Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. júl 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/22/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312200582
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1312200582.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu

JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcov: 1/ Z.. Š. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom
G. Č.. XXXX/XXX, U. - N., 2/ H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. Č.. XXXX/XXX, U.- N., zast.: JUDr.
Gabriel Bleha, L. Dérera 2, 831 01 Bratislava 37, proti žalovaným: 1/ J.. Ľ. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom
J. XX, U. - N., zast: JUDr. Ivan Jánošík, advokát so sídlom Klincova 35, Bratislava, 2/ Z.. R. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R. M. XX, XXX XX U. XX, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcov proti
rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 11. novembra 2024, č.k. B3-7C/6/2012-409, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaný1/máprotižalobcom1/a2/nároknanáhradutrovodvolaciehokonania vcelomrozsahu.

Žalovanému 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov a priznal žalovaným náhradu
trov konania. Skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdil podľa § 123,
§ 124, § 127, § 126 ods. 1, § 135c Občianskeho zákonníka, podľa § 490 ods. 2, § 492 ods. 1 Obč.
zák. v znení účinnom od 01.07.1964, podľa § 14 ods. 1 vyhlášky slovenského ministerstva vnútra

č. 93/1970 Zb. a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Poukázal na to, že žalobcovia sa voči
žalovanému 1/ domáhajú uloženia povinnosti odstrániť garáž z pozemkov parcely registra "P." parc.
č. XXX - vinica vo výmere 151 m2, zapísanej na Liste vlastníctva č. XXXX, parcely registra "P." parc.
č. XXX - vinica vo výmere 107 m2, zapísanej na Liste vlastníctva č. XXXX, stojacu aj na pozemku
parcely registra "O." parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 18 m2, kat. územie N.
(ďalej len "garáž 1") a voči pôvodne žalovanému 2/ (teraz voči žalovanému 2/) domáhajú odstránenia
garáže z pozemkov parcely registra "P." parc. č. XXX - vinica vo výmere 151 m2, zapísanej na Liste

vlastníctva č. XXXX, parcely registra "P." parc. č. XXX - vinica vo výmere 107 m2, zapísanej na Liste
vlastníctva č. XXXX, stojacu aj na pozemku parcely registra "O." parc. č. XXX/XX - zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 18 m2. (ďalej len "garáž 2"). Pokiaľ ide o posúdenie toho, či predmetné garáže
sú nehnuteľnosťami, poukázal na to, že strany sporu nenavrhli v tejto súvislosti na posúdenie tejto
otázky znalecké dokazovanie, a preto vychádzal zo skutočnosti vyplývajúcich zo spisu a z vykonaných
dôkazov. Poukázal na to, že aj krajský súd vo svojom uznesení konštatoval, že garáž súp. č. XXXX
evidovaná na LV č. XXXX (garáž pôvodne žalovaného 4/ voči ktorému bolo konanie vyššie uvedeným

uznesením zastavené) je zapísaná ako stavba v katastri nehnuteľností, v ktorom sa evidujú stavby
spojené so zemou pevným základom (§ 6 ods. 1 písm. c) kat. zákona), a žalobcovia nevyvrátili opak
uvedeného zápisu. Podľa krajského súdu bol správny záver súdu prvej inštancie, že v danom prípade
je stavba garáže nehnuteľnosťou. V danej veci nebolo sporné, že pokiaľ ide výstavbu garáži, jednalo sao radovú výstavbu, pričom garáže žalovaných 1/, 2/ sa, pokiaľ ide o ich konštrukciu nijako nelíšili od
garáže pôvodne žalovaného 4/ súp. č. XXXX, kde žalobcovia nepreukázali, že by nešlo o nehnuteľnosť.
Okrem toho týmto garážam boli pridelené evidenčné čísla. Poukázal na § 14 vyhlášky slovenského

