Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. júl 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1222200816
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1222200816.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci navrhovateľky ako osoby oprávnenej na
výživné: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D., zastúpená splnomocnenou zástupkyňou E. F.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D., proti otcovi, ako osobe povinnej platiť výživné: E. G. H.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, J., o zvýšenie výživného, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku
Mestského súdu Bratislava II zo dňa 23. septembra 2024, č.k. 27Pc/5/2022-1020, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í nasledovne:

1. Rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. 12Pc/22/2020 - 490 zo dňa 09.08.2021 v spojení s
opravným uznesením č.k. 12Pc/22/2020-496 zo dňa 15.10.2021 sa počnúc 08.02.2022 mení tak, že
v časti bežného výživného sa vyživovacia povinnosť otca z v y š u j e zo sumy 380 eur na 400 eur
mesačne a v časti úspor sa vyživovacia povinnosť otca z r u š u j e .

2. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky z a m i e t a .

3. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 08.02.2022 do 16.07.2025 nevznikol.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľky, ktorá sa
domáhala zvýšenia výživného na sumu 650 eur mesačne a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Právne súd rozhodnutie odôvodnil podľa ustanovení § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, 2, § 77 ods.
1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine, vecne tým, že návrh navrhovateľky zo dňa 08.02.2022, ktorým sa
domáhala zvýšenia zo sumy 380 eur mesačne z titulu bežného výživného a 20 eur z titulu úspor na
sumu 650 eur mesačne posúdil ako nedôvodný v celom rozsahu. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že
navrhovateľka v návrhu uvádzala, že rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. 12Pc/22/2020 - 490
zo dňa 09.08.2021 v spojení s opravným uznesením č.k. 12Pc/22/2020-496 zo dňa 15.10.2021, bol jej
otec zaviazaný povinnosťou prispievať na jej výživu sumou 400 eur mesačne, z toho bežné výživné 380

eur mesačne a 20 eur z titulu úspor. Napriek tomu, že od 02.07.2021 je študentkou 3. lekárskej fakulty
Univerzity Karlovej v Prahe, súd túto skutočnosť v tom čase nezohľadnil, nakoľko zvýšené výdavky
ešte nebolo možné preukázať, ale uznal, že výživné vo výške 380 eur, ktoré v tomto rozsudku bolo
stanovené, nie je na štúdium na vysokej škole v zahraničí postačujúce a navrhol zvýšenie výživného včase, keď je možné výdavky konkrétne vyčísliť. Navrhovateľka poukázala na to, že od poslednej úpravy
výživného z dôvodu štúdia na vysokej škole v zahraničí sa zvýšili jej výdavky na ubytovanie, cestovné,
kúpu odbornej literatúry, výpočtovej techniky a podobne, pričom ceny sú v Českej republike celkovo

neporovnateľne vyššie ako na Slovensku. Poukázala na príjmové pomery povinného, ktorý poberá ČID a
pracuje ako finančný poradca už takmer 25 rokov, pričom si optimalizuje svoje výdavky, čoho dôsledkom
sú nízke zisky. Jeho majetkové pomery a nadštandardný životný štýl, akým sa prezentuje navonok (kúpa
rodinného domu v I., opakované dovolenky v Thajsku, nákup osobných motorových vozidiel, sporenie
a doplácanie nadštandardnej zdravotnej starostlivosti), však svedčia o jeho nadpriemerných príjmoch.

Dňa 05.10.2023 navrhovateľka pozmenila návrh a žiadala zvýšiť výživné v jednotlivých akademických
rokoch nasledovne: v akademickom roku 2020 /2021 - na sumu 650 eur mesačne, v akademickom roku
2022/2023 - na sumu 950 eur mesačne a v akademickom roku 2023/2024 - na sumu 1.150 eur
mesačne. Povinný s návrhom nesúhlasil a poukázal na pokles jeho príjmov v súvislosti s následkami
pandemického obdobia, tiež na to, že matka navrhovateľky odpredala svoju nehnuteľnosť nachádzajúcu
sa v katastrálnom území K., zapísanú na LV číslo XXX, čím si podstatne vylepšila svoju finančnú situáciu

a odpadli jej výdaje súvisiace s touto nehnuteľnosťou.

3. Súd prvej inštancie mal preukázané, že naposledy súd zvýšil výživné rozsudkom Okresného súdu
Humenné č. k. 12Pc/22/2020 - 490 zo dňa 09.08.2021 v spojení s opravným uznesením Okresného
súdu Humenné č. k. 12Pc/22/2020 - 496 zo dňa 15.10.2021, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že v tom

čase študovala navrhovateľka vo 4. ročníku gymnázia a pripravovala sa na prijímacie pohovory na
vysokú školu v zahraničí, jej bežné mesačné výdaje boli vo výške 640 eur, otec sa na týchto výdavkoch
podieľal sumou 200 eur mesačne. V období od 02.09.2020 do 31.01.2021 sa jej mesačné výdaje zvýšili
na sumu 1002,30 eur , v tom čase súd konštatoval, že došlo k zmene pomerov zakladajúcich dôvody
na zvýšenie výživného, keďže od roku 2015 ( kedy bola navrhovateľka v 7. ročníku ZŠ) sa náklady na

výživunavrhovateľkyzvýšiliapočaskonaniapreukázala,žejezapísanávakademickomroku2021/2020
ako študentka denného štúdia na lekárskej fakulte UK v Prahe. Otec bol v tom čase živnostníkom
a invalidným dôchodcom, v roku 2019 mal príjmy z podnikateľskej činnosti vo výške 27.511,54 eur
a po odpočítaní výdavkov základ dane 3.838,82 eur, v roku 2020 mal príjem 28.924,89 eur a po
odpočítaní výdavkov základ dane 3.846,32 eur. Navrhovateľka bola v čase posledného rozhodovania

