Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. júl 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/201/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1221204389
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1221204389.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek

senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov matka: C. D., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom E. XX, XXX XX F., zastúpená: Jurek, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Páričkova
15, 821 08 Bratislava, IČO: 47 253 983, a otca: B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX/X, XXX
XX F., bydlisko H. XX, XXX XX F., zastúpený: Mgr. Erika Sojková, advokátka so sídlom Rybničná 40,
831 06 Bratislava, IČO: 42 356 725, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného a o návrhu matky

na zvýšenie výživného, na odvolanie matky a otca proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II. zo dňa
16.07.2024, č.k. 28P/132/2021-520, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom č.k. 28P/132/2021–520 zo dňa 16.07.2024, zamietol
návrh otca na zníženie výživného (výrok I.), zamietol návrh matky na zvýšenie výživného (výrok II.),
žiadnemu účastníkovi nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok III.).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 26, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1,
3, zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) a § 121 zák. č. 161/2015
Z.z. Civilný mimosporového poriadku (ďalej aj len „CMP“). Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
výsluchom účastníkov konania, svedeckými výpoveďami I. J., I. G., K. D., oboznámil sa s potvrdeniami
o príjmoch rodičov, a ich výdavkovými dokladmi, matkou prezentovanými nákladmi maloletej za celé
posudzované obdobie, diplomom o ukončení vysokoškolského štúdia matky a listinami preukazujúcimi

poplatky za štúdiom, prehľadom otcom hradeného výživného na maloletú, výpismi z účtu a potvrdeniami
o platbách oboch rodičov, potvrdením Okresného úradu Bratislava o ukončení podnikania otca,
potvrdením ÚPSVaR Bratislava o vedení otca v evidencii uchádzačov o zamestnanie, potvrdením o
dočasnej pracovnej neschopnosti otca a lekárskymi správami o zdravotnom stave otca, lekárskou
správou o zdravotnom stave matky, potvrdeniami ÚPSVaR Bratislava o poberaní dávky v hmotnej
núdzi otca, rozhodnutiami Sociálnej poisťovne vo veci žiadosti otca o priznanie invalidného dôchodku,
odborným posudkom o invalidite, zmluvami o pôžičke otca, obsahom spisu Okresného súdu Bratislava

II sp. zn. 28P/103/2019, ako aj ostatnými na vec sa vzťahujúcimi listinnými dôkazmi. Konštatoval,
že o výživnom na maloletú bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k.
28P/103/2019-48 zo dňa 17.12.2019, právoplatným dňa 07.01.2020, ktorým bola maloletá zverená do
osobnej starostlivosti matky a otcovi určená povinnosť prispievať na jej výživu 140 eur mesačne od28.06.2019, s určením zročného výživného. V tomto období mala maloletá na 4 roky, navštevovala
materskú školu, mala zhoršený stav pre atopický ekzém (jej mesačné výdavky matka uviedla na stravu
100 eur, záľuby 50 eur, drogéria 20 eur, 79 eur škôlka (strava 30 eur, poplatok režijný 15 eur a za

škôlku 25 eur, ZRPŠ 7, triedny fond 2 eur), zábava, šport 50 eur mesačne, Dermason 30 eur ročne,
imunoalergologička 29 eur štvrťročne, obuv, ošatenie 200 eur polročne, hračky, dovolenky 500 eur
ročne. Matka mala priemerný čistý mesačný príjem 909,61 eur, bývala u svojich rodičov s príspevkom
200 eur, bola nemajetná (vlastnila len staršie motorové vozidlo), mala mesačné výdavky na cestovné
do zamestnania 80 eur, lieky 20 eur, splátky úveru, telefón, ošatenie, stravu, drogériu, spolu 800 eur

mesačne. Otec bol živnostníkom, pracoval ako stavbár, podľa daňového priznania k dani z príjmov
fyzickej osoby za rok 2018 mal príjmy 9.200,50 eur, výdavky 6.094,86 eur, základ dane 3.105,64 eur,
mal exekúcie, býval u priateľky, ktorej prispieval na bývanie a stravu 300 eur mesačne, vznikla mu ďalšia
vyživovacia povinnosť.

3. Na strane maloletej mal za preukázané že v školskom roku 2021/2022 začala navštevovať základnú

školu, v školskom roku 2023/2024 ukončila 3. ročník. Pravidelné mesačné výdavky na maloletú v roku
2021 matka vyčíslila na sumu 385 eur (strava 150 eur, záľuby 50 eur, školská jedáleň 35 eur, družina
20 eur, ZUŠ 40 eur, krúžok šikovné ručičky 15 eur, drogéria 25 eur, hračky, šport a zábava 50 eur) k nim
ďalšie výdavky na Dermason 50 eur, imunoalergológ 29 eur, gynekologička 70 eur, zubárka 170 eur,
ošatenie 300 eur polročne, obuv 150 eur polročne, školské potreby pri nástupe do školy 120 eur, ZRPŠ

50 Eur, RP-škola 30 eur, narodeniny, meniny a Vianoce 300 eur, dovolenka 500 eur. V priebehu roku
2022 maloletá absolvovala terapie na zlepšenie zdravotného stavu a podporu imunity za 300 eur. Za
rok 2023 matka aktualizované náklady na maloletú vyčíslila v sume 880 eur mesačne (školská jedáleň
15 eur, školský klub 40 eur, ZUŠ 50 eur, krúžok šikovné ručičky 21 eur, doučovanie angličtina 48 eur,
drogéria 25 eur, poistka 19,66 eur, knižky 35,97 eur, biorezonancia 15 eur, hračky, šport, zábava, kino,

telefón a vreckové 75 eur, nájomné 100 eur, strava 200 eur, obuv 20 eur, ošatenie 70 eur, mimoriadne
náklady 145,46 eur), k nim výdavky na zubárku, školské potreby, školskú tašku, ZRPŠ, narodeniny,
meniny a Vianoce, oslavy spolužiakov, cestovné, ubytovanie a stravovanie počas výletov, predplatné
časopisu, darčeky pre učiteľov, letné tábory, školy v prírode, školské výlety, súťaže, lieky, vitamíny a
výživové doplnky. Pokiaľ ide o zistenie majetkových pomerov rodičov, vykonaným dokazovaním bolo

preukázané, že obaja sú nemajetní, okrem toho, že obaja vlastnia staršie motorové vozidlo. Matka má
vyživovaciu povinnosť iba k maloletej, otec okrem maloletej aj k ďalšiemu maloletému dieťaťu, L. M., nar.
XX.XX.XXXX, ku ktorému mu rozsudkom zo dňa 09.09.2020, č.k. 9P/38/2019 bola určená vyživovacia
povinnosť 120 eur mesačne, neskorším rozsudkom znížená na 80 eur mesačne. Na strane matky zistil
zmenu pomerov v súvislosti s nárastom príjmu, jej priemerný čistý mesačný príjem bol v roku 2021 1.120

eur, v roku 2022 1.220,74 eur, v roku 2023 1.449,56 eur, uplatňuje si daňový bonus a poberá prídavok
na dieťa. V roku 2022 ukončila vysokoškolské štúdium, naďalej býva s maloletou u rodičov, ktorým
na celkové mesačné náklady spojené s užívaním bytu vo výške 313,85 eur, prispieva 200 eur, spláca
spotrebný úver po 500 eur mesačne, podľa predložených lekárskych správ má problémy s chrbticou
súvisiace so sedavým zamestnaním. Na strane otca bola preukázaná zmena v jeho pomeroch, ktorý dňa

