Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. júl 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoCsp/39/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7624200991
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7624200991.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Greguša a členov senátu

JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko,
s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom v Bratislave na Prievozskej ulici č. 2 zastúpeného advokátskou
kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom v Bratislave na Prievozskej ulici č.
2 proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX bývajúcemu v C. D. E. F. G. H. XXX/XXX v konaní o
zaplatenie 970,26 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves
č.k. 16Csp/15/2024 - 126 zo dňa 24.6.2024 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. N e p r i z n á v a stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie) rozsudkom č.k. 16Csp/15/2024 - 126
zo dňa 24.6.2024 výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi.

2. Vec právne posúdil podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods, 1, 3, 5, 6, 9, § 54 ods. 1, 2, § 565 Občianskeho
zákonníka (OZ) účinného ku dňu 9.2.2022, § 3 ods. 1, § 39, § 524 ods. 1, 2, § 525 ods. 1, 2 OZ v znení

účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu, § 261 ods. 6 písm. d), § 263
ods. 1, § 266 ods. 5, § 273 ods. 2, 3, § 497, § 499 Obchodného zákonníka (ObZ) účinného ku dňu
9.2.2022, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), g,), h), i), l), § 7 ods. 1, 2, 4, 16, 17, § 9 ods. 1, 2, 9, 15,
§ 11 ods. 1, 2, § 19 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 20 ods. 1, § 21 ods. 1, 2, § 25g zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch (ZoSU) v znení k 9.2.2022, § 17 ods. 1, 2, 3 ZoSU v znení účinnom ku dňu
postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu, § 1 ods. 1, 2, 3 písm. b), 4, § 1a ods. 1, §
10d ods. 1, 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ, § 92

ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky, ktorá je
predmetom tohto sporu, § 255 ods. 1, 2, § 266 ods. 1, 2 CSP, čl. 4 ods. 1, 2 a čl. 17 Základných princípov
CSP. Rozhodnutie odôvodnil tým, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah. Prioritne skúmal aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu v spore. Uviedol, že v prípade postupovania pohľadávok banky zo spotrebiteľského
úveru, vychádzajúc zo zákona o bankách, relevantnými podmienkami pre platné postúpenie takejto
pohľadávky zo spotrebiteľského úveru z banky na iný subjekt, je preukázateľné zaslanie písomnej
výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a následné dlžníkovo nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní.

Uvedené považoval za zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia
čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym
predpisom vo vzťahu k OZ. Žalobca podľa názoru súdu prvej inštancie neosvedčil, že pri predčasnom
zosplatnení predmetného úveru BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, od ktorého mal nadobudnúťpohľadávku, ktorá je predmetom sporu, postupoval v súlade s § 53 ods. 9 a § 565 OZ účinného v čase,
kedy predmetné zosplatnenie pôvodný veriteľ realizoval. Konštatoval, že BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA vo vzťahu k žalovanému mal zosplatniť úver vyplývajúci z tohto úverového vzťahu podľa

tvrdení žalobcu dňom 5.9.2022, a to prípisom zo dňa 7.9.2022 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru č. 42796062320001 - Predžalobná výzva“. Považoval za potrebné uviesť,
že podľa ust. § 53 ods. 9 OZ účinného v čase, kedy sa malo vykonať predmetné zosplatnenie, ak ide
o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, mohol dodávateľ uplatniť právo
podľa § 565 OZ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, keď súčasne

upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Uvedené ustanovenie
dopĺňa ust. § 565 OZ tak, že otázku zosplatnenia úveru je potrebné vykladať skrz text oboch uvedených
ustanovení súčasne. Podľa § 565 OZ na to, aby BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA ako veriteľ
mohol žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, bolo potrebné, aby mu
toto právo vyplynulo buď z dohody medzi zmluvnými stranami alebo, aby mu bolo určené rozhodnutím.
Takéto oprávnenie pre BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA vyplývalo priamo z predmetnej zmluvy

a síce z jej časti 3 článku 3 „Následky porušenia povinnosti Klienta “ bod 3.1 písm. a/. Ďalej uviedol,
že z obsahu uvedených ustanovení OZ (t.j. § 53 ods. 9 a § 565) je možné vyvodiť, že v prípade
spotrebiteľských záväzkov ide o dva rôzne právne úkony veriteľa, a to upozornenie na uplatnenie práva
veriteľapodľa§53ods.9(predtýmods.8)OZasamotnážiadosťozaplatenieceléhodlhupreomeškanie
so zaplatením splátky, čo vyplýva z právneho názoru prezentovaného Najvyšším súdom SR v bode

12.08. odôvodnenia rozsudku zo dňa 15. decembra 2020, sp. zn. 5 Cdo 36/2020 uverejneného pod č.
04 v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 1/2021- Rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych, v ktorom
najvyšší súd práve na oneskorenom doručení druhého právneho úkonu, ktorým sa v danom prípade
zosplatňovala celá postupovaná pohľadávka naraz a predčasne, jednoznačne konštatoval, že veriteľ
nezrealizoval svoje právo na zaplatenie celej pohľadávky v súlade s druhou vetou ust. § 565 OZ. I z

toho odôvodnenia je zrejmé, že k naplneniu predpokladov predvídaných § 53 ods. 9 a § 565 OZ je
potrebné realizovať dva právne úkony, z ktorých navyše druhý v poradí musí byť vykonaný v lehote
do splatnosti najbližšej splatnej splátky, a teda sa nejedná o úkon, ktorý by mal mať len deklaratórnu
povahu. Konštatoval, že z hľadiska vzťahu medzi „trojmesačnou dobou“ a „lehotou nie kratšou ako 15
dní“, ktoré rámce spomína § 53 ods. 9 OZ, zákonodarca výslovne neupravuje, či môžu plynúť súbežne

alebo či uvedená minimálne 15-dňová lehota môže začať plynúť až po uplynutí trojmesačnej doby. Z
§ 565 veta druhá OZ vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej
sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 OZ). Jednoznačným je iba
to, že v čase uplatnenia práva je spotrebiteľ v omeškaní s plnením niektorej zo splátok tri mesiace a

uplynula lehota 15 dní na uplatnenie práva po upozornení dlžníka. Najvyšší súd zastáva názor, že 15-
dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa by mala byť realizovaná ešte pred uplynutím troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky, vychádzajúc z charakteru upozornenia na možnosť zosplatnenia
ako vytvorenia príležitosti pre dlžníka ho ešte odvrátiť, navyše pokiaľ uplatneniu tohto práva nebráni, ak
spotrebiteľ zaplatí niektorú zo skorších splátok (porovnaj bod 22, 22.1 a 22.2 odôvodnenia uznesenia