výlučnou vlastníčkou rodinného domu v katastrálnom území K., zapísaného na LV číslo XXX. Súd zvýšil
uvedeným rozsudkom výživné na navrhovateľku za obdobie od 02.09.2020 do 31.08.2021 ( za obdobie
kedy bola študentkou 4. ročníka gymnázia) na sumu 300 eur mesačne, z toho sumu 280 eur mesačne
ako bežné výživné a 20 eur mesačne na tvorbu úspor, a v období od 01.09.2021 do budúcna zvýšil
výživné na sumu 400 eur, z toho sumu 380 eur mesačne ako bežné výživné a 20 eur mesačne na

tvorbu úspor keďže od tohto obdobia bude študovať na vysokej škole. Neskôr podaný návrh otca na
zníženievýživnéhobolrozsudkomOkresnéhosúduTrebišovč.k.16Pc/11/2022-645zodňa24.03.2023
zamietnutý.

4. V predmetnom konaní súd mal preukázané, že navrhovateľka bola v školskom roku 2021/2022,

2022/2023, 2023/2024 študentkou prezenčného magisterského štúdia „všeobecné lekárstvo" na
KarlovejuniverzitevPrahe.Navrhovateľkasvojemesačnévýdajevyčíslilasumou1.310,87 eur(internát
v Prahe 180 eur, nájomné D. 450 eur, obedy vo fakultnej nemocnici 80 eur, potraviny 235 eur, oblečenie
45 eur, kozmetika 35 eur , telefón 41,50 eur a splátky 21,37 eur, kultúrne podujatia 20 eur, odborná
literatúra 20 eur, školské potreby 28 eur, zdravotnícke potreby 10 eur, kopírovanie, skenovanie 15 eur,

lieky, vitamíny 25 eur, MHD D. 30 eur, MHD Praha 30 eur) a okrem toho mimoriadne výdavky spojené s
nástupom na vysokú školu ( sústredenie na lekárskej fakulte 88 eur, tablet 599 eur, obal na tablet 60 eur,
Samsung Putz clean 40,90 eur, sluchátka na PC 40 eur, oprava PC 35 eur, mobil 178 eur, školská taška
145 eur, župan 49 eur, dioptrické okuliare 114 eur, zimná bunda 230 eur, zimná obuv 99 eur, adaptér
27,80 eur, posteľná bielizeň 75 eur, kuchynský riad na internát 120 eur, rýchlovarná kanvica 35 eur,

zdravotnícky odev 56 eur, taška na mobil a peňaženku 25 eur, viaceré odborné knihy, cesta z Prahy do
Drážďan a Naumburku, cestovné Praha - D. 12,30 eur).

5. Súd prvej inštancie konštatoval, že od poslednej úpravy výživného rozsudkom č.k. 12Pc/22/2020-490
zo dňa 09.08.2021 nedošlo k podstatným zmenám pomerov ani na strane plnoletého dieťaťa, ani na

strane povinného, z obsahu citovaného rozsudku vyplýva, že súd zohľadnil pri zvyšovaní výživného
časové úseky štúdia navrhovateľky na strednej škole, v ktorom období určil výživné vo výške 300
eur mesačne a obdobie nástupu na vysokoškolské štúdium, od ktorého obdobia súd určil výživné
sumou 400 eur mesačne. V čase rozhodovania síce navrhovateľka ešte na vysokej škole neštudovala,súd mal ale už k dispozícii potvrdenie Karlovej Univerzity, 3.Lekárskej fakulty v Prahe o jej prijatí na
vysokoškolské štúdium, preto výživné za toto obdobie určil vychádzajúc zo všeobecných skúseností
ohľadne priemerných výdavkov študentov študujúcich na vysokých školách (viď bod 23 odôvodnenia

označeného rozsudku). Dňa 08.02.2022, t.j. o šesť mesiacov, však už navrhovateľka podala predmetný
návrh na zvýšenie výživného, argumentujúc tým, že v čase predchádzajúceho rozhodnutia súd nemohol
správne určiť výživné, keďže nebolo možné vyčísliť konkrétne jej náklady na vysokoškolský život. Tieto
si v aktuálnom konaní vyčíslila v akademickom roku 2021/2022 mesačne sumou 820 eur + mimoriadne
výdavky vo výške 2.134,99 eur ročne, v akademickom roku 2022/2023 sumou 1.110 eur + mimoriadne

výdavky vo výške 2.597,70 eur ročne a v akademickom roku 2023/2024 mimoriadne výdavky sumou
2 650 eur ročne. Súd tieto náklady považoval za neprimerane vysoké, nezodpovedajúce finančným
možnostiam a schopnostiam rodičov, predovšetkým pokiaľ ide o nadštandardné výdaje súvisiace s
nákupom počítačovej techniky s príslušenstvom v každom akademickom roku, nákup fonendoskopu vo
vyššej cenovej kategórii aj v roku 2022 aj v roku 2023, fitnes centrum, kozmetiku, oblečenie, topánky a
pod., ňou vyčíslené mesačné výdavky sú vyššie ako zárobok jej matky. Súd uviedol, že zvýšiť výživné

je možné len v rámci možností a schopností povinného rodiča a ak si navrhovateľka vybrala štúdium
v zahraničí a pozná príjem svojich rodičov, je povinná sa uskromniť o nadštandardné výdavky (fitness,
kozmetika, PC, drahé oblečenie, na internáte bývať v izbe pre dvoch a pod.).

