Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. júl 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/85/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124414563
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6124414563.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka

a členov senátu JUDr. Jany Vargovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcu: SetCar sk, a.s., so
sídlomUlicapriemyselná10,03852Sučany,IČO:50387189,právnezastúpený:Advokátskakancelária
JUDr. Tomáš Zboja, advokát s.r.o., IČO: 55 732 453, so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, proti
žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816
23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 405 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 5C/130/2024-103 zo dňa 6.3.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 405
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 405 Eur od 26.06.2024 do zaplatenia,
to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

1.1
Súd prvej inštancie po oboznámení sa s listinnými dôkazmi pripojenými do spisu, a to s listinným

dôkazom na : č.l. 6 - správa o nehode, č.l. 7 – faktúra OF2420 401293, č.l. 8 – oznámenie
o poistnom plnení zo dňa 22.05.2024, č.l. 9 – zmluva o prenájme vozidla zo dňa 23.04.2024, čl. 10
– faktúra č. 2400306 so všeobecnými obchodnými podmienkami na prenájom osobných automobilov
zo dňa 03.10.2018, č.l. 12 – oznámenie o poistnom plnení zo dňa 10.06.2024, č.l. 13 – zmluva
o postúpení pohľadávky s oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 23.05.2024, č.l. 15 – uplatnenie
nároku na náhradu škody, č.l. 16 – doklad č. 20240028 adresovaný žalovanému s podacím lístkom
a zistil nasledovný skutkový a právny stav: Dňa 23.04.2024 došlo vo Martine ku škodovej udalosti na

motorovom vozidle Volkswagen Golf, A., spôsobenej poškodenému. Škodová udalosť bola spôsobená
prevádzkou motorového vozidla Mercedes Benz E eč v. B., poisteného v poisťovni žalovaného.
V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb
a to cestu do práce a z práce, zapožičaním si náhradného motorového vozidla Hyundai i 30, ev. č.
C. u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. 261/217 zo dňa 23.04.2024. Po ukončení nájmu žalobca
vystavil poškodenému faktúru č.240306 zo dňa 23.05.2024, s dátumom splatnosti 06.06.2024 na sumu
1.395,- €. Žalovaný dňa 10.06.2024 pristúpil k čiastočnej úhrade poistného plnenia v sume 990,- € ktorú

zaslal priamo na účet žalobcu. Poškodený ešte predtým uzatvoril so žalobcom dňa 23.05.2024 zmluvu
o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti
zo dňa 23.04.2024 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla,
ktoré poskytol poškodenému žalobca. V zmysle bodu 5. predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky jezrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do
práv a povinností poškodeného. Keďže žalovaný nenahradil škodu vo vzniknutom rozsahu, žalobca sa
namiesto poškodeného v tomto konaní domáhal preplatenia nákladov účelne vynaložených na prenájom

náhradného vozidla, a to vo výške 405,- €. Z prehlásenia poškodeného na č. l. 9 zistil, že poškodený
počas doby opravy vozidla nemal k dispozícii žiadne iné motorové vozidlo a prenájom náhradného
vozidla bol nevyhnutný na dochádzanie do a z práce v Martine, taktiež z prehlásenia zistil, že
poškodený si prevzal svoje vozidlo z autoservisu dňa 23.05.2024. V zmysle Oznámenia o poistnom
plnení žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 10.06.2024 ukončil šetrenie poistnej udalosti a poskytuje mu

plnenie vo výške 990,00 €, pričom priznal poškodenému poistné plnenie za nájom náhradného vozidla
len za 22 dní, v ktorom má byť zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy
udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov a čas potrebný na presun vozidla medzi
jednotlivými pracoviskami. V prílohe k Oznámeniu o poistnom plnení žalovaný uviedol výpočet výšky
plnenia poistnej udalosti zo dňa 10.06.2024, podľa ktorého žalovaný zo sumy za prenájom náhradného
vozidla uplatnenej žalobcom v zmysle faktúry č. 240306 vo výške 1 395,00 € odpočítal sumu 405,00

€ ako neprimerané náklady na náhradné vozidlo, čím krátil uplatnený nárok poškodeného vzniknutý
z poistnej udalosti. Zároveň oznámil žalobcovi, že poistné plnenie vo výške 990,00 € poukazuje na
jeho účet, a to na základe predložených dokladov. Žalovaný dňa 10.06.2024 pristúpil k čiastočnej
úhrade vzniknutej škody v sume 990,00 €, ktorú poukázal priamo na účet žalobcu. Poškodený ešte
predtým uzatvoril so žalobcom dňa 23.05.2024 Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom

bol nárok poškodeného na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 10.06.2024 z titulu
náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktoré poskytol poškodenému
žalobca. Postupca touto zmluvou postúpil postupníkovi, teda žalobcovi nárok a žalobca sa zaviazal
poškodenému uhradiť za postúpenie pohľadávky odplatu vo výške 1.395,00 €, pričom táto suma
zodpovedala faktúre č. 240306 vystavenej dňa 23.05.2024 žalobcom ako prenajímateľom postupcovi

ako nájomcovi za náhradné motorové vozidlo. V článku 5 tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli,
že ich vzájomné nároky, a to nárok postupcu na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a nárok
postupníka na úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa podpisom tejto zmluvy započítajú, pričom
postupník, čiže žalobca, si bude pohľadávku podľa bodu 1, t. j. nárok na poistné plnenie vo vzťahu
k poisťovni, vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Z bodu 5. predloženej zmluvy o postúpení

pohľadávky je zistil, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca
vstúpil do práv a povinností poškodeného. Keďže žalovaný nenahradil škodu vo vzniknutom rozsahu,
žalobca sa namiesto poškodeného v tomto konaní domáha preplatenia zvyšnej časti nákladov účelne
vynaložených na prenájom náhradného vozidla, a to vo výške 405,00 €. Listinné dôkazy preukazujúce
skutočnosti uvedené v návrhu boli žalovanému riadne doručené už pri uplatňovaní si náhrady škody

v rámci likvidácie poistnej udalosti a tvoria podklady pre rozhodnutie žalovaného o ukončení šetrenia
poistnej udalosti. Relevantné dokumenty boli predložené spolu s návrhom taktiež súdu. Poškodený
oznámil postúpenie pohľadávky žalovanému listom zo dňa 23.05.2024. Listom zo dňa 18.09.2024 si
žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 1 395,00 €. Žalobca sa žalobou
domáhal zaplatenia sumy vo výške 405,00 €. V zmysle oznámenia o poistnom plnení žalovaný oznámil

žalobcovi, že ukončil šetrenie poistnej udalosti a poskytuje mu poistné plnenie vo výške 990,00 €, v
zmysle ktorého odpočítal sumu vo výške 405,00 € ako neprimerané náklady na náhradné vozidlo za 9
dní, pričom priznal nárok len za nájomné za 22 dní, ako dobu nevyhnutnú na opravu vozidla, čím krátil
uplatnený nárok poškodeného vzniknutý z poistnej udalosti o 405,00 € ( 1 395.- € - 990.- € = 405,00 €).

