Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. jún 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/59/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4122208922
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:4122208922.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:
JUDr. Katarína Slováčeková a Mgr. Andrea Hadnagyová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych veci a rodiny
Nitra, so sídlom Štefánikova trieda 88, Nitra, dieťa rodičov – matky: B. B., nar, XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. X/X, D., zastúpená splnomocnenkyňou: JUDr. Sabína Šurinová Barciová, advokátka so

sídlom Pri kaštieli 387, Alekšince, a otec: E. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX,
D., zastúpený splnomocnenkyňou: JUDr. Ivana Kochanská, advokátka so sídlom Farská 33, Nitra,
o zvýšenie výživného a úpravu styku s maloletým dieťaťom, o odvolaní otca, matky a procesného
opatrovníka proti rozsudku Okresného súdu Nitra, č. k. 24P/228/2022-216 zo dňa 05.05.2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra, č.
k. 13P/104/2019-243 zo dňa 17.09.2019, tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému A.
zo sumy 210 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne počnúc od 06.09.2022, ktorú je povinný platiť
vopred k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca, výrokom II. povolil otcovi splácať zročné
výživné vo výške 705 eur na maloletého za čas od 06.09.2022 do 30.04.2023 v mesačných splátkach po

80 eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým,
že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, výrokom III. zmenil
rozsudok Okresného súdu Nitra, č č. k. 13P/7/2021-45 zo dňa 10.11.2021, tak, že upravil styk otca s
maloletým tak, že otec je oprávnený sa s ním stretávať každý nepárny týždeň od piatka 15.00 hod. do
nasledujúceho pondelka do 08.00 hod. a v párny týždeň v stredu od 15.00 hod. do štvrtka párneho
týždňa do 08.00 hod. a výrokom IV. rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu

trov konania.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 24 ods. 4, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 z. č.
36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“). Vecne tým,
žeprihliadalnarozsahvyživovacejpovinnostiobochrodičovpodľazásadyúmernostiichživotnejúrovne,
životnej úrovne dieťaťa a jeho práva podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom vychádzal

nielen z potrieb maloletého dieťaťa, ale i z možností, schopností ako aj majetkových pomerov oboch
rodičov. Uviedol, že za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje
v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča,
ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti.
Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že matka má príjem z pracovnej
činnosti, z prenájmu svojho bytu a rodinné prídavky. Výdavky na maloletého sú v sume 453 eur. Súd

prvej inštancie pri ustálení príjmu otca vychádzal z jeho vyjadrení a predložených dôkazov s poukazom
na skutočnosť, že otec je jediným spoločníkom v dvoch spoločnostiach, má príjem ako realitný maklér,vykonáva umeleckú činnosť a poberá sociálne dávky v zahraničí. Z uvedených skutočností mal za to,
že ak z každej činnosti má príjem aspoň na úrovni minimálnej mzdy, jeho finančné možnosti sú na
takej úrovni, že plnenie vyživovacej povinnosti na svojho jediného syna v sume 300 eur mu nebude

robiť problém a nebude mu hroziť finančná tieseň. Poukázal na neprimerané finančné riziká, ktoré otec
maloletého postupuje bezodplatným darovaním bytu svojmu otcovi, na ktorý naďalej spláca hypotéku
spolu s poistením, ako aj iné pôžičky, ktoré si otec vzal.

3. V časti úpravy styku otca s maloletým od posledného rozhodnutia došlo k zmene, keďže maloletý

v tom čase navštevoval predškolské zariadenie, a preto je nutná zmena v úprave styku. Dieťa je už
väčšie a je tu priestor na to, aby u otca aj prespávalo. Súd prvej inštancie rozhodol o styku otca v rozsahu
od piatka do pondelka v nepárne týždne a od stredy do štvrtka v párne týždne z dôvodu eliminácie
stretnutí rodičov na minimálnu dobu. Uvedený rozsah styku poskytuje otcovi dostatočný časový priestor,
aby sa svojmu synovi venoval, trávil s ním voľný čas a upevňoval a rozširoval citové väzby medzi nimi.

4. O zročnom výživnom rozhodol tak, že otec je povinný ho splácať po 80 eurách mesačne s bežným
výživným až do vyrovnania počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Súd prvej inštancie zročné výživné vypočítal
tak, že za obdobie 7 mesiacov a 25 dní ( obdobie 06.09.2022 až 30.04.2023 ) predstavuje sumu 705
eur ( 90 eur na mesiac a 90 eur : 30 dní x 25dní = 75 eur ).

5. O trovách konania účastníkov rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 Civilného mimosporového
poriadku,podľaktoréhožiadenzúčastníkovnemánároknanáhradutrovkonania,akCMPneustanovuje
inak.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výrokov I. a II. ( výživné a zročné výživné ) podal v zákonnej
lehote odvolanie otec maloletého podľa § 62 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový
poriadok ( ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“ ) a § 365 ods. 1 písm. h) zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „Civilný sporový poriadok “). Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok Okresného súdu Nitra, č. k. 24P/228/2022-216 zo dňa 05.05.2023, zmenil tak,