6. Súd skúmal zmenu pomerov na strane účastníkov konania od posledného rozhodovania súdu, a to

zmenu podstatného charakteru, aby bolo možné ustáliť, či je alebo nie je namieste zmeniť výživné,
ktoré by bolo spôsobilé zabezpečiť oprávnené potreby vyživovanej osoby a zároveň aby zodpovedalo
možnostiam a schopnostiam povinného rodiča. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je pritom
smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí premisa, že dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni každého svojho rodiča. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju

zvyšovať, je nevyhnutné aby jej aj dieťaťa svoje nároky prispôsobilo. V prejedávanej veci bolo výživné
naposledy určované v roku 2021 v čase, keď otec dosahoval príjem z podnikateľskej činnosti vo výške
základu dane 3.838,82 eur v roku 2019 a vo výške 3.846,32 eur v roku 2020, bol ženatý, iné vyživovacie
povinnosti okrem navrhovateľky nemal a ani v súčasnosti nemá, je poberateľom invalidného dôchodku.
Navrhovateľka bola v čase minulého rozhodovania súdu prijatá na vysokoškolské štúdium v Prahe,

bola výlučnou vlastníčkou rodinného domu v K.. Ako otec, tak aj matka má vysokoškolské vzdelanie
druhého stupňa, sú v produktívnom veku a na rozdiel otca, matka nemá zdravotné problémy, ktoré by
jej bránili nájsť si prácu s príjmom zodpovedajúcim jej vzdelaniu a praxe. Súd zistil, že matkin príjem
sa pohybuje okolo 800 eur mesačne, pričom dcéra si mesačné výdaje vyčísľuje sumou viac ako 1.000
eur mesačne. Navrhovateľka matke vrátila cenu získanú za predaj rodinného domu v K. (90.000 eur),

pričom matka túto sumu použila na úhradu trov advokáta v trestnom konaní, ktoré sa vedie proti jej
osobe, pričom súd bol toho názoru, že peniaze mohli byť vynaložené zmysluplnejšie práve na úhradu
nákladov na štúdium navrhovateľky a nie pre potreby matky, voči ktorej sa vedie trestné stíhanie. Príjem
otca sa od roku 2020 podstatne nezmenil, z obsahu daňového priznania za rok 2023 súd zistil, že jeho
príjem z podnikateľskej činnosti predstavoval 17.566,01 eur a výdavky 13.477,41 eur, z toho základ

dane, t.j. zisk predstavoval 4.088,60 eur. Obrat spoločnosti bol síce nižší ale výsledok hospodárenia bol
takmer totožný s predchádzajúcimi účtovnými obdobiami. Od posledného rozhodnutia nedošlo teda k
takým podstatným zmenám, či už na strane oprávnenej alebo jej rodičov, ktorá zmena by odôvodňovala
zmenu predchádzajúceho rozhodnutia a preto návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol. O trovách
konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

7. Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka odvolanie v celom rozsahu, rozhodnutie považuje za
nedostatočne odôvodnené, čím je porušené jej právo na spravodlivé súdne konanie a súd nevykonal
dostatočné dokazovanie a neúplne zistil skutočný stav veci. Vychádzal iba z tvrdení otca, hoci
navrhovateľka predkladala viacero návrhov na doplnenie dokazovania. Navrhovateľka má za to, že

svoje náklady podrobne zdokladovala a predstavy povinného o jej nákladoch a potrebách na vysokej
škole v zahraničí sú nereálne, nakoľko od 09.08.2021 jej životné náklady podstatne vzrástli a to
tak z dôvodu veku, štúdia v zahraničí, i neustáleho rastu cien. Súčasné výživné spolu s príjmom
matky nepostačuje pokryť ani základné odôvodnené potreby navrhovateľky. Otec ponechal rodinný
dom v J. bývalej manželke spolu s dvoma osobnými motorovými vozidlami, rovnako aj rodinný dom,

ktorý si kúpil na ul. L. XX, I., daroval terajšej manželke a dvom starším dcéram, ktoré sú zaopatrené,
osobné vozidlo Toyota Yaris z r. 2023 daroval terajšej manželke, čím sa dobrovoľne vzdal majetkového
prospechu z predaja a konal účelovo, aby sa mohol na súde prezentovať ako nemajetný, s čím sa
súd nezaoberal, rovnako ani jeho pravidelnými dovolenkami v zahraničí v Thajsku a pod., kúpeľnýmipobytmi v Piešťanoch, ktoré si prevažne hradí ako samoplatca. Navrhovateľka bola fakultou nominovaná
na študijný pobyt na prestížnej univerzite v Nemecku v r. 2024/2025 a poukázala na náklady, ktoré
jej tým vzniknú, ale sudkyňa reagovala, že nikam nepôjde. V prípade spravodlivého súdneho procesu

by súd mal rovnako reagovať aj na plánované dovolenky, ktoré povinný každý rok absolvuje spolu so
svojimi dvomi zaopatrenými dcérami. Navrhovateľka sa celý akademický rok pripravovala na študijný
pobyt na prestížnej univerzite v Mannheime, ale z finančných dôvodov v dôsledku rozhodnutia súdu
musela túto príležitosť zrušiť. Ak súd vytýka navrhovateľke kúpu oblečenia, topánok, notebooku, zubnej
kefky a ostatných vecí osobnej potreby, táto opakovane zdôrazňuje, že zo svojho pôvodného pobytu