1.2
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 4 ods. 1, 2 písm. b), § 11 ods. 6 a 7, § 15 ods. 1
zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla (ďalej len „zák. č. 381/2001 Z.z.“) a podľa § 442 ods. 1, § 524 Občianskeho
zákonníka.

1.3
Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že poškodený náhradné
motorové vozidlo používal v dôsledku škodovej udalosti spôsobenej prevádzkou motorového vozidla
poisteného u žalovaného, a to v období od 23.04.2024 do 23.05.2024, t. j. 31 dní, pri zmluvne

dohodnutej cene nájmu za jeden deň vo výške 45,00 €, pričom nájomné za celú dobu nájmu náhradného
motorového vozidla podľa faktúry č. 240306 vystavenej žalobcom tak predstavuje sumu vo výške 1
395,00 €. Žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie celkom vo výške 990,00 €, pričom neuznal
náklady na použitie náhradného vozidla za 31 dní, ale len za 22 dní, teda nezohľadnil nájom náhradnéhovozidla poškodeným za 9 dní prenájmu, čím krátil uplatnený nárok poškodeného vzniknutý z poistnej
udalosti o sumu 405,00 €. Z predložených listinných dôkazov v priebehu konania nie je preukázané,
že by poškodený mal akúkoľvek možnosť ovplyvniť začiatok a trvanie vykonávania opravárenských

prác na poškodenom motorovom vozidle alebo možnosť prevzatia opraveného motorového vozidla
skôr. Žalovaný uhradil faktúru za opravu vozidla dňa 22.05.2024, a po tejto vykonanej úhrade bolo
poškodenému vozidlo vydané zo servisu. V danom prípade je z obsahu spisu zrejmé, že žalovaný
plnil svoju povinnosť podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. tým, že listom zo dňa 10.06.2024,
žalobcovi oznámil, že dňa 10.06.2024 skončil šetrenie poistnej udalosti. Žalovaný však poskytol

žalobcovi poistné plnenie len vo výške 990,00 €, teda poistné plnenie krátil o sumu 405,00 €, keďže
neuznal nájom motorového vozidla za 9 dní prenájmu, pričom z predložených listinných dôkazov je
zrejmé, že poškodené vozidlo sa preukázateľne nachádzalo v autoservise 31 dní. Žalovaný uznal nárok
za prenájom náhradného vozidla poškodeným len za 22 dní, avšak škodlivý následok trval v tomto
prípade až do reparácie škody, teda až do dňa kedy mohol poškodený užívať svoje vlastné vozidlo, t. j.
do 23.05.2024, čo je 31 dní a počas tejto doby mal nárok na zapožičanie si náhradného vozidla.

1.4
K žalovaným namietanej aktívnej vecnej legitimácii žalobcu súd prvej inštancie uviedol, že poškodený
postúpilsvojubudúcupohľadávkuvočižalovanémutitulomjehonárokunanáhraduúčelnevynaložených
nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodeného na

zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou
z faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.05.2024 vznikla žalobcovi
voči žalovanému pohľadávka vo výške 1.395,00 €, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému.
Žalovaný dňa 10.06.2024 poskytol priamo žalobcovi poistné plnenie vo výške 990,00 € na jeho účet.
Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v obdobných súdnych sporoch ustálila i súdna prax, v zmysle ktorej

skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej
faktúry započítaním, nespôsobuje rozpor s ust. § 524 Občianskeho zákonníka, či neexistenciu nároku
na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Zmluva o postúpení pohľadávky
predstavujeskutočnosť,žedošlokúhradefaktúryazároveňkpostúpeniupohľadávky.Zákonnýnárokna
náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva

zachovaný,zmenilasalenosobaoprávnenádomáhaťsauspokojeniapredmetnejpohľadávky.Dlžníkom
v tomto prípade je práve žalovaný, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k
úhrade faktúry, a teda aj k vzniku škody. Takéto postúpenie pohľadávky ani podľa rozhodovacej praxe
všeobecných súdov neodporuje zákonu. Išlo o odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo
k vzájomnému zápočtu práve nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie

odplaty za postúpenie a nie samotného nároku na náhradu škody, ktorý bol postúpený. Podľa zmluvy o
postúpení pohľadávky poškodený tak v rámci jedného dokumentu súčasne uhradil predmetnú faktúru za
nájom, čím došlo k vzniku škody a zároveň postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody
voči žalovanému, čím došlo k reálnemu úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Z faktúry č. OF2420 401293
s dňom vystavenia dňa 22.05.2024 je zrejmé, že poškodené vozidlo bolo prijaté do autoservisu dňa

23.04.2024, teda v tento deň bola otvorená zákazka a z predmetnej faktúry je zrejmý aj dátum dodania
tovaru/služby dňa 22.05.2024, z čoho je možné vyvodiť skutočnosť, že dňa 22.05.2024 bolo motorové
vozidlo opravené. Pokiaľ ide o samotný nárok žalobcu na náhradu účelne vynaložených nákladov
na prenájom náhradného vozidla, v danom smere poškodený náhradné motorové vozidlo používal
v dôsledku škodovej udalosti spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného, a to

v období od 23.04.2024 do 23.05.2024, t.j. 31 dní. Z predloženého čestného vyhlásenia poškodeného
vyplýva, že v čase prenájmu bolo motorové vozidlo poškodeného v autoservise, pričom poškodený
uviedol, že po dobu opravy vozidla nemal k dispozícii iné motorové vozidlo a prenájom náhradného
vozidla bol preto nevyhnutný. Poškodený náhradné motorové vozidlo používal v období od 23.04.2024
do 23.05.2024, t.j. 31 dní, pri zmluvne dohodnutej cene nájmu za jeden deň vo výške 45,00 €, pričom

nájomné za celú dobu nájmu náhradného motorového vozidla podľa faktúry č. 240306 vystavenej
žalobcom tak predstavuje sumu vo výške 1 395,00 €. Žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie
celkom vo výške 990,00 €, pričom neuznal náklady na použitie náhradného vozidla za 31 dní, ale len
za 22 dní , teda neuznal nárok za 9 dní prenájmu, čím krátil uplatnený nárok poškodeného vzniknutý
z poistnej udalosti o 405.-€. Z predložených listinných dôkazov v priebehu konania nie je preukázané, že

