Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. júl 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5CoCsp/28/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124202691
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7124202691.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členiek

senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Danice Hovančákovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Bratislava, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, zast. Remedium Legal, s.r.o, Bratislava, Prievozská 2,
IČO: 53 255 739, proti žalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX, o zaplatenie 10 389,98 eur s prísl.,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku č. k. 70Csp/25/2024-62 z 14.06.2024 Mestského súdu Košice

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) napadnutým rozsudkom I. žalobu zamietol a II. žalovanej priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2.1.V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia dlžnej sumy 10 389,92 eur,
spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 9 820,94 eur od 26.03.2021 do zaplatenia a náhrady
trov konania od žalovanej.
2.2.Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu (Tatra Banka,
a.s.) a žalovanou bola uzatvorená XX.XX.XXXX Zmluva o Reiffeisen pôžičke (spotrebiteľský úver) č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníčke úver vo výške 10 000 eur, pri ročnej úrokovej

sadzbe 14,80 % a RPMN 16,08 %. Žalovaná sa zaviazala úver vrátiť v 96 mesačných splátkach vo
výške 179,49 eur pri splatnosti prvej splátky 22.10.2020 a poslednej splátky dňa 22.9.2028. Žalovaná
sa zaviazala vrátiť spolu 17 190,19 eur. V dôsledku nepravidelných úhrad žalovanej sa táto dostala
do omeškania so splácaním úveru veriteľ listom z 08.02.2021 označeným ako Posledná výzva na
zaplatenie, vyzval žalovanú k okamžitej úhrade dlžnej sumy vyčíslenej k 06.02.2021 vo výške 330,17 eur
s upozornením, že „zaplatením dlžnej sumy sa jednoducho vyhnete prípadnému vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti pôžičky (znamená to povinnosť zaplatiť celý zostatok pôžičky naraz)“. Žalobca nepreukázal

doručenie a ani doručovanie tejto výzvy žalovanej. Veriteľ listom zo 25.03.2021 oznámil žalovanej, že
vyhlásil mimoriadnu splatnosť pôžičky. Dlh vyčíslil k 24.03.2021 vo výške 10 348,83 eur, z toho istina 9
820,94 eur, riadny úrok 492,97 eur, sankčný úrok 3,92 eur a náklady spojené s vymáhaním pohľadávky
31,- eur a vyzval žalovanú na zaplatenie v lehote 7 dní od vystavenia výzvy. Podľa doručenky toto
oznámenie bolo žalovanej doručené 31.03.2021.Tatra banka, a.s. ako postupca a žalobca ako postupník
16.10.2023 uzavreli Zmluvu o postúpení súboru pohľadávok, ktorou banka postúpila žalobcovi spornú
pohľadávku, ktorej istina bola vo výške 9 820,94 eur, základný úrok vo výške 538,04 eur a poplatky

vo výške 31,- eur. Právny predchodca žalobcu listom z 19.10.2023 oznámil žalovanej, že predmetná
pohľadávka bola postúpená žalobcovi a žalobca listom z 22.12.2023 vyzval žalovanú na zaplatenie
dlhu v celkovej výške 11 165,12 eur.2.3.Súd citoval znenie § 45, § 52 ods.1 a 4, § 53 ods. 9, § 565 OZ, § 92 ods.8 zákona č. 483/2001 Z. z.
o bankách, § 17 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj ZoSÚ) a konštatoval,
že v spotrebiteľských vzťahoch môže veriteľ pristúpiť k zosplatneniu úveru pri kumulatívnom splnení

predpokladov – a to omeškanie so zaplatením splátky viac než 3 mesiace a upozornenie spotrebiteľa
na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej než 15 dní.
2.4.Súd konštatoval, že prvá podmienka platného zosplatnenia úveru bola splnená (omeškanie
žalovanej so zaplatením splátky viac než tri mesiace). Posledná, plne uhradená splátka bola splátka
splatná 22.11.2020 a veriteľ zosplatnil úver 24.03.2021. Veriteľ však nesplnil druhú podmienku platného

zosplatnenia, keď nepreukázal, že listina označená ako Posledná výzva na zaplatenie z 08.02.2021
sa dostala do dispozičnej sféry žalovanej, dokonca ani len to, či bola vôbec odosielaná. V dôsledku
vyššie uvedeného nedošlo k platnému zosplatneniu úveru. Nakoľko v zmysle § 17 ods.1 ZoSÚ
možno postupovať len pohľadávku predčasne zosplatnenú, alebo po termíne konečnej splatnosti
úveru – k čomu nedošlo, v zmysle už ustálenej judikatúry (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 1Cdo/147/2017) je takéto postúpenie absolútne neplatným právnym úkonom. Nakoľko nedošlo

k platnému postúpeniu pohľadávky, žalobca nie je aktívne vecne legitimovaným v tomto spore.
2.5.O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods.1 CSP.