ministerstva vnútra č. 93/1970 Zb., ktorá na Slovensku s účinnosťou od 1. januára 1971 nahradila
česko-slovenskú vyhlášku, podľa ktorej museli mať evidenčné číslo "ostatné budovy a objekty, ktoré
sú základmi pevne spojené so zemou a ktoré slúžia iba na dočasné bývanie (záhradné domčeky,
chaty a pod.) alebo na iné účely (kiosky, garáže a pod.) a nie sú označené súpisným číslom. Dodal,
že skutočnosť, že tieto neboli ako stavby zapísané na LV neznamená, že tieto nie sú stavbami a že

tieto nie sú spojené so zemou pevným základom. Neobstojí tvrdenie žalobcov, že ide o prefabrikovanú
výrobu a garáže nie sú spojené pevne zo zemou. Toto žalobcovia v konaní nepreukázali. Skutočnosť,
že garážam bolo pridelené evidenčné čísla, tieto sú súčasťou radovej výstavby, ktorá skutočnosť nebola
sporná a ako aj to, že tieto sú konštrukčne identické s garážou pôvodne žalovaného 4/ zapísanou
v katastri nehnuteľností, ako aj z predloženej fotodokumentácie, súd ustálil, že predmetné garáže sú
nehnuteľnosťami. Vo vzťahu ku garáži 1, poukázal na to, že z geometrického plánu vyplýva, že táto sa

nachádza na parcele č. XXX/XX a na parcele č. XXX/XXX o výmere 2m2. Ako konštatoval aj krajský
súd, žalobcovia sa nedomáhajú odstránenia garáže z parcely č. XXX/XXX, ktorá vznikla z pôvodnej
parcely "P." XXX. Súd sa preto zaoberal parcelou č. XXX/XX. Táto nie je evidovaná na liste vlastníctva.
Zistil (č. l. 281, geometrický plán č. 243-237-204-88/2 na č. l. 332), že parcela registra "O." č. XXX/XX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 18m2 vznikla z častí pôvodných parciel č. XXX/X (LV č. XXX)

a parcely č. XXX (pozemkovoknižná vložka č. XXXX). Vlastníkom parcely č. XXX/X (LV č. XXX) nie sú
žalobcovia. Pôvodným vlastníkom parcely č. XXX (pozemkovoknižná vložka č. XXXX) o výmere 241
m2 bol N. Y. v 1 a Š. Y. v 1. Bolo povinnosťou žalobcov preukázať vlastnícke právo k parcele registra
"O." č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 18m2. K tejto nie je založený list vlastníctva.
Žalobcovia v konaní nepredložili geometrický plán na základe ktorého by bolo možné identifikovať, ktorá

konkrétna časť z parcely č. XXX/XX pripadá na pôvodnú parcelu "P." č. XXX (PK vložka č. XXXX)
Parcela č. XXX bola predmetom prevodu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.05.1968. Viazaný závermi
odvolacieho súdu sa zaoberal tým, či je kúpna zmluva zo dňa 14.05.1968 platným právnym úkonom.
Žalobcovia v priebehu konania preukazovali vlastnícke právo k parc. č. XXX pôvodne zapísanej na LV
č. XXXX a namietali neplatnosť prevodu tejto parcely ich právnymi predchodcami na čsl. štát na základe

kúpnej zmluvy zo dňa 14.05.1968 z toho dôvodu, že táto nie je podpísaná spoluvlastníkom N. Y., bytom
N., X. ul. č. XXX. Z kúpnej zmluvy zistil, že táto bola uzatvorená Š.W. Y. v celosti parcele č. XXX,
XXX, XXX a z polovice k parcele č. XXX Š. Y. a z polovice N. Y., bytom N., X. I.. Č.. XXX. Vo vzťahu
k pôvodnej parcele č. XXX je potrebné uviesť, že táto bola predmetom prevodu ako spoluvlastnícky
podiel N. Y. v 1 podiele a Š. Y. v 1 podiele. Kupujúcim z predmetnej zmluvy bol Československý