by poškodený mal akúkoľvek možnosť ovplyvniť začiatok a trvanie vykonávania opravárenských prác
na poškodenom motorovom vozidle alebo možnosť prevzatia opraveného motorového vozidla skôr ako
22.05.2024. Pokiaľ ide dĺžku opravy vozidla, súd prvej inštancie poukázal na potvrdenie o odovzdaní
a prevzatí motorového vozidla autoservisom – otvorenie zákazky, podľa ktorého bolo motorové vozidlopoškodeného prevzaté do autoservisu za účelom opravy dňa 23.04.2024 a v deň ukončenia prác na
poškodenom motorovom vozidle t. j. 22.05.2024 autoservis vystavil faktúru, ktorú automaticky odosiela
do príslušnej poisťovne, ktorá je z PZP vinníka nehody a je povinná faktúru zaplatiť. Potom pokiaľ ide

o posúdenie nutnosti a účelnosti vynaložených nákladov, je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti
zavinenej poisteným u žalovaného, nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a musel si
vypožičať náhradné vozidlo, ktoré si vypožičal od žalobcu.

1.5

Knamietanýmúrokomzomeškaniasúdprvejinštancieuviedol,žežalobcasapodanoužaloboudomáhal
zaplatenia sumy 405,00 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 405.- € od
26.06.2024dozaplatenia.Nároknaúrokyzomeškaniaupravenývust.§11ods.8zákonač.381/2001Z.
z. je striktne viazaný na nesplnenie povinnosti poisťovne v ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001. V danom
prípade však z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný plnil svoju povinnosť podľa § 11 ods. 6 zákona č.
381/2001 Z. z. tým, že listom zo dňa 10.06.2024, žalobcovi oznámil, že skončil šetrenie poistnej udalosti.

Žalovaný však poskytol žalobcovi poistné plnenie len vo výške 990,- €, teda poistné plnenie krátil o sumu
405,- €. S poukazom na vyššie uvedené sa žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím poistného
plnenia žalobcovi ako postupníkovi v sume 405 €, ktoré bol povinný poskytnúť žalobcovi najneskôr do
25.06.2024 podľa ust. § 11 zákona o PZP. Žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 10.06.2024
podľa Oznámenia o poskytnutí poistného plnenia a od tohto dňa mal 15 dní na poskytnutie plnenia

z poistnej udalosti poškodenému, resp. jeho právnemu nástupcovi, teda žalobcovi, t.j. do 25.06.2024. Od
26.06.2024 sa dostal žalovaný do omeškania. S poukazom na vyššie uvedené zaviazal žalovaného na
zaplatenie úrokov z omeškania. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP
tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania potrebných
na účelné uplatňovanie práva v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd, v zmysle

citovaného ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2.
Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b),
d), f) a h) CSP. Žiadal, aby odvolací súd rozhodol tak, že napadnutý rozsudok zmení tak, že žalobu v

celom rozsahu zamietne, alternatívne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalovaný mal za to, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a tiež, že okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
2.1
Žalovaný mal za to, že napadnutý rozsudok súdu v časti týkajúcej sa posúdenia aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu a pasívnej legitimácie žalovaného je vecne nesprávny, zmätočný a protirečivý.
Žalovaný mal za to, že v danom prípade pred uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa

23.05.2024 neboli vôbec naplnené zákonné podmienky vyplývajúce z § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.
z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon o PZPO, za splnenia ktorých mohlo dôjsť
k vzniku nároku poškodeného voči žalovanému ako poisťovateľovi na výplatu poistného plnenia z titulu
účelne a nevyhnutne vynaložených nákladov v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vo výške 1

395,00 EUR. Žalovaný namietal, že v jeho prípade ide jednoznačne mimo zmluvný záväzok a v tejto
súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.02.2013, č. k. II.
ÚS 130/2013 - 11 ako aj rozhodnutie najvyššieho súd Slovenskej republiky zo dňa 28.02.2023 spisová
značka 7 Cdo/52/2023 a v nich vyslovené právne závery. V zmysle vyššie uvedeného mal za to, že
priamy nárok poškodeného na (akékoľvek) plnenie voči poisťovateľovi je založený na hmotnoprávnom

ustanovení § 15 ods. 1 zákona o PZP, pričom podľa § 4 ods. 2 písm. b) má poistený z poistenia
zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky
na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Žalovaný mal za
to, že až uhradením sumy 1395 eur poškodeným žalobcovi, by vznikla poškodenému škoda, ktorej nárok
by mohol postúpiť žalobcovi. Nakoľko poškodený neuhradil žalobcovi sumu 1395,- eur pred postúpením

pohľadávky tak mu nemohla vzniknúť škoda. Podľa žalovaného, poškodený pred uzatvorením Zmluvy o
postúpení pohľadávky zo dňa 23.05.2024 nemal ani len právo na plnenie (pohľadávku) voči samotnému
poistenému škodcovi spočívajúcu v nároku na náhradu škody z titulu účelne a nevyhnutne vynaložených
nákladov v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vo výške 1 395,00 EUR, ktorú by bol bývalpoškodený oprávnený platne postúpiť na iný subjekt. Poškodený nemohol ani len voči samotnému
poistenému škodcovi postupovať nárok na náhradu škody z titulu účelne a nevyhnutne vynaložených
nákladov v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vo výške 1395,00 EUR ako akúsi budúcu

pohľadávku, nakoľko škoda musí byť v čase kedy sa poškodený od škodcu domáha nároku na náhradu
škody (§ 420, § 427 Občianskeho zákonníka) už reálna a existujúca, a nielen hypotetická s možnosťou
jej vzniku niekedy v budúcnosti.

2.2

Žalovaný mal za to, že súd sa dopustil závažnej meritórnej svojvôle, keď v bode 18. odôvodnenia
napadnutého rozsudku uviedol, že nárok poškodeného na náhradu účelne vynaložených nákladov
na nájom náhradného vozidla (t.j. nárok na náhradu škody) mohol mat' charakter akejsi budúcej
pohľadávky. Žalovaný uviedol, že súd takýmto výkladom podľa ktorého môže mat' nárok na náhradu
účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla (ktorý je teda vo svojej podstate nárokom
nanáhraduškody)charakterakejsibudúcejpohľadávky.Vzásadepoprelvýznamaúčelzásadynáhrady

skutočnej škody vyjadrenej v § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čím zároveň súd porušil aj právo
žalovaného na spravodlivé súdne konanie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal za to, že
Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 23.05.2024 je absolútne neplatný právny úkon, ktorý nikdy
nemohol vyvolávať žiadne právne účinky.
2.3

