Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. august 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/44/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4623010072
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kišacová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4623010072.6

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD. a členov
senátu JUDr. Štefana Hrvolu a JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD. v trestnej veci proti obžalovanému
A. B. pre prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona v súbehu s prečinom
ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Nitra zo dňa 24.04.2024 sp. zn. TO-3T/24/2023, na neverejnom zasadnutí konanom

v Nitre dňa 05.08.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno a), písmeno b), písmeno c) Trestného poriadku z r
u š u j e napadnutý rozsudok.

Podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vec vracia súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýsúdNitra(ďalejlen„súdI.stupňa“)horeuvedenýmrozsudkomuznalobžalovanéhoA.B.vinným
z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa XX.XX.XXXX približne o XX.XX hod. v meste C., na ulici D. E. naproti vstupu do stavebnín F.,

fyzicky napadol poškodeného A. E., v tom čase sediaceho vo vozidle G. H., evidenčné číslo: C. tak,
že po tom, čo nastúpil do vozidla, poškodeného udrel opakovane päsťou do oblasti tváre, v dôsledku
čoho sa poškodený začal brániť a tieto údery mu opätoval, následne obaja vystúpili z vozidla, kde
počas zápasu a keď spoločne spadli na zem, obvinený poškodeného viackrát udrel päsťou do oblasti
tváre, prevalil poškodeného tvárou k zemi, chytil ho za krk a oboma rukami začal poškodeného škrtiť
odzadu takým spôsobom, že mu svoje predlaktia ovinul okolo krku a povedal mu, že dnes tu zdochne,

následne sa poškodenému podarilo vstať zo zeme, kde ho obžalovaný znova udrel päsťou do tváre, čím
poškodenému A. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, spôsobil zranenie pomliaždenie mäkkých
tkanív hlavy a tváre s odreninami kože v oblasti koreňa nosa, hornej pery úst, tržne
zmliaždenú ranku sliznice hornej pery úst, pomliaždenie mäkkých tkanív krku, pomliaždenie mäkkých
tkanív s odreninami kože v oblasti oboch lakťov viac vľavo, pomliaždenie mäkkých tkanív driekovej
oblasti vpravo s odreninami kože, pomliaždenie mäkkých tkanív oboch kolien s odreninami kože, ktoré si

vyžaduje liečenie a práceneschopnosť v trvaní 1-2 týždne, počas ktorej doby bol poškodený obmedzený
v bežnom spôsobe života.

Za to mu súd I. stupňa uložil podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., za nezistenej poľahčujúcej okolnosti podľa §
36 Tr. zák. a zistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h), postupom podľa § 38 ods. 2, ods. 4 Tr.
zák. a podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a § 57 ods. 1 Tr. zák. úhrnný

peňažný trest vo výmere 1 000,- (tisíc) eur.
Podľa § 57 ods. 2 Tr. zák. vyslovil, že zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. ustanovil uje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd I. stupňa obžalovanému uložil povinnosť nahradiť spôsobenú škodu
poškodenej J. D., D. C., so sídlom K. A. L. M. XXXX/XX, XXX XX C., IČO: XX XXX XXX v sume 400,40
eur (štyristo eur a štyridsať centov).

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodeného A. E., nar. XX.XX.XXXX v C., bytom I. XX odkázal s nárokom

na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku v zákonom určenej lehote podal odvolanie obžalovaný prostredníctvom obhajcu
v časti výrokov o vine, treste, náhrade škody ako aj konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie rozsiahlo zdôvodnil prostredníctvom obhajcu B. G. N., A. tým, že skutkovo bolo nesprávne
vyhodnotené konanie medzi obžalovaným a poškodeným, pretože ho bolo potrebné rozdeliť na dve