že uloží otcovi maloletého prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 210 eur mesačne, ktorú je
otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku.
Dôvodil, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci v zmysle § 35 Civilného
mimosporového poriadku ako aj z ustanovenia § 36 Civilného mimosporového poriadku. Z predložených
dôkazov vyplývalo, že otec je jediným spoločníkom a konateľom v spoločnosti G.´X H., I. a za roky 2021

a 2022 spoločnosť nevykázala žiaden príjem. Spoločnosť A., I., v ktorej je otec tiež jediným spoločníkom
a konateľom, vykázala príjem v roku 2021 vo výške 2 756 eur. Rovnako v realitnej kancelárii J. I., I., kde
pracuje ako realitný maklér, vyplatili otcovi maloletého dieťaťa provízie vo výške 3 075 eur. Zo všetkých
oboznámených skutočností nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že dosahuje v každej
uvedenej činnosti príjem presahujúci minimálnu mzdu, keďže jediná spoločnosť vykazujúca príjem je

spoločnosť A. I., ktorá v roku 2021 vykázala príjem 2 756 eur, čo po prepočte na kalendárny mesiac
predstavuje 229,66 eur. V roku 2022 neočakáva vyšší príjem tejto spoločnosti. V rozmedzí rokov 2022
až 2023 bol jeho príjem z činnosti realitného makléra vo výške 3 075 eur, s realitnou činnosťou je len
v začiatkoch, aj preto je početnosť provízií zriedkavá. Niekoľkí klienti mu vypovedali zmluvy z dôvodu,
že sa v rámci svojej činnosti nemohol sústrediť na činnosť kvôli prebiehajúcemu konaniu o úprave styku

a zvýšeniu výživného. Zahraničná spoločnosť, v ktorej je spoločníkom a konateľom, bola založená bez
potreby počiatočného vkladu základného imania a od jej založenia je bez akejkoľvek obchodnej aktivity.

7. Rodinné prídavky na maloletého v priemernej výške 85 libier preukázateľne míňal na potreby
maloletého a ich použitie na maloletého je potrebné preukázať, aby ich vyplácanie nebolo pozastavené.

Stanovisko procesného opatrovníka, že poberá prídavky na maloleté dieťa v zahraničí, a preto ich matka
maloletého nemôže poberať na území Slovenskej republiky, je nepravdivé, keďže z listín predložených
matkou vyplýva, že v roku 2022 ako aj 2023 rodičovské prídavky poberala. Matke maloletého bol
vyplácaný aj rodičovský príspevok v sume 220 eur, pričom poukázal na listinný dôkaz nachádzajúci
sa v spise Okresného súdu Nitra sp. zn. 13P/104/2019 na liste č. 23, keď jej bola vyplatená suma

882,80 eur. Matka zamlčala všetky skutočnosti týkajúce sa majetkových pomerov na jej strane. Na
pojednávaní konanom dňa 14.03.2023 sa vyjadrila, že v domácnosti žije spoločne so svojím otcom
a matkou a nevie uviesť, aké sú ich príjmy. Matka vie, aký dôchodok poberá jej otec, keďže v konaní
o rozvod manželstva predložila dôkazy preukazujúce výšku dôchodku jej otca, ktorý v roku 2019 činilsumu 2 034,42 eur. Stará matka maloletého mala v roku 2022 priemernú mesačnú čistú mzdu vo výške
1 798,89 eur, a tak príjem otca a osôb žijúcich s ním v jednej domácnosti je citeľne nižší ako súčet
príjmov osôb žijúcich v spoločnej domácnosti s matkou. Matka maloletého po vydaní rozhodnutia dňa

05.05.2023ukončilapracovnýpomer,apretomáoteczato,žepreukázaniepracovnéhopomerubololen
účelové pre potreby súdneho konania. Matka svoj byt nezaťažený hypotékou prenajíma nevýhodne, čím
sa oberá o stabilný príjem a preberá na seba riziko. Za lepšie zabezpečeného rodiča je v danom prípade
potrebné považovať matku, ktorá vlastní byt nezaťažený hypotékou, auto, a býva v dome s rodičmi,
ktorých príjem je nadštandardný oproti otcovi, ktorý býva u svojich rodičov s nižšími príjmami, nevlastní

auto a má dlhy na kreditných kartách. Zvýšenie výživného je neopodstatnené, pretože v prípade, ak by
súd prvej inštancie zvýšil výživné na maloletého na 300 eur, otec by uhrádzal 90% všetkých nákladov
na maloletého, čo by bolo v rozpore s dobrými mravmi.

8. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletého dieťaťa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 Civilného sporového poriadku v časti otcom odvolaním

napadnutého výroku I. a II. potvrdil ako vecne správny, stotožňuje sa s nimi a považuje ich za správne.
Vyživovacia povinnosť otca nebola upravovaná od roku 2019, kedy bol maloletý ešte dojčaťom, pričom
od tej doby sa u maloletého, navštevujúceho materskú škôlku od septembra 2022, podstatne zvýšili
náklady na jeho výživu a výchovu. Zvýšenie výživného po vyše 3 rokoch zo sumy 210 eur na sumu 300
eur nie je neprimerané a je dôvodné vzhľadom na samotné plynutie času a podstatnú zmenu pomerov,

ako aj vzrast výšky nákladov spojených s výživou a výchovou. Otec potvrdil, že poberá rodinné prídavky
v Anglicku v sume 85 libier, ktoré jej nikdy nepoukazoval, a kvôli tomu nemohla poberať rodinné prídavky
na Slovensku do roku 2022, hoci mala maloletého zvereného do jej výlučnej osobnej starostlivosti.
Otec tiež priznal poberanie sociálnych dávok v sume cca 1.100 libier, ktoré mu podľa jeho tvrdenia
krátia, ak pracuje. Otec sa v konaní vedome vyhýba preukázaniu výšky svojho príjmu odkladom podania