11.09.2020ukončilživnosťaevidovalsanaÚPSVaRBratislavaakouchádzačozamestnaniebeznároku
na príspevok v nezamestnanosti, o vyradenie z evidencie požiadal dňa 06.02.2023. Dňa 04.10.2022
bol svojou ošetrujúcou lekárkou uznaný za práceneschopného kvôli bolestiam v oblasti chrbtice a jeho
práceneschopnosť trvá. Od novembra 2022 začal poberať dávku v hmotnej núdzi vo výške 117,50 eur
mesačne, v roku 2023 115,60 eur, od novembra 2023 znížená na 85 eur mesačne. V novembri 2023

si podal žiadosť o priznanie invalidného dôchodku, ktorá bola zamietnutá, voči rozhodnutiu Sociálnej
poisťovne podal odvolanie, konanie bolo prerušené za účelom zistenia skutkového stavu a nutnosti
posúdenia zdravotného stavu posudkovým lekárom. Podľa pôvodného odborného posudku z novembra
2023 bola miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená v rozsahu 35 %. Otec
v minulosti vyhlásil osobný bankrot. Svoje mesačné výdavky vyčíslil na 583,65 eur (strava 150 eur, CPP

- osobný bankrot 14 eur, výživné na dve deti 2 x 80 eur, trestné trovy 10 eur, ošatenie 20 eur, drogéria
15 eur, mobil 6 eur, doposielanie pošty 6 eur, lieky 87,65 eur, ortopéd, neurológ a rehabilitácie 55 eur,
výdavky na dcéru (výlety, strava) 50 eur, zákonná poistka 121,42 eur ročne), výdavky s dochádzaním
na rehabilitácie do nemocnice (parkovné, tankovanie pohonných hmôt), v čase rozhodnutia súdu tieto
deklaroval vo výške 500 eur mesačne. Na základe Zmlúv o pôžičke, uzavretých v dňoch 13.12.2021,

03.03.2022, 05.06.2022, a 07.10.2022, si otec požičiaval od známych peňažné prostriedky vo výške 800
- 1.000 eur, naďalej žije v spoločnej domácnosti s partnerkou, ktorej na bývanie aktuálne neprispieva.4. Vykonal porovnanie pomerov dôležitých pre určovanie výživného v pôvodnom i terajšom konaní
a dospel k zisteniu, že na strane otca nedošlo k zmene pomerov odôvodňujúcu zníženie výživného.
Konštatoval, že pôvodne určené výživné 140 eur nie je nadštandardné. Pokiaľ otec dôvodil svojim

zdravotným stavom uviedol, že otec požiadal o priznanie invalidného dôchodku pre zhoršený zdravotný
stav, ktorý mu bol zamietnutý z dôvodu, že jeho pracovná schopnosť nie je znížená o viac ako 40%
v porovnaní so zdravou osobou, jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola
určená na 35%. Voči rozhodnutiu sa síce odvolal, avšak v odvolacom konaní posudkový lekár svoj
posudkový záver (dňa 30.01.2024) nezmenil, spis predložil ústrediu a zároveň bolo rozhodnuté o

prerušení konania o odvolaní. Uviedol, že v prípade uznania otca za invalidného to bude predstavovať
zlepšenie jeho finančnej situácie, bude mu priznaný invalidný dôchodok, jeho príjem sa zvýši. Súd
prvej inštancie dôvodil, že pri takto zistenom zdravotnom stave otca (zníženej schopnosti na 35%)
možno uzavrieť, že otec môže pracovať na čiastočný úväzok, príp. vykonávať práce zohľadňujúce jeho
zdravotný stav. Dôvodil, že pokiaľ má otec vyživovaciu povinnosť, nemôže prenechať bremeno celej
výživy maloletej len na matku. Preto v celom rozsahu nezohľadnil odvolávanie sa otca na zlý zdravotný

stav, nakoľko zo záverov posudkového lekára vyplýva iba jeho čiastočné zhoršenie. Skonštatoval, že
priemerná mesačná mzda dosiahla na Slovensku v roku 2021 výšku 1.211 eur, v roku 2022 1.304
eur a v roku 2023 1.403 eur, v Bratislave dosahuje výšku 1.751 eur. Mesačná mzda na pozíciách s
najnižším hodnotením, napr. pomocné práce dosahovala v Bratislavskom kraji výšku 1.123 eur brutto,
z čoho súd prvej inštancie odvodil úvahu, že pokiaľ by sa otec zamestnal na takejto pozícii, mohol by

dosiahnuť príjem cca 800 eur, z ktorého by výživné v určenej výške mohol uhrádzať. Prípadne by sa
mohol zamestnať na pozícii s vyšším mzdovým ohodnotením, ale na skrátený úväzok.

5. Návrh matky na zvýšenie výživného zamietol dôvodiac, že to neumožňujú príjmy a možnosti otca,
ktorésúčiastočneobmedzenézníženímjehopracovnejschopnosti.Uznalzvýšenienákladovmaloletejv

dôsledku nástupu na základnú školu a rastu cien, avšak v danom prípade zároveň poukázal na zvýšenie
príjmu matky v porovnaní s predchádzajúcim obdobím ako aj na zvýšenie štátnych sociálnych dávok pre
maloletú (daňový bonus + rodinné prídavky). Zistil, že v čase pôvodného konania dosahovala priemerná
mesačná mzda matky sumu 909 eur netto, v roku 2021 1.120 eur netto, v roku 2022 1.220,74 eur netto
(vrátane daňového bonusu vo výške 43,60 za prvý polrok a 70 eur za druhý polrok) a v roku 2023

1.449,56 eur netto (vrátane daňového bonusu vo výške 140 eur). Štátne sociálne dávky dosahovali v
čase pôvodného konania výšku 68,68 eur mesačne. V prvom polroku 2022 sumu 69,48 eur, v druhom
polroku 2022 sumu 100 eur. Od 01.01.2023 sa štátne sociálne dávky zvýšili na sumu 200 eur mesačne.
Za okolností, keď na strane otca došlo k zhoršeniu zdravotného stavu a v dôsledku toho aj k obmedzeniu
jehomožnostízvyšovaťsipríjemanaopakumatkydošlokzvýšeniupríjmu,považovalnávrhnazvýšenie

výživnéhozaneodôvodnený.Malzato,žeajprivynaloženíúsiliaotcapracovať,nedosiaholbyvzhľadom
na svoje zdravotné obmedzenia taký príjem, ktorý by odôvodňoval a umožňoval zvýšenie výživného.
Vzhľadom na okolnosti je teda vyživovacia povinnosť rozložená nerovnomerne a predstavuje vyššiu
finančnú záťaž pre matku, čo však vyplýva z rozdielnosti príjmov, resp. možností rodičov. Konštatoval, že
tvrdenia matky o príjmoch otca plynúcich z „fušiek“ neboli preukázané, svedecké výpovede nepriniesli

nové skutočnosti. Mal pochybnosti o úhrade otcových nákladov priateľkou, čo nemohol vylúčiť a len na
základe týchto pochybností nemohol výpovede svedkov vyhodnotiť ako nepravdivé. O trovách konania
rozhodol podľa § 52 CMP.