štát, zastúpený Mestským investorským útvarom v Bratislave. V zmysle článku II ods. 9 inštrukcie
Ministerstva spravodlivosti a Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva č. 8 z
19. mája 1964 Zb., ktorou sa vydáva smernica o postupe pri registrácii zmlúv na štátnych notárstvach
a pri dávaní súhlasu na prevod a nájmy niektorých druhov nehnuteľností okresnými národnými výbormi
(ďalej len "registračná smernica"), registrácii ani súhlasu okresného národného výboru nepodliehajú

zmluvy o prevode nehnuteľností do socialistického spoločenského vlastníctva, napr. štátu, družstevných
spoločenských a iných socialistických organizácií a pod, a to bez ohľadu na druh nehnuteľnosti a povahu
osobného alebo súkromného vlastníckeho vzťahu prevodcu k prevádzanej nehnuteľnosti. Predmetná
kúpna zmluva preto nepodliehala registrácii štátnym notárstvom. Cena bola v kúpnej zmluve dohodnutá
ako cena na základe odhadu prevedeného podľa ustanovení vyhlášky č. 73/1964 Zb. Táto vyhláška

upravovala okrem iného výšku a spôsob náhrady za stavby v osobnom vlastníctve a za nehnuteľnosti a
stavby v súkromnom vlastníctve pri vyvlastnení (§ 1 písm. c/). Predmetom kúpnej zmluvy boli pozemky,
t. j, nehnuteľnosti. Uvedená vyhláška neupravovala náhrady za pozemky v osobnom vlastníctve, ale len
pozemky v súkromnom vlastníctve. Právna úprava účinná v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, t. j. zákon
č.40/1964Zb.Občianskyzákonníkúčinnýod01.07.1965vustanovení§127stanovovala,ževosobnom

vlastníctve sú predovšetkým príjmy a úspory z práce a zo sociálneho zabezpečenia. V osobnom
vlastníctve sú ďalej najmä veci domácej a osobnej potreby, rodinné domčeky a rekreačné chaty. Zákon
síce nevylučoval, že pozemky nemôžu byť aj v osobnom vlastníctve, no vychádzajúc z toho, ako bola
odhadom určená kúpna cena v predmetnej kúpnej zmluve, ako aj z definície osobného vlastníctva,
mal súd za to, že pozemky, ktoré boli predmetom prevodu boli v súkromnom vlastníctve predávajúcich.

Tomuto nasvedčuje aj to, že došlo k prevodu práve na Československý štát, kde právna úprava takýto
prevod umožňovala, keďže v tom čase išlo o nezastavaný pozemok (§ 490 Občianskeho zákonníka
účinnom od 01.07.1965 do30.06.1969). Garáže boli vystavané až v roku 1971. Zároveň je potrebné brať
do úvahy skutočnosť, že vtedajšia právna úprava nahliadala na pozemky ako na osobitné prostriedkyvýrobnej činnosti, a preto prevody týchto do značnej miery obmedzovala (§ 490 Občianskeho zákonníka
účinnom od 01.07.1965 do30.06.1969). Občiansky zákonník účinný od 01.07.1965 do 30.06.1969 v
ustanovení § 492 ods. 1 upravoval, že na spoluvlastníctvo k veciam, ktoré sú v súkromnom vlastníctve,

vzťahujú sa primerane ustanovenia o podielovom spoluvlastníctve (§ 137 až 142); na prevod podielu
však nie je potrebný súhlas spoluvlastníkov a zároveň v ustanovení 138 ods. 1 upravoval, že: bežné veci
týkajúce sa spoločnej veci môže vybavovať každý zo spoluvlastníkov. V ostatných veciach je potrebný
súhlas všetkých; inak je právny úkon neplatný. Vychádzajúc z uvedených ustanovení, pre pozemky v
súkromnom vlastníctve, parcely č. XXX sa na prevod spoluvlastníckeho podielu Š.W. Y. nevyžadoval