NS SR sp.zn. 5Cdo/224/2021 zo dňa 30. novembra 2022). Mal za to, že výzvou vykonanou v súlade
s § 53 ods. 9 OZ účinného v čase realizácie predčasného zosplatnenia úveru bol v danom prípade
prípis „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ zo dňa 1.6.2022, ktorú si síce žalovaný neprevzal v
odbernej lehote, keďže poštová zásielka č. RF500623097SK, ktorej obsahom bola uvedená výzva, bola
uložená na Pošte Spišská Teplica, avšak v zmysle teórie dôjdenia a v súlade s judikatúrou najvyššieho

súdu sa táto výzva považovala za doručenú žalovanému práve dňom jej uloženia na pošte, keďže
uvedeným okamihom objektívne mal žalovaný podľa platnej judikatúry najvyššieho súdu možnosť sa
oboznámiť s jeho obsahom (porovnaj uznesenie NS SR sp.zn. 4Obdo 73/2016, príp. uznesenie NS
SR sp.zn. 5Cdo 129/2010, resp. uznesenie sp.zn. 7Cdo/191/2021 zo dňa 30.06.2022). Z obsahu
uvedenej výzvy vyplynulo, že k uvedenému dňu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA evidoval

u žalovaného aktuálnu dlžnú čiastku na predmetnom úvere v sume 96,90 Eur vrátane príslušenstva,
ktorú sumu po zohľadnení obsahu dokladu - Výpisu z úverového účtu žalovaného vedeného pod číslom
úverového prípadu: 42796062320001, VS: 1116548700 predstavovala omeškaná splátka 26,30 Eur
splatná dňa 15.3.2022, u ktorej bol žalovaný v čase výzvy v omeškaní 3 mesiace a 15 dní, náklady
spojené s uplatnením pohľadávky v sume 18 Eur uplatňované od 1.4.2022, omeškaná splátka 26,30

Eur splatná dňa 15.3.2022, u ktorej bol žalovaný v čase výzvy v omeškaní 2 mesiace a 15 dní,
omeškaná splátka 26,30 Eur splatná dňa 15.4.2022, u ktorej bol žalovaný v čase výzvy v omeškaní
1 mesiac a 16 dní, a omeškaná splátka 26,30 Eur splatná dňa 15.5.2022, u ktorej bol žalovaný v
čase výzvy v omeškaní 15 dní. K predčasnému zosplatneniu predmetného úveru mal BNP PARIBASPERSONAL FINANCE SA pristúpiť prípisom zo dňa 7.9.2022 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru č. 42796062320001 - Predžalobná výzva“, ktorý bol žalovanému doručený
dňa 12.9.2022. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že podmienkou riadneho zosplatnenia dlhu

je riadne doručenie oboch prejavov vôle veriteľa dlžníkovi. Doručenie žiadosti o zaplatenie celého dlhu
pre omeškanie so zaplatením splátky dlžníkovi až po dni splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky nemá
za následok stratu výhody splátok pre dlžníka, pretože splatnosťou ďalšej nasledujúcej splátky toto
právo veriteľa zaniklo (porovnaj bod 12.08. odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.
decembra 2020, sp. zn. 5 Cdo 36/2020; obdobne aj bod 22, 22.1 a 22.2 odôvodnenia uznesenia NS

SR sp.zn. 5Cdo/224/2021 zo dňa 30. novembra 2022). Z vykonaných dôkazov a síce z prípisu „Výzva
na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ zo dňa 1.6.2022 v spojení s Výpisom z úverového účtu žalovaného
vedeného pod číslom úverového prípadu: 42796062320001, VS: 1116548700 považoval za zrejmé,
že BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA začal proces predčasného zosplatnenia predmetného
úveru práve pre omeškanie so splatnosťou splátky splatnej dňa 15.3.2022, u ktorej bol žalovaný v čase
výzvy v omeškaní 3 mesiace a 15 dní, keďže v nadväznosti na ňu a ešte pred splatnosťou každej

ďalšej z nasledujúcich splátok začal si voči žalovanému uplatňovať dňa 1.4.2022 položku - náklady
spojené s uplatnením pohľadávky v sume 18 Eur. Ak si teda BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE
SA začal uplatňovať náklady spojené s vymáhaním pohľadávky, mohlo sa to stať jedine pre tú splátku,
vo vzťahu ku ktorej bol žalovaný v omeškaní, a teda je logické, že právo na túto splátku mohol cieliť
svoj zámer v prípade jej neuhradenia v lehote troch mesiacov prípadne zosplatniť predčasne celý

svoj dlh. Takýto výklad uvedeného úkonu tohto veriteľa je súladný aj s § 54 ods. 2 OZ, resp. s §
266 ods.5 ObZ, podľa ktorého pri pochybnostiach o obsahu právnych vzťahov medzi dodávateľom a
spotrebiteľom, ktoré sa spravujú týmto zákonom, sa použije výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Taký výklad nie je rozporný ani so žalobcom uvádzaným rozhodnutím NS SR sp. zn. 9Cdo/165/2022
z 27.09.2023, nakoľko podľa právneho názoru vysloveného v uvedenom rozhodnutí treba vychádzať

z princípu racionálneho správania účastníkov zmluvných vzťahov, ktorí konajú v súlade so zákonom,
a teda vzhľadom na ustanovenie § 565 druhej vety OZ je potrebné predpokladať, že zosplatnenie
bolo vyvolané tou splátkou, ktorá bola v čase zosplatnenia tri mesiace po splatnosti, to všetko len za
predpokladu, že sa vykonaným dokazovaním nepreukáže opak. Práve v tomto prípade je tento opak
preukázaný, keďže z uplatňovania nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 18 Eur, ku