v K. sa s matkou sťahovala za dramatických okolností, spôsobených rodinou matky, takže opustili
bydliskobezosobnýchvecí,podrobnostisauvádzajúvsúdnomspiseOSTrebišovsp.zn.16Pc/22/2022.
Navrhovateľka nevlastní dva kusy fonendoskopov, súd sa zaoberal výdavkami navrhovateľky z dvoch
spisov za rovnaké obdobie (16Pc/11/2022 OS Trebišov a 27Pc/5/2022 MS Bratislava II) a nesprávne ich
vyhodnotil ako dvakrát vynaložené. Hodnota fonendoskopu v odbore, v ktorom sa chce navrhovateľka
v budúcnosti uplatniť, sa pohybuje v sume vyše 1.000 eur, preto sumu 149 eur považuje za primeranú,

súdom nájdený fonendoskop za 22 eur na internete je veľmi nízkej kvality. Sudkyňa mala rovnako
spravodlivo overovať na internete, koľko stojí dovolenka na ostrove Kuala Lumpur, kam otec opakovane
chodí a tiež prečo si zakúpil do kancelárie robotický vysávač v hodnote viac ako 600 eur, hoci na
internete je možné takýto zakúpiť aj za 22 eur. Súd sa nevenoval ani skutočnosti, že otec si najíma
upratovacie služby svojej kancelárie, ktorú zdieľa aj s inými osobami. Súd sa výdavkami povinného sa

vôbec nezaoberal, ani ich nežiadal predložiť. Zmluvu s fitnescentrom mala navrhovateľka uzatvorenú
na jeden mesiac počas letných prázdnin za účelom skupinových cvičení zameraných pri bolestiach
krčnej chrbtice. Súd sa nezaoberal tým, že povinný má členstvo vo fitnescentre celoročne. Je čiastočne
invalidným dôchodcom s vymeneným bedrovým kĺbom pred viac ako 10 rokmi, čo ho však nijako
neobmedzuje ani v pracovnom, ani v súkromnom živote, venuje sa rôznym druhom športu, môže teda

príležitostne brigádovať rovnako ako to robí matka navrhovateľky popri riadnom zamestnaní. Súd sa
uspokojil len s tvrdeniami otca a nevykonal dostatočné dokazovanie, ktoré navrhovateľka navrhovala,
povinný nepredložil žiadne dôkazy o svojich podnikateľských či osobných výdavkoch. Hoci nevlastní
žiadne vozidlo, účtuje si v peňažnom denníku 500 – 700 eur mesačne ako výdaje na motorové vozidlo,
pritom ako ČID má nárok na bezplatnú dopravu a ďalšie úľavy. Tiež činnosť sprostredkovateľa poistenia

môže vykonávať aj v mieste svojho skutočného pobytu v I.. Mesačné cestovné výdavky z I. do J., ktoré
uvádza v hodnote 500 – 700 eur a prenájom kancelárie od svojej manželky v sume 220 eur mesačne
považuje navrhovateľka za nie nevyhnutne vynaložené a súd ich nemal zohľadňovať. Názor súdu o tom,
že matka by mala mať určené výživné rovnakou sumou, považuje navrhovateľka za rozporný s dobrými
mravmi, keďže nezohľadňuje skutočnosť, že povinný sa vôbec nepodieľa na úhrade mimoriadnych

výdavkov, ktoré znáša len matka navrhovateľky a zároveň jej zabezpečuje bývanie. Navrhovateľka
má právo podieľať sa na životnej úrovni otca, ktorá je vyššia ako matkina, keďže ony dve na žiadnej
dovolenke nikdy neboli.

8. Navrhovateľka tiež zotrváva na tom, že v čase určenia posledného výživného, hoci už absolvovala

úspešné prijímacie konanie na vysokú školu v zahraničí, súd nezohľadnil túto skutočnosť, nakoľko
zvýšené výdavky ešte nebolo vtedy možné preukázať, uznal však, že výživné vo výške 380 eur nie je na
štúdium na VŠ v zahraničí postačujúce. Navrhovateľka má za to, že pokračujúcim štúdiom na vyššom
stupni, fyzickým a duševným dospievaním došlo k zmene pomerov, ktorá zakladá dôvody na zvýšenie
výživného. Napriek tomu súd nedostatočne zohľadnil preukázané výdavky, vplyv inflácie, majetnosť

a výdavky povinného. Príjem povinného nezodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam, pokiaľ sa
mu v podnikateľskej činnosti nedarí, nič mu nebráni zamestnať sa, môže zvýšiť svoju kvalifikáciu
alebo sa rekvalifikovať, keďže ale zotrváva vo svojej podnikateľskej činnosti, zrejme mu táto prináša
dostatok prostriedkov, čo však z predloženého daňového priznania nevyplýva. Tiež sa bezdôvodne
vzdal výnosnejšieho príjmu z činnosti súdneho znalca v odbore poisťovníctvo, hoci podľa názoru

navrhovateľky uzatvára poistné zmluvy, ktoré podpisuje jeho bývalá manželka M. H., aby sa vyhol
plateniu výživného. Súd by mal preto vychádzať z jeho potenciálnych možností a schopností a nemal
prihliadať na ním dosahovaný preukázaný príjem. Tiež súd nedostatočne zohľadnil jeho vysoký životný
štandard a výdavky. Súd navrhol zvýšenie na sumu 500 eur, čím existenciu dôvodu na zvýšenie
výživného potvrdil a následne rozsudkom návrh zamietol, čo považuje navrhovateľka za nelogické.

