Rozhodnutie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. júl 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoCsp/15/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5720200681
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5720200681.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a
sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., so
sídlom Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, právne zastúpeného Roman Kvasnica a partneri,
s.r.o., so sídlom Piešťany, Žilinská cesta 130, proti žalovanému A. A., nar. XX.X.XXXX, bytom B., C.
D. XXX/X, zastúpenému splnomocneným zástupcom Centrum správnej pomoci Galanta, občianske

združenie so sídlom Galanta, Staničná 1702/10, o zaplatenie 6.653,87 eur s príslušenstvom, na základe
odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 24Csp/14/2020-269 zo dňa 13. februára
2025 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania v rozsahu

100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu (v celom rozsahu) zamietol. Uviedol, že po vydaní
predchádzajúceho rozsudku, ktorý bol odvolacím súdom zrušený, došlo k ustáleniu rozhodovacej
praxe Najvyššieho súdu SR v otázkach premlčania nárokov uplatňovaných v súvislosti s vyhlásením
mimoriadnej splatnosti dlhu/úveru (bližšie najmä rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk

Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 29/2023). Pre ustálenie toho, či právo na vrátenie
poskytnutého úveru tak, ako ho žalobca uplatnil v žalobe, bolo/je premlčané, preto je potrebné zistiť, pre
nesplnenie ktorej splátky sa úver stal predčasne splatným.
2. V konkrétnostiach súdenej veci okresný súd konštatoval, že žalobca vo výzve podľa § 53 ods. 9
Obč. zák. (a ani v samotnej žalobe) neuviedol konkrétnu splátku, pre nesplnenie ktorej uplatnil právo
podľa § 565 Obč. zák. a vyhlásil predmetný úver za predčasne splatný. Suma, ktorá bola vymedzená

v dotknutej výzve, predstavovala pritom rozsah/súčet viac ako 13 splátok. Napokon, konkrétna splátka,
pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, nevyplýva ani z oznámenia
ovyhlásenítejtosplatnosti.Pokiaľžalobcanapojednávanídňa19.12.2024tvrdil,žeišloosplátkusplatnú
dňa 27.12.2016, okresný súd vyslovil, že z predmetnej výzvy túto skutočnosť zistiť nie je možné.
3. Nadväzne túto výzvu považoval za nejasný a teda neplatný právny úkon. Zdôraznil, že bez včasného
ariadnehoupozorneniapodľa§53ods.9Obč.zák.jeneúčinnéiuplatnenieprávaveriteľavzmysle§565

Obč. zák. Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu „identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby“;
rovnako tak pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru.
Okresný súd uzavrel, že v súdenej veci nedošlo k účinnému vyhláseniu úveru za predčasne splatný.
Potombolobezvýznamuskúmať,čivôbecdošlokplatnejdohodepodľa§565Obč.zák.alebočižalobca
žalovanému výzvu na zaplatenie omeškaných splátok riadne doručil. Dodal, že tvrdenia žalobcu o tom,
že k vyhláseniu predčasnej splátky nedošlo podľa § 565 Obč. zák., ale podľa ustanovení zmluvy sú

nedôvodné. Súvisiace zmluvné dojednanie nie je totiž ničím iným než dohodou, ktorú označené zákonné
ustanovenie predpokladá ako podmienku pre jeho použitie.4. Keďže nedošlo k účinnému zosplatneniu úveru, žalobcovi nevzniklo právo na vrátenie poskytnutého
úveru a okresnému súdu „nezostávalo nič iné“, ako žalobu zamietnuť. Akcentoval, že mohol rozhodovať
len o uplatnenom práve na vrátenie poskytnutého úveru tak, ako bolo vymedzené v žalobe. Nemožno

totiž priznať žalobcovi iné právo, ako si uplatnil a ktoré vyplýva z jeho opisu rozhodujúcich skutočností.
Vo všeobecnosti sa konajúci súd nemôže „zamýšľať“ nad tým, aké prípadné právo by mohol mať žalobca
zo zmluvy o úvere.
5. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že v spore plne úspešnému žalovanému priznal voči
žalobcovi ich náhradu v celom rozsahu.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho
zmeny alternatívne tak, že žalobe bude (celkom) vyhovené, alebo že žalobcovi bude priznaný nárok vo
výške 5.784,24 eur s príslušenstvom a vo zvyšnej časti bude žaloba zamietnutá. Namietal, že okresný
súd na pojednávaní dňa 19.12.2024 neuviedol predbežné právne posúdenie podľa § 181 ods. 2 CSP,
čím znemožnil žalobcovi uplatňovať príslušné procesné práva, nekonal v súlade s princípom právnej