daňového priznania, a cielene nevykonával realitnú činnosť počas súdneho konania s úmyslom formálne
nedosahovať príjem, ktorý by bol inak v jeho schopnostiach a možnostiach, aby súd nezvýšil výživné.
Otec v konaní tvrdil, že jeho výdavky sú v sume 1.667 eur mesačne, pričom potvrdil, že pravidelne
cestuje do Anglicka, kde si stále prenajíma byt v sume 800 eur mesačne. V prípade, ak by bol otec
skutočne v situácii akú sa klamlivo snažil tvrdiť pred súdom prvej inštancie ( že je bez príjmu, bez

klientov, že má nízku životnú úroveň ), v takom prípade by znížil aj svoje výdavky. Pôžičky otca nemožno
považovať za nevyhnutné výdavky, rovnako tak ani výdavky na prenájom bytu v Anglicku v sume 800
eur mesačne, strava v Anglicku 30 libier na deň, nemožno tiež považovať za nevyhnutné výdavky otca
a tieto prostriedky môže dať na výživné, ktoré má prednosť pred inými výdavkami. I keď otec namieta
nevýhodnosť prenájmu bytu vo vlastníctve matky, je to práve otec, kto sa vedome obral o možný príjem

z bytu, ktorý daroval v roku 2021 bezodplatne svojmu otcovi, ale pritom splátky úveru a poistenie na byt
aj naďalej spláca on, čím sa dostal do nevýhodnej pozície a vedome sa ukrátil o príjem. Otec mohol byt
predať a vyplatiť úver, čím by sa zbavil dlhov a rizík na seba prevzatých, a teda by mal aj prostriedky
navyše, ktoré mohli slúžiť na výživné, alebo mohol byt prenajímať. Otec svoju nižšiu životnú úroveň
odôvodňuje dlhmi, avšak výživné má prednosť pred dlhmi, a teda táto námietka otca je irelevantná.

Poukázala na skutočnosť, že otec nepreukázal vznik pôžičiek od fyzických osôb. Preto namieta výdavky
otca ako neoprávnené ( úver a poistenie na byt, ktorý pritom daroval bezodplatne otcovi; dlhy voči
fyzickým osobám nepreukázané relevantnými listinami; výdavky na pravidelný pobyt v Anglicku – nájom
a strava, ak otec tvrdí, že príjem z Anglicka nemá ). Vynaloženie otcom tvrdených výdavkov nemožno
považovaťvtomtokonanízanevyhnutné,akznichnemážiadnykladnývýsledok.Životnáúroveňrodičov

je zhodná, ak nie u otca dokonca vyššia vzhľadom na jeho výšku výdavkov a prácu v Anglicku z ktorej
nepreukázal príjem s cieľom dosiahnuť zníženie výživného. Pri príjme vo výške 1 000 eur mesačne
je v schopnostiach a možnostiach otca platiť vyššie výživné s poukazom na jeho vzdelanie, zdravotný
stav a skutočnosť, že je jediným konateľom a spoločníkom v niekoľkých spoločnostiach, a jeho realitnej
a umeleckej činnosti. Otec opomína, že maloletý navštevuje materskú škôlku, čo stojí matku nemalé

finančné výdavky za stravu, lieky, cestovné, na ktorých sa otec ani len čiastočne nepodieľa a ani sa o
ne nezaujíma.

9. K odvolaniu otca sa vyjadril procesný opatrovník. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie v bode III. ( výrok o styku ) zrušil a v tejto časti vec vrátil na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. V ostatných bodoch navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok potvrdiť, keďže je v
najlepšom záujme maloletého dieťaťa.10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie voči výroku III. o úprave styku podal odvolanie procesný
opatrovník. Navrhol, aby súd prvej inštancie odvolaním napadnutý rozsudok v bode III. zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Navrhol, aby bol otec oprávnený stretávať sa s maloletým každý

nepárny týždeň v sobotu od 9.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 17.00 hod. a v
každý párny týždeň v utorok od 14.30 hod. do 18.00 hod a vo štvrtok od 14.30 hod. do 18.00 hod.
bez prítomnosti matky dieťaťa. Otec maloletého dieťaťa viackrát nevyužil možnosť styku s maloletým
z dôvodu odchodu za prácou mimo Slovenskej republiky. Maloletý u otca ešte nespal, ani počas obeda,
ani cez noc. Takto upravené prespávanie maloletého u otca nie je v jeho najlepšom záujme, prespávanie

by malo byť postupné.

11. K odvolaniu procesného opatrovníka sa vyjadril otec maloletého. Navrhol, aby odvolací súd
odvolaním napadnutý rozsudok v časti výroku III. potvrdil ako vecne správny. K zmareniu stretnutí
medzi ním a maloletým dochádzalo z dôvodov na strane matky maloletého, o čom procesného
opatrovníka vždy informoval. V prípade, ak bol nútený zrušiť stretnutie s maloletým z dôvodu pracovnej

vyťaženosti, toto nemožno považovať za skutočnosť preukazujúcu, že by nejavil záujem o maloletého,
alebo že by sa s ním nechcel stretávať. Maloletý u neho neprespával z dôvodu, že mu to nebolo
umožnené, čo nie je možné dávať za vinu otcovi. Aj keď je ich styk krátky, je intenzívny, maloletý si
prítomnosť otca užíva, vykonávajú spoločné aktivity, otec sa maloletému venuje. Maloletý navštevuje
škôlku, kde má poobedný spánok a je plný energie. Namieta argument procesného opatrovníka, že