3.1.Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.1 písm.
b), f) a h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, alebo aby

rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3.2.Žalobca vyjadril nesúhlas so záverom súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. Má za to, že
boli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru (v zmysle § 53 ods.9 v spojení s
§ 565 OZ).
3.3.Doručenie (odoslanie do dispozičnej sféry žalovanej) predmetnej výzvy z 08.02.2021 (ktorou bola

žalovaná upozornená na omeškanie a možnosť zosplatnenia úveru, pozn. odvolacieho súdu) bolo
v konaní žalobcom tvrdené, nepopreté, a teda táto skutočnosť nebola spornou. Žalobca má za to, že
ak mal súd pochybnosti o doručení akejkoľvek výzvy žalovanej, mohol v zmysle § 295 CSP vykonať aj
dôkaz, ktorý spotrebiteľ nenavrhol a za tým účelom dopytovať postupcu alebo žalobcu, avšak v žiadnom
prípade nie popierať skutkové tvrdenia žalobcu, čo však § 151 ods.1 CSP neumožňuje. Súd tak zaťažil

svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou vo vychádzaní z nesprávne zisteného skutkového stavu (ohľadne
nespornosti v procese doručovania výzvy žalovanej) a nesprávneho právneho posúdenia (ohľadom
popierania nesporných skutkových tvrdení žalobcu súdom).
3.4.Žalobca taktiež namietol procesný postup súdu, keď zo zápisnice z pojednávania nevyplýva, že
by okresný súd vnímal niektoré skutočnosti za sporné, ani predbežné právne posúdenie sporu. Súd

nepostupoval podľa § 181 ods.2 CSP čím, naplnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP.
3.5.Dodal, že žalobca podaním z 23.03.2024 súhlasil s pojednávaním v neprítomnosti žalobcu z dôvodu
hospodárnosti a efektívnejšieho riešenia veci, avšak to len pod podmienkou, že súd nepotrebuje vykonať
ďalšie dôkazy a tvrdenia žalobcu považuje za nesporné.
3.6.Žalobca považuje rozhodnutie súdu za prekvapivé, nakoľko sa až z neho dozvedel, že súd vníma

viaceré skutočností za sporné, vedúce k zamietnutiu žaloby. Dodal, že doručovanie predmetných
písomností žalovanou nebolo popreté a teda išlo o nesporné skutkové tvrdenie v zmysle § 151 ods.1
CSP.

4.Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila a v odvolacom konaní zostala nečinná.

5.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané
včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods.1 CSP, v rozsahu danom § 379, § 380 ods.1,2 CSP z hľadísk uplatnených žalobcom
uplatnených odvolacích dôvodov, vrátane ich obsahového vymedzenia, a dospel k záveru, že odvolanie

je nedôvodné.

6. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm. b), f) a h) CSP, t.j. že
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane (žalobcovi), aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.7.1.Podané odvolanie v podstate smeruje predovšetkým proti zisteniam a záverom súdu ohľadom
doručovania (doručenia) písomnosti – Poslednej výzvy z 08.02.2021 žalovanej, ktoré má vplyv na
platnosť zosplatnenia, na ktoré nadväzuje (ne)platnosť postúpenia pohľadávky a samotný záver o

nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Žalobca vytýka súdu jednak to, že nesprávne
postupoval, ak v konaní nespornú skutočnosť o doručení tejto písomnosti sám považoval za spornú,
čím zaťažil svoje rozhodnutie vadou podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP, v dôsledku tohto porušenia dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, z ktorých vyplynulo nesprávne právne posúdenie aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu.

7.2.Zároveň žalobca vzhliada porušenie práva na spravodlivý proces (spočívajúci v prekvapivosti
rozhodnutia) tým, že súd na pojednávaní neurčil, ktoré skutočnosti považuje za sporné, ani nevykonal
predbežné právne posúdenie sporu.