istoty a predvídateľnosti postupu, resp. rozhodnutia konajúceho súdu. Žalobca trval na tom, že v rámci
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru postupoval riadne a v súlade so zákonom. Zosplatnenie bolo
dôsledkom dlhodobého neplnenia povinností zo strany dlžníka (žalovaného) a došlo k nemu ku dňu
24.4.2017.
7. Predtým žalobca výzvou zo dňa 22.3.2017 vyzval žalovaného na zaplatenie omeškaného dlhu vo

výške 1.432,53 eur a súčasne ho upozornil, že ak omeškaný dlh nezaplatí, pristúpi veriteľ (žalobca)
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. V otázke označenia konkrétnej splátky, pre ktorú mieni veriteľ úver
zosplatniť, dával do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/123/2022 a zdôrazňoval,
že zákon takúto požiadavku nestanovuje. Ak aj splátka nie je v upozornení uvedená, musí sa s danou
okolnosťou vyporiadať konajúci súd. Žalobca zopakoval, že na pojednávaní okresného súdu výslovne

označil splátku splatnú dňa 27.12.2016 ako tú, pre nezaplatenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru.
8. Hoci odvolateľ rozhodne popieral správnosť dotknutého názoru okresného súdu, pokiaľ by bol
tento akceptovaný, tvrdil, že okresný súd bol povinný rozhodnúť o priznaní žalobcovi žalovaným
nezaplatených anuitných splátok v rozsahu, v akom boli splatné ku dňu vyhlásenia jeho rozsudku. V tejto

spojitosti odkazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove v obdobnej veci. Ak by okresný súd na
pojednávaní dňa 19.12.2024 uviedol predbežné právne posúdenie, žalobca by si uplatňoval svoj nárok
práve prostredníctvom zaplatenia anuitných splátok. Mal za to, že by sa v tomto prípade nejednalo
o zmenu žaloby, lebo by nežiadal zaplatenie vyššej sumy a naďalej by išlo o dôsledok neplnenia si
zmluvných povinností žalovaným. Doplnil, že zmena právnej kvalifikácie taktiež nie je zmenou žaloby.

K odvolaniu žalobca pripojil vyčíslenie pohľadávky za obdobie od 27.2.2017 do 27.6.2021.

9. Žalovaný sa (najmä) prostredníctvom citácií jednotlivých pasáži odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia stotožňoval so závermi okresného súdu a navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Poukazoval
na to, že žalobca v predchádzajúcom štádiu konania (v odvolaní proti prvému rozsudku okresného súdu)

za splátku, pre nezaplatenie ktorej vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, označil splátku splatnú dňa
27.4.2017; t. j. splátku inú, ako uvádzal na pojednávaní dňa 19.12.2024 a tiež v aktuálnom odvolaní.
Zároveň, žalobcom vykonané upozornenie podľa § 53 ods. 9 Obč. zák. nielen, že nespĺňa podmienky
označeného zákonného ustanovenia, ale nebolo žalovanému ani doručené.
10. S odkazom na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ žalovaný dával do pozornosti, že reálne na základe

dotknutej úverovej zmluvy bol poskytnutý úver len vo výške 5.880 eur, hoci podľa obsahu zmluvy
malo ísť o sumu 5.999 eur. Následne nemohol byť správny ani údaj o RPMN a dotknutý úver tak
bol úverom bezúročným a bez poplatkov. Z daného titulu (pre inú výšku splátok pri bezúročnom
a bezpoplatkovom úvere) neobstojí tiež odvolateľove poukazovanie na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 1Cdo/123/2022, lebo v predmetný okamih nebol žalovaný v omeškaní so splácaním úveru.

11. V následnej reakcii žalobca zotrval na podanom odvolaní, vrátane súvisiacej argumentácie. „Z
dôvodu právnej istoty“ uviedol, že výzva zo dňa 22.3.2017 bola žalovanému doručená dňa 28.3.2017; čo
bolo preukázané podacím hárkom. Doplnil, že suma 119 eur predstavovala riadne zmluvne dohodnutý
spracovateľský poplatok, pričom spôsob jeho uhradenie – z prostriedkov úveru – bol žalovanému známy.

12. Rovnako žalovaný zotrval na svojom (už skôr v rámci odvolacieho štádia konania prezentovanom)
stanovisku.; a to aj pokiaľ ide o okolnosti týkajúce sa neposkytnutia celej dohodnutej výšky úveru.K odvolacej duplike pripojil i rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie viažuce sa – okrem iného –
tiež k súvislostiam doručovania zmluvných písomností klientom/dlžníkom zo strany žalobcu/banky.

13. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods.
3 CSP) rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

14. Ako vyplýva z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, cieľom § 181 ods. 2 CSP je

zamerať procesnú aktivitu strán na skutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia konajúceho súdu sporné; teda
viesť strany už počas konania k tomu, aby dokázali predvídať rozhodnutie súdu. Porušenie uvedeného
ustanovenia však nelimituje stranu sporu pri realizácii jej procesných práv (bližšie napr. rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/92/2018, 7Cdo 45/2020, 9Cdo/139/2021, či 9Cdo/130/2024)
a nepredstavuje procesnú vadu konania v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ (resp. podľa § 420 písm. f/ CSP);
bližšie napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 643/2022. Zároveň z judikatúry ústavného

súdu (napr. rozhodnutie sp. zn. IV. ÚS 16/2012) tiež vyplýva, že súd až v samotnom meritórnom
rozhodnutí, a nie v rámci postupu podľa § 118 ods. 2 O.s.p. (ekvivalent aktuálneho ustanovenia § 181
ods. 2 CSP), vyjadrí svoj definitívny právny názor týkajúci sa konkrétnej súdenej veci.

15. Hoci okresný súd – osobitne v štádiu po zrušení prvotného meritórneho rozsudku – nepostupoval

dôsledne podľa § 181 ods. 2 CSP, zo zvukového záznamu z pojednávania zo dňa 19.12.2024 (ako i z
obsahu zápisnice z jeho priebehu) je zrejmé, že žalobca mal možnosť realizovať svoje procesné práva.
To znamená predovšetkým právo vyjadriť sa k doterajšiemu priebehu sporu, k vykonaným dôkazom,
právo reagovať na prednes protistrany, či právo navrhnúť dôkazy, ktoré (procesné) práva aj využil.
V dotknutom smere preto nedošlo k pochybeniu v postupe okresného súdu, ktoré by zakladalo vadu v

zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP. Navyše, žalobca mal možnosť po doručení rozsudku uplatniť svoj
vplyv na konanie a vyjadriť sa k ustálenému skutkovému stavu i súvisiacemu právnemu posúdeniu sporu
v rámci odvolania; ktorú možnosť rovnako využil.

16. V súdenej veci je nesporné a nepochybné, že „Výzva“ (písomnosť zo dňa 22.3.2017; č. l. 20 z opaku),

ktorú žalobca označuje za upozornenie podľa § 53 ods. 9 Obč. zák. v znení účinnom do 31. októbra
2024 (ďalej len Obč. zák.) neobsahuje vymedzenie splátky, pre omeškanie so zaplatením ktorej mieni
žalobca/veriteľ využiť svoje oprávnenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Určujúcim záverom
okresného súdu je práve konštatovanie, že bez vymedzenia takejto splátky je dotknuté upozornenie
podľa § 53 ods. 9 Obč. zák. – z dôvodu nejasnosti (resp. neurčitosti) – neplatné.

17. Hoci okresný súd výslovne/číselne neuvádza zákonnú normu, podľa ktorej je nejasný (resp. neurčitý)
právny úkon neplatný, z celkového kontextu a obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé,
že ide o ustanovenie § 37 ods. 1 Obč. zák.; túto okolnosť nenamieta ani samotný odvolateľ.

18. V Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 34/2025 je aktuálne už

publikované rozhodnutie (prijaté na zasadnutí Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR dňa
4.6.2025), ktorého prvá časť tzv. právnej vety znie: „Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza
zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom
určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný

neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka)“.

19. Vzhľadom na citovaný – obsahovo jednoznačný text – je nadbytočné v podstate akékoľvek ďalšie/
rozsiahlejšie zdôvodňovanie vecnej správnosti určujúceho záveru okresného súdu. Krajský súd len
dodáva, že v danom zmysle rozhoduje už dlhodobo, z ktorého titulu v predchádzajúcom – zrušujúcom –

odvolacom rozhodnutí (uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10CoCsp/36/2023 zo dňa 23.5.2024)
upriamil pozornosť okresného súdu okrem iného práve na vyhodnotenie rešpektovania § 53 ods. 9 Obč.
zák. v konkrétnostiach súdeného prípadu. S poukazom na to, že rozhodujúcim dôvodom zrušujúceho
verdiktu bola nepreskúmateľnosť v poradí prvého meritórneho rozhodnutia okresného súdu, odvolací
súd sa v danom štádiu podrobnejšie k náležitostiam výzvy/upozornenia podľa § 53 ods. 9 Obč. zák.

vyjadriť nemohol.