6. Proti výrokom II. a III. rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote podľa § 365 ods. 1 písm. b),

e), h) CSP, § 62 ods. 1 CMP prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie matka. Navrhla
výrok II. zmeniť tak, že zvýši výživné v nadväznosti na infláciu 15%, výrok III. zmenil a priznať jej
právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Nesúhlasila so zamietnutím jej návrhu na zvýšenie
výživného, ktoré bolo určené pred zvýšením životných nákladov na spodnej hranici, a že vyživovacia
povinnosť predstavuje pre ňu vyššiu finančnú záťaž, čo súd odôvodnil rozdielnosťou v možnostiach

rodičov. Súd sa nevysporiadal s jej zdravotným stavom, porovnateľným so stavom otca (zdravotné
problémy s chrbticou), so záväzkom, že za otca spláca úver vo výške 500 eur mesačne, so zvýšenými
nákladmi, s jeho pasívnym postojom k uplatneniu sa na trhu práce. Tvrdenie, že by dosiahol výšku príjmu
len 800 eur nie je ničím podložené, pokiaľ sa otec o to aspoň nepokúsil. Otec má možnosti uplatniť sa
na trhu práce, napr. ako taxikár, či vodič MHD, ktorý podľa výpovede svedka K. D. šoféruje a potrebuje

len okuliare. Pred vynesením prvého rozsudku nepoprel, že realizuje fušky a ani to, že prípadná znížená
majetnosť je výsledkom jeho gamblerstva (za trvania vzťahu splácala otcove dlhy). Býva s rodičmi,
ktorí suplujú rolu otca, pričom potreby maloletej neustále rastú a jej príjem nie je postačujúci. Nemožno
od nej spravodlivo požadovať, aby výchovu maloletej zabezpečovala za pomoci vlastných rodičov.Otec sa ani nepokúsil o uplatnenie v príbuznom alebo odlišnom segmente, jeho postoj je pasívny (na
pojednávaní mu avizovala pracovnú ponuku vrátnika, čo otec arogantne ignoroval). Na pojednávaní
dňa 10.02.2023 tvrdil, že príjem má, nechcel uviesť aký a súd to ani nezisťoval a nevysporiadal sa

s tým, že plnenie vyživovacej povinnosti má prednosť pred inými výdavkami rodiča (napr. prevádzka
motorového vozidla, fajčenie a pod.). Súhlasila s názorom súdu, že otcova argumentácia smerujúca k
zníženiu výživného bola špekulatívna, taktiež uhrádzanie výdavkov jeho partnerkou, návrh podal v čase,
keď nemal zdravotné problémy a tieto skutočnosti neboli premietnuté do výroku rozsudku. Bola názoru,
že návrh na začatie konania má šikanóznu povahu, bez relevantného dôvodu sa ocitla pred súdom a

pretovýrokonáhradetrovkonaniajenesprávny.Otecjepodľapriloženejdokumentáciepráceneschopný
na vykonávanie daného povolania, avšak z dokumentov nevyplýva nespôsobilosť na žiadne povolanie.
Na účely sociálnych pomerov otca navrhla vypočuť jeho bratranca F. N. (za účelom preukázania, že
pomery otca umožňujú zvýšenie výživného), súd tento dôkaz nevykonal a svoj postup nezdôvodnil. V
danom prípade bolo potrebné skúmať reálne zdroje príjmu otca a preukazovať aj príjem partnerky otca.
Neobstáloanivyhlásenieosobnéhobankrotu,pričompovažovalazaotázke,čiotecnesledovalnepoctivý

zámer. Rozhodnutie nenapĺňa materiálne predpoklady § 220 ods. 2 CSP.

7. Proti výroku I. rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec prostredníctvom právnej
zástupkyne podľa § 365 ods. 1 písm. b), d) a f) CSP, navrhujúc ho zmeniť a vyhovieť jeho návrhu na
zníženievýživného.Súdprvejinštancienezistilzmenu,naprieknímdoloženýmdôkazompreukazujúcich

opak, je dlhodobo práceneschopný, pracovná schopnosť sa mu znížila o 35%, poberá dávky hmotnej
núdzi vo výške 85 eur mesačne, bol mu priznaný nárok na bezplatné poskytnutie právnej pomoci. Z
dôvodu finančných ťažkosti podal návrh na vyhlásenie konkurzu oddlžením a ukončil podnikanie, je
voči nemu vedené exekučné konanie z dôvodu neuhrádzania výživného, nakoľko nie je schopný ho
v stanovenej výške platiť. Súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovému

zisteniu, závery považuje za arbitrárne a v rozpore s pravidlami právnej a formálnej logiky. Na jednej
strane súd konštatoval zrejmú zmenu pomerov (napr. nižší príjem, znížená miera pracovnej schopnosti)
a na druhej prijal záver, že nedošlo k zmene pomerov. Namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia.
Voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne o zamietnutí jeho žiadosti o invalidný dôchodok sa odvolal, pričom
dodnes nie je konanie právoplatne skončené. V prípade, ak bude žiadosti o priznanie invalidného

dôchodku na jeho odvolanie napokon vyhovené, bude invalidný dôchodok pravdepodobne priznaný
spätne od vzniku nároku, čo môže podstatne zmeniť aj súčasné pomery na jeho strane a tým aj určenie
výživného. Rozhodnutie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. Súd prvej inštancie rozhodol predčasne, bez vyčkania na rozhodnutie Sociálnej poisťovne o jeho
odvolaní.

8. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca poukázala na pasivitu otca sa zamestnať, v konaní deklaroval, že
nemá príjem, neskôr priznal 215 eur bez podloženia, poukazuje na svoju práceneschopnosť, hoci jeho
bolesti chrbta postihujú až polovicu dospelej populácie. Nemožno preto prijať záver, že nemôže, pri 35%
poklese výkonu práce, vykonávať žiadnu prácu. V konaní nebolo sporné, že môže vykonávať fušky,

(murárstvo, rekonštrukcie, a pod.). Obsahom jeho odvolania je „výhovorka“ o zdravotnom stave, ktorý
určite netvorí prekážku akéhokoľvek zamestnania, to potvrdzoval fakt, že sa vraj nemohol zamestnať od
04.10.2021, svojvoľne si znížil platenie súdom určeného výživného, ešte pred tvrdenými zdravotnými
problémami. Otca nezaujíma, že maloletej bolo upreté právo na dosahovanie aspoň približne rovnakej
životnej úrovne jej rovesníkov. Zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, by

malo byť len výnimočné a založené na výsostne objektívnych dôvodoch neschopnosti povinného rodiča
plniť si vyživovaciu povinnosť. V danom prípade bolo v konaní dostatočne preukázané, že nenastali
predpoklady pre zníženie výživného. Mala za to, že sú splnené predpoklady pre zvýšenie výživného,
tak ako uvádzala vo svojom odvolaní.

9. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky poprel fušky, gamblerstvo, čo je aj v rozpore s dokazovaním
a nesúhlasil, že matka spláca jeho dlhy. Matka sa v podaniach vyjadruje tak, akoby bezdôvodne
nepracoval a nehľadal si prácu, pričom v konaní početnými dôkazmi preukázal, že jeho zdravotný
stav mu aktuálne neumožňuje vykonávať žiadnu prácu, absolvuje vyšetrenia a liečebné procedúry.
Namietal tvrdenie o preukázaní príjmu vo výške 215 eur, a tento objasnil faktom, že ide o dávku v

hmotnejnúdzi,zníženúna85eurmesačne.Napojednávaniasadostavujemotorovýmvozidlom,pretože
sa mu veľmi zle chodí, ktoré výdavky znáša partnerka. Poprel tvrdenie, že sa vyhovára a že návrh
podal v dobe, keď nemal zdravotné problémy, pričom opak je pravdou. Spočiatku nedoložil správy o
nepriaznivom zdravotnom stave a na tento len bez dôkazov poukazoval z dôvodu, že nemal finančnéprostriedky na to, aby si svoj zdravotný stav riešil, na upozornenie súdu začal navštevovať lekárov, na
čo si požičiava peniaze od kamarátov (vyplýva to z výpovedí svedkov), čím sa mu finančná situácia
zhoršila. Zo zdravotnej dokumentácie vyplýva, že jeho zdravotné problémy sú staršieho charakteru.