uplatneniu ktorých došlo dňom 01.04.2022, je zrejmé, že proces predčasného zosplatnenia uvedenej
pohľadávky začal práve v dôsledku splátky splatnej dňa 15.03.2022, ktorá v čase uplatnenia uvedených
nákladov už spĺňala (v tom okamihu ako jediná) požiadavku jej omeškania trvajúceho dlhšie ako tri
mesiace. Zároveň tento výklad nie je rozporný ani so žalobcom uvádzaným uznesením Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1Cdo/123/2022 z 30.01.2024, pretože tento v bode 30 svojho odôvodnenia posudzoval

situáciu, kedy z vykonaného dokazovania nevychádzalo nič iné. V danom prípade tak právny úkon
zosplatnenia BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA mohol realizovať do splatnosti najbližšie splatnej
splátky nasledujúcej po uplynutí troch mesiacov od splatnosti splátky, pre ktorú pristúpil k zosplatneniu
predmetného úveru, čo v danom prípade mohla byť len splátka splatná dňa 15.6.2022. Konštatoval,
že akékoľvek prípadné „posúvanie“ tohto zosplatnenia na niektorú z ďalších nasledujúcich splátok je

nelogické a nesúladné práve vo vzťahu k úkonu, za ktorý si BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE
SA vo vzťahu k žalovanému účtoval poplatok 18 Eur uplatnený dňa 1.4.2022 s označením „náklady
spojenésuplatnenímpohľadávky“.Uviedol,žeBNPPARIBASPERSONALFINANCESAvšakpristúpilk
zosplatneniu až dňa 5.9.2022, teda až po uplynutí splatnosti splátky, do splatnosti ktorej toto svoje právo
mohol využiť, a preto zosplatnenie vykonané prípisom „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti

úveru č. 42796062320001 - Predžalobná výzva“ zo dňa 7.9.2022 súd prvej inštancie považoval za
neplatné, nakoľko bolo vykonané v rozpore so zákonom. V nadväznosti na to sa tak uvedený úver nestal
predčasne splatným a žalovaný bol oprávnený ale i povinný ho naďalej splácať v zmysle splátkového
kalendára, na ktorom sa zmluvné strany v úverovej zmluve dohodli. Žalobca však nepreukázal ani
to, že si BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA pri uzatváraní zmluvy riadne splnil povinnosť v

zmysle § 7 ods. 1 ZoSU, podľa ktorého bol povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť
žalovaného ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom mal vziať do úvahy najmä dobu, na
ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj
účel spotrebiteľského úveru. V tejto súvislosti poukázal na to, že BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE
SA ako zahraničná banka bol podľa § 7 ods. 4 ZoSU povinný s vynaložením odbornej starostlivosti

na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať
údaje o spotrebiteľských úveroch tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 16 a 17. Uviedol, že
podľa § 7 ods. 17 písm. b/ ZoSU bol BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA ako veriteľ povinný
posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané zjedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň
dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení
v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase

posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Zároveň podľa § 7 ods. 17 písm.
b/ ZoSU bol BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA ako veriteľ povinný vynaloženie tejto odbornej
starostlivosti aj hodnoverne preukázať. Vzhľadom na uvedené, a to aj s prihliadnutím na výzvu súdu
prvej inštancie uskutočnenú dňa 2.4.2024 preto bolo povinnosťou žalobcu hodnoverne preukázať, že
pri posudzovaní bonity žalovaného BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA postupoval v súlade s

§ 7 ods. 16 a 17 cit. zákona a teda vykonal overenia bonity žalovaného v príslušných databázach,
čo mal aj následne súdu riadne zdokladovať a tým hodnoverne preukázať splnenie si uvedených
povinností. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že ku dňu 9.2.2022, t.j. ku dňu uzavretia
predmetnej zmluvy medzi BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA a žalovaným, boli v prevádzke štyri
takéto databázy, a síce Spoločný register bankových informácií "SRBI" - časť Register spotrebiteľských
úverov v zmysle ZoSU, ktorý začal vykonávať činnosť od 01.10.2015 a vo vzťahu ku ktorému BNP

PARIBAS PERSONAL FINANCE SA vystupoval ako veriteľ poskytujúci údaje do neho, Nebankový
register klientskych informácií "NRKI" - časť Register spotrebiteľských úverov v zmysle ZoSU, ktorý
začal vykonávať činnosť od 01.10.2015, Register údajov o spotrebiteľských úveroch, ktorý začal
vykonávať činnosť od 01.10.2015 a EURI (Európsky register informácií), ktorý začal vykonávať činnosť
od 10.07.2017. Okrem toho zo žalobcom predložených dokladov -„AUTORIZACE 262807180665737“ -

vyplynulo, že žalobca vykonal posúdenie majetkových pomeroch žalovaného až dňa 16.2.2022 (dátum
uvedený ako dátum pri údaji „DEKLAROVANÝ_PRÍJEM“ v rámci uvedeného dokladu), t.j. až po uzavretí
zmluvy, ktorá bola uzatvorená dňa 9.2.2022. Podľa § 7 ods. 2 ZoSU bonitné hodnotenie mal BNP
PARIBAS PERSONAL FINANCE SA vykonať na základe informácii, ktoré mu mal žalovaný na jeho
žiadosťposkytnúť,avšakžalobcasúdunepreložilžiadendôkazotom,nazákladeakýchpodkladov,ktoré

mu mal žalovaný poskytnúť, hodnotenie tejto jeho úverovej bonity vôbec uskutočnil. Nepreukázal, že by
si vyžiadal informácie o žalovanom z prípadných príslušných databáz, keďže v konaní výstupy z takýchto
databáz súdu vôbec nepredložil. Žalobcom predložený doklad -„AUTORIZACE 262807180665737“
predstavuje len výstup z vnútorného systému BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA a nejedná sa
o výstup z osobitnej databázy úverov. To potvrdil aj samotný žalobca, ktorý uviedol, že sa jedná o