časti, jednak v motorovom vozidle a jednak pred ním. Zásadne poprel, že by bol iniciátorom vzniku
fyzického konfliktu. Poprel zhodnosť skutku uvedeného v uznesení o vznesení obvinenia a v obžalobe
s tým, že poškodený evidentne klame pri opise skutku. Rozsudok označil za nezákonný a protiústavný,
preto mal byť oslobodený spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr. por. Niet očitého svedka, ktorý
by vypovedal o tom, ako došlo k začatiu útoku. Okrem výpovede poškodeného, verzia o tom, že mal

konaťakoprvý,neexistuje.Výpovedepoškodenéhospochybnilzpohľadupresvedčivostiivierohodnosti.
Podľa jeho názoru v druhej časti skutkového deja sám poškodený prešiel do útoku. Vytýkal súdu I.
stupňa, že sa nevysporiadal s povahou jeho zranení a intenzitou útoku medzi ním a poškodeným,
rovnako s následkom, ktorý mal vzniknúť poškodenému. Jeho relevantné námietky neboli objasnené
v napadnutom rozsudku, preto ho považuje za arbitrárne. Jednotlivé dôkazy ani v ich súhrne neboli

vyhodnotené zákonným spôsobom. Rovnako vypovedal, že autokamera nebola predmetom zisťovania
na mieste činu.
Navrhol 1) napadnutý rozsudok zrušiť podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), d) Tr. por. a oslobodiť ho spod
obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr. por.,
2) ak odvolací súd rozhodne v zmysle § 10 ods. 2 Tr. por., oslobodiť ho spod obžaloby podľa § 285 písm.

b) Tr. por., pretože skutok nie je trestným činom,
3) po zrušení napadnutého rozsudku vec vrátiť súdu I. stupňa na nové prejednanie a
rozhodnutie.
V doplnení odvolania namietal, že súd I. stupňa neaplikoval doktrínu RAVEN, pričom túto doktrínu
vysvetľuje a domnieva sa, že samotný poškodený neprešiel testom tejto doktríny. V doplnení odvolania

navrhol rovnako rozhodnúť ako v pôvodnom odvolaní.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, na verejnom zasadnutí konanom dňa 05.11.2024 rozhodol
rozsudkom, ktorým podľa § 321 ods. 1 písm. b), d), ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok. Súčasne
podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného uznal vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.

a) Tr. zák. v znení zákona číslo 47/2024 Z. z. (ďalej len Trestný zákon) v súbehu s prečinom ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. zo skutku, že

dňa XX. XXXXX XXXX približne o XX.XX hod. v meste C., na ulici D. E. naproti vstupu do stavebnín
F., fyzicky napadol poškodeného A. E., v tom čase sediaceho vo vozidle G. H., evidenčné číslo: C. tak,

že po tom, čo nastúpil do vozidla, poškodeného udrel opakovane päsťou do oblasti tváre, v dôsledku
čoho sa poškodený začal brániť a tieto údery mu opätoval, následne obaja vystúpili z vozidla, kde
počas zápasu a keď spoločne spadli na zem, obžalovaný poškodeného viackrát udrel päsťou do oblasti
tváre, prevalil poškodeného tvárou k zemi, chytil ho za krk a oboma rukami začal poškodeného škrtiť
odzadu takým spôsobom, že mu svoje predlaktia ovinul okolo krku a povedal mu, že „dnes tu zdochne“,

následne sa poškodenému podarilo vstať zo zeme, kde ho obžalovaný znova udrel päsťou do tváre, čím
poškodenému A. E. spôsobil zranenie pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy a tváre s odreninami kože
v oblasti koreňa nosa, hornej pery úst, tržne zmliaždenú ranku sliznice hornej pery úst, pomliaždenie
mäkkých tkanív krku, pomliaždenie mäkkých tkanív s odreninami kože v oblasti oboch lakťov viac vľavo,
pomliaždenie mäkkých tkanív driekovej oblasti vpravo s odreninami kože, pomliaždenie mäkkých tkanív

oboch kolien s odreninami kože, ktoré si vyžadovalo liečenie a práceneschopnosť v trvaní najmenej
sedem dní, počas ktorej doby bol poškodený obmedzený v bežnom spôsobe života.Za to obžalovanému uložil podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., za nezistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36
Tr. zák. a zistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h), postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. a §
56 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. a § 57 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný peňažný trest vo výmere

1 000,- (tisíc) eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. ustanovil pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému uložil povinnosť nahradiť spôsobenú škodu poškodenej J.