maloletý u otca počas stretnutia uňho nikdy nespal, keď takáto informácia nevyplýva zo žiadneho
dôkazu. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre zo dňa 17.02.2022, sp. zn. 8CoP/2/2022,
v ktorom súd konštatoval, že emocionálny vzťah maloletého k otcovi je pozitívny, v prvých mesiacoch
života otec aktívne participoval pri starostlivosti o dieťa, aktívne vykonával kľúčové činnosti potrebné
pre vytvorenie bezpečnej väzby, a zároveň konštatoval, že otec dokáže plnohodnotne zabezpečiť

starostlivosť o maloleté dieťa a saturáciu jeho relevantných potrieb. Rovnako poukázal na rozhodnutie
Okresného súdu Nitra zo dňa 05.06.2023, sp. zn. 24P/228/2022, keď zo správy CDR Kolíňany vyplynulo,
že pri skúmaní správania sa dieťaťa v prostredí otca spolu so starými rodičmi nezistili žiadne nedostatky.

12. K vyjadreniu otca maloletého dieťaťa voči odvolaniu procesného opatrovníka podala vyjadrenie

matka. Súhlasila s dôvodmi odvolania procesného opatrovníka, poukázala na svoje písomné odvolanie
voči výroku III. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Otcove tvrdenia o tom, že marila styk
sú nepravdivé. Sám otec niektoré stretnutia s maloletým nevyužil a za vzniknutú situáciu môže sám,
keďže na ňu opakovane volal políciu, čoho bol maloletý svedkom. Také konanie vyústilo do väčšieho
odmietania maloletého voči otcovi. Matka mu umožňovala styk aj nad rámec rozhodnutia, čo však otec

sám nevyužil alebo sa pred ním maloletý skrýval. Skutočnosť, že v otcovej domácnosti neboli zistené
nedostatky neznamená, že pre zdravý psychický a citový vývin maloletého je vhodné autoritatívne
skokové rozšírenie styku otca s maloletým bez postupnej adaptácie. Odlúčenie maloletého od matky je
veľkou psychickou záťažou, nieto ešte počas 4 dní a 3 nocí, najmä s ohľadom na prejavy maloletého.
Takáto široká úprava styku ignoruje záujmy dieťaťa, je nereálna a nerešpektuje, že vzťah otca a

maloletého je ešte v počiatkoch, práve sa buduje a vytvára, keď otec si musí najskôr získať dôveru
maloletého, vybudovať pozitívnu väzbu, aby sa na styk maloletý tešil a šiel dobrovoľne. Maloletý
neprejavuje voči otcovi náklonnosť automaticky, vždy musí byť motivovaný novými hračkami zo strany
otca a pod. Vhodné a v najlepšom záujme maloletého je zachovanie kontinuity výchovného prostredia
a postupné navykanie si na otca. Taká dlhá odluka od matky by znamenala zásah do pocitu bezpečia

u dieťaťa, stability prostredia v ktorom sa bežne zdržiava.

13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie proti výroku III. ( úprava styku ) podala odvolanie aj matka
maloletého dieťaťa podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku a § 365 písm. f) Civilného
sporového poriadku. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku III. zmenil

alebo zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie a rozhodnutie. Rozšírenie styku
maloletého s otcom v takom veľkom rozsahu oproti pôvodnej úprave nie je v najlepšom záujme
maloletého, keďže je neprimerané a nie je postupné. Maloletý nikdy u otca nespal, je naviazaný na
matku, keďže matka s otcom sa rozišli, keď bol maloletý ešte novorodencom. Náhla zmena úpravy styku
by znamenala pre maloletého prílišný tlak, vybočenie zo stabilného prostredia. Namieta argumentáciu

súdu prvej inštancie, že rodičovi, ktorý s maloletým dieťaťom nežije, má byť umožnený pravidelný a čo
najširší kontakt, keďže má za to, že takéto rozhodnutie musí byť konkretizované na každý prípad.
Maloletý sa s otcom odcudzil, v minulosti mal z neho strach a aj na bežný styk s otcom musel byť
motivovaný a prehováraný. Sám otec niekoľkokrát nevyužil svoje právo na styk s maloletým z dôvodujeho práce v zahraničí. Vynucovanie styku otca s maloletým nie je vhodné, ani v záujme maloletého
a je nutné postupne a pozitívnym pôsobením privykať maloletého na styk s otcom, nie rozsudkom súdu
vynútenou šokovou náhlou zmenou zo dňa na deň. Za aktuálnej situácie nie je vhodné, aby maloletý u

otca strávil nepretržite 3 dni a 3 noci po sebe. Nie je predsa vylúčené, že časom, keď sa zmenia pomery
a maloletý si s otcom vybuduje pevnejšie puto, takáto široká forma styku v budúcnosti možná bude.