súhlas spoluvlastníka N. Y., tento prevod 1 podielu Š. Y. (od ktorého odvodzujú svoje právo žalobcovia
k uvedenému pozemku) vyhodnotil ako platný, keďže tento kúpnu zmluvu riadne podpísal. Prevod
podielu 1 N. Y., ktorý predmetnú zmluvu nepodpísal, na druhej strane preto nebol platný. Podľa § 41
Občianskeho zákonníka účinného od 01.07.1965 do 30.06.1969, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len
načasťprávnehoúkonu,jeneplatnoulentátočasť,pokiaľzpovahyprávnehoúkonualebozjehoobsahu
alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného

obsahu. Podľa súdu bolo možné uvedený dôvod neplatnosti oddeliť od ostatného obsahu predmetnej
kúpnej zmluvy, a preto je zmluva neplatná len v tejto časti. Sumarizujúc uvedené, ako už súd uviedol,
podstatné je vo vzťahu k parcele č. XXX/XX, že táto vznikla z častí pôvodných parciel č. XXX/X (LV č.
XXX) a parcely č. XXX (pozemkovoknižná vložka č. XXXX). Vlastníkom parcely č. XXX/X (LV č. XXX)
nie sú žalobcovia. Vlastnícke právo preto mohli odvodzovať len z tej časti, ktorá pripadala na parcelu

č. XXX (pozemkovoknižná vložka č. XXXX). Tu ale došlo na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.05.1968
k platnému prevodu na Československý štát. Zároveň je podstatné, že parcela č. XXX/XX nebola
predmetom ani dohody o usporiadaní vlastníckych vzťahov č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 23. mája 2017
uzatvorenej podľa § 51 a nasl. Občianskeho zákonníka, na základe ktorej bolo na LV č. XXXX zapísané
vlastnícke právo žalobcov v spoluvlastníckom podiele každý po 1 podielu, pričom táto bola uzatvorená s

právnym nástupcom po Československom štáte, t. j. Hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislava a
žalobcami, týkajúcimi sa pôvodnej parcely č. XXX. Preto tu stále platí, keďže parcela č. XXX/XX nebola
predmetom tejto dohody o usporiadaní vlastníckych vzťahov platne prešla na základe uvedenej kúpnej
zmluvy na Československý štát, že vo vzťahu k tejto parcele, žalobcovia za súčasného stavu nie sú jej
vlastníkmi. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobcovia nepreukázali vlastnícke právo k parcele č. XXX/

XX, z ktorej sa domáhajú odstránenia garáže, a preto dospel k záveru o nedostatku legitimácie žalobcov,
z dôvodu ktorého žalobu žalobcov v tejto časti voči žalovanému 1/ zamietol. Vo vzťahu ku garáži 2
uviedol, že táto garáž je postavená na parcele č. XXX/XXX o výmere 1 m2 z ktorej parcely sa odstránenia
stavby garáže žalobcovia nedomáhajú. Okrem toho garáž sa nachádza aj na parc. č. XXX/XX o výmere
16 m2 evidovanou na LV č. XXXX, k. ú. N.. Táto parcela podľa geometrického plánu č. XX/XXXX

zo dňa 04.04.2014 vnikla z pôvodnej parc. č. XXX jej odčlenením. Rovnako teda aj táto parcela bola
predmetnou kúpnou zmluvou právnymi predchodcami žalobcov platne prevedená na československý
štát, tak ako je uvedené vyššie, nakoľko na prevod súkromného vlastníctva sa nevyžadoval súhlas
všetkých spoluvlastníkov. O neoprávnenú stavbu ide v takom prípade, kedy dôvody neoprávnenosti
stavby existovali od samého začiatku, teda k okamžiku vzniku stavby ako veci. Súd preto konštatuje, že

vzhľadom na platnosť kúpnej zmluvy sa nevyžadoval súhlas so stavbou sporných garáži v roku 1971
právnych predchodcov žalobcov. Predmetné garáže, za stavu keď nebolo preukázané, že by bol daný
nesúhlas československého štátu tak nemôžu byť stavbou neoprávnenou, čo však nevylučuje, aby sa
žalobcovia domáhali odstránenia garáži v režime § 126 Občianskeho zákonníka, nakoľko na základe
dohody o usporiadaní vlastníckych vzťahov č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 23. mája 2017 uzatvorenej