Matka svoj návrh na zvýšenie výživného podala po jeho návrhu, čo považoval za účelové, a nelogickosť
jej návrhu potvrdzuje aj jeho odôvodnenie, poukazujúc v zásade len na infláciu 15%. Matka pritom
od štátu poberá daňový bonus a rodinné prídavky vo zvýšenej výške (ktoré pri určovaní pôvodného
výživného nepoberala). Neexistuje matkou tvrdený dôvod na náhradu jej trov konania. Maloletej by rád
doprial životnú úroveň jej rovesníkov, čo aktuálne nie je v jeho možnostiach.

10. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že ak sa otec subjektívne necíti byť gamblerom
neznamená, že ním nie je, k tejto okolnosti neposkytol vysvetlenia. Potvrdil, že sa prepravuje motorovým
vozidlom, umožňuje mu to zdravotný stav, dodal, že výdavky na dopravu znáša jeho partnerka, no
pochybovala o tom, že by mu platila životné náklady. Otec vyjadrené pochybnosti nevyvrátil. Za daných
okolností sa nestotožnila s tvrdením otca, že jeho návrh na zníženie výživného nie je egoistický, ale

odôvodnený jeho zhoršenou finančnou situáciou a zdravotným stavom.

11. Kolízny opatrovník sa vo vyjadrení k odvolaniu matky pridržiaval svojho stanoviska na pojednávaní
dňa 16.07.2024, kedy nesúhlasil so znížením výživného, k návrhu matky na zvýšenie výživného sa bez
záverov posudkového lekára nevedel vyjadriť. Vo vzťahu k odvolaniu otca navrhol rozsudok potvrdiť.

12. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa
§ 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods.
1 CSP, s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, dospejúc k záveru o nedôvodnosti
odvolania u oboch rodičov.

13. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných

podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať ( § 2 ods. 1 CMP, § 380 ods. 2 CSP).

15. Za nedôvodné posúdil námietky matky a otca o nepreskúmateľnom a nekonzistentnom rozhodnutí.
Dáva do pozornosti, že povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné
dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil, ktoré sa musia týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky

rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska
zákonnej požiadavky na riadne odvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka
konania na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené účastníkmi konania , ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých

detailov uvádzaných účastníkmi konania. Po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutia súdu
prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonné náležitosti
predpísané § 220 ods. 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP, konajúci súd v ňom uviedol, čoho sa obaja
rodičia podanými návrhmi domáhali, akými skutočnosťami ich odôvodnili, ako sa k návrhom vzájomne
vyjadrili rodičia a kolízny opatrovník, aké skutočnosti zistil súd vykonaným dokazovaním, a to so

zameraním sa na skutočnosti majúce podstatný význam pre rozhodnutie o znížení a zvýšení výživného
na maloletú a následne, po uvedení na vec sa vzťahujúcich zákonných ustanovení dostatočne, jasne
a zrozumiteľne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia účastníkov konania a akými úvahami
sa riadil pri prijatej úvahe o dôvodnosti zamietnuť návrhy oboch rodičov.

16. Odvolací súd sa po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku,
v ktorom súd prvej inštancie zamietol tak návrh otca na zníženie výživného na maloletú ako aj návrh
matkynazvýšenievýživnéhonamaloletú,vktoromdostatočnezodpovedalnavkonanínastolenéotázky
majúce pri rozhodovaní o týchto návrhoch podstatný význam a uplatnené nároky aj správne právne
posúdil (§ 387 ods. 2 CSP) a v plnej miere na tieto dôvody poukazuje. V záujme doplnenia dôvodov

a vyporiadania sa s odvolacími námietkami matky a otca dodáva nasledovné.

17.Pokiaľotecvodvolaníuvádza,žekonaniemáinúvadukonania(predčasnérozhodnutiebezvyčkania
na rozhodnutie Sociálnej poisťovne o odvolaní otca voči rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o priznanieinvalidného dôchodku) je treba uviesť, že za vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci je treba v zmysle § 365 ods. 1 písm. d/ CSP považovať akékoľvek pochybenie v procesnom
postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody (napr. nesprávne realizovanie

manudukčnej povinnosti súdu, pochybenie vo vykonanom dokazovaní, porušenie viazanosti súdu inými
rozhodnutiami, posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu).
Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd existenciu inej vady konania, majúcej za následok
nesprávne rozhodnutie v posudzovanej veci nezistil.

18. K otcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP (t.j. že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) konštatuje, že
citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na
základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti
oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti,

ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli počas
konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané,
alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie
založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov,
prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov konania, alebo ktoré vyšli najavo inak z

hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti, alebo, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných
ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený
odvolací dôvod nie je naplnený, keďže rozhodnutiu súdu prvej inštancie vzťahujúce sa k zmene výšky
výživného na maloletú nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov,

alebo z prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul
niektoré (pre posudzovanú vec) rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané,
alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia
dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení procesného
predpisu, alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo použité

zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

19. K námietke matky, že rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový

stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo,
ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho, ale interpretoval, alebo, ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd
prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil vo vzťahu k zníženiu ale aj zvýšeniu výživného

správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím
súdom zistená.

20. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

21. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

22. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

23. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

24. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnostia majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

25. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

26. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých
aopriznaní,obmedzeníalebopozbavenírodičovskýchprávapovinnostíaleboopozastaveníichvýkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

27. Zdôrazňuje, že vlastnosťou meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná nezmeniteľnosť, ktorá
je imanentnou súčasťou záruk právneho štátu čo znamená, že ak sa vo veci právoplatne rozhodlo,

nemôže sa prejednávať znova (§ 230 CSP). Ustanovenia § 121 CMP a § 26 Zákona o rodine upravujú
možnosť zmeny rozsudku vo veciach (o.i.) výkonu rodičovských práv a povinností, a to aj bez návrhu.
Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci znova rozhodnúť je zmena pomerov. Znamená
to, že okolnosti, z ktorých súd vychádzal v čase vyhlásenia posledného rozhodnutia sa zmenili v takej
miere,žesazávažnejšímspôsobomprejavujúvpomerochúčastníkov.Akkonajúcisúddospejekzáveru,

že sú splnené podmienky pre zmenu pôvodného rozhodnutia, vydá nové rozhodnutie rovnakého druhu
ako rozhodnutie, ktoré mení, pričom výrok nového rozhodnutia musí obsahovať aj špecifikáciu výroku,
ktorý je novým rozhodnutím dotknutý a prípadne aj rozsah, v akom sa pôvodné rozhodnutie mení.

28. Predpokladom na zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov podstatného

(kvalifikovaného) rázu, v dôsledku ktorej je treba zmeniť aj výšku výživného. Zmena pomerov v zmysle
§ 78 ods. 1 Zákona o rodine je základnou a prvoradou skutočnosťou relevantnou pre posúdenie
opodstatnenosti nároku osoby, dožadujúcej sa návrhom zvýšenia (resp. zníženia ) výživného. Za zmenu
pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine treba považovať podstatnú zmenu pomerov,
či už na strane dieťaťa, alebo rodičov, na ktorých je odkázané výživou. Pri rozhodovaní o zmene

výživného preto musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny v pomeroch účastníkov, ku ktorým
došlo od predchádzajúcej úpravy, pričom nemôže opomenúť ani existenciu ust. § 62 ods. 2 Zákona
o rodine, zakotvujúcu právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov či v negatívnom,
alebo pozitívnom zmysle, ako i všeobecné hľadisko upravené v § 75 ods. 1 Zákona o rodine a porovnať
okolnosti dôležité pre určenie výživného ako v čase predchádzajúceho, tak i nového rozhodnutia, a to na

základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania (III. ÚS 319/2015). Pri posudzovaní zmenených
pomerov je treba prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výšky výživného.
Dôvodomprezmenuvyživovacejpovinnostirodičovjelentakázmenapomerov,zaktorýchbolodoposiaľ
určené výživné, ktorá sa výrazným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov, ktorá dosahuje relevantnú
intenzitu pre zmenu rozhodnutia.