14. Súd prvej inštancie nezohľadnil situácie, kedy maloletý už ráno odmietal ísť do škôlky, ak vedel, že
poobede by po neho mal prísť do škôlky otec. Niekoľkokrát sa stalo, že maloletý poobede zo škôlky

s otcom odmietol ísť a musela ho zobrať matka, prípadne babka. Pre maloletého ide o neadekvátnu
emočnú záťaž. Matka umožňovala styk s otcom aj nad rámec pôvodného rozhodnutia súdu. Rodičia
skúšali vyzdvihovanie maloletého zo škôlky otcom, ale neosvedčilo sa to, keďže po styku s otcom
bol maloletý vyčerpaný, niekedy vyplakaný, bledý, so začervenanými očami a nasledujúce ráno nebol
schopný nastúpiť do škôlky, pričom matka s ním musela zostať doma. Otec sám priznal, že maloletému
podával bublinkové kolové nápoje, večer tak maloletý nevedel zaspať včas a ráno nebol schopný vstávať

do škôlky, prípadne bol zachrípnutý. Vzťah maloletého s otcom zhodnotila v písomnom vyjadrení ku
konaniu aj babka maloletého G. K. A., ktorá žije s maloletým a jeho matkou, pričom opísala ako maloletý
nechce ísť dobrovoľne k otcovi, treba ho prehovárať, nechce ísť do škôlky, keď má po neho prísť otec.
Maloletý má alergiu na srsť, avšak otec jeho alergiu zľahčuje, necháva ho psa hladkať, venčí ho s ním,
vozí ho v aute spolu so psom, následne má maloletý po návrate zo styku s otcom k matke alergickú

reakciu.

15. Otec maloletého trpí duševnou poruchou – schizofréniou, ktorá má vplyv na jeho správanie, emócie,
myslenie aj osobnosť. Považuje ho za nevyspytateľného, má halucinácie, bludy, a preto má obavu
ponechať maloletého s otcom v takom rozsahu určenom napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie.

I procesný opatrovník sa voči odvolaním napadnutému rozsudku odvolal a s jeho argumentáciou sa
stotožnila v plnom rozsahu. Keďže maloletý si neželá, aby poňho otec chodil do škôlky a odmieta s ním
zo škôlky odísť, je vhodné prežívanie maloletého rešpektovať a určiť miesto vyzdvihnutia maloletého
v mieste jeho bydliska maloletého a v stanovenom čase ho tam aj vrátiť. Takáto úprava styku vybočuje
zrozumnéhousporiadaniavzťahovanerešpektujenajlepšízáujemdieťaťa,pričomsamotnérozhodnutie

nemá oporu v žiadnom z vykonaných dôkazov, keďže maloletý u otca nikdy neprespal, ani cez obed,
nieto ešte v noci. Úprava styku je ešte v širšom rozsahu ako navrhol otec, keď rozhodol o styku
maloletého s otcom v nepárny víkend až do pondelka rána do 8.00 hod., oproti návrhu otca, ktorý navrhol
do nedele 17.00 hod.

16. K odvolaniu matky sa vyjadril otec maloletého. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku III. ako vecne správny. Poukázal na svoje
vyjadrenie, ktoré podal k odvolaniu procesného opatrovníka. Matka maloletého nejaví záujem na tom,
aby si s maloletým budoval silnejšie puto, ktoré by v budúcnosti umožňovalo rozšíriť styk. Opakovane
poukázal na množstvo neuskutočnených stretnutí, keď mu matka neumožnila styk z dôvodov choroby

maloletého. K námietkam matky voči psovi v jeho domácnosti uviedol, že maloletý prichádza do kontaktu
so psom aj v domácnosti matky. Uviedol, že netrpí žiadnou duševnou poruchou – schizofréniou. Toto
tvrdenie nie je založené na žiadnom relevantnom dôkaze, a predložil lekársky nález zo dňa 28.06.2023
o jeho hospitalizácii s akútnou polymorfnou psychotickou poruchou bez príznakov schizofrénie. Uviedol,
že tvrdenia matky sú nepodložené relevantnými dôkazmi a ide len o konštatovania matky.

17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 3 ods. 5 písm. b/ Civilného mimosporového poriadku ),
po zistení, že odvolania matky, otca a procesného opatrovníka proti rozsudku boli podané v zákonnej
lehote ( § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku ), oprávnenými osobami ( § 359 Civilného sporového
poriadku a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie

prípustné ( § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku ), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom
predpísanénáležitosti(§363Civilnéhosporovéhoporiadku),ažeodvolateliapoužilizákonomprípustné
odvolacie dôvody ( § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového
poriadku ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti dôvodmi odvolania ( § 66 Civilného
mimosporového poriadku ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 67 Civilného mimosporového poriadku ), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario ) a dospel k záveru,
že odvolania oboch rodičov a procesného opatrovníka sú dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a nové rozhodnutie.18. Predmetom konania je zvýšenie výživného otcovi k maloletému A. a úprava styku otca s maloletým.

19. Predmetom odvolacieho konania je bez ohľadu na rozsah a odvolacie dôvody preskúmanie
správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie odvolaním
napadnutým rozsudkom zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému zo sumy 210 eur mesačne na
sumu 300 eur mesačne počnúc od 06.09.2022, povolil otcovi splácať zročné výživné vo výške 705 eur
na maloletého za čas od 06.09.2022 do 30.4.2023 v mesačných splátkach po 80 eur mesačne spolu

s bežným výživným až do vyrovnania a upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený sa s
maloletým stretávať každý nepárny týždeň od piatka 15.00 hod. do nasledujúceho pondelka do 08.00
hod. a v párny týždeň v stredu od 15.00 hod. do štvrtka párneho týždňa do 08.00 hod.

20. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

21. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a
povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia
pomery.

22. Podľa Čl. 6 Civilného sporového poriadku súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby
zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné
dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.

23. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,
ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,

prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

24. Podľa § 35 Civilného mimosporového poriadku súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

25. Podľa § 36 Civilného mimosporového poriadku súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli
účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

26. Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd
prvej inštancie nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

27. V prvom rade odvolací súd posudzoval správnosť napadnutého rozsudku v časti zvýšenia výživného
otcovi na maloletého ( výroky I. a II. ).

28. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

29. Podľa § 62 ods. 2, 5 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových

pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

30. Podľa § 75 ods. 1, veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

31. Zmenu pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine možno definovať ako stav odlišný
od stavu, ktorý bol rozhodujúci pri predchádzajúcom rozhodovaní. Zásadne musí ísť o zmenu
závažnejšieho charakteru, teda o zmenu podstatnú a trvalú. Podstatná zmena pomerov musí byť vsúdnom konaní dostatočne preukázaná, a preto je súd povinný podrobne skúmať pomery na strane
účastníkov konania v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnať ich s aktuálnymi pomermi.
Povinnosťou súdu je predovšetkým podrobne porovnať zmenu odôvodnených potrieb na strane dieťaťa

vo vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej úrovne rodičov s poukazom na vek, zdravotný
stav, pravidelné, ako aj náhodné výdavky dieťaťa v súvislosti so školskou dochádzkou, zdravotnou
starostlivosťou, ako aj jeho kultúrnymi, športovými a inými voľnočasovými aktivitami. Rovnako na strane
povinnýchosôbmusísúdpreukazovaťichaktuálneschopnosti,možnostiamajetkovépomeryzaúčelom
ich porovnania s pomermi v čase ostatného rozhodovania. Taktiež zisťuje, či došlo k zmene pomerov v

súvislosti s počtom vyživovacích povinností, osobných pomerov, zdravotného stavu. Majetkové pomery
treba posudzovať komplexne, nakoľko zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu, a
jednak jeho životný štandard, ktorým sa navonok prezentuje. Ak je pred súdom takáto zmena pomerov
preukázaná či na strane oprávneného dieťaťa alebo povinných rodičov, je opodstatnený záver súdu pre
zvýšenie, resp. zníženie výživného.

32. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania, resp. strany sporu na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením práva a obranou proti takému uplatneniu.
Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania (stranou sporu),

ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania
(bližšie pozri rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03, či sp. zn. III. ÚS
60/04 - L.). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v
tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho

rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd
povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované
so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr. Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997, či
rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani c. Španielsko, oba z 9. decembra 1994,
Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B).

33. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho riadneho odôvodnenia je takým nesprávnym
procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť účastníkovi konania, resp. sporovej strane, aby
uplatňovala svoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý
proces.

34. Z obsahu spisu vyplýva, že ostatný raz bola otcovi určená vyživovacia povinnosť k maloletému
rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 17.09.2019, sp. zn. 13P/104/2019, ktorým bol otec zaviazaný
prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 210 eur mesačne. V konaní, ktoré je predmetom
odvolacieho prieskumu, súd prvej inštancie na základe návrhu matky zmenil rozsudok Okresného súdu

Nitra zo dňa 17.09.2019, č. k. 13P/104/2019 v časti výživného tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca
na maloletého s účinnosťou od 06.09.2022 zo sumy 210 eur na sumu 300 eur, zároveň rozhodol o
dlžnom výživnom, a zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra, č.k. 13P/7/2021-45 zo dňa 10.11.2021, tak,
že upravil styk otca s maloletým A. tak, že otec je oprávnený sa s maloletým stretávať každý nepárny
týždeň od piatka 15.00 hod. do nasledujúceho pondelka do 08.00 hod. a v párny týždeň v stredu od

15.00 hod. do štvrtka párneho týždňa do 08.00 hod.

35. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie v časti výrokov I. a II. ( o zvýšení výživného
a o zročnom výživnom ) s poukazom na podané odvolanie otca a dospel k záveru že odôvodnenie
rozsudku súdu prvej inštancie týkajúce sa zvýšenia vyživovacej povinnosti zo strany otca nespĺňa

náležitosti riadneho odôvodnenia rozhodnutia, a preto je nutné sa stotožniť s argumentáciou otca,
ktorý v podstate namietal nedostatok dôkazov pre zvýšenie výživného otcovi na maloletého na sumu
200 eur mesačne. Súd prvej inštancie vo veci náležite nezistil skutočný stav veci, nakoľko vykonané
dokazovanie nebolo vykonané v súlade s ustanovením § 78 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine,
z ktorého dikcie jednoznačne vyplýva, že zmeniť výšku výživného určeného súdnym rozhodnutím

je možné v prípade zmeny pomerov. Dané ustanovenie tak ukladá povinnosť súdom obligatórne
skúmať, či k nejakej zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie či zníženie výživného došlo, alebo
nie. Na to, aby súd mohol túto zákonom uloženú povinnosť splniť, musí skúmať nielen aktuálne
pomery účastníkov konania, ale aj pomery, ktoré viedli k prijatiu ostatného rozhodnutia. Len tak dokážeriadne porovnať zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, ako aj príjmové, majetkové či osobné
pomery rodičov. Z odvolaním napadnutého rozhodnutia takéto závery nevyplývajú, pretože súd prvej
inštancie v konaní žiadnym spôsobom neporovnal pomery účastníkov konania v súčasnosti a v čase