Navrhla preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové
konanie.9. Otec vo vyjadrení k podanému odvolaniu zdôraznil, že súd by mal prihliadať iba na zmeny, ku ktorým
došlo od posledného rozsudku zo dňa 09.08.2021, pričom množstvo tvrdení navrhovateľky sa týka
staršieho obdobia. Pokiaľ splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky poukazuje na to, že súd vychádzal

len z tvrdení povinného, otec podotýka, že všetky návrhy na dokazovanie, na základe ktorých ho súd
zaviazal preukázať skutočnosti, tieto aj súdu predložil (o čom prikladá všetky podania adresované
prvoinštančnému súdu). O rodinnom dome v J. nemá žiadnu vedomosť, ak mala navrhovateľka na
mysli rodinný dom vo M., k tomu sa vyjadroval listom aj s prílohami zo dňa 29.07.2024, pričom ide
o záležitosť z roku 2004. K okolnostiam ohľadom obstarania osobného motorového vozidla Toyota Yaris

sa vyjadroval v liste zo dňa 09.09.2024, ktorý takisto pripája. V odvolaní je množstvo tvrdení zo strany
matkynavrhovateľky,ktorénepodložilažiadnymiaktuálnymidôkazmiaotecsaknimnemienivyjadrovať,
nakoľko sa k nim už obsiahle v priebehu súdneho konania vyjadroval. Na tvrdenie matky navrhovateľky,
že nepredložil účtovné doklady, nech si urobí súd vlastný názor po nazretí do spisu. Splnomocnená
zástupkyňa navrhovateľky v celom odvolaní zdôrazňuje, aké má dcéra vysoké finančné potreby na
rôzne svoje aktivity. Táto si však často zadovažuje predražené veci, na čo otec už v konaní poukazoval

a zároveň vyčíta otcovi, že on sa zúčastňuje kúpeľnej liečby, ktorá súvisí s jeho zdravotným stavom
a hendikepom. Pokiaľ ide o odporúčania splnomocnenej zástupkyne, ktoré dáva povinnému ohľadom
jeho pracovnej činnosti, túto otázku takisto podrobne rozobral vo svojom podaní zo dňa 09.09.2024.
Na preukázanie svojho tvrdenia o pracovnej aktivite a pracovných návykoch matky navrhovateľky,
žiadal na pojednávaní dňa 05.06.2024 súd, aby od Sociálnej poisťovne vyžiadal priebeh matkiných

zamestnávateľov od narodenia navrhovateľky až po súčasnosť, keďže však tento listinný dôkaz nebol
doložený, nevie svoje tvrdenie preukázať. Súčasťou spisu sú však doklady o súčasných zamestnaniach
matky navrhovateľky, ktoré jej veľkú fluktuáciu preukazujú. V odvolaní sa tiež vyhráža bývalej manželke
otca, s ktorou už otec nežije v spoločnej domácnosti viac ako 15 rokov, trestným oznámením, pričom
otec podotýka, že s tým už má osobnú skúsenosť, keďže zo strany matky navrhovateľky na neho

boli podané dve trestné oznámenia, pričom žiadna trestná činnosť mu nebola preukázaná. Tiež na
neho podala niekoľko podnetov na daňový úrad, z ktorých pre neho vyplynuli šetrenia, ale jej tvrdenia
sa ani raz nepreukázali, o poslednej kontrole zasielal súdu zápisnicu v podaní zo dňa 21.05.2024.
Takisto na základe podnetu matky navrhovateľky bol otcovi posudkovou komisiou Sociálnej poisťovne
prehodnocovaný invalidný dôchodok. Uvedené skutočnosti presne vystihujú, aký má záujem matka

navrhovateľky na dobrom vzťahu otca a dcéry. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd
rozsudok potvrdil.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po
zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 Civilného

mimosporového poriadku, ďalej len CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal
napadnutýrozsudok,akoajkonaniemupredchádzajúcesúcviazanýrozsahomodvolania(§65vspojení
s § 155 CMP ) nie však jeho dôvodmi (§ 66 CMP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je treba
korigovať z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie.

11.Predmetomodvolaciehokonaniajepreskúmaniesprávnostipostupuaceléhorozhodnutiasúduprvej
inštancie, ktorý návrh na zvýšenie výživného otca na navrhovateľku zamietol a žiadnemu z účastníkov
nárok na náhradu trov konania nepriznal.

12. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonnou povinnosťou zaťažujúcou obidvoch rodičov a
to až do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Na zabezpečení úhrady potrieb detí sa podieľajú
obaja rodičia, pričom kritériami, ktoré sa uplatňujú pri určení jeho rozsahu, sú odôvodnené potreby
oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona
o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou

oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho
skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že
dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Na strane povinného sa prihliada najmä
na jeho faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom
na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti

i situáciu na trhu práce, okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných
rodičov.13. V zmysle ustanovenia § 78 Zákona o rodine práve zmena pomerov predstavuje hmotno-právnu
podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom. Správne preto súd prvej
inštancie zameral aj v danom prípade dokazovanie na skúmanie, či, ako a kedy sa zmenili pomery na

strane jednotlivých účastníkov konania oproti stavu v čase posledného rozhodovania o výživnom a či
sú do takej miery zmenené, že možno hovoriť o podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie
výživného. Odvolací súd po preskúmaní veci zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že
od poslednej úpravy výživného na sumu 400 eur mesačne ku dňu nástupu navrhovateľky na vysokú
školu od 01.09.2021 rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. 12Pc/22/2020-490 zo dňa 09.08.2021