8.Odvolací súd v prvom rade poukazuje na nedôvodnosť odvolacej námietky ohľadom vytýkaných
nedostatkov pojednávania z 14.06.2024. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, akým spôsobom by

malo nevyslovenie sporných a nesporných skutočností súdom na pojednávaní (bez účasti strán sporu)
zasiahnuť do jeho procesných práv, a to v takej intenzite, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Namietanie priebehu (a obsahu) pojednávania, ktorého sa žiadna zo strán sporu nezúčastnila,
sa odvolaciemu súdu javí ako účelové, nakoľko ani v prípade, ak by súd na pojednávaní vyslovil, ktoré
skutočnosti považuje za sporné a ktoré za nesporné, vzhľadom na neprítomnosť strán sporu by táto

skutočnosť nemala žiadny vplyv na samotné rozhodnutie vo veci.

9.Odvolací súd ďalej konštatuje, že v konaní nebolo sporným, že zosplatnenie pohľadávky je
esenciálnym predpokladom pre platné postúpenie predmetnej pohľadávky v zmysle § 92 ods.8 zákona
o bankách v spojení s § 17 ods.1 ZoSÚ. Sporným, a pre rozhodnutie odvolacieho súdu kľúčovým bolo

ustálenie toho, či súd prvej inštancie správne postupoval, ak sám (bez procesnej obrany žalovanej)
skúmal preukázanie doručenia predmetnej písomnosti (Poslednej výzvy z 08.02.2021) žalovanej
a zároveň, či súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu.

10.1.Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty
a záruky poskytované právnym poriadkom; jeho integrálnou súčasťou je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce súdne konanie (I. ÚS 26/94). Porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných

ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré zároveň
znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva.
10.2.V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Sporové konanie sa riadi
zásadou formálnej pravdy a posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej
povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Platí, že strana

sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech
v spore. Každý má tvrdiť (v zásade) tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo
zánik jeho povinnosti. Povinnosť strany sporu má kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných
princípov civilného procesu (čl. 8 Základných princípov CSP). Rozsudok v sporovom konaní zodpovedá
tomu, čo strany zhodne tvrdili (§ 186 ods.2 CSP) a (v zásade) nezohľadňuje to, čo žiadna zo strán

sporu netvrdila. Súd má však možnosť v materiálnom zmysle určitej korekcie, môže strany vyzvať na
doplnenieskutkovýchtvrdení(§150ods.2CSP),výnimočnemôževykonaťdôkaz,ktorýstranynenavrhli,
a takto zistiť skutočnosť, ktorá nebola stranami tvrdená (§ 185 ods.2 a 3 CSP), prípadne sa môže
výnimočne odkloniť od zhodných tvrdení strán (§ 186 ods. 2 CSP). Účelom tohto korektívu je v rozumnej
miere zmierniť prísne formálne následky nesplnenia povinnosti tvrdiť (Števček,M, Ficová, S.,Baricová,

J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M.,a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:
C.H. Beck, 2016, 569 s.).

11.1.V danom prípade súd prvej inštancie správne postupoval, ak skúmal aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcu. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník civilného

súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v spore ide (je aktívne
vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaná) je subjektom hmotnoprávnej
povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). V sporoch s ochranou slabšej strany, akým je bezpochybyi posudzovaný prípad, súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti, čo je v zhode aj ustálenou
rozhodovacou praxou.
11.2.V prípade nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, o aký ide aj v prejednávanej veci, súd je povinný ex

offo skúmať, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky banky (v zmysle § 92 ods.8 zákona o bankách
v spojení s § 17 ods.1 ZoSÚ) a či je žalobca aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Správny bol preto
postup súdu, ak ex officio na preukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore skúmal splnenie
zákonných podmienok pre postúpenie pohľadávky. Adekvátne pritom vychádzal z názoru, že dôkazné
bremeno preukázania splnenia týchto podmienok pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to

aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa (rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Cdo/162/2020 z 27.10.2021, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 2/2022 ako R 6/2022). Neobstojí preto tvrdenie žalobcu o tom,
že žalovaná doručenie výzvy nenamietala.