Žalovaný vyjadril právny názor, že hmotnoprávne ustanovenie § 15 ods. 1 zákona o PZP dáva nárok
na uplatnenie nároku náhradu škody len poškodenému a nie žalobcovi. Opätovne poukázal na to
pokiaľ nedošlo úhrade nájomného zo strany poškodeného nemohlo dôjsť k vzniku škody. Poškodený
si pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok nikdy priamo voči žalovanému neuplatnil nárok
z titulu prenájmu náhradného vozidla, pričom tento svoj nárok ani nepreukázal. Žalovaný uviedol,

že súd prvej inštancie sa v odôvodnení jeho rozsudku riadne nevysporiadal ani s veľkou časťou
argumentácie žalovaného týkajúcou sa absencie vecnej legitimácie sporových strán uvedenou v
písomných vyjadreniach žalovaného, čím podľa názoru žalovaného taktiež porušil aj jeho právo na
spravodlivé súdne konanie, čím je daný aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

2.4
Kprimeranostidobyprenájmunáhradnéhovozidlažalovanýuviedol,ževkonanírozporovaldĺžkuopravy
(aodtohosaodvíjajúcudĺžkuprenájmunáhradnéhovozidla)spoukazomnačistýčasopravyvyplývajúci
z faktúry za opravu, ako aj s poukazom na skutočnosti vyplývajúce z Oznámenia o poistnom plnení
zo dňa 10.06.2024. Za takéhoto skutkového stavu bolo preto vecou žalobcu, aby riadne zdokladoval,

prečo oprava poškodeného vozidla mala trvať ním deklarovaných 31 dní, namiesto 22 dní uvedených
žalovaným v jeho Oznámení o poistnom plnení zo dňa 10.06.2024. Žalovaný uviedol, že žalobca však
do konania nedoložil jediný dôkaz ktorým by bol býval preukázal, že oprava poškodeného vozidla (a od
toho sa odvíjajúca nevyhnutná doba prenájmu náhradného vozidla) mala trvať až v rozsahu 22 dní.
3.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a
dostatočne odôvodnený. Rozsudok žiadal ako vecne správny potvrdiť. Súčasne podotkol, že aj naďalej
zotrváva na všetkých svojich doterajších tvrdeniach a stanoviskách. V otázke aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 9Co/30/2019-147 zo dňa 25.04.2019 a na
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43Cob/54/2019-124 zo dňa 13.06.2019. Na základe

uzavretej zmluvy o prenájme náhradného vozidla poškodený splnomocnil žalobcu na zastupovanie
poškodeného pri uplatňovaní nároku na náhradu škody, teda žalobca v ten istý deň ako uplatnil vzniknutý
nárok za poškodeného, t.j. nájomcu, aj uzatvoril zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej
žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného. Postúpením pohľadávky z poškodeného na žalobcu,
prešli na žalobcu práva a povinnosti poškodeného, teda aj právo domáhať sa nároku na náhradu škody.

K úhrade nájomného poškodeným voči žalobcovi došlo formou započítania, čo predstavuje jeden zo
spôsobov zániku záväzku, resp. jeden zo spôsobov úhrady peňažnej pohľadávky. Takýmto spôsobom
bol preukázaný vznik a existencia škody na strane poškodeného subjektu, keď zo zmluvy o postúpení
pohľadávkyvyplýva,žesavzájomnénárokyžalobcuapoškodeného,atonárokpoškodenéhonaodplatu
za postúpenie pohľadávky a nárok žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo, navzájom

započítavajú. Takýmto započítaním došlo k zmene majetkových pomerov na strane poškodeného v
podobe straty jeho pohľadávky na poistné plnenie voči žalovanému, a teda ku vzniku škody v rozsahu
zodpovedajúcom postupovanej pohľadávke na poistné plnenie.
3.1Poukázal na právne závery rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 11Co/135/2019 – 186 zo dňa
25.06.2019, podľa ktorého: „To, že uvedený záväzok postupca priamo nesplnil, ale vo vzťahu k tomuto
záväzku uplatnil započítanie, ktoré predstavuje tiež jeden zo spôsobov zániku dlhu. Uvedené nemôže

mať vplyv na vznik pohľadávky z titulu náhrady škody.“ Žalobca mal za to, že postúpenie pohľadávky
poškodeného a následné započítanie pohľadávok žalobcu a poškodeného v zmysle § 580 a § 581
Občianskeho zákonníka nahrádza úhradu vystavenej faktúry a teda predstavuje skutočnú škodu v
zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca poukázal na judikatúru okresných, či krajských
súdov, ktoré jednoznačne dospeli k záverom, že započítanie pohľadávok sa považuje za legálny spôsob

zániku pohľadávky, ktorý nahrádza plnenie.
3.2
K otázke posúdenia primeranosti celkovej doby prenájmu náhradného vozidla uviedol, že žalovaný do
konania nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by bol spôsobilý spochybniť dĺžku pobytu poškodeného vozidla
v servise za účelom opravy. Žalovaný si túto dĺžku pri určovaní výšky poistného plnenie svojvoľne skrátil,
na základe svojich interných výpočtov, ktoré neboli žalobcovi ani súdu dané k dispozícii. Za takejto

situácie, kedy žalobca, okrem toho že niečo tvrdil, tak to aj preukázal listinnými dôkazmi, bolo vecou
žalovaného aby len netvrdil ale aj preukázal správnosť jeho svojvoľného určenia si primeranej dĺžky
opravy. K námietke žalovaného, že súd sa dostatočným spôsobom nevysporiadal s argumentáciou
žalovaného, žalobca uviedol, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie nemožno chápať, tak, že
sa vyžaduje podrobná odpoveď na každý argument.

4.
Žalovaný v odvolacej replike zopakoval podstatu skutkovej a právnej argumentácie obsiahnutej
v odvolaní. Zastáva názor, že sa súd prvej inštancie v rámci právneho posúdenia otázky aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu dopustil závažnej hmotnoprávnej (meritórnej) svojvôle a to najmä vo vzťahu k
výkladu § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj vo vzťahu k výkladu § 580 Občianskeho zákonníka.