výstup z interných aplikácií postupcu, ktoré zaslal žalobcovi. Samotný žalobca, uvádzal, že overovanie
schopnosti splácať úver prebieha vo väčšine prípadov v automatickom režime, pričom údaje potrebné
na posúdenie žiadosti o úver sú napríklad z úverového registra alebo Sociálnej poisťovne získavané vo
forme dát, ktoré v čitateľnej podobe zobrazujú len interné aplikácie postupcu. Z dokladu „AUTORIZACE
262807180665737“ vyplýva, že pre údaje označené PODSEKCIA _NRKI_SRBI mala byť podľa riadku

označeného RKI_DATUM_ODPOVEDI bližšie nešpecifikovaná informácia doručená dňa 09.02.2022 v
čase o 0:00:00 hod. (údaj vedený v tvare „2022-02-09 0:00:00“), čo sa súdu javí ako nelogické, nakoľko
samotná zmluva sa určite so žalovaným nepodpisovala v čase o 0:00 hod. (t.j. o polnoci) a žalobca
nepredložil žiaden dôkaz o tom, že žalovaný žiadal uvedený úver ešte pred dátumom 09.02.2022,
teda deň predtým, ako prípadne mohla dôjsť odpoveď na prípadný dopyt do uvedených registrov.

Údaj vykonania takéhoto dopytu absentuje úplne. Navyše v prípade výstupu údajov zo Sociálnej
poisťovne figuruje dátumom 09.02.2022 a čas 13:13:46 hod. (viď riadky „SP_DATUM _DOPYTU“ a
„SP_CAS_DOPYTU“). Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že skúmaním výdavkov zákon celkom
jednoznačne nemá namysli len výdavky na iné už existujúce úvery, ale výdavky vo všeobecnosti,
teda aj na bežné životné potreby, pričom súdu prevej inštancie nebolo preukázané, že by ich BNP

PARIBAS PERSONAL FINANCE SA vôbec skúmal a žalovaného ako spotrebiteľa sa na ne prípadne
dopytoval. Naopak, z uvedeného dokladu -„AUTORIZACE 262807180665737“ vyplýva, že samotné
šetrenie pomerov žalovaného mimo ním uvedených údajov sa uskutočnilo, resp. výstupy z nich mal
BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA získať až po uzavretí spotrebiteľskej zmluvy. Mal za to, že
nesplnenie si povinnosti zo strany žalobcu hodnoverného preukázania vynaloženia náležitej odbornej

starostlivosti zo strany BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA pri posudzovaní úverovej bonity
žalovaného je potrebné v spojení ust. § 11 ods. 2 ZoSU považovať za hrubé porušenie povinnosti
žalobcu, resp. BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA ako banky podľa § 7 ods. 1 cit. zákona, a
preto je potrebné predmetný úver z danej zmluvy aj z tohto dôvodu považovať za bezúročný a bez
poplatkov, a zároveň dôvod, ktorý neumožňovalo BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA vykonať

predčasné jednorázové zosplatenie predmetného úveru (§ 11 ods. 2 ZoSU prvá veta). Uviedol, že
pokiaľ teda ide o splnenie podmienok predvídaných § 17 ZoSU, ktoré bolo potrebné splniť na to, aby
postúpenie predmetnej pohľadávky z BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA na žalobcu v tomto
spore bolo možné vyhodnotiť ako platný právny úkon, tak tieto podmienky splnené neboli, keďže kuzavretiu Zmluvy o postúpení pohľadávok z nesplatených úverov medzi BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA a žalobcom zo dňa 21.06.2023 došlo v čase, kedy ešte nenastala predčasná splatnosť
predmetného úveru, ktorý mal predstavovať postupovanú pohľadávku (z vyššie uvedených dôvodov),

a zároveň v čase uvedeného postúpenia nenastala ani celková konečná splatnosť uvedeného úveru,
ktorá podľa zmluvy mala nastať až dňa 15.2.2026. Došlo teda k porušeniu ust. § 17 cit. zákona.
Zároveň došlo aj k porušeniu ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB. V tejto súvislosti súd prvej inštancie
uviedol, že pre posúdenie otázky aktívnej vecnej legitimácie na strane súčasného žalobcu z hľadiska
splnenia predpokladov vyžadovaných § 92 ods. 8 ZoB je potrebné preukázať, že zo strany BNP

PARIBAS PERSONAL FINANCE SA ako banky bola realizovaná výzva na zaplatenie dlžnej sumy z
predmetného úveru, a že následne po doručení tejto výzvy banky na plnenie bol žalovaný ako spotrebiteľ
nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní s úhradou uvedeného dlhu, na ktorý bol vyzvaný. Jedine
za splnenia týchto predpokladov je možné následné postúpenie pohľadávky (predstavujúcej uvedený
dlh žalovaného) považovať za platné. Aj v tomto prípade je však podľa v súčasnosti platnej judikatúry
možné postúpenie len celej pohľadávky a nie prípadne jej časti. Poukázal na právny názor vyslovený

najvyšším súdom, že zákon o bankách celkom jednoznačne definuje podmienky, za akých možno, resp.
nemožno postúpiť pohľadávku patriacu banke (ktorou sa v nasledovnom rozumie rovnako ako v zákone
i pobočka zahraničnej banky) buď inej banke alebo aj subjektu, ktorý nie je bankou. Z ustanovenia
§ 92 ods. 8 ZoB je zrejmý reťazec úkonov, ktoré musia byť naplnené, aby mohlo dôjsť k postúpeniu
pohľadávky.Prvýtakýtoúkonjepísomnávýzvabankyklientovi,žejevomeškanísosplnenímčolenčasti

svojho peňažného záväzku voči banke. Z obsahu oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti síce
sekundárne vyplýva, že žalovaný je pre prípad porušenia v omeškaní so splatením splátky úveru, ktoré
trvá viac ako 3 mesiace, avšak primárne je predmetom tejto výzvy oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru. Obsah ustanovenia § 92 ods. 8 veta prvá ZoB predpokladá výlučnú a samostatnú
písomnú výzvu banky, že je jej klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho záväzku. Skrz