podľa § 51 a nasl. Občianskeho zákonníka, bolo na LV č. XXXX zapísané vlastnícke právo žalobcov
v spoluvlastníckom podiele každý po 1 podielu, pričom táto bola uzatvorená s právnym nástupcom po
Československom štáte, t. j. Hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislava a žalobcami, týkajúcimi
sa pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXX. Táto dohoda v konaní nebola sporná a žalobcovia až
na základe nej nadobudli vlastnícke právo k predmetným pozemkom a k tejto parcele vkladom do

katastra nehnuteľnosti č. T.-XXXX/XXXX. Od zápisu vlastníckeho práva žalobcov na základe uvedenej
dohodyousporiadanívzájomnýchprávsažalobcoviamôžudomáhaťochranysvojhovlastníckehopráva
podľa § 126 Občianskeho zákonníka v závislosti od toho, či išlo o právo na stavbu garáže časovo
neobmedzené, alebo časovo obmedzené, keď v tomto smere prichádzajú do úvahy dva prípady, a to
keď stavebník staval na cudzom pozemku buď na základe časovo neobmedzeného práva, resp. práva,

o ktorom sa mohol oprávnene domnievať, že takto neobmedzené bude, alebo stavebník od začiatku
musel vedieť, že jeho právo k pozemku je časovo obmedzené. Ak stavia stavebník stavbu na cudzom
pozemku na základe časovo obmedzeného práva, prípade na základe práva, o ktorom musel vedieť, že
nie je časove neobmedzené (možno ho vypovedať), pokiaľ toto právo zanikne, stráca tým stavebník ajprávo mať naďalej na tomto pozemku umiestnenú stavbu, čím neoprávnene zasahuje do vlastníckeho
práva vlastníka pozemku a vznikne mu tak povinnosť, ak sa nedohodne s vlastníkom pozemku inak,
stavbu odstrániť a vlastník pozemku sa preto môže domáhať odstránenia stavby návrhom podľa § 126

ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tomto prípade sa vychádza z premisy, že ten kto staval na cudzom
pozemku na základe obligačného práva, musel si byť nevyhnutne vedomý toho, že toto právo nie je
časovo neobmedzené, čím vzal na seba riziko z toho vyplývajúce; neposkytnutie ochrany vlastníkovi
pozemku, ktorý ho prenechal inému len dočasne, by bolo neprípustným obmedzením jeho vlastníckeho
práva. Podľa názoru súdu, bolo na žalobcoch domáhajúcich sa odstránenia garáže, aby preukázali,

že garáž 2 je postavená na základe práva, ktoré je časovo obmedzené, alebo na základe práva,
o ktorom stavebník musel vedieť, že nie je časove neobmedzené (možno ho vypovedať). Dôkazné
bremeno preto zaťažovalo žalobcov. V tomto smere žalobcovia nenavrhli žiadne dokazovanie, pričom
aj vzhľadom na záver odvolacieho súdu vo vyššie uvedenom uznesení, ktorý konštatoval, že v spise sa
nenachádza žiaden doklad, ktorý by preukazoval na základe akého práva bola v 70. rokoch výstavba
garáží stavebníkom povolená, či bol podľa vtedy platných predpisov daný súhlas príslušného orgánu na

výstavbu garáží alebo bolo zriadené vlastníkom garáží k pozemku nejaké (užívacie) právo, na akú dobu
a pod. je nutné konštatovať, že žalobcovia dôkazné bremeno neuniesli. S ohľadom na túto skutočnosť
bolo preto nevyhnutné žalobu zamietnuť aj vo vzťahu k žalovanému 2/. O náhrade trov konania súd
rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia, ktorí sa domáhali
jeho zrušenia z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), g), e) C.s.p. Zotrvali na názore, že sa jedná o
betónové prefabrikáty, teda svojou povahou hnuteľné veci, nie pevne spojené so zemou, ale položené
na vopred vybetónovanú plochu, ktoré možno v prípade potreby premiestniť, navyše tieto garáže nie sú
napojené na žiadne inžinierske siete. Dôkazom toho, že ide o prefabrikované garáže je aj Stanovisko

