kontumačného rozsudku. Podľa uznesenia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obdo/50/2019 (publikované ako R 54/2020), pokiaľ
odvolací súd dospeje k záveru, že boli splnené všetky zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre
zmeškanie žalovaného vydaného súdom prvej inštancie bez nariadenia pojednávania podľa § 273 C.
s. p., „odvolanie žalovaného odmietne uznesením podľa § 386 písm. c/ C. s. p. a v takomto prípade vo
veci nerozhoduje rozsudkom“.

25. Podľa článku 2 ods. 1 a 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku, ochrana ohrozených
alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol
naplnený princíp právnej istoty. (2) Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že
jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak

takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor
bude rozhodnutý spravodlivo.

26. Podľa § 274 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu
rozsudkomprezmeškanie,ktorýmžalobevyhovie,aka)sažalovanýnedostavilnapojednávanievoveci,

hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku
nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju
neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

27. Podľa § 275 CSP, odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje len stručnú

identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

28. Dovolací súd teda posudzoval opodstatnenosť argumentácie dovolateľa, že procesne nesprávnym
postupom súdov nižšej inštancie, v rozpore so zákonom, boli podmienky na vydanie kontumačného
rozsudku podľa ust. § 274 vyhodnotené ako splnené, a zároveň že rozhodnutie je arbitrárne. Uvedeným

malo dôjsť k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom a malo mu byť znemožnené aj
uskutočňovanie jeho procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práv na súdnu ochranu a
spravodlivý proces. Dovolací súd po oboznámení sa s námietkami dovolateľa, ohľadom porušenia práva
na spravodlivý súdny proces, dospel k záveru, že jeho námietky sú nedôvodné.

29. Rozsudkom pre zmeškanie podľa ustanovenia § 274 CSP môže súd rozhodnúť v prípadoch, keď
už nariadil vo veci samej pojednávanie a žalovaný sa na toto pojednávanie nedostavil. Podmienky
normované v tomto ustanovení musia byť splnené kumulatívne. Kontumačný rozsudok podľa § 274prichádza do úvahy iba v prípadoch, keď sú súčasne splnené všetky podmienky normované jeho
hypotézou.

30. Dovolací súd konštatuje, že nosnou dovolacou námietkou žalovaného bolo, že súdy mali prihliadnuť
na to, že žalovaný sa aktívne zúčastňoval pojednávaní, a teda jeho jednorazová neúčasť nemala byť
vyhodnotená súdom ako procesná pasivita s následkom vydania rozsudku pre zmeškanie.

31. Dovolací súd iba pripomína, že hlavným predpokladom pre vydanie rozsudku pre zmeškanie

žalovaného je skutočnosť, že súd riadne a včas predvolal žalovaného (právneho zástupcu žalovaného)
na pojednávanie, pričom predvolanie obsahovalo poučenie, že ak sa žalovaný (právny zástupca
žalovaného) nedostaví na pojednávanie, súd rozhodne rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe
vyhovie, ak o to požiada žalobca a ide o žalobu na plnenie.

32. Najvyšší súd primárne konštatuje, že formálne zákonné predpoklady na vydanie rozsudku pre

zmeškanie žalovaného v zmysle§ 274 CSP boli splnené, preto neexistovala zákonná prekážka, ktorá
by neumožnila súdu prvej inštancie vydať tento typ rozhodnutia, ktorý obsahoval všetky predpísané
náležitosti. Aj pri nie formalistickom nazeraní na inštitút rozsudku pre zmeškanie nemožno rezignovať na
dodržiavanie zákonom nastavených procesných pravidiel a bez ďalšieho konštatovať príliš formalistický
prístup nižších súdov za daných okolností.

33. V danom konaní právna zástupkyňa v odvolaní proti rozsudku pre zmeškanie, ani v návrhu na jeho
zrušenie, a ani v samotnom dovolaní neuviedla ktoré, resp. aké zákonné podmienky nemali byť zo strany
súdu prvej inštancie splnené pre to, aby vydal kontumačný rozsudok. Právna zástupkyňa žalovaného vo
svojich podaniach uvádzala, že žalovaný v konaní nebol pasívny a svoju neprítomnosť na pojednávaní

odôvodňovala len tým, že pravdepodobne omylom vymazala dokument predvolania na pojednávanie
zo svojej elektronickej schránky. Neuvádzala žiadnu argumentáciu týkajúcu sa relevantnosti procesnej
aktivity žalovaného v konaní, neuvádzala dôvody obsahujúce skutočný materiálny záujem na posúdení
už vykonaného dokazovania či procesnej aktivity svedčiacej v prospech žalovaného, ktoré by mohli
odvolací či dovolací súd viesť k záveru, že kontumácia učinená súdom prvej inštancie je skutočne len

formálnym a arbitrárnym zásahom do práv inak aktívneho a relevantne sa brániaceho žalovaného.
Zmeškanie pojednávania žalovaným a následná náprava takéhoto pochybenia procesnej strany, ktorá
si je vedomá možných následkov, musí byť argumentačne podložená tak, aby zároveň vrátenie sporu
do stavu procesu neznamenalo ujmu na právach inak aktívneho a bdelého žalobcu. Podľa dovolacieho
súdu vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného bolo primerané, keďže právna zástupkyňa bola