20. Náležitou je zároveň (proti)argumentácia žalovaného, ktorý dáva do pozornosti rozpor vo
vyjadreniach žalobcu v otázke, pre ktorú konkrétnu splátku došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnostiúveru. Na strane 5 odvolania (č. l. 165) proti prvému rozsudku okresného súdu žalobca tvrdil,
že ide o splátku splatnú dňa 27.3.2017; na pojednávaní okresného súdu dňa 19.12.2024, ako
i v posudzovanom odvolaní, tvrdí – bez akéhokoľvek vysvetlenia tejto zásadnej disproporcie – že ide

o splátku splatnú dňa 27.12.2016. Práve aj z dôvodu, aby si veriteľ nemohol – spravidla účelovo
– prispôsobovať svoje tvrdenia časovým súvislostiam a ich možným právnym následkom, je plne
opodstatneným záver vyplývajúci z vyššie citovanej právnej vety judikátu R 34/2025.

21. Mimo bezprostredný rámec odvolania je namieste doplniť, že podací hárok o expedovaní

určitej písomnosti nepreukazuje jej doručenie adresátovi, resp. v širšom zmysle dôjdenie aspoň do
dispozičnej sféry adresáta. Taktiež k dotknutým súvislostiam sa jasne vyjadril najvyšší súd v rozhodnutí
publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 4/2021.
22. Pokiaľ je neplatný právny úkon upozornenia/výzvy podľa § 53 ods. 9 Obč. zák., je neplatným aj naň
nadväzujúce vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru; ktorú podmienenosť správne ustálil už okresný
súd. Rovnako správne akcentoval viazanosť skutkovými vymedzeniami (opísaním rozhodujúcich

skutočností) uplatneného nároku žalobcom bezprostredne v žalobe; taktiež na túto (právnu) súvislosť
krajský súd upriamil pozornosť okresného súdu v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení.

23. V zmysle § 140 ods. 2 CSP je zmenou žaloby i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich
skutočností tvrdených v žalobe. Ako už bolo uvedené, žalobca v žalobe svoj nárok na zaplatenie

žalovanej sumy odvodzoval výlučne a len od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Nadväzne
skutkové tvrdenie o (vzniku) nároku na zaplatenie titulom neplatenia jednotlivých splátok v pôvodne
dohodnutých termínoch – t. j. uplatnenie nároku úplne mimo rámec vyhlásenej mimoriadnej splatnosti
– je jednoznačne tvrdením iných rozhodujúcich skutočností, a teda zmenou žaloby, ako ju predpokladá
citované zákonné ustanovenie.

24. Podľa § 294 CSP však zmena žaloby v spotrebiteľských sporoch, v ktorých je žalovaným spotrebiteľ
(čo je i prípad súdenej veci), nie je prípustná. Nadväzne je bezpredmetná polemika (aj) o tom, že
pokiaľ by okresný súd postupoval podľa § 181 ods. 2 CSP, bol by žalobca bezprostredne už v štádiu
prvoinštančného konania zmenil žalobu/prezentoval uplatnenie nároku na základe pôvodne dojednanej
splatnosti jednotlivých splátok.

25. Pokiaľ žalobca v rozoberanej spojitosti poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
v obdobnej veci, odvolací súd uvádza, že závery označeného súdu nie sú pre súdy konajúce
v posudzovanom prípade záväzné (§ 193, eventuálne § 391 ods. 2 a § 455 CSP) a nepredstavujú ani
ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v zmysle článku 2 ods. 2 CSP. Podstatné je, že

okresný a krajský súd (keďže konanie v I. a II. inštancii tvorí jeden celok) dostatočne zdôvodnili/vysvetlili
svoj právny názor, t. j. argumentačne sa s riešením predmetnej právnej otázky plnohodnotne vyrovnali,
a preto nekonali v rozpore s princípom právnej istoty (bližšie napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3 Cdo 144/2014 z 13.5.2014).

26. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalobcom, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné
a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti
(§ 380 ods. 2 CSP), v meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

27. Žalobca síce odvolaním výslovne napadol aj výrok rozsudku okresného súdu o trovách konania,

ale výlučne v súvislosti s ním tvrdenou nesprávnosťou rozhodnutia vo veci samej (zamietnutím
žaloby). Nadväzne, potvrdenie rozhodnutia v meritórnej časti zakladá vecnú správnosť (i pre viazanosť
odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími dôvodmi - § 380 ods. 1 CSP) aj od nej závislého výroku
o náhrade trov konania. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu
(plného) úspechu v spore.

28. O náhrade trov aktuálneho odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s
§ 396 ods. 1 CSP. Odvolateľ – žalobca nebol v tomto štádiu konania (vôbec) úspešný, preto má žalovaný
voči nemu nárok na náhradu trov v (plnom) rozsahu – 100%.
29. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.