v spojení s opravným uznesením č.k. 12Pc/22/2020-496 zo dňa 15.10.2021, nedošlo k takej podstatnej
zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného. Nemožno dať za pravdu navrhovateľke,
že by súd pri ostatnom rozhodovaní nezohľadnil jej zvýšené výdavky spojené s nástupom na vysokú
školu, uvedené jednoznačne vyplýva z odôvodnenia pôvodného rozsudku, keď súd zvýšil výživné
od septembra 2021 po zistení, že navrhovateľka bola už zapísaná ako študentka prvého ročníka
prezenčného magisterského štúdia 3. Lekárskej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe. Práve z uvedeného

dôvodu výživné - inak zvýšené tým istým rozsudkom najskôr zo sumy 220 eur mesačne na sumu 300 eur
mesačne s účinnosťou od 02.09.2020 do 31.08.2021 (z toho bežné výživné vo výške 280 eur mesačne
a 20 eur mesačne na tvorbu úspor) od 01.09.2021 do budúcna súd zvýšil od 01.09.2021 zo sumy 300
eur mesačne na sumu 400 eur mesačne ( z toho bežné výživné 380 eur mesačne a 20 eur z titulu
z úspor). I keď v tom čase ešte súd nemal vedomosť o presnom náraste jej nákladov, práve skutočnosť,

že vychádzal zo zvýšenia nákladov na výživu navrhovateľky spojených s vysokoškolským štúdiom, ho
viedlo k takémuto zvýšeniu od septembra 2021, keďže tento nárast bolo logicky nutné predpokladať.
Treba teda jednoznačne uzavrieť, že k zvýšeniu výživného z dôvodu nástupu navrhovateľky na vysokú
školu už došlo minulým súdnym rozhodnutím a táto jej námietka je neopodstatnená.

14. Pokiaľ následne navrhovateľka podala o pol roka ďalší návrh na zvýšenie výživného, úlohou súdu
bolo vyhodnotiť, či výška súdom určeného výživného 400 eur je aj v súčasnosti primeraná s ohľadom
na odôvodnené potreby navrhovateľky, ktoré táto už bola schopná vzhľadom na prebiehajúce štúdium
upresniť a tiež s ohľadom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odvolací súd
zdieľa názor prvoinštančného súdu, že priemerné mesačné výdavky na navrhovateľku tak ako ich

súdu prezentovala treba považovať za neprimerane vysoké nielen s ohľadom na obvyklé výdavky
vporovnateľnýchprípadochalezároveňivymykajúcesaživotnejúrovnijejrodičov.Trebasiuvedomiť,že
možnosť uspokojovania potrieb dieťaťa je všeobecne závislá od objektivizovanej životnej úrovne rodičov
a samotná odôvodnenosť potrieb sa odvíja od konkrétnej posudzovanej situácie a životnej úrovne
dotknutých osôb. Výška odôvodnených potrieb dieťaťa teda v zásade kopíruje životnú úroveň rodičov,

čím vyššia je životná úroveň povinného rodiča, tým širšie možno interpretovať pojem odôvodnené
potreby oprávneného dieťaťa a naopak. V danom prípade s ohľadom na príjmy rodičov a ich zistenú
životnú úroveň bolo preto nevyhnutné korigovať i výdavky navrhovateľky tak ako to urobil prvoinštančný
súd, ktorý správne ňou vyčíslené výdavky nemohol považovať za odôvodnené v plnej výške. V danom
prípade aj podľa názoru odvolacieho súdu nárast nákladov tak, ako ho navrhovateľka vyčíslila,

nemožno objektívne považovať za dôvodný s poukazom na nadštandardné výdavky (najmä pokiaľ
ide o ošatenie, kozmetiku, počítačovú techniku, fitness a pod.) ktoré celkom zrejme nezodpovedajú
možnostiam a schopnostiam jej rodičov a ich životnej úrovni. Súd prvej inštancie správne preto
postupoval,keďohľadomnavrhovateľkoudeklarovanýchvýdavkovpoichpodrobeníanalýzesnáležitým
zdôvodnením ustálil, že nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľky, ktorá by

zvýšenie výživného zdôvodňovala. Tvrdenie odvolateľky, že momentálne výživné spolu so súčasným
príjmom matky nepostačuje pokryť ani základné odôvodnené potreby navrhovateľky samé osebe svedčí
o neprimeraných nárokoch navrhovateľky. Žiada sa doplniť, že navrhovateľka je zdravá, má bežné
náklady na výživu vysokoškolského študenta a i keď študuje v Prahe, len ťažko možno považovať za
oprávnenú požiadavku uhrádzať jej priemerné mesačné náklady značne presahujúce 1.000 eur, keď jej

rodičia zarábajú matka cca 800 eur a otec cca 700 eur. Aj v prípade, ako uvádza navrhovateľka, že sa
s matkou sťahovala zo svojho pôvodného pobytu v K. za dramatických okolností spôsobených rodinou
matky, čo u nej vyvolalo potrebu vybaviť sa novým oblečením, obuvou, hygienickými a ďalšími vecami
osobnej potreby, mala podľa názoru súdu možnosť nakupovať menej nákladné veci tak aby zodpovedali
možnostiam a schopnostiam jej rodičov.