D., D. C., so sídlom K. A. L. M. XXXX/XX, XXX XX C., IČO: XX XXX XXX v sume 400,40 eur (štyristo
eur a štyridsať centov).

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodeného A. E., nar. XX.XX.XXXX v C., bytom I. XX odkázal s nárokom
na náhradu škody na civilný proces.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako súd dovolací, na podklade dovolania obžalovaného
rozhodol rozsudkom z 20.05.2025 sp. zn. 2Tdo 21/2025, ktorým podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil, že
rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 05.11.2024, sp. zn. 1To/55/2024 bol z dôvodu uvedeného v § 371
ods. 1 písm. g) Tr. por. porušený zákon v § 321 ods. 1 písm. b), písm. d), ods. 3, § 322 ods. 3 Tr. por.
v spojení s § 2 ods. 19, § 278 ods. 2 Tr. por. v neprospech obvineného A. B..

Podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre z 05.11.2024 sp. zn. 1To/55/5024,
ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 388 ods. 1 Tr. por. Krajskému súdu v Nitre prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu
prerokoval a rozhodol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v citovanom rozsudku poukázal na podstatu dovolacej námietky
obžalovaného, že odvolací súd ustálil svoje skutkové zistenia na dôkazoch, ktoré boli zabezpečené
v prípravnom konaní síce zákonným spôsobom, ale tieto neboli vôbec vykonané v konaní pred súdom,
a to ani na hlavnom pojednávaní pred súdom I. stupňa, ale ani na verejnom zasadnutí pred súdom

II. stupňa. Obžalovaný poukazoval na to, že odvolací súd pri ustaľovaní skutkového stavu vychádzal
z výpovede obžalovaného z 30.09.2022 na čl. 15-19, výpovedí poškodeného A. E. z 15.03.2022 na čl.
21-24, 48-56 a výpovede svedka A. F. na čl. 28-29, ale najmä na čl. 60-62, pričom tieto neboli čítané
ani prvostupňovým súdom na hlavnom pojednávaní a ani odvolacím súdom na verejnom zasadnutí. Zo
zápisnice o hlavnom pojednávaní konanom na súde I. stupňa ako aj zo zápisnice o verejnom zasadnutí

konanom pred krajským súdom nevyplýva, že by v konaní boli čítané zápisnica o výsluchu obžalovaného
z 30.09.2022 na čl. 15-19, zápisnica o výsluchu poškodeného A. E. z 15. marca 2022 na čl. 21-24 ale
i na čl. 48-56 a ani zápisnica o výsluchu svedka A. F. na čl. 28-29 resp. na čl. 60-62. Na podklade
daného stavu dovolací súd zistil porušenie ustanovenia § 2 ods. 19 Tr. por. a osobitne § 278 ods. 2
Tr. por., keď súd pri svojom rozhodnutí neprihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom

pojednávaní, neopieral sa len o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané, ale pri svojom
rozhodnutí vychádzal aj z dôkazov, ktoré neboli vôbec pred súdom vykonané. Vychádzajúc zo zistenia,
že išlo o výpovede samotného obžalovaného, ako aj poškodeného A. E., teda výpoveď priameho svedka
incidentu, ktorý sa mal stať medzi obžalovaným a poškodeným, dovolací súd dospel k záveru, že išlo
o podstatné a rozhodujúce dôkazy, majúce kardinálny vplyv na ustaľovanie skutkového stavu.