spotrebiteľského charakteru dojednanej zmluvy o úvere nemožno prisvedčiť oznámeniu o mimoriadnej
splatnosti úveru aj charakter výzvy v zmysle § 92 ods. 8 ZoB (porovnaj bod 27 odôvodnenia rozsudku
NS SR sp.zn. 2Cdo/266/2020 zo dňa 31.03.2022). Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca v danom
spore okrem prípisu „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ zo dňa 1.6.2022 a prípisu „Oznámenie
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42796062320001 - Predžalobná výzva“ zo dňa 7.9.2022

nepredložil žiadnu inú písomnú výzvu od BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA ako banky, ktorá
by predchádzala postúpeniu pohľadávky, ku ktorému by malo dôjsť na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok z nesplácaných úverov zo dňa 21.06.2023, a ktorá by tak spĺňala charakter písomnej výzvy
podľa 92 ods. 8 ZoB. Na základe toho ustálil, že na strane terajšieho žalobcu nie je daná vecná aktívna
legitimácia na vedení tohto sporu, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom na uvedené

sa už následne nezaoberal ďalšími okolnosťami relevantnými pre posúdenie, či predmetný úver je,
príp. nie je bezúročný a bez poplatkov, a teda či prípadný žalobcom uplatnený nárok (ako z hľadiska
istiny, tak aj jej príslušenstva) je dôvodný v plnom rozsahu, príp. len v obmedzenom rozsahu. O trovách
konania rozhodoval podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s článkami 4 a 17 Základných princípov CSP,
teda prihliadajúc na pomer úspechu strán v spore ako aj skutočnosť, že si úspešná strana v spore nárok

na náhradu trov konania neuplatnila. Preto žalovanému ako úspešnej strane sporu nepriznal nárok na
náhradu trov konania voči žalobcovi.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. b), f) a h) CSP. Následne upriamil pozornosť na ust. § 149 a § 151 ods. 1 CSP. Uviedol, že

žalovanému bola riadne doručená žaloba, pričom k jej obsahu sa žiadnym spôsobom nevyjadril, jeho
skutkové tvrdenia nepoprel, ďalšie dôkazy neoznačil, pojednávania sa nezúčastnil a svoju neprítomnosť
neospravedlnil súdu prvej inštancie. Taktiež namietal, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Uviedol, že pri plnení v splátkach upravuje oprávnenie veriteľa požiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky ust. § 565 OZ a v prípade spotrebiteľských sporov

aj ust. § 53 ods. 9 OZ. Zdôraznil, že postupca v posudzovanom prípade využil svoje právo zosplatniť
pohľadávku a podaním zo dňa 7.9.2022 upozornil žalovaného, že si toto právo uplatňuje, pričom dlžná
suma ku dňu 5.9.2022 predstavovala 988,26 Eur. Zároveň žalovaného týmto podaním v dodatočnej
lehote vyzval k dobrovoľnej úhrade pohľadávky. Postupca toto svoje právo využil v súlade s § 53
ods. 9 OZ a zároveň v súlade s § 565 OZ pre nesplnenie splátky, ktorá využitiu práva podľa §

565 OZ bezprostredne predchádzala zosplatneniu po dobu troch mesiacov. Na základe uvedeného
mal za to, že v konaní bolo preukázané účinné zosplatnenie úveru zo strany postupcu, v dôsledku
ktorého sa všetky splátky úveru splatné do budúcna stali splatnými. Ak teda postupca zosplatnil úver
podaním zo dňa 7.9.2022 ku dňu 5.9.2022, tak mohol spraviť jedine pre splátku splatnú dňa 15.5.2022,nakoľko vo vzťahu k tejto splátke boli splnené podmienky podľa § 53 ods. 9 v spojitosti s § 565 OZ.
K časovej obmedzenosti práva veriteľa zosplatniť úver do najbližšej splatnej splátky nasledujúcej po
oznámení podľa § 53 ods. 9 OZ uviedol, že právo na zosplatnenie sa obnovuje pri splatnosti každej

splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní tri mesiace, a teda nemožno ho časovo ohraničiť. V tejto
súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30.1.2024,
či uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2CoCsp/3/2023 zo dňa 27.4.2023. Nestotožňuje sa
ani s konštatovaním súdu prvej inštancie, že nepreukázal povinnosť postupcu pri uzatváraní zmluvy
skúmať bonitu žalovaného podľa § 7 ods. 1 ZoSU. Poukázal na to, že na výzvu súdu osvedčil dôsledné

skúmanie bonity žalovaného a skutkové tvrdenia rozporoval výlučne vo veci konajúci súd, čo mu však
ust. § 295 CSP neumožňuje a nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán sporu. Súdu predložil výstupy
z interných aplikácií postupcu, ktoré zaslal žalobcovi na preukázanie overovania príjmov a výdavkov
spotrebiteľa a ktoré sú relevantným zdrojom na účely posúdenia spotrebiteľa splácať úver podľa § 7 ods.
1 ZoSU. Uvedený výpis obsahuje komplexné informácie o hodnotení žiadateľa v rámci jeho rodinných
pomerov a taktiež nahliadnutie do úverového registra, ku ktorému mal postupca prístup. Zdôraznil,