12.1.V preskúmavanom prípade žalobca odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu od zmluvy o

postúpení pohľadávky uzatvorenej s právnym predchodcom žalobcu. Súd prvej inštancie žalobu
zamietol z dôvodu, že žalobca nedisponuje v spore s aktívnou vecnou legitimáciou v dôsledku
neplatného postúpenia uplatnenej peňažnej pohľadávky zo strany pôvodného veriteľa na žalobcu.
Správne pritom vychádzal z názoru, že splnenie podmienok stanovených v § 17 ods.1 ZoSÚ je potrebné
pre platné postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru, a iba v prípade splnenia týchto zákonných

podmienok je daná aktívna legitimácia postupníka na vymáhanie predmetnej pohľadávky. V zmysle § 17
ods.1 ZoSÚ môže byť postúpená iba pohľadávka po konečnom termíne splatnosti, alebo pohľadávka,
ktorá sa stala splatnou v celosti pred týmto termínom, musia byť splnené predpoklady na predčasné
zosplatnenie úveru podľa § 53 ods.9 OZ. Daný predpoklad je zákonným predpokladom pre platné
postúpenie pohľadávky a musí byť splnený v čase postúpenia pohľadávky.

12.2.Súdna prax je jednotná v závere, že v prípade nesplnenia týchto osobitným zákonom stanovených
predpokladov pre postúpenie pohľadávky ide o absolútne neplatný právny úkon (porovnaj rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/147/2017).

13.Odvolací súd sa ďalej zaoberal namietaným záverom súdu o nepreukázaní doručenia (doručovania

výzvy podľa § 53 ods.9 OZ) žalovanej.

14.1.Podmienkou účinného zosplatnenia predmetného úveru je, že veriteľ pred zosplatnením
pohľadávky má povinnosť upozorniť spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie (výkon)
tohtopráva.Upozornenieveriteľanauplatnenieprávapodľa§565OZjepredpokladompreúčinnývýkon

tohto práva vo vzťahu k spotrebiteľovi. Ak táto požiadavka nie je splnená, je zosplatnenie neúčinné, a
veriteľ nemá právo na zaplatenie celého dlhu naraz.
14.2.V predmetnom spore žalobca splnenie povinnosti v zmysle vyššie citovaných zákonných
ustanovení pre platné postúpenie pohľadávky právnym predchodcom žalobcu preukazuje Poslednou
výzvou z 08.02.2021, upozorňujúcou dlžníka na možnosť zosplatnenia. Súd prvej inštancie ustálil, že

žalobca nijakým spôsobom nepreukázal dôjdenie tejto písomnosti (do dispozičnej sféry) žalovanej (bod
13. odôvodnenia). Na tom založil záver o nesplnení predpokladov pre účinné zosplatnenie pohľadávky
(v zmysle § 53 ods.9 v spojení s § 565 OZ).
14.3.Odvolací súd sa s uvedeným stotožňuje a dodáva:

15.1.Akmávýzvaveriteľaakojednostrannýprávnyúkonvyvolaťvovzťahukdlžníkoviočakávanéprávne
následky v podobe následného zosplatnenia, musí byť dlžníkovi doručená rešpektujúc § 45 ods.1 OZ, čo
v danom prípade splnené nebolo, nakoľko žalobca nepreukázal, že výzva sa dostala do dispozičnej sféry
žalovanéhospotrebiteľa.Nebolapredloženápoštovánávratkaosvedčujúcabuďdoručenietejtozásielky,
resp. jej vrátenie v dôsledku neprevzatia v odbernej lehote. Žalobca nepreukázal skutočnosť, reálneho

doručenia zásielky do dispozičnej sféry žalovaného spotrebiteľa, navyše nepreukázal ani len jej podanie
na poštovú prepravu. Odvolací súd však poznamenáva, že ani takýto postup (preukázanie len podania
na poštovú prepravu) by nezodpovedal doručeniu hmotnoprávnych úkonov podľa § 45 ods.1 OZ.
15.2.Odvolacísúdzastávanázor,žepokiaľpríslušnáprávnanorma(§53ods.9OZ)stanovujepreúčinné
zosplatnenie zostatku úveru tiež podmienku, aby veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15

dní na uplatnenie tohto práva, pre naplnenie tejto podmienky nestačí zo strany veriteľa tvrdiť, že výzva
pred zosplatnením bola odoslaná resp. doručená, ale súčasne naplnenie tejto zákonnej podmienky si
vyžaduje zo strany veriteľa preukázanie, že výzva pred zosplatnením bola dlžníkovi doručená (v zmysle
tzv. teórie dôjdenia).16.1.Režim doručovania hmotnoprávnych úkonov vyplýva z § 45 ods.1 OZ, v zmysle ktorého zákonného
ustanovenia prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď k nej dôjde. V danom prípade