15. V tejto súvislosti nemožno opomenúť aj to, že navrhovateľka v rámci dispozície s jej majetkom
predala nehnuteľnosť v kat. úz. K., čím získala dostatok finančných prostriedkov na krytie svojich
nadštandardných nákladov, avšak túto sumu darovala svojej matke, na čo správne poukázalprvoinštančný súd. Zároveň tak na druhej strane matka navrhovateľky nadobudla značný finančný
obnos, ktorý jej umožňuje podieľať sa na výžive navrhovateľky vo zvýšenej miere ako doposiaľ, pričom
treba uviesť, že zo strany matky už výkon osobnej starostlivosti (ktorý inak v čase maloletosti dieťaťa

kompenzuje časť výživného plateného druhým rodičom v peniazoch) nemožno zohľadňovať vzhľadom
na plnoletosť navrhovateľky (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Na strane otca sa príjmové a majetkové
pomery oproti stavu v čase posledného rozhodovania súdu nezmenili, tento naďalej podniká od roku
2006 ako živnostník a to v rovnakom predmete a s obdobným príjmom, súčasne poberá čiastočný
invalidný dôchodok. Pokiaľ odvolateľka namietala, že súd mal u povinného vychádzať z potencionálnych

príjmov keďže zotrváva v podnikateľskej činnosti, v ktorej sa mu nedarí, súd nevidel dôvod na takýto
postup, pretože u otca navrhovateľky nedošlo oproti minulosti k žiadnej zmene v spôsobe obstarávania
príjmov a ani jeho príjmy nie sú nižšie, ale o málo vyššie (resp. pri zohľadnení inflácie porovnateľné).
Tak ako súd nevidel pri minulých rozhodovaniach dôvod vychádzať u otca z potencionálnych príjmov,
rovnako ich nevidel ani v uvedenom prípade. Treba totiž zohľadniť i tú skutočnosť, že otec je uznaný
za čiastočne invalidného, súd má teda preukázaný na strane otca dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav,

ktorý spôsobil pokles jeho schopnosti pracovať (minimálne) o viac ako 40% v porovnaní so zdravou
osobou, preto súd nepovažuje za dôvodnú námietku odvolateľky, že by príjmy otca nezodpovedali
jeho možnostiam a schopnostiam. Odvolateľka spochybňuje, že by zdravotné problémy obmedzovali
povinného v pracovnom a súkromnom živote, ale súd musí v tomto smere rešpektovať závery lekárov,
ktoré sú podkladom rozhodnutí Sociálnej poisťovne a vychádzať z toho, že schopnosti a možnosti otca

sú limitované jeho zdravotným stavom.

16. Odvolací súd nedal za pravdu navrhovateľke, že by súd nedostatočne zohľadnil majetkové pomery
otca a jeho životnú úroveň, v tomto smere súd vykonal dostatočné dokazovanie. Ohľadom prevodu
nehnuteľností sa navrhovateľka odvoláva na skutočnosti, ku ktorým došlo v minulosti a pre rozhodovanie

súdu nemajú relevanciu, otec nedisponuje v podstate žiadnym významným majetkom a darovanie
vozidla manželke nezohráva s ohľadom na ostatné zistenia týkajúce sa pomerov povinného zásadný
vplyv na výsledok konania. Tiež nie je pravda, že by súd nevykonal dostatočné dokazovanie ohľadom
výdavkov otca. Podľa názoru odvolacieho súdu vykonané dokazovanie bolo postačujúce a ďalšie
dokazovanie by neviedlo k iným záverom v tejto veci. Otec dosahuje príjmy z podnikateľskej činnosti,

jeho príjem sa od roku 2020 podstatne nezmenil a z predložených účtovných dokladov (otec predložil
súdu peňažné denníky) nevyplývajú žiadne nezrovnalosti, pričom posledne dosahovaný základ dane
4.088,60 eur z dosiahnutého obratu 17.566,01 eur je v zásade porovnateľný so základom dane v čase
minulého rozhodovania. Niet pochýb o tom, že otec musí vynakladať mesačné náklady jednak na
udržanie príjmu ( napr. nájomné, kancelárske potreby, internet, telefón, výpočtová technika, odvody,

a ďalšie) a jednak má aj on náklady súvisiace s bežnými ľudskými potrebami (bývanie, strava, ošatenie,
hygiena, lieky, ortopedické pomôcky, okuliare, návštevy zdravotníckych zariadení a ďalšie). Kúpeľné
pobyty, ktoré otec navrhovateľky pravidelne absolvuje, súd považuje za opodstatnené s ohľadom na
preukázateľne nepriaznivý zdravotný stav povinného a preto musel aj na tieto prihliadnuť. Pokiaľ
navrhovateľka poukazuje na zahraničné dovolenky otca, súd ich nemá preukázané - minimálne

ich frekvenciu, hodnotu, destinácie, a napokon ani obdobie, ku ktorému sa majú vzťahovať. Súd
vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania uzatvára, že nemožno dať za pravdu navrhovateľke,
že by otcova životná úroveň bola nadštandardná, pretože nič také z dokazovania nevyplýva.