že výšku peňažných záväzkov spotrebiteľa veriteľ overil nezávislým dopytom do úverového registra,
z ktorého zistil, že spotrebiteľ nemal žiadne existujúce úverové záväzky. Spotrebiteľ deklaroval príjem
780 Eur u zamestnávateľa, IČO: 47 577 720, od 01/2021. Príjem bol overený dopytom do Sociálnej
poisťovne zo dňa 9.2.2022 s pozitívnym výsledkom. K skúmaniu bonity žalovaného došlo najneskôr
dňa 9.2.2022. Dôležité je to, že bonita bola postupcom skúmaná najneskôr v deň uzavretia zmluvy

v zmysle § 7 ods. 1 ZoSU pri nespornosti skutkového stavu len a jedine konajúci súd hľadal akékoľvek
dôvody na zamietnutie žaloby. Taktiež dopyt do Sociálnej poisťovne bol vykonaný najneskôr ku dňu
9.2.2022, čo je totožný deň uzatvorenia zmluvy. Rozhodnutie súdu z dôvodu viacerých nedokonalostí
považuje za nedostatočne odôvodnené, arbitrárne a nepreskúmateľné, čím zároveň súd prvej inštancie
mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva

vtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces.Zdôraznil,ževtomtosmereneevidujevo
vzťahu k predloženému skúmaniu bonity zo strany postupcu, vrátane dôkazov, žiadne popretie tvrdení,
či jednotlivých dôkazov zo strany žalovaného. Žalovaný ostal v konaní pasívny, k žalobe sa nevyjadril.
Skutkové tvrdenia žalobcu zostali po celú dobu konania nepopreté, pričom ich rozporoval výlučne súd
prvejinštancie,ktorývšaknemôžeanivspotrebiteľskomsporenahrádzaťprocesnúaktivitustránvcelom

rozsahu, keď žalovaný, nielenže nenavrhoval a nepredložil vykonať dôkaz za účelom preukázania, že
právny predchodca žalobcu neskúmal jeho bonitu, ale sa ani touto argumentáciou v konaní nebránil.
Má za to, že súd prvej inštancie učinil právne závery nad rámec zákonitosti civilných sporových
pravidiel, kedy vychádza zo záverov, ktoré v konaní nikto netvrdil, resp. nerozporoval. Tu poukázal
na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3CoCsp/57/2022 zo dňa 9.6.2023, či rozsudok

Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6CoCsp/16/2022 zo dňa 28.6.2022, ako aj uznesenie Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 2CoCsp/30/2021 zo dňa 7.9.2021. Nesúhlasí ani s konštatovaním súdu prvej
inštancie, že nepreukázal splnenie podmienky podľa § 92 ods. 8 ZoB. Súd prvej inštancie uviedol, že
podľa judikatúry za takúto výzvu nemožno považovať samotné oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti, no na druhej strane, na žiadnu takúto judikatúru neodkázal. Uvedené konštatovanie súdu

prvej inštancie je tak v tejto časti nepreskúmateľné. Zároveň, aj keby na takúto judikatúru odkázal, šlo by
o veľmi raritné rozhodnutie, ktoré by sa však ani nedalo považovať za ustálenú judikatúru Najvyššieho
súdu SR. Poukázal na to, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky v omeškaní so splnením,
čo len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní
a zároveň bolo v konaní preukázané, že žalovaný bol postupcom opakovane vyzývaný na úhradu

omeškaných splátok, okrem iných, aj výzvou označenou ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru č. 427960602320001“ zo dňa 7.9.2022, ku ktorej pripojil aj doklad o doručovaní
žalovanému – doručenku. Na základe uvedeného považuje za nesporné, že v konaní bolo preukázané,
že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve banky, v omeškaní so splnením,
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a teda

bolo preukázané, že zo strany pôvodného veriteľa nedošlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 ZoB. Podľa
jeho názoru napadnuté rozhodnutie nezohľadňuje aktuálnu judikatúru najvyšších súdnych autorít, pokiaľ
ide o obsahové náležitosti výzvy podľa § 92 ods. 8 ZoB, ako aj, či výzvou podľa § 92 ods. 8 ZoB
možno rozumieť podanie, ktorým veriteľ vyhlasuje splatnosť pohľadávky. Aktuálna rozhodovacia prax
Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 8Cdo/169/2020) pripúšťa, aby za výzvu na plnenie podľa § 92 ods. 8 ZoB,

bolo možné považovať aj výpoveď zmluvy (vyhlásenie mimoriadnej splatnosti), avšak iba za súčasnej
podmienky, že jeho obsahom je výzva dlžníkovi na zaplatenie. Z uvedeného vyplýva, že akúkoľvek
výzvu nemožno automaticky stotožňovať s písomnou výzvou banky podľa § 92 ods. 8 ZoB, pretože
relevantným bude obsah predmetnej výzvy. Uvedený právny záver plne korešponduje s autonómiouvôle v súkromnoprávnych vzťahoch, kedy nič nebráni subjektu práva spísať viacero právnych úkonov do
jednej listiny. Tu poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/165/2022 zo dňa 27.9.2023,
ako aj na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5CoCsp/64/2022 zo dňa 7.9.2023. V súvislosti

s predloženou výzvou uviedol, že sa jedná o kvalifikovanú výzvu banky žalovanému v zmysle § 92 ods. 8
ZoB. Obsahom tohto podania bola výzva postupcu, aby žalovaný uhradil dlžnú sumu (a to bez ohľadu na
to, či výzva na úhradu bola len sekundárna popri primárnom vyhlásení mimoriadnej splatnosti, nakoľko
žiadne ustanovenie nevylučuje možnosť uskutočniť viacero úkonov prostredníctvom jedného podania).
Nie je mu zrejmé, z akého dôvodu uvedená výzva postupcu nestačí a súd prvej inštancie si vytvára

vlastné podmienky, nakoľko § 92 ods. 8 ZoB pojednáva len o písomnej výzve banky (bez akýchkoľvek
osobitných náležitostí) voči svojmu klientovi, t.j. výzve banky k úhrade omeškaných splátok úveru, resp.
akejkoľvek časti peňažného záväzku klienta, ktorá môže byť vykonaná kedykoľvek za trvania omeškania
dlžníka. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že vyhovie žalobe v plnom
rozsahu,resp.,abyrozsudokzrušilavrátilvecsúduprvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

5. Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi obchodníkom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

6. Podľa § 295 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380
CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký, medzi
jehozložkymožnozaradiťpredovšetkýmprávonaprístupksúdu,právonasúdzriadenýzákonom,právo

na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej
lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo
navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých
rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v
konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia.

Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu.
O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP však pôjde vtedy, ak nesprávny
procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá
odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto
musí byť hodnotené v kontexte celého konania zohľadňujúc možnosť zvrátenia nesprávneho postupu,

jeho následky a pod.