sa jedná o tzv. teóriu dôjdenia.
16.2.Účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho zákonníka
(do ktorého spadá tiež posudzovaná výzva pred zosplatnením) predpokladá, že prejav vôle dôjde,
resp. je doručený adresátovi, t.j., že sa dostane do sféry jeho dispozície - už týmto okamihom začína
právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane. Slovné spojenie „dostane do jeho dispozičnej sféry“

nemožnovykladaťvzmysleprocesnoprávnychpredpisov.Jenímpotrebnérozumieťobjektívnumožnosť
neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. Právna teória i súdna prax takou
možnosťou chápe nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale i také
prípady, kedy doručením listu či telegramu, obsahujúceho prejav vôle, do bydliska alebo sídla adresáta,
či do jeho poštovej schránky, poprípade i hodením oznámenia do poštovej schránky o uložení takejto
zásielky, nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom

zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho
úkonu, postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať jeho obsah. Teória dôjdenia vychádza z toho, že
z hľadiska pôsobenia (perfektnosti) prejavu vôle nie je dôležitá skutočná vedomosť adresáta právneho
úkonu, pretože inak by adresát mohol účinkom prejavu vôle druhého účastníka zabrániť nepreberaním
písomností. Dôjdením do sféry vplyvu príjemcu sa rozumie napr. vhodenie listu do schránky príjemcu

alebo dôjdenie mailu na mailovú adresu príjemcu, ak príjemca dal zmluve najavo, že písomnosti možno
posielať aj elektronicky. Rozhodujúce je objektívne hľadisko, t.j. ak sa preukáže, že adresát mal reálnu
možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, nastávajú právne účinky jednostranného právneho úkonu
obsahujúceho takýto prejav bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. Dôjdením prejavu
vôle do dispozičnej sféry adresáta sa završuje proces účinného doručenia právneho úkonu a od tohto

momentu je právny úkon pre konajúci subjekt záväzný a nemožno ho jednostranne odvolať (pozri
uznesenie NS SR sp.zn. 5Cdo/129/2010, tiež uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/43/2019).
16.3.Výzva pred zosplatnením, presnejšie upozornenie veriteľa adresované dlžníkovi o uplatnení práva
na zosplatnenie zostatku úveru v zmysle § 53 ods.9 OZ, jednoznačne predstavuje jednostranný
hmotnoprávny úkon, ktorého naplnenie závisí od toho, či tento prejav vôle sa dostal do dispozičnej sféry

adresáta, t.j. dlžníka, a teda, či voči osobe, ktorej bol určený, súčasne pôsobí.
16.4.Z vyššie uvedeného možno vyvodiť, že pre naplnenie teórie dôjdenia síce na strane jednej
postačuje reálna možnosť adresáta oboznámiť sa s prejavom vôle (nevyžaduje sa teda skutočné
doručenie a prevzatie písomnosti zachytávajúcej právny úkon), avšak na strane druhej iba tvrdenie o
tom, že predmetný hmotnoprávny úkon, v tomto prípade výzva pred zosplatnením podľa § 53 ods.9 OZ,

bola doručená je bez výpovednej hodnoty k zhodnoteniu, či zásielka došla do sféry vplyvu príjemcu ako
okolnosti relevantnej pre naplnenie § 45 ods.1 OZ.

17.Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uzatvára, že napriek existencii výzvy pred zosplatnením,
žalobca nepreukázal, že predmetnú výzvu zároveň dlžníkovi doručil (v zmysle tzv. teórie dôjdenia), čím

nebol dodržaný právnou normou vyžadovaný postup pred zosplatnením úveru podľa § 53 ods. 9 OZ.

18.Keďže úver nebol riadne zosplatnený, neboli splnené podmienky pre platné postúpenie, ktoré
vyžaduje postúpenie splatnej pohľadávky (riadne zosplatnenej alebo po termíne konečnej splatnosti). Z
úsudku, že postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s § 92 ods.8 zákona o bankách,

je neplatný právny úkon (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/147/2017 z 24.
apríla 2018), súd vyvodil správny záver, že žalobca nenadobudol pohľadávku, ktorá je predmetom tohto
konania, preto nie je aktívne legitimovaný.

19.Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že žalobcom uvádzané odvolacie dôvody dané nie sú,

pretoodvolacísúdrozsudokpodľa§387ods.1CSPakovecnesprávnypotvrdilvrátanevecnesprávneho
výroku o trovách konania.

20.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 396 ods.1 CSP
v spojení s § 255 ods.1 CSP tak, že v odvolacom konaní procesne úspešnej žalovanej odvolací súd

nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní preukázateľne
žiadne trovy nevznikli.

21.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).