Žalovaný sa preto jeho odvolaním domáha aj ochrany jeho základných práv a ochrany zákonnosti
ako takej. Žalovaný zotrval na argumentácii, že škoda mohla poškodenému vzniknúť až momentom
zaplatenia faktúry za prenájom vozidla. Žalobca si nesprávne (resp. účelovo) zamieňa postúpenie
pohľadávky s akousi univerzálnou sukcesiou, na základe ktorej by mal žalobca vstúpiť do všetkých práv
a povinností poškodeného. Právne povinnosti vo všeobecnosti ani nemôžu byť predmetom postúpenia

(napr. povinnosť poškodeného podľa 15 ods. 1 zákona o PZP preukázať uplatnený nárok), nakoľko
predmetom postúpenia podľa § 524 môže byť vo všeobecnosti len právo na plnenie (pohľadávka).
Poškodenému mohlo vzniknúť voči žalovanému ako poisťovateľovi právo na výplatu poistného plnenia
z titulu účelne a nevyhnutne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 1395,-
EUR (ktoré by bol následne poškodený oprávnený platne postúpiť na iný subjekt) až vtedy, keby

poškodený u žalovaného úspešne uplatnil a preukázal, že mu vznikol voči poistenému škodcovi nárok
na náhradu škody z titulu účelne a nevyhnutne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla
vo výške 1395 EUR. Žalovaný má za to, že zákonodarca v § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP výslovne
zakotvil, že poisťovateľovi vzniká povinnosť nahradiť poškodenému za jeho poisteného škodcu len tie
nároky na náhradu škody, ktoré si poškodený u poisťovateľa úspešne uplatnil a preukázal. Argumentácia

žalobcu o tom, že už od času poistnej udalosti mal medzi poškodeným a žalovaným ako poisťovateľom
vzniknúť záväzkový vzťah na náhradu škody vyplývajúci zo zákonného poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, je preto v rozpore so zákonnou právnou úpravou. V
danom prípade mala mat' postupovaná pohľadávka charakter budúcej pohľadávky, čo však vzhľadom
na charakter uplatneného nároku (t.j. nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného

vozidla) nie je možné a takýto právny konštrukt akým je zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa
23.05.2024, je preto podľa žalovaného v zjavnom rozpore s § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Čo sa týka samotného merita veci, t. j. posúdenia nevyhnutnej doby prenájmu náhradného vozidla
a primeranosti dennej sadzby za prenájom náhradného vozidla, tak tu v plnej miere zotrval na jeho
predchádzajúcej argumentácii počas konania pred súdom prvej inštancie, ako aj na jeho argumentácii

uvedenej v odvolaní.
5.
Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že zotrval na všetkých doterajších vyjadreniach ako aj na
argumentácii v nich obsiahnutých. Tvrdenia žalovaného ohľadom toho, že žalobca nie je aktívne
vecne legitimovaný alebo že pohľadávky neboli spôsobilé na započítanie rozporoval. Poukázal na

rozhodovaciu prax okresných, či krajských súdov, ktoré sú pri svojom rozhodovaní v otázke aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu, ako aj v otázke spôsobilosti pohľadávok na započítanie, konzistentné. V tejto
súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/28/2019 zo dňa 01.08.2019,
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/81/2019 zo dňa 19. septembra 2019, Krajskéhosúdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/54/2019-124 zo dňa 13.06.2019. Poukázal na skutočnosť, že
započítanie pohľadávok nahrádza úhradu vystavenej faktúry za prenájom náhradného vozidla a teda
predstavuje skutočnú škodu v zmysle ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zotrval na názore, že

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4MCdo/23/2008 nie je možné aplikovať na
predmetnú vec. Najvyšší súd v predmetnom rozhodnutí uvádza: „Z uvedených charakteristík pojmov
škoda, skutočná škoda a ušlý zisk je zrejmé, že ide o ujmu už nastalú (vzniklú) a nie o ujmu, ktorá
by hypoteticky mohla vzniknúť v budúcnosti. Skutočnú škodu ani ušlý zisk preto nemožno priznať do
budúcnosti ako ujmu, ktorá ešte len prípadne vznikne.“ Dôvodom, pre ktorý nie je možné predmetný

rozsudok aplikovať na prejednávanú vec, je že uplatňovaný nárok žalobcom v prebiehajúcom súdnom
konaní – teda škoda vyplývajúca z prenájmu náhradného vozidla reálne vznikla, a nie že by mala
vzniknúť do budúcnosti. Inak povedané, v čase podania žaloby sa uplatňovala škoda už nastala –
vznikla.
6.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná

(neúspešná) strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), vec preskúmal
v rozsahu a z dôvodov vymedzených v § 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil
s poukazom na ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.
7.

Odvolací súd po oboznámení sa s odôvodnením odvolaniami napadnutého rozhodnutia, ako aj
rozhodnutiu predchádzajúceho konania konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie
v dostatočnom rozsahu, potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie vrátane výroku
o náhrade trov konania náležite odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia konajúceho súdu prvej inštancie, a preto na obsah odôvodnenia obsiahnutého
v rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v podrobnostiach v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP
poukazuje.
8.
Žalovaný v odvolacom konaní nevzniesol žiadne nové námietky, s ktorými by sa už nebol vysporiadal

súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci samej a opätovné zdôvodnenie ich neopodstatnenosti
pre rozhodnutie v tejto veci aj odvolacím súdom by bolo len nehospodárnym opakovaním už
vyčerpávajúceho zdôvodnenia poskytnutého sporovým stranám súdom prvej inštancie v odôvodnení
napádaného rozhodnutia. Súčasne v danej súvislosti je potrebné poznamenať, že Ústavný súd
Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne

judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť
podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver, že z tohto aspektu
je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. sp.zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS
209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013).

9.
Rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí
byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti každého prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Cdo/163/2015 zo dňa 17. marca 2016). V danom prípade okresný súd v odôvodnení rozhodnutia
uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská

procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy,
ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré precízne vysvetlil.
Z pohľadu logiky argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu
prvej inštancie vytknúť nedostatky. Je potrebné poznamenať, že do práva na spravodlivý súdny proces
nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,

navrhovaním a hodnotením dôkazov (obdobne sp.zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to,
aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade
s jeho požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Odvolacia námietka, týkajúca sa nedostatku
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a jeho arbitrárnosti preto nemohla obstáť, rovnako ako ani
argument o porušení práva na spravodlivý proces.

10.
Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom
posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkovýchzistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo

ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Žalovaný konkrétne nesúhlasil so záverom súdu
prvej inštancie týkajúcim sa odôvodnenia napadnutého rozsudku, že aktívna legitimácia žalobcu je
v tomto prípade daná.
11.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom okresného súdu o aktívnej legitimácii žalobcu v
prejednávanej veci a odvolanie žalovaného považuje za nedôvodné. Aktívna legitimácia žalobcu vyplýva
nielen zo zmluvy o postúpení pohľadávky, ale aj zo samotného správania sa žalovaného, ktorý časť
poistného plnenia zaplatil žalobcovi. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že poškodený úhradu
nájomného považoval za škodu, na zaplatenie ktorej mu vznikol nárok z povinného zmluvného poistenia
voči žalovanému v zmysle § 4 ods. 2 písm. c/ zák. č. 381/2001 Z. z. a ktorú si mohol voči žalovanému

ako poisťovateľovi uplatniť priamo. Na základe tohto zákona tak vznikol záväzkovo-právny vzťah medzi
poškodeným a poisťovateľom (žalovaným), kde na jednej strane vystupuje poisťovateľ ako subjekt
povinný poskytnúť plnenie a poškodený ako subjekt oprávnený na prijatie takéto plnenia. Tento nárok
(pohľadávka) je spôsobilý byť predmetom postúpenia v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. Prípady,
kedy pohľadávka nie je spôsobilá na postúpenie upravuje ust. § 525 Občianskeho zákonníka, pričom

v konaní nebolo tvrdené a ani preukázané, že by tu existovali takéto zákonné dôvody vylučujúce
postúpenie. Z vykonaného dokazovania bolo tiež preukázané, že poškodený ako postupca na žalobcu
ako postupníka postúpil Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 23.05.2024 za odplatu svoju peňažnú
pohľadávku voči žalovanému vo výške 1.395 eur z titulu poistného plnenia, ktorá odplata zodpovedá
sume 1.395 eur z titulu faktúry č. 24036. V zmysle zmluvy sa vzájomné nároky (na úhradu odplaty

za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo), podpisom zmluvy započítali,
pričom žalobca si bude pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Skutočnosť, že došlo
k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry započítaním,
nespôsobuje rozpor s ust. § 524 Občianskeho zákonníka, či neexistenciu nároku na náhradu škody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo

k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne
vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa
len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Započítanie pohľadávok sa
považuje za legálny spôsob zániku pohľadávky, ktorý nahrádza plnenie. Komplikovaný spôsob prevodu
hotovosti z poškodeného na žalobcu a následne zo žalobcu na poškodeného je možné v zmysle platnej

právnej úpravy nahradiť úkonom započítania. Odvolací súd je názoru, že neexistuje rozdiel v tom, či
poškodený uhradí žalobcovi nájomné v hotovosti, alebo sa zrealizuje vzájomným zápočtom, najmä
za predpokladu, kedy žiadne z ustanovení zákona nebráni postupcovi postúpiť aj pohľadávku, ktorá
vznikne v budúcnosti v prípade, ak je dostatočne určito vymedzená. Je preto dokonca irelevantné, či v
čase postúpenia pohľadávky bola uhradená faktúra za prenájom vozidla. Opačný výklad by bolo možné

považovať za ústavne nekonformný, nakoľko je zjavné, že spojenie dvoch právne perfektných úkonov
neodporuje a nemá ani za cieľ obchádzať zákon. Dlžníkom v tomto prípade je práve žalovaný nakoľko
v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry a teda aj k vzniku škody.
Takéto postúpenie pohľadávky ani podľa rozhodovacej praxe všeobecných súdov neodporuje zákonu.
Išlo o odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu práve nároku

na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie a nie samotného
nároku na náhradu škody, ktorý bol postúpený. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený tak
v rámci jedného dokumentu súčasne uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody
a zároveň postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k
reálnemu úbytku v majetkovej sfére žalobcu.

12.
V danej spojitosti odvolací súd poukazuje na názor vyslovený Krajským súdom v Žiline vo veci sp.zn.
10Co/7/2021, s ktorým sa plne stotožňuje a podľa ktorého, cit.: „Žalovaný sa snaží zmluvu o postúpení
pohľadávkymedzipoškodenýmažalobcomz14.8.2018(č.l.10spisu)„rozfázovať“anáslednerozborom
(aj to pomerne účelovým) jej takto rozčlenených častí navodiť dojem obchádzania zákona. Predmetná

zmluva, čo je zrejmé i z výslovných vyjadrení jej strán, však tvorí jeden celok upravujúci ich navzájom
prepojené viaceré práva a povinnosti. Nespochybnenou vôľou poškodeného a žalobcu bolo dotknuté
vzájomné práva a povinnosti upraviť v rámci tejto jednej zmluvy, čo vôbec nie je v rozpore s tým, že
bolo možné na ich usporiadanie uzavrieť viacero relatívne samostatných zmlúv. Krajský súd konštatuje,že v rámci dotknutej zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky
so súčasným započítaním fakturovaného nájomného za užívanie náhradného vozidla s odplatou za
postúpenie pohľadávky. Len pri striktnom (až puristickom) prístupe k uplatňovaniu práva by bolo možné

trvať na tom, aby poškodený uhradil žalobcovi sumu za nájom náhradného vozidla a ten mu ihneď
v rámci postúpenia pohľadávky voči žalovanému tie isté peniaze (doslova tie isté bankovky a mince)
vrátil. Inými slovami, poškodený by položil na stôl sumu (v danom momente) 1.127,50 eur a posunul
ju k žalobcovi, ktorý by ju vzápätí posunul späť k poškodenému. Krajský súd vedome v danej spojitosti
používa mierne zveličenie, pretože popísaný (odvolateľom minimálne naznačovaný) postup v rámci

kontraktačných procesov odporuje bežnej realite každodenného života, pri ktorej tak fyzické, ako aj
právnické osoby takmer permanentne vstupujú do desiatok rôznych právnych vzťahov. Určite sa pritom
nejedná o obchádzanie zákona, keďže právny úkon poškodeného a žalobcu nesmeroval k tomu, aby
zákon dodržaný nebol. Naopak, takým počínaním by skôr bolo formálne vygenerovanie viacerých
právne až perfekcionalistických zmlúv, ktoré by však nekorešpondovali s bezprostrednou realitou. Z
konštatovaného je zrejmé, že aktívna legitimácia žalobcu v súdenej veci bola preukázaná“.

13.
Odvolací súd záverom uvádza, že tým, že si strany započítali vzájomné pohľadávky, stretli sa
pohľadávka žalobcu za nájomné (voči poškodenému ako nájomcovi) a pohľadávka poškodeného -
nájomcu na odplatu za postúpenú pohľadávku a vzájomne zanikli. Nezanikla tým však postúpená
pohľadávka. V dôsledku dohody o započítaní vzájomných pohľadávok sa poškodený dostal do rovnakej

situácie, ako keby svoj dlh zaplatil, keďže účinky započítania sú rovnaké ako v prípade plnenia.
Zmluvou o postúpení pohľadávky došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vyporiadaniu
záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Súd zdôrazňuje, že
postúpená pohľadávka môže byť iba existujúca pohľadávka, aj premlčaná a tiež budúca pohľadávka,
pokiaľ je určitá, identifikovateľná. Podmienkou platnosti zmluvy je, aby išlo o existujúcu, určitú a

identifikovanú pohľadávku (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 165/2017). V posudzovanej
veci uzavretou zmluvou o postúpení pohľadávky došlo jednak k odplatnému postúpeniu pohľadávky
a súčasne k započítaniu vyúčtovaného nájomného za náhradné vozidlo s odplatou za postúpenie
pohľadávky, teda k vyporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako
prenajímateľom, čo zákon nevylučuje. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na

prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená
domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Žalobca tak platne nadobudol postúpenú pohľadávku
poškodeného, postúpením pohľadávky vstúpil do práv a povinnosti poškodeného, čím je v konaní daná
jeho aktívna legitimácia. Nadobudnutím takto postúpenej pohľadávky sa tak žalobca stal aktívne vecne
legitimovaným subjektom na jej uplatnenie. Zmluva o postúpení pohľadávky tak nie je v rozpore s ust.