29. Odvolací súd dopĺňa, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb
toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj
po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je
rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby,

spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62
ods. 1, 2, 3, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené
potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, pri
zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Základnou podmienkou správneho určenia
vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa tak, aby vystihovalo potreby

dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozhodnutia (§ 217 ods.1 CSP), ktorá musí predstavovať vyčíslenie všetkých
pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná, táto musí vychádzať
zo základných potrieb (bývanie, stravovanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť, náklady súvisiace o
školskoudochádzkouapod.), apokiaľtoživotnáúroveňrodičovdovoľuje, trebazohľadniťajtiežnáklady
na voľnočasové aktivity. Po stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa,

môžesúdpristúpiťkurčeniumiery,ktorousanastanovenýchmesačnýchnákladochbudepodieľaťkaždý
z rodičov, pri zohľadnení ich zárobkových schopností, majetkových pomerov, životnej úrovne, počtu
iných vyživovacích povinností a ich výšky, plnenia vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o
dieťa, plnenia vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami.30. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii matky a otca uvádza, že súd prvej inštancie sa v napadnutom
rozhodnutí dôsledne zaoberal posúdením, či sa v danom prípade podstatne zmenili okolnosti existujúce

v čase poslednej úpravy výživného na maloleté dieťa, ktoré sú rozhodujúce pre výšku výživného (v
zmysle podaných návrhov rodičov) a pokiaľ následne dospel k záverom, že podstatné skutkové okolnosti
v danom prípade, po ich vyhodnotení, v nadväznosti na zákonné ustanovenia (§ 62, § 75 ods. 1, § 78
ods. 1 Zákona o rodine ) nie sú dôvodné pre zníženie výživného na maloletú v zmysle návrhu otca,
ale ani pre zvýšenie výživného na maloletú v zmysle návrhu matky, s týmito závermi sa odvolací súd

plne stotožňuje.

31. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovou a právnou argumentáciou súdu prvej inštancie
prezentovanú v rozhodnutí, vo vzťahu k zamietnutiu návrhu otca na zníženie výživného, týkajúcou
sa príjmových a majetkových pomerov otca, jeho možností a schopností a ich porovnania s pomermi
otca existujúcimi v čase ostatného rozhodovania o jeho vyživovacej povinnosti k maloletej (v roku

2019, kedy vykonával živnosť, murárske práce, bol nemajetný). Zhoduje sa s ním v tom, že v konaní
otec nepreukázal zníženie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá by mu
znemožňovala výkon práce primeranej jeho zdravotnému stavu. Je nesporné, že otec preukázal
zdravotné problémy súvisiace s bolesťami LS chrbtice (podľa lekárskeho nálezu neurológa ide o dg.
M.51.1 poškodenie driekových a iných medzistavcových platničiek s radikulopatiou), v dôsledku čoho

mu bola indikovaná liečba (bez operačného zákroku a hospitalizácie) a podstupoval rehabilitácie,
s odporúčaním vyhýbať sa neprimeranej fyzickej záťaži. Uvedený zdravotný stav však nebol posúdený
posudkovým lekárom pri posúdení žiadosti otca o priznanie invalidného dôchodku ako zníženie
pracovnej schopnosti na viac ako 40% v porovnaní so zdravou osobou a miera poklesu jeho schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 35%. Pokiaľ otec namieta, že súd rozhodol predčasne

a nevyčkal na rozhodnutie Sociálnej poisťovne o jeho odvolaní voči rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti
o priznanie invalidného dôchodku, odvolací súd udáva, že v čase rozhodnutia súd prvej inštancie
vychádzal z dostatočne zisteného skutočného stavu, zohľadnil preukázané skutočnosti o zdravotnom
stave otca a okolnosť, že posudkový lekár pri opätovnom posúdení zdravotného stavu otca nezmenil
svoj posudkový záver. Správnosť záverov súdu prvej inštancie v tomto smere otec nespochybnil ani

vodvolacomkonaní,keďnepredložillistinyoinýchskutkovýchokolnostiachmajúcichvplyvnasprávnosť
záverov súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa zhodol so záverom súdu prvej inštancie aj v tom, že pri
zistenom zdravotnom stave otca možno uzavrieť, že otec môže pracovať na čiastočný úväzok, príp.
vykonávať práce zohľadňujúce jeho zdravotný stav.

32. Správne súd prvej inštancie ako prvoradé zohľadňoval záujem maloletého dieťa a ustálil, že
pokiaľ má otec vyživovaciu povinnosť, musí vynaložiť všetko úsilie na zabezpečenie si primeraného
príjmu za účelom plnenia si vyživovacej povinnosti k neplnoletému dieťaťu, odkázanom na výživu od
svojich rodičov. Na základe vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie a dokladov predkladaných
otcom aj odvolací súd dospel k záveru, že na strane otca nebola preukázaná podstatná zmena jeho

pomerov v smere zníženia jeho pracovných možností a schopností v miere, odôvodňujúcej záver
o opodstatnenosti zníženia výživného na maloletú. Otec oproti stavu v roku 2019, v čase posledného
rozhodnutia o výživnom, kedy vykonával murárske práce, síce preukázal, že fyzicky náročná celodenná
práca tohto charakteru mu z dôvodu ochorenia chrbtice nie je odporúčaná, avšak nebolo preukázané, že
by nemohol vykonávať akúkoľvek inú menej fyzicky náročnú prácu, alebo prácu na skrátený pracovný

úväzok. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine možno zmeniť rozhodnutie o výživnom len vtedy ak sa
zmenia pomery niektorej zo strán tak, že pôvodne určené výživné nezodpovedá aktuálnym možnostiam
a schopnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča alebo potrebám oprávneného dieťaťa.
V prejednávanej veci sa otec domáhal zníženia výživného z dôvodu zhoršeného stavu, pretrvávajúcich
bolestí chrbtice, nutnosti liečby a rehabilitácie a tieto zdravotné ťažkosti boli aj podložené lekárskymi

nálezmi. Z posudku posudkového lekára však vyplynulo, že u otca nedošlo k vzniku invalidity v plnej
miere, ale ani v rozsahu 40%. Na základe toho správne súd prvej inštancie prijal záver, že hoci došlo
k čiastočnému zhoršeniu zdravotného stavu otca, nejde o tak závažnú zmenu pomerov, ktorá by otca
faktickyvyradilaztrhuprácealebomuznemožnilavykonávaťakúkoľvekzárobkovúčinnosť.Preukázané
určité zdravotné obmedzenia otca nie sú takej intenzity, aby mu úplne bránili vo výkone zárobkovej

činnosti. Otec síce pravdepodobne nemôže pokračovať vo výkone pôvodného zamestnania murára
v plnom rozsahu, avšak nebolo preukázané, že by si nemohol nájsť inú menej fyzicky náročnú prácu,
prípadne prácu na skrátený pracovný úväzok, z ktorej by bol schopný zabezpečiť výživné v doterajšej
výške. Odvolací súd dopĺňa, že pri hodnotení možností otca je potrebné prihliadať aj na všeobecneznámu situáciu na trhu práce v Bratislave, so širšou ponukou pracovných pozícií, vrátane prác s nižšími
nárokmi na fyzickú zdatnosť alebo kvalifikáciu. V daných podmienkach je preto dôvodné predpokladať,
že otec by si mohol zabezpečiť aspoň taký príjem, z ktorého by si bol schopný plniť svoju zákonnú

vyživovaciu povinnosť. Výška súdom určeného výživného 140 eur mesačne neprevyšuje hranicu, ktorú
byotecprivynaloženíprimeranéhoúsilianemoholposkytnúťzosvojejzárobkovejčinnosti,vnadväznosti
na fakt, že nezabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú. Za týchto okolností správne súd prvej
inštancie nevzhliadol takú zmenu pomerov na strane otca, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného na
ním navrhovanú výšku, ktorá by bola navyše v priamom rozpore zo záujmom maloletej na zabezpečenie

jej výživy a potrieb zo strany povinného rodiča.