k stavebno-technickému charakteru stavieb vydané Mestskou časťou U. - N. podpísané starostom
Mestskej časti, ktorého súčasťou je aj Rozhodnutie o povolení stavby, v ktorom sa okrem iného určujú
podmienky, že stavba sa prevedie osadením typizovanej panelovej garáže a stavebník na vlastné
náklady prevedie vybetónovanie priestoru pred garážou po vozovku. Všetky garáže v tejto lokalite
sú prefabrikované, voľne položené na betónovom podklade bez vážnejších problémov je možné ich

premiestniť, z čoho vyplýva, že ide o hnuteľné veci. Okresný súd Bratislava III sa pridržiaval mylnej
predstavy, že garáže sú nehnuteľnosťami a napriek návrhom žalobcov v tomto konaní neprerušil
konanie, do konania neprizval znalca a nenariadil ani miestnu obhliadku. Odvtedy sa traduje, že
prefabrikované voľne položené garáže sú nehnuteľnosťami pevne spojenými so zemou. Mestský súd
Bratislava IV aj v otázke vlastníctva pozemkov dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, keď nepovažoval žalobcov za majiteľov pozemkov, kde sú umiestnené garáže
žalovaných. Súd prvého stupňa celé svoje rozhodnutie odvodzoval od Kúpnej zmluvy zo dňa 14.5.1968
uzavretej medzi Š. Y. a N. Y. ako predávajúcimi a Československým štátom ako kupujúcim. Trvali na tom,
že kúpna zmluva je absolútne neplatná, najmä preto, že Š. Y. a N. Y. boli podielovými spoluvlastníkmi
pozemkov, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy a preto mohli tieto pozemky previesť len spoločne.

Podpis N. Y. na kúpnej zmluve chýba, nakoľko v tom čase bol už mŕtvy a jeho eventuálni dedičia neboli
v tejto otázke vôbec aktívni. Z toho vyplýva, že vlastnícky vzťah k pozemkom pod garážami žalobcovia
mali.

3. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov poukázal na to, že dňa 14.05.1968 došlo k

uzatvoreniu kúpnej zmluvy v zmysle, ktorej na účely realizácie projektu výstavby sídliska barónka v
katastrálnom území N. boli sporné parcely od pôvodných vlastníkov vykúpené. Mal za to, že žalobcovia
1/a2/kpozemkomKNEparcelačísloXXXaXXXvkatastrálnomúzemíN.nemajúžiadnypreukázateľný
právny vzťah, nie sú ich právoplatnými vlastníkmi, a teda vo veci majú nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie. Žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali základ žaloby, a to, že by existujúce

stavby - garáže zasahovali do ich vlastníctva. Poukázal na to, že garáže boli postavené v súlade s
predpismi a technickými normami účinnými v čase výstavby, plne zodpovedajú technickej norme. Jeho
garáž je pevne spojená so zemou pevným základom, a preto ju bez poškodenia a bez narušenia jej
hospodárskeho určenia nie je možné premiestniť. Je preto nepochybné, že jeho garáž a susediace
garáže sú nehnuteľnosťami v súlade s § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Domáhal sa práva vecného

bremena. Záverom dodal, že pokiaľ by došlo k odstráneniu čo len jednej stavby garáže, došlo by k
poškodeniu ďalších stavieb garáži. Navrhol preto napadnuté rozhodnutie potvrdiť.4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým

stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie
je dôvodné.

5. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal žalobou žalobcov, ktorou sa domáhali
vypratania nehnuteľností, z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými

žalobcovia preukazovali opodstatnenosť svojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa
žalovaní bránili proti uplatňovanému nároku. Na jej posúdenie si zadovážil potrebné dôkazy, ktoré
vykonal zákonom predpísaným spôsobom a správne ich aj vyhodnotil. Jeho skutkové závery sú
dostatočne podložené výsledkami vykonaného dokazovania. Vo väzbe na uznesenie odvolacieho súdu
č.k. 8Co/649/2014-180 zo dňa29.03.2018, ktorým bol v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie
zrušený, vec posúdil správne aj po právnej stránke, keď jeho právne závery vychádzajú zo správnej

aplikácie ako i výkladu právnych predpisov a nie sú ani v kolízii so závermi vyplývajúcimi z doterajšej
súdno-aplikačnej praxe.

6. Odvolací súd sa s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovia nepreukázali neoprávnený
zásah žalovaných do ich vlastníckeho práva, plne stotožňuje. Žalobcovi v podanom odvolaní

neargumentujú skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného
skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia, a ani takými, ktoré by nebol súd prvej inštancie
uvážil, z konania pred súdom prvej inštancie iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver
nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty, nie sú spôsobilé privodiť iné právne posúdenie danej veci.
Rozsudok súdu prvej inštancie je zákonu zodpovedajúcim spôsobom a presvedčivo odôvodnený. Z

odôvodnenia možno zistiť, na akých skutkových a právnych záveroch je rozhodnutie súdu prvej inštancie
založené, teda je z neho zrejmé, k akým právnym záverom dospel a akými úvahami sa pri rozhodovaní
riadil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, dôvody
vedúce k zamietnutiu žaloby si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach odkazuje na dôvody
obsiahnuté v písomnom vyhotovení rozhodnutia.

7. V posudzovanej veci súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil, že garáže,
odstránenia ktorých sa žalobcovia domáhajú, sú ako stavby pevne spojené so zemou, nehnuteľnosťami.
Správne v tomto smere poukázal na zápis jednej z garáží v katastri nehnuteľností ako stavby spojenej so
zemou pevným základom, ako i na udelenie súpisného čísla, ktoré museli mať objekty, ktoré sú základmi

pevne spojené so zemou. Žalobcovia v konaní pred súdom prvej inštancie dôkazne ničím nepodložili
svoje tvrdenie, že išlo o prefabrikovanú výrobu a garáže nie sú spojené pevne so zemou. Napriek tomu,
že na posúdenie stavby ako nehnuteľnosti je rozhodujúce technické hľadisko, žalobcovia v tomto smere
nenavrhovali žiadne dokazovanie.

8. Nové prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred
súdom prvej inštancie, sú spôsobilým odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. g/ C.s.p. za splnenia
podmienok podľa ust. § 366 C.s.p., za predpokladu, že sú právne významné z hľadiska rozhodnutia vo
veci samej a v ich dôsledku súdom prvej inštancie zistený skutkový stav nemôže obstáť.

9. V sporovom konaní sa uplatňuje zásada koncentrácie konania, ktorá znamená, že sú koncentrované
vo fáze konania pred súdom prvej inštancie, ktoré s odvolacím konaním predstavuje jeden celok. V
materiálnom zmysle zákonná koncentrácia konania znamená, že vyhlásenie dokazovania za skončené
pred súdom prvej inštancie predstavuje moment v dokazovaní, po ktorom už na účely ďalšieho čiže
odvolacieho konania nebudú v zásade nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej

obrany prípustné. Zákonná koncentrácia konania je totožná s princípom neúplnej apelácie, ktorý platí
pre odvolacie sporové konanie. Podľa zásady, ktorá platila už v rímskom práve, "vigilantibus iura scripta
sunt" t.j. "práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa
aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a
s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou

nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu
strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.10. Právo na uvedenie prípadných novôt je podmienené nezavinením doterajšieho nepoužitia týchto
skutočností a dôkazov. Je teda úlohou odvolateľa v odvolaní dokázať, že nové prostriedky procesného
útoku a nové prostriedky procesnej obrany, ktoré uvádza "až teraz", nemohol v doterajšom priebehu

konania použiť bez svojej viny. Ak tento predpoklad úspešne nesplní, na novoty nebude môcť odvolací
súd prihliadnuť. Na diskvalifikáciu novoty postačí aj opomenutie jej skoršieho uvedenia zavinením
z nedbalosti. (Števček, Dulak, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kol. Občiansky zákonník I.
Komentár. Praha : C. H. Beck, 2015. s. 1244).