§ 4 ods. 2 a § 15 zákona č. 381/2001 Z.z., nejde ani o obchádzanie zákona, ako namietal žalovaný.
Žalobca sa tak stal aktívne vecne legitimovanou osobou na uplatňovanie nároku na náhradu škody.
K poukazovanému rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4MCdo/23/2008 odvolací
súd konštatuje, že nie je možné ho aplikovať na predmetnú vec. Najvyšší súd v predmetnom rozhodnutí
uvádza: „Z uvedených charakteristík pojmov škoda, skutočná škoda a ušlý zisk je zrejmé, že ide o ujmu

už nastalú (vzniklú) a nie o ujmu, ktorá by hypoteticky mohla vzniknúť v budúcnosti. Skutočnú škodu ani
ušlý zisk preto nemožno priznať do budúcnosti ako ujmu, ktorá ešte len prípadne vznikne.“ Dôvodom,
pre ktorý nie je možné predmetný rozsudok aplikovať na prejednávanú vec, je že uplatňovaný nárok
žalobcom v prebiehajúcom súdnom konaní – teda škoda vyplývajúca z prenájmu náhradného vozidla
reálne vznikla, a nie že by mala vzniknúť do budúcnosti.

14.
Pri posudzovaní účelnosti nájmu motorového vozidla aj v kontexte celkovej dĺžky tohto nájmu
náhradného vozidla odvolací súd uvádza, že táto problematika je bližšie upravená Nálezom Ústavného
súdu SR č.k. III. ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.2.2023, v ktorom sa ústavný súd priklonil k záveru o potrebe
považovať náklady za nájom náhradného vozidla za účelne vynaložené až do momentu, kedy sa

opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie použitie. Ústavný súd na podporu
svojich záverov v danej veci v bode 23. nálezu uviedol: „Doba nájmu, za ktorú možno žiadať náhradu
sa spravuje podľa doby nevyhnutnej opravy alebo obstarania náhrady. Do doby nájmu treba započítať
napr. dobu vystavenia posudku o škode a čas komunikácie s poisťovňou škodcu, nevyhnutnú dobu
čakania na termín opravy, primeranú lehotu na rozhodnutie o tom, či sa škoda nahradí opravou alebo

obstaraním nového vozidla. Aké časové obdobia sú primerané, závisí od okolnosti jednotlivého prípadu.
Ak poškodený preukázateľne nemá prostriedky na financovanie kúpy náhradného auta alebo jeho
opravy, treba dobu nájmu priznať až po výplatu náhrady za spôsobenú škodu.“
15.Dôkazné bremeno preukázania žalovaným tvrdenej neúčelnosti nájomného v rozsahu vyplývajúcom zo
žalobcom predložených dôkazov bolo na strane žalovaného. Tento toto dôkazné bremeno neuniesol
a jeho procesná obrana uvedenej časti zostala iba v rovine tvrdenia, bez prepojenia na konkrétne

dôkazy vyplývajúce z jeho vlastnej dôkaznej iniciatívy. K tvrdeniam žalovaného o neprimeranej dĺžke
opravy poškodeného vozidla odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie uvádza, že bližšie
nekonkretizovaný a ničím nepodložený vlastný odhad žalovaného nezohľadňuje individuálne okolnosti
prejednávanej veci. Odvolací súd má za to, že žalovaný, ktorého v tomto smere zaťažovalo dôkazné
bremeno, toto v konaní neuniesol vo vzťahu k nim svojvoľne krátenej dĺžke doby nájmu. Je nesporné, že

pri každej oprave automobilu sú určité špecifiká, prinajmenšom nie je možné žiadať od autoservisu, aby
mal k dispozícii na sklade náhradné diely na všetky motorové vozidlá, ktoré má opravovať a nemožno
paušálne a všeobecne podľa typu vozidla a zaznamenaného poškodenia určiť dĺžku opravy vozidla,
ktorá by bola primeraná. Je potrebné vziať do úvahy a to, že autoservis neopravuje v danom čase
výlučne jediné vozidlo (vozidlo poškodeného), že dĺžka opravy je závislá od dodania náhradných dielov,
obsadenosti autoservisu, od počtu pracovníkov autoservisu. Odvolací súd sa plne stotožnil so záverom

súdu prvej inštancie, že za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla je potrebné považovať
dobudovybaveniapoistnejudalostivrozsahunáhradynákladovzaopravupoškodenéhovozidla,pričom
táto poistná udalosť je v zmysle § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z. z. vybavená skončením šetrenia,
oznámením výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote
(obdobne rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 9Co/107/2023 zo dňa 26.03.2024). V prípade opravy

poškodeného vozidla autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo až po zaplatení ceny opravy alebo je
možné (v prípade platného PZP) požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho „prísľub“
poisťovne, že opravu vozidla zaplatí. Poškodený v prípade platnej poistnej zmluvy využije možnosť
poskytnutia záruky poisťovne vo forme krycieho listu. K obdobnému záveru dospel aj Krajský súd v
Žiline v rozsudku sp. zn. 11Co/88/2023 zo dňa 26.03.2024, podľa ktorého k zmene postavenia na strane

poškodeného nedochádza už tým, že došlo k vykonaniu opravy jeho vozidla, ale k tomu dochádza až
vtedy, keď uvedené motorové vozidlo mohol reálne užívať, t. j. dňom, kedy došlo k vydaniu krycieho listu
zo strany poisťovateľa škodcu. Za účelnú dobu nájmu je preto potrebné považovať moment, keď bolo
vozidlo prijaté do opravy až do momentu jeho vydania poškodenému – od 25.7.2023 do 10.10.2023.
Vzhľadom k tomu, že poškodený si prenajal náhradné vozidlo nie počas celej uvedenej doby zotrvania

svojhopoškodenéhovozidlavservise,alelenvurčitomčasovomúsekuspadajúcomdoobdobia,kedysa
jeho vozidlo nachádzalo v oprave, čo bolo preukázané aj vykonaným dokazovaním, t.j. od 25.8.2023 do
22.09.2023, súd celú dobu nájmu náhradného vozidla považoval za účelnú. Navyše nebolo preukázané,
že dobu nájmu úmyselne alebo z nedbanlivosti predĺžil poškodený svojim úmyselným konaním alebo
nedbanlivosťou, práve naopak poškodený náklady na nájom vozidla nenavyšoval, nakoľko ho ani