33. Správne súd prvej inštancie v rozhodnutí poukázal aj na výšku mesačnej mzdy na pozíciách
s najnižším mzdovým ohodnotením v Bratislave, napr. pomocné práce, ktorá by mohla otcovi pokryť
záväzky z jeho vyživovacích povinností a jeho osobné náklady. Napokon otec vierohodne nepreukázal,
z akých finančných prostriedkov si zabezpečuje úhradu vlastných osobných nákladov v ním uvádzanej

výške cca 500 eur (strava, lieky, liečba, ošatenie, drogéria, mobil, výživné na deti, osobný bankrot),
ktoré by nemohol pokryť zo štátnych sociálnych dávok, s poukazom na výpoveď jeho partnerky, ktorá
mu poskytuje bývanie a pomáha mu financovať náklady na stravu a nevyhnutnú prepravu motorovým
vozidlom k lekárom. Na obranu otca, že z dôvodu svojich finančných ťažkosti podal návrh na vyhlásenie
konkurzu oddlžením a ukončil podnikanie (po prijatí posledného rozhodnutia o výške výživného v r.

2019), nemožno prihliadať, keďže otec nepreukázal, že na jeho strane vznikli v tom čase objektívne
skutkové okolnosti, ktoré nemohol ovplyvniť a ktoré by spôsobili nevyhnutnosť a dôvodnosť takéhoto
jeho postupu. Ani okolnosť vedenia exekučného konania pre neplatenie výživného, nemá vplyv na
posúdenie jeho možností a schopností si primeranou prácou zadovažovať príjem za účelom platenia
výživného. Odvolací súd nezistil dôvodnosť námietky otca, že závery súdu prvej inštancie sú v rozpore

s pravidlami právnej a formálnej logiky, keď súd súčasne konštatoval zmenu pomerov (napr. zníženú
mieru jeho pracovnej schopnosti) a zároveň prijal záver, že nedošlo k zmene pomerov. Zdôrazňuje,
že zmena pomerov, ktorá má vplyv na zmenu rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa v porovnaní
so stavom v čase vyhlásenia posledného rozhodnutia súdu, musí spĺňať podmienku, podstatnej zmeny
pomerov. Takáto podstatná zmena okolností na strane otca, dôvodných pre posúdenie výšky výživného

na maloletú, ktoré by sa závažným a nezvratným spôsobom prejavovali v celkových pomeroch otca
preukázaná nebola, keď nebola preukázaná závažná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť, aj keď zrejme v inom odbore, alebo v režime skráteného pracovného úväzku. Tu treba doplniť,
že otec vzhľadom na existenciu jeho dvoch vyživovacích povinností, má povinnosť sa aktívne snažiť
zabezpečiť si príjem, ktorý mu umožní platiť výživné a to aj formou menej zaťažujúcej práce, alebo

kombináciou viacerých príležitostných príjmov (brigády, fušky), tak, aby nebol odkázaný iba na sociálne
dávky a finančnú podporu svojej partnerky, ako tvrdí. Na základe takto zisteného skutočného stavu
súdom prvej inštancie, je potom plne akceptovateľný jeho záver, že nedošlo k zásadnej zmene pomerov
na základe objektívnych okolností na strane otca, na základe ktorých by bolo možné ustáliť pokles jeho
možností a schopností pracovať v miere odôvodňujúcej zníženie výživného na maloletú.

34. Odvolací súd sa zhoduje aj so záverom súdu prvej inštancie vo vzťahu k podanému návrhu
matky na primerané zvýšenie výživného na maloletú pri zohľadnení inflácie 15%. Matka sa teda
domáhala „primeraného“ zvýšenia výživného, poukazujúc na zvýšené náklady spojené s výživou,
ošatením vzdelávaním a mimoškolskou činnosťou maloletej, ako aj na okolnosť, že otec má naďalej

možnosť vykonávať prácu a z jej výnosu hradiť aj vyššie výživné. Konštatuje, že potreby maloletej
sa s pribúdajúcim vekom prirodzene zvyšujú, avšak pre rozhodnutie o zvýšení výživného je potrebné
mať preukázanú aj podstatnú zmenu pomerov na strane povinného rodiča, ktorá by umožňovala platiť
vyššie výživné. Takáto zmena však v danom prípade na strane otca preukázaná nebola. Súd v konaní
nezistil, že by sa príjmové a majetkové pomery otca zlepšili natoľko, aby bolo zvýšenie výživného

opodstatnené, a s poukazom na čiastočné zníženie jeho schopností, nezostali ani v rovine pôvodného
stavu. Naopak, aj vzhľadom na určité zdravotné obmedzenia otca, jeho vyživovaciu povinnosť aj
k ďalšiemu maloletému dieťaťu (pričom obe jeho maloleté deti majú z jeho strany nárok na výživné
zabezpečujúce im približne rovnakú životnú úroveň), vlastné životné náklady a náklady na liečbu, sa
jeho celkové finančné možnosti nejavia ako dostatočné na úhradu matkou požadovaného vyššieho

výživného, než je stanovené. Odvolací súd dopĺňa, že tak ako už bolo uvedené, výška výživného
závisí nielen od potrieb oprávneného dieťaťa, ale aj od možností a schopností a majetkových pomerov
povinného rodiča, z dôvodu ktorého je potrebné skúmať aj tzv. výživové maximum povinného, t.j. určitú
hranicu do ktorej je schopný pri zohľadnení jeho reálnych možností si vyživovaciu povinnosť plniť. Otecmá síce určité zdravotné obmedzenia, ktoré mu však nebránia úplne vykonávať zárobkovú činnosť,
avšak jeho pracovné možnosti a z toho plynúci príjem sú limitované jednak povahou zdravotného
stavu a ďalšou vyživovacou povinnosťou. V čase rozhodnutia súdu prvej inštancie mu nebol priznaný

nárok na invalidný dôchodok, z ktorého by mu plynul príjem. Naopak, otec má zdravotné problémy
a s tým spojené náklady, ktoré ho čiastočne obmedzujú vo výkone svojho pôvodného povolania a má
ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Teda bolo potrebné komplexne zhodnotiť jeho celkovú sociálnu situáciu,
pričom z jeho vyhliadok na pracovné uplatnenie pri znížených zdravotných možnostiach a celkového
postavenia na trhu práce, jeho vzdelania a doterajšej praxe, nemožno aktuálne usudzovať, že pri

finančnom zabezpečení si svojich základných osobných nákladov (na stravu, bývanie, ošatenie, liečbu),
platenia výživného aj na svoje mladšie dieťa, by bol schopný platiť výživné vo vyššej sume, ako správne
uzavrel súd prvej inštancie. Zvýšenie výživného by vzhľadom na preukázané skutkové okolnosti daného
prípadu mohlo znamenať zásah do existenčného minima otca, mohlo by viesť k ohrozeniu plnenia
jeho vyživovacej povinnosti aj voči ďalšiemu dieťaťu alebo seba samému. Takéto rozhodnutie by bolo
v rozpore s účelom výživného, ktorým je primerané rozdelenie nákladov na výživu dieťaťa medzi oboch

rodičov podľa ich možností.