11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia boli riadne poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p., resp. § 154
C.s.p. uplatniť prostriedky procesnej obrany najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie
pred súdom prvej inštancie končí, pričom na pojednávaní dňa 21.10.2024 nemali žiadne návrhy na
doplnenie dokazovania, a preto konajúci súd vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené. Pokiaľ
teda boli žalobcovia riadne poučení o povinnosti predložiť alebo označiť všetky dôkazy najneskôr do
vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pričom v prvoinštančnom konaní dôkazy riadne

(označenímkonkrétnehodôkaznéhoprostriedkuaprávnevýznamnejskutočnosti)avčas(dovyhlásenia
uznesenia súdu prvej inštancie) nepredložili ani neoznačili, nedôvodne vytýkajú súdu prvej inštancie, že
zistil neúplne skutkový stav, pretože nevykonal znalecké dokazovanie ani miestnu obhliadku. Žalobcami
uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p. preto nemôže obstáť. So zreteľom na
uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobcami v odvolacom konaní predložené dôkazy sú novými,

ktoré nimi neboli; napriek poučeniu o zákonnej koncentrácii; riadne a včas uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, a za stavu, keď žalobcovia ani neuviedli žiaden z predpokladov ich prípustnosti
v odvolacom konaní v zmysle § 366 C.s.p., nie sú spôsobilé založiť odvolací dôvod podľa § 365 ods.1
písm. g/ C.s.p. Odvolací súd preto nemohol na tieto oneskorene žalobcami predložené listinné dôkazy
prihliadnuťavodvolacomkonanípretovychádzalzoskutkovéhostavuustálenéhosúdomprvejinštancie

na základe tých vykonaných dôkazov, ktoré boli stranami navrhnuté riadne a včas.

12. Súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal aj s platnosťou kúpnej zmluvy zo dňa 14.05.1968, ktorou
mali Š. Y. a N. Y. previesť každý v jednej polovici svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti parc. č.
XXX na čsl. štát. Zhodne so súdom prvej inštancie aj odvolací súd zastáva názor, že uvedená parcela

bola v súkromnom vlastníctve predávajúcich, a preto na prevod podielu Š. Y. sa nevyžadoval súhlas
spoluvlastníka N. Y. podľa § 492 ods. 1 Obč. zák. (Cpj 8/72), a preto správne súd prvej inštancie
dospel k záveru, že hoci kúpna zmluva nebola podpísaná spoluvlastníkom N. Y., v časti prevodu
spoluvlastníckeho podielu Š. Y. je kúpna zmluva platným právnym úkonom. Nedôvodne preto žalobcovia
v podanom odvolaní argumentujú, že Š. Y. a N. Y. ako podieloví spoluvlastníci pozemkov mohli tieto

previesť len spoločne.

13. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd neakceptoval argumenty na ktoré
poukazovali žalobcovia vo svojom odvolaní, a pokiaľ súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol,
rozhodol vecne správne, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1,

2 C.s.p.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého v odvolacom konaní úspešným žalovaným vznikol nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Žalovanému 1/ preto priznal proti žalobcom nárok

na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, ktoré mu vznikli v súvislosti s bránením práva.
Podľa obsahu spisu žalovanému 2/ žiadne trovy nevznikli, je preto v súlade s čl. 17 základných princípov
Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že žalovanému
2/ sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. februára
2018 sp.zn. 7Cdo 14/2018 uverejnené pod R 72/2018 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR

č. 8/2018).

15.Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v

plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je

prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok

odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom

fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo

odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania ( § 430 C.s.p.).