nevyužíval po celú dobu zotrvania jeho vozidla v opravovni. Z dôkazov vykonaných súdom prvej
inštancie vyplynulo, že motorové vozidlo poškodeného bolo v servise od 23.04.2024 do 23.05.2024. Z
vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou (dopravnou
nehodou) a škodou bola prerušená, a preto celú uvedenú dobu možno považovať za dobu, po ktorú
boli náklady – nájom náhradného vozidla vynaložené účelne. V rámci účelnosti nájmu motorového

vozidla odvolací súd uvádza, že dobu nájmu počas opravy poškodeného motorového vozidla žalobca
predloženými a okresným súdom vykonanými dôkazmi preukázal ako účelnú a nevyhnutnú, ktorá
zodpovedala druhu opravy. Ak túto dĺžku doby opravy, počas ktorej bol zabezpečený nájom náhradného
motorového vozidla, chcel žalovaný spochybniť, t.j., že k rozsahu poškodenia motorového vozidla
poistnou udalosťou a rozsahu vykonávanej opravy táto mala trvať kratšie, a tým následne kratšie aj

doba nájmu, čo malo dopadnúť aj na výšku nároku žalobcu, tak bol to žalovaný, ktorý bol povinný tieto
tvrdenia a námietky v konaní pred súdom prvej inštancie preukázať. Odvolací súd v tejto veci poukazuje
na najnovší nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 291/2025-56 zo dňa 06.08.2025, ktorý
podrobne rozoberá obdobnú skutkovú situáciu.
16.

Nad rámec potrebného odôvodnenia, odvolací súd uvádza, že jeho závery nachádzajú

v určitej miere oporu aj v existujúcich inštitútoch súkromného práva, a to zádržnom práve, ako je
prezumované v § 151 Občianskeho zákonníka. Zádržné právo vzniká na základe jednostranného
právneho úkonu zadržiavateľa (veriteľa), ktorým je faktické zadržanie veci. Predpokladom na realizáciu

jednostranného právneho úkonu je existencia splatnej peňažnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi,
ako aj to, že hnuteľná vec, ktorá má byť zadržaná, je v reálnej dispozícii veriteľa, t. j. veriteľ má
nad ňou faktickú moc. Zádržné právo je potom inštitútom, ktorý sa veľmi často využíva napríklad
pri zmluve o úschove, zmluve o dielo, ale aj pri uplatnení nároku zo zodpovednosti za vady apodobne. V kontexte vyššie uvedeného je potrebné podľa názoru odvolacieho súdu nahliadať na proces
odškodňovania škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla tak, ako ho prezumuje zákon č.
381/2001 Z.z., čo sa v reálnom živote prejavuje napríklad v tom, že poškodený si dá vykonať opravu

svojho motorového vozidla v zmluvnom/partnerskom servise poisťovateľa škodcu, a že splnomocní
príslušný servis na zastupovanie voči poisťovateľovi škodcu, čoho reálnym odzrkadlením je práve
to, že zmluvný servis nezasiela faktúru, ktorou vyúčtuje cenu opravy priamo poškodenému ako
objednávateľovi opravy, ale priamo poisťovateľovi škodcu, a tento následne vykoná úhradu. Napriek
tomu, že žalovaný sa v sporoch tohto typu snaží navodiť dojem, že on nijakým spôsobom nezasahuje

do realizácie práv a povinností, ktoré sú obsahom právneho vzťahu založeného zmluvou o dielo medzi
poškodeným a zmluvným servisom, jeho ingerencia (daná spoluprácou so zmluvným servisom na
báze likvidovania škody vzniknutej prevádzkou motorového vozidla) je týmto jednoznačne daná. V
tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť rozdielnosť postavenia žalovaného (ako poisťovateľa škodcu),
ktorého si poškodený sám neurčuje, nakoľko povinnosti žalovaného vznikajú v dôsledku škodovej
udalosti zavinenej škodcom (poisteným), a ktorý tým vstupuje do vzťahu s vymedzeným rozsahom práv

a povinností s poškodeným „nútene“ v dôsledku vzniku poistnej udalosti (tak ako ich prezumuje zákon
č. 381/2001 Z.z.) a postavenia autoservisu, ktorý vstupuje do vzťahu s poškodeným na (dobrovoľnom)
zmluvnom základe (na základe voľby poškodeného), ktorý je výsledkom kontraktačného procesu s
určitým obsahom.
17.

Ďalšie argumenty žalovaného v odvolacom konaní odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci už
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vyporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď

na každú jednu poznámku či pripomienku nastolenú stranou, je potrebné, aby bolo reagované len na
podstatné a relevantné argumenty strán konania (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn.
II. ÚS 200/09 a pod.). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími irelevantnými
okolnosťami prejednávanej veci, už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za
potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

18.
Odvolací súd konštatuje, že v súdenej veci však súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil zákonu
zodpovedajúcim spôsobom, pričom právo na súdnu ochranu nemožno zamieňať s právom strany sporu
byť pred súdom úspešnou, prípadne s právom na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami

a právnymi názormi. Z uvedeného dôvodu potom, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu,
nedochádza k porušeniu daného práva. Intenzitu zásahu spôsobilú privodiť porušenie ústavných
základných práv podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 344/2010 dosahuje len také
odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré neuvádza žiadnu argumentáciu, prípadne také, ktorého dôvody
sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky alebo ak sú tieto dôvody

zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti. Odvolací súd zdôrazňuje, že
súd prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal výsledky
vykonanéhodokazovania,riadnecitovalprávnepredpisy,ktorénaprejednávanýprípadaplikovalaznich
vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých
úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať za také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46

ods. 1 Ústavy SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa súd prvej inštancie neodchýlil od znenia
príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto rozhodnutie odvolací súd považoval
za ústavne konformné. Nakoľko odvolacie dôvody žalovaného boli neopodstatnené, odvolací súd tento
napadnutý rozsudok potvrdil
19.

Na základe vyššie uvedeného vyhodnotil krajský súd odvolacie námietky žalovaného ako
neopodstatnené, a pretože nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd
prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP) rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.
Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci
samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania (výrok II.), ktorý plne zodpovedá procesnému

úspechu strán v konaní a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.

20.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi ako úspešnej procesnej strane nárok
na ich náhradu v celom rozsahu proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal. O výške náhrady trov

tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník súdu prvej inštancie
(§ 262 ods. 2 CSP).
21.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§419 CSP) .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).