vydania ostatného rozhodnutia smerujúce k ustáleniu zmeny pomerov, a to i napriek tomu, že súčasťou
spisového materiálu je aj priložený spis Okresného súdu Nitra sp. zn. 13P/104/2019, v ktorom súd
naposledy rozhodoval o výživnom pre maloletého. Rozsudok Okresného súdu Nitra, č. k. 13P/104/2019
- 243 zo dňa 17.09.2019, síce neobsahuje odôvodnenie, a preto môže byť pre súd prvej inštancie
komplikovanejšie zistiť pomery v čase jeho vydania oboznámením sa s obsahom spisu. Súčasne,

ak by súd prvej inštancie nepovažoval dotknutú spisovú dokumentáciu v konaní za postačujúcu, bol
povinný z vlastnej iniciatívy vykonať dokazovanie zistením pomerov účastníkov konania v čase vydania
ostatného rozsudku, nakoľko iba tak je možné dospieť k zisteniu pomerov, za ktorých bolo otcovi určené
výživné na maloletého vo výške 210 eur mesačne.

36. Zároveň má odvolací súd za to, že dôkladne neboli zistené aj aktuálne pomery účastníkov konania,

keď súd prvej inštancie neustálil konkrétnu výšku potenciálneho príjmu otca, keď len vágne konštatoval
to, že „ak z každej činnosti má aspoň príjem na úrovni minimálnej mzdy, jeho finančné možnosti sú na
takej úrovni, že plnenie vyživovacej povinnosti na svojho jediného syna v sume 300 eur mu nebude
robiť problém a nebude mu hroziť finančná tieseň“. Pokiaľ otec nepredložil všetky dokumenty potrebné
na riadne zistenie výšky výživného, nezbavovalo to súd prvej inštancie povinnosti zistiť ( aj inými

prostriedkami než dopytom otca ) a následne ustáliť výšku potenciálnych príjmov otca a iné relevantné
skutočnosti, ktoré majú vplyv na jeho príjem ( jeho vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého
vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce ). S týmito faktormi sa súd prvej
inštancie nevysporiadal ( i napriek tomu, že ich v odôvodnení označil za podstatné ). Je potrebné sa
zamerať tiež na skutočnosť, z akých prostriedkov otec financuje vo Veľkej Británii nielen svoje bežné

výdavky, ale aj výdavky na zabezpečenie stravy, bývania a iných výdavkov. Súd prvej inštancie tiež
neodôvodnil, ako dospel k ustáleniu výšky výdavkov na maloleté dieťa ( ktorých výšku a odôvodnenosť
otecvodvolanínamietal),keďlenprevzalvýškuvýdavkovstanovenúmatkounasumu453eur(inapriek
tomu, že celkové výdavky určené matkou nesúhlasili s individuálnymi položkami ), a bez toho, aby
bolo zrejmé aké položky boli do konečnej výšky zahrnuté, resp. či boli do výpočtu zahrnuté aj pomerné

náklady maloletého dieťaťa v domácnosti ( nájom, voda, elektrika, plyn... ). S ohľadom na takéto strohé
a neurčité konštatovanie bez tomu zodpovedajúcemu vykonanému dokazovaniu, nepovažoval odvolací
súd odvolaním otca dôvodne napadnutú časť rozhodnutia za preskúmateľnú, a preto je dôvodné
napadnutú časť rozsudku v časti zvýšenia výživného zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a rozhodnutie.

37. V ďalšom odvolací súd posudzoval správnosť napadnutého rozsudku v časti úpravy styku otca
s maloletým ( výrok III. ).

38. Z obsahu spisu vyplýva, že o úprave styku otca s maloletý bolo ostatný raz rozhodnuté rozsudkom

Okresného súdu Nitra sp. zn. 13P/7/2021 zo dňa 17.02.2022, tak, že otec je stretávať sa s maloletým
každý nepárny týždeň v sobotu a v nedeľu od 9:00 hod do 13:00 hod. a každý párny týždeň v utorok
od 9:00 hod. do 13:00 hod. V konaní, ktoré je predmetom odvolacieho prieskumu, súd prvej inštancie
zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra, č.k. 13P/7/2021-45 zo dňa 10.11.2021, tak, že upravil styk otca
s maloletým A. tak, že otec je oprávnený sa s maloletým stretávať každý nepárny týždeň od piatka 15.00

hod. do nasledujúceho pondelka do 08.00 hod. a v párny týždeň v stredu od 15.00 hod. do štvrtka
párneho týždňa do 08.00 hod.

39. V časti výroku III. ( o úprave styku otca s maloletým dieťaťom ) odvolací súd preskúmal napadnutý
rozsudok s poukazom na podané odvolania matky a procesného opatrovníka, a dospel k záveru, že

ani v tejto časti rozhodnutia neboli splnené náležitosti riadneho odôvodnenia rozhodnutia. Odvolací
súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa pri rozhodované o zmene úpravy styku otca s maloletým
dieťaťom nevysporiadal s otázkou záujmu maloletého dieťaťa, keď len stroho konštatoval, že dieťaťu
má byť umožnený čo najširší styk s rodičom s ktorým nežije za účelom jeho výchovného pôsobenia. Súd
prvej inštancie však nevzal do úvahy námietky matky a procesného opatrovníka, nevysporiadal sa s ich

argumentáciou v konaní, že otec s maloletým dlhodobo nežije, riadne nevyužíval styk doteraz určený
súdom ( čo otec vo svojich vyjadreniach ani nepoprel ). Taktiež nevenoval pozornosť ani námietke, že
maloletý u otca nikdy nespal ( čo opätovne otec nepoprel, len uviedol, že na to nie sú dôkazy ). Rovnako
sa súd prvej inštancie opomenul vysporiadať s otázkou vplyvov takejto náhlej zmeny na maloletého,ktorý má v súčasnosti päť rokov. V danom prípade sa preto odvolací súd stotožňuje s argumentom
matky, že takéto zovšeobecnené konštatovanie bez zohľadnenia individuálnych aspektov prípadu nie
je v záujme maloletého.