Podľa § 391 ods. 1 Tr. por., orgán, ktorému bola vec prikázaná, je viazaný právnym názorom, ktorý
vyslovil vo veci dovolací súd, a je povinný vykonať úkony, ktorých vykonanie dovolací súd nariadil.
Podľa § 391 ods. 2 Tr. por., ak bolo napadnuté rozhodnutie zrušené len v dôsledku dovolania podaného
v prospech obvineného, nemôže v novom konaní dôjsť k zmene rozhodnutia v jeho neprospech.

Krajský súd v Nitre, ktorému bola vec prikázaná, riadiac sa právnym názorom vysloveným jemu
nadriadeným súdom v rozhodnutí o zrušení rozhodnutia napadnutého opravným prostriedkom,
postupujúc ako odvolací podľa § 317 Tr. por. na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou
osobou – obžalovaným, nezistiac dôvody na postup vyplývajúci z § 316 Tr. por., preskúmal podľa §

317 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Daným postupom dospel
k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.Podľa § 2 ods. 10 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy

obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgán činný v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 2 ods. 19 Tr. por., pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo na

neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak
zákon neustanovuje inak.

Podľa § 278 ods. 2 Tr. por., ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní o návrhu na dohodu o vine
a treste podľa § 232 ods. 5 alebo 6, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti,

ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní
vykonané.

Poukazujúc na dôvody, pre ktoré bol dovolacím súdom zrušený rozsudok odvolacieho súdu, za stavu,
že po podaní obžaloby v trestnej veci sa konanie a dokazovanie vykonáva predovšetkým na okresnom

súde (súd I. stupňa), kde odvolací súd je voči tomuto súdu nadriadeným súdom, považuje odvolací
súd za potrebné nariadiť súdu I. stupňa, aby opätovne vo veci vykonal výsluchy, a to obžalovaného
k podanej obžalobe a súčasne prevzal do súdneho konania jeho výpoveď zabezpečenú v prípravnom
konaní z 30.09.2022 (čl.15-19) a rovnako tak postupoval u svedka-poškodeného A. E. z 15.03.2022 (čl.
21-24) a z 15.10.2022 (čl. 48-56) a svedka A. F. z 02.06.2022 (čl. 28-29), ako aj z 23.12.2022 (čl. 60-62).

Súčasne pripomína súdu I. stupňa povinnosť dôkazne hodnotiť aj výpovede vyššie uvedených osôb
vykonaných na hlavnom pojednávaní a to obžalovaného zo dňa 13.10.2022 (čl. 363-366), svedka –
poškodeného A. E. z 13.10.2022 (čl. 367-376), svedka A. F. z 24.11.2023 (čl. 386-391).

Úlohou súdu I. stupňa bude dôsledne sa vysporiadať s obhajobou obžalovaného prezentovanou v rámci

hlavného pojednávania, podanom odvolaní, vrátane jeho doplnení (aj zo dňa 05.08.2025 doručeného
odvolaciemu súdu až po jeho aktuálnom rozhodnutí), a napokon aj v dôvodoch dovolania a dokazovanie
zameraťnato,čisaskutok,prektorýbolapodanáobžaloba,stal,čimátentoskutokznakytrestnéhočinu,
kto tento skutok spáchal a z akých pohnútok, tiež posúdiť závažnosť činu vrátane príčin a podmienok
jeho spáchania, zistiť osobné pomery obžalovaného v rozsahu potrebnom na určenie druhu a výmery

trestu, ustáliť následok a výšku spôsobenej škody, prípadne vykonať ďalšie dokazovanie s cieľom zistiť
skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie
o obžalobe.