35. K námietke matky, že náklady na maloletú sa zvýšili a vyživovacia povinnosť na maloletú je medzi
rodičmi rozdelená nerovnomerne odvolací súd udáva, že pri určovaní podielu rodičov, v akom sa
majú podieľať na úhrade odôvodnených potrieb maloletých detí je treba vychádzať z ich možností

a schopností, ich majetkových pomerov a dosiahnutej životnej úrovne. Zároveň pripomína, že výživné
nemožno určiť iba na základe potrieb dieťaťa, ale vždy je potrebné reflektovať aj reálne možnosti
a schopnosti povinného rodiča. V tejto súvislosti je treba zdôrazniť, že životná úroveň rodičov a detí
má byť v zásade rovnaká, pričom je ju možné vymedziť ako určitý stupeň uspokojovania životných,
t.j. hmotných a aj duchovných potrieb, v úzkom vzťahu k ďalším faktorom. Zhodu v životnej úrovni

medzi rodičmi a deťmi je treba hľadať predovšetkým v samotnom spôsobe života, využívaní kultúrnych,
spoločenských a športových možností. Rovnaká životná úroveň musí dieťaťu umožňovať žiť takým
štýlom života, ktorý by ho v porovnaní s ostatnými členmi rodiny nevylučoval z ich celku, alebo
ktorý by nevytváral nedôvodné rozdiely medzi rodičmi a ich deťmi. Vychádzajúc zo skutkových
zistení vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, nie je možné hodnotiť, že by rozhodnutie súdu

prvej inštancie nereflektovalo aj na vyhodnotenie tohto kritéria. Podotýka, že v danom prípade
sú obaja rodičia nemajetní a ich príjmové pomery sú rozdielne v prospech matky (z vykonaného
dokazovania vyplýva, že priemerná netto mesačná mzda matky sa od posledného rozhodnutia
súdu o výživnom zvýšila, a zvyšuje sa aj postupným každoročným čiastkovým zvýšením). Životná
úroveň otca je limitovaná výškou dosiahnutého vzdelania, jeho doterajšou zárobkovou praxou, vekom

a zdravotným stavom, pričom z vykonaného dokazovania nevyplynuli zistenia o otcom v minulosti
nadobudnutých pracovných skúsenostiach aj v inom pracovnom segmente, umožňujúcich mu uplatniť
sanapracovnomtrhuzavýraznepriaznivejšíchfinančnýchpodmienok,akokeďvykonávalprácumurára
a nebol limitovaný na trhu práce v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu. Vo vzťahu k zárobkovým
možnostiam a schopnostiam rodičov a ich majetkovým pomerom súd prvej inštancie správne

vychádzal z premisy priaznivejších zárobkových pomerov na strane matky, ktoré boli potencované
ukončením vysokoškolského štúdia, čo má vplyv na možnosť získať zamestnanie s vyšším príjmovým
ohodnotením. Správne súd prvej inštancie pri posúdení návrhu matky prihliadal aj na mieru, v akej
sú potreby maloletého dieťaťa hradené aj zo štátnej dávky rodinného prídavku a z uplatneného
daňového bonusu, ktorý je zohľadnený v príjme matky. Pokiaľ matka namieta, že súd prvej inštancie

pri rozhodovaní nehodnotil aj jej zdravotný stav (ochorenie chrbtice v dôsledku sedavého zamestnania)
treba konštatovať, že z jej argumentácie nie je zrejmé, aký vplyv by mala mať tato okolnosť na mieru
jej možností a schopností, keď matka je zamestnaná a jej zdravotný stav si nevyžaduje jej obmedzenie
pri výkone práce. Pokiaľ matka poukazuje na svoj výdavok a to splátky úveru, ktorý ako tvrdí spláca za
otca, treba uviesť, že nejde o novú okolnosť, ktorá nastala po pôvodnom rozhodnutí súdu o výživnom,

a z výpovede matky vyplýva, že tento úver si vzala spoločne s otcom na kúpu pozemku, pričom finančné
prostriedky minuli spoločne na iný účel ako bol ich zámer. Teda nemožno prisvedčiť zjednodušenému
argumentu matky, že spláca dlhy otca, ktorá okolnosť by mala byť na strane matky posúdená ako
oprávnený a nevyhnutný výdavok (ako napr. môže byť zohľadnená hypotéka za účelom zabezpečenia
si nevyhnutného bývania). Pokiaľ namieta, že súd nezisťoval príjem partnerky otca, odvolací súd

dopĺňa, že pokiaľ partnerka otca nie je jeho manželkou, jej príjem nemá vplyv na finančnú bonitu otca
(tvorba BSM počas manželstva), a preto nie je dôvodné životnú úroveň otca dokazovať prostredníctvom
príjmu jeho partnerky, ktorá v konaní ako svedok napokon uviedla, akou mierou aktuálne po finančnej
stránke pomáha otcovi (býva u nej bezplatne, pomáha mu so stravou a inými drobnými výdavkami).Na argumentáciu matky o účelovosti otcom deklarovaných jeho možností a schopností v dôsledku
u neho zhoršeného zdravotného stavu, ktorý mu neumožňuje vykonávať jeho pôvodnú prax neprihliadol,
keďže táto bola len v rovine úvah a žiadna skutočnosť vyplývajúca z vykonaného dokazovania tomu

nenasvedčovala. K námietke matky, že otec je pri hľadaní si práce pasívny odvolací súd odkazuje na
odôvodnenie v bode 31. až 34 tohto rozsudku. Odvolací súd sa stotožňuje aj s rozhodnutím súdu prvej
inštancie, ktorým zamietol návrh matky na zvýšenie výživného v celom rozsahu, teda aj za obdobie od
podania návrhu matky dňa 25.10.2021 do času, kedy otec v konaní predložil dôkazy o jeho zhoršenom
zdravotnom stave, lekárske správy a potvrdenie o jeho práceneschopnosti od 04.10.2022. Tu treba

pripomenúť, že matka podala návrh na zvýšenie výživného v rámci svojho vyjadrenia k návrhu otca
dňa 25.10.2021, dôvodiac nástupom maloletej na povinnú školskú dochádzku od septembra 2021
a zvýšením nákladov na jej potreby. Odvolací súd dopĺňa, že ide o obdobie, kedy od posledného
rozhodnutia súdu o výživnom uplynula doba 22 mesiacov, a aj keď maloletá začala navštevovať
povinnú školskú dochádzku, z porovnania matkou vyčíslených ale aj preukázaných nákladov na
maloletú v období roku 2019 a roku 2021, nevyplýva podstatná zmena pomerov na strane maloletej

v smere zásadného nárastu odôvodnených nákladov na zabezpečenie jej potrieb. Náklady ktoré matka
vynakladala na maloletú v súvislosti s hradením predškolského zariadenia sa podľa jej vyčíslenia aj
predložených dokladov v zásade zhodujú s nákladmi na financovanie poplatkov v škole, na školské
potreby a na zdravotný stav maloletej. Matka v roku 2019 uviedla mesačné náklady maloletej na stravu
100 eur, záľuby 50 eur, drogériu 20 eur, škôlku 79 eur (strava 30 eur, režijný poplatok 15 eur a za škôlku