11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli

počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
stránalebovyšlivkonanínajavoinak,súdvyhodnotiltak,žetovyvolávalogickýrozpor.Skutkovézistenianezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods.
1, 2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých

súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

12. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti
je právnym posúdením činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový
stav vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného

práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda
nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd
neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo
ak aj aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne interpretoval alebo napokon ak aplikoval správny
predpis, ktorý tiež správne interpretoval avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav použil,
v skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach

strán.

13. V danom prípade súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval § 53 ods. 9 OZ a
§ 92 ods. 8 ZoB účinný v čase zosplatnenia pohľadávky, resp. jej postúpenia. Odôvodnenie rozsudku
vychádza zo zisteného skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením stotožňuje.

14. Odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcom uplatneného nároku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od

záverov súdu prvej inštancie odchýliť. Dodáva, že súd prvej inštancie pri dokazovaní postupoval v súlade
s § 295 CSP, ktorého cieľom je umožniť súdu posúdiť nekalú povahu ustanovení spotrebiteľskej zmluvy,
a to aj bez návrhu spotrebiteľa. Vykonanie dôkazov aj bez návrhu by malo smerovať nielen k posúdeniu
neprijateľnosti tých ustanovení spotrebiteľskej zmluvy alebo iných zmluvných dokumentov súvisiacich
so spotrebiteľskou zmluvou, na ktorých je založený nárok tvrdený v žalobe, ale malo by smerovať

kposúdeniuvšetkýchokolnostísúvisiacichsuzatvorenímzmluvy,vdobeuzatvoreniazmluvyanavšetky
ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej spotrebiteľská zmluva závisí (čl. 4 ods. 1
Smernica 93/13/EHS). Súd prvej inštancie tak nezasiahol do procesných práv žalobcu, ak preskúmaval
postup pôvodného veriteľa pri zisťovaní bonity žalovaného podľa § 7 ZoSU bez toho, aby to žalovaný
v konaní navrhol, resp. namietal.

15. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

16. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,

môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

17. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre

nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

18. Odvolací súd poukazuje na to, že každá splátka nadobúda splatnosť osobitne, podľa zmluvne
dojednaných podmienok. Oprávnenie veriteľa požadovať splatné plnenie, teda časový okamih vzniku

žalobného práva, sa tak vždy bude vzťahovať len na konkrétnu splátku. Ak bolo dohodnuté plnenie v
splátkach, je dlžník povinný uhradiť každú dohodnutú splátku k určitému termínu. Splatnosť jednotlivých
splátok neovplyvňuje splatnosť celého dlhu. V prípade, ak niektorá splátka nie je včas zaplatená,
môže byť dohodnutá, prípadne stanovená rozhodnutím tzv. strata výhody splátok. Predčasnú splatnosť
peňažného záväzku môže veriteľ za podmienok stanovených v § 53 ods. 9 OZ vyvolať jednostranným

právnym úkonom. Tento právny úkon musí spĺňať dve kumulatívne podmienky - prvou je, že právo na
jednorazové splatenie pohľadávky bude mať veriteľ najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky. Druhou podmienkou je, že pred zosplatnením pohľadávky má povinnosť upozorniť
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na výkon tohto práva. A hoci ustanovenia § 53 ods. 9 a§ 565 OZ neustanovujú ako náležitosť výzvy na zaplatenie alebo oznámenia o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ dlh zosplatnil, nemožno neprihliadnuť na všeobecné
ustanovenia OZ o právnych úkonoch; právny úkon musí byť určitý, inak je neplatný.

19. V prejednávanom spore bolo potrebné v prvom rade posúdiť otázku, či došlo k platnému
zosplatneniu. Jedine za predpokladu platného zosplatnenia mohol pôvodný veriteľ platne postúpiť na
žalobcu žalovanú pohľadávku.

20. Ako odvolací súd uviedol vyššie, podstata zosplatnenia spočíva na dvoch základných premisách
uvedených v § 53 ods. 9 OZ. Právo zosplatniť úver môže veriteľ použiť vždy len najneskôr do dňa
splnenia zákonných podmienok pre zosplatnenie úveru vo vzťahu k ďalšej úverovej splátke, k čomu
dochádza nie len splatnosťou ďalšej splátky, ale zároveň uplynutím troch mesiacov od jej splatnosti.
Zároveň platí, že pred samotným zosplatnením úveru musí veriteľ upozorniť spotrebiteľa na možnosť
zosplatnenia úveru, a to aspoň 15 dní pred samotným zosplatnením úveru.

21. Z uvedeného vyplýva, že je zákonom stanovená povinnosť upozorniť spotrebiteľa na dlh, vyzvať
ho v lehote nie kratšej ako 15 dní na zaplatenie dlhu a upozorniť na výkon práva veriteľa, ak nedôjde
k úhrade dlhu, na možnosť zosplatnenia zvyšku úveru (pôžičky). Pôvodný veriteľ uvedené povinnosti
musel splniť pred zosplatnením a ich splnenie musel preukázať, teda, že pred zosplatnením doručil

žalovanému výzvu podľa § 53 ods. 9 OZ.

22. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že v posudzovanom prípade neboli splnené podmienky
pre účinné zosplatnenie úveru vyplývajúce z ust. § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ. Bola preukázaná
skutočnosť, že samotná výzva zo dňa 1.6.2022 pred zosplatnením úveru síce vyzývala žalovaného na

zaplatenie dlžnej sumy 96,90 Eur, ale nebola žalovanému poskytnutá lehota na zaplatenie nie kratšia
ako 15 dní pred zosplatnením. Výzvou bol vyzvaný na zaplatenie dlžnej čiastky 96,90 Eur okamžite.
Nebola teda splnená zákonná podmienka preto, aby mohlo nastať zosplatnenie úveru, a to podmienka
upozornenia spotrebiteľa zo strany veriteľa na možnosť zosplatnenia úveru, a to aspoň 15 dní pred
samotnýmzosplatnenímúveru.Dokladotakomtoupozornenížalobcavkonanívôbecnepredložil,keďže

predložil iba doklad o výzve na zaplatenie dlžnej sumy okamžite, naviac bez bližšieho konkretizovania
omeškanej splátky.

23. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR
vyjadrenú v uznesení sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa 13.2.2025, podľa ktorej platí, že ak právo veriteľa

žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže zmluvný partner spotrebiteľa
využiť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (kde inak špeciálna
úprava z ustanovenia § 53 ods. 9 OZ spôsobuje v drvivej väčšine prípadov vrátane všetkých dojednaní o
splátkach s mesačnou a kratšou frekvenciou nepoužiteľnosť všeobecnej úpravy z § 565 vety druhej OZ
o možnosti použitia práva veriteľom najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky) a takému

využitiu má (musí) predchádzať upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie práva v lehote nie kratšej ako
15 dní; bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či
k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch v zákone
ustanovených lehôt). Na právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je dôvod nazerať ako na úkon
zákon obchádzajúci (nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto náležitosť

jej absencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia požiadaviek
slúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný
neplatnosťou (či už podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 OZ).

24. Aj na základe vyššie uvedeného odvolací súd zastáva právny názor, že výzva prezumovaná § 53

ods. 9 OZ je jednostranným právnym úkonom, ktorý z hľadiska jeho určitosti musí obligatórne obsahovať
identifikáciu splátky, s ktorou je spotrebiteľ (v prejedávanom spore žalovaný) v omeškaní, a ktorá
zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Bez uvedenia tejto identifikácie nie je možné
následne preskúmať splnenie podmienok na uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru
a splatnosť tohto úkonu. Je potrebné si uvedomiť, že sa nejedná iba o formálnu podmienku, ale sa jedná

o notifikačnú povinnosť dodávateľa voči spotrebiteľovi, ktorá má umožniť spotrebiteľovi „dozvedieť sa“ o
hroziacom následku spočívajúcom vo vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, a tento následok odvrátiť.
Práveuvedeniekonkrétnejsplátkyjetourozhodujúcouskutočnosťou,ktorámusíbyťspotrebiteľoviurčito
vyjadrená, nakoľko uvedenie „iba“ výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnúmieru abstrakcie a spotrebiteľ z takto vyjadreného údaju nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá splátka môže
v budúcnosti založiť dôvodnosť predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje dodávateľ za
splátku rozhodnú. Z uvedeného potom v konečnom dôsledku nie je objektívne vopred možné určiť, kedy

si dodávateľ uplatní (resp. môže uplatniť) svoje právo pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru.

25. Špecifikáciasplátky,prektorúpôvodnýveriteľmienilpristúpiťkzosplatneniuúveruužvovýzvepodľa
§ 53 ods. 9 OZ, resp. v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru poskytuje spotrebiteľovi
právnu istotu, že vec bude spravodlivo rozhodnutá; špecifikácia splátky pre spotrebiteľa predstavuje

podklad pre procesnú obranu. Zároveň uvedenie splátky, pre ktorú sa dlh zosplatňuje, neumožňuje
veriteľovi dotvárať skutkový stav takým spôsobom, aby bolo možné následne polemizovať, pre ktorú
splátku veriteľ pristúpil k zosplatneniu úveru, pokiaľ ho zosplatnil platne. Bez uvedenia splátky, pre ktorú
veriteľ dlh mienil zosplatniť, nie je výzva na zaplatenie dostatočne určitá, a teda dostatočne určitým nie
je ani právny úkon, ktorým veriteľ realizoval predčasne zosplatnenie úveru. Z uvedeného vyplýva, že ak
v prejednávanej veci nedošlo k špecifikácii splátky, pre ktorú veriteľ dlh mienil zosplatniť, resp. zosplatnil,

nebol jednostranný právny úkon veriteľa dostatočne určitý, z ktorého dôvodu je úkonom neplatným.

26. OdvolacísúdvtejtosúvislostipoukazujeajnarozhodnutiaNajvyššiehosúduSRsp.zn.5Cdo/2/2023
zo dňa 25.1.2024, sp. zn. 2Cdo/149/2021 zo dňa 6.9.2021. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 6.6.2024 vyplýva, že: „V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu

úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný
úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v
lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre
ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh....... Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu
identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením

akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/149/2021). Je to
podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma
sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver
zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého
úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený....“.

27. Pokiaľ odvolateľ nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a odklon od ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu odôvodňoval odklonom od právnych záverov dovolacím súdom
vysloveným v jeho uzneseniach z 30.11.2022 vo veci 5Cdo/224/2021, resp. z 15.12.2022 vo veci
4Cdo/132/2021, tieto jeho námietky rovnako neobstoja. Najvyšší súd SR ani v jednom z týchto

rozhodnutí sa nezaoberal otázkou obsahových náležitostí upozornenia spotrebiteľa podľa § 53 ods. 9
OZ; vo veci 4Cdo/132/2021 riešil len otázku, kedy najskôr, t. j. odkedy môže dodávateľ uplatniť svoje
právo podľa § 565 OZ, kým vo veci 5Cdo/224/2021 primárne riešil otázku premlčania práva dodávateľa
v prípade zosplatnenia jeho pohľadávky voči spotrebiteľovi.

28. Keďže nedošlo k platnému zosplatneniu pohľadávky, pôvodný veriteľ ju nemohol platne postúpiť
na žalobcu. Súd prvej inštancie preto správne právne uzavrel, že žalobca nie je vo veci aktívne
legitimovaným, a preto žalobu zamietol. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne
postavenie,zktoréhovyplývasubjektu-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplýva
procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už

aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti
na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma
vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.

29. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok

ako vecne správny potvrdil vrátane výroku o trovách prvoinštančného konania a podľa § 387 ods. 2 CSP
sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením o neplatnom zosplatnení a postúpení pohľadávky,
pričom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

30. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

31. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.32. V súlade s citovanými ustanoveniami CSP by odvolací súd mal priznať v odvolacom konaní plne
procesne úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanému však žiadne trovy

odvolacieho konania nevznikli. Žalobca bol v odvolacom konaní procesne neúspešný, na náhradu trov
nemá nárok, preto odvolací súd nepriznal stranám náhradu trov odvolacieho konania.

33. TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,
ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).