40. Na záver odvolací súd dodáva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je veľmi všeobecným
konštatovaním skutočností bez ich riadnej aplikácie na konkrétny prípad. Súd prvej inštancie síce
rozsiahlo opisuje obsah podaní účastníkov konania, obsah výpovedí účastníkov konania, obsah
listinných dôkazov, priebeh konania na súde prvej inštancie, avšak preskúmavaný rozsudok nenaplňuje

požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti. Tu sa žiada zdôrazniť, že odôvodnenie rozhodnutia nemá
byť súhrnom súdneho spisu, ale má mať logickú nadväznosť medzi skutkovými zisteniami zistenými
v procese dokazovania, úvahami súdu o hodnotení dôkazov a jeho právnymi závermi. Z odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu nie sú zrejmé pre
rozhodnutie súdu relevantné myšlienkové postupy a úvahy, ktoré viedli súd prvej inštancie k takémuto
spôsobu rozhodnutia. Pokiaľ nie je zrejmé, aký právny záver o skutkovom stave veci urobil súd prvej

inštancie v predmetnej veci vo vzťahu k napadnutým výrokom, keď odôvodnenie jeho rozsudku je
zmätočné a nepresvedčivé ( hoci obšírne ), bez odôvodnenia vzťahu medzi skutkovými zisteniami a
úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, je potrebné prijať
záver, že takéto rozhodnutie je zaťažené vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

41. Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých
( medzi ktoré bezpochyby patrí aj konanie o výžive maloletých v zmysle § 111 písm. c) Civilného
mimosporového poriadku ) je konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu. Toto konanie charakterizuje
tzv. vyhľadávací princíp, to znamená, že citované ustanovenia § 35 a § 36 Civilného mimosporového
poriadku dávajú súdu oprávnenie vykonať aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania za

účelom náležitého zistenia skutkového stavu. Práve tieto ustanovenia predstavujú prelomenie tzv.
zásady formálnej pravdy, kedy súd prestáva byť viazaný dôkazmi a návrhmi strán a môže vstúpiť do
konania a iniciatívne zisťovať skutočnosti, ak takáto potreba počas konanie vystane. Takýmto postupom
súd potom zabezpečí spravodlivé a zákonné rozhodnutie vo veci.

42. Keďže s poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci a tým neposúdil všetky do úvahy prichádzajúce rozhodné okolnosti daného prípadu,
pričom rozsudok ani dostatočne neodôvodnil, odvolací súd s použitím ustanovenia § 389 ods. 1 písm.
b), c) Civilného sporového poriadku rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane závislých výrokov o zmene
predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, o úprave styku a o náhrade trov konania, zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku).

43. Úlohou súdu prvej inštancie vzhľadom na uplynulý čas bude opätovne zistiť príjmové a majetkové
pomery otca a matky a spolužijúcich osôb ( s ktorými vedú spoločnú domácnosť a sú zárobkovo
činné ), tiež výšku výdavkov na maloletého, výdavky rodičov súvisiace so životnými nákladmi, všetko

v čase vydania ostatého rozhodnutia, ako aj za rozhodné obdobie ( minimálne rok pred podaním návrhu
až do dňa opätovného rozhodovania súdu prvej inštancie ). Pri uplatnení princípu potencionality je v
danom prípade ( ak súd prvej inštancie nezistí iný príjem ) potrebné uviesť výšku príjmu, ktorý by otec
mohol dosahovať, a ktorý sa bude aplikovať bez ohľadu na aktuálny príjem, zistí počet vyživovacích
povinnostímatkyaotca,následneporovnázmenupomerovtaknastranemaloletého,akoajmatkyaotca

maloletého, ktoré nastali od ostatného rozhodnutia. Zároveň v časti úpravy styku otca s maloletým zistí
aktuálny denný režim maloletého, preskúma možný vplyv zmeny úpravy styku s otcom na maloletého
s poukazom na námietky matky a procesného opatrovníka, tieto vyhodnotí v nadväznosti na záujem
dieťaťa. V prípade zistenia odmietania otca maloletým, súd prvej inštancie zistí príčiny tohto odmietania
aichprípadnývplyvnaúpravurozsahustyku.Všetkyskutočnostijepotrebnéaktualizovaťkudňunového

rozhodnutia. Následne bude povinnosťou súdu prvej inštancie výsledky vykonaného dokazovania
komplexne vyhodnotiť vychádzajúc zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov zakotveného
v Článku 15 Základných princípov Civilného sporového poriadku a v ustanovení § 191 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty matky,
otca a procesného opatrovníka, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných

ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť. Rozhodnutie je potrebné v každom jednotlivom výroku
náležite odôvodniť v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku s prihliadnutím
na § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bolavec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu.

44. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

45. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu

záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

Civilného sporového poriadku).