25 eur, ZRPŠ 7 eur, triedny fond 2 eur), zábavu a šport 50 eur, Dermason 2,50 eur (30 eur ročne),
alergologičku 10 eur (29 eur štvrťročne), obuv a ošatenie 33 eur (200 eur polročne), hračky, dovolenky
500 eur ročne. V roku 2021 náklady maloletej vyčíslila na stravu už vo výške 150 eur, záľuby 50 eur
(nešpecifikované a nepreukázané), drogériu 25 eur, školu 78 eur (školská jedáleň 35 eur, družina 20 eur,
školské potreby pri nástupe do školy 120 eur /10 eur mesačne/, ZRPŠ 50 eur polročne /8 eur mesačne/,

RP-škola 30 eur polročne /5 eur mesačne/), mimoškolskú činnosť 55 eur (ZUŠ 40 eur, krúžok šikovné
ručičky 15 eur), hračky, šport a zábava 50 eur, Dermason 4 eur (50 eur ročne), imunoalergologička 10
eur (29 eur štvrťročne), dentálne ošetrenie 170 eur (nepreukázané), obuv a ošatenie 75 eur (matkou
vyčíslený nárast o 250 eur /ošatenie 300 eur a obuv 150 eur polročne/ je neprimeraný a nemožno ho
v celosti považovať za matkou odôvodnený), narodeniny, meniny a Vianoce 300 eur ročne, dovolenka

500 eur ročne. Do nákladov maloletej je potrebné zahrnúť aj náklady na bývanie, čo v danom prípade
predstavuje pri nákladoch 300 eur na domácnosť, v ktorej žije matka s obomi rodičmi, pomerne 50
eur mesačne (v podiele 1 nákladu matky, ako tretej dospelej osoby v domácnosti jej rodičov). Je teda
zrejmé, že v tomto období sa čiastočne zvýšili náklady maloletej na stravu a ošatenie a v minimálnej
miere na zdravotný stav, čo však nemožno hodnotiť ako podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu

zmenu výšky výživného od októbra 2021 vo vzťahu k nárastu odôvodnených potrieb maloletej. Z matkou
tvrdených nákladov na maloletú v tomto čase vyplýva, že došlo skôr k zmene charakteru týchto nákladov
a s poukazom na životnú úroveň otca, ktorá je a bola matke známa, bolo potrebné zvýšené náklady na
nové mimoškolské aktivity maloletej vopred konzultovať s otcom, keďže tieto predstavujú finančnú záťaž
pre oboch rodičov (čím matka napokon aj dôvodí podanie návrhu na zvýšenie výživného v roku 2021).

Taktiež z tých istých dôvodov nemožno v celosti uznať matkou uvádzané náklady na zábavu, voľný čas
a dovolenky maloletej, ktoré sú nesporne matkou vynakladané v záujme maloletej ale nekorešpondujú
so životnou úrovňou otca a jeho pomermi ako povinného rodiča. Správne súd prvej inštancie vychádzal
pri zamietnutí návrhu matky aj v tomto období z preukázania, že ani na strane otca nedošlo k podstatnej
zmene jeho zárobkových pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného, zároveň mal otec v tomto období

už exekučný titul na plnenie výživného aj voči svojmu ďalšiemu maloletému dieťaťu. Tu odvolací súd
pripomína, že výživné nemožno určiť iba na základe potrieb dieťaťa, ale vždy je potrebné reflektovať aj
reálnemožnostiaschopnostipovinnéhorodiča.Vdanomprípadevykonanýmdokazovanímsúdomprvej
inštancie nebolo preukázané, že by sa tieto možnosti na strane otca, oproti obdobiu predchádzajúceho
posudzovania výživného (v roku 2019) zvýšili, a to aj v čase, kedy matka návrh dňa 25.10.2021

podala a otec v konaní preukázal zhoršenie zdravotného stavu s následkom jeho práceneschopnosti.
Súčasnenebolapreukázanáaniinápodstatnázmenapomerovdôvodnápreposudzovaniezmenyvýšky
výživného, okrem okolnosti čiastočného zvýšenia príjmu na strane matky.

36. Pokiaľ matka namieta, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP), keď nevykonal dôkaz aj výsluchom svedka F.
N., odvolací súd po vyhodnotení obsahu spisu a postupu súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd
prvej inštancie zadovážil dostatok dôkazov, vrátane výsluchu svedkov, ktoré postačovali pre zistenie
skutočného stavu a svoje závery pri hodnotení dôkazov aj dostatočne vysvetlil. Napokon z obsahu spisuvyplýva, že účastníci konania pred svojimi záverečnými zhrnutiami, na pojednávaní, na ktorom súd prvej
inštancie rozhodol, nemali návrhy na doplnenie ďalšieho dokazovania.

37. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne
podľa § 387 ods. 2 CSP potvrdil.

38. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

39. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

40. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

41. Odvolací súd udáva, že v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku je priznanie
nároku na náhradu trov konania výnimočné, keď Civilný mimosporový poriadok normuje všeobecné
pravidlo o náhrade trov, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak (§ 52 CMP). Z daného pravidla existujú v zásade dve výnimky, a to § 53 CMP, ktorý

priznáva v taxatívne stanovených prípadoch nárok na náhradu trov konania podľa zásady úspechu za
kumulatívneho splnenia podmienky, že to možno spravodlivo požadovať, a v súlade s § 55 CMP, ak je
to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, a to aj mimo konaní vymenovaných v § 53 CMP. Aj v
prípade, že by boli splnené podmienky podľa § 53 CMP, alebo § 55 CMP, je ponechané na vôli účastníka,
či si takýto nárok na náhradu trov konania uplatní, alebo nie. Keďže aplikácia § 55 CMP predstavuje

výnimku zo všeobecného pravidla, musí byť náležite odôvodnená. Rozhodujúcim kritériom pre priznanie
nároku na náhradu trov konania v tomto prípade nie je úspech v konaní. Predpoklad, že je priznanie
nároku na náhradu trov konania s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, musí súd vyhodnotiť z
úradnejmoci.Prihodnotenítohtokritériabynemalsúdzohľadňovaťvýlučneosobnéamajetkovépomery
účastníkov. Relevantné by mali byť práve okolnosti prejednávanej veci (napr. šikanózny návrh). Súd

tiež pri aplikácii predmetného ustanovenia môže vyhodnocovať, ktorý z účastníkov spôsobil, že konanie
muselo prebehnúť.

42. Odvolací súd ako vecne správne vyhodnotil aj závery súdu prvej inštancie o trovách nesporového
konania. Odvolanie matky vo vzťahu k výroku rozsudku o nároku na náhradu trov konania, odvolací súd

posúdil ako nedôvodné. Súd prvej inštancie správne rozhodol, keď nezistil splnenie podmienok aplikácie
§ 55 CMP a dôvody pre záver, že je s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé priznať matke náhradu
trov konania, za situácie, že sama podala návrh na zvýšenie výživného na maloletú. Teda nemožno
prisvedčiť tvrdeniu matky, že sa bez relevantného dôvodu ocitla pred súdom pre šikanózny návrh
otca. Takýto nárok matka nepreukázala a z pohľadu predmetu sporu nejde ani o dôvod spravodlivého

usporiadania vzťahov účastníkov konania.

43.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.1CSP, §52CMP.Vdanomprípade
matka svoj návrh na priznanie náhrady trov konania v odvolacom konaní nezdôvodnila a neuviedla s
ohľadom na aké mimoriadne okolnosti by bolo spravodlivé ju priznať. Za takúto okolnosť nie je dôvodné

považovať iba využitie práva matky podať voči rozsudku, ktorým bol zamietnutý jej návrh, odvolanie.
Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd ani v odvolacom konaní nemal preukázaný vznik nároku na
náhradu trov konania matke v nesporovom konaní, ako výnimku pri splnení podmienok § 55 CMP.

44. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).