17. Po preskúmaní veci tak odvolací súd, ktorý v plnom rozsahu preberá skutkový stav zistený súdom

prvej inštancie, majúc za to, že tento vykonal dokazovanie v rozsahu postačujúcom pre rozhodnutie vo
veci, zhodnesnímuzatvára,žesuma400eurplatenátitulomvýživnéhozostranyotcananavrhovateľku
je naďalej primeraná a to z dôvodu, že možnosti a schopnosti otca sa podstatne nezmenili (tieto ani
nedovoľujú zvýšenie výživného nad uvedenú sumu), pričom súčasne bolo preukázané, že i keď na
strane oprávnenej možno uznať mierny nárast výdavkov v súvislosti s postupom do vyšších ročníkov

vysokej školy, nebola u nej preukázaná taká zmena pomerov v zmysle nárastu odôvodnených nákladov,
ktorú možno posúdiť ako podstatnú a odôvodňujúcu ďalšie zvýšenie výživného. Žiada sa doplniť, že
v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu sa výška výživného určená súdom, ktorou sa
rodič podieľa na plnení všetkých jeho vyživovacích povinností (tu iba navrhovateľky) pohybuje obvykle
v rozmedzí od 20% do 30% čistého mesačného príjmu rodiča s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam

prípadu(vekdieťaťa,zvýšenénákladynavýživu,nepriaznivýzdravotnýstavapod.),pričomodvolacísúd
dávadopozornostiajmetodikuprevýpočetvýživnéhozverejnenúMinisterstvomspravodlivostiSR,ktorá
je síce materiálom odporúčacieho charakteru, jeho zámerom je však zjednocovať procesné postupy
a rozhodovaciu prax súdov v rodinnoprávnej agende, a z tejto metodiky vyplýva, že v prípade existenciejednej vyživovacej povinnosti ako má otec voči plnoletej navrhovateľke, predstavuje primerané výživné
na toto jedno dieťa podiel z jeho priemerného čistého mesačného príjmu vo výške 26%, pričom opäť
odvolací súd zdôrazňuje, že ide o sumu orientačnú a súdy rozhodujú vždy s prihliadnutím na konkrétne

okolnosti každého jedného prípadu. I z uvedeného je však zrejmé, že s prihliadnutím na okolnosti tohto
prípadu aj pokiaľ súd berie do úvahy ako pomocné kritérium uvedenú metodiku, je treba považovať
súdom určené výživné na navrhovateľku vo výške 400 eur za vyššie než primerané (už táto suma
v podstate zodpovedá sume 30% z príjmu rodiča dosahujúceho v čistom cca 1.330 eur, čo je príjem
podstatne vyšší než dosahuje otec navrhovateľky).

18. Jediné pochybenie, ktoré odvolací súd zistil v postupe prvoinštančného súdu, spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci v otázke dôvodnosti ponechania výživného na tvorbu úspor (aplikácia § 63
ods. 3 Zákona o rodine). Súd rozhodol o tvorbe úspor v minulosti, keď bola navrhovateľka maloletým
dieťaťom a existovali na to dôvody na strane otca, avšak v čase podania predmetného návrhu na
zvýšenie výživného už bola navrhovateľka plnoletá a poukazovanie časti výživného na tvorbu úspor

už nemá oporu v právnych predpisoch. V prípadne sumy výživného určenej na tvorbu úspor ide o
výnimku zo zásady spotrebného charakteru výživného, a prichádza do úvahy u maloletého dieťaťa
a jedine v prípade ak majetkové pomery povinného rodiča sú také, že okrem zabezpečenia všetkých
bežných potrieb dieťaťa v rozsahu, ktorým sa podieľa na životnej úrovni rodičov, majetková situácia
umožňuje aj tvorbu úspor. V danom prípade ale už uvedené zákonné podmienky splnené nie sú a preto

niet dôvodu na to, aby povinný poukazoval navrhovateľke naďalej sumu 20 eur titulom tvorby úspor.
Keďže zároveň suma výživného 400 eur je primeraná odôvodneným potrebám navrhovateľky ako
aj možnostiam a schopnostiam povinného s prihliadnutím na jeho majetkové pomery a celkovú životnú
úroveň, preto je namieste, aby uvedená suma výživného bola poukazovaná k rukám navrhovateľky už
iba titulom bežného výživného. Navrhovateľka totiž ako plnoletá je plne spôsobilá nakladať so svojimi

finančnými prostriedkami vrátane prostriedkami na účte, na ktorom má uvedené úspory.

19. Preto odvolací súd za použitia ustanovenia § 388 CSP z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia
veci súdom prvej inštancie napadnutý rozsudok zmenil a výživné zvýšil od podania návrhu na súd s tým,
že zároveň zrušil povinnosť otca platiť časť vo výške 20 eur na osobitný účet navrhovateľky, ale ako

súčasť bežného výživného v sume 400 eur mesačne k jej rukám. Keďže zároveň nasporenú sumu
(platenú po 20 eur mesačne) za obdobie od podania návrhu na zvýšenie výživného do vyhlásenia
tohto rozsudku treba považovať za sumu, ktorou navrhovateľka voľne disponuje a môže spotrebovať
na úhradu bežných potrieb, treba takto zaplatené čiastky považovať za plnenie bežného výživného a
preto súd zároveň vyslovil, že nedoplatok na zročnom výživnom po jeho zvýšení zo sumy 380 eur na

sumu 400 eur otcovi nevznikol. Zároveň odvolací súd vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky na zvýšenie
výživného ako nedôvodný zamietol.

20. Pokiaľ ide o ďalšie argumenty odvolateľky, už nespôsobilé ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd
nepovažoval za potrebné sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí

dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj

napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

21. O trovách tohto konania (prvoinštančného ako aj odvolacieho) rozhodol odvolací súd v zmysle cit.
§ 52, § 58 CMP a § 396 ods. 2 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, keď
podmienky pre prelomenie generálnej klauzuly nevyšli v konaní najavo.

22. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak,
že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočívanesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že
dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433
CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého,
styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.