Vzhľadom na obhajobnú obranu obžalovaného bude potrebné zisťovať, ako ku skutku malo dôjsť, aké

faktory ho vyvolali, jeho priebeh jednak v motorovom vozidle poškodeného a taktiež po tom, ako mali
obžalovaný a poškodený vystúpiť z motorového vozidla, zisťovať skutočnosti, pre ktoré sa tak malo stať.
V prípade, ak by súd I. stupňa dospel k záveru, že je preukázaná len niektorá časť konania obžalovaného
opísaná v obžalobe a malo by dôjsť k úprave skutku pri zachovaní jeho totožnosti, bolo by nevyhnutné
k tomuto vypočuť i znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia a napokon ustáliť,

či poškodený utrpel konaním obžalovaného takú poruchu zdravia, ktorá je ublížením na zdraví podľa
§ 123 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

Pozornostiodvolaciehosúduneuniklo,žeprokurátorvrámciopisuskutkuvpodanejobžalobeuviedol,že
zranenie poškodeného si vyžaduje liečenie a práceneschopnosť v trvaní asi 2 týždne, teda cca do konca

mesiaca A. XXXX, počas ktorej doby bol poškodený obmedzený v bežnom spôsobe života. Uvedené
vyplýva zo záverov znalca zapracovaných do písomne podaného znaleckého posudku.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.02.2024 znalec A. A. D. k danému uviedol, že vystavenie
a doba práceneschopnosti bola závislá i na pracovnom zaradení pacienta, na základe čoho určil, žepráceneschopnosť by mohla byť do dvoch týždňov. Doba práceneschopnosti bola neadekvátna. Ešte
upresnil, že ak uviedol dobu 1-2 týždne, nejedná sa o dobu do 1 týždňa.
Pokiaľ súd I. stupňa v napadnutom rozsudku aj po dokazovaní vykonanom na hlavnom pojednávaní

výsluchom znalca ustálil dobu liečenia a práceneschopnosti v trvaní 1 – 2 týždne, počas ktorej bol
poškodený obmedzený v bežnom spôsobe života, odvolací súd toto vyjadrenie nepovažuje za správne,
pretože je neurčité, nepresné.

Ohľadne rozhodnutia o náhrade škody v časti týkajúcej sa nároku na náhradu škody poškodeného

A. E. súd I. stupňa v odôvodnení výroku napadnutého rozsudku, ktorým tohto poškodeného podľa §
288 ods. 1 Tr. por. odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces uviedol, že poškodený do
ukončenia dokazovania na hlavnom pojednávaní nárok na náhradu škody nevyčíslil. K danému odvolací
súd uvádza, že rozhodnúť o nároku na náhradu škody v súdnom konaní možno len v prípade, ak bol
tentouplatnenýnajneskoršiedoskončeniavyšetrovaniaaleboskrátenéhovyšetrovania,pričomznávrhu
musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje. Ak nie sú tieto

zákonom vyžadované podmienky súčasne splnené, nie je zákonný podklad pre rozhodnutie o náhrade
škody (§ 46 ods. 3 Tr. por.).

Napokon bude povinnosťou súdu I. stupňa v rámci hodnotenia všetkých vykonaných dôkazov získaných
zákonným spôsobom vyhodnotiť závažnosť činu z pohľadu § 10 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a uviesť v tomto

smere preskúmateľné právne úvahy.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (zákon o znalcoch), znalec, tlmočník alebo prekladateľ je vylúčený, ak
možno mať pre jeho pomer k veci, k zadávateľovi alebo k inej osobe, ktorej sa úkon týka, pochybnosť

o jeho nezaujatosti.

Podľa § 144 ods. 1 Tr. por., znalec musí byť pri pribratí upozornený na povinnosť bez odkladu oznámiť
skutočnosti,prektorébymoholbyťvylúčenýaleboktorémuvovecibrániabyťčinnýakoznalec.Musíbyť
tiež poučený o význame znaleckého posudku z hľadiska všeobecného záujmu a o trestných následkoch

nepravdivého znaleckého posudku.