riadne na pojednávanie predvolaná, poučená o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie, a ktorá
vopred a včas, v dôsledku vážnych okolností, neospravedlnila neúčasť (a to ani dodatočne). Podľa
dovolacieho súdu je dovolacia argumentácia žalovaného v zásade koncentrovaná len v námietkach
týkajúcich sa materiálnej stránky splnenia podmienok a prílišného formalizmu s odkazom na tomuto
záveru konvenujúcu judikatúru, založenú však objektívne na iných procesných predpokladoch. V

preskúmavanej veci však vznikla procesná situácia ako dôsledok konania (ľudského zlyhania, resp.
administratívneho pochybenia) samotného právneho zástupcu žalovaného, ktorý toto pochybenie vôbec
vo vzťahu k súdu prvej inštancie a ani odvolacieho súdu nekomunikoval (v odvolaní hovorí len o
„administratívnej chybe“), špecifikuje ho až v dovolaní (vymazanie dokumentu, t. j. pochybenie advokáta,
cit. z dovolania: „Právny zástupca žalovaného na základe nedopatrenia, teda administratívneho

pochybenia, zrejme omylom vymazal z elektronickej schránky správu o predvolaní na pojednávanie dňa
13.9.2023 a na základe tohto technického pochybenia, nemal vedomosť o termíne pojednávania, keďže
správu si neprečítal a teda na pojednávanie sa nedostavil.“).

34. Z praxe najvyšších súdnych autorít je zjavné, že postupne sa presadil názor, že vypätý formalizmus

pri kontumácii nie je žiaduci, a treba brať do úvahy aj materiálne okolnosti prípadu. Napríklad najvyšší
súd v uznesení sp. zn. 2Obdo 54/2022 z 20. 12. 2022 (R 2/2023) formuluje ako materiálnu podmienku
kontumácie pre zmeškanie vyjadrenia (§ 273 CSP) presvedčivosť žaloby, keď konštatuje, že „Súd
pri rozhodovaní rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa § 273 CSP, okrem splnenia formálnych
predpokladov uvedených v § 273 CSP zváži aj to, či tvrdenia žalobcu sú dostatočne presvedčivé,

prípadne, či nie sú rozporné.“

35. Najvyšší súd si je vedomý aj judikatúry ústavného súdu, keď podľa ústavného súdu má rozsudok
pre zmeškanie pojednávania (§ 274 a § 278 CSP) nasledovať až pri zrejmom nezáujme a nečinnostistrany sporu (napr. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/2024 z 27. 6. 2024). Samotný
najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach akcentuje, že kontumácia z čisto formálnych dôvodov naráža na
limity ústavnosti, konkrétne na zakázané odmietnutie spravodlivosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 7 Cdo 326/2021 z 31. 3. 2022).

36.Akmateriálnykorektívspočívavústavnekonformnomvýklade,potomvoveciprejednávanejnajvyšší
súd po precíznom zvážení všetkých okolností, ako aj procesného priebehu sporu, musí uzavrieť, že
pokiaľ nemá poprieť účel procesného nástroja slúžiaceho obozretnej a rešpektujúcej aktivite sporových

strán, nemôže považovať spôsob zvolenej nápravy a dôvody vznesené až v dovolaní za taký prístup
k sporu, aký by mohol viesť k záveru o nesprávnom posúdení procesných predpokladov pre vydanie
rozsudku pre zmeškanie. Ide o zmeškania účasti na pojednávaní, základnom procesnom predpoklade
vyriešenia sporu súdom, a to aj s akcentom na to, že vo veci je strana zastúpená advokátom, pričom
bola aj osobitne poučená o všetkých následkoch rozsudku pre zmeškanie žalovaného. Spôsob, ako
napokon svoje pochybenie a profesionálnu chybu následne opäť profesionálne nedostatočne advokát

uchopil, nemôže dovolací súd akceptovať a odstraňovať tým, že predvídateľný nástroj umocňujúci
zásadu kontradiktórnosti procesu a jeho efektívnosti napokon nevyvážene obráti proti strane aktívnej, a
to žalobcovi, narušiac tak rovnosť zbraní strán sporu.

37. Po dôslednom vyhodnotení všetkých okolností priebehu sporu v ich vzájomnej súvislosti dovolací

súd dospel k záveru, že v danom prípade nešlo o hraničnú situáciu, kedy by bolo namieste, aby súdy
nižších inštancií napriek splneniu všetkých zákonom predpokladaných podmienok pre vydanie rozsudku
pre zmeškanie žalovaného, mali upustiť od procesného postupu založeného aktívnym žalobcom,
navrhujúcim kontumáciu, a tomuto návrhu nevyhovieť. Vo vzťahu k rozhodnutiu formou rozsudku pre
zmeškanie podľa § 274 CSP súdom prvej inštancie a následnému odmietnutiu odvolania žalovaného

odvolacím súdom tak nemožno konštatovať nesprávnosť ich procesného postupu, zakladajúcu
porušenie práva dovolateľa na spravodlivý proces. Dovolací súd má za to, že v danom prípade
neexistuje pochybnosť o tom, že všetky zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 274 CSP boli
splnené, pričom odvolací súd nekonal pri preskúmavaní postupu súdu prvej inštancie formalisticky alebo
arbitrárne.

38. Nakoľko konanie pred odvolacím súdom nebolo postihnuté namietanou vadou zmätočnosti
uvedenou v ustanovení § 420 písm. f) CSP, najvyšší súd dovolanie žalovaného odmietol podľa ust. §
447 písm. c) CSP ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.

39. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP tak, že úspešnému
žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v dovolacom konaní preukázateľne
žiadne trovy nevnikli (k tomu viď judikát č. R 72/2018).

40. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.