Čo sa týka dôvodov dovolania smerujúcich k znaleckému posudku, ktorý podal A. A. D. vo
svetle námietky zaujatosti vznesenej obhajcom voči znalcovi na hlavnom pojednávaní konanom dňa
07.02.2024, je potrebné uviesť, že tak znalec, ako aj prokurátor sa na tomto hlavnom pojednávaní

podrobne vyjadrili k okolnostiam, za akých si pred budovou okresného súdu pred začiatkom hlavného
pojednávania podali ruky. Samotný znalec pred svojím výsluchom na hlavnom pojednávaní po poučení
podľa § 144 ods. 1 Tr. por. uviedol, že k obžalovanému nemá pomer, nič mu nebráni vypovedať ako
znalec. Súčasne sa pridržiaval písomne podaného znaleckého posudku č. 051/2022. Mimo toho sa
vyjadril, že s prokurátorom sa pozná len „z videnia“, z pracovných situácií, nie sú v kamarátskom vzťahu,

vykajú si. V uznesení o pribratí za znalca v prípravnom konaní bol tento znalec poučený podľa § 144
ods. 1 Tr. por. a § 145 ods. 1 Tr. por. Prokurátor B. O. E. sa na danom hlavnom pojednávaní taktiež
podrobne vyjadril k okolnostiam, ktoré obhajca namietal vo vzťahu k zaujatosti znalca. Z jeho vyjadrenia
vyplýva, že nemá so znalcom žiaden vzťah, išlo o zdvorilostné podanie rúk navzájom, a to aj pri odchode
znalca už po ukončení jeho výsluchu na hlavnom pojednávaní.

Z týchto dôvodov a za stavu, keď ani samotný znalec neoznámil žiadne skutočnosti, pre ktoré by mohol
byť vylúčený alebo ktoré by mu bránili byť činným ako znalec, ani odvolací súd nezistil existenciu
skutočnostívylučujúcichznalcazkonaniaatýmanidôvody,prektorébybolopotrebnépribraťdokonania
iného znalca z príslušného znaleckého odvetvia, pretože nie sú pochybnosti o zaujatosti znalca A. A. D.
pre jeho pomer k veci, k zadávateľovi alebo k inej osobe, ktorej sa úkon týka. Odvolací súd pripomína,

že v tomto smere už zaujal stanovisko aj súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní dňa 07.02.2025 s tým,
že nezistil dôvody pre „vylúčenie znalca“.
Ohľadne námietok odvolateľa vo vzťahu k námietke zaujatosti vznesenej voči zákonnej sudkyni súdu I.
stupňa odvolací súd pripomína, že o tejto súd I. stupňa rozhodol uznesením 07.02.2024, proti ktorému
ihneď po jeho vyhlásení podal sťažnosť obžalovaný prostredníctvom obhajcu. O sťažnosti rozhodol

nadriadený súd uznesením z 05.03.2024, sp. zn. 1Tos/23/2024 tak, že sťažnosťou napadnuté uznesenie
zrušil podľa § 194 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 321 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj- písm. a) – pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali najmä
preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
- písm. b) - pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho

skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre
rozhodnutie,
- písm. c) – ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých
objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por., ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť
vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednalarozhodol,lenvtedy,akbydoplneniekonaniaodvolacímsúdombolospojenésneprimeranými
ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.

Povinnosťou súdu I. stupňa bude v odôvodnení nového rozhodnutia zaujať preskúmateľné právne

úvahy k dôvodom odvolania obžalovaného, ktoré podal proti rozsudku vyhlásenému dňa 24.04.2024,
postupovať dôsledne podľa zásad trestného konania, najmä však uvedených v § 2 ods. 10 Tr. por., §
2 ods. 12 Tr. por., § 2 ods. 19 Tr. por. a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť v súlade s ustanovením
§ 168 Tr. por.

Podľa § 327 ods. 1 Tr. por., súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je
viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony
a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Podľa § 327 ods. 2 Tr. por., ak bol napadnutý rozsudok zrušený len v dôsledku odvolania podaného

v prospech obžalovaného, nemôže v novom konaní dôjsť k zmene rozhodnutia v jeho neprospech.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) Tr. por. zrušil napadnutý
rozsudok v celom rozsahu a súčasne podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Výroky tohto uznesenia boli prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.